Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

zásah nacistov a vyústili do salzburských rokovaní medzi predstaviteľmitzv. „tretej ríše“ (A. Hitler a J. von Ribbentrop) a Slovenskej republiky (J.Tiso, V. Tuka, A. Mach). J. Tiso musel pristúpiť k prijatiu ultimatívne predloženýchpožiadaviek. Podmienky stretnutia z konca júla 1940 v Salzburgupriniesli obrat v slovenskej zahraničnej a vnútornej politike: zmeny vo vládea vyjadrenie záruky priateľstva (podriadenosti – M. M.) Nemecku, prispôsobeniehospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky nemeckejríši či prijatie nemeckých poradcov. Hlavným dôsledkom salzburských rokovaníbolo prehĺbenie závislosti Slovenska od Nemecka 207 , rekonštrukciouvlády – A. Mach sa stal ministrom vnútra, prvým podpredsedom vládya opätovne hlavným veliteľom HG a V. Tuka predsedom vlády a ministromzahraničných vecí. Radikáli si posilnili svoje mocenské pozície.Salzburské rokovania definovali pre Slovensko usporiadanie tzv. dunajskéhopriestoru 208 pod nemeckou kontrolou v zmysle tzv. nového poriadku(Neuordnungu) podľa predstáv Hitlera a Ribbentropa 209 . PredstavaNeuordnungu obsahovala tri hlavné požiadavky – pokoj, mier a poriadok.Z nemeckej strany to bolo zabezpečenie poriadku, poslušnosti a umocneniekontroly v svojom tyle, najmä v hospodárskej oblasti.Posledná legislatívna úprava, ktorá definitívne upravila postaveniea koncepciu HM, vyšla z iniciatívy poslancov Vojtecha Horáka, AndrejaGermušku a ďalších. Ich návrh prijal dňa 4. júla 1940 Snem SR na svojom41. zasadnutí ako zákon číslo 166/1940 Sl. z., ktorý zrušil predchádzajúceplatné nariadenie s mocou zákona číslo 310/1939 a ďalšie právne predpisy,ktoré zákonu č. 166/1940 odporovali. 210 Zároveň predseda Snemu SRa po Jozefovi Tisovi druhý najvyšší veliteľ HM Martin Sokol jasne definovalpostup z HM priamo do HSĽS, ideové prepojenie a vplyv politiky HSĽS aj207 Boli to najmä strategické oblasti nemeckého záujmu, o ktorých dirigovanie maloNemecko eminentný záujem: polícia, židovská otázka, propaganda, hospodárskeotázky, Hlinkova garda a politika. Krátko po salzburských rokovaniach dosadilado najdôležitejších politických, administratívnych a hospodárskych inštitúciísvojich poradcov.208 Nemecko okupovalo alebo koordinovalo politiku 7 štátov, ktoré sa zaradili do tzv.dunajského priestoru.209 Vodca tretej ríše A. Hitler a nemecký minister zahraničia J. von Ribbentrop viedlirokovania s predstaviteľmi krajín v priebehu leta 1940. Tieto rozhovory sa soSlovenskom konali v Salzburgu. Okrem Slovenska boli na rokovania povolanéMaďarsko, Rumunsko a Bulharsko.210 Zákon 166/1940 Sl. z. zo dňa 4. 7. 1940, ÚN z roku 1940, s. 253 – 256. Zákonnadobudol platnosť 15. dňom po jeho vyhlásení.84