Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

aj nedospelú mládež, ktorá sa pri evakuácii dostala do Bad Hallu s Hlinkovoumládežou. Okrem nich, naopak, pokračovala od apríla 1945 aktivitaslovenských ozbrojených síl (HG, HM, SPS a Domobrany) v Rakúsku, naMorave, v Čechách i na oslobodenom území Slovenska v obnovenej ČSR.Išlo jednak o diverzné a spravodajské výcvikové kurzy vedené inštruktormiSS, jednak kurzy na vyškolenie mužstva protileteckej obrany a jednako aktivity najmä frekventantov VVŠHM / hlások. Ich aktivity, smerovanéobojsmerne zo zahraničia na Slovensko a naopak, boli zamerané na získaniea odovzdanie informácií o domácom politickom, hospodárskom dianí,správach o letiskách, rozhlase, kontrole listov i o postojoch obyvateľstvak novému štátoprávnemu usporiadaniu, na získanie finančnej i verejnejpodpory pre jednotlivé centrá slovenskej emigrácie v zahraničí (najmäv Rakúsku), vydávanie a šírenie ilegálneho časopisu Slovák a letákov, pokusyo vytvorenie spravodajskej siete z bývalých príslušníkov HSĽS, HGa HM, pokusy o vytvorenie Generálneho sekretariátu HSĽS či nadviazaniespojenia s Demokratickou stranou. Medzi najvýraznejšie postavy, o ktorésa ako o agentov zaujímal 2. a 6. odbor Povereníctva vnútra a neskôraj štátna bezpečnosť, patril Štefan Chalmovský, Rudolf Komandera, JozefVicen, Albert Púčik, Anton Tunega, Augustín a Jozef Hubovci, Viktor Franko,Bruno Bezák, Ladislav Kočan, Ján Dráč, František Paňko a ďalší. Väčšinaz nich bola postupne odhalená a odsúdená, resp. si zvolili život v emigráciia natrvalo vyvíjali svoje aktivity v zahraničí. Aktivity ľudáckeho exilu v rokoch1950 a 1960 spracoval oi. v svojej štúdii Václav Vondrášek. 473Po vydaní slovenskej vlády na čele s prezidentom SR JozefomTisom späť na Slovensko sa osud evakuantov zmenil na status exulantov.Neexistovala slovenská vláda, pre ktorú by pracovali. Roztrúsili sa pocelej Európe a ich aktivity sa rozdrobili na viaceré prúdy. Časť slovenskejemigrácie stála pri F. Ďurčanskom v Ríme, druhá časť pri K. Sidorovi voVatikáne. Ďurčanského skupina a ďalší v počte asi 500 osôb sa ako druháhlavná vlna slovenských migrantov v 20. storočí odsťahovala do Argentínyv roku 1948. Okrem bývalého ministra zahraničných vecí F. Ďurčanskéhosa pridali poslanci Slovenského snemu Štefan Hajduček a Alojz Macek,A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Fond starých písomností, a. č. S-100/58Jozef Huba, č. j. 2643/3, č. j. A-00-3/62 a zápisnice z 1. 4. a 27. 3. 1946.473 Bližšie pozri: Vondrášek, V.: Aktivity ludáckého exilu na přelomu 50. a 60. leta režimová opatření na území Slovenska. In: Kapitolami najnovších slovenskýchdejín. K 70. narodeninám Michala Barnovského. (zost. Pešek, J.). Bratislava : HÚSAV, 2006, s. 238 – 260.171