Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

mala byť kultúrna manifestácia európskej mládeže vo Weimare a Florencii,ktorá mala pod taktovkou Nemecka a Talianska demonštrovať pokoj a mierv srdci Európy. Tieto dva štáty boli garantom a nositeľom tzv. duchovnýchhodnôt „kultúrnej Európy“, ktoré bojovali proti spoločnému nepriateľovi– komunizmu, liberalizmu a proti všetkým tendenciám, ktoré chceli v minulostispájať mládež na základe beznárodnej a bezfarebnej Internacionály. 328Kultúrna manifestácia mala byť takisto duchovnou podporou „hrdinskýmvojskám Osi, ktoré podnikali ostrú ofenzívu proti komunizmu... mládež14 národov Európy sa zišla na mohutný manifest za víťazstvo ducha, abytakto dokázala celému svetu, že dávno padlo heslo v rinčaní zbraní mlčiamúzy“. Svojich zástupcov vyslali organizačné krajiny manifestu Nemeckoa Taliansko, okrem nich svoje zaradenie do tvoriaceho sa bloku potvrdiloSlovensko, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko,Flámsko, Valónsko a Holandsko. Prvá časť sa uskutočnila vo Weimare– meste Goetheho a Schillera (18. – 24. 6. 1942), potom sa účastníci presunulido Florencie, mesta Danteho a Petrarcu, kde sa pripojili k už prebiehajúcimkultúrnym slávnostiam a súťažiam (24. 6. – 1. 7. 1942). Výpravu31 členov HM do Weimaru viedol župný vodca F. Paškay, vo Florencii ichuž čakala 10-členná skupina háemistov – maliarov na čele s duchovnýmradcom HM-D Jozefom Hlavatým. 26. 6. 1942 sa k nim pripojil aj ŠtefanPolakovič a hlavný veliteľ HM Alojz Macek.Na kultúrnej manifestácii sa popri umeleckých súťažiach mládeže vytvorilipracovné skupiny zástupcov jednotlivých organizácií, ktoré si vymieňaliskúsenosti a rozpracovali spoločný postup v oblasti využitia divadla,hudby, filmu, rozhlasu, propagandy, tlače, kníh a časopisov v práci jednotlivýchnárodných organizácií mládeže. 329Kultúrna manifestácia Weimar – Florencia bola generálnou prípravouna vytvorenie bloku krajín, proklamujúcich ideu novej mládeže. Z iniciatívynemeckej Hitlerovej a talianskej fašistickej mládeže bol 14. septembravnútropolitickej situácie. Podľa prejavu V. Tuku v lete 1940 „...sa my Slovácinechceme a nebudeme nikdy miešať do iných vecí národov, ako sa majú vnútropolitickyzariadiť, a preto ani my si neželáme, aby sa niekto nepovolaný miešaldo našich vnútorných záležitostí...“. Pozri: Gardista, roč. 2, 1940, č. 36, s. 2.328 Nová mládež, roč. 5, 1942, č. 1, s. 6 – 7. Pozri takisto: Stráž, roč. 4, 1942, č. 1– 2, s. 8.329 SNA, fond MO SR č. 605, šk. 18, zv. 13.Poznámka: Zástupcovia HM v jednotlivých pracovných skupinách – PavolTonkovič (divadlo, hudba), Jozef Hlavatý a Ján Loydl (film, rozhlas), Karol Bitter(propaganda, tlač), J. M. Milov (knihy a časopisy).123