Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

„na rozhodujúce otázky dneška, a to prevýchovu v duchu samostatnostia slovensko-nemeckého priateľstva“. 126Príslušníkmi HG mohli byť podľa nariadenia len osoby mužskéhopohlavia slovenskej národnosti, prijaté na základe dobrovoľnej prihlášky.Členstvo v HG mohlo zaniknúť len smrťou jej príslušníka alebo jeho vylúčením.Poslaním HG už bolo vychovávať Slovenskej republike a národu „užlen“ oddaných vlastencov. 127 Výdavky HG boli aj naďalej hradené zo štátnejpodpory a z príspevkov členov. Položku hradenia výdavkovej časti nariadenierozšírilo o vlastné príjmy HG.Zákon jednoznačne definoval organizačné rozdelenie HG na zborHlinkovej mládeže pre členov od 6. do 18. roku a na zbor Hlinkovej gardys členmi nad 18 rokov. Príslušníci gardy vybratí na osobitné úlohy tvoriliRodobranu. HG mala byť nápomocná podľa pokynov MNO ako orgán povolanýna obranu štátu, pri udržovaní verejného poriadku a bezpečnosti.Pri týchto úlohách boli gardisti oprávnení nosiť zbraň a v rámci príslušnéhozákona ju použiť ako bezpečnostné orgány. 128Skončením povinnosti členstva v HM stratila organizácia automatickýprílev chlapcov, v budúcnosti aj dievčat. ZVHM (a neskôr HVHM) muselozefektívniť a zintenzívniť svoju činnosť, aby účinnejšie podchytila nielen užregistrovaných členov, ale rozhodujúcu väčšinu mládeže tak, aby sa stalapre budúcnosť „pevnou zálohou výchovy oddaných stúpencov národneja štátnej ideológie“. 129 Aj napriek priebežne sa objavujúcim úmyslom zmeniťparagraf o dobrovoľnom členstve v HM a zaviesť opäť povinný vstupdo organizácie, ktorý mal viesť napríklad k prevýchove mládeže, a to najmäv krajoch, kde je obyvateľstvo zmiešané s českým elementom, 130 tieto126 Baka, I.: Spolupráca a vzťahy medzi Hlinkovou gardou a slovenskou armádou(1939 – 1941), c. d., s. 120.Poznámka: Uvedené datovanie rozkazu spadá do obdobia krízy medzi radikálnyma umierneným krídlom HSĽS, ktorá sa skončila salzburskými rokovaniami.Priebeh tohto obdobia opisujem v úvode 3. kapitoly.127 Nariadenie 310/1938 pozmenilo formuláciu z nariadenia 210/1938 „...na smrťoddaných vlastencov“ na „...oddaných vlastencov“.128 Gardista, roč. 2, 1940, č. 1, s. 3.Poznámka: Nosenie a používanie zbrane upravoval čl. 1 zákona 28/1928 Sb. z.a nar.129 Korček, J.: Slovenská republika 1943 – 1945. K pôsobeniu mocensko-represívnehoaparátu a režimu. Bratislava : MO SR, 1999, s. 34.130 SNA, fond MO SR č. 605, šk. 19, zv. 4. Porada Hlavného veliteľstva HM a vyššíchčinovníkov HM dňa 4. 5. 1943 v Bratislave.56