Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

2.1 Koniec spolkovej pluralityHlinkova slovenská ľudová strana schválila 6. októbra 1938 Žilinskýmanifest, ktorým vyhlásila autonómiu Slovenska. Zo slovenských politickýchstrán, ktoré sa v ten istý deň zišli v Žiline, zjednotili sa na autonómiiSlovenska a prijali Žilinskú dohodu, získala dominantné mocenskopoliticképostavenie. Presadil sa návrh konzervatívnej skupiny HSĽS s J. Tisomo vytvorení decentralizácie výkonnej moci na Slovensku – takmer v presnomznení, ako ho zverejnil Slovák 5. júna 1938. Touto dohodou, ktoráznamenala realizáciu zásad obsiahnutých v Pittsburskej dohode, malo byťštátoprávne postavenie Slovákov definitívne vyriešené. Jozef Tiso bol vymenovanýza ministra s plnou mocou pre správu Slovenska a poverený zostavenímvlády. V Žiline utvorená slovenská vláda prevzala dňa 7. 10. 1938výkonnú moc nad Slovenskom a deň na to na svojom prvom zasadanízakázala činnosť komunistickej strany, jej časopisov a pričlenených združení.V novembri 1938 získala HSĽS monopolné postavenie v slovenskompolitickom živote, keď jednotlivé strany pôsobiace na Slovensku vydalispoločný ohlas, podľa ktorého sa HSĽS stáva skutočnou a jedinou reprezentantkouvôle slovenského národa. Zjednotenie roztrieštených síl sauskutočnilo splynutím týchto strán do jedinej Hlinkovej slovenskej ľudovejstrany – Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS – SSNJ). Tá sapri prevzatí moci a budovaní štruktúr novej autonómnej Slovenskej krajinynemohla spoľahnúť na správne a samosprávne orgány, ale potrebovala saoprieť o vlastnú úradnú a výkonnú štruktúru. 33Už v júni 1938 radikálne krídlo v HSĽS zoskupené okolo AlexandraMacha založilo ilegálnu organizáciu Hlinkovu gardu (HG) ako gardu usporiadateľovzhromaždení a kultúrnych akcií a ako gardu obrancov, ktorá budevystupovať len pod zástavou strany ako stráž poriadku. Prvá, dôslednejšieorganizovaná jednotka HG vznikla 2. augusta 1938 v Trnave. S výnimkouA. Macha bol postoj predstaviteľov HSĽS k HG rezervovaný. Vyznačoval saskôr nepriamou podporou s prihliadaním na postoj čs. bezpečnostných or­33 Pozri k tomu:Baka, I.: Vznik, organizácia a činnosť Hlinkovej mládeže v rokoch 1938 – 1940.In: Vojenská história, roč. 8, 2004, č. 3, s. 21 a n.Čaplovič, M.: Branné organizácie v Československu 1918 – 1939 (so zreteľomna Slovensko). Bratislava : MO SR, 2001, s. 73 a n.Suško, L.: Hlinkova garda od svojho vzniku až po salzburské rokovania (1938­1940). In: Zborník Múzea SNP II. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo,1969, s. 184 a n.25