Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

Za všetkými rozhodnutiami, či už v rokoch 1938 – 1944 alebo 1944– 1945, je potrebné vidieť konkrétnych ľudí, ktorí určovali smer a programorganizácie. Ten závisel od niekoľkých osobností, ich politického zmýšľaniaa miery zaangažovanosti do politického režimu. Alojz Macek a jeho veliteľskýaktív verili v ideu zachovania samostatného slovenského štátu. Ichpočínanie pod vedením A. Macka, ktorý ešte v roku 1939 dával svojim vodcomza vzor vo výchove osobnosť zakladateľa svetového skautingu a ktoréhopolitické názory sa do roku 1944 vyhranili na stúpenca skupiny mladejslovenskej generácie v HSĽS, sa tak dá zdôvodniť, no nie ospravedlniť.Je diskutabilné, aký dosah by mala na zmiernenie záverečnej fázy radikalizácieHM a na zmenu jej vývoja výmena ľudí na vedúcich postoch HM.Prípadne ak by sa sami rozhodli svoju pozíciu závislosti zmeniť. Je pravdepodobné,že by sa našli alebo by boli menovaní iní náhradníci, ochotníprispôsobiť sa záujmom prezidenta či vlády, resp. nemeckej vojenskejokupačnej správy tak, ako to bolo po septembri 1944 napr. pri „menovaní“radikálneho O. Kubalu do vedenia HG a ďalších funkcií.Otvorené ostávajú aj ďalšie otázky, napríklad do akej miery sa členoviaHM dobrovoľne zapájali do propagandistických podujatí, ktoré mali podporovaťmyšlienku slovenskej štátnosti. Ako prijímali nutnosť výcviku v predvojenskejbrannej výchove a zapojenie do poriadkovej a strážnej službya najmä do pracovného nasadenia mládeže a Pohotovostných jednotiekHM. A či a do akej miery si uvedomovali svoje počínanie a niesli za tozodpovednosť. Aj preto nemôžeme brať na zodpovednosť HM ako celoka dávať vinu za jej činy celej organizácii. Jej neodškriepiteľným prínosombola práca viacerých kvalitných pedagógov, vychovávateľov i skautskýchvodcov v HM, organizované kultúrne, športové a vzdelávacie akcie či záujmovéčinnosti rôzneho druhu – činitele, ktoré ovplyvnili život tisícok mladýchľudí.12