Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae - Paneurópska ...

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/PapersÚstavný súd SR tento postoj odôvodnil takto: „Účelom § 23 ods. 1 tretia až piataveta zákona č. 187/1998 Z. z. je určiť čas vyjadrený počtom hodín, ktorý v období volebnejkampane slúži na propagáciu politických strán a osôb uchádzajúcich sa o zvolenie.Podstatou tohto opatrenia nie je iba vytvorenie rovnakých podmienok v prístupedo elektronických médií v záujme zabezpečenia slobodnej súťaže politických síl.Určením času, ktorý sa podľa zákona môže venovať politickej kampani, sa vytvoriliprávne predpoklady pre zabezpečenie proporcionality v prístupe verejnosti k informáciámo veciach verejného záujmu tak, aby oprávnené osoby prostredníctvom médiíprijímali aj iné informácie ako iba propagáciu programov a prísľubov kandidátov vovoľbách. Rozširovanie informácií, ktoré sú predmetom volebnej kampane, nad rámecčasu vyhradeného pre volebnú kampaň, napríklad v rámci reklamy alebo namiestoreklamy, obmedzuje verejný záujem na zachovaní informovanosti o veciachvýznamných pre voľby a o ostatných veciach verejného záujmu. Zákonodarca ustanovenímobmedzenia čl.I§23ods. 3 zákona č. 187/1998 Z. z. vo verejnom záujmeriešil konflikt práv zaručených rôznym osobám podľa čl. 26 ods. 4 ústavy.“ 6)Obmedzenie základného práva alebo slobody v demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné,ak účel obmedzenia zavedeného na ochranu iného práva možno dosiahnuť ajiným spôsobom, pri ktorom sa možno vyhnúť zavedeniu obmedzenia.„V demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné obmedziť právo jedného, ak sauplatnenie práva alebo slobody zaručenej takej osobe môže dosiahnuť bez prijatiaobmedzenia,“ 7) vyslovil Ústavný súd SR. Na základe tohto názoru potom uviedol:„Ochrana pasívneho volebného práva nemôže byť na ujmu práv osôb, ktorým sa zaručujeprávo prijímať a rozširovať informácie, ak právo zaručené čl. 30 ods. 4 možno zabezpečiťbez obmedzenia práva podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Zámer sledovaný v prospechochrany práva podľa čl. 30 ods. 4 mohol zákonodarca dosiahnuť bez prijatiazákazu vysielania volebnej kampane v súkromných elektronických médiách, napríkladustanovením podmienok, ktoré sa musia splniť pri vysielaní informácií volebnejkampane v súkromných elektronických médiách.“ 8)V dôsledku toho rozhodol, že zákaz volebnej kampane v elektronických médiách držiteľovlicencií nemá právny základ v článku 26 odsek 4 ústavy. Vecne s ním nesúvisí. Predstavujeobmedzenie práva na informácie zaručeného článkom 26 odsek1a2ústavy nadrámec ústavy a proti účelu tohto základného práva. V demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné,aby štát vylúčil uplatnenie duálneho vysielania tak, aby verejnoprávne masmédiáboli jediným sprostredkovateľom prenosu informácií, ktoré sú predmetom volebnejkampane.Obmedzenie slobody prejavu nestráca obmedzujúci charakter len preto, že je ustanovenéna vopred určený čas. Možno to odvodiť z názoru vysloveného ústavným súdom:„Ústava nedovoľuje obmedziť slobodu prejavu a práva na informácie dočasne alebokrátkodobo.“ 9)6) PL. ÚS 15/1998. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 58.7) PL. ÚS 15/98, s. 52.8) PL. ÚS 15/98, s. 52.9) PL. ÚS 15/98, s. 50.12Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae