Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae - Paneurópska ...

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Papers Právna zodpovednosť za staré záťaže podľa osobitnýchpredpisov environmentálneho práva v Slovenskej republikeAko už bolo uvedené, v Slovenskej republike neexistuje špeciálna právna úprava,ktorá by komplexne riešila predmetnú problematiku. Čiastkovú úpravu však možno nájsťjednak v predpisoch regulujúcich privatizáciu a v niektorých predpisoch environmentálnehopráva.Podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov je riešenýpostup v prípade nájdenia tzv. opusteného odpadu. V týchto prípadoch prebieha konanieo zistenie zodpovednej osoby. Ak sa táto osoba nenájde, odpady zneškodní príslušný obvodnýúrad životného prostredia. Ak ide o komunálne odpady alebo drobný stavebný odpad,zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu zabezpečí príslušná obec.Podľa § 22 spomínaného zákona vytvárajú prevádzkovatelia skládok počas prevádzkyskládky účelovú finančnú rezervu na prefinancovanie nákladov spojených s uzavretím,rekultiváciou a monitoringom skládky po jej uzavretí. Ak sa prevádzkovateľ skládky rozhodneukončiť podnikanie bez právneho nástupcu pred ukončením uzavretia skládky, jejrekultivácie alebo skončenia monitoringu, prechádzajú všetky práva a povinnosti súvisiaces týmito činnosťami vrátane práva nakladať s účelovou finančnou rezervou na obec, naúzemí ktorej leží prevažná časť skládky.Problematika zodpovednosti za environmentálne záťaže je najkomplexnejšie riešenápri starých banských dielach.V§35zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využívaní nerastnéhobohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov staré banské dielo vymedzujeako banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľani jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je známy. Zabezpečenie a likvidáciu starýchbanských diel a ich následkov, ktoré ohrozujú verejný záujem, podľa tohto zákonazabezpečí v nevyhnutnom rozsahu Ministerstvo životného prostredia SR a vysporiada ajprípadné škody na hmotnom majetku spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starýchbanských diel. Tento fakt je zohľadnený ajv§3ods. 1 písm. h) vyhlášky Ministerstvafinancií SR č. 305/1993 Z. z. o spôsobe a rozsahu financovania geologických prác a zabezpečeniaalebo likvidácie starých banských diel a ich následkov zo štátneho rozpočtu.Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej radyč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v§42ods. 1 upravuje povinnosť každého, kto spôsobí poškodenie povrchových vôd alebopodzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (pôvodca poškodenia), vykonaťopatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje ajna nadobúdateľa majetku, s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodeniev príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmnie sú dotknuté. Podľa § 42 ods. 3 v prípade, ak pôvodca poškodenia nie je známy alebonemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvozhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatreníorgán štátnej vodnej správy. Podľa § 42 ods. 4 náklady na vykonanie opatrení podľaods. 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinnývynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnenéministerstvo.Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisovv § 3 ods. 3 okrem iného upravuje povinnosť podnikateľov a právnických osôb, ktorí zamýšľajúvykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém36Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae