§Zodpovednosť za staré environmentálne záťažeKľúčové slová:environmentálna záťaž, kontaminácia, environmentalna zodpovednosť, difúzne znečistenie,vlastník pozemkuKey words:eEnvironmental burden, contamination, environmental responsibility, diffuse pollution,freeholderProblematika zodpovednosti za staré záťaže patrí medzi najzložitejšie nielen z vecnéhoa odborného, ale i z právneho hľadiska. V krajinách Európskej Únie v súčasnosti ne<strong>ex</strong>istujelegálna definícia starej záťaže, používajú sa však rôzne pojmy, ako napríklad ekologickáškoda vzniknutá v minulosti, historické znečistenia, opustené kontaminovanélokality či skryté znečistenie. Ide väčšinou o objekty, kde nebezpečné látky unikli aleboboli uložené do niektorej zo zložiek životného prostredia.Okruh činností, z ktorých môžu ekologické záťaže pochádzať, je pomerne širokýa ide najmä o:a) priemyselné činnosti,b) pôdohospodárstvo,c) ťažba nerastov,d) odstraňovanie odpadov,e) vojenské aktivity.Stará environmentálna záťaž je teda zásah človeka do životného prostredia, ktorývznikol v minulosti a doposiaľ pretrváva. Ich pôvodca však vo väčšine prípadov nie je známy,pretože právne už ne<strong>ex</strong>istuje (môže ísť o armádu, bývalé štátne podniky, JRD a pod.).Vo väčšine prípadov tak nastupuje skôr zodpovednosť súčasného vlastníka kontaminovanéhopozemku. Možnosti alternatívy riešenia, ktoré prichádzajú do úvahy, sú v podstatenasledujúce:a) všetku zodpovednosť a finančné náklady s ňou spojené znáša, resp. preberá na sebavlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa stará záťaž vyskytuje,b) všetku zodpovednosť preberá štát,c) zodpovednosť sa rozdelí medzi štát a vlastníka nehnuteľnosti.Vzhľadom na to, že sa tento vlastník na starej záťaži spravidla nepodieľal a nákladyspojené s kontamináciou by pre neho väčšinou znamenali finančnú likvidáciu, musí sa nariešení tejto problematiky podieľať aj štát. Je dôležité rozdeliť zodpovednosť nákladov nanápravu, asanáciu a dekontamináciu týchto záťaží medzi verejný a súkromný sektor. Výnimočnesa stáva, že všetky spomínané náklady preberá iba vlastník danej nehnuteľnosti26<strong>Notitiae</strong> <strong>ex</strong> <strong>Academia</strong> <strong>Bratislavensi</strong> <strong>Iurisprudentiae</strong>
alebo iba štát. Vo väčšine prípadov ide o rôzne formy spoluúčastníctva týchto subjektov,pričom sú uplatňované rôzne formy podielu štátu. Novému vlastníkovi je zo strany štátuznížená cena nadobúdanej nehnuteľnosti alebo štát poskytne tomuto vlastníkovi náhradunákladov potrebných na odstránenie starých ekologických škôd. Výskyt environmentálnych záťažína SlovenskuZodpovednosť za staré environmentálne záťažeNa základe výsledkov súčasných prieskumných prác sa v Slovenskej republike nachádzaokolo 1 500 lokalít, ktoré predstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie človekaa životné prostredie. Ide najmä o areály priemyselných podnikov, kde dochádzak dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivýchzložiek životného prostredia, veľkokapacitné poľnohospodárske podniky, železničnédepá, nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, sklady pohonných hmôt a inýchnebezpečných látok. Mnohé z týchto lokalít sú dnes opustené a opatrenia na nápravunemá kto vykonať, pretože zodpovedná osoba už ne<strong>ex</strong>istuje alebo nie je známa.Z predbežných výsledkov systematickej identifikácie environmentálnych záťaží v Slovenskejrepublike vyplýva, že nemáme dostatok informácií o prítomnej kontamináciiv mnohých podozrivých lokalitách. Takéto lokality sú označované ako pravdepodobnéenvironmentálne záťaže a do registra environmentálnych záťaží sú zapísané na základepriamych alebo nepriamych indikácií kontaminácie v danej lokalite. Ide najčastejšie o tietoindikácie:a) prítomnosť zdrojov kontaminácie,b) záznamy orgánov štátnej správy alebo samosprávy o znečistení zložiek životnéhoprostredia alebo o nevhodnom zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,c) staršie archívne informácie o znečistení získané prieskumnými alebo monitorovacímiprácami,d) údaje z vybraných environmentálnych databáz,e) prejavy poškodenia krajiny, napr. zmena vegetácie, uhynuté organizmy a pod.Za zdroj kontaminácie sa považuje miesto alebo koridor, kde v minulosti dochádzaloalebo ešte dochádza k prieniku znečisťujúcich látok do jednotlivých zložiek životnéhoprostredia. Za zdroje kontaminácie sa považujú najmä nevyhovujúce skládky odpadov,nevyhovujúce sklady chemikálií, priemyselné prevádzky a areály, poľnohospodárske areály,vojenské areály, prístavy, letiská, banské areály a pod.Druhú skupinu identifikovaných lokalít predstavujú environmentálne záťaže, ktorýchprítomnosť bola potvrdená prieskumnými prácami. Tieto sa zaraďujú do registra environmentálnychzáťaží do časti B (potvrdené environmentálne záťaže). Niektoré z nich sú potvrdenélen orientačným geologickým prieskumom a stále nevieme, aký je rozsah kontaminácie,aké typy znečisťujúcich látok sú prítomné v podzemnej vode, pôdea horninovom prostredí, aké je množstvo týchto látok, ich kontaminácia, mobilita a inévlastnosti.Za najzávažnejšie potenciálne zdroje znečistenia životného prostredia v Slovenskejrepublike možno považovať skládky odpadov (najmä nelegálne skládky, ktoré nie sú2/2010 27§