Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae - Paneurópska ...

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/PapersV rámci konkrétnej ochrany ústavnosti Ústavný súd SR priznal vymožiteľnosť ochraneposkytnutej článkom 26 Ústavy SR v rade konaní o sťažnosti. V troch veciach priznalosobám prítomným na súdnom pojednávaní právo vyhotoviť si zvukový záznam z ústnehopojednávania všeobecného súdu. 12) Ústavný súd SR vyslovil, že Mestské zastupiteľstvov Dubnici nad Váhom schválením uznesenia, ktorým nesúhlasilo s vyhotovením zvukovéhoa zvukovo-obrazového záznamu z verejného zasadnutia mestského zastupiteľstva, porušilozákladné právo sťažovateľov na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií pomocouzvukového a zvukovo-obrazového záznamu podľa čl. 26 ods.1a2ústavy. 13) Týmústavný súd vytvoril precedens pre vyhotovovanie zvukových a zvukovo-obrazových záznamovz verejných zasadnutí orgánov územnej samosprávy. Svoj postoj potvrdil roku2003, keď rozhodol, že Mestské zastupiteľstvo v Považskej Bystrici postupom a rozhodnutímznemožňujúcim sťažovateľovi vyhotovenie fotografického záznamu z hlasovaniaposlancov 28. novembra 2002 porušilo základné právo sťažovateľa podľa čl. 26 ods. 2v spojení s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 14)Ústavný súd SR aj v konaniach o sťažnosti vyslovil rad právnych názorov, prostredníctvomktorých interpretoval a aplikoval právne normy dôležité pre masmediálne právo.Predmetom sťažností podaných na ústavný súd sa niekoľkokrát stala námietka porušeniačl. 26 ods. 1a2Ústavy SR rozsudkom všeobecného súdu, ktorým v konanío ochrane osobnosti súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovejujmy. Ústavný súd SR nálezom vyslovil, že základné právo na súdnu ochranu neboloporušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil rozsudok prvostupňového ajodvolacieho súdu, v ktorých tieto súdy uložili vydavateľovi denníka povinnosť ospravedlniťsa navrhovateľovi za difamujúce tvrdenia a zaplatiť mu sumu 3 milióny Sk nemajetkovejujmy.Ústavný súd SR toto rozhodnutie odôvodnil nasledovne:„Ústavný súd pritom nespochybňuje tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uvádza,že ten, kto vykonáva práva a slobody garantované prvým odsekom (čl. 10 dohovoru),má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť. Táto zodpovednosť by všakmala byť uplatňovaná len v rámci pravdivosti a objektivity zistení a tvrdení.Sťažovateľ označil konštatovanie najvyššieho súdu ohľadom nerozlišovania faktova hodnotiacich úsudkov za zavádzajúce.Najvyšší súd však práve toto rozlišovanie označil v dovolacom konaní za rozhodujúcea „vytýkal“ rozhodnutiu odvolacieho súdu, že sa dostatočne nevyrovnal s konštantnoujudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej hranice prípustnejkritiky sú vo vzťahu k osobe činnej vo verejnej funkcii širšie ako vo vzťahuk súkromnej osobe, že sú určité limity v rámci novinárskej slobody na určitý stupeň„preháňania“ alebo „provokácie“, a to oboma smermi. Vzhľadom na to, že v konaníišlo o stret dvoch práv zaručených ústavou a dohovorom, ako aj preto, že potreba12) II. ÚS 28/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 98 – 115;II. ÚS 7/2000. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2000,s. 218 – 222; III. ÚS 169/03. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky2003 – II. polrok, s. 1710-1724.13) I. ÚS 57/2000. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2001, s. 138 –154.14) IV. ÚS 40/03. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2003 – II. polrok,s. 1682.14Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae