§<strong>Notitiae</strong> <strong>ex</strong> <strong>Academia</strong> <strong>Bratislavensi</strong> <strong>Iurisprudentiae</strong> – Odborné články/PapersKľúčové slová:zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, Viedenský dohovor o zmluvnom práve, skutočnývlastník príjmu, daňová rezidencia, obchádzanie zákona, priame dane, OECD,Európska únia, judikatúra Európskeho súdneho dvoraKey words:double tax treaties, Vienna Convention on the Law of Treaties, beneficial owner, tax residency,tax avoidance, direct tax, European Union, case law of the European Court of Justice 1. Význam zmlúv o zamedzení dvojitého zdaneniaSlovenská republika má v súčasnosti uzatvorených 59 zmlúv o zamedzení dvojitéhozdanenia. Tieto zmluvy zabraňujú jednak dvojitému zdaneniu daňovníkov zmluvných štátov,ale v rovnakom čase sa dajú chápať aj ako účinný nástroj na zabránenie prípadnéhodvojitého nezdanenia. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia má Slovensko uzatvorenéprevažne s vyspelými krajinami sveta a krajinami bývalého východného bloku. Spoločnýmznakom týchto zmlúv je, že medzi zmluvnými štátmi absentujú tradičné daňové raje. 1)Pri uzatváraní zmlúv je, samozrejme, vyvíjané úsilie, aby zmluva neuľahčovala prípadnéznižovanie daňového základu na Slovensku. Do nových zmlúv sa vkladajú ochrannéustanovenia, ktoré majú chrániť štát pred eróziou daňových príjmov. Staršie zmluvy užv mnohých prípadoch nereflektujú zmenenú ekonomickú realitu ani posun, ktorý nastalv posledných rokoch v daňovom práve. Pri starších zmluvách sa rovnaký ochranný účinoksnaží daňová správa dosiahnuť úpravou interpretácie jednotlivých pojmov. V nasledujúcichčastiach sa pokúsim načrtnúť niekoľko problémov, ku ktorým pri aplikácií zmlúv o zamedzenídvojitého zdanenia dochádza. 2. Postavenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdaneniav slovenskom právnom systémeV zmysle Ústavy Slovenskej republiky 2) a čl. 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd 3)je možné dane ukladať iba na základe zákona, čiže prostredníctvom normatívneho1) Napr. Lichtenštajnsko, Monako, Andorra, Britské panenské ostrovy a pod.2) Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992.3) Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁVA SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.42<strong>Notitiae</strong> <strong>ex</strong> <strong>Academia</strong> <strong>Bratislavensi</strong> <strong>Iurisprudentiae</strong>
Vybrané problémy pri uplatňovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v slovenskom právnom...aktu najvyššej právnej sily. 4) Zároveň čl. 7 ods. 5 Ústavy stanovuje, že medzinárodnézmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorýchvykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú právaalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásenéspôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom.Vo vzťahu k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia § 1 ods. 2 zákonač. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)ustanovuje, že medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásenáspôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom.Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia limitujú uplatňovanie ustanovení zákonao dani z príjmov a fungujú na princípe obmedzovania práva zmluvných štátov podrobovaťzdaneniupríjem dosahovaný ich rezidentmi, 5) prípadne príjem dosahovaný zo zdrojov naúzemí príslušného štátu. 6)§ 3. Výklad zmlúv o zamedzení dvojitého zdaneniaVzhľadom na obmedzený rozsah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia tieto nemôžudetailne pokrývať každú jednu spornú oblasť. Jednotlivé zmluvy preto obsahujú ustanovenie,ktoré umožňuje pri aplikácii ustanovení zmluvy priradiť výrazu význam podľa právnychpredpisov, ktoré upravujú dane. 7) 3.1 Slovenská perspektívaTypický problém vzniká, ak daný výraz používaný zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenianie je definovaný ani zmluvou, ani v daňových predpisoch. Uvedená situácia nastávanapríklad pri stanovovaní rozsahu aplikácie ustanovení o licenčných poplatkochv zmysle zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. 8) Pojmy uvádzané v príslušných článkochmajú skôr oporu v zákonoch týkajúcich sa práv duševného vlastníctva ako v daňovýchzákonoch. Navyše, slovenský zákon o dani z príjmov situáciu ešte zhoršuje tým, ževyužíva inú terminológiu, než je použitá v jednotlivých zmluvách, ako aj v zákonoch týkajúcichsa práv duševného vlastníctva.Ako príklad je možné uviesť problematiku softvéru. Značný počet starších zmlúv o zamedzenídvojitého zdanenia nereflektuje technologický vývoj a nepoužíva pojem softvér,4) Bližšie pozri Vlastimil Sojka: Mezinárodní zdanění příjmů, str. 12.5) V zmysle § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ideo daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Daňová rezidencia závisí od rôznych faktorov,napr. od sídla/miesta skutočného vedenia spoločnosti, trvalého pobytu fyzickej osoby a pod.6) Slovenský zákon o dani z príjmov definuje takéto príjmy v § 16. Ide napríklad o príjmy dosahované zozdrojov na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenoudaňovou povinnosťou, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR, úrokový príjem vyplácanýod daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, príp. od stálej prevádzkarne daňovníkas obmedzenou daňovou povinnosťou a pod.7) Napr. Zmluva medzi ČSSR a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránenídaňovému úniku v odbore daní z príjmu a majetku (vyhláška MZV č. 138/1974 Zb.) v čl. 3 ods. 2stanovuje, že „každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pri aplikácii tejto zmluvy ktorýmkoľvekz oboch zmluvných štátov zmysel, ktorý mu určujú právne predpisy tohto štátu, ktoré upravujú dane,ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.“8) Tento problém má značný praktický dosah, keďže licenčné poplatky majú tradične podľa zmlúvo zamedzení dvojitého zdanenia iný režim zdanenia než ostatné druhy príjmov.2/2010 43