Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae - Paneurópska ...

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Paperssa stotožniť s postupom sťažovateľa. Fotografovanie pokladali aj za istú formu nátlakua ovplyvňovania hlasovania.Mestské zastupiteľstvo sa bránilo aj tak, že poslancom prekážal blesk fotoaparátu,sťažovateľ pobehoval pri fotografovaní a tým rušil priebeh zasadnutia.Ústavný súd SR začal svoje odôvodnenie trochu zoširoka.„Z uvedeného ustanovenia, ktoré vykonáva článok 26 ods. 5 ústavy, vyplýva, žemestské zastupiteľstvo je povinné zverejniť výpisy o hlasovaní poslancov. O inomspôsobe informovania verejnosti vrátane sťažovateľa o hlasovaní poslancov mestskéhozastupiteľstva zákon neustanovuje. Z toho však nemožno vyvodiť, že by mestskézastupiteľstvo nemalo povinnosť poskytovať aj iné než tieto informácie. Mestskézastupiteľstvo sa preto malo zdržať všetkého, čo by obmedzovalo uplatnenie a naplneniezákladného práva na informácie, súc viazané priamo ústavou, a súčasne maloaj povinnosť umožniť výkon základného práva podľa čl. 26 ods. 2 ústavy.“ 29)Táto časť argumentácie ústavného súdu je náročná na sústredenie pri čítaní a vysvetľovaní.Ústavou určená povinnosť poskytovať informácie sa nevzťahuje na akékoľvek informácieakýmkoľvek spôsobom a za každých podmienok. Táto povinnosť je presne vymedzená.Ústava SR v čl. 26 ods. 5 ustanovila orgánom verejnej moci povinnosťposkytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku primeraným spôsobom. Zákonmá ustanoviť spôsob poskytovania informácií, ktorý je primeraný a podmienky, za ktorýchorgán verejnej moci musí primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti.Výkladom čl. 26 ods. 5 nemožno vyvodiť, že by akýkoľvek orgán verejnej moci vrátanemestského zastupiteľstva mal povinnosť poskytovať o svojej činnosti informácie za podmienok,ktoré zákon neustanovuje, iba preto, že ide o „iné“ informácie. Právny názorústavného súdu prekročil medze článku 26 ods. 5 a priznal orgánom verejnej moci povinnosťposkytovať informácie aj tam a vtedy, kde ústava takú povinnosť neustanovila. Bezohľadu na to, ako vítaná a výhodná sa taká možnosť môže javiť z pohľadu masmédií a širokejverejnosti, nemožno ju akceptovať, lebo porušuje ústavnú úpravu, a preto odporujezásadám materiálneho právneho štátu.Poskytovanie informácií orgánom verejnej moci pri plnení povinnosti podľa čl. 26ods. 5 sa neobmedzuje na poskytnutie jednej selektívne určenej informácie ani na jednorazovéposkytnutie informácií. Splnenie tejto povinnosti zahŕňa proces poskytovania informácií,teda cyklicky sa opakujúcu činnosť orgánu verejnej moci, ale tento proces nemožnovysvetľovať ako poskytovanie neobmedzenej množiny informácií. Prístupk informáciám chránený ústavou je však zložitejší a pestrejší ako prístup k informáciámpovinne poskytnutým orgánom verejnej moci. Účelom základného práva na informácie jezabezpečiť každému dostupnosť informácií dvomi smermi: 1. informáciu dostať od inéhosubjektu (do tohto smeru prístupu k informáciám patrí aj právo dostať informáciu od orgánuverejnej moci, pričom povinnosť orgánu verejnej moci poskytnúť informáciu slúžina zabezpečenie splnenia tohto práva) a 2. informáciu získať (mať možnosť informáciu vyhľadaťalebo inak dosiahnuť svojou činnosťou). Získavanie informácií vlastnou činnosťouje obmedziteľné iba v prípade splnenia podmienok určených čl. 26 ods. 4 ústavy.V okolnostiach prípadu riešeného ústavným súdom to znamená, že mestské zastupiteľstvoporušilo Ústavu SR, lebo zákaz fotografovania počas hlasovania mestského zastupiteľstvanebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, neudial sa na základe zákona,ba dokonca nedošlo k nemu ani z jedného z ústavou určeného dôvodu ochrany práv29) IV. ÚS 40/03, s. 1686.22Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae