Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae - Paneurópska ...

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Paperszmluvy v nadväznosti na slovenskú legislatívu nie vždy napĺňajú. Slovenský zákon o daniz príjmovv§43stanovuje, že daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republikydaňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vo všeobecnosti vyberázrážkou. 16)Zároveň jev§43ods. 6 zákona o dani z príjmov stanovené, že vybraním dane zrážkouje splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane za daňovníka s obmedzenoudaňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvomstálej prevádzkarne. Tvrdosť ustanovenia zjemňujú výnimky týkajúce sa určitýchdruhov príjmov 17) a určitých skupín daňovníkov. 18)Jednotlivé zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžu uplatnenie zrážkovej daneúplne eliminovať (napr. ak ide o zisky podniku podľa článku 7 zmlúv o zamedzení dvojitéhozdanenia), prípadne ju znížiť z 19 % na 10 %, príp. 5 % (napr. v prípade výplaty dividend,úrokov alebo licenčných poplatkov). Problémom však je, že zrážková daň sa aplikujena hrubú sumu vyplatených príjmov nezníženýchoprípadné náklady často bezmožnosti uplatniť si náklady prostredníctvom podaného daňového priznania.Na ilustráciu uvádzam nasledovný príklad. Ak Slovenská republika zdaní príjem rezidentainého zmluvného štátu (napr. rezidenta Japonska) vo výške 10 % z hrubej sumypriemyselných licenčných poplatkov 19) plynúcich zo zdroja na Slovensku, takýto príjembude podliehať zdaneniu aj v krajine príjemcu príjmu (t. j. v našom prípade v Japonsku).Vo väčšine krajín je však zdaňovaný iba čistý príjem z tohto nájmu (t. j. po odpočítaní nákladov).Z dôvodu, že v Slovenskej republike sa zdaňuje hrubý príjem a v krajine príjmateľačistý príjem, príjmateľ si nemôže v krajine svojej rezidencie započítať celú daň zaplatenúna Slovensku. Následne tak hrozí dvojité zdanenie príjmu. 4.1 Európska perspektívaOtázku diskriminácie v prípade uplatňovania zrážkovej dane v štáte zdroja príjmu riešilaj Európsky súdny dvor. Napríklad v rozsudku vo veci C-170/05 Denkavit InternationaalBV, Denkavit France SARL/Ministre de ĺ Economie, des Finances et de ĺ Industrie sa Európskysúdny dvor zaoberal otázkou, či zrážková daň uplatnená v súlade so zmluvou o zamedzenídvojitého zdanenia medzi Francúzskom a Holandskom predstavuje diskrimináciuz hľadiska uplatnenia slobody podnikania. V spomínanom prípade Denkavit Európskysúdny dvor konštatoval, že uplatnenie 10 % zrážkovej dane na dividendy prijaté nerezidentomv porovnaní s nižším zdanením dividend u rezidenta vo Francúzsku predstavujenedovolenú diskrimináciu na základe sídla spoločnosti. Zrážková daň nemôže v takomprípade byť zdôvodnená objektívnymi dôvodmi.Európsky súdny dvor rozhodol, že právu Európskych spoločenstiev odporuje vnútroštátnaúprava, ktorá zdanenie dividend prostredníctvom zrážkovej dane stanovuje len vovzťahu k nerezidentom. Takéto rozhodnutie súdu neovplynila ani skutočnosť, že zmluvao zamedzení dvojitého zdanenia medzi príslušnými štátmi takúto zrážkovú daň pripúšťala16) Výnimkou je napríklad príjem plynúci stálej prevádzkarni daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťoupodľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov.17) Napríklad činnosti umelcov, športovcov, artistov a pod. podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o daniz príjmov.18) Ide napr. o daňovníkov členských štátov Európskej únie.19) V zmysle čl. 12 ods. 2 písm. a) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Japonskomo zamedzení zdanenia v odbore daní z príjmu uverejnená pod číslom 46/1979 Zb.46Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae