Pripútanie medzi rodičom a dieťaťom - Asociácia náhradných rodín

im komplikujú prospievanie. Niektorédeti sú veľmi dynamické a húževnaté.Nestačí im náhrada - palček, ony chcúčloveka, a tak kričia a kričia, kým sa imnevyhovie. Potom im možno hovoríme,že sú rozmaznané, lebo chvíle ich spokojnostisa viažu na náruč či osobnýkontakt. Jednoducho - zabezpečili siviac pozornosti pre seba, dostanú viacpestrejšej komunikácie, napr. aj karhania.Možno si ich niekto zvlášť obľúbi.Možno i preto sa budú vedieť lepšie prebíjaťživotom.Smutné oči...Opakom sú smutné oči, ktoré čakajú.Ide zvyčajne o citlivé a krehké duše.Čakajú. Čakajú, že si ich niektovšimne a pôjde im v ústrety, ale pomaličky,pokojne. Potrebujú čas, aby sazohriali, potom nastane ich čas a prejaviasa. Treba mať cit i pre tieto deti.To, že sú ticho a „neotravujú", nehovorío tom, že sú spokojné. Úsmev, čulosťa komunikatívnosť dieťaťa sú znakomjeho spokojnosti.Vzájomná sympatiaJe to niečo tajomné. A chvalabohu sato i vyskytuje. Sestra či iný zamestnanecsi osobitným spôsobom obľúbianejaké dieťa. Častejšie je s nímv kontakte, celá komunikácia je osobnejšia,citovejšia. Dieťa samozrejme dávatomu primeranú odozvu - teší saz kontaktu, žiari, džavoce. Buduje saniečo, čo pripomína blízky citovývzťah, vlastne ním aj v istej miere je. Postupnedieťa prejavuje nevôľu, keď sasestra venuje iným deťom, vynucuje sijej pozornosť. Plače, keď sestra odchádza.Niekto by mohol namietať, načotakto komplikovať život dieťaťu, robiťmu stres z rozlúčenia. Ale nie je to tak,ak pozitíva tejto skúsenosti blízkehočloveka prevažujú nad negatívnymiemóciami, ktoré dieťa zažíva po odchodetejto osoby. Dieťa je predsa len zvyknuténa starostlivosť viacerých osôb.Individuálny vzťahSme radi, keď tieto bližšie vzťahyvznikajú. Vo všeobecnosti sestry majúdeti rozdelené, resp. si ich samé vyberajúna tzv. pozorovania, píšu o nichzáznamy, ktoré putujú s dieťaťom ďalejdo náhradnej rodiny či iného zariadeniaa môžu sa stať súčasťou Knihyživota dieťaťa...Pri rozvíjaní takéhoto individuálnehovzťahu (napr. ak ide iného zamestnancaako je sestra, alebo je to sestraz iného oddelenia) je potrebná aj istározumnosť a vynaliezavosť, aby sapredsa len zmiernili zážitky frustrácieu dieťaťa. Treba rešpektovať režim dieťaťaa ukončenie kontaktu naplánovaťna čas, kedy sa dieťa dá prirodzene přeladit'na iný záujem či činnosť. Napr.deti odchádzajú von na prechádzku,idú jesť, alebo spať. Je dobré, ak osoba,ktorá ho preberá, mu chvíľu venujeväčšiu pozornosť. Sestra či zamestnanecmajú umožnené brať si dieťa mimoDD maximálne na deň, nočné spaniemimo DD nie je dovolené.Realitou ostáva, že tieto bližšie vzťahyzažíva len časť detí. Ešte treba doplniť,že sestra nemôže zanedbávaťdruhé deti uprednostňovaním jedného.Povinnosti si plní voči každému,ale niektoré dostane o niečo viac. Takto už vo veciach srdca býva.Strach z cudzíchDieťa má asi trištvrte roka a zrazu sazačína báť cudzích ľudí. Neznámych naoddelení alebo aj vlastnej matky, ktoráza ním príde na návštevu raz za mesiac.Toto prv nebolo. Dieťa dospelo do štádia,že rozlišuje „svojich" a cudzích. Násto teší, lebo i to je znak normálneho vývinua v istej miere i znak pripútania -dieťa sa ukľudní, ak ho vezme známasestra. Teraz je asi najvyšší čas na „presadenie"dieťaťa do rodiny.Teraz je to kritické obdobie zvýšenejcitlivosti na vytváranie vzťahov(Impriting, vpečatenie). Koľké deti hopremeškajú? Koľko úsilia bude neskôrpotrebné vynaložiť na vytvorenievzťahu?Žiarlivosť a konkurenciaKeď si dieťa už uvedomuje potrebua význam dospelého pre seba, začínao dospelého bojovať. Bojuje s ostatnýmideťmi o priazeň, blízkosť. A tak tumáme agresivitu voči druhým - nechcemi dať hračku, tak ho sotím, pohryziem,udriem inou hračkou, i agresivituvoči sebe - hodím sa na zema udriem si hlavu alebo sa pohryziem.Najlepšie upútam pozornosť, keď budemjačať a robiť problémy. Opäť negatívneemócie, je ich priveľa a je topriskoro. Alebo sa zašijem do kútaa budem sa tváriť, že svet ma nezaujíma,nenaučím sa uchopovat' život dovlastných rúk.Na záverAko odpovedať na otázku v nadpise?Nie, pripútanie sa dieťaťa na určitúosobu, v plnom význame toho termínu,v detskom domove nie je možné.U niektorých detí vplyvom viacerýchpriaznivých okolností však pozorujemevytváranie bližšej citovej väzby. Ichcitový život má istý základ, ktorý sav lepších podmienkach rodiny ďalejrozvíja a nadobudne charakter špecifickejblízkej väzby.Realitou zatiaľ ostáva, že časť detíodíde do rodiny v „dobrom" čase, časťneskôr a časť tu ostáva. Mnohé detimajú viac problémov a rizík, sú to „náročnédeti". Každý zainteresovaný bymal urobiť to, čo sa od neho na jehoposte očakáva, t.j. aby odišlo čo najviacdetí a čo najskôr.Mgr. Oľga Suláková,psychológDetský domov a domov soc. služiebStudienkanebyť sám | august-september 2005strana 21