„Nevadí. Však môžeme ísť po tráve,"povedal Braňo.„Rada by som sa prešla tadeto. Akovoľakedy," šepla Dorotka.„Ale však si videla, že sa tam spolunezmestíme."Dorotka premýšľala. Cítila sa nesvoja.Akoby strácala pôdu po kolesami.„Keby si sa na chvíľu odo mňa odpojil,"navrhla nesmelo, „sama by somsa na hrádzu zmestila. Trochu sa prejdema vrátim sa."„A nevrátiš," zasyčal Braňo. NechcelDorotku pustiť ani na krôčik, bál sa, žeju stratí.„Vrátim sa, uvidíš."„Neverím ti! Ty už ma nemáš rada!"kričal Braňo.„Mám."„Tak zostaň so mnou!"„Veď by som odišla len na chvíľu."„Chceš sa ma zbaviť! Už ma nepotrebuješ.Vieš jazdiť aj bezo mňa, lenžeja..." Braňo sa horko rozplakal.Braňove slzy, Braňov krik, Braňovstrach, to všetko zas raz Dorotku úplneodzbrojilo.„Ľúbim ťa," objala ho. „Poď na snežienky."Zišli z hrádze na trávu, kam sa v pohodezmestili.Po snežienkach prišli fialky, pofialkách blatuchy, po blatúchoch niečoiné. Braňo obdarúval Dorotku obrovskýmivoňavými kyticami. Dorotkazádumčivo hľadela na úzku betónovúcestičku. Vzdychla. Rada by sina pár minút zajazdila. Sama. Ale bálasa Bránových sĺz, Braňovho kriku,Braňovho strachu, nechcela ho zraniť,chcela si len zajazdiť, cítila sa trochuako väzeň.Potom to už dlhšie nemohla vydržať.Raz v noci sa odpojila od prídavnéhovozíka a vykradla sa potichučkyz garáže. Braňa nechala spať.„Kým ho prebudia ranné slnečnélúče," povedala si, „vrátim sa a on siani nevšimne, že som bola preč."Tmavočervená motorka šla priamona hrádzu. Nakurbľovala motory z celejsily, zapla reflektor, zatrúbila klaksónom.„Ahoj," vystrčili ryby hlavy z rieky.„Sme radi, že ťa konečne zas vidímeako za starých čias," povedala Chlpaticaa pratala sa z cestičky.„Vitáááj!" šušťali vŕby listami.Dorotku dojalo ich srdečné privítanie,zotrela si slzy z líc a vyrazila. Natvári cítila nárazy chladného vetra,vnútri ju hrial rozfofrovaný motor.Bola šťastná. Došla po starý bútľavýstrom, otočila sa, o niečo pomalšie šlanaspäť, žltý kužeľ svetla odtláčal tmu.Braňo sa zobudil uprostred nocia Dorotku vedľa seba nenašiel. Srdcemu zamřelo od strachu. Chcel sa zaňou rozbehnúť, ale mal len jedno jedinékoliesko, nedostal sa ani k dverámgaráže. Spadol.Dorotka zišla z hrádze. Bolo jej nádherne.Ako voľakedy. Vzdychla. Vracalasa domov. Už sa tešila na Braňa.Vošla do garáže. Našla Braňa spadnutého.Pomohla mu vstať. Na boku malodretý lak.„Prečo som odchádzala, keby somtu bola celú noc, Braňovi by sa vôbecnič nestalo," pomyslela si v duchuskrúšene a nahlas sa opýtala: „Bolí ťato?"Braňo zaryto mlčal.„Teraz príde plač, výčitky," vravelasi Dorotka sama pre seba. „Nemalasom radšej ostať na hrádzi?"Dlho bolo v garáži ticho. Prvý saozval Braňo:„Kde si bola?"„Pri rieke," povedala Dorotka.„Už si sa vrátila?" opýtal sa Braňo.„Vrátila," uistila ho Dorotka a priplasi ho k sebe.Už zase z nich bola sajdkára. Skorovždy z nich bola sajdkára. Len niekedy,keď Dorotka zatúžila po hrádzi, Branecju pustil. Na úzku betónovú cestičkua neskôr dokonca aj na závody.„Vrátim sa," lúčila sa zakaždým Dorotka.Ja viem," povedal Braňo a odpojilháčik, ktorým boli pripútaný.Zuzana Mojžišovapripútajte sa | september 2005 strana 11
Ako prebúdzaťvnímanievlastného telaHovorme s deťmi o tom, čo saodohráva v našom tele a ako tocítime:„Ako cítite tlkot srdca?Je ti teplo, alebo chladno?Cítiš, ako sa ti brucho dvíha a zaseklesá?"Vzájomne si obkreslite svoje telona papier. Hovorte o tom, čovšetko vaše telo dokáže. Nechajtedeti odpovedať na otázky:„ Čo sa deje v mojom tele, keď cítimstrach, zlosť, radosť?Čo sa deje v mojom tele, keď somv pokoji, keď som v pohybe?"Masírujte sa napríklad i tenisovouloptičkou, hrajte sa na zvieratá,napodobňujte, ako sa pohybujú,vymýšľajte si príbehy a spoločneich znázorňujte:Ako sa medvedica s medvieďatkomukladajú na zimný spánok.Hrajte sa však aj hry, ktoré vyžadujúticho a sústredenie: Položtedieťaťu na brucho plyšové zvieratko.Zvieratko sa pri dychu dieťaťadvíha a klesá, zľahka sa pohupujehore a dole:„Čo zvieratko asi cíti, keď sa u tebatakto pohojdáva? Páči sa mu to?"Podľa Kulkánkovej spracovala j. m.Mami, dotýkaj sa ma a hlaď ma!Daj mi precítiť celú tvoju láskua nehu. Budem potom celés tebou.Dám ti svoj smiech, otvorím tisvoje srdce. Poviem ti, čo mámrado a čo ma trápi. Pocítiš, čocítim ja.Budem ťa milovať a tvoju láskuti opätovať! Budeme aj bez slovvedieť, kto si ty a kto som ja.Jana llašplováMasáže detí a dojčiat„Cítiť dieťa svojimi dotykmi je rovnako dôležité ako starať sao jeho žalúdok."Frederik LaboyerKaždý dotyk, ktorý je prenášanýs láskou, má moc. Keď je dotykovmálo, prichádza choroba. Dieťatko,ktorému chýba dotyk, si vo svojejhlave uloží nepravdivú informáciu,že pozornosť a s tým spojenú láskusi nezaslúži. Masáž detí a dojčiat nieje ani tak prejavom zručných rúk. Jejumenie má svoje korene skôr v srdci.Starostlivý dotyk <strong>medzi</strong> rodičoma dieťaťom má svoje fyziologické,socioemocionálne a duševno-telesno-duchovnéspojenie masírovanéhodieťaťa aj rodiča. Rytmické opakujúcesa pohyby pri detskej masáži uľahčujútvorbu nervových spojení v mozgu,ktoré sú potrebné pre spracovanieinformácií a učenie. Stimulujú tiežvylučovanie rastových hormónov,ktoré podporujú fyzický vývoj dieťaťa.Masáž bábätiek má vynikajúceúčinky na trávenie, zlepšuje spánkovýrytmus, stimuluje krvný obeh, pokožkua dýchanie. Pomáha odstrániťpopôrodnú traumu detí a nadviazaťprvú neverbálnu komunikáciu. Masážpôsobí preventívne a zlepšuje stavastmatikov, alergikov a ekzematikov.Nežná masáž prehlbuje citovú väzbu<strong>medzi</strong> rodičom a dieťaťom. Dieťa saučí relaxovať, sústrediť, lepšie spolupracujea je odolnejšie voči chorobámaj škodlivým vplyvom okolitéhoprostredia. A v neposlednom rade mámasáž pozitívny vplyv na deti trpiacešpecifickými poruchami správaniaa učenia, napr. dysgrafia, dyslexia,ľahká mozgová dysfunkcia. Podľa N.Painea by bolo ideálne, keby boli detimasírované od narodenia. Faktomvšak je, že deti v náhradných rodináchveľmi pravdepodobne nedostalitento starostlivý dotyk na začiatkusvojho života. Je to o to náročnejšie,ak dieťa bolo vystavené opakovanémuodlúčeniu od rodiča alebo opatrovníka,zanedbávaniu, fyzickému týraniu,či sexuálnemu zneužívaniu.V takom prípade je dôležité začaťs dotykovou komunikáciou veľmipomaly. Avšak akýkoľvek dotyk jelepší než žiadny.V posledných rokoch sa v tejto oblastiurobilo veľa výskumov a bolospracovaných množstvo štúdií, ktorédokumentujú význam masáží pripodpore predčasne narodených detí,detí so špecifickými potrebami ajzdravých bábätiek. Taktiež prínosmasáží pre deti trpiace syndrómomCAN (syndróm týraného, zneužívanéhoa zanedbávaného dieťaťa) je veľký.Spomenieme aspoň niektoré:uľahčuje pripútanie, utvorenie citovejväzby, pomáha budovať sebavedomie,prehlbuje pocit bezpečia a spokojnosti,podporuje verbálnu a neverbálnukomunikáciu, relaxáciu, vytváranieočného kontaktu, sústredenú pozornosť,redukuje svalové napätie, podráždenosť,napomáha utváraniu pozitívnehopocitu z vlastného tela počasvšetkých období vývinu, kultivuje citlivosť,spokojnosť so svojím telom,súcit, rešpekt, poskytuje emocionálnuvýživu, je zdrojom radosti, napomáhabudovaniu dôvery k masírujúcemučloveku. (Paine, N., 2004)Masáž je zostavou veľmi jemnéhoa citlivého masírovania detského telička.K zvláčneniu pokožky sa používajúoleje, uvoľnenie prehlbuje detská relaxačnáhudba. Dotyk a masáž navodzujúpocity pohody a relaxácie ako u detí,tak i u dospelých, ktorí masáž robia.Skúsme začaťPripravíme si kvalitný panenskýolivový olej, prípadne kombináciu slnečnicovéhoa olivového - v pomere1:1. Ak chceme, môžeme pridať kvapkučistého levandulového alebo harmančekovéhooleja. Ďalej si pripravímeosušky a plienky. Pustíme tichúrelaxačnú hudbu, alebo môžeme primasáži spievať. Deti masírujeme nazemi (na deke) v pokojnej, dostatočnevyhriatej miestnosti a vtedy, keďnie sú ospanlivé, ani čerstvo najedené,vo veku do jedného roka je vhodstrana12 pripútajte sa |