Pripútanie medzi rodičom a dieťaťom - Asociácia náhradných rodín

o kojení adoptovaného dieťaťaPrežívať blízkosť naplnoV zime roku 2003-2004 ma oslovili náhradní rodičia s túžbou skúsiť adoptívne dojčenie. Predtým všetkým bol môj sen,ktorý som v sebe nosila od roku 1999, keď sme s kolegyňou preložili do časopisu Dieťa článok o dojčení adoptovaného dieťaťa.Táto myšlienka ma nadchla. Vtom istom čase som sa stretla aj s ďalšími odvážnymi rodičmi, ktorí už mali prvé skúsenostiza sebou. Potom prišli ďalší a do dnešného dňa viem u nás na Slovensku o 6 rodinách. Som vďačná za to, že sa mipodarilo v rozhovoroch s týmito vzácnymi ľuďmi nahliadnuť na krásne miesta a pozrieť sa na poklady, ktoré sú tam ukryté.Jeden z týchto rozhovorov vám ponúkame, aby ste sa mohli na tieto poklady pozrieť aj vy.Jana s Ivanom sú manželmiuž 10 rokov. Po rokochtúžby po dieťati prišiel deň,keď si domov doniesli dieťatkoz detského domova. Po rokupribudlo ďalšie. Tentokrátrovno z pôrodnice. Keď malMário asi tri týždne, dozvedelisa od priateľky o možnostikojiť adoptované dieťa. Skúsilito. A Mário bol kojený takmerrok.Vedeli ste predtým niečo o kojeníadoptovaného dieťaťa ?Nie, predtým som o tomvôbec nevedela. Mala som veľmimálo teoretických informácií.Tie som získala viacmenej až potom, čo sme tentoproces ukončili, od teba. Tedaasi v januári.Odkiaľ ste mali prvú informáciu?Od svojej americkej priateľkyGigi, ktorá si adoptovaladieťatko z USA. Ona mi dalasuplementor, lieky a ukázalami ako. Dala mi potom ešte nejakúwebovú stránku, kde samôžem dočítať viac. Na tústránku som však nakoniecvôbec nešla, lebo toho zrazu začalo byťtak veľa, že som nemala kapacitu ísť hľadaťniečo na webe a ešte po anglicky.Takže ty si to, čo si vedela, začala hneďrobiť?ilustračné foto j. m.Áno.Spomínala si, že zo začiatku bolo ťažkédocieliť u Mária, aby sa prisal.Zo začiatku sa vôbec nechcel prisať.Asi týždeň sme bojovali s tým, že som siho prikladala k prsiam, ale plakala vzpieral sa, takže nakoniec sme vždyskončili pri fľaši. Ale neprestala som siho prikladať k prsiam a po týždni to nejakopochopil. Zvláštne bolo, že keď toskúšala Gigi, tak k jej prsníku sa prisal,možno cítil mlieko, ale ku mne nie, ažpotom, po týždni.A po tom týždni sa ti uvoľnilo mlieko?Nie, ale potom asi pochopil, čo márobiť, alebo ja neviem, čím to bolo.Kedy si mala pocit, že prišlo to prvémlieko?Približne po desiatich dňoch ododňa ako sa prisal a začal piť mlieko zosuplementora. Lebo ja som si neodstriekavalanasucho nič, čiže mlieko saani nemohlo vytvoriť.Čo bolo rozhodujúcim momentom prirozhodovaní sa pre kojenie ?Veľmi ma nadchla myšlienka dojčiťadoptované dieťa. Vždy som vedela, žematerské mlieko je najlepšie a má nenahraditeľnývýznam pre zdravie i vývinbábätká. Mala som trochu idealistickéočakávania možno aj preto, že somo tom veľa nevedela. Myslela som si, žekeď sa mlieko začne tvoriť, vytvorí sa hotoľko, že už ani suplementor nebude trebaa že svoje dieťatko budem plne dojčiť.Trochu ma sklamalo, keď sa tak nestalo,ale asi to boli nerealistické očakávania.Bolo pre teba dôležité aj to, že si poznalaGigi, že ona to skúsila a išloto?Určite áno! To, že onamala mlieko a dojčila svojedieťatko bol jeden z rozhodujúcichmomentov, pretožeto bol pre mňa signál toho,že to je možné. Vedela som,že keď sa mi ponúka takátomožnosť, bola by veľká chybaju nevyužiť. Určite bolodôležité aj to, že mi to Gigiukázala, že mi dala suplementor,že tie prvé dni, keďto tak nešlo, mi občas zatelefonovalaa podporila ma.Dôležitá bola tiež podporamanžela. Stál plne pri mne,povzbudzoval ma a pomáhalmi v starostlivosti o Mateja,keď som bola s Máriom.Ešte sa chcem niečo o manželoviopýtať. Neobjavili sa u nehonejaké pochybnosti, čije todobré?Nie. On vedel, že je to dobréa podporoval ma v tom.Taktiež mi však nechával slobodu.Keď som sa rozhodla,že začnem s dojčením, tak mav tom podporoval a keď somsa rozhodla, že končím, tak rešpektovalmoje rozhodnutie.A rodičia?Otec o tom nevedel, mame som tohovorila. Mama nebola proti, zdalo sajej to zvláštne, ale nepovedala nič negatívnea pomáhala mi vždy, keď mohla,najmä v starostlivosti o Maťka.Hlavne zo začiatku som potrebovalabyť s Máriom sama, keď som ešte nemalarutinu, ako si ho priložiť, ako hodržať a ani on nebol zvyknutý. Začiatkyboli náročné. Potom, keď sme si užzvykli, možno po mesiaci, tak už sa todalo, že aj Mária som dojčila, aj s Matejomsom sa hrala. Zo začiatku sa tonedalo, lebo to bolo pre mňa veľa hadičiek,veľa všeličoho.Lekár?Gynekológ? Lieky som mala od Gigia nepotrebovala som žiadne predpísať.strana 4 nebyť sám | august-september 2005