SG24

ROZŠIŘU 

strana 5 

VÝ VOJ ŽIVOTA 

strana 8 

SIEGFRIED 

ED 

HAGL 

strana 12 

 

 

 

strana 20 

 

 

 

Nová kniha 

 

 

 

 

z edice 

 

 

Rozhovor s ředitelkou mobilního hospice 

Svět Grálu 

sobota 3. října 2009 

 

strana 32 

Masarykova kolej ČVUT, Thákurova 1, Praha 6 – Dejvice 

Vstupné 170 Kč 

Svět Grálu 

cena 78 Kč 

www.svet.gralu.cz 

Milí čtenáři, 

letos oslaví časopis Svět Grálu své páté narozeniny. Za uplynulých pět let trochu povyrostl, nejen že se postavil na 

vlastní nohy, ale také se naučil více mluvit. Promiňte mi tu metaforu, ale je to skutečně tak. V porovnání s prvními 

čísly obsahují ta dnešní více než polovinu článků českých a slovenských autorů. No a co, řeknete si – to přece není 

nic zvláštního. Ale přece, podívejme se kolem sebe a řekněme si, je dnes skutečně běžné číst časopisy bez komerčních 

reklam a PR článků? Narazíme dnes snadno na vlastní názor a dokážeme si jej vytvářet? Kolik věnujeme prostoru 

svým vlastním myšlenkám a umíme je ještě sdílet s ostatními? Dokážeme ještě naslouchat a učit se od ostatních? I to je, 

přátelé, forma jak postupovat ve svém životě dál, jak získávat zkušenosti, inspiraci, odvahu i sílu k přemáhání sebe 

sama. Proto jsme se rozhodli uspořádat nové přednáškové fórum. Kromě přednášek bude fórum zajímavé i pro děti. 

Věříme, že vás svým programem zaujme. Těšíme se na vás! 

Váš Svět Grálu 

více na www.svetgralu.cz 

Hlavní sál 

9.00 zahájení 

9.15 – 10.30 Ing. Vít Syrový: Tajemství krve 

10.45 – 12.00 Mgr. Helena Bartošová: Hledali pomoc pro tělo… našli pomoc pro duši 

12.15 – 13.45 MUDr. Jan Palouček: Víra v uzdravení – stačí to? 

14.00 – 16.00 Margot Ruis: Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země 

16.15 – 17.45 Ing. Artur Zatloukal: Smrtí život nekončí 

Akce pro malé i velké děti v přilehlé galerii 

9.00 – 10.30 hraní klubových her, skládání jednoduchých skládaček z papíru 

10.30 – 12.00 Mgr. Vojtěch Zavadil: V království stromů deštného pralesa – promítání fotografií 

a povídání o tropickém pralese, střelba z indiánské foukačky. 

12.15 – 16.00 výlet s Jozefem a Eliškou Burianovými do tajemných zákoutí Divoké Šárky pod názvem 

„Kamzičí stezkou“, při nepříznivém počasí hra s pohádkovým motivem v galerii 

Během Přednáškového fóra zdarma k rozebrání starší čísla časopisu Svět Grálu. Rovněž bude možné zakoupit knihy nakladatelství 

Integrál Brno. Možnost domluvit si individuální konzultace s Ing. Vítem Syrovým, Mgr. Helenou Bartošovou, MUDr. Janem Paloučkem. 

Margot Ruis 

Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země 

simultánní překlad zajištěn 

Přírodní bytosti, jimž vděčíme za úrodnou půdu, její zelený příkrov, živou vodu 

a čistý vzduch k dýchání znovu hledají kontakt s lidmi a rády by byly vyslyšeny. 

Mohou nám předat poselství hluboké moudrosti, ale také dramatické apely na 

téma léčení nemocné Země. K tomu je zapotřebí spolupráce nás všech: léčba 

Země začíná v srdcích lidí! Budete-li chtít, můžete i vy nahlédnout do mých více 

než dvacetiletých intenzivních setkání s přírodními bytostmi. 

strana 9 

Päť biologických zákonov doktora Hamera 

strana 13 

strana 5 

strana 11 

2. díl seriálu Tajemství zrození 

strana 21 

strana 32 

strana 35 

cena 78 Kč 

strana 20 

strana 29 

strana 39 

cena 2,89 € (87 Sk) 

Svět Grálu 

www.svetgralu.cz 

www.svetgralu.sk 

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu, 

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt. 

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú. 

Ďalšie číslo 

25 

Dospievanie – 

kľúč k dospelosti 

Pre okolie neľahké obdobie života, 

pre človeka samotného rozhodujúce 

hľadanie životných postojov. 

Vychádza v septembri 2010 

19/2009 Svět Grálu 

8 STRAN NAVÍC ! 

MILÍ ČTENÁŘI, 

OD TOHOTO ČÍSLA PRO VÁS ČASOPIS ROZŠIŘUJEME 

PŘI ZACHOVÁNÍ STEJNÉ CENY 

Svět Grálu 

Duchovní souvislosti v uo 

životě 

březen – květen 2009 · číslo 19 

Gemmoterapie v praxi KDYŽ TO NEBYL 

Svet Grálu 

ZÁZRAK, CO TEDY? 

 

Ještě nepřišel čas – zážitek blízké smrti 


Přednáškové fórum časopisu 

Hřích zvaný strava 

Démonická síla a posedlost 

Lidé by měli umírat doma 

Program fóra 

Témata přednášek 

Materialisté 

pocházejí z opice 

… a Vy? 

Jak vznikl život 

Přednáškové fórum 


20/2009 Svet Grálu 

 

Je rodina 

prežitok ? 

Duchovné súvislosti v živote 

jún – august 2009 · číslo 20 

Hledání české hudby a sebe sama 

y 

Rakovina? Minimalizujte paniku! 

Trestaním detí si dospelí 

autoritu nezaistia Svoboda – dar 

Prežila som vlastnú smrť nebo prokletí ? 

Výchova – 

detstvo podľa plánu 

Duchovní souvislosti v životě 

prosinec 2009 – únor 2010 · číslo 22 

Logoterapie, lékařská péče o duši 

Sedmý smysl u lidí a zvířat 

Zákony inkarnace 

Tunguzská záhada 

Zažil jsem smrt 

Syndróm 

vyhorenia 

Svět Grálu 

FOTOSERIÁL HIMÁLAJ 

Strana 31 

Kniha Manfreda Kybera 

Verunčina tři světla 

s podnadpisom Román detskej duše na tomto 

i onom svete je omnoho viac než len ezoterická 

rozprávka pre dospelých, je poetickým náčrtom 

cesty k stratenému raju. Farbisto podaný dej, ktorý 

sa odohráva v tomto reálnom svete, sa majstrovsky 

prelína s opisovaním sveta neviditeľného, ktorým 

sme obklopení. 

Približuje súvislosť minulých životov s realitou 

pozemského života a popisuje i odchod z tohto 

sveta do prostredia, kde na onom svete naše bytie 

pokračuje. A celým týmto dejom sa ako červená niť 

tiahne cesta, vedúca do strateného raja... 

Manfred Kyber - Verunčina tři světla 

Bežná cena: 3,98 € / Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 3,78 € 

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu v časopise, 

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

To sa tak niekedy v noci zobudíte, 

založíte si ruky za hlavu a pozeráte 

sa a počúvate. Vidno strop, v polotme 

akoby prázdny, no v skutočnosti plný 

myšlienok a predstáv. Aj cez okno vidieť 

ešte kus oblohy s pár hviezdičkami, 

zvyšok sa do okna nevojde, pretože je 

stiesnený okolitými strechami. Počuť 

nočné mesto, oddychujúce po hašterivom 

a nervóznom dni, konečne sem dosiahol 

i vesmír a nalieva doň silu, aby jej 

zostalo dobrým ľuďom na celý zajtrajšok. 

Mozog sa vám krúti ako horúca 

parná turbína, vyrábajúca vo dne v noci 

elektrinu, i keď ju už nikto nepotrebuje. 

Myšlienky, myšlienky, myšlienky. 

Sú myšlienky bezmyšlienkovité 

a bezvýrazné ako tváre ľudí v električke. 

Nemajú silu, pretože nie sú precítené. 

Potom sú myšlienky silné a pevné, 

pretože sú naplnené životom a pretlakom. 

Myšlienky sú, teda existujú, pretože 

my, ľudia sme tvorcovia, formovatelia 

sveta. Tak, ako staviame okolité 

strechy, domy, mosty, továrne a cesty, 

staviame i myšlienky. 

„Keby som tak mal také okuliare…“ 

napadne vám a hneď tie okuliare vidíte 

na strope. Okuliare, ktoré by videli 

myšlienky.“ Tak to by som trebárs uvidel 

kolegu Jozefa zo susednej kancelárie, 

známeho neprajného kverulanta, 

ako nad ním visí závistlivá myšlienka. 

Vyzerá napoly ako on i s jeho tvárou, 

ale pritom je taká, ešte závistlivejšia. 

Drží sa ho ako kukučie mláďa, on ju 

priživuje a vyživuje a ona ho zasa pobáda 

k ešte väčšej závisti. Nikto nič nevidí, 

iba ja skrz svoje okuliare; ale aj tak 

to z neho ostatní cítia – tak ako z vás 

cítiť dym, keď strávite večer pri táboráku. 

Až jedného dňa − ajhľa, vtáča sa 

osamostatnilo a vyletelo z hniezda. Je 

preč, ponáhľa sa k svojim, k rovnako 

závistlivým myšlienkam do ich spoločného 

hniezdiska. Ale nezabudne, 

u koho sa vyliahlo a kam sa má vrátiť. 

Raz som videl také spoločné hniezdisko 

havranov neďaleko Mělníka. 

Každý zimný podvečer sa do holého 

listnatého lesa zlietali tisíce a tisíce 

čiernych vtákov, posadali si na konáre 

a škriekali a krákali na seba jeden 

cez druhého; nič iné sa v tom lese neudržalo 

a nevydržalo okrem tých pochmúrnych 

škrekľúňov. Obsadili celý 

les, cítili sa v ňom silní a medzi svojimi. 

Ráno sa potom, keď sa opäť dosýta vyškriekali, 

rozlietali v húfoch po krajine: 

sliediť tými lesklými rozhnevanými 

očami, kde by sa čo dalo nájsť a rozklovať 

veľkými, silnými zobáčiskami. 

Aj naša závisť s kolegovou tvárou naberá 

posilu medzi svojimi a snorí po 

krajine, až nájde iného človeka, ktorý 

sa s takouto závisťou pohráva. Môže 

to byť sused Buček, ale aj Ibrahim Ali 

v Turecku alebo George Straw v Austrálii. 

U Georgea nakoniec nepochodí, 

ten urobí svojej závisti rázny koniec, 

ale Ali sa dá zviesť k zlému činu a ajhľa 

– už je kolega Jozef spojený nielen 

so svojou závisťou, ale aj s Ibrahimom 

a s jeho karmou. 

Jedného dňa sa zaťažená a posilnená 

závisť ako veľký vták opäť vráti 

do Jozefovho okolia; posadí sa na konár, 

zloží si čierne krídla a chystá sa 

zletieť až k nemu, len čo sa vyskladá tá 

správna príležitosť. A príležitosť nadíde, 

pretože kolega Jozef sa nemieni 

zmeniť a i naďalej sa považuje za ukrivdeného 

bojovníka za svoje spravodlivé 

právo. A už je to tu: jeho nežičlivý 

sused podal sťažnosť na stavebnom 

úrade kvôli posunutiu Jozefovej stavby 

o pol metra oproti výkresom. Nič mu 

do toho nie je, veď sám býva na úplne 

opačnom konci pozemku, ale Jozef 

musí platiť pokutu. Trest? Také slovo 

Božia spravodlivosť nepozná, len zákon 

Čo kto zaseje, to zožne. 

Jozef sa však nedá, v duši mu planie 

čosi, čo nazýva spravodlivým hnevom. 

Pozve si geometra a zistí, že susedov 

plot presahuje do jeho pozemku o 20 

cm. Jozef jasá, sused musí celý plot prestavať, 

akákoľvek vzájomná dohoda je 

nemožná... 

NA ÚVOD… 

Úbohý Jozef. Keby tušil, že za svoje 

víťazstvo platí desaťnásobnou stratou... 

zmenil by sa? To by záležalo len 

na ňom, nič a nikto by ho nemohol odradiť 

od rozhodnutia zmeniť sa k lepšiemu. 

Má tromfy v rukách. Keby sa 

zachoval ako džentlmen a dohodol 

sa na odškodnom, dostal by naspäť 

omnoho viac ako pokutu; ohromený 

a zahanbený sused by zažil veľké životné 

prekvapenie: takto vyzerá v skutočnosti 

heslo „šíriť okolo seba dobro“. 

Ale on to neurobí, bude sa zaplietať 

stále nižšie a nižšie. A všetko to začalo 

myšlienkami – závisťou živenými mláďatami 

vo vlastnom hniezde. 

A tak si tie okuliare zase z očí zložíte 

a pozeráte sa na nočný strop bez nich. 

Je vám trocha úzko z toho, čo všetko si 

my, nemúdri a nevedomí ľudia dokážeme 

navariť. Ale zasa pocítite aj úľavu 

z tej veľkej nemennej spravodlivosti, 

ktorá každému prináša štedré klasy 

z každého zasiateho zrniečka. Nielen 

zlého, ale samozrejme i z dobrého. Čo 

na tom, že nevyrastú hneď, že to zatiaľ 

vyzerá tak, že sa spravodlivosti nedovoláme, 

že zatiaľ majú prevahu tí 

druhí. Ak sa dobru v našom živote nedarí, 

znamená to, že buď máme ešte na 

odpykávanie staré viny, alebo že naše 

polepšenie ešte nie je dosť ozajstné, aby 

uviedlo do chodu ten pozvoľný prúd 

spravodlivého diania. 

Zatvoríte oči... keď ich otvoríte, je 

biely deň, strop je biely, belostne je 

v duši a kosé ranné slniečko na strechách 

domov napodobňuje horské vrcholy 

v prvých 

jarných lúčoch. – 

Je čas hľadať 

dobro, nachádzať 

ho a vďačne ním 

žiť. 

Artur Zatloukal 

3 

Svet Grálu 

24 | 2010

OBSAH 

PRÍRODA 

Prečo miznú včely? 

Od ich prežitia závisí aj to naše. Ako môžeme včely chrániť? 

5 

RECENZIA 

Sila prítomného okamihu 

„Veríte že ste svojou mysľou. Je to však iba klam.“ 

28 

ZDRAVIE 

Neviditeľný most 

Modrá skalica – zabudnutý liek 

TÉMA 

Výskum myšlienok 

Môžu myšlienky pohnúť aj naším 

osudom? 

9 

TÉMA 

Telepatia – podvod alebo 

prirodzená schopnosť? 

Experimenty a svedectvá 

ZDRAVIE 

Cesta k životu 

Liečivá sila – magnetizmus a zázračné uzdravenie 

29 

33 

10 

PRIKÁZANIA 

Štvrté prikázanie 37 

TÉMA 

O psoch, čo čítajú myšlienky 

Zoznámte sa s Marsom, Pikky a Jimom, obzvášť nadanými 

psími telepatmi 

14 

FOTOREPORTÁŽ 

Malta 

Súostrovie s nepatrnou rozlohou, 

no s bohatou históriou 

ROZHOVOR 

Homeopatia – vášeň na celý život 

SERIÁL 

Tajomstvo zrodenia 

Výber mena a výchova pred narodením 

Rozhovor s Teréziou Stankovskou, 

zakladateľkou Inštitútu 

homeopatického vzdelávania 

Slovensko 

15 

25 

HUDBA 

Josef Suk 

O vernom milovaní Radúza a Mahulieny 

NÁBOŽENSTVO 

TÉMA Sedem rokov núdze 46 

Mágia – cesta do neznáma 

Dobrodružstvo s neblahým koncom 19 

POVIEDKA 

O duši, ktorá hľadala domov 47 

KLÍMA 

Zmena klímy a príroda 23 

NÁZORY 

Listy čitateľov 48 

38 

42 

NA ZÁVER 

Nech prvý hodí kameňom 50

PRÍRODA 

Anna Štefková 

PREČO MIZNÚ 

VČELY ? 

Na Zemi žijú včely už dlho. Včelie 

fosílne nálezy sú síce veľmi 

vzácne, napriek tomu vznikol na základe 

rôznych paleolontologických 

štúdií rad hypotéz, z ktorých sa postupne 

vytvorila prijateľná predstava 

o dávnom vývoji včiel. Predpokladá 

sa, že včely sa vyvinuli asi pred 80 

miliónmi rokov z predkov podobných 

osám, ktoré opustili mäsitú 

stravu a stali sa vegetariánmi. Postupne 

sa včely prispôsobovali zberu 

peľu a nektáru. Telo sa im pokrylo 

chĺpkami, vznikli peľové kefôčky 

a košíčky na zber peľu, vyvinul sa 

medový vačok na prenášanie nektáru 

a predĺžil sa sosák. Odlišné 

podmienky sa podieľali na bohatej 

druhovej rozmanitosti včiel a jej 

príbuzných – od včiel samotárskych 

cez čmeliakov, včely bezžihadlové 

(tropické) až po včely žijúce sociálne 

v početných spoločenstvách. Najdokonalejšiu 

formu takého spoločenstva 

vytvorila včera medonosná. 

HLAVNÝM PRÍNOSOM 

VČIEL JE OPEĽOVANIE 

Označenie včela medonosná (Apis 

mellifera L.) alebo správnejšie 

Apis mellifica L.,čo znamená 

„včela vyrábajúca 

med“, pretože včely zbierajú 

a nosia do úľa nektár 

a medovicu, nie hotový 

med, je však vzhľadom na 

dôležitosť postavenia včiel v prírode 

trocha zavádzajúci. Med a ostatné 

produkty včiel sú tak trocha nadstavbou; 

hlavná úloha a prínos týchto 

malých, usilovných (a bodavých) živočíchov 

spočíva v opeľovaní kvitnúcich 

rastlín. Dnes má táto skupina 

rastlín najviac druhov. Značná časť 

kvitnúcich rastlín, nielen okrasné, 

ale i veľa úžitkových rastlín, je odkázaných 

na opeľovanie hmyzom. 

Bez opelenia tak nemôže väčšina 

ovocných druhov a zeleniny prinášať 

plody, ktoré sú súčasťou potravy 

ľudí. Už jediný úľ postavený do lánu 

poľa s kvitnúcou repkou zvýši výnos 

v priemere o 10 %, teda asi o 400 kg 

Značná časť kvitnúcich rastlín je 

odkázaná na opeľovanie hmyzom 

na hektár! U mnohých druhov ovocia, 

ktoré sú takmer výlučne závislé 

od opeľovania hmyzom, je neoceniteľná 

práca včiel ešte výraznejšia. 

VČELY MIZNÚ 

BEZ STOPY 

Niet sa čo čudovať, že odborníci aj 

informovaná verejnosť temer na 

celom svete vyjadrujú značné znepokojenie 

nad skutočnosťou, že včely 

miznú. V Severnej Amerike zmizli 

v roku 2006 milióny včiel – prestali 

sa starať o plod, opustili svoje úle, 

prosto zmizli. Na západnom pobreží 

tak v rokoch 2006/2007 skolabovalo 

skoro 60 % včelstiev, na východnom 

pobreží a v Texase viac 

než 70 %. V celej zemi tak zmizlo 

5 

Svet Grálu 

24 | 2010

PRÍRODA 

v priemere 25 % včiel. V Amerike 

je dnes 80–90 % ovocných stromov 

opeľovaných včelstvami, privážanými 

do sadov v čase kvitnutia. Alternatíva 

Tri štvrtiny potravinovej produkcie 

v Únii sú závislé od včiel 

k opeľovaniu včelami v podstate neexistuje 

– pokiaľ neberieme do úvahy 

trebárs umelý vietor, ktorý by peľ prenášal. 

Pokles počtu včiel nie je však 

obmedzený iba na Ameriku. V niektorých 

krajinách EÚ poklesol počet 

včelstiev až o 50 %. V Slovinsku napríklad 

klesol počet včelstiev v zimnom 

období 2007/2008 o 30 %, v Českej 

republike o štvrtinu. V lete 2008 zahynulo 

v južnom Nemecku 11 500 včelstiev, 

to je 500 miliónov včiel! Na záchranu 

európskych včelstiev, ktoré sú 

ohrozované klimatickými zmenami, 

pesticídmi a novými nákazami, vyzval 

aj Európsky parlament. Podľa 

neho sú tri štvrtiny potravinovej produkcie 

v Únii závislé od včiel a opeľovaním 

sú podmienené štyri 

z piatich druhov zeleniny 

vypestovanej v Európe. Za 

poklesom počtu včiel stojí 

o. i. výrazný pokles peľu 

a nektáru. Tento úbytok je 

spôsobený využívaním ošetrených 

semien a extenzívnym poľnohospodárstvom, 

keď sa na veľkých plochách 

pestuje iba jedna plodina. Kvôli tomu 

sa včelám zle hľadá dostatok nektáru, 

ktorý predstavuje základ ich 

stravy. Znížený príjem tohto zdroja 

potravy potom oslabuje imunitný 

systém včiel. Ďalšie nebezpečenstvo 

predstavujú pesticídy, obzvlášť 

nervový jed chlothianidin, ktorý sa 

používa na morenie semien, nedostatok 

genetickej rozmanitosti rastlín 

a klimatické zmeny. Podozrenie 

vyvoláva i geneticky zmenená kukurica. 

Mnoho európskych včelárov 

dáva hlavnú vinu systémovým pesticídom 

novej generácie, Španieli Nosema 

ceranae. Výskumníci naopak za 

najväčšieho vinníka miznutia včiel 

označujú roztoča Varroa destructor. 

Niektorí včelári v Únii prichádzajú 

každú zimu o niekoľko desiatok včelstiev. 

Výskumom príčin masívnych 

úhynov včiel sa zaoberá projekt nazvaný 

COLOSS, ktorý si kladie za 

cieľ fenomén úhynu objasniť a potom 

navrhnúť prostriedky na prevenciu. 

Do projektu je zapojených 130 výskumníkov 

z celého sveta, vrátane 

špecialistov z Českej republiky. Minuloročný 

kongres Apimondie vo 

francúzskom meste Montpellier bol 

príležitosťou na diskusiu o dosiahnutých 

výsledkoch práce. Výskumníci 

Úhyn včiel nemá 

iba jedinú príčinu 

6 

Svet Grálu 

24 | 2010 

sú presvedčení, že úhyn nie je spôsobený 

len jedinou príčinou, jednotlivé 

faktory však môžu pôsobiť súčasne, 

a tak dochádza k vzájomným interakciám 

negatívnych vplyvov. Pritom 

je zaujímavé, že za primárny 

stresový faktor sa začínajú považovať 

klimatické zmeny, ktoré majú 

vplyv na dostupnosť vody a potravy 

pre včely. 

Podľa názoru mnohých odborníkov 

si národné vlády ani Európska

PRÍRODA 

cukor bežne používaný v domácnostiach. 

Obsahuje glukózu, fruktózu, 

do piatich percent sacharózu, maltózu 

a iné cukry v najrôznejších pomeroch 

a ešte asi 200 ďalších látok. 

Pri zbieraní nektáru prinášajú včely 

do úľa okrem peľu aj rastlinné farbivá, 

tzv. flavonoidy, u ktorých bolo 

únia ešte stále závažnosť miznutia 

hmyzích opeľovačov plne neuvedomujú. 

Zďaleka totiž nejde len o samotných 

včelárov, ktorým v určitých 

prípadoch hrozí aj krach. Ide o zachovanie 

prírody, jej rozmanitosti, 

ale aj o poľnohospodárske činnosti 

v tej podobe, ako ich poznáme. Ide 

o opeľovanie, ktoré je nevyhnutné na 

to, aby nám v Európe narástla tretina 

potravín, ktoré spotrebovávame – 

predovšetkým ovocia a zeleniny. 

NAJLEPŠÍ MED 

JE Z DOMÁCEJ 

PRODUKCIE 

Ako už bolo povedané, najobľúbenejšou 

potravou včiel je kvetový 

nektár. Časť nektáru, ktorý včely 

hneď nespotrebujú, zmiešajú s telovými 

fermentmi a plnia ním plásty. 

Na jeden kilogram kvetového medu 

sú potrebné 2 kg nektáru. S nektárom 

sa do medu dostane asi 0,5 % 

peľu. Pokiaľ prevažuje iba jeden druh 

peľu, hovoríme o mede repkovom, 

agátovom, lipovom alebo trebárs vresovom, 

inak sa tento med označuje 

všeobecne ako kvetový. Veľmi oceňovaný 

je aj med označovaný ako lesný, 

pretože včely tu zbierajú výlučky 

mšíc na ihličnatých stromoch. Med 

je tmavý, chutí korenisto a nekryštalizuje 

tak ľahko ako med kvetový. 

Med nie je chemicky konštantná 

zlúčenina, ako napríklad sacharóza, 

Liečivé účinky medu 

sú známe po tisícročia 

dokázané, že posilňujú náš imunitný 

systém. Liečivé účinky medu sú napokon 

známe už po tisícročia – nech 

už je to lyžička medu do čaju pri začínajúcom 

nachladnutí alebo do 

pleťovej masky či natretie medu na 

nehojacu sa ranu alebo na popraskané 

pery. Čo sa týka konzumácie 

medu, nie je také dôležité, aký druh 

jeme, ale odkiaľ náš med pochádza. 

Med, ktorý včely vyrobia z nektáru 

v našom okolí, obsahuje čiastočky 

peľu z našej domácej flóry. Náš obranný 

systém sa naučí s týmto peľom 

„zaobchádzať“ a imunitný systém sa 

posilní. Dovozové medy, ktoré pochádzajú 

zo všetkých končín sveta 

(napríklad med z Austrálie), môžu 

obsahovať peľové čiastočky, na ktoré 

nie je náš organizmus navyknutý, 

a tak môže vyvolávať alergické reakcie. 

KVETOVÝ PEĽ – 

OCEŇOVANÝ 

A OBÁVANÝ 

Okrem nektáru zbierajú včely na 

svojich letoch i kvetový peľ. 

Čiastočky peľu sú veľmi malé, u tých 

najmenších ich váži 300 000 jeden 

gram. Kvetové pele obsahujú takmer 

všetky životne dôležité aminokyseliny, 

ktoré ľudské telo potrebuje. 

Množstvo ľudí sa dnes stravuje jednostranne, 

preto sa často odporúča 

kvetový peľ ako doplnok stravy, osobitne 

pri chorobách podmienených 

vekom, alebo ako kúra na posilnenie 

organizmu. To isté platí i pre materskú 

kašičku – Gelée Royale. Kvetové 

pele majú však aj svoju temnú 

stránku. Stúpa počet osôb alergických 

na kvetové pele, nielen dospelých 

ale i detí. Zatiaľ nie je jasné, 

prečo sa tak zvyšuje citlivosť na pele, 

môže to však súvisieť práve s dovozovými 

medmi. Krajiny, ktoré sú 

v zásobovaní medom prakticky sebestačné, 

ako je napríklad Španielsko, 

Portugalsko, Lotyšsko, Balkán alebo 

trópy, problém alergie v podstate nepoznajú. 

PROPOLIS – PRÍRODNÉ 

ANTIBIOTIKUM 

Určite všetci poznáte lesklé, lepkavé 

pupence gaštanov, bukov, 

topoľov aj iných stromov. Včely tieto 

lepkavé látky zbierajú, miešajú ich 

7 

Svet Grálu 

24 | 2010

PRÍRODA 

s voskom, éterickými olejmi, fermentmi 

a flavonoidmi a s takto vzniknutou 

hmotou zvanou propolis utesňujú 

škáry vo svojom úli. Výskum 

tohto včelieho produktu sa rozšíril 

až v šesťdesiatych rokoch minulého 

storočia, keď sa nadšený dánsky včelár 

K. L. Aagaard, ktorý ochorel na 

zápal hrdla, sám propolisom vyliečil. 

Pokyn na užitie propolisu dostal 

vo sne. Dnes je propolis známy ako 

Propolis ako prírodné 

antibiotikum 

prírodné antibiotikum, okrem toho 

je účinný pri liečbe takmer všetkých 

plesňových ochorení na koži i v krvi. 

U niektorých jedincov môže však 

propolis vyvolať alergickú reakciu, 

pretože obsahuje asi 5 % peľu. Včely 

samé sa pomocou propolisu chránia 

pred mnohými chorobami, pretože 

prostredie úľa − vysoká vzdušná vlhkosť 

a teplota asi 35°C − je na šírenie 

plesní obzvlášť priaznivé. 

MNOHOSTRANNÝ 

A VEĽMI OCEŇOVANÝ – 

VČELÍ VOSK 

Včelí vosk je produkt mastných kyselín 

a alkoholu, ktorý včely vypotia. 

Včely samé používajú vosk na 

stavbu plástov, z nich získaný čistý 

vosk sa potom používa na výrobu 

sviečok, voskových farieb, pleťových 

mliek i krémov, na liečebné účely, je 

vhodný na zábaly, pri chorobách 

z nachladnutia alebo bolestiach svalov 

a kĺbov. 

HONEYMOON 

A MEDOVINA 

Je ešte jeden výrobok, 

ktorý je potrebné v súvislosti 

so včelami a ich 

produkciou medu spomenúť 

– a to je medovina. Pripravuje 

sa kvasením medu 

a je jedným z najstarších 

alkoholických nápojov na 

svete. Vyrábala sa už v Babylone 

pred viac ako 4 000 

rokmi. Je bohatá na vitamín 

B podporujúci reprodukciu a na 

aminokyseliny, ktoré majú vplyv na 

zvýšenie plodnosti. V starej Perzii 

mali novomanželia piť sladký medový 

nápoj po celý „medový mesiac“ 

– odtiaľ pochádza anglický 

výraz pre medové týždne: „honeymoon“. 

Pokiaľ sa potom páru narodil 

syn, posielali sa výrobcovi medoviny 

gratulácie ohľadom kvality jeho výrobku. 

AKO VČELY CHRÁNIŤ? 

Ako teda včely chrániť, keď sú také 

nepostrádateľné? Napríklad 

tým, že vo svojej záhrade namiesto 

anglického trávnika, ktorý musíme 

kosiť každý týždeň, vysejeme lúčnu 

zmes. Šetríme čas, pretože lúku stačí 

pokosiť dvakrát za sezónu, a lúčne 

kvety poskytujú včelám nektár. Pri 

kosení by sme vôbec mali byť opatrní. 

Včely totiž zbierajú nektár prevažne 

pri teplotách 20 – 25°C. Pri nepriaznivej 

zhode okolností môžeme 

na jednej kvitnúcej lúke kosačkou 

zlikvidovať až 20 000 včiel! Včely 

nám budú vďačné za vysádzanie 

kvitnúcich kríkov a stromov, skoro 

kvitnúce rastliny, slnečnice, brečtan 

atď. A aj za nelámanie „bahniatok“, 

ktoré v prírode zjari nájdeme – sú pre 

včely prvou potravou po dlhej zime... 

Vzhľadom na mnohostrannú užitočnosť 

včiel je preto určite oprávnený 

výrok, ktorý hovorí, že najprv 

umiera včela – potom človek. Časové 

rozpätie medzi 

oboma dejmi je vraj 

asi štyri roky. To je 

nepríjemne málo... 


anna.stefkova@svetgralu.cz 

Literatúra: 

• B. Hrobařová: Původ včely medonosné, 

Včelařství 10/2009 

• Ing. S. Jaš: Příčin plošných úhynů včelstev 

je hned několik, Včelařství 11/2009 

• Vetweb.cz 

• Siegfried Hagl: Wo bleiben die Bienen, 

GW52 

• Franz-Josef Würfl: Emsige Helfer für Mensch 

und Natur, GW 53 

8 

Svet Grálu 

24 | 2010

ZDRAVIE 

Gerd Harms 

Síran meďnatý, alebo inak modrá skalica 

je biela kryštalická látka, ktorá pri 

kontakte s vodou zmodrie. Využíva sa 

v mnohých oblastiach ako napríklad 

v ovocinárstve na postreky viniča a ovocných 

stromov. Jeho využitie ako ako liečebného 

prostriedku je menej známe 

možno i kvôli tomu, že nebola pochopená 

podstata účinku tejto metódy. 

nohí sme už iste zažili nepríjemné 

a bolestivé hojenie rany 

M 

po vytrhnutí zuba. No a práve toto 

je prípad, kedy by sme mohli vyskúšať 

túto už takmer zabudnutú medikáciu. 

Pripravíme si roztok modrej 

skalice (na pohár vody stačí jedna 

čajová lyžička prášku) a do nej vhodíme 

náš vytrhnutý zub. Účinok 

sa dostaví v podobe úľavy od bolesti 

a zrýchleného priebehu liečby. 

Túto metódu popisuje publikácia 

zubného lekára Hansa Geislera 

„To ma vyliečilo, to mi pomohlo“, 

v ktorej rozpráva o svojich skúsenostiach 

s touto kedysi rozšírenou 

metódou liečenia, ktorá upadla do 

zabudnutia, pretože si ľudia nevedeli 

vysvetliť spôsob ako účinkuje. 

Medzi oddelenou časťou tela v pohári 

s antiseptickým roztokom modrej 

skalice na jednej strane a telom, 

ktoré sa malo liečiť na druhej strane, 

nebolo žiadne viditeľné spojenie. 

Táto metóda sa dá využiť aj 

v iných prípadoch. Do roztoku 

modrej skalice môžeme dať časť obväzu 

z reznej, či hnisajúcej rany, použitú 

vreckovku pri silnej nádche, 

moč v prípade problémov s ľadvinami, 

močovým mechúrom, príp. 

prostatou. Je to bezpečný a lacný 

spôsob samoliečby. 

Táto metóda spája antiseptické 

pôsobenie modrej skalice a síry, 

ktorú obsahuje. No jej účinok nespočíva 

v chemickom pôsobení – tak 

ako sme zvyknutí pri bežnej medicíne 

– ale v pôsobení vibrácií a informácií 

týchto látok na diaľku. Tie 

si nachádzajú vlastnú cestu k telu 

cez spojenie, ktoré sa na prechodnú 

dobu vytvorí medzi oddelenou časťou 

tela a vlastným telom. Podľa 

niektorých vedeckých vysvetlení 

každé telo kmitá na svojej jedinečnej 

vlnovej dĺžke a oddelená časť tela 

ešte nejaký čas kmitá na tejto vlne. 

Tým vznikne elektromagnetické 

spojenie, ktorým sa môže preniesť 

určitý vplyv. 

Skúsenosti s touto metódou poukazujú 

na to, že existujú určité 

vzťahy a prepojenia, ktoré nie sú 

dostupné našim telesným zmyslom 

a poznatkom dnešnej lekárskej 

vedy či prírodovedy. Sú to neviditeľné 

spojenia, ktoré majú na naše 

zdravie blahodarný vplyv. 

Gerd Harms 

gerd.harms@svetgralu.cz 

(Pozn. red.: Podobný spôsob využitia tejto 

netradičnej metódy popisuje aj v Čechách 

žijúci slovenský reflexný terapeut Július Pataky 

vo svojej knihe Učebnice reflexní terapie, 

vydavateľstvo Fontána, 1998). 

9 

Svet Grálu 

24 | 2010

„Žiaden čin, žiadne slovo, žiadna myšlienka sa nestratí, všetko ostáva a prinesie svoje plody.“ 

Carl Hilty (1831 - 1909), švajčiarsky filozof, právnik a spisovateľ 

Martin Schott, Rastislav Podivinský 

Výskum 

myšlienok 

„Predstavte si,“ hovorí susedke matka deväťročnej 

Natálky, „čo mi včera tá moja dcéra povedala, 

keď sa vrátila domov zo školy. ‚Mami, deti si dnes 

v autobuse spievali takú sprostú pesničku, už ju 

viem aj naspamäť, tak som si ju spievala tiež, bola 

to zábava.‘ Hovorím jej: ‚Natálka, to nie je pekné, 

veď vieš, už som vám deťom toľkokrát hovorila, 

že u nás v rodine sa neslušne hovoriť nebude, my 

s ocinom tiež takto nikdy nehovoríme. Nie je to 

správne.‘ A Natálka na to: No a môžem si spievať s 

deťmi aspoň v mysli, pre seba, aby ma nikto nepočul? 

– No isteže, myslieť si môžeš čo chceš, Natálka. 

Keď si to na tebe nikto nevšimne, nikomu to ani neublíži…,“ 

odpovedala vraj dcérke táto milá pani… 

Zrejme by podobne odpovedalo i mnoho ďalších, 

ktorí to so svojimi deťmi a blízkymi myslia „skutočne” 

dobre. A čo vy? Tiež si myslíte, že myšlienky 

nemôžu ubližovať, škodiť, alebo naopak pomáhať? 

ZVNÚTRA VON 

aždý bude iste súhlasiť s tým, že 

K smutné a depresívne myšlienky 

podobne ako aj myšlienky optimistické 

a veselé silne ovplyvňujú celkový 

duševný, psychický i telesný stav 

človeka. Tu ide predovšetkým o naše 

10 

Svet Grálu 

24 | 2010 

vnútro, vonkajší svet akoby nimi ostal 

nedotknutý. Na druhej strane je 

zrejmé, že činom najskôr predchádzajú 

myšlienky. Bez nich sa nezaobíde ani 

projekt stavby, ani hudobné dielo, ani 

žiadne bežné činnosti denného 

života. Navyše sa zdá, 

že myšlienky nášho denného 

života môžu byť dosť silné 

na to, aby na nás doliehali 

i v noci počas spánku. Desivý 

večerný film alebo vážnejšie 

pracovné či osobné 

problémy sa nám neraz 

premietajú i v snoch. Naše 

sny sú potom často dopletené, 

a to možno i preto, že 

sú obohatené o ďalšie myšlienky 

putujúce naším okolím, 

ktoré vníma podvedomie 

našej duše, uvoľnenej 

počas spánku. Myšlienka 

je niečo určité, nejaká substancia 

ktorá existuje, ktorú 

niekto najskôr sformoval. Každá taká 

myšlienka je spojená s tým, kto ju vytvoril, 

má zrejmú farbu i tvar, má aj svoj 

emocionálny náboj. Svedčia o tom aj 

niektoré umelecké diela. Vráťme sa 

však k ich vplyvu na nás a na naše 

okolie. 

Dnes sa často polemizuje o tom, čo 

môže byť príčinou niektorých nepochopiteľných 

udalostí. Neraz sa napríklad 

stalo, že žiak zobral otcovu zbraň 

a bez okolkov ju vytiahol na svojich 

spolužiakov a učiteľov. Tragédií tohto 

typu obletelo svet už niekoľko. Zakaždým 

vznikli diskusie o tom, či takýto 

skrat v uvažovaní nemohol spôsobiť 

pestrý „myšlienkový svet“ dnešných filmov 

a počítačových hier, ktorých bohatosť 

spočíva hlavne vo veľkej dávke násilia, 

plytkosti a povrchnosti. Prílišná 

pozornosť venovaná týmto médiám 

môže otráviť predovšetkým mysle detí, 

ktoré sa ešte len vyvíjajú, sú veľmi vnímavé 

a nemajú ujasnený obraz o svete. 

Vplyv myšlienok, hlavne ten negatívny 

sa dokazuje len ťažko. Preto 

myšlienky agresivity, nenávisti, závisti 

a ďalšie význačné charakteristické myšlienkové 

prúdy dnešnej modernej doby 

môžu pôsobiť „v utajení“ a bez zjavnej

TÉMA 

ujmy. Naproti tomu ak niekto prepadne 

zákazníka pri supermarkete, môže sa 

stať jeho čin viditeľný nielen náhodným 

okoloidúcim, ale vďaka priemyselným 

kamerám neskôr pobaví aj milióny divákov 

na televíznych obrazovkách. Jeho 

záblesk slávy napokon končí na polícii 

s rukami v putách. 

Slová a skutky sú ľahko rozpoznateľné, 

zodpovednosť za ne je jednoznačne 

pochopiteľná. Myšlienky sú 

síce jemnejšieho druhu, ich účinok je 

zmyslami alebo prístrojmi fakticky nezachytiteľný, 

no zodpovednosť za ne 

človek taktiež musí prijať. Jej prejavy 

sú potom viditeľné v onom šťastí, či nešťastí, 

dobrom či zlom osude. Jeho príčiny 

pritom tkvejú aj v tom neviditeľnom 

svete myšlienok a v nich samých 

ako tvorcoch. 

PRENOS MYŠLIENOK 

renosom myšlienok na diaľku sa 

P zaoberalo už mnoho experimentov. 

Úlohou zúčastnených na jednom 

experimente bolo uhádnuť, na ktorý 

obraz jeden z nich práve myslí. Stanovená 

osoba mala obraz “vysielať” a iná, 

ktorá ho má “prijímať”, musí uhádnuť, 

na ktorý obraz “vysielateľ” myslí. 

Účastníci pokusu pritom sedia v pokoji 

a sústredení, každý v inej zvukotesnej 

miestnosti. “Prijímateľ” dostane štyri 

obrázky a má uhádnuť, ktorý z nich 

prijal v myšlienkach od “vysielateľa”. 

Štatistická pravdepodobnosť správneho 

uhádnutia je 25 %. Avšak skutočný 

výsledok z 2500 pokusov bol 33,2 %. 

U hudobne nadaných osôb bola úspešnosť 

až okolo 40 %. 

TEHOTENSTVO VĎAKA 

MODLITBÁM? 

uhokórejský gynekológ Kwang Cha 

J a americký profesor Roger Lobo sa 

rozhodli preveriť spoľahlivosť „školskej 

náuky“. Obaja chceli zistiť, či ženy po 

umelom oplodnení otehotnejú ľahšie, 

ak sa za ne budú iní modliť. Na tomto 

experimente sa zúčastilo 219 žien vo 

veku od 26 do 46 rokov. Boli rozdelené 

do dvoch skupín, pričom ani pacientky 

ani lekári nevedeli, ako boli zadelené. 

Fotografie žien jednej skupiny boli rozoslané 

veriacim z rôznych častí zeme 

s prosbou, aby sa za ne počas troch týždňov 

modlili. Výsledok bol obdivuhodný: 

zo skupiny žien, za ktoré sa iní 

modlili, otehotnelo 50 % žien, z druhej 

skupiny otehotnelo naproti tomu len 

26 % žien. 

POSOLSTVO VODY 

asaru Emoto, japonský výskumník 

a autor kníh o vode, je 

M 

známy svojimi experimentmi so zmrazovaním 

a fotografovaním kryštálikov 

vody, na ktoré najprv nechal pôsobiť 

myšlienky alebo slová buď pozitívneho 

alebo negatívneho charakteru. Niektoré 

tiež ovplyvňoval hudbou. Pozitívne 

pôsobenie na vzorky vody spôsobilo, 

že jej kryštály mali pekné vzory 

a tvary. Vplyvom negatívnych myšlienok 

naopak vznikli neharmonické 

a nepekné útvary, alebo nevznikli 

žiadne. M. Emoto raz fotografoval 

zmrazenú vzorku vody, ktorú odobral 

vo svojej vlasti v Shinagawe v Tokiu. 

S prekvapením zistil, že očakávané obrazce 

sa nevytvorili. Očividne asi nešlo 

o dobrú vodu. Poprosil však 500 svojich 

študentov z rôznych častí Japonska, 

aby na túto vzorku vody, ktorú položil 

na svoj pult, posielali dobré myšlienky. 

Následné fotografie potom zobrazovali 

pekné kryštalické štruktúry. 

V inom experimente zasa nechal na 

jednu vzorku vody pôsobiť peknú klasickú 

hudbu, ďalšej vzorke „púšťali“ 

heavy-metal s nepeknými textami. 

Prvá vzorka vytvorila nádherné kryštály, 

v druhej vzorke sa nevytvorili 

kryštály žiadne. 

Účinok slov na vodu: túto formu kryštálu 

ovplyvnili slová o láske a vďačnosti. 

THE NOLAN SISTERS 

aždému z nás sa iste neraz stalo, 

K že si náhle spomenul na nejakú 

blízku osobu, ktorá čoskoro zatelefonovala, 

alebo pri zazvonení telefónu 

nás spontánne napadlo, kto nám volá. 

Ruppert Sheldrake, biológ a bádateľ 

v oblasti telepatie, sa vo svojom výskume 

zaoberá aj prenosom myšlienok 

v súvislosti s telefonovaním. Na 

svojej webovej stránke www.sheldrake. 

org uverejnil experiment (http://www. 

youtube.com/watch?v=UdOi3s-tBzk), 

na ktorý si prizval 5 dám zo známej 

anglickej ženskej hudobnej skupiny 80- 

tych rokov – The Nolan Sisters. Štyrom 

z nich pripadla úloha telefonistiek 

– vysielačiek signálu a piata, najmladšia 

sa stala prijímateľkou. Štyri staršie 

sestry na základe náhodného výberu 

hodom kockou mali zatelefonovať najmladšej 

sestre, ktorá čakala pri telefóne 

vo vzdialenejšom hoteli. Jej úlohou 

bolo prv než zdvihne slúchadlo 

uhádnuť, ktorá zo štyroch sestier jej 

práve telefonuje. Štatistická pravdepodobnosť, 

že uhádne správneho volajúceho 

je 25 %. Tento experiment preveril, 

či je možné myšlienkovým úsilím 

dosiahnuť lepší výsledok ako je štatistický 

priemer. Výsledok bol presvedčivý, 

dosiahnuté skóre bolo 50 %. 

11 

Svet Grálu 

24 | 2010

TÉMA 

V 

RAJČINY PROFESORA 

HOFFMANNA 

roku 1991 na podnet profesora 

Manfreda Hoffmanna vyhlásilo 

bavorské rádio „Hier und Heute“ experiment, 

ku ktorému boli prizvaní 

poslucháči tohto rádia. Prihlásili sa 

stovky poslucháčov. Náhodným výberom 

dostalo príležitosť 100 záujemcov. 

Vybrané osoby sa zúčastnili 

pokusu, ktorý mal preukázať, či je 

možné pozitívnymi myšlienkami 

ovplyvňovať vývoj rastlín. Každý 

účasník dostal písomné inštrukcie 

a šesť priesad rajčín rovnakého veku, 

sorty a dátumu výsadby. Týchto šesť 

rastlín museli rozdeliť na dve skupiny, 

ktoré zasadili vedľa seba v rozostupe 

približne jedného metra. Obidve 

skupiny rajčín mali vyrastať pri 

rovnakých svetelných a tepelných 

podmienkach, v rovnakej pôde a rovnako 

zavlažované a hnojené. Každý 

týždeň sa zaznamenávali údaje ako 

výška, začiatok kvitnutia, prvý náznak 

tvoriaceho sa plodu a počet plodov. 

Navyše sa vykonávali neohlásené 

kontroly. Rajčiny sa nesmeli 

skonzumovať, ale boli odovzdané na 

laboratórny rozbor kvality. 

Rozhodujúcim momentom pokusov 

bolo mentálne pôsobenie na rastliny. 

Na to poslúžilo už zmienené rozdelenie 

rastlín do dvoch skupín. S jednou 

skupinou mali účastníci pokusu 

12 

Svet Grálu 

24 | 2010 

vybudovať „emocionálny vzťah“: rastliny 

denne láskyplne pozdravili a viackrát 

denne sa im priateľsky buď v myšlienkach 

alebo nahlas prihovárali. 

Ostatné tri rastliny dostali také isté 

množstvo svetla a vody, ale zostali bez 

tejto ľudskej náklonnosti. 

Účastníčka experimentu Uta Ebbinghausenová 

z Meckenheimu v prvom 

týždni pokusu nespozorovala medzi 

oboma skupinami žiaden zreteľný 

rozdiel. „Annu, Bertu a Cecíliu“ ako 

pokrstila svoje tri rastliny, každé ráno 

pekne pozdravila a viackrát za deň sa 

im prihovárala. Nezdalo sa jej správne 

nehovoriť s ostatnými tromi, no kvôli 

pokusu to vydržala. “Pred ôsmym týždňom 

bolo zjavné, že rastliny ku ktorým 

som sa prihovárala, rýchlejšie 

rástli a boli väčšie. Najväčšie plody 

mala po takmer troch mesiacoch Cecília, 

ktorá bola pôvodne problémový 

prípad. Keď som ju dostala, mala nalomenú 

stonku. Táto rastlina bola na 

konci pokusu najvydarenejšia, venovala 

som jej najviac starostlivosti.“ 

Predavačka kníh Sibylle Hofmannová 

sa svojim rastlinkám prihovárala 

napríklad takto: ”ach, vy ste mi opäť 

podrástli, pekne, že ste tu. Slniečko 

svieti, takže sa vám dnes bude dobre 

dariť. Môžete opäť pekne podrásť…“ 

Rozdiel medzi oboma skupinami sa 

u nej prejavil už v prvom týždni. “Trojica, 

ktorú som nikdy nezabudla pochváliť, 

rástla vlastne od začiatku rovnomerne. 

Kvety sa ukázali skôr a boli 

silnejšie ako ostatné. Mali skôr, viac, 

krajšie a väčšie plody. A ich listy zostali 

aj dlhšie zelené.” 

Na konci vegetačného obdobia priniesli 

účastníci plody a vypísané protokoly. 

Porovnanie hmotnosti plodov 

prinieslo zaujímavý výsledok: plody 

„hýčkaných“ rastlín boli ťažšie o 22,4 %. 

No rozdiely v kvalite medzi oboma 

skupinami nedokázali preukázať ani 

renomovaní labužníci pri ochutnávke 

ani chemické laboratórne vyšetrenia. 

Profesor Hoffmann bol na začiatku 

pokusu skeptický. Dostal však odpoveď 

na to, prečo majú niektorí ľudia 

zvláštne nadanie v zaobchádzaní s rastlinami 

a stromami, ktorým všetko pod 

rukami kvitne a nápadne rastie, bez 

toho, že by sami mali na to logické vysvetlenie. 

Tento fenomén si vysvetľuje 

tak, že títo ľudia cítili k svojim chránencom 

„zvláštny vnútorný vzťah“. Pokus 

s rajčinami to iba potvrdzuje. 

EXPERIMENT S FIALKAMI 

r. Henning z Ostenu, známy 

D mníchovský terapeut, na svojich 

seminároch pravidelne vykonáva 

pokusy v komunikácii medzi 

človekom a rastlinou napríklad aj 

takýmto experimentom: „Kúpime 

dve rovnako veľké fialky v kvetináči 

a postavíme ich na miesto, kde majú 

obidve rovnaké svetlo. Samozrejme 

sú polievané súčasne a pravidelne 

rovnakým množstvom vody. Jeden 

kvetináč má označenie mínus, 

druhý označenie plus. V skupine – to 

je približne 20 osôb – sa potom dohodneme, 

že každý z nás raz denne 

pôjde k obidvom rastlinám a bude 

s nimi hovoriť: buď nahlas, alebo 

iba v myšlienkach. Dôležité je, že 

sa rastline s označením mínus bude 

nadávať, napr. takto: „uschni, ty si 

taká škaredá, nikto ťa nepotrebuje, 

želám ti, aby sa ti listy scvrkli a odpadli“. 

S druhou rastlinkou sa má 

dobre zaobchádzať, bude iba chválená: 

„si prekrásna, tvoja modrá 

farba je krajšia ako obloha, chcel by 

som, aby sa ti vždy tak dobre darilo, 

aby tvoje kvety boli dlho také nádherné 

a prosím ťa, nikdy nezabudni, 

že ťa potrebujem“. “Tento pokus robím 

už viac rokov s každou vzdelávacou 

skupinou. Už po približne 

desiatich dňoch sa dá pozorovať zreteľný 

rozdiel medzi obidvomi rastlinami. 

U fialiek s označením mínus 

bolo zreteľne vidieť, že kvety neboli

TÉMA 

Myšlienkové formy 

... Živá sila, prúdiaca stvorením, a teda aj ľuďmi, pevne zachytí pomocou 

zomknutej vôle to jemnohmotné hotovej myšlienky a sformuje ho do 

zhusteného útvaru, ktorý vyjadruje zmysel tejto myšlienky. Živá sila sformuje 

teda niečo skutočné, niečo živé, čo potom vo svete myšlienkových 

foriem priťahuje rovnorodé podľa zákona príťažlivej sily alebo naopak, je 

priťahované rovnorodým, čo vždy záleží od jeho vlastnej sily. 

Podľa toho, ako je myšlienka pri svojom vzniku spolupreciťovaná, buď 

silnejšie alebo slabšie, taký bude mať i jej jemnohmotný útvar život. 

Tento svet myšlienkových foriem je husto obývaný. Vzájomnou príťažlivou 

silou vytvorili sa celé ústredne síl, z ktorých prúdi sústredená sila, 

ovplyvňujúca ľudí. 

V prvom rade ovplyvňuje tých, ktorí sa prikláňajú k tomu istému druhu, 

ktorí teda čosi podobné prechovávajú v sebe. Títo ľudia sú tým posilňovaní 

vo svojich predsavzatiach a neustále povzbudzovaní k vytváraniu 

nových, podobných útvarov, ktoré pôsobiac rovnako, vstupujú do sveta 

myšlienkových foriem. 

Avšak aj iní ľudia, ktorí nemajú v sebe tieto vlastnosti, môžu byť myšlienkovými 

ústredňami dotieravo obťažovaní a pozvoľna k nim priťahovaní, 

ak sa týmto strediskám trvalým prílivom dostane netušenej sily. Chránení 

pred tým sú len tí ľudia, ktorí majú v sebe nejakú mocnejšiu inorodosť, 

takže spojenie s odlišným je nemožné. 

Teraz je to žiaľ len nenávisť, závisť, neprajníctvo, zmyselnosť, lakomosť 

a všetky ostatné zlá, ktoré zásluhou zvýšeného počtu svojich prívržencov 

majú najmocnejšie centrály síl vo svete myšlienkových foriem. Menej už 

čistota a láska. Z tohto dôvodu sa zlo šíri neuveriteľnou rýchlosťou. K tomu 

ešte treba rátať s tým, že tieto silové centrály myšlienkových foriem nadväzujú 

spojenie s rovnorodými oblasťami temna. Odtiaľ sú najviac podnecované 

k neustále väčšej činnosti, takže pri ďalšom pôsobení môžu 

v ľudstve napáchať ozajstné spustošenie. 

Nech je preto požehnaná hodina, keď myšlienky čistej lásky zaujmú 

opäť viac miesta v ľudstve. Tým sa vyvinú vo svete myšlienkových foriem 

rovnorodé silné centrály, ktoré budú môcť dostať posily zo svetlejších sfér. 

A tak nielenže budú posilnení tí, ktorí usilujú k dobru, ale centrály budú 

pomaly pôsobiť očistne aj na temnejšie mysle. 

Ukážka z diela „Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu“ od Abd-ru-shina 

také veľké, rastlinky boli suchšie, 

hoci boli rovnako zalievané, a listy 

len tak viseli. Druhým fialkám sa 

darilo nádherne. Všetky tieto rozdiely 

sa do konca kurzu ešte zväčšili. 

Pritom účastníci nemuseli mať zlé 

svedomie, pretože po kurze beriem 

obidve fialky ku mne domov, kde sa 

obzvlášť dobre starám o slabú fialku. 

Po pár týždňoch láskyplnej opatery 

už žiadne rozdiely nie sú. A potom sa 

prihodí niečo zvláštne: fialka, s ktorou 

sa najprv zle zaobchádzalo, žije 

pravidelne dlhšie ako tá druhá, je 

silnejšia a zdravšia a má krajšie kvety. 

Je to podobné ako u ľudí. Kto prešiel 

utrpením, kto pochopil krízy ako 

šancu na vývoj, ten na svojej ceste 

zašiel ďalej, stal sa zrelším a žije svoj 

život intenzívnejšie a krajšie.“ 

ZODPOVEDNOSŤ 

iaceré výsledky výskumov potvrdzujú, 

že myšlienky majú 

V 

vplyv, s ktorým sa doteraz nepočítalo. 

Vďaka ich preukázateľnému účinku je 

teraz jasné, že musia aj samé ako také 

z niečoho pozostávať, nemôžu byť ničím. 

Ich pôsobenie je nenápadné, no 

dostatočne citeľné. Nevzťahuje sa len 

na prejavy mozgu, presahuje osobný 

okruh jednotlivca bez obmedzenia 

na miesto alebo vzdialenosť. Všetky 

pokusy a poznatky zreteľne hovoria 

o tom, že myšlienky ako “diela“ ľudí 

majú vplyv na materiálny svet, ničivý 

alebo budujúci, presne podľa našej 

vôle. Výskum myšlienok viacerých 

bádateľov priniesol nový, rozšírený 

pohľad na zodpovednosť ľudí, ktorá 

nekončí len pri slovách a skutkoch. 

Kladie dôraz aj na zodpovednosť 

myšlienkovej dielne každého človeka: 

jej dôsledky sú viditeľné v materiálnom 

i nemateriálnom svete a na 

každého si počkajú tu či na druhom 

brehu. 

Martin Schott a Rastislav Podivinský 

martin.schott@svetgralu.cz 

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk 

13 

Svet Grálu 

24 | 2010

g 

g 

PRÍBEH 

g 

O psoch, 

g 

g 

čo čítajú myšlienky 

g 

g 

g 

g 

g 

g 

g 

g 

Prevládajúci názor, ktorý robí zviera otrokom 

jeho inštinktov, sa začína pomaly 

meniť. Pamäť, schopnosť učiť sa, vysoko 

komplexné sociálne správanie a mimoriadne 

vyvinuté zmysly v ríši zvierat poukazujú 

na inteligenciu a vedomie. 

Reiner Holbe 

Č 

lovek sa už nemôže ďalej uzatvárať 

pred poznaním, že telepatia, jasnovidectvo, 

predvídavosť a ktoviečo iné 

nie sú schopnosti výlučné len u ľudí. 

Jedným z prvých, ktorí sa na akademickej 

pôde pustili do skúmania zatiaľ 

stále spornej oblasti, bol v dvadsiatych 

rokoch minulého storočia sovietsky 

psychiater a neurológ Vladimir Michailovič 

Bechterev (1857 – 1927). Svoje experimenty 

s telepatickou komunikáciou 

u zvierat vykonával v leningradskom 

ústave, ktorý dnes nesie jeho meno. 

Profesor Bechterev mal to šťastie, že 

našiel pre svoje široko poňaté pokusy 

ideálneho spolupracovníka v cirkusovom 

krotiteľovi Vladimirovi Durovovi 

a v jeho zvieratách. Durov, ešte než sa 

stal artistom v cirkuse, vyštudoval na 

univerzite biológiu. Prvý test, ktorý priniesol 

Bechterevovi neočakávané výsledky, 

spôsobil, že sa touto špeciálnou 

oblasťou začal bližšie zaoberať. Napísal 

vtedy na kúsok papiera istý príkaz a podal 

ho Durovovi, ktorý prišiel do ústavu 

s ovčiackym psom Marsom. Krotiteľ si 

prečítal obsah, uchopil hlavu psa pevne 

do svojich rúk a mlčky sa na neho pozeral. 

Po čase sa Mars z jeho zovretia uvoľnil 

a cieľavedome sa vydal do vedľajšej 

miestnosti. Bolo v nej niekoľko písacích 

stolov s kopami kníh a časopisov. 

Pes len nakrátko zaváhal, potom vyskočil 

na jeden písací stôl, uchopil do 

papule telefónny zoznam a priniesol ho 

14 

Svet Grálu 

24 | 2010 

svojmu pánovi. Neverbálna komunikácia 

a odovzdávanie príkazu bez sprievodnej 

mimiky alebo gestikulácie fungovala 

perfektne. Bechterev totiž presne 

tento pokyn napísal na papier, ktorý potom 

bez slova podal krotiteľovi. Od tejto 

chvíle sa Bechterev a Durov k pokusom 

v leningradskom ústave schádzali pravidelne. 

Iné zviera, ktoré malo priam fenomenálne 

nadanie na to, aby plnilo Durovove 

telepatické rozkazy, bola Pikky, 

sučka škótskeho teriéra. Pikky vykonávala 

Bechterevove a Durovove príkazy 

absolútne presne. Veľmi obratne napríklad 

vzala z ruky hosťa vreckovku, rukavicu 

z kolien iného, vyliezla na stôl 

alebo priniesla z klavíra notovú partitúru. 

Všetky tieto úlohy boli sučke odovzdávané 

len v myšlienkach. Úzkostlivo 

sa pri tom dbalo predovšetkým na to, 

aby zvieraťu neboli nechcene odovzdávané 

pokyny pohybom očí ani inou mimikou. 

Približne v rovnakom čase, keď sa 

Bechterev a Durov snažili pri laboratórnych 

pokusoch prísť na stopu paranormálnym 

schopnostiam svojich chránencov, 

na zaostalom americkom juhu 

dvadsiatych rokov nechal o sebe počuť 

iný pes – seter Jim. Pri dlhodobom spolužití 

so psom nadobudli manželia Arsdalovci, 

ktorým pes patril, dojem, že Jim 

rozumie nielen ich hovoru, ale že dokáže 

aj čítať myšlienky. 

Najlepšie zdokumentovaná skúška 

Jimových neobyčajných schopností sa 

uskutočnila v roku 1933 na univerzite 

Missouri-Columbia. Vystúpil tu pred 

mnohými profesormi a študentmi. Počas 

náročných testov plnil Jim aj príkazy, 

ktoré mu boli zadané v rôznych jazykoch. 

Pes ignoroval iba jediný príkaz písaný 

po grécky. Autor spomedzi študentov 

sa neskôr priznal, že si chcel z Jima 

vystreliť a na papier napísal iba grécku 

abecedu – teda žiadny povel. 

Systematický výskum paranormálnych 

schopností zvierat sa v USA začal 

až v päťdesiatych rokoch. Výsledky 

pokusov uskutočnených na rôznych 

miestach s rôznymi rasami psov presvedčili 

výskumníkov o existencii telepatických 

schopností aspoň u niektorých 

psích rás. Psychológovia sa domnievajú, 

že toto nadanie je zvlášť silne vyvinuté 

v prípadoch, keď medzi zvieraťom a človekom 

existuje silný citový vzťah. Podľa 

dr. Essera, ktorý sa takými pokusmi zaoberal 

v Orangenburgu v New Jersey, by 

štúdium mimozmyslového vnímania 

u zvierat mohlo byť užitočné pri výklade 

paranormálnych javov vôbec. 

Podľa knihy Hartwiga Hausdorfa 

„Nadprirodzené schopnosti zvierat a rastlín“, 

Dialog 2009; spracovala Anna Štefková

ROZHOVOR 

Rozhovor s Teréziou 

Stankovskou, 

zakladateľkou Inštitútu 

homeopatického 

vzdelávania Slovensko 

Homeopatia 

– vášeň na celý život 

Položím vám otázku, ktorú ste 

už dostali asi veľakrát. Ako ste sa 

vlastne stali homeopatkou? 

Boli to moje vlastné zdravotné 

problémy, ktoré nedokázala vyliečiť 

klasická medicína. Hľadala som 

preto cestu alternatívnej liečby, prešla 

som viacerými liečiteľmi na Slovensku 

i v Čechách, kým som sa dostala 

k jednému ľudovému liečiteľovi, homeopatovi, 

ktorého mi odporučila 

moja známa; pomohol jej, aj jej rodine. 

S istou dávkou nedôvery ako 

chemička som išla za ním. Síce som 

už o homeopatii mala naštudované 

základné informácie, vedela som, že 

sa používajú veľmi malé koncentrácie 

liekov, dokonca jedov, čo ma prekvapilo, 

pretože som mnoho rokov 

pracovala vo výskume liečiv a o toxikológii 

liečiv som niečo vedela, no 

ale už som nemala žiadnu inú možnosť, 

pretože som vyskúšala naozaj 

všetko. Napokon som bola príjemne 

prekvapená, že tento homeopat mi 

s mojím problémom pomohol. Lenže 

žiaľ, niekoľko mesiacov po tom, čo sa 

môj stav po polročnej práceneschopnosti 

začal zlepšovať, tento človek 

náhle zomrel. Tak som začala hľadať 

ďalej, až som sa dostala k ponuke 

seminára homeopatie v Brne, 

ktorý poriadala londýnska homeopatická 

škola. Myslela som si, že sa to 

za pár mesiacov všetko naučím a že 

si budem môcť vyriešiť svoje vlastné 

problémy a problémy vo svojom okolí. 

Mala som i chorého otca a prognóza 

možnosti jeho vyliečenia bola veľmi 

zlá. Tak som si povedala, že sa to naučím 

a budem vedieť pomôcť sebe aj 

svojej rodine, no a napokon sa z toho 

stala vášeň na celý život. A čím viac 

sa tomu venujem a vzdelávam, tým 

viac zisťujem, koľko toho ešte na štúdium 

stále je. 

Sú viaceré homeopatické školy – 

anglická, francúzska, indická... 

ktorú uprednostňujete vy? 

Venujem sa klasickej, anglickej homeopatii, 

ktorá uznáva princípy zakladateľa 

homeopatie Samuela Hahnemanna 

a rozvíja ju do moderných 

smerov. Liečime podľa holistického 

princípu „podobné sa lieči podobným“. 

Je to princíp, ktorý hovorí, že 

telo a duša je jeden celok. Nemôžeme 

liečiť fyzické telo, pokiaľ nebudeme 

liečiť chorého najskôr na duševnej 

úrovni. Problémy na duševnej úrovni 

sa potom prejavujú vo fyzickej rovine 

v podobe chorôb. Nemôžem liečiť len 

niektorý orgán človeka, pretože napr. 

bolesť je len signalizácia, že s človekom 

nie je niečo v poriadku. Pre mňa 

preto nie je dôležitá len diagnóza, ale 

to, ako sa problém u daného človeka 

prejavuje, i to, ako sa človek v tomto 

svete cíti, ako vníma tento svet, ako sa 

Pani Terézia Stankovská je povolaním 

chemička. Homeopatii sa venuje 18 rokov. 

správa, pretože každý sme individualita 

a každý vnímame svoju existenciu 

iným spôsobom, riadime sa určitými 

vzorcami, ktoré sú typické len 

pre nás. Dôležité je pre mňa to, prečo 

v živote konáme, ako konáme, prečo 

myslíme tak, ako myslíme. 

Spomenuli ste, že základným pravidlom 

v homeopatii je ,,podobné sa 

lieči podobným“. Ako to podľa vás 

funguje? 

Homeopatia člení lieky do niekoľkých 

skupín. Sú to lieky z ríše rastlinnej, 

minerálnej aj živočíšnej. Riadime 

sa tzv. doktrínou signatúr, ktorá 

je homeopatii veľmi nápomocná. Je 

dôležité v akej podobe je minerál, 

15 

Svet Grálu 

24 | 2010

ROZHOVOR 

alebo rastlina, kde sa nachádza, aké 

má vlastnosti, aké účinky vyvoláva 

u zdravého človeka. Alebo pri lieku 

zo zvieracej ríše treba uvažovať, ako 

to zviera žije, ako sa správa v prírode, 

pretože rovnaká stopa je zanechaná 

v lieku vyrobenom z tej-ktorej rastliny, 

minerálu, či živočícha. Na základe 

podobnosti sa potom určuje 

konštitučný liek. 

...skúste nám to priblížiť na nejakom 

príklade: 

Tak napríklad môjho manžela, keď 

pil vodu z pohára, do jazyka poštípala 

včela. Mal opuch, ktorý mohol 

spôsobiť udusenie, manžel má alergiu 

na včelí jed. V tom čase bol na 

chalupe sám, stihol mi ešte zavolať 

a ja som mu povedala, že na poličke 

je liek Apis. Ešte sa dokonca stihol 

aj odfotiť mobilom, vyzeral naozaj 

hrozne. Tento liek mu zabral, možem 

povedať, že mu v tej chvíli i zachránil 

život. Čiže Apis ako liek z včely lieči 

pichnutia včelou ale aj iné prípady, 

ktoré majú podobné príznaky ako po 

pichnutí včelou. Zoberme si napríklad 

strichnín, je to jed, toxická látka, 

ktorá u zdravého človeka spôsobuje 

kŕčové stavy. V homeopatickej podobe 

máme lieky, ktoré sú vyrobené 

z látok obsahujúcich strichnín a tieto 

lieky sa použijú práve na liečbu kŕčov. 

Je známe, že homeopatia je účinná 

i v liečbe chronických chorôb, z ktorých 

sa mnohé považujú za nevyliečiteľné. 

Ako podľa vás vôbec vznikajú 

tieto chronické choroby? 

Tých dôvodov je niekoľko. Jednak 

sú to dedičné predispozície, ktoré 

v nás tlejú a za určitých okolností 

sa môžu prejaviť. Najväčším spúšťačom 

ochorení je naša vlastná psychika 

a spôsob ako žijeme. Homeopatia 

je vhodná preto, lebo sa hľadá 

príčina a neriešia sa len dôsledky. 

Ako som už hovorila, žijeme v určitých 

vzorcoch správania sa. Určitý 

16 

Svet Grálu 

24 | 2010 

stereotyp v našom myslení a emóciách 

sa stáva prekážkou, nedokážeme 

flexibilne reagovať, ale opakujeme tie 

isté chyby a nedokážeme sa z nich vymaniť, 

nevieme zmeniť spôsob života, 

ktorý nám ubližuje. Darmo vieme, 

že by sme sa mali správať inak, jesť 

iné jedlá, žijeme stereotypne a nemáme 

silu, či vôľu prekonať svoje 

nedostatky. 

A akým spôsobom diagnostikujete? 

Predovšetkým človek by mal prísť 

k homeopatovi dobrovoľne, odporučenému 

lieku musí predchádzať 

rozhovor, ktorý je veľmi podrobný. 

Chorý človek musí popísať celý svoj 

stav, ako pociťuje to ochorenie, aké 

sú príznaky, dopodrobna sa treba vypytovať 

na jeho strachy, sny, obdobie, 

kedy začali jeho problémy... 

Všimol som si, že používate viaceré 

hrubé knihy. Ktorá z nich je pre 

vás najdôležitejšia? 

Tých kníh je niekoľko, v prvom 

rade treba ovládať základné dielo 

zakladateľa homeopatie Organon 

homeopatickej liečby; je to kniha, 

kde sú základné filozofické poučky, 

ktorým treba rozumieť a ktorými 

sa treba riadiť. Ďalšou knihou, bez 

ktorej homeopat nemôže pracovať je 

Repertórium. Táto kniha obsahuje 

všetky možné príznaky ľudského 

tela – od mysle až po orgány. Ďalej je 

to Materia Medika, kde sú popísané 

celkové obrazy daných liekov. Najprv 

pomocou Repertória vyberieme liek, 

o ktorom predpokladáme, že môže 

byť vhodný na základe podobnosti, 

následne si to potom skontrolujeme 

v Materii Medike. 

Spomeniete si na niektorý zvlášť 

zaujímavý alebo typický prípad vyliečenia? 

Je ich niekoľko. Najradšej mám tie 

prípady ľudí, s ktorými sa stretávam 

doteraz. Mám dlhodobý kontakt 

s niektorými mojimi bývalými pacientmi 

a vidím ako sa im vodí, že 

ten liek naozaj fungoval, že sú harmonickí 

a dobre sa im darí. Potom sú 

to naši žiaci v škole. Každému z nich, 

ak má záujem, určujem jeho konštitučný 

liek a my ostatní na stretnutiach 

v škole môžeme pozorovať, ako 

ten človek reaguje, ako sa správa a vidíme 

zmenu po podaní konštitučného 

lieku. 

Môžete spomenúť aj nejaký konkrétnejší 

prípad? 

O svojom osobnom prežití 

a účinku homeopatickej liečby hovorí 

študentka Zuzana: 

Ja som dosť výbušný typ, zvyknem 

veľmi prudko a rýchlo reagovať, ak 

ma niekto „vytočí“. Momentálne je 

to ale také, že ak cítim, že svoj hnev 

neovládnem, že čoskoro vybuchnem, 

dokážem zachytiť moment keď sa to 

blíži a viem sa ovládnuť a reagovať pokojne. 

Povedala by som, že už častejšie 

viem pokojnejšie reagovať, a častejšie 

sa viem na celú tú vec pozrieť 

z nadhľadu. Jednoducho je zo mňa 

vyrovnanejší človek. Naučila som sa 

ľudí vnímať úplne inak, s väčším pochopením. 

To treba jednoducho zažiť, 

človeku akoby sa otvorili oči. Keď sa 

začnete liečiť, tak veci sa náhle začínajú 

vyjasňovať. Bola to moja agresivita, 

povýšenosť, vždy som chcela tlakom 

dokázať, mať pravdu, za každú 

cenu presadiť svoj názor, pretože som 

bola na sto percent presvedčená, že je 

pravdivý. Dnes dokážem ľudí o niečo 

viac počúvať a naučila som sa niečo, 

čo bol dovtedy pre mňa neznámy pojem: 

a to je pokora. V minulosti, ak 

mi chcel niekto niečo vysvetliť, som 

reagovala tak, že som ho síce počúvala, 

no v podstate mi bol dôležitejší 

môj názor a vypočula som ho len aby 

som ho mohla preskočiť a pretlačiť 

svoj názor. Dnes keď počúvam, tak

ROZHOVOR 

dávam človeku priestor i čas aby sa 

mohol vyjadriť, snažím sa prijímať 

i ten jeho názor a niekedy zistím, že 

ak dám tomu človeku čas, tak nakoniec 

môže mať naozaj pravdu. 

Tieto zmeny sa udejú vo vnútri človeka, 

ale zmení sa aj jeho vyžarovanie 

do okolia, to znamená, že človek, 

ktorý sa lieči, urobí dobre nielen sebe 

samému, ale aj celému svojmu okoliu, 

rodine – to, že nie je agresívny a výbušný 

sa samozrejme premietne aj do 

vzťahov a do celého života. 

a stáva sa z nej chronický problém. 

A ja som už mala veľmi zlé stavy, a aj 

toto mi zmizlo zo života, postupne 

samozrejme. Ďalší problém som mala 

so ženskými orgánmi, prešla som 

mnohými gynekologickými ambulanciami 

a zjedla veľa liekov, ale nepomáhalo 

to. Aj to sa vyliečilo. Samozrejme, 

z času na čas sa stane pod 

vplyvom ťažkých životných situácií, 

že staré symptómy sa znovu objavia. 

Ale dá sa veľmi rýchlo z toho dostať 

pomocou svojho konštitučného lieku. 

okamžite. Ak dostanete nesprávne 

zvolený liek, tak vám môže pomôcť 

len čiastočne alebo dokonca uškodiť, 

ale vhodne zvolený liek vás môže 

úspešne vyliečiť. 

Takže aj taký rozvod možno odložiť, 

nie? 

(Zuzana) Ale áno (smiech), dokonca 

sme mali taký prípad... naša 

kolegyňa v ročníku, ktorá sa po dlhoročnom 

manželstve, v ktorom chýbala 

komunikácia, chcela rozviesť. 

Po podaní lieku manželovi začal byť 

omnoho komunikatívnejší, vnímavejší 

a ústretový. Úplne ju to zaskočilo... 

dokonca si začal pýtať ďalšie 

dávky lieku, lebo cítil prínos a ona 

bola nadšená. 

U mňa však toho bolo viac. Mala 

som depresie. Neverila som si, zatvárala 

som sa doma v byte, nechodila 

som von, všetko som videla čierne. 

Tí čo majú depresie to veľmi dobre 

poznajú, že človek nemá energiu, nedokáže 

urobiť ani niektoré základné 

veci ako upratať domácnosť a normálne 

sa venovať práci. Mne to vrátilo 

chuť do života, prinieslo vyrovnanosť 

a celkovo pozitívne vnímanie 

všetkého okolo seba. 

To je dosť nezvyčajný príbeh. Ako 

študentka homeopatie, mali ste prípady 

aj bežnejších, typicky telesných 

zdravotných problémov? 

(Zuzana) Môžem popísať aj ďalší 

môj zdravotný problém. Od malička 

som mala problémy s močovými 

cestami, časté zápaly, ktoré sa liečili 

antibiotikami, a pokiaľ sa nimi 

lieči príliš často, choroba sa zhoršuje 

Mnoho ľudí hľadá na 

svoje choroby rýchly 

liek. Chce vziať pilulku 

a byť vyliečený do týždňa. 

Koľko trvalo vám, 

kým ste sa zbavili svojich 

zdravotných problémov? 

Ja (Zuzana) som bola 

prvýkrát u homeopata 

pred desiatimi rokmi. 

Dostala som nejaký konštitučný 

liek, ktorý mi 

pomaličky začal zaberať 

na psychickej úrovni. 

Lenže mne bolo ťažko 

a ja som ho prestala brať. 

K homeopatickej liečbe 

som sa vrátila po rokoch, 

keď mi na zápaly stredného 

ucha nepomáhali 

ani antibiotiká. 

Liečba sa dá veľmi 

urýchliť, keď si človek 

nájde dobrého homeopata 

(a tým správny liek). 

Ja som navštívila troch, kým som takého 

našla – p. Stankovskú. Myslím 

si, že pri zvolení dobrej liečby sa dá 

chronická choroba vyliečiť za obdobie 

od niekoľko mesiacov do niekoľkých 

rokov. No je to ťažké generalizovať, 

pretože naozaj to závisí od 

individuálneho prípadu, od zdravotného 

stavu človeka, od jeho konštitúcie. 

Ustupovať môžu začať problémy 

Zakladateľ homeopatie, Samuel Hahnemann (1755–1843). 

Princípy homeopatie, ktoré objavil, platia dodnes. 

Dnešný životný štýl prináša 

omnoho viac psychických problémov 

ako v minulosti. Máte prípady 

vyliečenia aj zdravotných problémov 

psychického pôvodu? 

(T. Stankovská) Príčina zdravotného 

problému nespočíva len vo fyzickej 

alebo psychickej úrovni, ale 

vždy je to komplex príčin. Prvý posun 

v liečení, i keď za vami príde človek 

s fyzickým problémom, je v mentálnej, 

či emocionálnej oblasti. Na prvej 

kontrole musím vidieť, že je trošku 

uvoľnenejší, že má lepšiu náladu, že 

lepšie zvláda svoje problémy a tým 

úplným vyliečením toho človeka je, 

že má väčšiu vôľu, chuť do života, vie 

17 

Svet Grálu 

24 | 2010

ROZHOVOR 

riešiť svoje problémy s väčším nadhľadom, 

je harmonickejší. 

Aby som bola konkrétnejšia, mala 

som prípad chlapčeka, ktorý bol zasiahnutý 

elektrickým prúdom a bol 

niekoľko minút v bezvedomí. Bol ešte 

v predškolskom veku a hrozilo, že nebude 

môcť chodiť do riadnej školy, 

ale do špeciálnej, pretože jeho psychika 

zostala narušená. Avšak pod 

vplyvom homeopatickej liečby sa dal 

úplne do poriadku. Teraz už chodí na 

strednú školu a je zdravý. 

Stále častejším problémom sa stávajú 

depresie. Mali ste aj takýchto 

pacientov? 

Áno, aj depresie sa dajú pekne liečiť. 

Mala som napríklad pacientku s popôrodnými 

depresiami a dalo sa to 

pekne do poriadku. 

Občas sa stretávam s názormi, že 

homeopatická liečba nefunguje, že 

niektorým ľuďom nezabrala. Čo 

môže byť podľa vás príčinou? 

Pamätám si slová lektorov, keď som 

ešte študovala homeopatiu, že nikdy 

nie je chyba v lieku, ale je to v človeku, 

ktorý liek dáva. Nie že by homeopat 

nechcel človeku pomôcť, ale stane 

sa, že liek, ktorý sa vyberie, nesadne. 

Preto je veľmi dôležité, aby bola dobrá 

komunikácia a vzájomná dôvera medzi 

pacientom a homeopatom, aby sa 

vždy našiel ten správny liek a aby sa 

dal následnými kontrolami prípadne 

skorigovať. 

Jedným z najvážnejších spoločenských 

problémov je alkoholizmus. 

Čo myslíte, čo je príčinou toho, že 

mnoho mužov, ale i žien uniká k alkoholu, 

ktorý nakoniec zruinuje ich 

život, z mnohých sa stávajú bezdomovci... 

Dôvodom je to, že nedokážeme riešiť 

svoje problémy, chýba nám vôľa. 

Každý z nás sa snaží riešiť ťažkosti 

inou cestou a jednou z možností, ako 

18 

Svet Grálu 

24 | 2010 

dokázať preklenúť problémy, je siahnuť 

po fľaške. Tá niekomu pomôže 

sa uvoľniť a vybiť negatívne emócie 

týmto spôsobom, niekomu pomôže 

zabudnúť na problém v čase, keď je 

pod vplyvom alkoholu. Avšak po vytriezvení 

sa človek dostáva opäť do 

začarovaného kruhu, z ktorého nevie 

von. 

Dá sa aj alkoholik vyliečiť homeopaticky? 

Mohol by sa, ale samozrejme dôvod, 

prečo sa z človeka stáva alkoholik 

nie je jeden a homeopatia nepátra 

po príznaku ale hľadá dôvod. Treba 

hľadať a odstrániť príčinu a až potom 

môžeme čakať, že by si pacient mohol 

uvedomiť a pochopiť, prečo sa k alkoholu 

uchyľuje. Nie je to jednoduché, 

ale dá sa to. 

Ste zakladateľkou Inštitútu homeopatického 

vzdelávania Slovensko 

a vediete vlastnú školu. Čo predchádzalo 

založeniu IHVS a čo čaká 

študentov vašej školy? 

Nie som spokojná s úrovňou homeopatie 

na Slovensku, je málo klasických 

homeopatov nelekárov. V Čechách 

napríklad existujú školy pre 

homeopatov nelekárov, na Slovensku 

nebola, tak som vzala na seba túto 

ťažkú úlohu aby u nás vznikla určitá 

komunita nelekárov, aby aj oni dostali 

šancu, pokiaľ sa chcú venovať 

klasickej homeopatii, aby im poskytla 

adekvátne vzdelanie, ktoré sa týka nie 

len klasickej homeopatie, ale aj základného 

medicínskeho minima, ktoré 

od absolventov vyžaduje i európske 

centrum pre homeopatiu. 

Čo sa týka študentov, mám na nich 

veľmi prísne kritériá. Ide o štvorročné 

diaľkové štúdium, kde sa preberajú 

základné filozofické témy. Stretávame 

sa na seminároch raz za mesiac. 

V prvých ročníkoch sa preberajú 

základy homeopatie, základné rozdelenie, 

neskôr sa rozoberajú všetky 

najdôležitejšie lieky, samozrejme aj 

moderné smery, a veľmi dôležitá je 

aj doktrína signatúr, základné poznatky 

z toxikológie, z biológie, rozdelenie 

liekov do čeľadí, základné 

poznatky z chémie. Dôležité je, aby 

sa študenti naučili ako pracovať s pacientom, 

ako viesť rozhovor, dôležité 

sú živé prípady, kontroly ich vlastných 

pacientov pod mojím vedením. 

V konečnom dôsledku ja rozhodnem 

aký dostane liek, po dohode so študentom. 

V poslednom ročníku majú 

študenti takzvané supervízie, to znamená, 

že prinesú vlastné prípady a ja 

ich s nimi riešim. Za celé obdobie výučby 

sú podľa smerníc európskej centrálnej 

rady pre homeopatiu povinní 

odovzdať mi tridsať vlastných prípadov. 

Štúdium je zároveň aj cesta sebapoznávania. 

Študent musí byť najprv 

vyrovnaný sám so sebou, poznať samého 

seba, aby svoje problémy neprenášal 

na svojich pacientov. 

Otázka na záver: 

Chorobou, či skôr znakom dnešnej 

doby je vysoká rozvodovosť a zároveň 

aj neochota vstupovať do manželstva. 

Čo si myslíte, že je príčinou 

tohto stavu a aké sú východiská? 

To je veľmi široká téma, sú to na 

jednej strane finančné tlaky, mladí 

ľudia chcú po ukončení školy najskôr 

urobiť kariéru, prípadne zabezpečiť 

zázemie pre založenie rodiny, potom 

je tu určite i záležitosť citových väzieb 

medzi partnermi, nedôvera, ktorú 

dnes ľudia majú navzájom jeden voči 

druhému. Je tu iste i otázka morálky 

a zvyšujúci sa nedostatok hlbšieho 

vnímania vzťahov, prílišná náročnosť 

a požiadavky jeden na druhého, 

neschopnosť tolerancie, akceptovania 

jedinečnosti, neochota vzájomnej 

pomoci. Je to všetko otázka ega 

a priorít ľudí. 

Rastislav Podivinský 

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk

TÉMA 

Mágia 

tomáš výboch 

cesta do neznáma 

Je málo pojmov, ktoré môžu v človeku vyvolať 

také mnohoraké pocity, ako je mágia. 

Pojem, ktorý u niekoho vyvoláva len 

súcitný pohľad nad nevedomosťou a naivitou, 

u iného pocit bázne a nesmiernej 

príťažlivosti, u ďalšieho zas pocit ostychu 

až veľký strach. Mágia je skrátka 

pojem zahalený závojom, pod ktorým 

však málokto očakáva niečo kladné a pozitívne. 

Mágia ja každopádne súčasťou 

ľudstva a možno povedať, že je taká 

stará ako ľudstvo samo, aj keď zmysel 

tohto pojmu sa počas tisícročí menil. 

J 

ednou z jej najúplnejších a najjasnejších 

definícií je táto: „Mágia je 

využívanie neznámych, dočasne nedefinovateľných 

a konkrétne nedokázateľných 

prírodných a kozmických síl 

na určitý zámer“. 

Aj keď to navonok nie je zrejmé, mágia 

má svojich stúpencov i dnes. Ľudí 

priťahuje z rôznych dôvodov snáď 

práve preto, že vo všeobecnom povedomí 

nemá toto tajné učenie takmer 

žiadne hranice. Chcete rýchlo a ľahko 

zbohatnúť? Pomocou mágie to dosiahnete! 

Chcete získať lásku človeka, pre 

ktorého ste doposiaľ ľahostajný a nepríťažlivý? 

Žiadny problém! Chcete 

sa pomstiť človeku, ktorý vám ublížil – 

aj tu vám mágia ochotne poskytne 

svoje služby. Alebo proste túžite po 

moci a sláve, po tom, aby ste prečnievali 

z davu a túžite to získať akýmkoľvek 

spôsobom – ale tak, aby ste za 

to neboli braný na zodpovednosť? Aj 

tu vám mágia ponúka 

mnoho spôsobov. 

Tým že mágia využíva 

sily, ktoré sú ľudským 

očiam neviditeľné, očakáva 

sa, že dokáže úplne 

všetko; ľudia často predpokladajú, 

že zákony 

ktoré riadia svet viditeľný 

nie sú totožné so 

zákonmi, ktoré riadia 

svet záhrobný. A čo je 

prirodzenou cestou nedosiahnuteľné, 

to tajná 

náuka sľubuje ľahko splniť. 

Pritom sa často kladie 

dôraz na to, že človek 

za tieto skutky nebude 

musieť niesť žiadnu zodpovednosť, 

pretože sú predsa ľudským 

očiam skryté a teda - nedokázateľné. 

Tak si mágia kvôli nejasnej predstave 

získala a stále získava mnoho 

stúpencov, ktorí ju praktizujú v domnení, 

že keď jej účinky nevidieť, nie 

je potrebné za ne skladať účty. 

Skúsenosti však ukázali, že to tak 

veľmi často nebýva a následky sú neraz 

osudné. 

S 

ZMLUVA S DIABLOM 

tačí si spomenúť na slávneho doktora 

Johanna Fausta – profesora 

na univerzite vo Wittenbergu, ktorého 

osoba je opradená mnohými 

Zmluva s diablom 

bola obľúbenou 

témou pre literárne, 

operné i výtvarné 

stvárnenie. Faust si 

pomaly uvedomuje 

svoj nerozvážny čin 

a ľutuje ho, kým Mefisto 

sa škodoradostne teší 

z ľudskej hlúposti. 

legendami a bola neskôr 

predlohou pre slávne 

Goetheho dielo. Jedna 

z nich vraví, že Faust 

bol človek, ktorého 

túžba po poznaní bola 

neukojiteľná. Faust zapredal 

svoju dušu diablovmu 

služobníkovi Mefistofelovi, 

ktorý mu ako 

protislužbu poskytoval 

svoju múdrosť 24 rokov. 

Ako sa roky míňali, 

začal si Faust uvedomovať, 

že Mefistofelom 

poskytovaná múdrosť 

nie je tá pravá múdrosť 

a svoj nerozvážny čin 

veľmi ľutoval. Keď však 

na to prišiel, bolo preňho už príliš 

neskoro, pretože od zmluvy nebolo 

možné odstúpiť, keďže ju podpísal 

vlastnou krvou. Mefistofeles si po 

jeho dušu v noci prišiel a Fausta na 

druhý deň našli jeho žiaci mŕtveho 

v jeho pracovni. 

V tomto príbehu je veľmi jednoducho 

a jasne vykreslené zmýšľanie 

a počínanie minulých i súčasných 

mágov. 

Faust sa rozhodol vedome porušiť 

zákony prírody a získať múdrosť 

nie cestou prirodzenou – ako obyčajný 

človek, ktorý s bdelým duchom 

a s čistou mysľou postupne kráča po 

ceste poznania, ale rozhodol sa onú 

múdrosť získať okamžite. Sám si bol 

19 

Svet Grálu 

24 | 2010

TÉMA 

20 

Svet Grálu 

24 | 2010 

vedomý, že jeho konanie 

nie je celkom 

správne, pretože vedel, 

že démon, ktorého privoláva, 

je služobníkom 

diabla. Napriek tomu 

spočiatku naivne veril, 

že dokáže od tohto prisluhovača 

diabla dostať 

pravú čistú múdrosť, 

čo si samozrejme 

odporuje, pretože „zlo 

plodí len zlo“ a tak je 

nelogické očakávať od 

diablovho služobníka 

niečo dobré. A tak sa 

aj stalo. Mefistofeles 

poskytol Faustovi 

mnoho vedomostí, no 

táto zdanlivá múdrosť 

ho v skutočnosti učila 

konať v protiklade 

s Božou vôľou. Toto 

počínanie je v legende 

vykreslené tak, že Faust 

získal na svoje prianie 

mladosť, a okrem toho 

dokázal napr. „vyčarovať“ 

v strede zimy 

strapec hrozna, čo je 

samozrejme podľa 

prírodných zákonov – 

totožných s vôľou 

Božou – nemožné. 

Tým symbolicky spečatil 

známu Zmluvu 

s diablom vlastnou krvou. A aj keď 

si to už na konci života uvedomil, nič 

mu to nebolo platné, pretože vina ktorou 

sa zaťažil, bola príliš veľká. 

T 

ento príbeh celkom presne vrhá 

svetlo na chyby bádateľov okultizmu 

a praktikantov mágie a môže 

byť preto človeku vážnym varovaním, 

aby sa nezahrával so silami, ktorých 

účinnosť a pôsobenie nepozná; a obzvlášť, 

aby neveril naivnej predstave, 

že dokáže obísť pôsobenie prírodných 

zákonov. 

Goetheho legendárny Faust experimentuje so zaklínadlami, 

Edwin Austin Abbey, okolo 1835. 

Typickým znakom väčšiny mágov 

je očakávanie, že s trochou chytrosti 

preľstia prírodné zákony. Sú si vedomí 

zákona „zvratného pôsobenia“, ktorý 

hovorí o tom, že čo človek zaseje, to 

taktiež zožne, no napriek tomu predpokladajú, 

že oni sami tomuto zákonu 

uniknú. Tak napríklad v úvode jednej 

z kníh o mágii je varovanie: 

„Pokiaľ je Tvoje srdce zmietané lakomstvom 

alebo nenávisťou, vrhni túto 

knihu do ohňa, v opačnom prípade Ti 

bude prameňom všetkého zla, príčinou 

Tvojej skazy a úplnej záhuby. Ak 

si však plný viery, nádeje 

a lásky, uschovaj 

ju ako najdrahší poklad 

všehomíra. Si slobodný 

vo svojich činoch, nezabudni 

však, že budeš nútený 

skladať presný účet 

z užívania pokladov, 

ktoré Ti tu zverujem.“ 

Vzápätí sa však autor 

snaží zbaviť zodpovednosti 

slovami: 

„Pokiaľ ide o mňa, služobníka 

Božieho, odmietam 

akúkoľvek zodpovednosť 

za to, že som 

nenapísal túto knihu iba 

pre dobro ľudstva.“ 

Za zmienku ešte stojí, 

že v uvedenej knihe 

sú návody, ako privolať 

niečiu lásku, prekliať 

susedov dobytok, 

alebo privodiť smrť 

protivníka. 

J 

e smutné, že práve 

mágovia, ľudia, ktorí 

sú presvedčení o existencii 

jemnohmotného 

sveta a veria aj v Boha 

a jeho spravodlivosť, 

zároveň jeho existenciu 

popierajú, pretože 

konajú zlo s myšlienkou, 

že sú povznesení nad akúkoľvek 

zodpovednosť. S ľútosťou možno 

konštatovať, že toto nie je iba prejav 

nevedomosti, ale aj ohromná namyslenosť. 

Čím je však táto hanebná márnomyseľnosť 

živená? 

V mágii existuje mnoho odlíšení. To 

najznámejšie je rozdelenie na mágiu 

čiernu a bielu, pričom čierna (tzv. malefícium) 

sa používa na konanie zla, 

a biela na konanie dobra, ako je napríklad 

liečenie alebo privolávanie 

lásky. Treba však spomenúť, že niektorí 

mágovia existenciu bielej mágie

TÉMA 

zavrhujú, keďže napríklad aj privolávanie 

lásky pomocou mágie je umelý, 

násilný zásah, ktorý našťastie neprinesie 

želaný efekt. Okrem toho existuje 

ešte napríklad theurgia, čo znamená 

„vysoká mágia“. Pomenovanie 

pochádza z gréčtiny, pričom „theos“ 

znamená boh a ergon sa prekladá ako 

práca. V doslovnom preklade to teda 

znamená „práca súvisiaca s bohmi“. 

Termín sa vzťahuje k tzv. vysokej, 

silne ritualizovanej mágii, pri ktorej 

sa praktikujúca osoba snaží dosiahnuť 

stav vedomia, ktorý umožňuje spojenie 

s božskou podstatou, prípadne prebudenie 

božstva v sebe. 

Mágovia veria, že v sebe majú iskru 

Boha. Práve toto je jedna z najzhubnejších 

myšlienok mágie. Pri tejto myšlienke 

totiž vzrastá ohromná pýcha, 

ktorá oným mágom nedovolí počuť 

dobre mienené rady svojho okolia, varujúce 

nešťastníka pred zjavným nebezpečenstvom. 

Táto pýcha dovoľuje 

mágovi vyvyšovať sa nad svoje okolie 

a považovať ho za hlúpe a nevedomé, 

až to nakoniec môže prerásť do 

strašného konca, pretože človek vidí 

vo svojej „božskosti“ možnosť konať 

podľa ľubovôle a schopnosť obchádzať 

zákony prírody. Mág si tak vytvára 

vlastný svet predstáv. Je so svojím myslením 

často tak ďaleko, že vôbec nevidí 

ako komicky a odstrašujúco na svoje 

okolie pôsobí. Neuvedomuje si, ako 

sa jeho myšlienky čoraz viac točia už 

len okolo stále užšieho okruhu záujmov 

a tým sa stáva úplne neprirodzeným. 

Jeho myšlienky sa neprestajne 

zaoberajú mágiou a zaklínaním, privolávaním 

duchov s cieľom splnenia 

svojich túžob a podobne. V tomto 

dychtivom chcení sa hrá so špiritistickou 

tabuľkou, vykonáva rituály, od 

ktorých sa zdravo mysliaci človek s odporom 

odvracia. Otvára tým bránu, 

ktorú väčšinou nedokáže viac zatvoriť, 

pretože démoni, ktorých vytvoril, 

alebo pre nejaký účel vyvolal, obracajú 

sa proti nemu a postupne ho zničia. 

Veľmi často sa stáva, že takto experimentujúci 

ľudia sa dostávajú na psychiatrické 

kliniky s ťažkou psychózou, 

alebo schizofréniou. Nedokážu už odlíšiť 

pravdu od fikcie, svoje predstavy 

od skutočnosti. Tým zaplatili za dané 

poznanie „vlastnou krvou“. 

Veľmi názorne a presne to zhrnul už 

v roku 1852 lekár Brierre de Boismont 

vo svojej knihe »Traite des hallucinations«, 

ktorý urobil sériu zaujímavých 

pozorovaní. 

Tvrdí: 

„Prepiate vášne, pyšné snahy o svätosť, 

neodporovanie zlu, osamelosť plná malicherností 

a žiadostí, ohavné ukájanie 

vášne proti neustálym varovaniam svedomia: 

to všetko vedie k bezmocnosti rozumu, 

chorobnej extáze, hystérii a šialenstvu. 

Človek nie je šialený pretože má 

vidiny, ale preto, lebo im verí viac ako 

zdravému ľudskému rozumu. Jedine 

poslušnosť a autorita môžu zachrániť 

mystikov; pokiaľ však v sebe majú tvrdohlavnú 

sebadôveru, potom už niet 

pomoci. Domnievajú sa, že sú múdrejší 

než spoločnosť; veria, že tvoria náboženstvo 

a sú úplne osamotení; myslia, 

že uchvátili pre svoju osobu tajomné 

kľúče života, ale ich inteligencia je už 

zasvätená smrti.“ 

T 

úžba po poznaní dejov odohrávajúcich 

sa mimo každodenného 

chápania ľudskej mysle je úplne prirodzená 

a správna. Človek chce celkom 

oprávnene vedieť o veciach, ktoré sa 

týkajú onoho sveta. Avšak často nikto, 

ani predstavitelia náboženskej obce 

nedávajú adekvátnu odpoveď, pretože 

sami ju nepoznajú – a tak všetku 

duchovedu proste zahrnú do ríše zla, 

ktoré má byť človeku nedotknuteľné. 

Človeku túžiacemu po poznaní to samozrejme 

nestačí – a ak sa zvedavosť 

spojí s tvrdohlavosťou človeku tak 

často vlastnou, pustí sa do skúmania 

onoho záhrobia na vlastnú päsť. 

V tomto prípade je však táto túžba 

nesprávne vedená. Môže si zadovážiť 

potrebnú literatúru, ktorou je trh 

zamorený. Ak má dotyčný zdravé 

kritické myslenie, veľmi často svoje 

štúdium ukončí. Odradiť ho môže 

ťažká reč, ktorou sú tieto knihy písané, 

komplikovanosť rituálov, prípadne 

zjavná márnomyseľnosť, ktorá 

sa prejavuje na stránkach týchto kníh. 

V tom horšom prípade sa môže nedočkavo 

pustiť do prvých pokusov. 

Veľmi často sa však – našťastie – dostaví 

neúspech, ktorý mnohých bádateľov 

odradí od ďalších experimentov, 

alebo vytrvajú a pomocou krkolomných 

ťažkých techník ovládania myslenia 

postupne dosiahnu víťazstvo, no 

často až príliš neskoro pochopia, že je 

to „Pyrrhovo víťazstvo“. 

Je ešte jedna vec, ktorá môže človeka, 

ktorý vstúpil na pole mágie odradiť 

Jedno zo stvárnení diablovho služobníka 

Mefistofela letiaceho nad Wittenbergom. 

(autor obrazu – Eugene Delacroix) 

od oných pokusov. Pri troche bdelosti 

totiž môže pri štúdiu príslušnej 

literatúry veľmi rýchlo spoznať, akým 

morom nevedomostí a rozporov je 

oná duchoveda. Bez problémov totiž 

ľahko prehliadne tak často protirečivé 

názory v jednotlivých publikáciách. 

Kým v jednej z nich sa dočíta, 

že duše mŕtvych nemožno vyvolať, 

druhá mu poskytuje mnoho návodov 

ako to učiniť. Jedna opisuje démona 

21 

Svet Grálu 

24 | 2010

TÉMA 

22 

Svet Grálu 

24 | 2010 

s určitým menom zjavujúceho 

sa v podobe mládenca, 

iná opisuje toho 

istého démona ako tvora 

v podobe medveďa, alebo 

starého muža. To sú len 

dva príklady z nespočetného 

množstva protirečení. 

Nie je možné vykoreniť 

burinu nevedomostí, 

obopínajúcu pole mágie 

a okultizmu. Každý jednoduchý 

človek s otvorenou 

mysľou veľmi rýchlo 

prehliadne krehkú stavbu, 

na ktorej oná duchoveda 

dnes stojí a prirodzene sa 

od nej odvráti. 

To ale neznamená, že sa 

druhý svet ako taký nemá 

skúmať. Veď túžba po poznaní 

je v človeku ukrytá 

v tom najhlbšom vnútri. 

A táto túžba sa týka aj 

snahy vedieť, čo sa nachádza 

na „druhom brehu“. 

Nástrojom poznania však 

nemajú byť čarovné prútiky, 

zaklínadlá a rôzne krkolomné 

cvičenia snažiace 

sa násilne vypudiť ducha 

von z tela, alebo privolať duše zo záhrobia, 

aby o ňom podali správu. 

Vnímanie a vyciťovanie druhého 

sveta sa stane celkom samozrejmým 

a prirodzeným, keď sa človek v snahe 

o zušľachtenie svojej bytosti poctivo 

začne usilovať o vyššie ciele. V tomto 

chcení nastane zjemnenie jeho schopnosti 

vyciťovania, už napríklad tým, 

že človek ostražito dbá na to, aby neubližoval 

svojim blížnym slovami, 

skutkami, ba ani myšlienkami. Tým 

sa mu dostáva poznania, ktoré ho 

môže bezpečne priviesť ku šťastiu. 

Celkom prirodzene nadobudne presvedčenie 

o myšlienkových formách 

a útvaroch a to aj napriek tomu, že ich 

nevidí, pretože ich bude zreteľne vyciťovať. 

Oproti mágom však bude mať 

Filozof, matematik a dvorný astrológ kráľovnej Elizabeth – John Dee 

a Edmund Kelly vykonávajú magickú evokáciu ducha 

(Ebenezer Sibley, okolo 1825) 

obrovskú výhodu, a tou je prirodzená 

ochrana. Tú totiž človek získava automaticky, 

pokiaľ získava schopnosti 

prirodzene, bez násilných cvičení. 

Abd-ru-shin – autor Posolstva Grálu 

vo svojom diele píše: „Človek s umelým 

školením stojí na neistých nohách 

a nemôže ani pri najlepšej vôli rozoznať 

presnú hranicu medzi pravdou 

a klamom, ani hranicu medzi tisícorakými 

útvarmi v jemnohmotnom živote. 

K tomu pristúpia ešte nízke, pre neho 

rozhodne škodlivé vplyvy, ktorým sa 

sám otvoril dobrovoľne, a to ešte s veľkou 

námahou, a proti ktorým nemôže 

postaviť vyššiu silu. Tak sa z neho stáva 

vrak bez kormidla na neznámom mori, 

ktorý môže byť nebezpečný všetkému, 

s čím sa stretne. ... Ak sa človek uberá 

po takej ceste, ktorá ho 

časom privedie k určitému 

stupňu vnútornej čistoty, 

čo sa prirodzene potom 

odzrkadlí v jeho myšlienkach, 

slovách a skutkoch, 

dosiahne postupne spojenie 

s čistejšími výšinami 

a odtiaľ v spätnom pôsobení 

tiež väčšiu silu. Tým 

získal cez všetky medzistupne 

spojenie, ktoré ho 

drží a poskytuje mu oporu. 

Dostane sa mu vždy len 

toľko, na koľko prinajmenšom 

stačí svojou silou, 

čím je už vopred odstránené 

každé nebezpečenstvo. 

Nakoniec i deliaca 

hranica, ktorú možno prirovnať 

k latke na člnku, 

bude stále tenšia a tenšia, 

až odpadne nakoniec úplne. 

To je ale potom chvíľa, keď 

sa taký človek cíti celkom 

ako doma v jemnohmotnom 

svete až hore k svetlým 

výšinám, podobne ako 

ryba vo vode. Jedine to je 

správna cesta. ...“ 

A človek na takejto správnej ceste 

nikdy nebude túžiť privolávať démonov 

či duchov kvôli splneniu svojich 

vlastných prianí. Nebude túžiť vzbudzovať 

lásku nejakej osoby násilným 

spôsobom, nebude chcieť nikoho prekliať, 

pretože v jeho srdci bude láska, 

ktorá takú myšlienku vôbec nepripustí. 

A ani sa nebude snažiť získať múdrosť 

od niekoho, kto mu ju nikdy nemôže 

dať. 

Tomáš Výboch 

tomas.vyboch@svetgralu.sk

KLÍMA 

Nedostatok vody zasiahol aj Alpy 

Výskumný projekt EÚ poukazuje na rizikové oblasti 

A 

lpský región je ohrozený nedostatkom 

vody. Centrum pre geoinformatiku 

Univerzity v Salzburgu 

spoločne s európskymi expertmi pracuje 

na medziodborových konceptoch, 

ktoré by tento problém pomohli 

zvládnuť. Na jeseň minulého roku bol 

piatimi alpskými štátmi, Rakúskom, 

Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom 

a Slovinskom, zahájený projekt 

„Alp-Water-Scarce“. „Jeho cieľom je 

vyvinúť miestny systém včasného varovania 

pri nedostatku vody v Alpách 

a reálne riešenie na multifunkčné využitie 

a recykláciu vody,“ vysvetlil vedúci 

projektu Hermann Klug. 

V pozadí projektu je skutočnosť, že 

v Alpách v poslednom období padá 

menej zrážok a miera obnovovania 

podzemnej vody v niektorých oblastiach 

silne klesá. Výskumy v Korutánsku 

(Rakúsko) napríklad ukázali, 

že obnova podzemných vôd za 

posledných sto rokov poklesla o 25 

percent. Podobné výsledky sú k dispozícii 

aj zo Slovinska. Okrem toho 

– najmä pre cestovný ruch – budú 

v mnohých regiónoch vodné zdroje 

počas zimnej sezóny veľmi intenzívne 

využívané. Výroba umelého 

snehu, ale aj narastajúci počet ubytovacích 

kapacít spotrebujú veľké 

množstvá vody. Preto bude v budúcnosti 

alpský región – obzvlášť 

na juhu a v jednotlivých vnútroalpských 

údoliach – s globálnou zmenou 

klímy vystavený takému suchu, 

ktoré bude treba brať vážne. 

V projekte „Alp-Water-Scarce“ sa 

kladie dôraz na aktívnu podporu 

povedomia o týchto rizikách nielen 

u obyvateľstva, ale aj v oblasti hospodárstva, 

priemyslu a turizmu. Jeho 

cieľom je vypracovať konkrétne opatrenia 

pre prípady nedostatku vody 

priamo na mieru daných regiónov. 

Informácie: http://www.alpwaterscarce.eu 

„Masové vymieranie rastlinných druhov už začalo!“ 

šte za nášho života môže byť po- 

všetkých dnešných druhov 

„Elovica 

rastlín vyhubená,“ varuje Bradley 

J. Cardinal, vedúci aktuálnej porovnávacej 

štúdie o svetových trávnych 

ekosystémoch, ktorú spracovali ekológovia 

z Univerzity Santa Barbara 

(Kalifornia). Výskumníci teraz zisťujú, 

ktoré druhy zvierat a rastlín potrebujú 

kvôli svojmu ekologickému 

významu zvláštnu ochranu. 

Masové vymieranie mnohých 

druhov zvierat a rastlín sa v histórii 

Zeme udialo naposledy pred 65 

miliónmi rokov. Veda predpokladá, 

že k vymretiu všetkých dinosaurov 

a mnohých rastlinných druhov vtedy 

viedol dopad meteoru. Na dnešnom 

vymieraní druhov nesie do veľkej 

miery vinu človek. „Pokiaľ by sa potvrdila 

téza o akútnom masovom 

23 

Svet Grálu 

24 | 2010

KLÍMA 

vymieraní druhov, museli by byť ich 

najdôležitejší zástupcovia identifikovaní 

a chránení,“ povedal Todd 

Oakley, spoluautor štúdie, „pretože 

pestrosť druhov je otázkou prežitia. 

Čím menej rôznych rastlinných druhov 

ekosystém zahŕňa, tým menej 

biomasy môže vytvoriť. Okrem toho 

prínos určitého druhu k biomase je 

tým väčší, čím je tento druh geneticky 

vzácnejší.“ 

S úbytkom biomasy sa citeľne 

zmenšuje aj absorpcia oxidu uhličitého 

a produkcia kyslíka, čo má 

celosvetovo negatívny vplyv na zloženie 

atmosferických, životne dôležitých 

plynov. Aj potravinový reťazec je vymieraním 

rastlinných druhov prerušený 

a ohrozený lovom a rybárstvom. 

Zdroj: Pressetext Austria 

Vplyv globálnej zmeny klímy na vznik oceánskych 

zón smrti 

V 

ýskumný tím z kielskeho Leibnizovho 

ústavu pre morské vedy 

vo svojej aktuálnej štúdii dospel k záveru, 

že vplyvom zmeny klímy porastie 

počet zón smrti v oceánoch. 

Popri vzrastajúcom okysľovaní sa 

v moriach v budúcnosti rozšíria aj 

zóny s nízkym obsahom kyslíka, 

ktoré neumožňujú žiadnu vyššiu 

formu života. 

„Doposiaľ sme vychádzali z toho, 

že zásadný vplyv rastúcich koncentrácií 

oxidu uhličitého na oceán spočíva 

v rastúcom okysľovaní morskej 

vody,“ hovorí autor štúdie Andreas 

Oschlies. „Teraz sa nám podarilo pomocou 

modelovej štúdie ukázať, že 

človekom vyvolaný rast obsahu CO 2 

by mohol mať výrazne nepriaznivý 

dopad na zóny s malým obsahom 

kyslíka v tropických oceánoch.“ 

Tieto štúdie predpovedajú do 

konca tohto storočia rozšírenie zón 

24 

Svet Grálu 

24 | 2010 

s vodou s malým obsahom kyslíka 

až o 50 percent. Týmto sú postihnuté 

veľmi rybnaté regióny ako napríklad 

Peru, zóna pri pobreží západnej Afriky, 

Namíbia a Arabské more pri západnom 

pobreží Indie. 

Oschlies hovorí: „Oxid uhličitý 

pôsobí na morskú hladinu ako hnojivo. 

Morský planktón bude obsahovať 

stále viac uhlíka a spotrebuje 

preto pri rozklade viac kyslíka, než 

pôvodná biomasa bohatá na bielkoviny.“ 

Silný pokles koncentrácie 

kyslíka v hĺbke niekoľko sto metrov 

má na svedomí bakteriálny rozklad 

klesajúceho organického materiálu. 

Takto vznikajúcich zón smrti sa skutočne 

treba obávať. Postihnuté budú 

nielen lastúrniky, ale aj ulitníky, 

kôrovce, hviezdice a ďalšie živočíchy, 

ktoré dostatočne rýchlo neujdú. 

„Žiadny živý tvor, ktorý je viditeľný 

voľným okom, to neprežije,“ varuje 

Oschlies. Za týchto podmienok budú 

môcť existovať len organizmy, ktoré 

na svoje prežitie nepotrebujú kyslík: 

napríklad baktérie, ktoré využívajú 

dusičnany, východiskové pre výživu 

rastlín. Tým prispejú k zníženiu 

množstva živín v mori. 

Výskumníci na svoju štúdiu použili 

globálny model klímy s oceánom, 

atmosférou a integrovanými 

kolobehmi uhlíka a živín. Model bol 

naplnený dátami, získanými z terénnych 

experimentov s tzv. mezokozmami. 

Tieto pokusné zariadenia, 

ktoré pôsobia ako výrazne zväčšené 

skúmavky, umožňujú v zrýchlenom 

priebehu študovať vplyv rastúceho 

pohlcovania oxidu uhličitého v oceáne 

za reálnych podmienok. 

Informácie: http://www.ifm-geomar.de

SERIÁL 

Výber mena 

a výchova pred narodením 

Christopher Vasey 

Tajomstvo zrodenia 4. diel 

Svoje krstné meno považujeme za 

samozrejmosť a používame ho bez 

toho, aby sme o tom priveľa uvažovali. 

Naši rodičia však určite dlho 

premýšľali, kým nám ho vybrali. 

Majú snáď krstné mená hlbší význam, 

môžu byť vhodné alebo dokonca 

nevhodné? Alebo je jedno, či 

sa niekto volá František alebo Juraj, 

Anna či Mária? 

Človek by povedal, že krstné mená 

sa volia náhodne, no v skutočnosti to 

však tak nie je. Každé krstné meno 

má totiž zvláštnu silu a zodpovedá 

osobnosti toho, kto je jeho nositeľom. 

A ani k jeho voľbe v skutočnosti nedochádza 

náhodne, pretože rozhodnutia 

rodičov podliehajú zákonu príťažlivosti 

rovnorodého. 

ČO VYJADRUJE MENO 

Všetko, čo nás obklopuje, či už 

sú to kamene, rastliny alebo umelé 

predmety, majú určité charakteristické 

črty. Farba, tvar, materiál a iné 

vlastnosti nám umožňujú jednotlivé 

veci od seba jednoznačne odlišovať. 

Niekedy môžeme dokonca cítiť 

i zvláštne „vyžarovanie“ alebo „energiu“, 

ktorá z nich vychádza. 

Aj každý tón má svoju zvláštnu 

„farbu“, vlastné vyžarovanie. Keď 

premýšľame nad pomenovaním nejakého 

predmetu, sme silou príťažlivosti 

rovnorodého nevedomky inšpirovaní 

k tomu, aby sme zvolili 

vhodné označenie, ktorého vlastnosti 

zodpovedajú pomenúvanej veci. 

Názvy a označenia vecí nie sú preto 

náhodne zvolené a ľubovoľne zameniteľné 

pojmy. Naopak, každý niečo 

vyjadruje, „zachvieva sa“ v patričnej 

vibrácii, podobne ako príslušný 

predmet, má určitú „farbu“, „energiu“, 

a „silu“. 

To isté platí aj o menách ľudí. Meno 

vyjadruje zvláštny druh energie, 

ktorá vychádza z osobnosti človeka 

a vystihuje individuálne vlastnosti 

duše. 

To, že krstné meno dieťaťa je vybrané 

väčšinou už pred narodením, 

tejto skutočnosti vôbec neodporuje. 

Rodičia totiž vnímajú vyžarovanie 

dieťaťa už počas tehotenstva, pretože 

jeho duša je s matkou spojená už niekoľko 

mesiacov pred pôrodom. 

Asi každý už niekedy zažil, aký 

úzky vzťah má človek k vlastnému 

menu. Ihneď sa napríklad cítime nepríjemne, 

keď niekto naše meno nesprávne 

vysloví. 

25 

Svet Grálu 

24 | 2010

SERIÁL 

Rodičia môžu ľahko prísť na 

zvlášny, individuálny význam každého 

krstného mena. Stačí len, aby 

si predstavili, že by svojim deťom 

vymenili mená a hneď pocítia nesúlad 

– a to nielen kvôli zvyku. Meno 

a dieťa sa potom už k sebe jednoducho 

nehodia. 

Nevyhnutnosť súladu medzi človekom 

a jeho menom platí, prirodzene, 

aj pre dvojčatá. Aj keď sú si 

telesne veľmi podobné, sú to predsa 

dve rozdielne duše. Každá z nich 

má za sebou vlastnú životnú cestu, 

ktorá viedla minulými inkarnáciami, 

každá z nich sa vyvinula vo vlastnú 

osobnosť a preto potrebuje „vlastné” 

meno. To ukazuje napríklad nasledujúci 

príbeh: 

Žena porodila dvojčatá a oznámila 

pôrodnej asistentke mená, ktoré vybrala 

pre obe dievčatká. Matka však 

bola veľmi zarazená, keď jej asistentka 

dcéry priniesla a podľa náramkov 

zistila, že mená boli prehodené: 

prvorodená, ktorá sa mala 

volať Mária, mala meno druhorodenej 

Emmy, a naopak. Matka ihneď 

26 

Svet Grálu 

24 | 2010 

žiadala, aby sa omyl napravil. Povedali 

jej však, že deti už boli s týmito 

menami zaznamenané v matrike 

a že táto zámena predsa nemá žiadne 

dôsledky, keď sú obe deti jej. Matka 

však o tom nechcela ani počuť a rozrušená 

energicky trvala na tom, aby 

bol zápis opravený, čo sa napokon 

k úľave matky aj stalo. 

DIEŤA NÁM 

“NAŠEPKÁVA” 

V niektorých kultúrach sa vzhľadom 

na veľký význam mena prenechával 

jeho výber na kňaza alebo šamana. 

I keď v súčastnosti rozhodujú 

o krstnom mene dieťaťa väčšinou 

rodičia, i tak nie je výber mena slobodný 

alebo náhodný, ale podlieha 

tlaku vyžarovania dieťaťa. Ako sme 

si už povedali, jeho duch je spojený 

s malým vyvíjajúcim sa telíčkom 

v materskom lone a jeho charakteristické 

vyžarovanie smerodajne pôsobí 

aj na rodičov ktorí si lámu hlavu nad 

vhodným menom. Vybrané meno je 

potom obvykle v súlade s vyžarovaním 

dieťaťa, jednoducho sa k nemu 

hodí. Tak sa tiež môže stať, že rodičia, 

ktorí si vyhliadli nejaké krstné meno 

už pred počatím, svoje rozhodnutie 

náhle zmenia, pretože dôjdu k presvedčeniu, 

že sa toto meno k dieťaťu 

predsa len nehodí. Iní zase dlho vôbec 

nevedia, aké meno dať svojmu 

dieťaťu, až im náhle príde na um takpovediac 

na poslednú chvíľu. Občas 

sa stáva, že i napriek usilovnému 

premýšľaniu im žiadne chlapčenské 

meno nenapadá a na myseľ prichádzajú 

len dievčenské mená – no a potom 

sa ukáže, že sa skutočne narodí 

dievčatko. 

Skutočnosť, že dieťa niekedy dostane 

rovnaké meno, aké má jeden 

z rodičov, takisto nestojí v protiklade 

so zákonitosťami výberu mena. Ako 

sme si už povedali, zákon príťažlivosti 

rovnorodého môže spôsobiť, že 

v jednej rodine sa stretávajú ľudské 

duše s určitými spoločnými vlastnosťami. 

Zhoda mien môže byť vyjadrením 

tohto javu. 

A ako možno vysvetliť, že aj 

mená zažívajú svoje, dá sa povedať, 

„módne vlny“? V každej generácii sú 

vždy nejaké mimoriadne obľúbené 

mená a iné mená, ktoré sa po desaťročia 

takmer nepoužívali, sa náhle na 

nejaký čas stanú znova populárne. Aj 

za týmto zdanlivo módnym trendom 

pôsobí zákon príťažlivosti rovnorodého. 

Každá doba má svoj zvláštny 

charakter, ktorého sociálne a historické 

aspekty vždy priťahujú určitý 

druh ľudských duší, čo sa okrem 

iného viditeľne prejaví aj často používanými 

krstnými menami. 

Výber krstného mena teda nie je 

ponechaný na náhodu, ale podlieha 

zákonu príťažlivosti rovnorodého. 

Naše meno zodpovedá tomu, akí sme. 

Jeho vyžarovanie je cennou pomocou 

pre náš pozemský život. Podporuje 

nás v tom, aby sme prebúdzali 

vlastné sily.

SERIÁL 

EXISTUJE VÝCHOVA 

PRED NARODENÍM? 

Znalosť zákona príťažlivosti rovnorodého 

stavia do nového svetla aj konanie, 

všeobecne nazývané „výchova 

pred narodením“ a pomôže nám porozumieť 

tomu, čo sa v jej rámci skutočne 

deje. 

Zástancovia tejto „výchovy“ hovoria, 

že sa údajne dá formovať dieťa 

už v čase, keď sa nachádza v matkinom 

lone. Vhodnými prostriedkami 

je vraj možné vytvoriť požadované 

charakterové črty alebo rozvinúť 

vlastnosti, ktoré by sa inak nevyvinuli 

vôbec, alebo len veľmi málo. 

Plod nepochybne vníma vonkajšie 

podnety a reaguje na ne. Dieťa neskôr 

dokáže napríklad znovu spoznať 

určitú hudobnú skladbu, ktorú 

mu pravidelne prehrávali počas matkinho 

tehotenstva. 

Táto výchova, nazývaná aj prenatálna, 

využíva prevažne sluch 

a hmat. Vychádza z toho, že keď sa 

vyvíjajúcemu dieťaťu prihovárame, 

čítame mu vybrané texty, spievame 

alebo mu púšťame hudbu, pôsobí to 

na dieťa povzbudivo a podporuje to 

vývoj jeho sluchových schopností 

alebo aj muzikálnosť. Ak matka dáva 

plodu pravidelným mäkkým dotykom 

svojich rúk najavo, že je obklopený 

ochraňujúcou atmosférou, tak 

táto náklonnosť posilňuje sebadôveru 

a vnútornú sebaistotu dieťaťa. 

Ako sme si už povedali, duch dieťaťa 

sa počas tehotenstva nachádza 

v bezprostrednej blízkosti matky, 

„kúpe“ sa do určitej miery v jej vyžarovaní. 

Dieťa preto citlivo vníma 

aj matkine emócie – napríklad 

jej radosť počas 

vychádzky do prírody 

alebo pri počúvaní hudby, 

no pociťuje i jej žiaľ alebo 

strach. Preto sa matkám 

správne odporúča vyvarovať 

sa negatívnych 

emócií a vyhľadávať len 

povznášajúce prostredie 

predchnuté krásou a prirodzenosťou. 

Aj tým totiž 

dieťaťu poskytujeme 

impulzy na rozvoj zmyslu 

pre krásu, radosť zo života 

a dôveru v neho. 

Na rozdiel od niektorých 

propagátorov „prenatálnej 

výchovy“ by sme však nemali 

jej význam preceňovať a predpokladať, 

že základy kvalitného charakteru 

vzniknú správaním sa matky 

počas tehotenstva. 

Prenatálna výchova, aj keď je zdrojom 

dobrých impulzov, v skutočnosti nič zásadné 

na duševnej podstate dieťaťa nemení 

Prenatálna výchova, aj keď je 

zdrojom dobrých impulzov, v skutočnosti 

nič zásadné na duševnej 

podstate dieťaťa nemení. Zohráva tu 

úlohu niečo iné: je to znovu zákon 

príťažlivosti rovnorodého. Pokiaľ 

matka počas tehotenstva často počúva 

hudbu a možno aj sama hrá na 

hudobný nástroj, potom prirodzene 

môže svojou muzikálnosťou pritiahnuť 

ducha, ktorý má podobné vlastnosti. 

Povahu dieťaťa tým však nijako 

nezmení, lebo dieťa si so sebou 

prináša svoju vlastnú výbavu – prípadne 

aj muzikálnosť. 

Pokiaľ by správanie sa matky 

bolo pre schopnosti a vlastnosti 

dieťaťa skutočne rozhodujúce, 

potom by to znamenalo značnú 

nespravodlivosť – podľa toho by sme 

všetci boli vlastne obeťami okolností. 

Niečo také však zákony stvorenia nepripustia. 

Každý človek žne to, čo kedysi 

zasial. Život, ktorý smieme alebo 

musíme žiť, je v zásade vždy výsledkom 

nášho vlastného úsilia. Snaha 

nastávajúcich mamičiek o kladný 

a harmonický priebeh tehotenstva 

je dieťaťu v každom prípade prospešná. 

No rozhodujúcim faktorom 

pri výbere osobnostných kvalít nie 

je „prenatálna výchova“ už inkarnovaných 

duší – tkvie v zušľachťovaní 

našich osobných kvalít, ktoré sú 

pre príťažlivosť prichádzajúcich duší 

rozhodujúce. 

Téma piateho dielu: Telesná podobnosť 

rodičov a dieťaťa 

Christopher Vasey 

christopher.vasey@svetgralu.sk 

27 

Svet Grálu 

24 | 2010

RECENZIA 

SILA PRÍTOMNÉHO 

OKAMIHU 

„Veríte že ste svojou mysľou. To je však klam.“ 

Roman Levický 

Už po prvých stránkach čítania tejto knihy som nadobudol dojem, 

že ide – v istom zmysle – o výnimočné dielo. Na rozdiel od iných ezoterických príručiek 

sa v nej nedozviete, ako pozitívnym myslením privolávať šťastie – či už v láske, alebo 

v podnikaní. Eckhart Tolle ukazuje, že príčinou nášho nešťastia – a prekážkou pre dosiahnutie 

skutočného šťastia – je naše stotožnenie sa s mysľou, s neustále sa krútiacim 

kolobehom pozemských myšlienok. Myseľ, ktorá mala byť nástrojom ducha pre život 

na Zemi, sa vyšvihla na post riadiacej jednotky a odrezala nás od vyššej inteligencie, 

od nášho pravého bytia. 

olle vo svojej knihe prostredníctvom 

jednoduchých dialógov 

T 

odkrýva poznanie, ktoré bolo nepochybne 

súčasťou každého duchovného 

učenia, no postupne prerástlo 

burinou. Nie náhodou vám budú 

mnohé pasáže z jeho knihy pripomínať 

Ježišovo Kázanie na hore. 

Nechajme však prehovoriť samotnú 

knihu: „Naše stotožnenie sa 

s mysľou vytvára medzi nami a realitou 

neprehľadnú stenu pojmov, názvov, 

predstáv, súdov a definícií, ktoré 

blokujú akékoľvek naozajstné vzťahy. 

Táto stena stojí medzi vami a vaším 

ja, medzi vami a vašimi blížnymi, 

medzi vami a prírodou a medzi vami 

a Bohom. Práve táto stena myslenia 

vyvoláva ilúziu, že ste úplne odlúčení 

od „druhých“. Zabúdate na základný 

fakt, že pod úrovňou materiálnych 

javov a oddelených foriem ste 

totožní so všetkým, čo existuje. Slovom 

„zabúdate“, chcem povedať, že 

túto jednotu necítite ako samozrejmú 

realitu. Možno veríte, že je to tak, ale 

neviete to. Vaša viera vás možno utešuje, 

ale oslobodiť vás môže iba vaša 

28 

Svet Grálu 

24 | 2010 

skúsenosť. (…) Myseľ je vynikajúci nástroj, 

pokiaľ ju používame správne. Ak 

ju užívame nesprávnym spôsobom, 

stáva sa veľmi deštruktívnou. V skutočnosti 

svoju myseľ nepoužívate nesprávne 

– zvyčajne ju totiž nepoužívate 

vôbec. Vaša myseľ používa vás.“ 

Mnoho ľudí bude z týchto tvrdení 

v rozpakoch. Čo je teda realita 

„za mysľou“, čo sa so mnou stane ak 

(hoci len na chvíľu) prestanem myslieť? 

A čo ak vôbec nedokážeme prestať 

myslieť? Eckhart Tolle na to odpovedá: 

„Potom vás teda vaša myseľ 

používa. Nevedome sa s ňou stotožňujete, 

takže si ani neuvedomujete, 

že ste jej otrokom. Ste svojím myslením 

takmer posadnutý a považujete 

ho za svoje ja. Počiatkom slobody je 

poznanie, že nie ste totožný so svojím 

myslením. Toto poznanie vám umožňuje 

pozorovať svoje myslenie. Akonáhle 

začnete svoje myslenie sledovať, 

aktivujete vyššiu úroveň svojho 

vedomia. Uvedomíte si, že myslenie 

je len nepatrným aspektom nesmiernej 

sféry inteligencie. Uvedomíte si, že 

z tejto sféry pochádza všetko skutočne 

dôležité – krása, láska, tvorivosť, radosť 

a vnútorný pokoj.“ Na námietku, 

či sa týmto „pozorovaním mysle“ človek 

neocitne mimo reálneho sveta, 

alebo neupadne do akéhosi bezvedomia, 

Tolle vo svojej knihe odpovedá, 

že v tomto stave vnútorného spojenia 

sme naopak „omnoho bdelejší, 

než v stave stotožnenia so svojou mysľou“. 

Zaujímavé na knihe Eckharta 

Tolleho je nepochybne aj to, že za 

jeho slovami cítite hlbokú životnú 

skúsenosť človeka, ktorý po ťažkej 

osobnej kríze sám prešiel vnútornou 

transformáciou a podáva o nej svedectvo 

ďalším. Možno aj preto bola 

jeho kniha preložená do 33 jazykov 

a stala sa bestselerom NY Times č. 1. 

Roman Levický 

roman.levicky@svetgralu.sk

Dr. Gerd Harms 

TELEPATIA – PODVOD ALEBO 

PRIRODZENÁ SCHOPNOSŤ? 

Paul práve nemal žiadnu naliehavú prácu. Vtom mu zrazu napadlo zavolať svojmu 

priateľovi Emilovi. Siahol teda po svojom mobilnom telefóne, stlačil pár tlačidiel, 

na displeji sa objavila Emilova fotografia, stlačil tlačidlo ešte raz a čakal na 

zodvihnutie. „Zvláštne“, začul Emilov dôverne známy hlas. „Práve som na teba 

myslel. To bola určite telepatia!“ 

„Myslíš? – Nechce sa mi to veriť“, namietol Paul. „Ako často som na teba myslel, bez 

toho, že by si si to vôbec všimol. Určite to bude náhoda, že si si na mňa spomenul 

práve teraz, skôr než som ti zavolal...“ 

Istotne si mnohí čitatelia týchto riadkov spomenú na podobné skúsenosti a neraz 

sa sami seba pýtali, či skutočne existuje čosi ako neviditeľný prenos myšlienok. 

EXPERIMENTY 

S PRENOSOM 

MYŠLIENOK 

Telepatickému prenosu myšlienok 

sa napríklad venuje parapsychológia. 

Pri klasickom pokuse sa pracuje 

s takzvanými Zenerovými kartami. 

Sú pomenované po jednom kolegovi 

amerického parapsychológa 

J. B. Rhinea a vyznačujú sa piatimi 

rôznymi symbolmi. „Odosielateľ“ 

vezme karty v náhodnom poradí 

a dôkladne ich pozoruje. Príjemca 

ich má potom v rovnakom čase 

„uhádnuť“. Opakovanými pokusmi 

je možné zistiť, či počet správne 

„uhádnutých“ symbolov zodpovedá 

miere náhodných výsledkov, alebo 

je úspešnosť vyššia. Výsledok dosť 

závisí na pokusných osobách, na ich 

momentálnom rozpoložení, a aj na 

prostredí, v ktorom sa pokus odohráva. 

Uvoľnená atmosféra a hravý 

prístup bez napätia, určitý stav očakávania 

– to najčastejšie vedie k výsledkom 

naznačujúcim prenos myšlienok. 

Pri týchto experimentoch 

boli aj pokusy ešte viac stimulovať 

mozog odosielateľa napríklad tým, 

že sa mu vysielané symboly v určitých 

intervaloch opakovane krátko 

ukazovali v podobe rozsvecujúcich 

sa svetelných obrazov. 

29 

Svet Grálu 

24 | 2010

TÉMA 

ÚČINNÉ I NA VEĽKÉ 

VZDIALENOSTI? 

Počas jedného letu na Mesiac od 

31. januára do 9. februára 1971 

uskutočnil americký fyzik a testovací 

pilot Edgar B. Mitchell bez 

vedomia úradov i ostatných členov 

posádky vesmírnej lode experimenty 

so zmienenými Zenerovými 

kartami. „Príjemcovia “ jeho 

„myšlienkových zásielok“ boli štyria 

ľudia na 380 000 km vzdialenej 

Zemi. Výsledky neskôr za pomoci 

prof. Rhinea vyhodnotil a zverejnil 

a údajne prekonali všetky očakávania. 

Mitchell sa po tomto lete 

rozlúčil s cestami do vesmíru a venoval 

sa ďalšiemu výskumu prenosu 

myšlienok a podobných javov. 

To, ako prenos myšlienok funguje, 

sa v rámci súčasnej fyziky (dosiaľ) 

nedarí objasniť. Pochopiteľnú domnienku, 

že k prenosu myšlienok 

dochádza prostredníctvom elektromagnetických 

vĺn ako pri rádiovom 

30 

Svet Grálu 

24 | 2010 

spojení na vesmírnej 

lodi, je možné 

vyvrátiť: opatrenia, 

pomocou ktorých 

sa dajú elektromagnetické 

vlny 

odcloniť, na prenos 

myšlienok nemajú 

žiaden vplyv. 

ŠIESTY 

ZMYSEL 

O telepatii sa 

často hovorí aj ako 

o „šies tom zmysle“, 

lebo prostredníctvom 

piatich známych 

zmyslov 

k nemu nemôže 

dochádzať. Namiesto 

pojmu telepatia, 

ktorý pochádza 

z gréčtiny, sa dnes hovorí 

tiež o remote viewing (vnímanie na 

diaľku), a na jeho zvládnutie dokonca 

existujú tréningové metódy. 1 

Pomocou takého tréningu sa údajne 

dajú ľahšie a presnejšie prepojiť 

vnemy takzvaného podvedomia do 

denného vedomia. Pritom nejde iba 

o vnímanie myšlienok vzdialených 

osôb, ale celkom všeobecne o „nadzmyslové“ 

vnímanie priestorovo 

vzdialených okolností alebo skrytých 

súvislostí. 

Pri prenose myšlienok nám obyčajne 

najprv napadnú jasne vymedzené, 

myšlienkami a slovami jednoznačne 

opísateľné veci, javy či 

osoby. Prípadne to, čo sa môže preveriť 

experimentmi. Oveľa bežnejší 

je však prenos neurčitých vnútorných 

emócií a postojov. Matka napríklad 

často na diaľku cíti, že sa 

jej dieťaťu, alebo inému blízkemu 

človeku niečo prihodilo, i keď tomuto 

pocitu možno neprikladá nejakú 

váhu. 

PRENOS 

MYŠLIENOK AKO 

HROMADNÝ JAV 

Ak sa hovorí o možnosti prenosu 

myšlienok, človek v prvej chvíli 

pomyslí snáď iba na myšlienkovú 

komunikáciu medzi jednotlivými 

ľuďmi. Prenos myšlienok ako hromadný 

jav je však omnoho významnejší. 

My všetci sa ako odosielatelia 

myšlienok a ich príjemcovia 

podieľame na niečom, čo môžeme 

označiť ako myšlienkový priestor. 

Vezmime si napríklad dnešné prostredie, 

ktoré je prestúpené početnými 

elektromagnetickými vlnami, 

ktorých súčasťou je i rádiové a televízne 

vysielanie. Pomocou televízora 

alebo rádia sa na ne môžeme 

„napojiť“ a potom vedome spoluprežívať 

ich obsah. Podľa toho, aké vysielanie 

si zvolíme, je zjavné, k čomu 

inklinujeme. Ešte názornejšie pomery 

panujú na internete, ku ktorému 

má prístup už nespočetné 

množstvo ľudí. „Surfujúci“ prijímajú 

i odosielajú a o tom, aký obsah 

vysielaných informácií prevažuje, 

rozhoduje veľké množstvo účastníkov. 

Kto sa chce vyhnúť tomu, aby 

prijal všeobecný trend a myšlienkový 

smer väčšiny, musí si vedome 

vyberať. Keďže myšlienkový priestor 

– na rozdiel od elektromagnetických 

signálov – prenáša, alebo obsahuje 

jemnejšie myšlienkové záchvevy, je 

to s vedomým výberom či kontrolou 

o to ťažšie. Spravidla si vôbec 

neuvedomujeme, nakoľko je naše 

myslenie ovplyvňované tým, čomu 

sa všeobecne venuje veľa pozornosti, 

čo takpovediac „visí vo vzduchu“. 

Pre toho, kto dokáže myslenie dostatočného 

množstva ľudí riadiť určitým 

smerom, nie je potom ťažké 

pre svoje zámery získať aj ďalších. 

Tých pár jednotlivcov, ktorých to 

neovplyvní, spravidla nepredstavuje 

účinnú opozíciu.

TÉMA 

PÔSOBIVÉ 

SVEDECTVÁ 

O PRENOSE MYŠLIENOK 

Uvedené skutočnosti dokladá i „celosvetový 

Projekt vedomia“. Aby sme 

lepšie porozumeli experimentom, 

vykonávaným v rámci tohto medzinárodného 

projektu, oboznámime sa 

najprv s niekoľkými skutočnosťami: 

Elektromagnetické vlny ako 

sprostredkovatelia správ majú tieto 

správy prenášať neporušené, od 

odosielateľa k príjemcovi. Ak sú však 

signály príliš slabé, potom ich môže 

zatieňovať tzv. „šum“ a sluchom ho 

aj ako šumenie vnímame. Podľa 

nášho súčasného poznania tento 

šum vzniká z nepravidelných výkyvov 

vovnútri používanej techniky 

a prenosových kanálov. Aj u zdanlivého 

„nič“, u fyzikálneho vákua 

sa vyskytujú také výkyvy; tie však 

v súčasnosti môžeme zaznamenávať 

iba na základe ich jemných účinkov 

na hmotné predmety (kvantových 

fluktuácií). Myšlienky sú, podľa jednej 

známej piesne, „prchavejšie než 

tiene“, teda jemnejšie než to, čím 

sa zaoberá dnešná veda a technika. 

Môžeme teda v prvom rade vychádzať 

z toho, že sa ich účinky prejavujú 

v tých oblastiach, ktoré majú 

čo do činenia so šumom, z nášho 

pohľadu nepravidelným. Tento šum 

je dnes považovaný za dôsledok náhodných 

javov, ktoré sa dajú v bežných 

podmienkach zaznamenať iba 

prostredníctvom ich strednej hodnoty 

alebo ich súhrnného pôsobenia, 

práve tak, ako je to pri rádioaktívnom 

rozpade. 2 To bolo smerodajné 

pre vedcov, ktorí sa podieľajú na 

Projekte vedomia. Na svojej domovskej 

internetovej stránke 3 okrem 

iného objasňujú: 

„Celosvetový Projekt vedomia, nazývaný 

aj Projekt EGG alebo GCP 4 , 

je medzinárodnou, multidisciplinárnou 

spoluprácou vedcov, inžinierov, 

umelcov a ďalších ľudí. (...) Od augusta 

1998 sme zbierali dáta z globálnej 

siete generátorov náhodných 

čísiel. Táto sieť teraz dosiahla počet 

zhruba 65 staníc. Na týchto staniciach 

vytvárajú fyzikálne generátory 

náhodné čísla a v sekundových 

intervaloch ich potom prenášajú po 

mesiace a roky do centrály v Princetone 

(USA). Tam sú archivované 

a neskoršie analyzované. Náš zámer 

spočíva v preskúmaní jemných vzájomných 

interakcií, ktoré odrážajú 

prítomnosť a aktivitu vedomia v našom 

svete. Dospeli sme k poznatku, 

že naša globálna sieť reaguje na stav, 

keď majú milióny z nás rovnaké zámery 

a emócie. Môžeme to považovať 

za dôkaz toho, že sa podieľame 

na rastúcom globálnom vedomí. Pripomína 

nám, že sme schopní toto 

vedomie rozvíjať a že sme zaň zodpovední. 

Vytvárame svet, v ktorom 

žijeme, a pokiaľ to ako celok chceme, 

môžeme po svete šíriť úsmev.“ 

Ako ukážkový príklad pôsobenia 

totožných myšlienok a emócií uvádza 

vedúci projektu Roger Nelson 

11. september 2001. Vtedy boli ľudia 

na celom svete, v rovnakom 

čase konfrontovaní so skutočnosťou 

teroristického útoku, ktorý bol 

dovtedy považovaný za nemožný. 

Myšlienky, nabité emóciami, ktoré 

boli pri ňom vyvolané, viedli na 

fyzikálnych generátoroch náhodných 

31 

Svet Grálu 

24 | 2010

TÉMA 

čísiel, rozmiestnených po celom svete, 

k rovnorodým odchýlkam v tom čase 

vytvorených náhodných čísiel. 

MOC MYŠLIENKOVÝCH 

FORIEM 

Veľký význam a pôsobenie našich 

myšlienok, svojím dosahom ďaleko 

presahujúci výlučne osobný rozmer 

človeka, zdôrazňuje aj Abd- 

-ru-shin vo svojom diele „Vo Svetle 

Pravdy“ 5 , kde sa okrem iného hovorí 

o myšlienkových formách. 

Z každej myšlienky vyžaruje určitá 

informácia, preto má aj zodpovedajúcu 

formu, ktorá ju odlišuje 

od ostatných foriem. Rovnorodé 

myšlienky si k sebe nachádzajú 

cestu a môžu pri svojom zhlukovaní 

veľmi zosilnieť, čo znamená, 

že sa ľuďom, ktorí sú im otvorení, 

vnucujú a podnecujú ich. Títo ľudia 

sú síce spravidla presvedčení o tom, 

že všetky myšlienky, ktoré sa vynárajú 

v ich vedomí sú ich vlastné výtvory, 

mnohé pozorovania to však 

vyvracajú. Konanie ľudí nie vždy 

usmerňujú iba čisté, plne vedomé 

myšlienky. Mnohé pohnútky sa 

uskutočnia nevedome, hnané zmesou 

vlastných sklonov a prijatých 

myšlienok. Pritom sa ľahko vytvára 

bludný kruh. Ľudia sú ovplyvňovaní 

prevládajúcimi myšlienkami, 

ktoré svojou pozornosťou živia 

a potom takto posilnené myšlienky 

opäť vysielajú a tým upevňujú určitý 

myšlienkový priestor. Týmto 

spôsobom naprí klad veľmi zosilneli 

myšlienky spojené so sexualitou, 

takže mnohým ľuďom robí 

problémy takéto myšlienky ovládnuť. 

To vysvetľuje rastúci počet abnormálnych 

spôsobov správania sa 

a sexuálnych deliktov. V tejto súvislosti 

sú už napríklad dostupné 

„softvéry na ochranu detí“ pred 

obsahom, ktorý „ohrozuje mládež“; 

v mnohých prípadoch by sa 

32 

Svet Grálu 

24 | 2010 

však určite hodili aj „softvéry na 

ochranu dospelých“. Totiž to, pred 

čím máme chrániť deti, vlastne neprospieva 

ani dospelým: ich myšlienkový 

svet tak prijíma podnety, 

ktoré majú nepríjemné dôsledky 

nielen pre nich samotných. Robia 

z nich odosielateľov myšlienok, pri 

ktorých si želáme, aby radšej neexistovali. 

Čo sa však vo všeobecnosti neberie 

do úvahy je fakt, že naše myšlienky 

zasahujú aj prírodné sily, alebo presnejšie 

povedané bytosti ovládajúce 

tieto sily; zadávajú tak podnet na 

spätný účinok. Príčina takzvaných 

prírodných katastrof tiež spočíva 

v nás a v našich materialisticky orientovaných 

myšlienkach. Existujú ľudia, 

ktorí si túto skutočnosť osobne 

prežili. 

POZITÍVNE PÔSOBENIE 

MYŠLIENOK 

Myšlienky však môžu pôsobiť aj konštruktívne. 

Tak napríklad zisťujeme, 

že nové, neznáme skutočnosti a súvislosti 

sa dajú rozpoznať alebo naučiť 

o to rýchlejšie, o čo viac ľudí sa 

nimi zaoberá. Pritom medzi týmito 

ľuďmi nemusí existovať žiadne vonkajšie 

spojenie – slovom, písmom ani 

obrazom. 

Poznanie uvedených skutočností 

by mohlo ľudí motivovať, aby sa zaoberali 

prevažne pozitívnymi a konštruktívnymi 

vecami. Podporujúce 

myšlienky sa potom budú presadzovať 

ľahšie než všetko to, čo senzáciechtivé 

masovokomunikačné prostriedky 

zväčša rozširujú a čím sa 

potom nespočetní ľudia v myšlienkach 

zaoberajú. 

„KRB MYŠLIENOK“ – 

– NAŠE ZMÝŠĽANIE 

V diele „Vo svetle Pravdy“ autor 

už pred desaťročiami dôrazne 

upozorňuje na účinky, ktoré môžeme 

naším myslením vyvolať. 

Skúsenosti však ukazujú, že preniesť 

toto poznanie do bežného 

života nebýva ľahké. Naše mentálne 

prostredie tvoria i mnohé 

znehodnocujúce myšlienky, ktoré 

sa k nám stále znovu vkrádajú, ak 

to dovolí naša duchovná alebo spirituálna 

sila. A tá je žiaľ, spravidla 

málo rozvinutá. Nedosahujeme 

teda poväčšine takú bdelosť, aká 

sa od nás požaduje: „Udržujte krb 

svojich myšlienok čistý, tým založíte 

mier a budete šťastní!“ 6 

Krb – to nie je len samotný oheň, 

ale i miesto, v ktorom oheň horí, 

a krb myšlienok takisto nemožno 

stotožňovať so samotnými myšlienkami. 

Je skôr vnútorným postojom, 

z ktorého sa myšlienky vynárajú, 

je akoby filtrom myšlienok, ktoré 

na nás pôsobia. Ten určuje, akým 

myšlienkam a s akou intenzitou sa 

oddávame. 

SILA A OBLASŤ 

PÔSOBENIA MYŠLIENOK 

Naše zmýšľanie, celkový stav našej 

mysle teda rozhoduje o tom, aký 

druh myšlienok v nás vzniká, aké 

myšlienky z nás vychádzajú a aké 

nás môžu zvonka ovplyvňovať. 

A čím väčšie je naše zanietenie alebo 

vrúcnosť, o to mocnejšie a pôsobivejšie 

sú aj myšlienkové formy. Tak 

sa človek v najvyššej núdzi dokáže 

trebárs i opravdivo modliť – a ak sú 

jeho myšlienky čisté, potom môže 

táto modlitba skutočne pomôcť, pretože 

nájde spojenie k vyšším úrovniam 

a silám. Pri modlitbách teda 

nezáleží na vonkajšej forme či konkrétnych 

slovách, ale na sile a čistote 

cítenia. 

Sú ľudia, ktorí sa vo svojich modlitbách 

celkom nezištne prihovárajú 

za vyššie blaho druhých či celého 

sveta.

ZDRAVIE 

Jednoduchým spôsobom k tomu 

môžeme prispieť všetci – tým, že 

s vedomím sily svojich myšlienok 

pestujeme dobro v sebe a prispievame 

tak pozitívnym, nápomocným 

zmýšľaním k dobru všeobecnému. 

MUDr. Jan Palouček 

3. diel 

CESTA K ŽIVOTU 

Dr. Gerd Harms 

gerd.harms@svetgralu.cz 

1 Viď napr.: www.remoteviewing.de 

alebo www.welt-der-wahrnehmung. 

de 

2 Autor sám zostavil také fyzikálne generátory 

náhodných čísiel na základe 

procesov šumu alebo procesov rádioaktívneho 

rozpadu. Nesmú sa zamieňať 

s matematickými generátormi náhodných 

čísiel, keďže ich náhodné čísla síce 

nie sú zjavné, napriek tomu sú však vopred 

stanovené (pseudonáhoda). 

3 http://noosphere.princeton.edu/ 

4 Global Consciousness Project (Projekt 

globálneho vedomia) 

5 V tomto diele sa slovo „myšlienka“ vyskytuje 

samostatne alebo ako súčasť 

iného slova na zhruba 350 miestach 

textu. 

6 „Vo Svetle Pravdy“, 1. zväzok, prednáška 

„Prebuďte sa“ 

LIEČIVÁ SILA – MAGNETIZMUS 

A ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE 

V nasledujúcom článku si priblížime podstatné piliere medicíny budúcnosti, 

ktorá pomáha nielen prostredníctvom chemických liekov a technických 

zariadení, ale je založená na jemnejších oblastiach. Ústrednou myšlienkou celej 

série „Cesta k životu“ je osobná zodpovednosť na základe širšieho povedomia 

o našom ľudskom bytí. 

LIEČIVÁ SILA – AKO 

JU DOSIAHNUŤ? 

Ľudia obdarení liečivou silou sú 

odvekými sprievodcami chorých. 

Takmer vždy sa však svojimi 

schopnosťami vymykali súdobému 

medicínskemu poznaniu, dnešok 

nevynímajúc. Nedôvera, prenasledovanie 

a závisť dodnes sprevádzajú 

ich cestu rovnako, ako úcta a obdiv. 

V porovnaní s vývojom medicíny, 

sprevádzaným zvratmi a hľadaním, 

zostáva liečivá sila bez premien, vo 

33 

Svet Grálu 

24 | 2010

ZDRAVIE 

svojom pôsobení dokonalá. Akoby 

stála vysoko nad všetkým ľudským 

poznaním – ako memento pripomínajúce 

pôvod života samotného. Je 

nenápadne darovaná vždy iba jednotlivcom, 

a to v rôznych obmenách 

a intenzite. Je darom, po ktorom 

mnohí túžia, v snahe pomáhať 

druhým. Celkom prirodzene potom 

vyvstáva otázka, či je nejakým spôsobom 

možné sa k daru liečivej sily 

dopracovať a ako. 

V prvom rade treba vziať na vedomie 

skutočnosť, že duchovným základom 

každého nadania je čistá 

túžba spojená s vytrvalým úsilím. 

Takým vytrvalým, že obstojí 

i v skúškach mnohých životov. Zákony 

vesmíru vychádzajú čistej túžbe 

a úsiliu vždy v ústrety, preto môžu 

i v tomto prípade priniesť spravodlivé 

vyrovnanie v podobe daru liečenia. 

Ovládať pravú liečiteľskú silu 

sa preto nikdy nedá naučiť, ani ju 

získať iným spôsobom, pretože skutočné 

dary môže človek iba prijímať. 

Sú určené jeho duchu a musia preto 

zostať nezávislé na predstavách jeho 

rozumu. O ich udelení rozhoduje vyššia 

moc, pretože človek sám nikdy nie 

je schopný domyslieť dôsledky svojich 

34 

Svet Grálu 

24 | 2010 

želaní. V ich splnení či nenaplnení 

spočíva jeho najvyššia ochrana a vedenie, 

ktorému by sa mal pokorne 

podvoliť. Toto konštatovanie nie je 

populárne, lebo nevychádza v ústrety 

obvyklej domnienke o takmer neobmedzených 

ľudských možnostiach. 

Naopak, človek sa ním stavia na stupeň, 

ktorému prislúcha viac skromnosti 

a vďaky za všetku telesnú a duševnú 

výbavu, ktorú od vesmíru do 

života dostal vo svojich schopnostiach 

i obmedzeniach. Kto 

z dnešných, tých domnelo 

hrdých ľudí 

by dobrovoľne zliezol 

na stupeň, ktorý 

zdanlivo sľubuje 

len drinu a odriekanie, 

stupeň, na 

ktorom by sa musel 

zriecť všetkého 

predstierania? 

Ak niekomu nie je 

liečivá sila daná, nie 

je to omyl ani iný nedostatok 

zo strany 

prírodných zákonov 

– je to ochrana 

a pomoc. Človek 

však spravidla už nie 

je schopný vidieť vo svojich obmedzeniach 

ukazovateľa tej najlepšej cesty, 

lebo si navykol pozorovať svoj život 

jednostranne, iba z hľadiska pozemského 

prospechu. Ak sa mu zdá niečo 

atraktívne a vábivé, vyrazí za novým 

cieľom bez ohľadu na svoje skutočné 

vlohy, o ktoré sa má v živote opierať 

a ktoré si bezpochyby aj priniesol na 

svet. Snaží sa potom dobývať to, čo 

je pre neho neskutočné a čo svojou 

vzdorovitosťou nikdy nedosiahne. 

Jeho konanie je potom vlastne nesúhlasom 

a vzburou proti osudovému 

určeniu, ktorému položil základ 

on sám, svojimi predchádzajúcimi 

životmi. 

Je nanešťastie dostatok príležitostí, 

ako domnelé liečivé 

schopnosti pomerne ľahko získať. 

Majstrami a veľmajstrami v tomto 

odbore sa to len tak hemží. Vzniká 

tu dojem, akoby človek mohol sám 

tento dar rozdeľovať. Aký by tu 

potom bol rozdiel medzi človekom 

a Stvoriteľom...? 

Pravá cesta na získanie liečivých 

schopností spočíva v duchovnej premene 

človeka. Ten v sebe musí pripraviť 

pôdu na prijímanie vyššej sily, 

pretože každá skutočná sila vyžaduje 

aj verného správcu. Inému nemôže 

byť darovaná, lebo by ňou ubližoval 

sebe aj iným. Verným správcom tejto 

sily sa môže stať človek, ktorý v sebe 

priviedol k životu túžbu po blízkosti 

Svetla. Táto túžba mu umožňuje poznať 

svoju bezpodmienečnú závislosť 

od zdroja všetkého života a vychováva 

ho k pokore a trpezlivosti. 

V neustálom úsilí je vnútro človeka 

spolu s jeho telom prebudované natoľko, 

že oboje rezonuje s určitým 

stupňom liečivej sily. Keď človek dosiahol 

vo svojom vnútornom vývoji 

stanovenú výšku, na ktorej ho očakáva 

vzácny dar, potom môže nastať 

okamih spojenia. Dar tu bol už 

pripravený, len človek sa zdržiaval 

dole. Jeho duša a telo sa teraz stávajú 

mostom, po ktorom môžu plynúť 

hojivé lúče k tým, pre ktorých je 

to dobré. Nie všetkým ľuďom je totiž 

určená blahodarná úľava, pretože by 

sa znova ocitli v nebezpečenstve, že 

upadnú do starých návykov. 

Túto cestu získavania liečivých 

schopností je možné priblížiť aj iným 

obrazom: každý človek sa podobá na 

brúsený kryštál. Typ výbrusu a jeho 

dokonalosť závisí v plnej miere od 

toho, akým spôsobom vyhodnocuje 

človek svoje zážitky a skúsenosti – či 

sú pre neho nástrojom sebapoznania, 

alebo zámienkou na nespokojnosť 

a na výpady proti druhým. 

Ak ich používa ako brusivo s pevným 

zámerom prijímať a odrážať 

stále viac svetla, bude výbrus žiarivý

ZDRAVIE 

a krásny. Prekážky sa pre neho stanú 

ukazovateľmi cesty a ochrancami. 

Využíva ich ako nástroj na rozjasnenie 

a vystupňovanie lesku ďalších 

plôch, ktorými môže prenikať svet lo 

jeho duše. Ak si naopak zvolí zlý spôsob 

vyhodnocovania, bude vnímať 

prekážky a obmedzenia predovšetkým 

ako brzdu svojho zamýšľaného 

rozvoja. Drahocenné jadro zostane 

ukryté pod nevzhľadným, hrubým 

povrchom, ktorý dáva len matne tušiť, 

že tu leží vzácna, lež nepoužitá surovina. 

Prítomnosť svetla v kryštáli 

ho čoraz viac nadľahčuje a on môže 

v pomyselnej špirále stúpať stále vyššie 

až do miest, kde zásluhou svojho 

výbrusu môže odrazu pojať liečivé 

svetlo. Neopracovaná surovina naopak 

zostáva ležať v dôsledku svojej 

tiaže na rovnakom mieste tak dlho, 

dokiaľ sa nerozhodne inak. Prevaľovanie 

na rovnakej úrovni jej k lesku 

nepomôže, pretože tu sa odlamuje 

a brúsi výlučne nahrubo. Ak sa tu 

a tam prelomí ochranný val zásahom 

cudzej vôle, takže sa telo stane 

dočasne prístupné trocha vyšším 

vibráciám, ku ktorým však nebolo 

privedené postupným vývojom vlastnej 

duše, spôsobuje táto energia iba 

škodu, i napriek zdanlivej prechodnej 

úľave. Mnohí ľudia sa podrobujú 

špeciálnemu mentálnemu výcviku, 

aby zvýšili svoju schopnosť pracovať 

s energiou. Všetky tieto metódy psychického 

drilu nesú vysoké riziko neprirodzeného 

vývoja, lebo čistota sily 

je už od počiatku skalená nezvyklým 

chcením. Týmto spôsobom môže byť 

posilnená náchylnosť k chorobám 

a môže dôjsť k zhoršeniu stavu namiesto 

liečenia. 

ŽIVOTNÝ 

MAGNETIZMUS 

Rôzne formy liečiteľských schopností 

majú celý rad označení, ktoré 

niekedy vypovedajú viac o osobných 

predstavách, než o skutočnej podstate 

menovaného deja. V zásade sa 

dajú tieto schopnosti rozdeliť na dve 

skupiny: 

Odovzdávanie vlastnej energie. Pre 

túto skupinu je predpokladom dokonalé 

telesné zdravie. Životná sila 

je vytváraná v miernom prebytku, 

ktorý môže byť odovzdaný druhým 

ľuďom, bez ujmy na vlastnom zdraví. 

Znakom tohto spôsobu liečenia je 

únava, ktorá sa dostavuje po odčerpaní 

životnej sily až k medznej hranici, 

potrebnej na zachovanie vlastnej 

rovnováhy. Liečivé vibrácie tohto 

typu sú nešpecifické, hrubšieho charakteru 

a môžu sa veľmi dobre uplatniť 

najmä pri bolestivých stavoch. 

Odovzdávanie energie prijatej 

z vyššej úrovne. V tejto rozvetvenej 

skupine dochádza k rozličnému typu 

prenosov síl z onoho sveta. Charakter 

a intenzita liečivého prenosu závisí 

nielen od vnútorného a telesného 

stavu liečiteľa, ale aj od vnútorného 

stavu pacienta. Priebeh liečenia je 

celkom nezávislý od osobných želaní 

alebo predstáv a v prísnej spravodlivosti 

zodpovedá skutočnému stavu 

duší. Pri akomkoľvek druhu prenosu 

liečivej sily je cieľovou stanicou 

pozemské telo, ktoré je vplyvom liečenia 

podnietené na obnovenie svojej 

zákonitej činnosti. Je to teda vždy 

len pozemské telo, ktoré sa samo 

uzdravuje, akonáhle na to prijalo 

silu. Z tejto skutočnosti je možné 

vyvodiť niekoľko závažných záverov. 

Ak má byť telu zachovaná možnosť 

uzdravenia, musia zostať všetky základné 

telesné systémy neporušené. 

V tejto súvislosti je potrebné zmieniť 

sa predovšetkým o negatívnom dopade 

chemickej liečby a ožarovania, 

ktoré v rôznej miere atakujú krvný 

a imunitný systém. 

Cieľom liečby teda nesmie byť 

snaha vnútiť telu určitý stav – síce 

žiaduci, ale nie sú preň vytvorené 

predpoklady. Základom liečby je 

vytváranie podmienok, v ktorých 

telo nadobúda schopnosť regenerácie. 

Vlastné liečenie vykonáva potom 

telo samo, iba je potrebné ho k tomu 

vhodným spôsobom povzbudiť. 

Tento prístup však vyžaduje omnoho 

viac trpezlivosti a aj úcty k vlastnému 

telu, než je obvyklé. Telo sa 

má stať každému človeku vzácnym 

nástrojom, ktorý bude s najväčšou 

starostlivosťou ochraňovať a udržiavať 

vo vzornom poriadku. 

35 

Svet Grálu 

24 | 2010

ZDRAVIE 

Telo je vo svojej činnosti 

celkom závislé od 

energie, ktorú prijíma 

z viacerých úrovní. 

Z tohto pohľadu je cieľom 

liečenia taký stav, v ktorom 

telo znova získa stratenú 

schopnosť prijímať 

energiu zvonka v dostatočnej 

miere. S touto energiou 

potom hospodári tak, 

ako mu predpisuje jeho 

vnútorný zákon. Ľudské 

predstavy o tom, aká porucha 

by sa mala upraviť 

najskôr, sa však často rozchádzajú 

so skutočnými 

potrebami tela. Tam, kde 

sa vyvíja príliš veľký tlak 

na úpravu určitých porúch 

bez toho, aby sa rešpektovali 

energetické väzby na 

ďalšie orgány aj zákonitá 

postupnosť regeneračných dejov, dochádza 

k ďalšie mu poškodeniu. Dalo 

by sa povedať, že telo si želá, aby sa 

s ním zaobchádzalo zodpovedajúcim 

spôsobom. Tento spôsob nie je možné 

zmeniť, pretože je dôsledkom pôsobenia 

prírodných zákonov v ľudskom tele. 

LIEČENIE – ČO JE TO? 

Pod úspešným liečením si väčšina 

ľudí predstaví iba to, že vymiznú určité 

telesné alebo psychické príznaky, 

ktoré ich obťažovali. Je samozrejmé, 

že práve o tento výsledok v medicíne 

predovšetkým ide, je však veľký rozdiel, 

akým spôsobom sa tento výsledok 

dosiahol. 

Pôvod choroby spočíva vo vlastnostiach 

človeka, teda v jeho vnútornom 

svete. Zásahom v telesnej rovine, 

napr. potlačením problémov, vyoperovaním 

orgánu alebo utlmením 

nervového systému nie je ovplyvnená 

hybná sila choroby, spočívajúca 

v nesprávnom vnútornom pohybe 

36 

Svet Grálu 

24 | 2010 

človeka. Tu je potrebný oveľa hlbší 

zásah, ktorý však musí každý urobiť 

sám, lebo nikto nemôže vstúpiť do 

vnútorného sveta človeka, aby uskutočnil 

jeho premenu. 

Pravé liečenie je preto neodmysliteľné 

od zásadného prehodnotenia 

životných postojov. Ak to dokáže, 

potom sa človek samočinne otvára 

pôsobeniu liečivých prúdov, pomáhajúcich 

jeho telu vrátiť sa na úroveň 

svetlejších záchvevov. Svojou úprimnou 

snahou vyslovuje už čistú prosbu, 

ktorú nepotrebuje formovať do slov. 

Kto sa síce zbavil určitých problémov, 

avšak svoj život vedie ďalej spôsobom, 

ktorý mu tieto obtiaže spôsobil, nech 

neráta so skutočným, trvalým uzdravením, 

lebo za skutočné uzdravenie 

je nutné považovať iba uzdravenie 

ducha. Je to nadobudnutie vlastností 

a postojov, ktoré poháňajú človeka 

v jeho živote prospešným smerom, 

prinášajúcom silu telu i duši. V priebehu 

liečenia je k pacientovi vytvorený 

most žiarenia, nespočíva však 

v moci liečiteľa ovplyvniť, či a do akej 

miery človek túto pomoc 

prijme. Čo ako dobrý liečiteľ, 

nemôže svojím zásahom 

vykonať viac, než 

sprostredkovať liečivú silu. 

Pacient sa môže tomu žiareniu 

otvoriť – ale nie je 

mu otvorený automaticky. 

Žiadne liečenie nedokáže 

natrvalo napravovať nedisciplinovanosť. 

Kto 

nechce sám na sebe pracovať 

a podkopáva svojím 

chybným postojom opatrenia, 

ktoré môžu prispieť 

k uzdraveniu, nemal by 

sa čudovať, ak bude liečenie 

bezvýsledné. Pokiaľ 

pacient nerobí všetko potrebné 

na svoje uzdravenie, 

alebo dokonca z princípu 

odmieta zmeniť svoj 

životný štýl, je otázne, do 

akej miery je účelné vynakladať pre 

neho vzácnu silu. Preto je nesprávne, 

ak sa v mnohých prípadoch hovorí 

o neúspešnom liečení, pretože neúspešný 

bol pacient a nie liečivá sila. 

Nie je možné považovať sa za pasívny 

„objekt“, ktorý cez seba nechá 

prejsť umenie lekára alebo liečiteľa, 

aby ich tým urobil zodpovednými 

za svoje zdravie. Žiadny lekár alebo 

liečiteľ nedokáže uzdraviť. Tí všetci 

môžu vytvoriť len lepšie podmienky 

a možnosti na pôsobenie liečivých 

síl. Potom sa už môžu len prizerať – 

pretože prevziať zodpovednosť za cudzieho 

ducha nie je v ich moci. 

Mudr. Jan Palouček 

jan.paloucek@svetgralu.cz 

Vo štvrtej časti našej série „Cesta k životu“ 

nájdete: Tajomstvo energetickej výmeny

PRIKÁZANIE 

„Cti 

otca 

i 

matku!“ 

Martin Ernst 

Štvrté 

prikázanie 

Nedávno sme sa s kolegom zhovárali 

o štvrtom prikázaní. 

Uprostred rozhovoru ma prerušil 

a s ľahko ironickým úsmevom nadhodil: 

„Snáď nechcete so všetkou vážnosťou 

tvrdiť, že desatoro prikázaní 

má dnes ešte význam?! Zamyslite sa 

predsa, kedy prikázania – ak je vôbec 

možné ich odvodzovať od nejakého 

autora – vznikli! Údajne pred tromi 

tisíckami rokov. Prosím vás, aké spoločenské 

pomery vtedy vládli? Pozrime 

sa napríklad na štvrté prikázanie: 

deti, predovšetkým synovia, 

boli vtedy pre svojich rodičov „zaopatrením 

v starobe“! Dcéry a synovia, 

ktorí vo veľkej rodine zaručovali 

prežitie otca a matky, po svadbe 

totiž opúšťali rodičovský dom. Dôchodky 

vtedy neboli. Prikázanie bolo 

preto vytvorené z praktických dôvodov. 

Deti, ktoré boli napriek rôznemu 

strádaniu s námahou vychované, 

nemali zabúdať na rodičov, keď 

raz zostarnú. 

Také zaopatrovacie zariadenie 

v dnešných časoch, keď sa má každý 

sám vopred postarať o seba na starobu, 

predsa nie je na mieste. Neočakávajme 

od mladej generácie príliš. 

Založiť si vlastnú existenciu nie 

je dnes ľahké. Koľko rokov musí taký 

mladý človek napríklad študovať, 

kým dosiahne titul? Čakáte snáď, že 

mladá, vyštudovaná žena zavesí svoje 

povolanie na klinec, aby rodila a vychovávala 

deti, keď si konečne mohla 

splniť sen o vytúženom zamestnaní? – 

Nie, prikázania platili pre vtedajšiu 

dobu. Do dnešnej už nepatria!“ 

Tým bola táto téma pre kolegu 

ukončená. 

Mne však v hlave vírili myšlienky: 

Čo by to bolo za Boha – 

a bezpochyby to bol Boh, ktorý Mojžišovi 

odovzdal svoje zákony – keby 

jeho pokyny mali len „prechodný“ 

význam? Potom by to bol nedokonalý 

Boh! Ale Boh je dokonalý vo všetkom, 

čo hovorí a čo robí! 

Čo som mohol kolegovi – keby 

nebol odišiel – odpovedať? Mohol 

som mu povedať, že prikázania 

nemožno posudzovať len z materiálneho 

hľadiska! Sú myslené 

všeobsiahle. Poskytujú oporu predovšetkým 

v eticko-mravnej oblasti, 

ukazujú nám duchovné mosty, aby 

sme my, ľudia, mohli v harmónii 

a bez zbytočných bremien prežiť svoj 

pozemský život. 

Napomenutie, aby sme ctili otca 

i matku – teda v zmysle otcovstva 

a materstva – má platnosť 

na všetky časy. Nabáda k úcte k tomuto 

poslaniu rodičov, aj ich deti. 

Pre rodičov je dôležité, aby si boli 

vedomí povinností, ktoré otcovstvo 

a materstvo prináša. Majú poskytovať 

deťom domov. Táto úloha sa 

nemôže a nesmie prenášať na štát, 

i keď je dobré, že tým deťom, ktoré 

nemôžu nájsť bezpečie u rodičov, 

ponúka náhradné možnosti. Podľa 

zákonov stvorenia potrebuje každé 

dieťa bezpečie u rodičov a teplo domova, 

aby sa mohlo podľa svojho založenia 

rozvíjať. Takýto domov môže 

poskytovať dospievajúcemu len nenarušená 

rodina. 

Trend rastúcej rozvodovosti 

považujem za dôkaz morálneho 

úpadku. V rozvrátených manželstvách 

zmizla schopnosť – alebo 

vôbec ochota – viesť užitočnú diskusiu 

a vyjasňovať si problémy. 

Deti by si však mali uvedomiť – 

okrem dnešného domáhania sa „detských 

práv“ – aj svoje samozrejmé 

povinnosti voči rodičom. Vzájomná 

láska medzi rodičmi a deťmi je základným 

kameňom harmonickej rodiny. 

Len rovnováha medzi dávaním 

a braním prináša mier a harmóniu. 

Z prirodzenej potreby vyjadriť vďaku 

svojim rodičom potom vyvierajú 

i rešpekt a úcta. Štvrté prikázanie to 

pripomína. 

Martin Ernst • 

martin.ernst@svetgralu.sk 

37 

Svet Grálu 

24 | 2010

Katedrála sv. Jána vo Vallette bola 

hlavnou katedrálou Rádu Maltézskych 

rytierov, aj keď vonkajšok budovy tomu 

nenasvedčuje. Každý rytier musel pri 

prijatí do Rádu priniesť dar, ktorý bol 

využitý na výzdobu interiéru chrámu. 

Katedrála sv. Jána má jednoduchý 

zovňajšok, ale interiér je prepychovým 

súborom pozlátených prvkov, mramorovej 

mozaikovej podlahy, bohatých 

nástenných malieb a pozoruhodných 

umeleckých diel, z ktorých najznámejším 

je obraz Michelangela di Caravaggia 

nazvaný „Sťatie Jána Krstiteľa.“ 

Úzka ulička tichého mesta Mdiny, 

bývalého hlavného mesta, ktoré 

si až doposiaľ zachovalo pôsobivú 

atmosféru stredoveku, aj vďaka tomu, 

že je prístupné iba pre chodcov 

38 

Svet Grálu 

24 | 2010

Valletta, Republic Street. Arkiere sú asi najtypickejším znakom maltskej architektúry. Tieto pôvabné architektonické prvky nájdeme na Malte 

na mnohých miestach. 

MALTA 

Malta je súostrovie viacerých ostrovov, z ktorých sú iba tri obývané. 

História osídlenia ostrovov siaha k piatim tisíckam rokov. 

Svojou strategickou polohou odpradávna pútala pozornosť 

najrôznejších dobyvateľov: Feničanov, Rimanov, Byzantíncov, 

Vandalov, Arabov či Normanov. Tí všetci tu, na tomto maličkom 

území, zanechali svoje stopy. 

Rudolf Harčarík 

rudolf.harcarik@svetgralu.sk 

Mohutná kupola kostola Našej Panej z hory Karmel má výšku 42 metrov a je jednou 

z dominánt hlavného mesta Valletta. Počas II. svetovej vojny bola úplne zničená. Po 

skončení vojny bola obnovená do svojej pôvodnej krásy. 

39 

Svet Grálu 

24 | 2010

20-tonový monolit v chrámovom komplexe Haqar Qim, čo v preklade znamená „Kamene 

modlitieb“. K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov. 

Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené doposiaľ najstaršie megalitické chrámy na svete, 

a to Ggantija na ostrove Gozo a Hagar Qim a Mnajdra na ostrove Malta. Zaujímavosťou 

je, že okolo roku 2500 pr. n. l. sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili. 

Replika bomby z II. svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny zažili obyvatelia Malty 2000 

bombových útokov, pri ktorých zahynulo 1500 ľudí a bolo zničených viac než 30 000 

budov. V roku 1942 zasiahla bomba chrám v Moste. Chrám je známy tým, že má tretiu 

najväčšiu kupolu v Európe. V čase dopadu bomby na chrám v ňom bolo zhromaždených 

300 ľudí. Bomba prepadla kupolou, ale nevybuchla a ani nikoho nezranila. Do bomby 

vyrobenej v plzenskej Škodovke nedali robotníci v rámci sabotáže rozbušku. 

40 

Svet Grálu 

24 | 2010

FOTOREPORTÁŽ 

Príkre útesy spadajúce prudko do mora utvárajú pôsobivú scenériu severozápadnej časti ostrova Malta. 

Monument apoštola Pavla postavený na ostrove pomenovanom po apoštolovi. V roku 60 n. l. pri tomto 

ostrovčeku stroskotala loď s apoštolom Pavlom a ďalšími 270 ľuďmi na palube. Všetci stroskotanie 

prežili. Mnoho Malťanov sa počas trojmesačného pobytu apoštola na ostrove stalo kresťanmi. 

Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto. 

Tento dojem je klamlivý; je to dôsledok veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov. 

Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek. 

41 

Svet Grálu 

24 | 2010

HUDBA 

Jaroslav Klimecký 

Josef Suk starší (1874 – 1935), žiak a zať Antonína Dvořáka, český skladateľ, huslista a člen slávneho Českého kvarteta, bol veľkým 

lyrikom českej hudby. Na jednej strane človek s nesmiernym pokladom láskavosti a vrúcneho citu, na druhej strane opora a disciplinovaný 

člen najlepšieho vtedajšieho českého sláčikového kvarteta, pracovitý skladateľ, komponujúci svoje diela v hotelových 

izbách a v čase krátkych letných prázdnin. 

olo to 6. apríla 1898. V Národnom 

divadle prebieha premiéra 

B 

Zeyerovej rozprávkovej hry so scénickou 

hudbou Josefa Suka. Diváci 

počúvajú so stále rastúcim záujmom 

úvod predstavenia. Zahajujú ho pokojným 

spevom lesné rohy, tiché tóny 

drevených nástrojov s vlnami akordov 

harfy pripravujú nástup hlavnej myšlienky 

Prológu. Prednáša ju krásne 

husľové sólo s protihlasom klarinetu 

a vlnením harfových akordov. V okamihu 

doznenia vrcholu rozprávkovej 

nálady sa opona otvára a v pokračujúcom 

husľovom sóle sa rozoznieva 

ľúbezný, túžobný motív Mahulieny. 

Spolu s opakujúcim sa vstupným spevom 

lesných rohov uvádzajú slová 

dievčaťa-Rozprávky poslucháča do 

dávneho Slovenska, do dejiska príbehu 

o Radúzovi a Mahuliene. 

„Som Rozprávka. Kto za mnou 

pôjde, povediem ho do modrých 

42 

Svet Grálu 

24 | 2010

HUDBA 

krajov báje. Po starých cestách, šumiacimi 

lesmi, okolo morských ôk 

vás v tichú Slovač povediem. Ľud 

voľný žije ešte v horách voľných. No 

nešvár predsa už svoju skazu koná! 

Dve kniežatá sa v nenávisti potýkali, 

než zrodení… Radúz a Mahuliena, 

o ktorých strastiach vám dnes všetko 

rozpoviem…“ 

Tak sa pred poslucháčmi rozvíja dej 

Zeyerovej hry. Tak prehovára k ľudským 

srdciam Sukova hudba. Nielen 

pri premiére, ale od reprízy k repríze 

bolo čoraz zrejmejšie, aká dôležitá je 

v Zeyerovej dráme práve táto hudba. 

Suk tu vytvoril typ národnej, ľudovej 

rozprávky v tónoch. Na základoch 

Smetanovej a Dvořákovej českej 

hudby – a predsa po novom – vyjadril 

motív lásky utrpenia i vykúpenia. Čo 

vzbudilo v skladateľovom vnútri také 

čisté a ušľachtilé city? 

D 

AKO SA TO ZAČALO 

o šiesteho ročníka Sukovho štúdia 

na pražskom konzervatóriu, 

kam bol prijatý už ako jedenásťročný 

chlapec – na husle k riaditeľovi Bennewitzovi, 

na kompozíciu ako Dvořákov 

žiak, spadá zdanlivo náhodná 

udalosť, ktorej dosah Suk nemohol 

tušiť. Jedeného večera stretol vo foyeri 

Národného divadla svojho učiteľa 

s dcérou, ktorú mu Dvořák predstavil. 

Bola to Otylka Dvořáková. Sukovi sa 

zapáčila na prvý pohľad. Iste mu imponovalo, 

že je dcérou milovaného 

učiteľa, ale láska na prvý pohľad bola 

rozhodujúca. 

Vrcholom blaha bolo pre Suka 

Dvořákovo pozvanie na návštevu 

Vysokej, letného sídla Dvořákovej rodiny. 

Považoval za vyznamenanie, že 

on, sedemnásťročný konzervatorista 

požíva takú dôveru presláveného skladateľa. 

Pri jednej návšteve vo Vysokej 

ho Dvořák požiadal o prácu na klavírnom 

výťahu svojej predohry Othello 

z cyklu Príroda, život a láska, ktorú 

Suk s radosťou vykonal; a neskôr ešte 

raz – na práve ukončenom Te Deum. 

Dvořák bol v prípravách na odchod 

do Ameriky a chcel mať výťahy hotové 

pre svojho nakladateľa Simrocka. 

Aj tejto práce sa Suk ochotne ujal. 

Vo Vysokej sa vtedy Sukovi náramne 

páčilo. Bola tam spoločnosť 

mladých, veselých ľudí, prišiel spolužiak 

a kolega Nedbal, bol tam aj huslista 

Kovařík, sprevádzajúci Dvořáka 

do Ameriky, a pravdaže, Otylka! 

Dvořák však ihneď Suka zamestnal. 

Zaviedol ho do altánku v záhrade, dal 

mu pero, papier a prikázal, aby do večera 

urobil kus práce. Tu však Suka 

nadšenie opustilo. Práca mu vonkoncom 

nešla od ruky. Zo záhrady počul 

smiech Otylky, s ktorou od rána 

neprehovoril slova, veselý hovor ostatných 

hostí, a tak mu aj obed zhorkol 

v ústach. Bolo mu ako vyhnancovi 

na prahu raja. Najmä keď sa 

k Otylke s veselým smiechom pripojil 

i Kovařík. Popoludní ešte navyše 

nesprávne prepísal kontrabasy, takže 

Dvořák ho pokarhal – veru takto si 

nešťastný a zahanbený Suk svoju návštevu 

vo Vysokej nepredstavoval... 

Mráčiky sa však rýchlo prehnali. 

Netrvalo dlho a Suk prebýval vo Vysokej 

častejšie. 

V tom čase pracoval aj na svojich 

skladbách. V nich sa vtedy prejavoval 

výraz mladistvého smútku, melanchólie, 

ktorý ho viedol k obľube 

molových tónin. Dvořák, s veľkým 

záujmom sledujúci vývoj mladého 

skladateľa, videl, že Suk sa nemôže 

vymaniť z molového pátosu. Poradil 

mu: „Suk, teraz je leto, tak urobte 

niečo radostné, aby to neboli stále tie 

veľkoleposti v mole.“ 

A tak Suk už počas leta začal pracovať 

na svojej Serenáde Es dur pre 

sláčiky, jednej z jeho najznámejších 

a najpôsobivejších skladieb. Jej tóny 

počúvame na Vianoce v televízii 

i v rozhlase dodnes. 

Dvořák nevidel Sukovu Serenádu 

pred odchodom do Ameriky. A tak 

keď mu ju Suk po návrate ukázal, 

prezrel si ju a zamračene povedal: 

„Nebude z vás nič. Píšete veľké 

noty! Šetrite papierom!“ Keď videl 

Sukovo zmeravenie nad takým prijatím, 

zmierlivejšie dodal: „Napokon, 

aj Händel písal veľké noty, a predsa 

bol veľkým skladateľom.“ A odporučil 

Serenádu svojmu berlínskemu nakladateľovi 

Simrockovi na vydanie. 

Za Serenádu potom dostal Suk štátne 

štipendium 400 zlatých. Mal vtedy 

18 rokov. 

T 

ČESKÉ KVARTETO 

u je potrebné obzrieť sa späť, do 

čias nižších ročníkov Sukovho štúdia 

na konzervatóriu. Tam sa vtedy na 

hodinách komornej hudby zišli štyria 

mladí, nadšení a nadaní študenti 

a pod prísnym a cieľavedomým vedením 

profesora Wihana, skúseného komorného 

hráča, a tak zanedlho vzniklo 

slávne České kvarteto. Vtedy v ideálnej 

zostave – Karel Hoffman prím, Josef 

Suk sekund, Oskar Nedbal viola a Otto 

Berger cello – sa kvarteto v pomerne 

krátkom čase stalo presláveným súborom. 

Pre Suka potom, po absolvovaní 

konzervatória, bolo České kvarteto 

existenčným zabezpečením celých 40 

rokov trvania tohto súboru. Platil však 

za to dosť vysokú cenu: na väčšine svojich 

skladieb pracoval, alebo ich aspoň 

skicoval v hotelových izbách a vo vlakoch 

na cestách po celej Európe. 

Vo vzácnych chvíľach voľna medzi 

početnými zájazdmi do zahraničia 

hráči často vyhoveli i pozvaniam do 

súkromných salónov nadšených milovníkov 

hudby. Mnohé pražské i mimopražské 

salóny stáli o to, aby mohli 

privítať slávne České kvarteto. Tak 

to bolo aj u mecenáša Josefa Hlávku. 

Sem chodievali umelci ako boli Myslbek, 

Vrchlický alebo Julius Zeyer. Ten 

43 

Svet Grálu 

24 | 2010

HUDBA 

motív vernej lásky, žiariacej čistotou 

a nežnosťou, motív Mahulieny, zidealizovanej 

Otylky, svieti dodnes v E dur. 

Pre Suka to bolo obdobie prerodu 

mládenca v muža. Prejavovalo sa nehou 

muža k žene a aj istou zdržanlivosťou 

voči Otylke Dvořákovej. Vrúcnosť 

tohto pomeru sa však stupňovala, keď 

Suk videl, že sú jeho city opätované. 

Otylka si píše do svojho denníčka: 

„Ja snívala som o šťastí a ono stále nešlo 

– až zrazu v zime, zvečera, bez ohlásenia 

vošlo.“ Inokedy: „Len chvíľu ešte 

maličkú a iste príde hrať. A prišiel, 

hral a aj spieval. Kto poznal si moje 

city, ktoré hudbou jeho nádhernou mi 

v dušu boli vliate? Kľačala som a počula 

hudby umné zvuky a ticho v srdci 

plakala – kto pozná moje muky?“ 

Mahuliena: „Moje srdce krvavý je 

kvet. Čo bolí ma, čo bolí? Nad hlavou 

mojou, keď mraky tiahnu, za nimi by 

som chcela – neviem prečo a kam.“ 

V role Mahulieny sa objavila Otylka 

a Suk sa časom stáva uznávaným nápadníkom. 

Má 23 rokov. Už takmer 

patrí do Dvořákovej rodiny. Vo Vysokej 

je ako doma, v Prahe býva v rovnakom 

dome ako Dvořákovci. Celé 

okolie už vie o vzťahu týchto mladých 

ľudí, len Dvořák akoby nič nepozoroval. 

V čase, keď Suk s Otylkou už pomýšľajú 

na sobáš, prekvapil svoju dcéru 

otázkou, kto vraj to z Českého kvarteta 

za ňou chodí! Dvořák sa nemohol 

zmieriť s myšlienkou, že by mal stratiť 

svoje najmilšie dieťa a svadbu odďaľoval, 

aj keď mal Suka veľmi rád ako 

človeka aj ako hudobníka. Vedel však 

dobre aj z vlastnej skúsenosti, že chlieb 

hudobníka býva niekedy tvrdý a trpký, 

a práve taký ťažký môže byť aj chlieb 

skladateľovej ženy. 

Otylka však už nebola štrnásťročným 

dievčatkom, s ktorým sa Suk lúčil 

pred ich odchodom do Ameriky, kam 

s matkou a bratom sprevádzala otca. 

Pôvabná dievčina teraz vítala Suka vo 

Vysokej s čoraz menej tajenou náklonnosťou. 

Láska Dvořákovej dcéry a mlavtedy 

práve chystal vydanie staroslovenskej 

rozprávky Radúz a Mahuliena. 

Uvažoval aj o jej javiskovej podobe 

s vhodnou scénickou hudbou. Hlávkova 

manželka, ktorá dobre poznala 

Sukove skladby, bola nadšená predovšetkým 

Serenádou pre sláčiky a prišla 

na myšlienku, že by Suk mohol Zeyerovu 

hru zhudobniť. Prostredníctvom 

nej Zeyer teda poslal Sukovi, ktorého 

osobne nepoznal, text hry. Hneď po prvom 

čítaní bol Suk taký zaujatý čistou 

poéziou a dejom, že si ihneď poznamenáva, 

kde by mala znieť hudba, kde 

dať priestor slovu. Na tomto pláne už 

potom nič nemenil. Aj Dvořák, ktorý 

obdivoval Zeyerove verše, tento plán 

schválil. Suk odsunul prácu na iných 

skladbách a začal pracovať na Radúzovi. 

Spolu s ním prežíval svoju čistú 

lásku k Otylke. 

Radúz: „Ó, nikdy rosa svetlejšia nepršala 

z nebies než tá, čo padá teraz 

z blankytu tvojich očí! Kto si?“ „Som 

Mahuliena… Kráľ je môj otec…“ 

České kvarteto r. 1895; zľava K. Hoffmann, 

H. Wihan, O. Nedbal a J. Suk 

Túto časť Suk pôvodne zamýšľal 

v B dur. Ale Dvořák svoj názor prejavil 

prosto: „Ako huslista, Suk, by ste 

mohli vedieť, že keď niekomu hrá Rozprávka 

do uška, musí to byť vo vyššej 

polohe, a nie tudlikať na A strune. 

Dajte to do E dur!“ Suk to uznal, a tak 

44 

Svet Grálu 

24 | 2010 

dého skladateľa už nebola nijakým 

tajomstvom. A tak Dvořák konečne 

súhlasil, že bude mať v mladom skladateľovi 

dobrého člena rodiny i nástupcu 

vo svojom umení, a došlo k zasnúbeniu 

Josefa Suka s Otiliou Dvořákovou. 

Josef Suk a Otilie Dvořáková 

Otylkin denníček: „Či máš ma, milý, 

máš ma rád? Veď ty tou istou otázkou 

si v ten deň moje „Áno“ vynútil, ó, doznať 

lásku nebeskú ma tlkot srdca prinútil.“ 

V izbičke vo Vysokej, kde Suk pracoval, 

sa pianíno po prvý raz rozoznelo 

hudbou Rozprávky: motívom Mahulieny, 

motívom lásky. Na záhrade načúvala 

Otylka a Sukovi s jarou v srdci 

kvitla i láska v hudbe. To bolo až do 

svadby s Otylkou najšťastnejšie obdobie 

Sukovho života. 

Radúz: „Ty prichádzaš, spása moja! 

O, zadržím ťa, zadržím... už nikdy, 

nikdy neunikneš mi s mojou chorou 

pamäťou...!“ 

Mahuliena: „Utíš sa, moja duša premilá! 

Utíš sa a počuj! Je spása tebe 

možná!“ 

Vo štvrtok 17. novembra 1898 sa splnil 

sen oboch šťastných snúbencov. 

V pražskom Novom Meste, v kostole sv. 

Štefana, za účasti mnohých Dvořákových 

i Sukových priateľov, slávnostným

HUDBA 

obradom uzavreli manželstvo. Nevestiným 

svedkom bol jej strýko gróf Václav 

Kounic, Sukovým svedkom najstarší 

člen Českého kvarteta, „pán profesor“ 

Hanuš Wihan. Nad mladými manželmi 

sa sklonilo nebo šťastia. 

Mahuliena: „Ó, hviezda moja utešená, 

telesného puta zbavený, Radúz 

môj sladký, drahý, schopný si teraz počuť 

môj hlas a rozumieť, čo duša moja 

duši šepká tvojej!“ 

Suk sa čoskoro rozhodol dať hudbe 

k Zeyerovej dráme formu orchestrálnej 

suity. Zhrnul ju podľa deja do štyroch 

viet s názvami: „O vernom milovaní 

Radúza a Mahulieny a ich strastiach“, 

„Hra na labute a pávy“, „Smútočná 

hudba“, „Runy kliatba a ako bola láskou 

zrušená“. S názvom Pohádka ju 

venoval pani Zdenke Hlávkovej. Už 

pri prvom naštudovaní Oskarom Nedbalom 

vo februári 1910 bolo zrejmé, 

Otilie Dvořáková (1878 – 1905) 

so synom Josefom 

že mal autor pri písaní hudby šťastnú 

ruku. Ako samostatné symfonické orchestrálne 

dielo nastúpila Pohádka 

úspešnú cestu koncertnými sálami ako 

jedna z citovo najhlbších a najrýdzejších 

skladieb českej hudby. Ako verná 

pieseň vernej lásky dvoch ľudí. 

„Ó, budú ešte neskoré pokolenia si 

rozprávať o vernom ich milovaní! Tak 

ako v rozprávke, akí šťastní sú Radúz 

a Mahuliena!“ znejú posledné slová 

i tóny dohry, keď opona padá. 

N 

ANJEL SMRTI 

etrvalo dlho a po úspechu Radúza 

a Mahulieny sa znovu 

ozval básnik Julius Zeyer so žiadosťou, 

či by Suk zhudobnil jeho ďalšie 

dielo: legendu „Pod jabloňou“. Tu Suk 

dlho váhal. Text legendy bol v úplne 

inom duchu ako Radúz a Mahuliena. 

Zaujalo ho však šťastné manželstvo 

hlavných hrdinov legendy, Živana 

a Danice. Videl v nich naplnenie 

svojho verného milovania Radúza 

a Mahulieny, aj obraz vlastného rodinného 

šťastia. A tak vtedy už ťažko 

chorému básnikovi písomne potvrdil 

spoluprácu. Sukova hudba k tejto legende 

je oslavou rodinného šťastia, 

ešte zdôraznenou očakávaným narodením 

prvého dieťaťa. Radostné očakávanie 

však kalilo zistenie vážneho 

srdcového ochorenia mladej matky. 

Po ťažkom pôrode sa narodilo zdravé 

dieťa, no matkina choroba nebola 

zažehnaná. Suk odchádzal na zahraničné 

turné Českého kvarteta v obavách 

a starostiach. 

V Španielsku, l. mája 1904, ho zastihla 

správa o Dvořákovej smrti. 

Odchádza do Prahy, bolestne zasiahnutý 

nečakaným odchodom milovaného 

učiteľa a svokra, i v starostiach 

o chorú Otylku, ktorej sa otcova 

smrť musela dotknúť oveľa hlbšie. 

Svojej bolesti dala priechod vo verši: 

„Moja túžba sa raz stíši a spať budem 

pri Tebe svoj večný sen. Potom 

nájdem upokojenie, môj milovaný, 

drahý, vznešený!“ 

O rok nato, po zhoršujúcej sa chorobe 

odišla 5. júla Otylka za svojím 

otcom: Suk uložil svoju nesmiernu 

bolesť do piatich viet symfónie 

Julius Zeyer (1841 – 1901) 

s menom anjela smrti – „Asrael“. 

Na titulnú stranu partitúry napísal 

venovanie: 

„Vznešenej pamiatke Dvořákovej 

a Otylkinej.“ 

Asrael je prvým dielom mohutného 

štvordielneho cyklu, ktorým 

Suk dovršuje svoje životné dielo. Po 

prvý raz zaznelo 3. februára 1907. 

Nasleduje hudobná báseň Pohádka 

léta 1909, symfonická báseň Zrání 

1918 a Epilog – symfonická skladba 

pre veľký orchester, zbor a sóla, 1933. 

Josef Suk, človek zlatého srdca, 

ktorý vôkol seba šíril lásku slovom 

i skutkom, odišiel za svojou Mahulienou 

krátko po oslave svojich šesťdesiatin 

– 29. mája 1935. 

Literatúra: 

Jaroslav Klimecký 

jaroslav.klimecky @ svetgralu.cz 

J. M. Květ: Josef Suk, Praha 1936 

Jiří Borkovec: Josef Suk, Praha 1956 

Zdeněk Sádecký: Lyrismus v tvorbě Josefa 

Suka, Praha 1966 

45 

Svet Grálu 

24 | 2010

46 

Svet Grálu 

24 | 2010 

Z pokladov Biblie 

„A z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných 

a v mäse tučných a pásli sa na mokradi“ 

(Prvá kniha Mojžišova Gn 41, 2) 

Nedávno mi prišiel na um príbeh 

o Jozefovom výklade sna 

v Egypte. Znovu som si pritom uvedomil, 

aké aktuálne sú staré biblické 

príbehy a aké pravdy v sebe skrývajú. 

Faraónovi sa sníval sen, ktorý sa 

opakoval a znepokojoval ho. Videl 

v ňom sedem dobre vykŕmených 

kráv, ktoré potom zožralo sedem 

vychudnutých, slabých kráv. Musel 

nad snom premýšľať. Nakoniec si 

nechal zavolať izraelitu Jozefa, nech 

mu sen vyloží. 

A tak Jozef faraónovi vysvetlil, 

že vo sne ide o prirovnanie. Sedem 

krásnych a dobre vykŕmených kráv 

predstavovalo sedem rokov, počas 

ktorých sa dala očakávať veľmi bohatá 

úroda. Sedem hladných kráv 

naproti tomu oznamovalo príchod 

siedmich nasledujúcich rokov 

biedy a nedostatku. Jozef vo svojom 

výklade upozornil faraóna aj 

na vhodné preventívne opatrenia, 

ktoré bolo nutné vykonať. Požadoval, 

aby sa prebytky z bohatých 

rokov uskladnili a vznikli tak zásoby 

na nadchádzajúce obdobie núdze. 

Faraón rozpoznal Jozefovu múdrosť 

a menoval ho správcom budúcich 

úrod. – 

Martin Ernst 

Jozefove slová sa vyplnili a krajina 

vďaka nemu dokázala prečkať čas 

núdze. Z uskladnených rezerv bolo 

možné zásobovať dokonca i susedné 

národy. – 

V čom je tento príbeh aktuálny? 

Myslím si, že nepreháňam ak poviem, 

že sa dnes nachádzame na začiatku 

„siedmich rokov nedostatku“. 

Hospodárske bohatstvo je spotrebované, 

v prázdnych trezoroch úverových 

ústavov sú len bezcenné papiere. 

Hospodárstvo stráca na sile. 

Namiesto nového rastu prichádzajú 

ťažkosti s odbytom a poklesy obratu. 

Podľa biblického príbehu povedal 

Jozef faraónovi: „Nie ja, ale Boh 

priaznivo odpovie faraónovi!“ (Prvá 

kniha Mojžišova Gn 41, 16) Faraón 

sa riadil tým, čo mu bolo zvestované. 

Ale pýtali sme sa my – v čase 

„siedmich rokov všeobecného blahobytu“ 

– na vôľu Stvoriteľa? Alebo 

sme sa nechali viesť vnímavou predvídavosťou? 

Nie! V popredí vždy stáli 

zištné rozumové záujmy. Ľudia mysleli 

len na vlastné výhody a na čo najvyššie 

zisky, kým osud prírody, spoločnosti 

a blížnych im bol ľahostajný. 

Teraz sú „tučné roky“ preč. Aj 

tam, kde mali vzniknúť duchovné 

zásoby v podobe trvalých hodnôt, sú 

zásobárne prázdne. Duchovne sme 

schudobneli; sotva dnes môžeme byť 

vzormi a ani okolité národy z nás nemôžu 

mať úžitok. 

„V krajine sa nebude nič vedieť 

o hojnosti pre hlad, ktorý potom 

nastane, lebo bude strašný. A to, že 

sa faraónov sen opakoval dva razy, 

značí, že Boh s istotou rozhodol túto 

vec a že ju Boh uskutoční čoskoro.“ 

prorokoval vtedy Jozef. (Prvá kniha 

Mojžišova Gn 41, 31-32) 

Čo nás z tejto duchovnej chudoby 

môže zachrániť? Predsa duchovný 

chlieb! Kristus povedal: „Vezmite 

a jedzte!“ (Matúš 26, 26) – Tým chlebom 

je jeho Slovo. A kto prijme Kristovo 

posolstvo, ten bude pripravený 

i na ťažšie skúšky. Kto prijme Kristovo 

Slovo, ten aj v čase „chudobných 

rokov“ bude žiť! 


martin.ernst@svetgralu.sk

O duši, 

ktorá 

hľadala 

domov 

Dlhé tri dni a tri noci sa Renáta 

odhodlávala na tento krok 

a zvažovala všetky pre a proti. Rozum 

jej hovoril, aby urobila, čo požadoval 

jej priateľ; no jej cit, ten materinský, 

ktorý sa v nej začal prebúdzať, 

keď zistila, že je tehotná, ju od tohto 

kroku odrádzal. Renátin priateľ deti 

nechcel, to jej dal už predtým nekompromisne 

najavo. A teraz dostala 

na výber – buď on, alebo dieťa. 

A pretože Renáta toho muža milovala 

a nedokázala si predstaviť život bez 

neho, vyhral v ťažkom vnútornom 

boji rozum. Teraz teda sedela Renáta 

v čakárni gynekológa, aby požiadala 

o prerušenie tehotenstva. 

Bolo tu plno. Chcela odviesť svoje 

myšlienky od toho, čo ju čakalo, a tak 

siahla po časopisoch na malom stolčeku. 

Z kôpky zdravotníckych informácií 

a bulvárnych časopisov vypadol 

list písaný na písacom stroji. 

Zaujal ju, pretože kto ešte dnes, v čase 

počítačov a tlačiarní píše na stroji? 

Časopisy teda opäť odložila a začítala 

sa do onoho listu. Nadpis znel: 

O DUŠI, KTORÁ 

HĽADALA DOMOV 

Na onom svete prebývajú milióny 

duší, ktoré čakajú na svoju príležitosť, 

na vtelenie sa do ľudského tela – 

aby zbierali nové skúsenosti potrebné 

na ďalší vývoj, aby pomáhali ostatným 

nájsť cestu zo zmätkov, ktoré 

na zemi často panujú, či aby odčinili 

karmu z minulých pozemských životov. 

Keď žena tu na zemi otehotnie 

a v jej tele sa začne utvárať telíčko 

dieťaťa, podľa zákona príťažlivosti 

rovnorodého bude k nej priťahovaná 

niektorá z duší, ktoré túžobne čakajú 

na možnosť vteliť sa. 

Tak to bolo aj v prípade jednej konkrétnej 

ľudskej duše na onom svete. 

Ťahalo ju to k tehotnej pozemskej 

žene, ktorá s ňou mala zrejme mnoho 

spoločného – a bolo to krásne a svetlé. 

Duša sa zdržiavala v jej blízkosti 

a čakala na chvíľu, kým ľudské telíčko 

dorastie tak, aby sa s ním mohla 

spojiť. V blízkosti ženy jej bolo dobre, 

horšie to bolo, keď prichádzal muž, 

ktorý k žene patril. Vanul z neho 

chlad a napriek tomu duša vedela, 

že ju aj k tomuto mužovi pútajú neviditeľné 

vlákna. Nebolo to však nič, 

čo by ju tešilo. 

Jedného dňa, keď si bola žena svojím 

tehotenstvom – a šťastím, ktoré 

cítila – už celkom istá, oznámila túto 

očakávanú radostnú udalosť svojmu 

mužovi. Jeho reakcia však prekvapila 

ju aj dušičku, ktorá sa chystala na inkarnáciu. 

Muž dieťa odmietol a žene 

dal ultimátum: potrat alebo rozchod. 

Dostala pár dní na rozmyslenie, potom 

sa žene ozve a spýta sa, ako sa 

rozhodla; povedal a odišiel. 

V miestnosti po ňom zostala hrôza 

a strach. Duša bola na smrť vydesená, 

trpela vnútorným bojom, ktorý žena 

viedla sama so sebou. Vysielala do jej 

myšlienok prosby, aby ju neposielala 

preč, aby si dieťa nechala, cítila však, 

ako sa myšlienky ženy, ktorá muža 

veľmi milovala, jej úpenlivým prosbám 

stále viac uzatvárajú. 

Žena dala nakoniec prednosť svojej 

láske k mužovi, a tak jedného dňa 

bola tejto duši bolestne odopretá možnosť 

novej inkarnácie na zemi. 

Vzťah tých dvoch ľudí nestroskotal, 

ale šťastný nebol. Ženu ešte dlho trápila 

horká ľútosť a vo chvíľach samoty 

si predstavovala svoje nenarodené dieťa, 

ktoré už mohlo behať a sedieť s nimi pri 

stole... Bola to dlhá cesta, ktorú museli 

prejsť, kým obaja, muž i žena, dostali 

príležitosť napraviť svoju chybu. 

Ani duša to nemala ľahké. Až po dlhom 

čase prekonala strach z odmietnutia. 

Potom sa v nej začala opäť 

prebúdzať túžba po živote na zemi, 

a podarilo sa jej nájsť pár, ktorý ju 

s radosťou privítal. 

P.S. Mohol by to byť môj príbeh. Aj 

ja som sa kedysi rozhodla pre lásku 

k mužovi a zabudla som na všetko ostatné. 

Snáď tento príbeh pomôže iným 

ženám v ich rozhodovaní a udrží niektorým 

dušiam ich domov. Preto som 

sem položila tento list. 

Renáta dočítala a položila list späť. 

Zdvihla sa a potichu opustila čakáreň 

lekára. Rozhodla sa: jej dieťa sa 

narodí, a ona urobí všetko pre to, aby 

bol jeho domov šťastný. 

Na motív poviedky Irmhild Karner: 

Duša, ktorá predsa ešte našla domov (GW 10/99) 

napísala Anna Štefková • 

anna.stefkova@svetgralu.cz 


47 

Svet Grálu 

24 | 2010

NÁZORY 

48 

Svet Grálu 

24 | 2010 

Impressum: 

Svet Grálu 

Časopis pre duchovné súvislosti v živote 

číslo 24/2010, vyšlo 1. 6. 2010. 

Redakcia: 

SVET GRÁLU n. o. 

Rastislavova 9, 040 01 Košice 

Adresa administrácie: 

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

Redakčná rada: 

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec), 

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín), 

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno), 

Artur Zatloukal ml. (Brno) 

Prekladatelia a korektori: 

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, 

Mária Pesselová, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, 

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský 

Vydavateľ: 

Stiftung Gralsbotschaft 

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart 

www.gral.de 

Rozširuje: 

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa 

Predplatné: 

Svet Grálu n. o. 

Administrácia SG, 

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

redakcia@svetgralu.sk 

Výroba: 

Michael Oort, Stuttgart 

Internet: 

Miloš Stúpala (Bratislava), 

Milan Púček (Dubnica nad Váhom) 

Distribúcia: 

Tomáš Mešťánek (Bratislava) 

Marketing: 

Pavol Sokol (Pezinok) 

On-line obchod: 

Maroš Látal (Bratislava) 

Grafika: 

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha), 

Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice) 

Tlač: 

družstvo EKON, Jihlava 

Ilustrácie: 

• Dreamstime: Alain Lacroix, Leuven, Belgium (titul, 6), Wingedsmile (2), 

Mona Makela, Tres Piedras, United States (4, 15), Barak Tal, Palmachim, 

Israel (5), Alle (5), Kiraly Zoltan, Timisoara, Romania (6–7), Fausto Fiori, 

Milan, Italy (7), Serge23 (8), Ljupco Smokovski, Skopje, Macedonia (9), 

Radu Razvan, Cluj Napoca, Romania (9), Kozsák Rudolf Árpád, Budapest, 

Hungary (10), Kts (10), Iurii Kryvenko, Kyiv, Ukraine (13), Yuri Arcurs, 

Aarhus Centrum, Denmark (27), Dmccale (29), Julien Tromeur, Paris, France 

(31), Ken Hurst, Waxahachie, Tx, United States (35), Pavel Losevsky, Moscow, 

Russian Federation (37), Andrej Bezuglov, Kyjev, Ukrajina (25), 

Lev Dolgachov, Talin, Estonsko (26) 

• wikipedia.org: Samuel Hahnemann (17), John Dee a Edmund (22), 

Josef Suk (42), České kvarteto (44), Julius Zeyer (45), Zener_cards (30) 

• www.antonin-dvorak.cz: Josef Suk a Otilie Dvořáková (44), 

Otilie Dvořáková se synem Josefem (45) 

• www.sxc.hu: Samuel Rosa, Paris, France (12), miamiamia (33) 

• 4umi.com: Mephistopheles Wittenberg lithograph (21) 

• www.wga.hu: DUCCIO di Buoninsegna, Healing of the Blind Man (34) 

• www.artrenewal.org: Carl Heinrich Bloch, Christ Healing (36) 

• www.allposters.com: Faust (19) • www.britannica.com: Faust (20) 

• www.rhine.org: (30) • www.annegeddes.com: (47) 

• www.rutgers.edu: (zadná strana obálky) 

• texurestockbyhjs.deviantart.com: (zadná strana obálky) 

• Svět Grálu: (2, 3) • GralsWelt: (titul, 3, 4, 11) • Filip Langar: (14) 

• Ľubomír Textoris: (23, 24) • Rudolf Harčarík: (4, 38–41) 

• Jozef Lehotkai: (46, 50) • Pavel Patloch: (5, 8) 

Cena: 

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk) 

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk) 

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart. 

Všetky práva vyhradené. 

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky. 

Vychádza štyrikrát ročne. 

Číslo registrácie: 3254/2004 

Český Svět Grálu 

si možno objednať na adrese: 

Nováčkova 26, 614 00 Brno 

www.svetgralu.cz 

ISSN 1614-5127 


Vážené čitateľky, vážení čitatelia, 

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede 

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, 

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak 

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše 

príspevky. 

redakcia 

Život na druhom brehu 

Zaujímam sa o veci, ktoré som dlho 

považovala za zbytočné a dlho som 

apelovala aj na iných, aby ma z takýchto 

tém vynechali. Nie som neveriaca, 

práve naopak, no hmatateľné 

veci boli pre mňa omnoho dôveryhodnejšie 

ako dohady. No ktosi tam, 

na druhej strane, má za úlohu približovať 

ľudstvo viac a viac k tomu, 

aby sme si uvedomili svoju zraniteľnosť, 

maličkosť, potrebu a hlavne 

podstatu vlastnej existencie ako takej. 

Viem, o čom píšem, lebo som si to 

mohla vyskúšať, „ bolo mi to dovolené“. 

(…) Zažila som počas svojej 

srdcovej arytmie tzv. „odchod“ aj 

„príchod“ (…). Najprv som sa veľmi 

bála, keď som sa ráno prebudila. No 

keď som si prešla spomienky, tak 

som pochopila, že to bolo krásne. 

(…) Bola som na pokraji nervového 

zrútenia, lebo manžel bol alkoholik, 

tri deti, každodenné hádky a potom 

srdce. Denno-denne som sa modlila, 

aby sa to skončilo. A prišlo to, 

na čo som nikdy ani len nepomyslela. 

Stála som v lese a uvidela osobu, 

ktorá stála pri strome a vzápätí sa 

stratila. Tak som sa podišla pozrieť, 

čo sa deje, no v tej chvíli som pocítila 

niečo ako „vtiahnutie“. Ocitla 

som sa v miestnosti, bola chladná 

a pripomínala mi patológiu. Okolo 

mňa sa objavili malé stvorenia ako 

detičky, tíško mi šepkali, aby som sa 

nebála až som zrazu počula z chodby 

ťažké a pomalé kroky. Ukázali mi, 

aby som išla do vedľajšej miestnosti. 

Strach ma tiesnil, no ktosi, alebo čosi 

sa mi prihováralo, až som pocítila 

pokoj. Vošla som teda do tej izby. 

Oproti, v rohu miestnosti, stál neskutočne 

veľký stôl. Za ním sedela 

osoba, do tváre som jej nevidela, ale 

mala som pocit, akoby to bola žena. 

Mala na hlave veľkú kapucňu, ktorá 

bola súčasťou jej oblečenia. Po chvíli 

krátkeho uvažovania, kto to je, sa 

objavila mohutná, chudá ruka a až 

vtedy som si všimla, že na stole leží 

neskutočne veľká kniha. Tou chudou 

rukou po nej prešla a v hlave sa 

mi objavil hlas: „Ešte nie, ešte nie je 

čas.“ A po mojom želaní odísť som 

sa ocitla niekde úplne inde. Okolo 

mňa sa objavili toľkí prechádzajúci 

sa ľudia, až som si myslela, že som 

na nejakej dovolenke. Potom som si 

všimla dvere, nad ktorými bola markíza. 

Podišla som k nim a keď som 

vošla dnu, uvidela som niečo ako lavice 

v triede a tam zopár ľudí. No 

vtedy som už mala na mále a rozplakala 

som sa. Ozval sa hlas: - „Prečo 

plačeš?“ - „Lebo neviem, kde som 

a prečo som tu!“. Vtedy som si všimla, 

že osoba s ktorou sa zhováram, 

je kolegyňa moje mamy, ktorá 

zomrela, keď som mala asi 11 a teraz 

mám 36. „Teta Ruženka - a vy ste tu 

prečo ?“ - „No, ja som tu preto, lebo aj 

my sa musíme pripraviť na príchody 

tých, ktorí prídu po nás“ (vtedy mi 

to nedávalo zmysel). Vo dverách sa 

ozval ku mne akýsi hlas, no nikoho 

som nevidela. Teta sa rýchlo prihovorila: 

,,Ak sa vrátiš, povedz mame, že 

sa mám dobre a že na ňu veľa myslím.“ 

Vtedy som sa postavila a vyšla 

von. Celý čas som cítila, že za mnou

NÁZORY 

niekto stojí, no po otočení som stále 

pocítila telepatickú vetu „neotáčaj sa“. 

Možno to znie humorne, ale objavili 

sa predo mnou akési nad zemou sa 

vznášajúce skútre. Pochopila som, že 

čakajú na mňa. Môj strážny hlas mi 

povedal „my ťa povedieme“. Strach 

zo mňa opadol, no nesmelo som sa 

usadila. Zrazu som uvidela svetlá 

predo mnou a do tváre sa mi oprel 

vánok. Mala som silný pocit voľnosti. 

Ako pri silnom mesačnom svite v lete, 

keď je spln, som videla vysoké stráne 

a po pravici čiernu roklinu s nekonečnou 

hĺbkou, z ktorej ma zamrazilo. 

V tom okamihu sa tí dvaja predo 

mnou stratili a v momente som uvidela 

z diaľky sa blížiacu svetelnú rúru, 

na konci s otvorom a zeleňou, ktorá sa 

neuveriteľne rýchlo blížila. Kým som 

sa spamätala, bola som von. Bola som 

v tom istom lese, odkiaľ som sa sem 

dostala. Cítila som v tvári slnko, vtedy 

som otvorila oči a prebrala sa. Ležala 

som na posteli a mala som neskutočne 

ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní 

som zišla k mame, ešte spala. Zobudila 

som ju, lebo som si pamätala 

odkaz. „Mami pozdravuje ťa teta 

Ruženka“. Chudera, bola v šoku a nechápala, 

čo chcem. Trvalo, kým sa 

prebrala, všetko som jej povedala, no 

potrebovali sme dôkaz. - „V čom bola 

teta?“ - „Mala na sebe sivý kostým 

a bielu blúzku. - „V tom bola pochovaná...“, 

iba toľko vedela povedať. No 

ja som nebola na jej pohrebe, takže 

som ju nevidela.... Pochopila som, že 

mám možnosť ísť ďalej, povedať ostatným, 

že na druhú stranu ideme len 

ako farebné duše, naša farba sa mení 

podľa toho, akým životom sme žili. 

Tam sa rozhodnú, kam nás zadelia. 

Tešme sa z každého dňa, ktorý máme 

a rozdávajme lásku, lebo presne tá, 

čistá a úprimná, nás robí farebnými 

a pre Boha potrebnými a áno, vraciame 

sa, som si tým skoro istá, lebo 

chyby sa musia naprávať a kto iný, len 

my si ich musíme napraviť. A kto ma 

sprevádzal, 

teraz už viem - 

bol to môj anjel 

a teraz, keď si 

naň spomeniem, 

mám taký príjemný 

pocit. Každý deň vstávajme s pocitom 

„dnešný deň bude krásny“, lebo si ho 

riadime my. Ak len podáme pohár 

vody jednému smädnému, tak aj to 

sa objaví na našej duši ako dobrý bod. 

Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole, peniazoch, 

drogách, sexe, sa vrátili preto, 

lebo minulé životy premrhali, no zabudli 

prečo sú tu; a tak to bude znovu 

a stále dookola, až kým to nebude dokonalé. 

Život je krásny, ale krátky, tak 

si ho chráňme a vážme, rozdávajme 

lásku a ošetrujme rany tých ktorí 

nás potrebujú. Veď či chceme, alebo 

nie, život „tam“ je naša súčasť. A nič 

na nej nemôžeme zmeniť. Okrem jedného: 

spôsob ako žiť a ako budeme 

odchádzať. 

Henrieta 

Predplatné zabezpečuje 

Svet Grálu n. o. Páričkova 21, 

821 08 Bratislava 2 

Tel.číslo: 0903 907 233, 

e-mail: redakcia@svetgralu.sk, 

číslo účtu: 4 350 319 108/3100 

Ľudová banka. 


Predplaťte si Svet Grálu 

10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH) 

ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch 

dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob) 

získate časopis bez komerčnej reklamy až do Vašej schránky 

darčekové predplatné 

(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk) 

PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ: 

poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise 

telefonicky na čísle 0903 907 233 

prostredníctvom elektronického formulára na www.svetgralu.sk 

S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou a variabilným symbolom. 

Vážení čitatelia, 

zaznamenali sme niekoľko prípadov nedoručenia časopisu. 

Pokiaľ ste i vy márne hľadali vo vašej schránke niektoré 

z objednaných čísel Sveta Grálu, neváhajte a ozvite sa našej 

redakcii mailom alebo telefonicky. Chýbajúci časopis vám 

opätovne zašleme. 

49 

Svet Grálu 

24 | 2010

... NECH PRVÝ HODÍ KAMEŇOM 

Kameň môže byť veľmi tvrdý. 

ameň môže byť veľmi ostrý, 

môže byť veľmi ťažký. S kameňom 

sa dá budovať, ale tiež zraniť alebo 

ublížiť. Celkom zreteľne si ešte spomínam, 

ako po pustošivom bombardovaní 

môjho rodného mesta v roku 

1945 pukali obrovské kamene starobylého 

kostola, ako kamenné múry 

barokových domov ležali v rozvalinách 

na rozrytých uliciach a zuhoľnatené 

zvyšky múrov – kamenní 

svedkovia bývalých múzeí, divadiel 

a kultúrnych stredísk – sa varovne 

týčili ako žalujúce prsty. 

Kameňmi sa dá dokonca usmrtiť. 

Zo starozákonných tradícií sa dozvedáme, 

že ťažké previnenie proti Božiemu 

príkazu alebo proti zvykom 

a mravom bolo trestané smrťou ukameňovaním. 

Porušiteľ zákona bol 

privedený do kruhu, okolo neho stáli 

jeho žalobcovia a predstavitelia obce. 

Svedkovia hodili proti obžalovanému 

prvý kameň, k tomu sa pridali ostatní, 

až bol previnilec kameňmi prikrytý. 

To platilo do istej miery ako symbol 

vyhladenia páchateľa a spáchanej viny. 

Jedného dňa, keď Ježiš učil 

v chráme, prerušili zákonníci a farizeji 

jeho prednášku a priviedli ženu, 

ktorú pristihli pri cudzoložstve. Povedali 

mu, že táto žena porušila zákon 

a že musí byť ukameňovaná. Nech 

nad ňou vynesie rozsudok. Žiadali to 

od neho preto, aby vyskúšali, či Ježiš 

bude ctiť literu ich zákona. 

Vydali mu ženu na odsúdenie. Zdá 

sa však, že Ježiš nemá záujem odsúdiť 

ju. Ženu si nevšíma. Zákonníci, ktorí 

50 

Svet Grálu 

24 | 2010 

úzkostlivo dbajú na dodržiavanie zákona, 

na neho naliehajú, aby povedal, 

čo zamýšľa s touto previnilou ženou 

učiniť. No namiesto toho, aby súdil 

ženu, obracia sa Ježiš náhle na jej žalobcov. 

Pohliadne im do tváre a hovorí: 

„Kto z vás je bez viny, nech prvý 

hodí kameňom!“ 

Niečo podobné židovskí kňazi ešte 

nezažili. Jeden za druhým skladajú 

tíško kameň na zem a vzďaľujú sa. 

Nakoniec zostáva Ježiš so ženou sám. 

Díva sa na ňu a hovorí: „Kde sú tvoji 

žalobcovia, ktorí ťa obvinili?“ Ona 

odpovedá: „Všetci odišli.“ Nato Ježiš 

odvetí: „Keď ťa už nikto neobviňuje, 

ani ja ťa neobžalujem. Choď a nehreš 

už!“ A prepúšťa ju. 

Táto udalosť ma nedávno opäť dojala. 

Ak sa totiž pozerám trochu pozornejšie 

okolo seba, tak sa mi niekedy 

zdá, akoby ešte aj dnes boli 

niektorí z nás ochotní kameňovať. Je 

možné, že pochádzajú z kruhov, ktoré 

cítia úzku spojitosť s Bohom? Mohli 

by sme ich považovať za moderných 

zákonníkov, veď oni predsa chcú iba 

to, aby SLOVO bolo verne podľa litery 

plnené. Zdá sa, že občas zabúdajú, že 

Ježišovi ani tak nešlo o potrestanie 

hriešnika, ako skôr o to, aby pochopil 

a zmenil sa. 

Jeden katolícky duchovný mi kedysi 

rozprával, ako sa pokúsil správu 

o cudzoložnici – ale mohol to byť aj 

cudzoložník – priblížiť svojej obci. 

Na jednom spoločnom popoludní 

poprosil mladíkov, aby čakali pred 

kostolom a každému návštevníkovi 

Božieho domu dali jeden kameň. Boli 

to kamene, ktoré kňaz v predošlý deň 

zhromaždil a očistil na starom železničnom 

násype. V kostole zhromaždeným 

najprv prečítal príbeh cudzoložnice 

z Jánovho evanjelia. Potom 

povedal: „Teraz tiež každý z vás drží 

v ruke kameň. Hodili by ste ho po cudzoložnici, 

keby som vám to radil? 

Poctivo priznajte: netlačí vás tento 

kameň v ruke? Alebo vás snáď ťaží? 

Nemohol by to byť kameň tvrdosti 

vášho srdca? Kameň vašej nelásky? 

Alebo kameň vášho sebectva? Vašej 

sebalásky? Vašej lenivosti? Myslím, že 

každý z nás sa ho chce zbaviť, oslobodiť 

sa od ťarchy tohto kameňa. Poďte 

dopredu a položte svoje kamene 

žiadostivosti a malomyseľnosti sem 

do blízkosti oltára Božieho!“ 

Všetci členovia zhromaždenia šli 

jeden po druhom pred oltár a odložili 

svoje kamene. Tak vznikla asi dva 

metre od oltára hromádka kamenia. 

Keď to všetko prebehlo, kňaz povedal: 

„Ako môžeme konať bohoslužbu, keď 

medzi nami a Bohom leží hromada 

kamenia?“ – A vzal veľkú kyticu ruží 

a kamene ňou zakryl. „Teraz žiari nad 

tvrdým kamením láska a zakrýva ho. 

Vezmite si tento obraz so sebou domov 

ako podobenstvo. Pokúste sa namiesto 

kameňov, ktoré vás delia od Boha, 

nájsť a naplniť jeho lásku. 

Páčilo sa mi, čo ten kňaz urobil. 

A keď som sa večer ukladal na spánok, 

našiel som v sebe ešte mnoho kameňov, 

veľmi tvrdých kameňov. 


martin.ernst@svetgralu.sk

Dr. Raymond Moody 

POPRVÝKRÁT NA SLOVENSKU! 

Dr. Moody zhromaždil výpovede tisícov ľudí, 

ktorí prežili klinickú smrť. 

Ich skúmaním sa snaží klásť ďalšie otázky a vyvolať 

diskusiu – nielen o smrti a o prekonaní 

strachu z nej, ale najmä diskusiu o zmysle života 

a o jeho naplnení. 

Raymond Moody je držiteľom Svetovej ceny za 

humanizmus. 

Prednáška na tému: 

EXISTUJE ZA HRANICOU ŽIVOTA ĎALŠÍ SVET? 

Bude to zhrnutie poznatkov o skúsenosti ľudí, ktorí majú osobný zážitok 

blízkosti smrti, a ponúka diskusiu nad najhlbším a večným mystériom našej 

existencie: existuje po smrti život? 

6. 9. 2010 o 19. hodine 

Dom odborov Istropolis (Veľká sála), Trnavské mýto 1, Bratislava 

Vstupenky v sieti Ticketportál, www.ticketportal.sk 

alebo v pokladnici divadla Wüstenrot. 

Po prednáške bude nasledovať autogramiáda. 

autor bestselleru ŽIVOT PO ŽIVOTE 

PROGRAM DR. MOODYHO V BRATISLAVE: 

Prednáškové fórum Sveta Grálu 

Téma: Smrť ako súčasť života 

Sobota 9. októbra 2010, od 10.00 hod. 

V sále Břetislava Bakalu, Žerotínovo nám., Brno 

• MUDr. Jan PALOUČEK – Čo je smrť a čo sa s nami 

stane po smrti? Aké sú oblasti onoho sveta, pomoc 

a kontakt s našimi pomocníkmi a vodcami. 

• MUDr. Ivan RUSNÁK, CSc. – Smrť ako súčasť života 

• Ing. Artur ZATLOUKAL – 30 rokov medzi 

mŕtvymi, o záhrobných vplyvoch nášho sveta 

• Skúsenosti blízke smrti – zážitky z druhej 

strany; rozhovory s ľuďmi, ktorí mali mimotelesný 

zážitok alebo prežili klinickú smrť 

a ďalšie... 

Na prácu Raymonda Moodyho nadväzuje 

celý rad odborníkov, je autorom niekoľkých kníh 

a mnohých desiatok vedeckých článkov. U nás je 

najznámejšia jeho kniha Život po živote. Témy boli 

spracované aj filmovo a vyšli na DVD (česky Život 

po životě, edícia Spiritual Cinema, www.spiritualcinema.cz) 

Informácie na www.prazskebrany.cz. 

Jaroslav Strnad 

+420 603 551 824, jaroslav@felicius.cz 

www.felicius.cz

„Som si istý, že všetky náboženstvá prinášajú rovnaké 

posolstvo. Sú nimi láska, súcit, tolerancia, schopnosť 

odpustenia, pestovanie sebaovládania a vnútorné 

uspokojenie. Myslím, že z tohto základu vychádzali 

všetky náboženstvá. A aj preto majú všetky náboženské 

tradície – napriek všetkým filozofickým rozdielom – 

rovnaký potenciál, a to je pomáhať ľudstvu.“ 

Dalajláma na konferencii Fórum 2000

SG24

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?