SG24
30.05.2018 • Views
Embed Flag

SG24

ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
svetgralu

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

ROZŠIŘU<br />

strana 5<br />

VÝ VOJ ŽIVOTA<br />

strana 8<br />

SIEGFRIED<br />

ED<br />

HAGL<br />

strana 12<br />

<br />

<br />

<br />

strana 20<br />

<br />

<br />

<br />

Nová kniha<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

z edice<br />

<br />

<br />

Rozhovor s ředitelkou mobilního hospice<br />

Svět Grálu<br />

sobota 3. října 2009<br />

<br />

strana 32<br />

Masarykova kolej ČVUT, Thákurova 1, Praha 6 – Dejvice<br />

Vstupné 170 Kč<br />

Svět Grálu<br />

cena 78 Kč<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Milí čtenáři,<br />

letos oslaví časopis Svět Grálu své páté narozeniny. Za uplynulých pět let trochu povyrostl, nejen že se postavil na<br />

vlastní nohy, ale také se naučil více mluvit. Promiňte mi tu metaforu, ale je to skutečně tak. V porovnání s prvními<br />

čísly obsahují ta dnešní více než polovinu článků českých a slovenských autorů. No a co, řeknete si – to přece není<br />

nic zvláštního. Ale přece, podívejme se kolem sebe a řekněme si, je dnes skutečně běžné číst časopisy bez komerčních<br />

reklam a PR článků? Narazíme dnes snadno na vlastní názor a dokážeme si jej vytvářet? Kolik věnujeme prostoru<br />

svým vlastním myšlenkám a umíme je ještě sdílet s ostatními? Dokážeme ještě naslouchat a učit se od ostatních? I to je,<br />

přátelé, forma jak postupovat ve svém životě dál, jak získávat zkušenosti, inspiraci, odvahu i sílu k přemáhání sebe<br />

sama. Proto jsme se rozhodli uspořádat nové přednáškové fórum. Kromě přednášek bude fórum zajímavé i pro děti.<br />

Věříme, že vás svým programem zaujme. Těšíme se na vás!<br />

Váš Svět Grálu<br />

více na www.svetgralu.cz<br />

Hlavní sál<br />

9.00 zahájení<br />

9.15 – 10.30 Ing. Vít Syrový: Tajemství krve<br />

10.45 – 12.00 Mgr. Helena Bartošová: Hledali pomoc pro tělo… našli pomoc pro duši<br />

12.15 – 13.45 MUDr. Jan Palouček: Víra v uzdravení – stačí to?<br />

14.00 – 16.00 Margot Ruis: Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země<br />

16.15 – 17.45 Ing. Artur Zatloukal: Smrtí život nekončí<br />

Akce pro malé i velké děti v přilehlé galerii<br />

9.00 – 10.30 hraní klubových her, skládání jednoduchých skládaček z papíru<br />

10.30 – 12.00 Mgr. Vojtěch Zavadil: V království stromů deštného pralesa – promítání fotografií<br />

a povídání o tropickém pralese, střelba z indiánské foukačky.<br />

12.15 – 16.00 výlet s Jozefem a Eliškou Burianovými do tajemných zákoutí Divoké Šárky pod názvem<br />

„Kamzičí stezkou“, při nepříznivém počasí hra s pohádkovým motivem v galerii<br />

Během Přednáškového fóra zdarma k rozebrání starší čísla časopisu Svět Grálu. Rovněž bude možné zakoupit knihy nakladatelství<br />

Integrál Brno. Možnost domluvit si individuální konzultace s Ing. Vítem Syrovým, Mgr. Helenou Bartošovou, MUDr. Janem Paloučkem.<br />

Margot Ruis<br />

Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země<br />

simultánní překlad zajištěn<br />

Přírodní bytosti, jimž vděčíme za úrodnou půdu, její zelený příkrov, živou vodu<br />

a čistý vzduch k dýchání znovu hledají kontakt s lidmi a rády by byly vyslyšeny.<br />

Mohou nám předat poselství hluboké moudrosti, ale také dramatické apely na<br />

téma léčení nemocné Země. K tomu je zapotřebí spolupráce nás všech: léčba<br />

Země začíná v srdcích lidí! Budete-li chtít, můžete i vy nahlédnout do mých více<br />

než dvacetiletých intenzivních setkání s přírodními bytostmi.<br />

strana 9<br />

Päť biologických zákonov doktora Hamera<br />

strana 13<br />

strana 5<br />

strana 11<br />

2. díl seriálu Tajemství zrození<br />

strana 21<br />

strana 32<br />

strana 35<br />

cena 78 Kč<br />

strana 20<br />

strana 29<br />

strana 39<br />

cena 2,89 € (87 Sk)<br />

Svět Grálu<br />

www.svetgralu.cz<br />

www.svetgralu.sk<br />

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo<br />

25<br />

Dospievanie –<br />

kľúč k dospelosti<br />

Pre okolie neľahké obdobie života,<br />

pre človeka samotného rozhodujúce<br />

hľadanie životných postojov.<br />

Vychádza v septembri 2010<br />

19/2009 Svět Grálu<br />

8 STRAN NAVÍC !<br />

MILÍ ČTENÁŘI,<br />

OD TOHOTO ČÍSLA PRO VÁS ČASOPIS ROZŠIŘUJEME<br />

PŘI ZACHOVÁNÍ STEJNÉ CENY<br />

Svět Grálu<br />

Duchovní souvislosti v uo<br />

životě<br />

březen – květen 2009 · číslo 19<br />

Gemmoterapie v praxi KDYŽ TO NEBYL<br />

Svet Grálu<br />

ZÁZRAK, CO TEDY?<br />

<br />

Ještě nepřišel čas – zážitek blízké smrti<br />

21/2009 Svět Grálu<br />

Přednáškové fórum časopisu<br />

Hřích zvaný strava<br />

Démonická síla a posedlost<br />

Lidé by měli umírat doma<br />

Program fóra<br />

Témata přednášek<br />

Materialisté<br />

pocházejí z opice<br />

… a Vy?<br />

Jak vznikl život<br />

Přednáškové fórum<br />

22/2009 Svět Grálu<br />

20/2009 Svet Grálu<br />

<br />

Je rodina<br />

prežitok ?<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

jún – august 2009 · číslo 20<br />

Hledání české hudby a sebe sama<br />

y<br />

Rakovina? Minimalizujte paniku!<br />

Trestaním detí si dospelí<br />

autoritu nezaistia Svoboda – dar<br />

Prežila som vlastnú smrť nebo prokletí ?<br />

Výchova –<br />

detstvo podľa plánu<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

prosinec 2009 – únor 2010 · číslo 22<br />

Logoterapie, lékařská péče o duši<br />

Sedmý smysl u lidí a zvířat<br />

Zákony inkarnace<br />

Tunguzská záhada<br />

Zažil jsem smrt<br />

Syndróm<br />

vyhorenia<br />

Svět Grálu<br />

FOTOSERIÁL HIMÁLAJ<br />

Strana 31<br />

Kniha Manfreda Kybera<br />

Verunčina tři světla<br />

s podnadpisom Román detskej duše na tomto<br />

i onom svete je omnoho viac než len ezoterická<br />

rozprávka pre dospelých, je poetickým náčrtom<br />

cesty k stratenému raju. Farbisto podaný dej, ktorý<br />

sa odohráva v tomto reálnom svete, sa majstrovsky<br />

prelína s opisovaním sveta neviditeľného, ktorým<br />

sme obklopení.<br />

Približuje súvislosť minulých životov s realitou<br />

pozemského života a popisuje i odchod z tohto<br />

sveta do prostredia, kde na onom svete naše bytie<br />

pokračuje. A celým týmto dejom sa ako červená niť<br />

tiahne cesta, vedúca do strateného raja...<br />

Manfred Kyber - Verunčina tři světla<br />

Bežná cena: 3,98 € / Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 3,78 €<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu v časopise,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

To sa tak niekedy v noci zobudíte,<br />

založíte si ruky za hlavu a pozeráte<br />

sa a počúvate. Vidno strop, v polotme<br />

akoby prázdny, no v skutočnosti plný<br />

myšlienok a predstáv. Aj cez okno vidieť<br />

ešte kus oblohy s pár hviezdičkami,<br />

zvyšok sa do okna nevojde, pretože je<br />

stiesnený okolitými strechami. Počuť<br />

nočné mesto, oddychujúce po hašterivom<br />

a nervóznom dni, konečne sem dosiahol<br />

i vesmír a nalieva doň silu, aby jej<br />

zostalo dobrým ľuďom na celý zajtrajšok.<br />

Mozog sa vám krúti ako horúca<br />

parná turbína, vyrábajúca vo dne v noci<br />

elektrinu, i keď ju už nikto nepotrebuje.<br />

Myšlienky, myšlienky, myšlienky.<br />

Sú myšlienky bezmyšlienkovité<br />

a bezvýrazné ako tváre ľudí v električke.<br />

Nemajú silu, pretože nie sú precítené.<br />

Potom sú myšlienky silné a pevné,<br />

pretože sú naplnené životom a pretlakom.<br />

Myšlienky sú, teda existujú, pretože<br />

my, ľudia sme tvorcovia, formovatelia<br />

sveta. Tak, ako staviame okolité<br />

strechy, domy, mosty, továrne a cesty,<br />

staviame i myšlienky.<br />

„Keby som tak mal také okuliare…“<br />

napadne vám a hneď tie okuliare vidíte<br />

na strope. Okuliare, ktoré by videli<br />

myšlienky.“ Tak to by som trebárs uvidel<br />

kolegu Jozefa zo susednej kancelárie,<br />

známeho neprajného kverulanta,<br />

ako nad ním visí závistlivá myšlienka.<br />

Vyzerá napoly ako on i s jeho tvárou,<br />

ale pritom je taká, ešte závistlivejšia.<br />

Drží sa ho ako kukučie mláďa, on ju<br />

priživuje a vyživuje a ona ho zasa pobáda<br />

k ešte väčšej závisti. Nikto nič nevidí,<br />

iba ja skrz svoje okuliare; ale aj tak<br />

to z neho ostatní cítia – tak ako z vás<br />

cítiť dym, keď strávite večer pri táboráku.<br />

Až jedného dňa − ajhľa, vtáča sa<br />

osamostatnilo a vyletelo z hniezda. Je<br />

preč, ponáhľa sa k svojim, k rovnako<br />

závistlivým myšlienkam do ich spoločného<br />

hniezdiska. Ale nezabudne,<br />

u koho sa vyliahlo a kam sa má vrátiť.<br />

Raz som videl také spoločné hniezdisko<br />

havranov neďaleko Mělníka.<br />

Každý zimný podvečer sa do holého<br />

listnatého lesa zlietali tisíce a tisíce<br />

čiernych vtákov, posadali si na konáre<br />

a škriekali a krákali na seba jeden<br />

cez druhého; nič iné sa v tom lese neudržalo<br />

a nevydržalo okrem tých pochmúrnych<br />

škrekľúňov. Obsadili celý<br />

les, cítili sa v ňom silní a medzi svojimi.<br />

Ráno sa potom, keď sa opäť dosýta vyškriekali,<br />

rozlietali v húfoch po krajine:<br />

sliediť tými lesklými rozhnevanými<br />

očami, kde by sa čo dalo nájsť a rozklovať<br />

veľkými, silnými zobáčiskami.<br />

Aj naša závisť s kolegovou tvárou naberá<br />

posilu medzi svojimi a snorí po<br />

krajine, až nájde iného človeka, ktorý<br />

sa s takouto závisťou pohráva. Môže<br />

to byť sused Buček, ale aj Ibrahim Ali<br />

v Turecku alebo George Straw v Austrálii.<br />

U Georgea nakoniec nepochodí,<br />

ten urobí svojej závisti rázny koniec,<br />

ale Ali sa dá zviesť k zlému činu a ajhľa<br />

– už je kolega Jozef spojený nielen<br />

so svojou závisťou, ale aj s Ibrahimom<br />

a s jeho karmou.<br />

Jedného dňa sa zaťažená a posilnená<br />

závisť ako veľký vták opäť vráti<br />

do Jozefovho okolia; posadí sa na konár,<br />

zloží si čierne krídla a chystá sa<br />

zletieť až k nemu, len čo sa vyskladá tá<br />

správna príležitosť. A príležitosť nadíde,<br />

pretože kolega Jozef sa nemieni<br />

zmeniť a i naďalej sa považuje za ukrivdeného<br />

bojovníka za svoje spravodlivé<br />

právo. A už je to tu: jeho nežičlivý<br />

sused podal sťažnosť na stavebnom<br />

úrade kvôli posunutiu Jozefovej stavby<br />

o pol metra oproti výkresom. Nič mu<br />

do toho nie je, veď sám býva na úplne<br />

opačnom konci pozemku, ale Jozef<br />

musí platiť pokutu. Trest? Také slovo<br />

Božia spravodlivosť nepozná, len zákon<br />

Čo kto zaseje, to zožne.<br />

Jozef sa však nedá, v duši mu planie<br />

čosi, čo nazýva spravodlivým hnevom.<br />

Pozve si geometra a zistí, že susedov<br />

plot presahuje do jeho pozemku o 20<br />

cm. Jozef jasá, sused musí celý plot prestavať,<br />

akákoľvek vzájomná dohoda je<br />

nemožná...<br />

NA ÚVOD…<br />

Úbohý Jozef. Keby tušil, že za svoje<br />

víťazstvo platí desaťnásobnou stratou...<br />

zmenil by sa? To by záležalo len<br />

na ňom, nič a nikto by ho nemohol odradiť<br />

od rozhodnutia zmeniť sa k lepšiemu.<br />

Má tromfy v rukách. Keby sa<br />

zachoval ako džentlmen a dohodol<br />

sa na odškodnom, dostal by naspäť<br />

omnoho viac ako pokutu; ohromený<br />

a zahanbený sused by zažil veľké životné<br />

prekvapenie: takto vyzerá v skutočnosti<br />

heslo „šíriť okolo seba dobro“.<br />

Ale on to neurobí, bude sa zaplietať<br />

stále nižšie a nižšie. A všetko to začalo<br />

myšlienkami – závisťou živenými mláďatami<br />

vo vlastnom hniezde.<br />

A tak si tie okuliare zase z očí zložíte<br />

a pozeráte sa na nočný strop bez nich.<br />

Je vám trocha úzko z toho, čo všetko si<br />

my, nemúdri a nevedomí ľudia dokážeme<br />

navariť. Ale zasa pocítite aj úľavu<br />

z tej veľkej nemennej spravodlivosti,<br />

ktorá každému prináša štedré klasy<br />

z každého zasiateho zrniečka. Nielen<br />

zlého, ale samozrejme i z dobrého. Čo<br />

na tom, že nevyrastú hneď, že to zatiaľ<br />

vyzerá tak, že sa spravodlivosti nedovoláme,<br />

že zatiaľ majú prevahu tí<br />

druhí. Ak sa dobru v našom živote nedarí,<br />

znamená to, že buď máme ešte na<br />

odpykávanie staré viny, alebo že naše<br />

polepšenie ešte nie je dosť ozajstné, aby<br />

uviedlo do chodu ten pozvoľný prúd<br />

spravodlivého diania.<br />

Zatvoríte oči... keď ich otvoríte, je<br />

biely deň, strop je biely, belostne je<br />

v duši a kosé ranné slniečko na strechách<br />

domov napodobňuje horské vrcholy<br />

v prvých<br />

jarných lúčoch. –<br />

Je čas hľadať<br />

dobro, nachádzať<br />

ho a vďačne ním<br />

žiť.<br />

Artur Zatloukal<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

OBSAH<br />

PRÍRODA<br />

Prečo miznú včely?<br />

Od ich prežitia závisí aj to naše. Ako môžeme včely chrániť?<br />

5<br />

RECENZIA<br />

Sila prítomného okamihu<br />

„Veríte že ste svojou mysľou. Je to však iba klam.“<br />

28<br />

ZDRAVIE<br />

Neviditeľný most<br />

Modrá skalica – zabudnutý liek<br />

TÉMA<br />

Výskum myšlienok<br />

Môžu myšlienky pohnúť aj naším<br />

osudom?<br />

9<br />

TÉMA<br />

Telepatia – podvod alebo<br />

prirodzená schopnosť?<br />

Experimenty a svedectvá<br />

ZDRAVIE<br />

Cesta k životu<br />

Liečivá sila – magnetizmus a zázračné uzdravenie<br />

29<br />

33<br />

10<br />

PRIKÁZANIA<br />

Štvrté prikázanie 37<br />

TÉMA<br />

O psoch, čo čítajú myšlienky<br />

Zoznámte sa s Marsom, Pikky a Jimom, obzvášť nadanými<br />

psími telepatmi<br />

14<br />

FOTOREPORTÁŽ<br />

Malta<br />

Súostrovie s nepatrnou rozlohou,<br />

no s bohatou históriou<br />

ROZHOVOR<br />

Homeopatia – vášeň na celý život<br />

SERIÁL<br />

Tajomstvo zrodenia<br />

Výber mena a výchova pred narodením<br />

Rozhovor s Teréziou Stankovskou,<br />

zakladateľkou Inštitútu<br />

homeopatického vzdelávania<br />

Slovensko<br />

15<br />

25<br />

HUDBA<br />

Josef Suk<br />

O vernom milovaní Radúza a Mahulieny<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

TÉMA Sedem rokov núdze 46<br />

Mágia – cesta do neznáma<br />

Dobrodružstvo s neblahým koncom 19<br />

POVIEDKA<br />

O duši, ktorá hľadala domov 47<br />

KLÍMA<br />

Zmena klímy a príroda 23<br />

NÁZORY<br />

Listy čitateľov 48<br />

38<br />

42<br />

NA ZÁVER<br />

Nech prvý hodí kameňom 50

PRÍRODA<br />

Anna Štefková<br />

PREČO MIZNÚ<br />

VČELY ?<br />

Na Zemi žijú včely už dlho. Včelie<br />

fosílne nálezy sú síce veľmi<br />

vzácne, napriek tomu vznikol na základe<br />

rôznych paleolontologických<br />

štúdií rad hypotéz, z ktorých sa postupne<br />

vytvorila prijateľná predstava<br />

o dávnom vývoji včiel. Predpokladá<br />

sa, že včely sa vyvinuli asi pred 80<br />

miliónmi rokov z predkov podobných<br />

osám, ktoré opustili mäsitú<br />

stravu a stali sa vegetariánmi. Postupne<br />

sa včely prispôsobovali zberu<br />

peľu a nektáru. Telo sa im pokrylo<br />

chĺpkami, vznikli peľové kefôčky<br />

a košíčky na zber peľu, vyvinul sa<br />

medový vačok na prenášanie nektáru<br />

a predĺžil sa sosák. Odlišné<br />

podmienky sa podieľali na bohatej<br />

druhovej rozmanitosti včiel a jej<br />

príbuzných – od včiel samotárskych<br />

cez čmeliakov, včely bezžihadlové<br />

(tropické) až po včely žijúce sociálne<br />

v početných spoločenstvách. Najdokonalejšiu<br />

formu takého spoločenstva<br />

vytvorila včera medonosná.<br />

HLAVNÝM PRÍNOSOM<br />

VČIEL JE OPEĽOVANIE<br />

Označenie včela medonosná (Apis<br />

mellifera L.) alebo správnejšie<br />

Apis mellifica L.,čo znamená<br />

„včela vyrábajúca<br />

med“, pretože včely zbierajú<br />

a nosia do úľa nektár<br />

a medovicu, nie hotový<br />

med, je však vzhľadom na<br />

dôležitosť postavenia včiel v prírode<br />

trocha zavádzajúci. Med a ostatné<br />

produkty včiel sú tak trocha nadstavbou;<br />

hlavná úloha a prínos týchto<br />

malých, usilovných (a bodavých) živočíchov<br />

spočíva v opeľovaní kvitnúcich<br />

rastlín. Dnes má táto skupina<br />

rastlín najviac druhov. Značná časť<br />

kvitnúcich rastlín, nielen okrasné,<br />

ale i veľa úžitkových rastlín, je odkázaných<br />

na opeľovanie hmyzom.<br />

Bez opelenia tak nemôže väčšina<br />

ovocných druhov a zeleniny prinášať<br />

plody, ktoré sú súčasťou potravy<br />

ľudí. Už jediný úľ postavený do lánu<br />

poľa s kvitnúcou repkou zvýši výnos<br />

v priemere o 10 %, teda asi o 400 kg<br />

Značná časť kvitnúcich rastlín je<br />

odkázaná na opeľovanie hmyzom<br />

na hektár! U mnohých druhov ovocia,<br />

ktoré sú takmer výlučne závislé<br />

od opeľovania hmyzom, je neoceniteľná<br />

práca včiel ešte výraznejšia.<br />

VČELY MIZNÚ<br />

BEZ STOPY<br />

Niet sa čo čudovať, že odborníci aj<br />

informovaná verejnosť temer na<br />

celom svete vyjadrujú značné znepokojenie<br />

nad skutočnosťou, že včely<br />

miznú. V Severnej Amerike zmizli<br />

v roku 2006 milióny včiel – prestali<br />

sa starať o plod, opustili svoje úle,<br />

prosto zmizli. Na západnom pobreží<br />

tak v rokoch 2006/2007 skolabovalo<br />

skoro 60 % včelstiev, na východnom<br />

pobreží a v Texase viac<br />

než 70 %. V celej zemi tak zmizlo<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

PRÍRODA<br />

v priemere 25 % včiel. V Amerike<br />

je dnes 80–90 % ovocných stromov<br />

opeľovaných včelstvami, privážanými<br />

do sadov v čase kvitnutia. Alternatíva<br />

Tri štvrtiny potravinovej produkcie<br />

v Únii sú závislé od včiel<br />

k opeľovaniu včelami v podstate neexistuje<br />

– pokiaľ neberieme do úvahy<br />

trebárs umelý vietor, ktorý by peľ prenášal.<br />

Pokles počtu včiel nie je však<br />

obmedzený iba na Ameriku. V niektorých<br />

krajinách EÚ poklesol počet<br />

včelstiev až o 50 %. V Slovinsku napríklad<br />

klesol počet včelstiev v zimnom<br />

období 2007/2008 o 30 %, v Českej<br />

republike o štvrtinu. V lete 2008 zahynulo<br />

v južnom Nemecku 11 500 včelstiev,<br />

to je 500 miliónov včiel! Na záchranu<br />

európskych včelstiev, ktoré sú<br />

ohrozované klimatickými zmenami,<br />

pesticídmi a novými nákazami, vyzval<br />

aj Európsky parlament. Podľa<br />

neho sú tri štvrtiny potravinovej produkcie<br />

v Únii závislé od včiel a opeľovaním<br />

sú podmienené štyri<br />

z piatich druhov zeleniny<br />

vypestovanej v Európe. Za<br />

poklesom počtu včiel stojí<br />

o. i. výrazný pokles peľu<br />

a nektáru. Tento úbytok je<br />

spôsobený využívaním ošetrených<br />

semien a extenzívnym poľnohospodárstvom,<br />

keď sa na veľkých plochách<br />

pestuje iba jedna plodina. Kvôli tomu<br />

sa včelám zle hľadá dostatok nektáru,<br />

ktorý predstavuje základ ich<br />

stravy. Znížený príjem tohto zdroja<br />

potravy potom oslabuje imunitný<br />

systém včiel. Ďalšie nebezpečenstvo<br />

predstavujú pesticídy, obzvlášť<br />

nervový jed chlothianidin, ktorý sa<br />

používa na morenie semien, nedostatok<br />

genetickej rozmanitosti rastlín<br />

a klimatické zmeny. Podozrenie<br />

vyvoláva i geneticky zmenená kukurica.<br />

Mnoho európskych včelárov<br />

dáva hlavnú vinu systémovým pesticídom<br />

novej generácie, Španieli Nosema<br />

ceranae. Výskumníci naopak za<br />

najväčšieho vinníka miznutia včiel<br />

označujú roztoča Varroa destructor.<br />

Niektorí včelári v Únii prichádzajú<br />

každú zimu o niekoľko desiatok včelstiev.<br />

Výskumom príčin masívnych<br />

úhynov včiel sa zaoberá projekt nazvaný<br />

COLOSS, ktorý si kladie za<br />

cieľ fenomén úhynu objasniť a potom<br />

navrhnúť prostriedky na prevenciu.<br />

Do projektu je zapojených 130 výskumníkov<br />

z celého sveta, vrátane<br />

špecialistov z Českej republiky. Minuloročný<br />

kongres Apimondie vo<br />

francúzskom meste Montpellier bol<br />

príležitosťou na diskusiu o dosiahnutých<br />

výsledkoch práce. Výskumníci<br />

Úhyn včiel nemá<br />

iba jedinú príčinu<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

sú presvedčení, že úhyn nie je spôsobený<br />

len jedinou príčinou, jednotlivé<br />

faktory však môžu pôsobiť súčasne,<br />

a tak dochádza k vzájomným interakciám<br />

negatívnych vplyvov. Pritom<br />

je zaujímavé, že za primárny<br />

stresový faktor sa začínajú považovať<br />

klimatické zmeny, ktoré majú<br />

vplyv na dostupnosť vody a potravy<br />

pre včely.<br />

Podľa názoru mnohých odborníkov<br />

si národné vlády ani Európska

PRÍRODA<br />

cukor bežne používaný v domácnostiach.<br />

Obsahuje glukózu, fruktózu,<br />

do piatich percent sacharózu, maltózu<br />

a iné cukry v najrôznejších pomeroch<br />

a ešte asi 200 ďalších látok.<br />

Pri zbieraní nektáru prinášajú včely<br />

do úľa okrem peľu aj rastlinné farbivá,<br />

tzv. flavonoidy, u ktorých bolo<br />

únia ešte stále závažnosť miznutia<br />

hmyzích opeľovačov plne neuvedomujú.<br />

Zďaleka totiž nejde len o samotných<br />

včelárov, ktorým v určitých<br />

prípadoch hrozí aj krach. Ide o zachovanie<br />

prírody, jej rozmanitosti,<br />

ale aj o poľnohospodárske činnosti<br />

v tej podobe, ako ich poznáme. Ide<br />

o opeľovanie, ktoré je nevyhnutné na<br />

to, aby nám v Európe narástla tretina<br />

potravín, ktoré spotrebovávame –<br />

predovšetkým ovocia a zeleniny.<br />

NAJLEPŠÍ MED<br />

JE Z DOMÁCEJ<br />

PRODUKCIE<br />

Ako už bolo povedané, najobľúbenejšou<br />

potravou včiel je kvetový<br />

nektár. Časť nektáru, ktorý včely<br />

hneď nespotrebujú, zmiešajú s telovými<br />

fermentmi a plnia ním plásty.<br />

Na jeden kilogram kvetového medu<br />

sú potrebné 2 kg nektáru. S nektárom<br />

sa do medu dostane asi 0,5 %<br />

peľu. Pokiaľ prevažuje iba jeden druh<br />

peľu, hovoríme o mede repkovom,<br />

agátovom, lipovom alebo trebárs vresovom,<br />

inak sa tento med označuje<br />

všeobecne ako kvetový. Veľmi oceňovaný<br />

je aj med označovaný ako lesný,<br />

pretože včely tu zbierajú výlučky<br />

mšíc na ihličnatých stromoch. Med<br />

je tmavý, chutí korenisto a nekryštalizuje<br />

tak ľahko ako med kvetový.<br />

Med nie je chemicky konštantná<br />

zlúčenina, ako napríklad sacharóza,<br />

Liečivé účinky medu<br />

sú známe po tisícročia<br />

dokázané, že posilňujú náš imunitný<br />

systém. Liečivé účinky medu sú napokon<br />

známe už po tisícročia – nech<br />

už je to lyžička medu do čaju pri začínajúcom<br />

nachladnutí alebo do<br />

pleťovej masky či natretie medu na<br />

nehojacu sa ranu alebo na popraskané<br />

pery. Čo sa týka konzumácie<br />

medu, nie je také dôležité, aký druh<br />

jeme, ale odkiaľ náš med pochádza.<br />

Med, ktorý včely vyrobia z nektáru<br />

v našom okolí, obsahuje čiastočky<br />

peľu z našej domácej flóry. Náš obranný<br />

systém sa naučí s týmto peľom<br />

„zaobchádzať“ a imunitný systém sa<br />

posilní. Dovozové medy, ktoré pochádzajú<br />

zo všetkých končín sveta<br />

(napríklad med z Austrálie), môžu<br />

obsahovať peľové čiastočky, na ktoré<br />

nie je náš organizmus navyknutý,<br />

a tak môže vyvolávať alergické reakcie.<br />

KVETOVÝ PEĽ –<br />

OCEŇOVANÝ<br />

A OBÁVANÝ<br />

Okrem nektáru zbierajú včely na<br />

svojich letoch i kvetový peľ.<br />

Čiastočky peľu sú veľmi malé, u tých<br />

najmenších ich váži 300 000 jeden<br />

gram. Kvetové pele obsahujú takmer<br />

všetky životne dôležité aminokyseliny,<br />

ktoré ľudské telo potrebuje.<br />

Množstvo ľudí sa dnes stravuje jednostranne,<br />

preto sa často odporúča<br />

kvetový peľ ako doplnok stravy, osobitne<br />

pri chorobách podmienených<br />

vekom, alebo ako kúra na posilnenie<br />

organizmu. To isté platí i pre materskú<br />

kašičku – Gelée Royale. Kvetové<br />

pele majú však aj svoju temnú<br />

stránku. Stúpa počet osôb alergických<br />

na kvetové pele, nielen dospelých<br />

ale i detí. Zatiaľ nie je jasné,<br />

prečo sa tak zvyšuje citlivosť na pele,<br />

môže to však súvisieť práve s dovozovými<br />

medmi. Krajiny, ktoré sú<br />

v zásobovaní medom prakticky sebestačné,<br />

ako je napríklad Španielsko,<br />

Portugalsko, Lotyšsko, Balkán alebo<br />

trópy, problém alergie v podstate nepoznajú.<br />

PROPOLIS – PRÍRODNÉ<br />

ANTIBIOTIKUM<br />

Určite všetci poznáte lesklé, lepkavé<br />

pupence gaštanov, bukov,<br />

topoľov aj iných stromov. Včely tieto<br />

lepkavé látky zbierajú, miešajú ich<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

PRÍRODA<br />

s voskom, éterickými olejmi, fermentmi<br />

a flavonoidmi a s takto vzniknutou<br />

hmotou zvanou propolis utesňujú<br />

škáry vo svojom úli. Výskum<br />

tohto včelieho produktu sa rozšíril<br />

až v šesťdesiatych rokoch minulého<br />

storočia, keď sa nadšený dánsky včelár<br />

K. L. Aagaard, ktorý ochorel na<br />

zápal hrdla, sám propolisom vyliečil.<br />

Pokyn na užitie propolisu dostal<br />

vo sne. Dnes je propolis známy ako<br />

Propolis ako prírodné<br />

antibiotikum<br />

prírodné antibiotikum, okrem toho<br />

je účinný pri liečbe takmer všetkých<br />

plesňových ochorení na koži i v krvi.<br />

U niektorých jedincov môže však<br />

propolis vyvolať alergickú reakciu,<br />

pretože obsahuje asi 5 % peľu. Včely<br />

samé sa pomocou propolisu chránia<br />

pred mnohými chorobami, pretože<br />

prostredie úľa − vysoká vzdušná vlhkosť<br />

a teplota asi 35°C − je na šírenie<br />

plesní obzvlášť priaznivé.<br />

MNOHOSTRANNÝ<br />

A VEĽMI OCEŇOVANÝ –<br />

VČELÍ VOSK<br />

Včelí vosk je produkt mastných kyselín<br />

a alkoholu, ktorý včely vypotia.<br />

Včely samé používajú vosk na<br />

stavbu plástov, z nich získaný čistý<br />

vosk sa potom používa na výrobu<br />

sviečok, voskových farieb, pleťových<br />

mliek i krémov, na liečebné účely, je<br />

vhodný na zábaly, pri chorobách<br />

z nachladnutia alebo bolestiach svalov<br />

a kĺbov.<br />

HONEYMOON<br />

A MEDOVINA<br />

Je ešte jeden výrobok,<br />

ktorý je potrebné v súvislosti<br />

so včelami a ich<br />

produkciou medu spomenúť<br />

– a to je medovina. Pripravuje<br />

sa kvasením medu<br />

a je jedným z najstarších<br />

alkoholických nápojov na<br />

svete. Vyrábala sa už v Babylone<br />

pred viac ako 4 000<br />

rokmi. Je bohatá na vitamín<br />

B podporujúci reprodukciu a na<br />

aminokyseliny, ktoré majú vplyv na<br />

zvýšenie plodnosti. V starej Perzii<br />

mali novomanželia piť sladký medový<br />

nápoj po celý „medový mesiac“<br />

– odtiaľ pochádza anglický<br />

výraz pre medové týždne: „honeymoon“.<br />

Pokiaľ sa potom páru narodil<br />

syn, posielali sa výrobcovi medoviny<br />

gratulácie ohľadom kvality jeho výrobku.<br />

AKO VČELY CHRÁNIŤ?<br />

Ako teda včely chrániť, keď sú také<br />

nepostrádateľné? Napríklad<br />

tým, že vo svojej záhrade namiesto<br />

anglického trávnika, ktorý musíme<br />

kosiť každý týždeň, vysejeme lúčnu<br />

zmes. Šetríme čas, pretože lúku stačí<br />

pokosiť dvakrát za sezónu, a lúčne<br />

kvety poskytujú včelám nektár. Pri<br />

kosení by sme vôbec mali byť opatrní.<br />

Včely totiž zbierajú nektár prevažne<br />

pri teplotách 20 – 25°C. Pri nepriaznivej<br />

zhode okolností môžeme<br />

na jednej kvitnúcej lúke kosačkou<br />

zlikvidovať až 20 000 včiel! Včely<br />

nám budú vďačné za vysádzanie<br />

kvitnúcich kríkov a stromov, skoro<br />

kvitnúce rastliny, slnečnice, brečtan<br />

atď. A aj za nelámanie „bahniatok“,<br />

ktoré v prírode zjari nájdeme – sú pre<br />

včely prvou potravou po dlhej zime...<br />

Vzhľadom na mnohostrannú užitočnosť<br />

včiel je preto určite oprávnený<br />

výrok, ktorý hovorí, že najprv<br />

umiera včela – potom človek. Časové<br />

rozpätie medzi<br />

oboma dejmi je vraj<br />

asi štyri roky. To je<br />

nepríjemne málo...<br />

Anna Štefková<br />

anna.stefkova@svetgralu.cz<br />

Literatúra:<br />

• B. Hrobařová: Původ včely medonosné,<br />

Včelařství 10/2009<br />

• Ing. S. Jaš: Příčin plošných úhynů včelstev<br />

je hned několik, Včelařství 11/2009<br />

• Vetweb.cz<br />

• Siegfried Hagl: Wo bleiben die Bienen,<br />

GW52<br />

• Franz-Josef Würfl: Emsige Helfer für Mensch<br />

und Natur, GW 53<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

ZDRAVIE<br />

Gerd Harms<br />

Síran meďnatý, alebo inak modrá skalica<br />

je biela kryštalická látka, ktorá pri<br />

kontakte s vodou zmodrie. Využíva sa<br />

v mnohých oblastiach ako napríklad<br />

v ovocinárstve na postreky viniča a ovocných<br />

stromov. Jeho využitie ako ako liečebného<br />

prostriedku je menej známe<br />

možno i kvôli tomu, že nebola pochopená<br />

podstata účinku tejto metódy.<br />

nohí sme už iste zažili nepríjemné<br />

a bolestivé hojenie rany<br />

M<br />

po vytrhnutí zuba. No a práve toto<br />

je prípad, kedy by sme mohli vyskúšať<br />

túto už takmer zabudnutú medikáciu.<br />

Pripravíme si roztok modrej<br />

skalice (na pohár vody stačí jedna<br />

čajová lyžička prášku) a do nej vhodíme<br />

náš vytrhnutý zub. Účinok<br />

sa dostaví v podobe úľavy od bolesti<br />

a zrýchleného priebehu liečby.<br />

Túto metódu popisuje publikácia<br />

zubného lekára Hansa Geislera<br />

„To ma vyliečilo, to mi pomohlo“,<br />

v ktorej rozpráva o svojich skúsenostiach<br />

s touto kedysi rozšírenou<br />

metódou liečenia, ktorá upadla do<br />

zabudnutia, pretože si ľudia nevedeli<br />

vysvetliť spôsob ako účinkuje.<br />

Medzi oddelenou časťou tela v pohári<br />

s antiseptickým roztokom modrej<br />

skalice na jednej strane a telom,<br />

ktoré sa malo liečiť na druhej strane,<br />

nebolo žiadne viditeľné spojenie.<br />

Táto metóda sa dá využiť aj<br />

v iných prípadoch. Do roztoku<br />

modrej skalice môžeme dať časť obväzu<br />

z reznej, či hnisajúcej rany, použitú<br />

vreckovku pri silnej nádche,<br />

moč v prípade problémov s ľadvinami,<br />

močovým mechúrom, príp.<br />

prostatou. Je to bezpečný a lacný<br />

spôsob samoliečby.<br />

Táto metóda spája antiseptické<br />

pôsobenie modrej skalice a síry,<br />

ktorú obsahuje. No jej účinok nespočíva<br />

v chemickom pôsobení – tak<br />

ako sme zvyknutí pri bežnej medicíne<br />

– ale v pôsobení vibrácií a informácií<br />

týchto látok na diaľku. Tie<br />

si nachádzajú vlastnú cestu k telu<br />

cez spojenie, ktoré sa na prechodnú<br />

dobu vytvorí medzi oddelenou časťou<br />

tela a vlastným telom. Podľa<br />

niektorých vedeckých vysvetlení<br />

každé telo kmitá na svojej jedinečnej<br />

vlnovej dĺžke a oddelená časť tela<br />

ešte nejaký čas kmitá na tejto vlne.<br />

Tým vznikne elektromagnetické<br />

spojenie, ktorým sa môže preniesť<br />

určitý vplyv.<br />

Skúsenosti s touto metódou poukazujú<br />

na to, že existujú určité<br />

vzťahy a prepojenia, ktoré nie sú<br />

dostupné našim telesným zmyslom<br />

a poznatkom dnešnej lekárskej<br />

vedy či prírodovedy. Sú to neviditeľné<br />

spojenia, ktoré majú na naše<br />

zdravie blahodarný vplyv.<br />

Gerd Harms<br />

gerd.harms@svetgralu.cz<br />

(Pozn. red.: Podobný spôsob využitia tejto<br />

netradičnej metódy popisuje aj v Čechách<br />

žijúci slovenský reflexný terapeut Július Pataky<br />

vo svojej knihe Učebnice reflexní terapie,<br />

vydavateľstvo Fontána, 1998).<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

„Žiaden čin, žiadne slovo, žiadna myšlienka sa nestratí, všetko ostáva a prinesie svoje plody.“<br />

Carl Hilty (1831 - 1909), švajčiarsky filozof, právnik a spisovateľ<br />

Martin Schott, Rastislav Podivinský<br />

Výskum<br />

myšlienok<br />

„Predstavte si,“ hovorí susedke matka deväťročnej<br />

Natálky, „čo mi včera tá moja dcéra povedala,<br />

keď sa vrátila domov zo školy. ‚Mami, deti si dnes<br />

v autobuse spievali takú sprostú pesničku, už ju<br />

viem aj naspamäť, tak som si ju spievala tiež, bola<br />

to zábava.‘ Hovorím jej: ‚Natálka, to nie je pekné,<br />

veď vieš, už som vám deťom toľkokrát hovorila,<br />

že u nás v rodine sa neslušne hovoriť nebude, my<br />

s ocinom tiež takto nikdy nehovoríme. Nie je to<br />

správne.‘ A Natálka na to: No a môžem si spievať s<br />

deťmi aspoň v mysli, pre seba, aby ma nikto nepočul?<br />

– No isteže, myslieť si môžeš čo chceš, Natálka.<br />

Keď si to na tebe nikto nevšimne, nikomu to ani neublíži…,“<br />

odpovedala vraj dcérke táto milá pani…<br />

Zrejme by podobne odpovedalo i mnoho ďalších,<br />

ktorí to so svojimi deťmi a blízkymi myslia „skutočne”<br />

dobre. A čo vy? Tiež si myslíte, že myšlienky<br />

nemôžu ubližovať, škodiť, alebo naopak pomáhať?<br />

ZVNÚTRA VON<br />

aždý bude iste súhlasiť s tým, že<br />

K smutné a depresívne myšlienky<br />

podobne ako aj myšlienky optimistické<br />

a veselé silne ovplyvňujú celkový<br />

duševný, psychický i telesný stav<br />

človeka. Tu ide predovšetkým o naše<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

vnútro, vonkajší svet akoby nimi ostal<br />

nedotknutý. Na druhej strane je<br />

zrejmé, že činom najskôr predchádzajú<br />

myšlienky. Bez nich sa nezaobíde ani<br />

projekt stavby, ani hudobné dielo, ani<br />

žiadne bežné činnosti denného<br />

života. Navyše sa zdá,<br />

že myšlienky nášho denného<br />

života môžu byť dosť silné<br />

na to, aby na nás doliehali<br />

i v noci počas spánku. Desivý<br />

večerný film alebo vážnejšie<br />

pracovné či osobné<br />

problémy sa nám neraz<br />

premietajú i v snoch. Naše<br />

sny sú potom často dopletené,<br />

a to možno i preto, že<br />

sú obohatené o ďalšie myšlienky<br />

putujúce naším okolím,<br />

ktoré vníma podvedomie<br />

našej duše, uvoľnenej<br />

počas spánku. Myšlienka<br />

je niečo určité, nejaká substancia<br />

ktorá existuje, ktorú<br />

niekto najskôr sformoval. Každá taká<br />

myšlienka je spojená s tým, kto ju vytvoril,<br />

má zrejmú farbu i tvar, má aj svoj<br />

emocionálny náboj. Svedčia o tom aj<br />

niektoré umelecké diela. Vráťme sa<br />

však k ich vplyvu na nás a na naše<br />

okolie.<br />

Dnes sa často polemizuje o tom, čo<br />

môže byť príčinou niektorých nepochopiteľných<br />

udalostí. Neraz sa napríklad<br />

stalo, že žiak zobral otcovu zbraň<br />

a bez okolkov ju vytiahol na svojich<br />

spolužiakov a učiteľov. Tragédií tohto<br />

typu obletelo svet už niekoľko. Zakaždým<br />

vznikli diskusie o tom, či takýto<br />

skrat v uvažovaní nemohol spôsobiť<br />

pestrý „myšlienkový svet“ dnešných filmov<br />

a počítačových hier, ktorých bohatosť<br />

spočíva hlavne vo veľkej dávke násilia,<br />

plytkosti a povrchnosti. Prílišná<br />

pozornosť venovaná týmto médiám<br />

môže otráviť predovšetkým mysle detí,<br />

ktoré sa ešte len vyvíjajú, sú veľmi vnímavé<br />

a nemajú ujasnený obraz o svete.<br />

Vplyv myšlienok, hlavne ten negatívny<br />

sa dokazuje len ťažko. Preto<br />

myšlienky agresivity, nenávisti, závisti<br />

a ďalšie význačné charakteristické myšlienkové<br />

prúdy dnešnej modernej doby<br />

môžu pôsobiť „v utajení“ a bez zjavnej

TÉMA<br />

ujmy. Naproti tomu ak niekto prepadne<br />

zákazníka pri supermarkete, môže sa<br />

stať jeho čin viditeľný nielen náhodným<br />

okoloidúcim, ale vďaka priemyselným<br />

kamerám neskôr pobaví aj milióny divákov<br />

na televíznych obrazovkách. Jeho<br />

záblesk slávy napokon končí na polícii<br />

s rukami v putách.<br />

Slová a skutky sú ľahko rozpoznateľné,<br />

zodpovednosť za ne je jednoznačne<br />

pochopiteľná. Myšlienky sú<br />

síce jemnejšieho druhu, ich účinok je<br />

zmyslami alebo prístrojmi fakticky nezachytiteľný,<br />

no zodpovednosť za ne<br />

človek taktiež musí prijať. Jej prejavy<br />

sú potom viditeľné v onom šťastí, či nešťastí,<br />

dobrom či zlom osude. Jeho príčiny<br />

pritom tkvejú aj v tom neviditeľnom<br />

svete myšlienok a v nich samých<br />

ako tvorcoch.<br />

PRENOS MYŠLIENOK<br />

renosom myšlienok na diaľku sa<br />

P zaoberalo už mnoho experimentov.<br />

Úlohou zúčastnených na jednom<br />

experimente bolo uhádnuť, na ktorý<br />

obraz jeden z nich práve myslí. Stanovená<br />

osoba mala obraz “vysielať” a iná,<br />

ktorá ho má “prijímať”, musí uhádnuť,<br />

na ktorý obraz “vysielateľ” myslí.<br />

Účastníci pokusu pritom sedia v pokoji<br />

a sústredení, každý v inej zvukotesnej<br />

miestnosti. “Prijímateľ” dostane štyri<br />

obrázky a má uhádnuť, ktorý z nich<br />

prijal v myšlienkach od “vysielateľa”.<br />

Štatistická pravdepodobnosť správneho<br />

uhádnutia je 25 %. Avšak skutočný<br />

výsledok z 2500 pokusov bol 33,2 %.<br />

U hudobne nadaných osôb bola úspešnosť<br />

až okolo 40 %.<br />

TEHOTENSTVO VĎAKA<br />

MODLITBÁM?<br />

uhokórejský gynekológ Kwang Cha<br />

J a americký profesor Roger Lobo sa<br />

rozhodli preveriť spoľahlivosť „školskej<br />

náuky“. Obaja chceli zistiť, či ženy po<br />

umelom oplodnení otehotnejú ľahšie,<br />

ak sa za ne budú iní modliť. Na tomto<br />

experimente sa zúčastilo 219 žien vo<br />

veku od 26 do 46 rokov. Boli rozdelené<br />

do dvoch skupín, pričom ani pacientky<br />

ani lekári nevedeli, ako boli zadelené.<br />

Fotografie žien jednej skupiny boli rozoslané<br />

veriacim z rôznych častí zeme<br />

s prosbou, aby sa za ne počas troch týždňov<br />

modlili. Výsledok bol obdivuhodný:<br />

zo skupiny žien, za ktoré sa iní<br />

modlili, otehotnelo 50 % žien, z druhej<br />

skupiny otehotnelo naproti tomu len<br />

26 % žien.<br />

POSOLSTVO VODY<br />

asaru Emoto, japonský výskumník<br />

a autor kníh o vode, je<br />

M<br />

známy svojimi experimentmi so zmrazovaním<br />

a fotografovaním kryštálikov<br />

vody, na ktoré najprv nechal pôsobiť<br />

myšlienky alebo slová buď pozitívneho<br />

alebo negatívneho charakteru. Niektoré<br />

tiež ovplyvňoval hudbou. Pozitívne<br />

pôsobenie na vzorky vody spôsobilo,<br />

že jej kryštály mali pekné vzory<br />

a tvary. Vplyvom negatívnych myšlienok<br />

naopak vznikli neharmonické<br />

a nepekné útvary, alebo nevznikli<br />

žiadne. M. Emoto raz fotografoval<br />

zmrazenú vzorku vody, ktorú odobral<br />

vo svojej vlasti v Shinagawe v Tokiu.<br />

S prekvapením zistil, že očakávané obrazce<br />

sa nevytvorili. Očividne asi nešlo<br />

o dobrú vodu. Poprosil však 500 svojich<br />

študentov z rôznych častí Japonska,<br />

aby na túto vzorku vody, ktorú položil<br />

na svoj pult, posielali dobré myšlienky.<br />

Následné fotografie potom zobrazovali<br />

pekné kryštalické štruktúry.<br />

V inom experimente zasa nechal na<br />

jednu vzorku vody pôsobiť peknú klasickú<br />

hudbu, ďalšej vzorke „púšťali“<br />

heavy-metal s nepeknými textami.<br />

Prvá vzorka vytvorila nádherné kryštály,<br />

v druhej vzorke sa nevytvorili<br />

kryštály žiadne.<br />

Účinok slov na vodu: túto formu kryštálu<br />

ovplyvnili slová o láske a vďačnosti.<br />

THE NOLAN SISTERS<br />

aždému z nás sa iste neraz stalo,<br />

K že si náhle spomenul na nejakú<br />

blízku osobu, ktorá čoskoro zatelefonovala,<br />

alebo pri zazvonení telefónu<br />

nás spontánne napadlo, kto nám volá.<br />

Ruppert Sheldrake, biológ a bádateľ<br />

v oblasti telepatie, sa vo svojom výskume<br />

zaoberá aj prenosom myšlienok<br />

v súvislosti s telefonovaním. Na<br />

svojej webovej stránke www.sheldrake.<br />

org uverejnil experiment (http://www.<br />

youtube.com/watch?v=UdOi3s-tBzk),<br />

na ktorý si prizval 5 dám zo známej<br />

anglickej ženskej hudobnej skupiny 80-<br />

tych rokov – The Nolan Sisters. Štyrom<br />

z nich pripadla úloha telefonistiek<br />

– vysielačiek signálu a piata, najmladšia<br />

sa stala prijímateľkou. Štyri staršie<br />

sestry na základe náhodného výberu<br />

hodom kockou mali zatelefonovať najmladšej<br />

sestre, ktorá čakala pri telefóne<br />

vo vzdialenejšom hoteli. Jej úlohou<br />

bolo prv než zdvihne slúchadlo<br />

uhádnuť, ktorá zo štyroch sestier jej<br />

práve telefonuje. Štatistická pravdepodobnosť,<br />

že uhádne správneho volajúceho<br />

je 25 %. Tento experiment preveril,<br />

či je možné myšlienkovým úsilím<br />

dosiahnuť lepší výsledok ako je štatistický<br />

priemer. Výsledok bol presvedčivý,<br />

dosiahnuté skóre bolo 50 %.<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

TÉMA<br />

V<br />

RAJČINY PROFESORA<br />

HOFFMANNA<br />

roku 1991 na podnet profesora<br />

Manfreda Hoffmanna vyhlásilo<br />

bavorské rádio „Hier und Heute“ experiment,<br />

ku ktorému boli prizvaní<br />

poslucháči tohto rádia. Prihlásili sa<br />

stovky poslucháčov. Náhodným výberom<br />

dostalo príležitosť 100 záujemcov.<br />

Vybrané osoby sa zúčastnili<br />

pokusu, ktorý mal preukázať, či je<br />

možné pozitívnymi myšlienkami<br />

ovplyvňovať vývoj rastlín. Každý<br />

účasník dostal písomné inštrukcie<br />

a šesť priesad rajčín rovnakého veku,<br />

sorty a dátumu výsadby. Týchto šesť<br />

rastlín museli rozdeliť na dve skupiny,<br />

ktoré zasadili vedľa seba v rozostupe<br />

približne jedného metra. Obidve<br />

skupiny rajčín mali vyrastať pri<br />

rovnakých svetelných a tepelných<br />

podmienkach, v rovnakej pôde a rovnako<br />

zavlažované a hnojené. Každý<br />

týždeň sa zaznamenávali údaje ako<br />

výška, začiatok kvitnutia, prvý náznak<br />

tvoriaceho sa plodu a počet plodov.<br />

Navyše sa vykonávali neohlásené<br />

kontroly. Rajčiny sa nesmeli<br />

skonzumovať, ale boli odovzdané na<br />

laboratórny rozbor kvality.<br />

Rozhodujúcim momentom pokusov<br />

bolo mentálne pôsobenie na rastliny.<br />

Na to poslúžilo už zmienené rozdelenie<br />

rastlín do dvoch skupín. S jednou<br />

skupinou mali účastníci pokusu<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

vybudovať „emocionálny vzťah“: rastliny<br />

denne láskyplne pozdravili a viackrát<br />

denne sa im priateľsky buď v myšlienkach<br />

alebo nahlas prihovárali.<br />

Ostatné tri rastliny dostali také isté<br />

množstvo svetla a vody, ale zostali bez<br />

tejto ľudskej náklonnosti.<br />

Účastníčka experimentu Uta Ebbinghausenová<br />

z Meckenheimu v prvom<br />

týždni pokusu nespozorovala medzi<br />

oboma skupinami žiaden zreteľný<br />

rozdiel. „Annu, Bertu a Cecíliu“ ako<br />

pokrstila svoje tri rastliny, každé ráno<br />

pekne pozdravila a viackrát za deň sa<br />

im prihovárala. Nezdalo sa jej správne<br />

nehovoriť s ostatnými tromi, no kvôli<br />

pokusu to vydržala. “Pred ôsmym týždňom<br />

bolo zjavné, že rastliny ku ktorým<br />

som sa prihovárala, rýchlejšie<br />

rástli a boli väčšie. Najväčšie plody<br />

mala po takmer troch mesiacoch Cecília,<br />

ktorá bola pôvodne problémový<br />

prípad. Keď som ju dostala, mala nalomenú<br />

stonku. Táto rastlina bola na<br />

konci pokusu najvydarenejšia, venovala<br />

som jej najviac starostlivosti.“<br />

Predavačka kníh Sibylle Hofmannová<br />

sa svojim rastlinkám prihovárala<br />

napríklad takto: ”ach, vy ste mi opäť<br />

podrástli, pekne, že ste tu. Slniečko<br />

svieti, takže sa vám dnes bude dobre<br />

dariť. Môžete opäť pekne podrásť…“<br />

Rozdiel medzi oboma skupinami sa<br />

u nej prejavil už v prvom týždni. “Trojica,<br />

ktorú som nikdy nezabudla pochváliť,<br />

rástla vlastne od začiatku rovnomerne.<br />

Kvety sa ukázali skôr a boli<br />

silnejšie ako ostatné. Mali skôr, viac,<br />

krajšie a väčšie plody. A ich listy zostali<br />

aj dlhšie zelené.”<br />

Na konci vegetačného obdobia priniesli<br />

účastníci plody a vypísané protokoly.<br />

Porovnanie hmotnosti plodov<br />

prinieslo zaujímavý výsledok: plody<br />

„hýčkaných“ rastlín boli ťažšie o 22,4 %.<br />

No rozdiely v kvalite medzi oboma<br />

skupinami nedokázali preukázať ani<br />

renomovaní labužníci pri ochutnávke<br />

ani chemické laboratórne vyšetrenia.<br />

Profesor Hoffmann bol na začiatku<br />

pokusu skeptický. Dostal však odpoveď<br />

na to, prečo majú niektorí ľudia<br />

zvláštne nadanie v zaobchádzaní s rastlinami<br />

a stromami, ktorým všetko pod<br />

rukami kvitne a nápadne rastie, bez<br />

toho, že by sami mali na to logické vysvetlenie.<br />

Tento fenomén si vysvetľuje<br />

tak, že títo ľudia cítili k svojim chránencom<br />

„zvláštny vnútorný vzťah“. Pokus<br />

s rajčinami to iba potvrdzuje.<br />

EXPERIMENT S FIALKAMI<br />

r. Henning z Ostenu, známy<br />

D mníchovský terapeut, na svojich<br />

seminároch pravidelne vykonáva<br />

pokusy v komunikácii medzi<br />

človekom a rastlinou napríklad aj<br />

takýmto experimentom: „Kúpime<br />

dve rovnako veľké fialky v kvetináči<br />

a postavíme ich na miesto, kde majú<br />

obidve rovnaké svetlo. Samozrejme<br />

sú polievané súčasne a pravidelne<br />

rovnakým množstvom vody. Jeden<br />

kvetináč má označenie mínus,<br />

druhý označenie plus. V skupine – to<br />

je približne 20 osôb – sa potom dohodneme,<br />

že každý z nás raz denne<br />

pôjde k obidvom rastlinám a bude<br />

s nimi hovoriť: buď nahlas, alebo<br />

iba v myšlienkach. Dôležité je, že<br />

sa rastline s označením mínus bude<br />

nadávať, napr. takto: „uschni, ty si<br />

taká škaredá, nikto ťa nepotrebuje,<br />

želám ti, aby sa ti listy scvrkli a odpadli“.<br />

S druhou rastlinkou sa má<br />

dobre zaobchádzať, bude iba chválená:<br />

„si prekrásna, tvoja modrá<br />

farba je krajšia ako obloha, chcel by<br />

som, aby sa ti vždy tak dobre darilo,<br />

aby tvoje kvety boli dlho také nádherné<br />

a prosím ťa, nikdy nezabudni,<br />

že ťa potrebujem“. “Tento pokus robím<br />

už viac rokov s každou vzdelávacou<br />

skupinou. Už po približne<br />

desiatich dňoch sa dá pozorovať zreteľný<br />

rozdiel medzi obidvomi rastlinami.<br />

U fialiek s označením mínus<br />

bolo zreteľne vidieť, že kvety neboli

TÉMA<br />

Myšlienkové formy<br />

... Živá sila, prúdiaca stvorením, a teda aj ľuďmi, pevne zachytí pomocou<br />

zomknutej vôle to jemnohmotné hotovej myšlienky a sformuje ho do<br />

zhusteného útvaru, ktorý vyjadruje zmysel tejto myšlienky. Živá sila sformuje<br />

teda niečo skutočné, niečo živé, čo potom vo svete myšlienkových<br />

foriem priťahuje rovnorodé podľa zákona príťažlivej sily alebo naopak, je<br />

priťahované rovnorodým, čo vždy záleží od jeho vlastnej sily.<br />

Podľa toho, ako je myšlienka pri svojom vzniku spolupreciťovaná, buď<br />

silnejšie alebo slabšie, taký bude mať i jej jemnohmotný útvar život.<br />

Tento svet myšlienkových foriem je husto obývaný. Vzájomnou príťažlivou<br />

silou vytvorili sa celé ústredne síl, z ktorých prúdi sústredená sila,<br />

ovplyvňujúca ľudí.<br />

V prvom rade ovplyvňuje tých, ktorí sa prikláňajú k tomu istému druhu,<br />

ktorí teda čosi podobné prechovávajú v sebe. Títo ľudia sú tým posilňovaní<br />

vo svojich predsavzatiach a neustále povzbudzovaní k vytváraniu<br />

nových, podobných útvarov, ktoré pôsobiac rovnako, vstupujú do sveta<br />

myšlienkových foriem.<br />

Avšak aj iní ľudia, ktorí nemajú v sebe tieto vlastnosti, môžu byť myšlienkovými<br />

ústredňami dotieravo obťažovaní a pozvoľna k nim priťahovaní,<br />

ak sa týmto strediskám trvalým prílivom dostane netušenej sily. Chránení<br />

pred tým sú len tí ľudia, ktorí majú v sebe nejakú mocnejšiu inorodosť,<br />

takže spojenie s odlišným je nemožné.<br />

Teraz je to žiaľ len nenávisť, závisť, neprajníctvo, zmyselnosť, lakomosť<br />

a všetky ostatné zlá, ktoré zásluhou zvýšeného počtu svojich prívržencov<br />

majú najmocnejšie centrály síl vo svete myšlienkových foriem. Menej už<br />

čistota a láska. Z tohto dôvodu sa zlo šíri neuveriteľnou rýchlosťou. K tomu<br />

ešte treba rátať s tým, že tieto silové centrály myšlienkových foriem nadväzujú<br />

spojenie s rovnorodými oblasťami temna. Odtiaľ sú najviac podnecované<br />

k neustále väčšej činnosti, takže pri ďalšom pôsobení môžu<br />

v ľudstve napáchať ozajstné spustošenie.<br />

Nech je preto požehnaná hodina, keď myšlienky čistej lásky zaujmú<br />

opäť viac miesta v ľudstve. Tým sa vyvinú vo svete myšlienkových foriem<br />

rovnorodé silné centrály, ktoré budú môcť dostať posily zo svetlejších sfér.<br />

A tak nielenže budú posilnení tí, ktorí usilujú k dobru, ale centrály budú<br />

pomaly pôsobiť očistne aj na temnejšie mysle.<br />

Ukážka z diela „Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu“ od Abd-ru-shina<br />

také veľké, rastlinky boli suchšie,<br />

hoci boli rovnako zalievané, a listy<br />

len tak viseli. Druhým fialkám sa<br />

darilo nádherne. Všetky tieto rozdiely<br />

sa do konca kurzu ešte zväčšili.<br />

Pritom účastníci nemuseli mať zlé<br />

svedomie, pretože po kurze beriem<br />

obidve fialky ku mne domov, kde sa<br />

obzvlášť dobre starám o slabú fialku.<br />

Po pár týždňoch láskyplnej opatery<br />

už žiadne rozdiely nie sú. A potom sa<br />

prihodí niečo zvláštne: fialka, s ktorou<br />

sa najprv zle zaobchádzalo, žije<br />

pravidelne dlhšie ako tá druhá, je<br />

silnejšia a zdravšia a má krajšie kvety.<br />

Je to podobné ako u ľudí. Kto prešiel<br />

utrpením, kto pochopil krízy ako<br />

šancu na vývoj, ten na svojej ceste<br />

zašiel ďalej, stal sa zrelším a žije svoj<br />

život intenzívnejšie a krajšie.“<br />

ZODPOVEDNOSŤ<br />

iaceré výsledky výskumov potvrdzujú,<br />

že myšlienky majú<br />

V<br />

vplyv, s ktorým sa doteraz nepočítalo.<br />

Vďaka ich preukázateľnému účinku je<br />

teraz jasné, že musia aj samé ako také<br />

z niečoho pozostávať, nemôžu byť ničím.<br />

Ich pôsobenie je nenápadné, no<br />

dostatočne citeľné. Nevzťahuje sa len<br />

na prejavy mozgu, presahuje osobný<br />

okruh jednotlivca bez obmedzenia<br />

na miesto alebo vzdialenosť. Všetky<br />

pokusy a poznatky zreteľne hovoria<br />

o tom, že myšlienky ako “diela“ ľudí<br />

majú vplyv na materiálny svet, ničivý<br />

alebo budujúci, presne podľa našej<br />

vôle. Výskum myšlienok viacerých<br />

bádateľov priniesol nový, rozšírený<br />

pohľad na zodpovednosť ľudí, ktorá<br />

nekončí len pri slovách a skutkoch.<br />

Kladie dôraz aj na zodpovednosť<br />

myšlienkovej dielne každého človeka:<br />

jej dôsledky sú viditeľné v materiálnom<br />

i nemateriálnom svete a na<br />

každého si počkajú tu či na druhom<br />

brehu.<br />

Martin Schott a Rastislav Podivinský<br />

martin.schott@svetgralu.cz<br />

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

g<br />

g<br />

PRÍBEH<br />

g<br />

O psoch,<br />

g<br />

g<br />

čo čítajú myšlienky<br />

g<br />

g<br />

g<br />

g<br />

g<br />

g<br />

g<br />

g<br />

Prevládajúci názor, ktorý robí zviera otrokom<br />

jeho inštinktov, sa začína pomaly<br />

meniť. Pamäť, schopnosť učiť sa, vysoko<br />

komplexné sociálne správanie a mimoriadne<br />

vyvinuté zmysly v ríši zvierat poukazujú<br />

na inteligenciu a vedomie.<br />

Reiner Holbe<br />

Č<br />

lovek sa už nemôže ďalej uzatvárať<br />

pred poznaním, že telepatia, jasnovidectvo,<br />

predvídavosť a ktoviečo iné<br />

nie sú schopnosti výlučné len u ľudí.<br />

Jedným z prvých, ktorí sa na akademickej<br />

pôde pustili do skúmania zatiaľ<br />

stále spornej oblasti, bol v dvadsiatych<br />

rokoch minulého storočia sovietsky<br />

psychiater a neurológ Vladimir Michailovič<br />

Bechterev (1857 – 1927). Svoje experimenty<br />

s telepatickou komunikáciou<br />

u zvierat vykonával v leningradskom<br />

ústave, ktorý dnes nesie jeho meno.<br />

Profesor Bechterev mal to šťastie, že<br />

našiel pre svoje široko poňaté pokusy<br />

ideálneho spolupracovníka v cirkusovom<br />

krotiteľovi Vladimirovi Durovovi<br />

a v jeho zvieratách. Durov, ešte než sa<br />

stal artistom v cirkuse, vyštudoval na<br />

univerzite biológiu. Prvý test, ktorý priniesol<br />

Bechterevovi neočakávané výsledky,<br />

spôsobil, že sa touto špeciálnou<br />

oblasťou začal bližšie zaoberať. Napísal<br />

vtedy na kúsok papiera istý príkaz a podal<br />

ho Durovovi, ktorý prišiel do ústavu<br />

s ovčiackym psom Marsom. Krotiteľ si<br />

prečítal obsah, uchopil hlavu psa pevne<br />

do svojich rúk a mlčky sa na neho pozeral.<br />

Po čase sa Mars z jeho zovretia uvoľnil<br />

a cieľavedome sa vydal do vedľajšej<br />

miestnosti. Bolo v nej niekoľko písacích<br />

stolov s kopami kníh a časopisov.<br />

Pes len nakrátko zaváhal, potom vyskočil<br />

na jeden písací stôl, uchopil do<br />

papule telefónny zoznam a priniesol ho<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

svojmu pánovi. Neverbálna komunikácia<br />

a odovzdávanie príkazu bez sprievodnej<br />

mimiky alebo gestikulácie fungovala<br />

perfektne. Bechterev totiž presne<br />

tento pokyn napísal na papier, ktorý potom<br />

bez slova podal krotiteľovi. Od tejto<br />

chvíle sa Bechterev a Durov k pokusom<br />

v leningradskom ústave schádzali pravidelne.<br />

Iné zviera, ktoré malo priam fenomenálne<br />

nadanie na to, aby plnilo Durovove<br />

telepatické rozkazy, bola Pikky,<br />

sučka škótskeho teriéra. Pikky vykonávala<br />

Bechterevove a Durovove príkazy<br />

absolútne presne. Veľmi obratne napríklad<br />

vzala z ruky hosťa vreckovku, rukavicu<br />

z kolien iného, vyliezla na stôl<br />

alebo priniesla z klavíra notovú partitúru.<br />

Všetky tieto úlohy boli sučke odovzdávané<br />

len v myšlienkach. Úzkostlivo<br />

sa pri tom dbalo predovšetkým na to,<br />

aby zvieraťu neboli nechcene odovzdávané<br />

pokyny pohybom očí ani inou mimikou.<br />

Približne v rovnakom čase, keď sa<br />

Bechterev a Durov snažili pri laboratórnych<br />

pokusoch prísť na stopu paranormálnym<br />

schopnostiam svojich chránencov,<br />

na zaostalom americkom juhu<br />

dvadsiatych rokov nechal o sebe počuť<br />

iný pes – seter Jim. Pri dlhodobom spolužití<br />

so psom nadobudli manželia Arsdalovci,<br />

ktorým pes patril, dojem, že Jim<br />

rozumie nielen ich hovoru, ale že dokáže<br />

aj čítať myšlienky.<br />

Najlepšie zdokumentovaná skúška<br />

Jimových neobyčajných schopností sa<br />

uskutočnila v roku 1933 na univerzite<br />

Missouri-Columbia. Vystúpil tu pred<br />

mnohými profesormi a študentmi. Počas<br />

náročných testov plnil Jim aj príkazy,<br />

ktoré mu boli zadané v rôznych jazykoch.<br />

Pes ignoroval iba jediný príkaz písaný<br />

po grécky. Autor spomedzi študentov<br />

sa neskôr priznal, že si chcel z Jima<br />

vystreliť a na papier napísal iba grécku<br />

abecedu – teda žiadny povel.<br />

Systematický výskum paranormálnych<br />

schopností zvierat sa v USA začal<br />

až v päťdesiatych rokoch. Výsledky<br />

pokusov uskutočnených na rôznych<br />

miestach s rôznymi rasami psov presvedčili<br />

výskumníkov o existencii telepatických<br />

schopností aspoň u niektorých<br />

psích rás. Psychológovia sa domnievajú,<br />

že toto nadanie je zvlášť silne vyvinuté<br />

v prípadoch, keď medzi zvieraťom a človekom<br />

existuje silný citový vzťah. Podľa<br />

dr. Essera, ktorý sa takými pokusmi zaoberal<br />

v Orangenburgu v New Jersey, by<br />

štúdium mimozmyslového vnímania<br />

u zvierat mohlo byť užitočné pri výklade<br />

paranormálnych javov vôbec.<br />

Podľa knihy Hartwiga Hausdorfa<br />

„Nadprirodzené schopnosti zvierat a rastlín“,<br />

Dialog 2009; spracovala Anna Štefková

ROZHOVOR<br />

Rozhovor s Teréziou<br />

Stankovskou,<br />

zakladateľkou Inštitútu<br />

homeopatického<br />

vzdelávania Slovensko<br />

Homeopatia<br />

– vášeň na celý život<br />

Položím vám otázku, ktorú ste<br />

už dostali asi veľakrát. Ako ste sa<br />

vlastne stali homeopatkou?<br />

Boli to moje vlastné zdravotné<br />

problémy, ktoré nedokázala vyliečiť<br />

klasická medicína. Hľadala som<br />

preto cestu alternatívnej liečby, prešla<br />

som viacerými liečiteľmi na Slovensku<br />

i v Čechách, kým som sa dostala<br />

k jednému ľudovému liečiteľovi, homeopatovi,<br />

ktorého mi odporučila<br />

moja známa; pomohol jej, aj jej rodine.<br />

S istou dávkou nedôvery ako<br />

chemička som išla za ním. Síce som<br />

už o homeopatii mala naštudované<br />

základné informácie, vedela som, že<br />

sa používajú veľmi malé koncentrácie<br />

liekov, dokonca jedov, čo ma prekvapilo,<br />

pretože som mnoho rokov<br />

pracovala vo výskume liečiv a o toxikológii<br />

liečiv som niečo vedela, no<br />

ale už som nemala žiadnu inú možnosť,<br />

pretože som vyskúšala naozaj<br />

všetko. Napokon som bola príjemne<br />

prekvapená, že tento homeopat mi<br />

s mojím problémom pomohol. Lenže<br />

žiaľ, niekoľko mesiacov po tom, čo sa<br />

môj stav po polročnej práceneschopnosti<br />

začal zlepšovať, tento človek<br />

náhle zomrel. Tak som začala hľadať<br />

ďalej, až som sa dostala k ponuke<br />

seminára homeopatie v Brne,<br />

ktorý poriadala londýnska homeopatická<br />

škola. Myslela som si, že sa to<br />

za pár mesiacov všetko naučím a že<br />

si budem môcť vyriešiť svoje vlastné<br />

problémy a problémy vo svojom okolí.<br />

Mala som i chorého otca a prognóza<br />

možnosti jeho vyliečenia bola veľmi<br />

zlá. Tak som si povedala, že sa to naučím<br />

a budem vedieť pomôcť sebe aj<br />

svojej rodine, no a napokon sa z toho<br />

stala vášeň na celý život. A čím viac<br />

sa tomu venujem a vzdelávam, tým<br />

viac zisťujem, koľko toho ešte na štúdium<br />

stále je.<br />

Sú viaceré homeopatické školy –<br />

anglická, francúzska, indická...<br />

ktorú uprednostňujete vy?<br />

Venujem sa klasickej, anglickej homeopatii,<br />

ktorá uznáva princípy zakladateľa<br />

homeopatie Samuela Hahnemanna<br />

a rozvíja ju do moderných<br />

smerov. Liečime podľa holistického<br />

princípu „podobné sa lieči podobným“.<br />

Je to princíp, ktorý hovorí, že<br />

telo a duša je jeden celok. Nemôžeme<br />

liečiť fyzické telo, pokiaľ nebudeme<br />

liečiť chorého najskôr na duševnej<br />

úrovni. Problémy na duševnej úrovni<br />

sa potom prejavujú vo fyzickej rovine<br />

v podobe chorôb. Nemôžem liečiť len<br />

niektorý orgán človeka, pretože napr.<br />

bolesť je len signalizácia, že s človekom<br />

nie je niečo v poriadku. Pre mňa<br />

preto nie je dôležitá len diagnóza, ale<br />

to, ako sa problém u daného človeka<br />

prejavuje, i to, ako sa človek v tomto<br />

svete cíti, ako vníma tento svet, ako sa<br />

Pani Terézia Stankovská je povolaním<br />

chemička. Homeopatii sa venuje 18 rokov.<br />

správa, pretože každý sme individualita<br />

a každý vnímame svoju existenciu<br />

iným spôsobom, riadime sa určitými<br />

vzorcami, ktoré sú typické len<br />

pre nás. Dôležité je pre mňa to, prečo<br />

v živote konáme, ako konáme, prečo<br />

myslíme tak, ako myslíme.<br />

Spomenuli ste, že základným pravidlom<br />

v homeopatii je ,,podobné sa<br />

lieči podobným“. Ako to podľa vás<br />

funguje?<br />

Homeopatia člení lieky do niekoľkých<br />

skupín. Sú to lieky z ríše rastlinnej,<br />

minerálnej aj živočíšnej. Riadime<br />

sa tzv. doktrínou signatúr, ktorá<br />

je homeopatii veľmi nápomocná. Je<br />

dôležité v akej podobe je minerál,<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

ROZHOVOR<br />

alebo rastlina, kde sa nachádza, aké<br />

má vlastnosti, aké účinky vyvoláva<br />

u zdravého človeka. Alebo pri lieku<br />

zo zvieracej ríše treba uvažovať, ako<br />

to zviera žije, ako sa správa v prírode,<br />

pretože rovnaká stopa je zanechaná<br />

v lieku vyrobenom z tej-ktorej rastliny,<br />

minerálu, či živočícha. Na základe<br />

podobnosti sa potom určuje<br />

konštitučný liek.<br />

...skúste nám to priblížiť na nejakom<br />

príklade:<br />

Tak napríklad môjho manžela, keď<br />

pil vodu z pohára, do jazyka poštípala<br />

včela. Mal opuch, ktorý mohol<br />

spôsobiť udusenie, manžel má alergiu<br />

na včelí jed. V tom čase bol na<br />

chalupe sám, stihol mi ešte zavolať<br />

a ja som mu povedala, že na poličke<br />

je liek Apis. Ešte sa dokonca stihol<br />

aj odfotiť mobilom, vyzeral naozaj<br />

hrozne. Tento liek mu zabral, možem<br />

povedať, že mu v tej chvíli i zachránil<br />

život. Čiže Apis ako liek z včely lieči<br />

pichnutia včelou ale aj iné prípady,<br />

ktoré majú podobné príznaky ako po<br />

pichnutí včelou. Zoberme si napríklad<br />

strichnín, je to jed, toxická látka,<br />

ktorá u zdravého človeka spôsobuje<br />

kŕčové stavy. V homeopatickej podobe<br />

máme lieky, ktoré sú vyrobené<br />

z látok obsahujúcich strichnín a tieto<br />

lieky sa použijú práve na liečbu kŕčov.<br />

Je známe, že homeopatia je účinná<br />

i v liečbe chronických chorôb, z ktorých<br />

sa mnohé považujú za nevyliečiteľné.<br />

Ako podľa vás vôbec vznikajú<br />

tieto chronické choroby?<br />

Tých dôvodov je niekoľko. Jednak<br />

sú to dedičné predispozície, ktoré<br />

v nás tlejú a za určitých okolností<br />

sa môžu prejaviť. Najväčším spúšťačom<br />

ochorení je naša vlastná psychika<br />

a spôsob ako žijeme. Homeopatia<br />

je vhodná preto, lebo sa hľadá<br />

príčina a neriešia sa len dôsledky.<br />

Ako som už hovorila, žijeme v určitých<br />

vzorcoch správania sa. Určitý<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

stereotyp v našom myslení a emóciách<br />

sa stáva prekážkou, nedokážeme<br />

flexibilne reagovať, ale opakujeme tie<br />

isté chyby a nedokážeme sa z nich vymaniť,<br />

nevieme zmeniť spôsob života,<br />

ktorý nám ubližuje. Darmo vieme,<br />

že by sme sa mali správať inak, jesť<br />

iné jedlá, žijeme stereotypne a nemáme<br />

silu, či vôľu prekonať svoje<br />

nedostatky.<br />

A akým spôsobom diagnostikujete?<br />

Predovšetkým človek by mal prísť<br />

k homeopatovi dobrovoľne, odporučenému<br />

lieku musí predchádzať<br />

rozhovor, ktorý je veľmi podrobný.<br />

Chorý človek musí popísať celý svoj<br />

stav, ako pociťuje to ochorenie, aké<br />

sú príznaky, dopodrobna sa treba vypytovať<br />

na jeho strachy, sny, obdobie,<br />

kedy začali jeho problémy...<br />

Všimol som si, že používate viaceré<br />

hrubé knihy. Ktorá z nich je pre<br />

vás najdôležitejšia?<br />

Tých kníh je niekoľko, v prvom<br />

rade treba ovládať základné dielo<br />

zakladateľa homeopatie Organon<br />

homeopatickej liečby; je to kniha,<br />

kde sú základné filozofické poučky,<br />

ktorým treba rozumieť a ktorými<br />

sa treba riadiť. Ďalšou knihou, bez<br />

ktorej homeopat nemôže pracovať je<br />

Repertórium. Táto kniha obsahuje<br />

všetky možné príznaky ľudského<br />

tela – od mysle až po orgány. Ďalej je<br />

to Materia Medika, kde sú popísané<br />

celkové obrazy daných liekov. Najprv<br />

pomocou Repertória vyberieme liek,<br />

o ktorom predpokladáme, že môže<br />

byť vhodný na základe podobnosti,<br />

následne si to potom skontrolujeme<br />

v Materii Medike.<br />

Spomeniete si na niektorý zvlášť<br />

zaujímavý alebo typický prípad vyliečenia?<br />

Je ich niekoľko. Najradšej mám tie<br />

prípady ľudí, s ktorými sa stretávam<br />

doteraz. Mám dlhodobý kontakt<br />

s niektorými mojimi bývalými pacientmi<br />

a vidím ako sa im vodí, že<br />

ten liek naozaj fungoval, že sú harmonickí<br />

a dobre sa im darí. Potom sú<br />

to naši žiaci v škole. Každému z nich,<br />

ak má záujem, určujem jeho konštitučný<br />

liek a my ostatní na stretnutiach<br />

v škole môžeme pozorovať, ako<br />

ten človek reaguje, ako sa správa a vidíme<br />

zmenu po podaní konštitučného<br />

lieku.<br />

Môžete spomenúť aj nejaký konkrétnejší<br />

prípad?<br />

O svojom osobnom prežití<br />

a účinku homeopatickej liečby hovorí<br />

študentka Zuzana:<br />

Ja som dosť výbušný typ, zvyknem<br />

veľmi prudko a rýchlo reagovať, ak<br />

ma niekto „vytočí“. Momentálne je<br />

to ale také, že ak cítim, že svoj hnev<br />

neovládnem, že čoskoro vybuchnem,<br />

dokážem zachytiť moment keď sa to<br />

blíži a viem sa ovládnuť a reagovať pokojne.<br />

Povedala by som, že už častejšie<br />

viem pokojnejšie reagovať, a častejšie<br />

sa viem na celú tú vec pozrieť<br />

z nadhľadu. Jednoducho je zo mňa<br />

vyrovnanejší človek. Naučila som sa<br />

ľudí vnímať úplne inak, s väčším pochopením.<br />

To treba jednoducho zažiť,<br />

človeku akoby sa otvorili oči. Keď sa<br />

začnete liečiť, tak veci sa náhle začínajú<br />

vyjasňovať. Bola to moja agresivita,<br />

povýšenosť, vždy som chcela tlakom<br />

dokázať, mať pravdu, za každú<br />

cenu presadiť svoj názor, pretože som<br />

bola na sto percent presvedčená, že je<br />

pravdivý. Dnes dokážem ľudí o niečo<br />

viac počúvať a naučila som sa niečo,<br />

čo bol dovtedy pre mňa neznámy pojem:<br />

a to je pokora. V minulosti, ak<br />

mi chcel niekto niečo vysvetliť, som<br />

reagovala tak, že som ho síce počúvala,<br />

no v podstate mi bol dôležitejší<br />

môj názor a vypočula som ho len aby<br />

som ho mohla preskočiť a pretlačiť<br />

svoj názor. Dnes keď počúvam, tak

ROZHOVOR<br />

dávam človeku priestor i čas aby sa<br />

mohol vyjadriť, snažím sa prijímať<br />

i ten jeho názor a niekedy zistím, že<br />

ak dám tomu človeku čas, tak nakoniec<br />

môže mať naozaj pravdu.<br />

Tieto zmeny sa udejú vo vnútri človeka,<br />

ale zmení sa aj jeho vyžarovanie<br />

do okolia, to znamená, že človek,<br />

ktorý sa lieči, urobí dobre nielen sebe<br />

samému, ale aj celému svojmu okoliu,<br />

rodine – to, že nie je agresívny a výbušný<br />

sa samozrejme premietne aj do<br />

vzťahov a do celého života.<br />

a stáva sa z nej chronický problém.<br />

A ja som už mala veľmi zlé stavy, a aj<br />

toto mi zmizlo zo života, postupne<br />

samozrejme. Ďalší problém som mala<br />

so ženskými orgánmi, prešla som<br />

mnohými gynekologickými ambulanciami<br />

a zjedla veľa liekov, ale nepomáhalo<br />

to. Aj to sa vyliečilo. Samozrejme,<br />

z času na čas sa stane pod<br />

vplyvom ťažkých životných situácií,<br />

že staré symptómy sa znovu objavia.<br />

Ale dá sa veľmi rýchlo z toho dostať<br />

pomocou svojho konštitučného lieku.<br />

okamžite. Ak dostanete nesprávne<br />

zvolený liek, tak vám môže pomôcť<br />

len čiastočne alebo dokonca uškodiť,<br />

ale vhodne zvolený liek vás môže<br />

úspešne vyliečiť.<br />

Takže aj taký rozvod možno odložiť,<br />

nie?<br />

(Zuzana) Ale áno (smiech), dokonca<br />

sme mali taký prípad... naša<br />

kolegyňa v ročníku, ktorá sa po dlhoročnom<br />

manželstve, v ktorom chýbala<br />

komunikácia, chcela rozviesť.<br />

Po podaní lieku manželovi začal byť<br />

omnoho komunikatívnejší, vnímavejší<br />

a ústretový. Úplne ju to zaskočilo...<br />

dokonca si začal pýtať ďalšie<br />

dávky lieku, lebo cítil prínos a ona<br />

bola nadšená.<br />

U mňa však toho bolo viac. Mala<br />

som depresie. Neverila som si, zatvárala<br />

som sa doma v byte, nechodila<br />

som von, všetko som videla čierne.<br />

Tí čo majú depresie to veľmi dobre<br />

poznajú, že človek nemá energiu, nedokáže<br />

urobiť ani niektoré základné<br />

veci ako upratať domácnosť a normálne<br />

sa venovať práci. Mne to vrátilo<br />

chuť do života, prinieslo vyrovnanosť<br />

a celkovo pozitívne vnímanie<br />

všetkého okolo seba.<br />

To je dosť nezvyčajný príbeh. Ako<br />

študentka homeopatie, mali ste prípady<br />

aj bežnejších, typicky telesných<br />

zdravotných problémov?<br />

(Zuzana) Môžem popísať aj ďalší<br />

môj zdravotný problém. Od malička<br />

som mala problémy s močovými<br />

cestami, časté zápaly, ktoré sa liečili<br />

antibiotikami, a pokiaľ sa nimi<br />

lieči príliš často, choroba sa zhoršuje<br />

Mnoho ľudí hľadá na<br />

svoje choroby rýchly<br />

liek. Chce vziať pilulku<br />

a byť vyliečený do týždňa.<br />

Koľko trvalo vám,<br />

kým ste sa zbavili svojich<br />

zdravotných problémov?<br />

Ja (Zuzana) som bola<br />

prvýkrát u homeopata<br />

pred desiatimi rokmi.<br />

Dostala som nejaký konštitučný<br />

liek, ktorý mi<br />

pomaličky začal zaberať<br />

na psychickej úrovni.<br />

Lenže mne bolo ťažko<br />

a ja som ho prestala brať.<br />

K homeopatickej liečbe<br />

som sa vrátila po rokoch,<br />

keď mi na zápaly stredného<br />

ucha nepomáhali<br />

ani antibiotiká.<br />

Liečba sa dá veľmi<br />

urýchliť, keď si človek<br />

nájde dobrého homeopata<br />

(a tým správny liek).<br />

Ja som navštívila troch, kým som takého<br />

našla – p. Stankovskú. Myslím<br />

si, že pri zvolení dobrej liečby sa dá<br />

chronická choroba vyliečiť za obdobie<br />

od niekoľko mesiacov do niekoľkých<br />

rokov. No je to ťažké generalizovať,<br />

pretože naozaj to závisí od<br />

individuálneho prípadu, od zdravotného<br />

stavu človeka, od jeho konštitúcie.<br />

Ustupovať môžu začať problémy<br />

Zakladateľ homeopatie, Samuel Hahnemann (1755–1843).<br />

Princípy homeopatie, ktoré objavil, platia dodnes.<br />

Dnešný životný štýl prináša<br />

omnoho viac psychických problémov<br />

ako v minulosti. Máte prípady<br />

vyliečenia aj zdravotných problémov<br />

psychického pôvodu?<br />

(T. Stankovská) Príčina zdravotného<br />

problému nespočíva len vo fyzickej<br />

alebo psychickej úrovni, ale<br />

vždy je to komplex príčin. Prvý posun<br />

v liečení, i keď za vami príde človek<br />

s fyzickým problémom, je v mentálnej,<br />

či emocionálnej oblasti. Na prvej<br />

kontrole musím vidieť, že je trošku<br />

uvoľnenejší, že má lepšiu náladu, že<br />

lepšie zvláda svoje problémy a tým<br />

úplným vyliečením toho človeka je,<br />

že má väčšiu vôľu, chuť do života, vie<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

ROZHOVOR<br />

riešiť svoje problémy s väčším nadhľadom,<br />

je harmonickejší.<br />

Aby som bola konkrétnejšia, mala<br />

som prípad chlapčeka, ktorý bol zasiahnutý<br />

elektrickým prúdom a bol<br />

niekoľko minút v bezvedomí. Bol ešte<br />

v predškolskom veku a hrozilo, že nebude<br />

môcť chodiť do riadnej školy,<br />

ale do špeciálnej, pretože jeho psychika<br />

zostala narušená. Avšak pod<br />

vplyvom homeopatickej liečby sa dal<br />

úplne do poriadku. Teraz už chodí na<br />

strednú školu a je zdravý.<br />

Stále častejším problémom sa stávajú<br />

depresie. Mali ste aj takýchto<br />

pacientov?<br />

Áno, aj depresie sa dajú pekne liečiť.<br />

Mala som napríklad pacientku s popôrodnými<br />

depresiami a dalo sa to<br />

pekne do poriadku.<br />

Občas sa stretávam s názormi, že<br />

homeopatická liečba nefunguje, že<br />

niektorým ľuďom nezabrala. Čo<br />

môže byť podľa vás príčinou?<br />

Pamätám si slová lektorov, keď som<br />

ešte študovala homeopatiu, že nikdy<br />

nie je chyba v lieku, ale je to v človeku,<br />

ktorý liek dáva. Nie že by homeopat<br />

nechcel človeku pomôcť, ale stane<br />

sa, že liek, ktorý sa vyberie, nesadne.<br />

Preto je veľmi dôležité, aby bola dobrá<br />

komunikácia a vzájomná dôvera medzi<br />

pacientom a homeopatom, aby sa<br />

vždy našiel ten správny liek a aby sa<br />

dal následnými kontrolami prípadne<br />

skorigovať.<br />

Jedným z najvážnejších spoločenských<br />

problémov je alkoholizmus.<br />

Čo myslíte, čo je príčinou toho, že<br />

mnoho mužov, ale i žien uniká k alkoholu,<br />

ktorý nakoniec zruinuje ich<br />

život, z mnohých sa stávajú bezdomovci...<br />

Dôvodom je to, že nedokážeme riešiť<br />

svoje problémy, chýba nám vôľa.<br />

Každý z nás sa snaží riešiť ťažkosti<br />

inou cestou a jednou z možností, ako<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

dokázať preklenúť problémy, je siahnuť<br />

po fľaške. Tá niekomu pomôže<br />

sa uvoľniť a vybiť negatívne emócie<br />

týmto spôsobom, niekomu pomôže<br />

zabudnúť na problém v čase, keď je<br />

pod vplyvom alkoholu. Avšak po vytriezvení<br />

sa človek dostáva opäť do<br />

začarovaného kruhu, z ktorého nevie<br />

von.<br />

Dá sa aj alkoholik vyliečiť homeopaticky?<br />

Mohol by sa, ale samozrejme dôvod,<br />

prečo sa z človeka stáva alkoholik<br />

nie je jeden a homeopatia nepátra<br />

po príznaku ale hľadá dôvod. Treba<br />

hľadať a odstrániť príčinu a až potom<br />

môžeme čakať, že by si pacient mohol<br />

uvedomiť a pochopiť, prečo sa k alkoholu<br />

uchyľuje. Nie je to jednoduché,<br />

ale dá sa to.<br />

Ste zakladateľkou Inštitútu homeopatického<br />

vzdelávania Slovensko<br />

a vediete vlastnú školu. Čo predchádzalo<br />

založeniu IHVS a čo čaká<br />

študentov vašej školy?<br />

Nie som spokojná s úrovňou homeopatie<br />

na Slovensku, je málo klasických<br />

homeopatov nelekárov. V Čechách<br />

napríklad existujú školy pre<br />

homeopatov nelekárov, na Slovensku<br />

nebola, tak som vzala na seba túto<br />

ťažkú úlohu aby u nás vznikla určitá<br />

komunita nelekárov, aby aj oni dostali<br />

šancu, pokiaľ sa chcú venovať<br />

klasickej homeopatii, aby im poskytla<br />

adekvátne vzdelanie, ktoré sa týka nie<br />

len klasickej homeopatie, ale aj základného<br />

medicínskeho minima, ktoré<br />

od absolventov vyžaduje i európske<br />

centrum pre homeopatiu.<br />

Čo sa týka študentov, mám na nich<br />

veľmi prísne kritériá. Ide o štvorročné<br />

diaľkové štúdium, kde sa preberajú<br />

základné filozofické témy. Stretávame<br />

sa na seminároch raz za mesiac.<br />

V prvých ročníkoch sa preberajú<br />

základy homeopatie, základné rozdelenie,<br />

neskôr sa rozoberajú všetky<br />

najdôležitejšie lieky, samozrejme aj<br />

moderné smery, a veľmi dôležitá je<br />

aj doktrína signatúr, základné poznatky<br />

z toxikológie, z biológie, rozdelenie<br />

liekov do čeľadí, základné<br />

poznatky z chémie. Dôležité je, aby<br />

sa študenti naučili ako pracovať s pacientom,<br />

ako viesť rozhovor, dôležité<br />

sú živé prípady, kontroly ich vlastných<br />

pacientov pod mojím vedením.<br />

V konečnom dôsledku ja rozhodnem<br />

aký dostane liek, po dohode so študentom.<br />

V poslednom ročníku majú<br />

študenti takzvané supervízie, to znamená,<br />

že prinesú vlastné prípady a ja<br />

ich s nimi riešim. Za celé obdobie výučby<br />

sú podľa smerníc európskej centrálnej<br />

rady pre homeopatiu povinní<br />

odovzdať mi tridsať vlastných prípadov.<br />

Štúdium je zároveň aj cesta sebapoznávania.<br />

Študent musí byť najprv<br />

vyrovnaný sám so sebou, poznať samého<br />

seba, aby svoje problémy neprenášal<br />

na svojich pacientov.<br />

Otázka na záver:<br />

Chorobou, či skôr znakom dnešnej<br />

doby je vysoká rozvodovosť a zároveň<br />

aj neochota vstupovať do manželstva.<br />

Čo si myslíte, že je príčinou<br />

tohto stavu a aké sú východiská?<br />

To je veľmi široká téma, sú to na<br />

jednej strane finančné tlaky, mladí<br />

ľudia chcú po ukončení školy najskôr<br />

urobiť kariéru, prípadne zabezpečiť<br />

zázemie pre založenie rodiny, potom<br />

je tu určite i záležitosť citových väzieb<br />

medzi partnermi, nedôvera, ktorú<br />

dnes ľudia majú navzájom jeden voči<br />

druhému. Je tu iste i otázka morálky<br />

a zvyšujúci sa nedostatok hlbšieho<br />

vnímania vzťahov, prílišná náročnosť<br />

a požiadavky jeden na druhého,<br />

neschopnosť tolerancie, akceptovania<br />

jedinečnosti, neochota vzájomnej<br />

pomoci. Je to všetko otázka ega<br />

a priorít ľudí.<br />

Rastislav Podivinský<br />

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk

TÉMA<br />

Mágia<br />

tomáš výboch<br />

cesta do neznáma<br />

Je málo pojmov, ktoré môžu v človeku vyvolať<br />

také mnohoraké pocity, ako je mágia.<br />

Pojem, ktorý u niekoho vyvoláva len<br />

súcitný pohľad nad nevedomosťou a naivitou,<br />

u iného pocit bázne a nesmiernej<br />

príťažlivosti, u ďalšieho zas pocit ostychu<br />

až veľký strach. Mágia je skrátka<br />

pojem zahalený závojom, pod ktorým<br />

však málokto očakáva niečo kladné a pozitívne.<br />

Mágia ja každopádne súčasťou<br />

ľudstva a možno povedať, že je taká<br />

stará ako ľudstvo samo, aj keď zmysel<br />

tohto pojmu sa počas tisícročí menil.<br />

J<br />

ednou z jej najúplnejších a najjasnejších<br />

definícií je táto: „Mágia je<br />

využívanie neznámych, dočasne nedefinovateľných<br />

a konkrétne nedokázateľných<br />

prírodných a kozmických síl<br />

na určitý zámer“.<br />

Aj keď to navonok nie je zrejmé, mágia<br />

má svojich stúpencov i dnes. Ľudí<br />

priťahuje z rôznych dôvodov snáď<br />

práve preto, že vo všeobecnom povedomí<br />

nemá toto tajné učenie takmer<br />

žiadne hranice. Chcete rýchlo a ľahko<br />

zbohatnúť? Pomocou mágie to dosiahnete!<br />

Chcete získať lásku človeka, pre<br />

ktorého ste doposiaľ ľahostajný a nepríťažlivý?<br />

Žiadny problém! Chcete<br />

sa pomstiť človeku, ktorý vám ublížil –<br />

aj tu vám mágia ochotne poskytne<br />

svoje služby. Alebo proste túžite po<br />

moci a sláve, po tom, aby ste prečnievali<br />

z davu a túžite to získať akýmkoľvek<br />

spôsobom – ale tak, aby ste za<br />

to neboli braný na zodpovednosť? Aj<br />

tu vám mágia ponúka<br />

mnoho spôsobov.<br />

Tým že mágia využíva<br />

sily, ktoré sú ľudským<br />

očiam neviditeľné, očakáva<br />

sa, že dokáže úplne<br />

všetko; ľudia často predpokladajú,<br />

že zákony<br />

ktoré riadia svet viditeľný<br />

nie sú totožné so<br />

zákonmi, ktoré riadia<br />

svet záhrobný. A čo je<br />

prirodzenou cestou nedosiahnuteľné,<br />

to tajná<br />

náuka sľubuje ľahko splniť.<br />

Pritom sa často kladie<br />

dôraz na to, že človek<br />

za tieto skutky nebude<br />

musieť niesť žiadnu zodpovednosť,<br />

pretože sú predsa ľudským<br />

očiam skryté a teda - nedokázateľné.<br />

Tak si mágia kvôli nejasnej predstave<br />

získala a stále získava mnoho<br />

stúpencov, ktorí ju praktizujú v domnení,<br />

že keď jej účinky nevidieť, nie<br />

je potrebné za ne skladať účty.<br />

Skúsenosti však ukázali, že to tak<br />

veľmi často nebýva a následky sú neraz<br />

osudné.<br />

S<br />

ZMLUVA S DIABLOM<br />

tačí si spomenúť na slávneho doktora<br />

Johanna Fausta – profesora<br />

na univerzite vo Wittenbergu, ktorého<br />

osoba je opradená mnohými<br />

Zmluva s diablom<br />

bola obľúbenou<br />

témou pre literárne,<br />

operné i výtvarné<br />

stvárnenie. Faust si<br />

pomaly uvedomuje<br />

svoj nerozvážny čin<br />

a ľutuje ho, kým Mefisto<br />

sa škodoradostne teší<br />

z ľudskej hlúposti.<br />

legendami a bola neskôr<br />

predlohou pre slávne<br />

Goetheho dielo. Jedna<br />

z nich vraví, že Faust<br />

bol človek, ktorého<br />

túžba po poznaní bola<br />

neukojiteľná. Faust zapredal<br />

svoju dušu diablovmu<br />

služobníkovi Mefistofelovi,<br />

ktorý mu ako<br />

protislužbu poskytoval<br />

svoju múdrosť 24 rokov.<br />

Ako sa roky míňali,<br />

začal si Faust uvedomovať,<br />

že Mefistofelom<br />

poskytovaná múdrosť<br />

nie je tá pravá múdrosť<br />

a svoj nerozvážny čin<br />

veľmi ľutoval. Keď však<br />

na to prišiel, bolo preňho už príliš<br />

neskoro, pretože od zmluvy nebolo<br />

možné odstúpiť, keďže ju podpísal<br />

vlastnou krvou. Mefistofeles si po<br />

jeho dušu v noci prišiel a Fausta na<br />

druhý deň našli jeho žiaci mŕtveho<br />

v jeho pracovni.<br />

V tomto príbehu je veľmi jednoducho<br />

a jasne vykreslené zmýšľanie<br />

a počínanie minulých i súčasných<br />

mágov.<br />

Faust sa rozhodol vedome porušiť<br />

zákony prírody a získať múdrosť<br />

nie cestou prirodzenou – ako obyčajný<br />

človek, ktorý s bdelým duchom<br />

a s čistou mysľou postupne kráča po<br />

ceste poznania, ale rozhodol sa onú<br />

múdrosť získať okamžite. Sám si bol<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

TÉMA<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

vedomý, že jeho konanie<br />

nie je celkom<br />

správne, pretože vedel,<br />

že démon, ktorého privoláva,<br />

je služobníkom<br />

diabla. Napriek tomu<br />

spočiatku naivne veril,<br />

že dokáže od tohto prisluhovača<br />

diabla dostať<br />

pravú čistú múdrosť,<br />

čo si samozrejme<br />

odporuje, pretože „zlo<br />

plodí len zlo“ a tak je<br />

nelogické očakávať od<br />

diablovho služobníka<br />

niečo dobré. A tak sa<br />

aj stalo. Mefistofeles<br />

poskytol Faustovi<br />

mnoho vedomostí, no<br />

táto zdanlivá múdrosť<br />

ho v skutočnosti učila<br />

konať v protiklade<br />

s Božou vôľou. Toto<br />

počínanie je v legende<br />

vykreslené tak, že Faust<br />

získal na svoje prianie<br />

mladosť, a okrem toho<br />

dokázal napr. „vyčarovať“<br />

v strede zimy<br />

strapec hrozna, čo je<br />

samozrejme podľa<br />

prírodných zákonov –<br />

totožných s vôľou<br />

Božou – nemožné.<br />

Tým symbolicky spečatil<br />

známu Zmluvu<br />

s diablom vlastnou krvou. A aj keď<br />

si to už na konci života uvedomil, nič<br />

mu to nebolo platné, pretože vina ktorou<br />

sa zaťažil, bola príliš veľká.<br />

T<br />

ento príbeh celkom presne vrhá<br />

svetlo na chyby bádateľov okultizmu<br />

a praktikantov mágie a môže<br />

byť preto človeku vážnym varovaním,<br />

aby sa nezahrával so silami, ktorých<br />

účinnosť a pôsobenie nepozná; a obzvlášť,<br />

aby neveril naivnej predstave,<br />

že dokáže obísť pôsobenie prírodných<br />

zákonov.<br />

Goetheho legendárny Faust experimentuje so zaklínadlami,<br />

Edwin Austin Abbey, okolo 1835.<br />

Typickým znakom väčšiny mágov<br />

je očakávanie, že s trochou chytrosti<br />

preľstia prírodné zákony. Sú si vedomí<br />

zákona „zvratného pôsobenia“, ktorý<br />

hovorí o tom, že čo človek zaseje, to<br />

taktiež zožne, no napriek tomu predpokladajú,<br />

že oni sami tomuto zákonu<br />

uniknú. Tak napríklad v úvode jednej<br />

z kníh o mágii je varovanie:<br />

„Pokiaľ je Tvoje srdce zmietané lakomstvom<br />

alebo nenávisťou, vrhni túto<br />

knihu do ohňa, v opačnom prípade Ti<br />

bude prameňom všetkého zla, príčinou<br />

Tvojej skazy a úplnej záhuby. Ak<br />

si však plný viery, nádeje<br />

a lásky, uschovaj<br />

ju ako najdrahší poklad<br />

všehomíra. Si slobodný<br />

vo svojich činoch, nezabudni<br />

však, že budeš nútený<br />

skladať presný účet<br />

z užívania pokladov,<br />

ktoré Ti tu zverujem.“<br />

Vzápätí sa však autor<br />

snaží zbaviť zodpovednosti<br />

slovami:<br />

„Pokiaľ ide o mňa, služobníka<br />

Božieho, odmietam<br />

akúkoľvek zodpovednosť<br />

za to, že som<br />

nenapísal túto knihu iba<br />

pre dobro ľudstva.“<br />

Za zmienku ešte stojí,<br />

že v uvedenej knihe<br />

sú návody, ako privolať<br />

niečiu lásku, prekliať<br />

susedov dobytok,<br />

alebo privodiť smrť<br />

protivníka.<br />

J<br />

e smutné, že práve<br />

mágovia, ľudia, ktorí<br />

sú presvedčení o existencii<br />

jemnohmotného<br />

sveta a veria aj v Boha<br />

a jeho spravodlivosť,<br />

zároveň jeho existenciu<br />

popierajú, pretože<br />

konajú zlo s myšlienkou,<br />

že sú povznesení nad akúkoľvek<br />

zodpovednosť. S ľútosťou možno<br />

konštatovať, že toto nie je iba prejav<br />

nevedomosti, ale aj ohromná namyslenosť.<br />

Čím je však táto hanebná márnomyseľnosť<br />

živená?<br />

V mágii existuje mnoho odlíšení. To<br />

najznámejšie je rozdelenie na mágiu<br />

čiernu a bielu, pričom čierna (tzv. malefícium)<br />

sa používa na konanie zla,<br />

a biela na konanie dobra, ako je napríklad<br />

liečenie alebo privolávanie<br />

lásky. Treba však spomenúť, že niektorí<br />

mágovia existenciu bielej mágie

TÉMA<br />

zavrhujú, keďže napríklad aj privolávanie<br />

lásky pomocou mágie je umelý,<br />

násilný zásah, ktorý našťastie neprinesie<br />

želaný efekt. Okrem toho existuje<br />

ešte napríklad theurgia, čo znamená<br />

„vysoká mágia“. Pomenovanie<br />

pochádza z gréčtiny, pričom „theos“<br />

znamená boh a ergon sa prekladá ako<br />

práca. V doslovnom preklade to teda<br />

znamená „práca súvisiaca s bohmi“.<br />

Termín sa vzťahuje k tzv. vysokej,<br />

silne ritualizovanej mágii, pri ktorej<br />

sa praktikujúca osoba snaží dosiahnuť<br />

stav vedomia, ktorý umožňuje spojenie<br />

s božskou podstatou, prípadne prebudenie<br />

božstva v sebe.<br />

Mágovia veria, že v sebe majú iskru<br />

Boha. Práve toto je jedna z najzhubnejších<br />

myšlienok mágie. Pri tejto myšlienke<br />

totiž vzrastá ohromná pýcha,<br />

ktorá oným mágom nedovolí počuť<br />

dobre mienené rady svojho okolia, varujúce<br />

nešťastníka pred zjavným nebezpečenstvom.<br />

Táto pýcha dovoľuje<br />

mágovi vyvyšovať sa nad svoje okolie<br />

a považovať ho za hlúpe a nevedomé,<br />

až to nakoniec môže prerásť do<br />

strašného konca, pretože človek vidí<br />

vo svojej „božskosti“ možnosť konať<br />

podľa ľubovôle a schopnosť obchádzať<br />

zákony prírody. Mág si tak vytvára<br />

vlastný svet predstáv. Je so svojím myslením<br />

často tak ďaleko, že vôbec nevidí<br />

ako komicky a odstrašujúco na svoje<br />

okolie pôsobí. Neuvedomuje si, ako<br />

sa jeho myšlienky čoraz viac točia už<br />

len okolo stále užšieho okruhu záujmov<br />

a tým sa stáva úplne neprirodzeným.<br />

Jeho myšlienky sa neprestajne<br />

zaoberajú mágiou a zaklínaním, privolávaním<br />

duchov s cieľom splnenia<br />

svojich túžob a podobne. V tomto<br />

dychtivom chcení sa hrá so špiritistickou<br />

tabuľkou, vykonáva rituály, od<br />

ktorých sa zdravo mysliaci človek s odporom<br />

odvracia. Otvára tým bránu,<br />

ktorú väčšinou nedokáže viac zatvoriť,<br />

pretože démoni, ktorých vytvoril,<br />

alebo pre nejaký účel vyvolal, obracajú<br />

sa proti nemu a postupne ho zničia.<br />

Veľmi často sa stáva, že takto experimentujúci<br />

ľudia sa dostávajú na psychiatrické<br />

kliniky s ťažkou psychózou,<br />

alebo schizofréniou. Nedokážu už odlíšiť<br />

pravdu od fikcie, svoje predstavy<br />

od skutočnosti. Tým zaplatili za dané<br />

poznanie „vlastnou krvou“.<br />

Veľmi názorne a presne to zhrnul už<br />

v roku 1852 lekár Brierre de Boismont<br />

vo svojej knihe »Traite des hallucinations«,<br />

ktorý urobil sériu zaujímavých<br />

pozorovaní.<br />

Tvrdí:<br />

„Prepiate vášne, pyšné snahy o svätosť,<br />

neodporovanie zlu, osamelosť plná malicherností<br />

a žiadostí, ohavné ukájanie<br />

vášne proti neustálym varovaniam svedomia:<br />

to všetko vedie k bezmocnosti rozumu,<br />

chorobnej extáze, hystérii a šialenstvu.<br />

Človek nie je šialený pretože má<br />

vidiny, ale preto, lebo im verí viac ako<br />

zdravému ľudskému rozumu. Jedine<br />

poslušnosť a autorita môžu zachrániť<br />

mystikov; pokiaľ však v sebe majú tvrdohlavnú<br />

sebadôveru, potom už niet<br />

pomoci. Domnievajú sa, že sú múdrejší<br />

než spoločnosť; veria, že tvoria náboženstvo<br />

a sú úplne osamotení; myslia,<br />

že uchvátili pre svoju osobu tajomné<br />

kľúče života, ale ich inteligencia je už<br />

zasvätená smrti.“<br />

T<br />

úžba po poznaní dejov odohrávajúcich<br />

sa mimo každodenného<br />

chápania ľudskej mysle je úplne prirodzená<br />

a správna. Človek chce celkom<br />

oprávnene vedieť o veciach, ktoré sa<br />

týkajú onoho sveta. Avšak často nikto,<br />

ani predstavitelia náboženskej obce<br />

nedávajú adekvátnu odpoveď, pretože<br />

sami ju nepoznajú – a tak všetku<br />

duchovedu proste zahrnú do ríše zla,<br />

ktoré má byť človeku nedotknuteľné.<br />

Človeku túžiacemu po poznaní to samozrejme<br />

nestačí – a ak sa zvedavosť<br />

spojí s tvrdohlavosťou človeku tak<br />

často vlastnou, pustí sa do skúmania<br />

onoho záhrobia na vlastnú päsť.<br />

V tomto prípade je však táto túžba<br />

nesprávne vedená. Môže si zadovážiť<br />

potrebnú literatúru, ktorou je trh<br />

zamorený. Ak má dotyčný zdravé<br />

kritické myslenie, veľmi často svoje<br />

štúdium ukončí. Odradiť ho môže<br />

ťažká reč, ktorou sú tieto knihy písané,<br />

komplikovanosť rituálov, prípadne<br />

zjavná márnomyseľnosť, ktorá<br />

sa prejavuje na stránkach týchto kníh.<br />

V tom horšom prípade sa môže nedočkavo<br />

pustiť do prvých pokusov.<br />

Veľmi často sa však – našťastie – dostaví<br />

neúspech, ktorý mnohých bádateľov<br />

odradí od ďalších experimentov,<br />

alebo vytrvajú a pomocou krkolomných<br />

ťažkých techník ovládania myslenia<br />

postupne dosiahnu víťazstvo, no<br />

často až príliš neskoro pochopia, že je<br />

to „Pyrrhovo víťazstvo“.<br />

Je ešte jedna vec, ktorá môže človeka,<br />

ktorý vstúpil na pole mágie odradiť<br />

Jedno zo stvárnení diablovho služobníka<br />

Mefistofela letiaceho nad Wittenbergom.<br />

(autor obrazu – Eugene Delacroix)<br />

od oných pokusov. Pri troche bdelosti<br />

totiž môže pri štúdiu príslušnej<br />

literatúry veľmi rýchlo spoznať, akým<br />

morom nevedomostí a rozporov je<br />

oná duchoveda. Bez problémov totiž<br />

ľahko prehliadne tak často protirečivé<br />

názory v jednotlivých publikáciách.<br />

Kým v jednej z nich sa dočíta,<br />

že duše mŕtvych nemožno vyvolať,<br />

druhá mu poskytuje mnoho návodov<br />

ako to učiniť. Jedna opisuje démona<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

TÉMA<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

s určitým menom zjavujúceho<br />

sa v podobe mládenca,<br />

iná opisuje toho<br />

istého démona ako tvora<br />

v podobe medveďa, alebo<br />

starého muža. To sú len<br />

dva príklady z nespočetného<br />

množstva protirečení.<br />

Nie je možné vykoreniť<br />

burinu nevedomostí,<br />

obopínajúcu pole mágie<br />

a okultizmu. Každý jednoduchý<br />

človek s otvorenou<br />

mysľou veľmi rýchlo<br />

prehliadne krehkú stavbu,<br />

na ktorej oná duchoveda<br />

dnes stojí a prirodzene sa<br />

od nej odvráti.<br />

To ale neznamená, že sa<br />

druhý svet ako taký nemá<br />

skúmať. Veď túžba po poznaní<br />

je v človeku ukrytá<br />

v tom najhlbšom vnútri.<br />

A táto túžba sa týka aj<br />

snahy vedieť, čo sa nachádza<br />

na „druhom brehu“.<br />

Nástrojom poznania však<br />

nemajú byť čarovné prútiky,<br />

zaklínadlá a rôzne krkolomné<br />

cvičenia snažiace<br />

sa násilne vypudiť ducha<br />

von z tela, alebo privolať duše zo záhrobia,<br />

aby o ňom podali správu.<br />

Vnímanie a vyciťovanie druhého<br />

sveta sa stane celkom samozrejmým<br />

a prirodzeným, keď sa človek v snahe<br />

o zušľachtenie svojej bytosti poctivo<br />

začne usilovať o vyššie ciele. V tomto<br />

chcení nastane zjemnenie jeho schopnosti<br />

vyciťovania, už napríklad tým,<br />

že človek ostražito dbá na to, aby neubližoval<br />

svojim blížnym slovami,<br />

skutkami, ba ani myšlienkami. Tým<br />

sa mu dostáva poznania, ktoré ho<br />

môže bezpečne priviesť ku šťastiu.<br />

Celkom prirodzene nadobudne presvedčenie<br />

o myšlienkových formách<br />

a útvaroch a to aj napriek tomu, že ich<br />

nevidí, pretože ich bude zreteľne vyciťovať.<br />

Oproti mágom však bude mať<br />

Filozof, matematik a dvorný astrológ kráľovnej Elizabeth – John Dee<br />

a Edmund Kelly vykonávajú magickú evokáciu ducha<br />

(Ebenezer Sibley, okolo 1825)<br />

obrovskú výhodu, a tou je prirodzená<br />

ochrana. Tú totiž človek získava automaticky,<br />

pokiaľ získava schopnosti<br />

prirodzene, bez násilných cvičení.<br />

Abd-ru-shin – autor Posolstva Grálu<br />

vo svojom diele píše: „Človek s umelým<br />

školením stojí na neistých nohách<br />

a nemôže ani pri najlepšej vôli rozoznať<br />

presnú hranicu medzi pravdou<br />

a klamom, ani hranicu medzi tisícorakými<br />

útvarmi v jemnohmotnom živote.<br />

K tomu pristúpia ešte nízke, pre neho<br />

rozhodne škodlivé vplyvy, ktorým sa<br />

sám otvoril dobrovoľne, a to ešte s veľkou<br />

námahou, a proti ktorým nemôže<br />

postaviť vyššiu silu. Tak sa z neho stáva<br />

vrak bez kormidla na neznámom mori,<br />

ktorý môže byť nebezpečný všetkému,<br />

s čím sa stretne. ... Ak sa človek uberá<br />

po takej ceste, ktorá ho<br />

časom privedie k určitému<br />

stupňu vnútornej čistoty,<br />

čo sa prirodzene potom<br />

odzrkadlí v jeho myšlienkach,<br />

slovách a skutkoch,<br />

dosiahne postupne spojenie<br />

s čistejšími výšinami<br />

a odtiaľ v spätnom pôsobení<br />

tiež väčšiu silu. Tým<br />

získal cez všetky medzistupne<br />

spojenie, ktoré ho<br />

drží a poskytuje mu oporu.<br />

Dostane sa mu vždy len<br />

toľko, na koľko prinajmenšom<br />

stačí svojou silou,<br />

čím je už vopred odstránené<br />

každé nebezpečenstvo.<br />

Nakoniec i deliaca<br />

hranica, ktorú možno prirovnať<br />

k latke na člnku,<br />

bude stále tenšia a tenšia,<br />

až odpadne nakoniec úplne.<br />

To je ale potom chvíľa, keď<br />

sa taký človek cíti celkom<br />

ako doma v jemnohmotnom<br />

svete až hore k svetlým<br />

výšinám, podobne ako<br />

ryba vo vode. Jedine to je<br />

správna cesta. ...“<br />

A človek na takejto správnej ceste<br />

nikdy nebude túžiť privolávať démonov<br />

či duchov kvôli splneniu svojich<br />

vlastných prianí. Nebude túžiť vzbudzovať<br />

lásku nejakej osoby násilným<br />

spôsobom, nebude chcieť nikoho prekliať,<br />

pretože v jeho srdci bude láska,<br />

ktorá takú myšlienku vôbec nepripustí.<br />

A ani sa nebude snažiť získať múdrosť<br />

od niekoho, kto mu ju nikdy nemôže<br />

dať.<br />

Tomáš Výboch<br />

tomas.vyboch@svetgralu.sk

KLÍMA<br />

Nedostatok vody zasiahol aj Alpy<br />

Výskumný projekt EÚ poukazuje na rizikové oblasti<br />

A<br />

lpský región je ohrozený nedostatkom<br />

vody. Centrum pre geoinformatiku<br />

Univerzity v Salzburgu<br />

spoločne s európskymi expertmi pracuje<br />

na medziodborových konceptoch,<br />

ktoré by tento problém pomohli<br />

zvládnuť. Na jeseň minulého roku bol<br />

piatimi alpskými štátmi, Rakúskom,<br />

Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom<br />

a Slovinskom, zahájený projekt<br />

„Alp-Water-Scarce“. „Jeho cieľom je<br />

vyvinúť miestny systém včasného varovania<br />

pri nedostatku vody v Alpách<br />

a reálne riešenie na multifunkčné využitie<br />

a recykláciu vody,“ vysvetlil vedúci<br />

projektu Hermann Klug.<br />

V pozadí projektu je skutočnosť, že<br />

v Alpách v poslednom období padá<br />

menej zrážok a miera obnovovania<br />

podzemnej vody v niektorých oblastiach<br />

silne klesá. Výskumy v Korutánsku<br />

(Rakúsko) napríklad ukázali,<br />

že obnova podzemných vôd za<br />

posledných sto rokov poklesla o 25<br />

percent. Podobné výsledky sú k dispozícii<br />

aj zo Slovinska. Okrem toho<br />

– najmä pre cestovný ruch – budú<br />

v mnohých regiónoch vodné zdroje<br />

počas zimnej sezóny veľmi intenzívne<br />

využívané. Výroba umelého<br />

snehu, ale aj narastajúci počet ubytovacích<br />

kapacít spotrebujú veľké<br />

množstvá vody. Preto bude v budúcnosti<br />

alpský región – obzvlášť<br />

na juhu a v jednotlivých vnútroalpských<br />

údoliach – s globálnou zmenou<br />

klímy vystavený takému suchu,<br />

ktoré bude treba brať vážne.<br />

V projekte „Alp-Water-Scarce“ sa<br />

kladie dôraz na aktívnu podporu<br />

povedomia o týchto rizikách nielen<br />

u obyvateľstva, ale aj v oblasti hospodárstva,<br />

priemyslu a turizmu. Jeho<br />

cieľom je vypracovať konkrétne opatrenia<br />

pre prípady nedostatku vody<br />

priamo na mieru daných regiónov.<br />

Informácie: http://www.alpwaterscarce.eu<br />

„Masové vymieranie rastlinných druhov už začalo!“<br />

šte za nášho života môže byť po-<br />

všetkých dnešných druhov<br />

„Elovica<br />

rastlín vyhubená,“ varuje Bradley<br />

J. Cardinal, vedúci aktuálnej porovnávacej<br />

štúdie o svetových trávnych<br />

ekosystémoch, ktorú spracovali ekológovia<br />

z Univerzity Santa Barbara<br />

(Kalifornia). Výskumníci teraz zisťujú,<br />

ktoré druhy zvierat a rastlín potrebujú<br />

kvôli svojmu ekologickému<br />

významu zvláštnu ochranu.<br />

Masové vymieranie mnohých<br />

druhov zvierat a rastlín sa v histórii<br />

Zeme udialo naposledy pred 65<br />

miliónmi rokov. Veda predpokladá,<br />

že k vymretiu všetkých dinosaurov<br />

a mnohých rastlinných druhov vtedy<br />

viedol dopad meteoru. Na dnešnom<br />

vymieraní druhov nesie do veľkej<br />

miery vinu človek. „Pokiaľ by sa potvrdila<br />

téza o akútnom masovom<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

KLÍMA<br />

vymieraní druhov, museli by byť ich<br />

najdôležitejší zástupcovia identifikovaní<br />

a chránení,“ povedal Todd<br />

Oakley, spoluautor štúdie, „pretože<br />

pestrosť druhov je otázkou prežitia.<br />

Čím menej rôznych rastlinných druhov<br />

ekosystém zahŕňa, tým menej<br />

biomasy môže vytvoriť. Okrem toho<br />

prínos určitého druhu k biomase je<br />

tým väčší, čím je tento druh geneticky<br />

vzácnejší.“<br />

S úbytkom biomasy sa citeľne<br />

zmenšuje aj absorpcia oxidu uhličitého<br />

a produkcia kyslíka, čo má<br />

celosvetovo negatívny vplyv na zloženie<br />

atmosferických, životne dôležitých<br />

plynov. Aj potravinový reťazec je vymieraním<br />

rastlinných druhov prerušený<br />

a ohrozený lovom a rybárstvom.<br />

Zdroj: Pressetext Austria<br />

Vplyv globálnej zmeny klímy na vznik oceánskych<br />

zón smrti<br />

V<br />

ýskumný tím z kielskeho Leibnizovho<br />

ústavu pre morské vedy<br />

vo svojej aktuálnej štúdii dospel k záveru,<br />

že vplyvom zmeny klímy porastie<br />

počet zón smrti v oceánoch.<br />

Popri vzrastajúcom okysľovaní sa<br />

v moriach v budúcnosti rozšíria aj<br />

zóny s nízkym obsahom kyslíka,<br />

ktoré neumožňujú žiadnu vyššiu<br />

formu života.<br />

„Doposiaľ sme vychádzali z toho,<br />

že zásadný vplyv rastúcich koncentrácií<br />

oxidu uhličitého na oceán spočíva<br />

v rastúcom okysľovaní morskej<br />

vody,“ hovorí autor štúdie Andreas<br />

Oschlies. „Teraz sa nám podarilo pomocou<br />

modelovej štúdie ukázať, že<br />

človekom vyvolaný rast obsahu CO 2<br />

by mohol mať výrazne nepriaznivý<br />

dopad na zóny s malým obsahom<br />

kyslíka v tropických oceánoch.“<br />

Tieto štúdie predpovedajú do<br />

konca tohto storočia rozšírenie zón<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

s vodou s malým obsahom kyslíka<br />

až o 50 percent. Týmto sú postihnuté<br />

veľmi rybnaté regióny ako napríklad<br />

Peru, zóna pri pobreží západnej Afriky,<br />

Namíbia a Arabské more pri západnom<br />

pobreží Indie.<br />

Oschlies hovorí: „Oxid uhličitý<br />

pôsobí na morskú hladinu ako hnojivo.<br />

Morský planktón bude obsahovať<br />

stále viac uhlíka a spotrebuje<br />

preto pri rozklade viac kyslíka, než<br />

pôvodná biomasa bohatá na bielkoviny.“<br />

Silný pokles koncentrácie<br />

kyslíka v hĺbke niekoľko sto metrov<br />

má na svedomí bakteriálny rozklad<br />

klesajúceho organického materiálu.<br />

Takto vznikajúcich zón smrti sa skutočne<br />

treba obávať. Postihnuté budú<br />

nielen lastúrniky, ale aj ulitníky,<br />

kôrovce, hviezdice a ďalšie živočíchy,<br />

ktoré dostatočne rýchlo neujdú.<br />

„Žiadny živý tvor, ktorý je viditeľný<br />

voľným okom, to neprežije,“ varuje<br />

Oschlies. Za týchto podmienok budú<br />

môcť existovať len organizmy, ktoré<br />

na svoje prežitie nepotrebujú kyslík:<br />

napríklad baktérie, ktoré využívajú<br />

dusičnany, východiskové pre výživu<br />

rastlín. Tým prispejú k zníženiu<br />

množstva živín v mori.<br />

Výskumníci na svoju štúdiu použili<br />

globálny model klímy s oceánom,<br />

atmosférou a integrovanými<br />

kolobehmi uhlíka a živín. Model bol<br />

naplnený dátami, získanými z terénnych<br />

experimentov s tzv. mezokozmami.<br />

Tieto pokusné zariadenia,<br />

ktoré pôsobia ako výrazne zväčšené<br />

skúmavky, umožňujú v zrýchlenom<br />

priebehu študovať vplyv rastúceho<br />

pohlcovania oxidu uhličitého v oceáne<br />

za reálnych podmienok.<br />

Informácie: http://www.ifm-geomar.de

SERIÁL<br />

Výber mena<br />

a výchova pred narodením<br />

Christopher Vasey<br />

Tajomstvo zrodenia 4. diel<br />

Svoje krstné meno považujeme za<br />

samozrejmosť a používame ho bez<br />

toho, aby sme o tom priveľa uvažovali.<br />

Naši rodičia však určite dlho<br />

premýšľali, kým nám ho vybrali.<br />

Majú snáď krstné mená hlbší význam,<br />

môžu byť vhodné alebo dokonca<br />

nevhodné? Alebo je jedno, či<br />

sa niekto volá František alebo Juraj,<br />

Anna či Mária?<br />

Človek by povedal, že krstné mená<br />

sa volia náhodne, no v skutočnosti to<br />

však tak nie je. Každé krstné meno<br />

má totiž zvláštnu silu a zodpovedá<br />

osobnosti toho, kto je jeho nositeľom.<br />

A ani k jeho voľbe v skutočnosti nedochádza<br />

náhodne, pretože rozhodnutia<br />

rodičov podliehajú zákonu príťažlivosti<br />

rovnorodého.<br />

ČO VYJADRUJE MENO<br />

Všetko, čo nás obklopuje, či už<br />

sú to kamene, rastliny alebo umelé<br />

predmety, majú určité charakteristické<br />

črty. Farba, tvar, materiál a iné<br />

vlastnosti nám umožňujú jednotlivé<br />

veci od seba jednoznačne odlišovať.<br />

Niekedy môžeme dokonca cítiť<br />

i zvláštne „vyžarovanie“ alebo „energiu“,<br />

ktorá z nich vychádza.<br />

Aj každý tón má svoju zvláštnu<br />

„farbu“, vlastné vyžarovanie. Keď<br />

premýšľame nad pomenovaním nejakého<br />

predmetu, sme silou príťažlivosti<br />

rovnorodého nevedomky inšpirovaní<br />

k tomu, aby sme zvolili<br />

vhodné označenie, ktorého vlastnosti<br />

zodpovedajú pomenúvanej veci.<br />

Názvy a označenia vecí nie sú preto<br />

náhodne zvolené a ľubovoľne zameniteľné<br />

pojmy. Naopak, každý niečo<br />

vyjadruje, „zachvieva sa“ v patričnej<br />

vibrácii, podobne ako príslušný<br />

predmet, má určitú „farbu“, „energiu“,<br />

a „silu“.<br />

To isté platí aj o menách ľudí. Meno<br />

vyjadruje zvláštny druh energie,<br />

ktorá vychádza z osobnosti človeka<br />

a vystihuje individuálne vlastnosti<br />

duše.<br />

To, že krstné meno dieťaťa je vybrané<br />

väčšinou už pred narodením,<br />

tejto skutočnosti vôbec neodporuje.<br />

Rodičia totiž vnímajú vyžarovanie<br />

dieťaťa už počas tehotenstva, pretože<br />

jeho duša je s matkou spojená už niekoľko<br />

mesiacov pred pôrodom.<br />

Asi každý už niekedy zažil, aký<br />

úzky vzťah má človek k vlastnému<br />

menu. Ihneď sa napríklad cítime nepríjemne,<br />

keď niekto naše meno nesprávne<br />

vysloví.<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

SERIÁL<br />

Rodičia môžu ľahko prísť na<br />

zvlášny, individuálny význam každého<br />

krstného mena. Stačí len, aby<br />

si predstavili, že by svojim deťom<br />

vymenili mená a hneď pocítia nesúlad<br />

– a to nielen kvôli zvyku. Meno<br />

a dieťa sa potom už k sebe jednoducho<br />

nehodia.<br />

Nevyhnutnosť súladu medzi človekom<br />

a jeho menom platí, prirodzene,<br />

aj pre dvojčatá. Aj keď sú si<br />

telesne veľmi podobné, sú to predsa<br />

dve rozdielne duše. Každá z nich<br />

má za sebou vlastnú životnú cestu,<br />

ktorá viedla minulými inkarnáciami,<br />

každá z nich sa vyvinula vo vlastnú<br />

osobnosť a preto potrebuje „vlastné”<br />

meno. To ukazuje napríklad nasledujúci<br />

príbeh:<br />

Žena porodila dvojčatá a oznámila<br />

pôrodnej asistentke mená, ktoré vybrala<br />

pre obe dievčatká. Matka však<br />

bola veľmi zarazená, keď jej asistentka<br />

dcéry priniesla a podľa náramkov<br />

zistila, že mená boli prehodené:<br />

prvorodená, ktorá sa mala<br />

volať Mária, mala meno druhorodenej<br />

Emmy, a naopak. Matka ihneď<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

žiadala, aby sa omyl napravil. Povedali<br />

jej však, že deti už boli s týmito<br />

menami zaznamenané v matrike<br />

a že táto zámena predsa nemá žiadne<br />

dôsledky, keď sú obe deti jej. Matka<br />

však o tom nechcela ani počuť a rozrušená<br />

energicky trvala na tom, aby<br />

bol zápis opravený, čo sa napokon<br />

k úľave matky aj stalo.<br />

DIEŤA NÁM<br />

“NAŠEPKÁVA”<br />

V niektorých kultúrach sa vzhľadom<br />

na veľký význam mena prenechával<br />

jeho výber na kňaza alebo šamana.<br />

I keď v súčastnosti rozhodujú<br />

o krstnom mene dieťaťa väčšinou<br />

rodičia, i tak nie je výber mena slobodný<br />

alebo náhodný, ale podlieha<br />

tlaku vyžarovania dieťaťa. Ako sme<br />

si už povedali, jeho duch je spojený<br />

s malým vyvíjajúcim sa telíčkom<br />

v materskom lone a jeho charakteristické<br />

vyžarovanie smerodajne pôsobí<br />

aj na rodičov ktorí si lámu hlavu nad<br />

vhodným menom. Vybrané meno je<br />

potom obvykle v súlade s vyžarovaním<br />

dieťaťa, jednoducho sa k nemu<br />

hodí. Tak sa tiež môže stať, že rodičia,<br />

ktorí si vyhliadli nejaké krstné meno<br />

už pred počatím, svoje rozhodnutie<br />

náhle zmenia, pretože dôjdu k presvedčeniu,<br />

že sa toto meno k dieťaťu<br />

predsa len nehodí. Iní zase dlho vôbec<br />

nevedia, aké meno dať svojmu<br />

dieťaťu, až im náhle príde na um takpovediac<br />

na poslednú chvíľu. Občas<br />

sa stáva, že i napriek usilovnému<br />

premýšľaniu im žiadne chlapčenské<br />

meno nenapadá a na myseľ prichádzajú<br />

len dievčenské mená – no a potom<br />

sa ukáže, že sa skutočne narodí<br />

dievčatko.<br />

Skutočnosť, že dieťa niekedy dostane<br />

rovnaké meno, aké má jeden<br />

z rodičov, takisto nestojí v protiklade<br />

so zákonitosťami výberu mena. Ako<br />

sme si už povedali, zákon príťažlivosti<br />

rovnorodého môže spôsobiť, že<br />

v jednej rodine sa stretávajú ľudské<br />

duše s určitými spoločnými vlastnosťami.<br />

Zhoda mien môže byť vyjadrením<br />

tohto javu.<br />

A ako možno vysvetliť, že aj<br />

mená zažívajú svoje, dá sa povedať,<br />

„módne vlny“? V každej generácii sú<br />

vždy nejaké mimoriadne obľúbené<br />

mená a iné mená, ktoré sa po desaťročia<br />

takmer nepoužívali, sa náhle na<br />

nejaký čas stanú znova populárne. Aj<br />

za týmto zdanlivo módnym trendom<br />

pôsobí zákon príťažlivosti rovnorodého.<br />

Každá doba má svoj zvláštny<br />

charakter, ktorého sociálne a historické<br />

aspekty vždy priťahujú určitý<br />

druh ľudských duší, čo sa okrem<br />

iného viditeľne prejaví aj často používanými<br />

krstnými menami.<br />

Výber krstného mena teda nie je<br />

ponechaný na náhodu, ale podlieha<br />

zákonu príťažlivosti rovnorodého.<br />

Naše meno zodpovedá tomu, akí sme.<br />

Jeho vyžarovanie je cennou pomocou<br />

pre náš pozemský život. Podporuje<br />

nás v tom, aby sme prebúdzali<br />

vlastné sily.

SERIÁL<br />

EXISTUJE VÝCHOVA<br />

PRED NARODENÍM?<br />

Znalosť zákona príťažlivosti rovnorodého<br />

stavia do nového svetla aj konanie,<br />

všeobecne nazývané „výchova<br />

pred narodením“ a pomôže nám porozumieť<br />

tomu, čo sa v jej rámci skutočne<br />

deje.<br />

Zástancovia tejto „výchovy“ hovoria,<br />

že sa údajne dá formovať dieťa<br />

už v čase, keď sa nachádza v matkinom<br />

lone. Vhodnými prostriedkami<br />

je vraj možné vytvoriť požadované<br />

charakterové črty alebo rozvinúť<br />

vlastnosti, ktoré by sa inak nevyvinuli<br />

vôbec, alebo len veľmi málo.<br />

Plod nepochybne vníma vonkajšie<br />

podnety a reaguje na ne. Dieťa neskôr<br />

dokáže napríklad znovu spoznať<br />

určitú hudobnú skladbu, ktorú<br />

mu pravidelne prehrávali počas matkinho<br />

tehotenstva.<br />

Táto výchova, nazývaná aj prenatálna,<br />

využíva prevažne sluch<br />

a hmat. Vychádza z toho, že keď sa<br />

vyvíjajúcemu dieťaťu prihovárame,<br />

čítame mu vybrané texty, spievame<br />

alebo mu púšťame hudbu, pôsobí to<br />

na dieťa povzbudivo a podporuje to<br />

vývoj jeho sluchových schopností<br />

alebo aj muzikálnosť. Ak matka dáva<br />

plodu pravidelným mäkkým dotykom<br />

svojich rúk najavo, že je obklopený<br />

ochraňujúcou atmosférou, tak<br />

táto náklonnosť posilňuje sebadôveru<br />

a vnútornú sebaistotu dieťaťa.<br />

Ako sme si už povedali, duch dieťaťa<br />

sa počas tehotenstva nachádza<br />

v bezprostrednej blízkosti matky,<br />

„kúpe“ sa do určitej miery v jej vyžarovaní.<br />

Dieťa preto citlivo vníma<br />

aj matkine emócie – napríklad<br />

jej radosť počas<br />

vychádzky do prírody<br />

alebo pri počúvaní hudby,<br />

no pociťuje i jej žiaľ alebo<br />

strach. Preto sa matkám<br />

správne odporúča vyvarovať<br />

sa negatívnych<br />

emócií a vyhľadávať len<br />

povznášajúce prostredie<br />

predchnuté krásou a prirodzenosťou.<br />

Aj tým totiž<br />

dieťaťu poskytujeme<br />

impulzy na rozvoj zmyslu<br />

pre krásu, radosť zo života<br />

a dôveru v neho.<br />

Na rozdiel od niektorých<br />

propagátorov „prenatálnej<br />

výchovy“ by sme však nemali<br />

jej význam preceňovať a predpokladať,<br />

že základy kvalitného charakteru<br />

vzniknú správaním sa matky<br />

počas tehotenstva.<br />

Prenatálna výchova, aj keď je zdrojom<br />

dobrých impulzov, v skutočnosti nič zásadné<br />

na duševnej podstate dieťaťa nemení<br />

Prenatálna výchova, aj keď je<br />

zdrojom dobrých impulzov, v skutočnosti<br />

nič zásadné na duševnej<br />

podstate dieťaťa nemení. Zohráva tu<br />

úlohu niečo iné: je to znovu zákon<br />

príťažlivosti rovnorodého. Pokiaľ<br />

matka počas tehotenstva často počúva<br />

hudbu a možno aj sama hrá na<br />

hudobný nástroj, potom prirodzene<br />

môže svojou muzikálnosťou pritiahnuť<br />

ducha, ktorý má podobné vlastnosti.<br />

Povahu dieťaťa tým však nijako<br />

nezmení, lebo dieťa si so sebou<br />

prináša svoju vlastnú výbavu – prípadne<br />

aj muzikálnosť.<br />

Pokiaľ by správanie sa matky<br />

bolo pre schopnosti a vlastnosti<br />

dieťaťa skutočne rozhodujúce,<br />

potom by to znamenalo značnú<br />

nespravodlivosť – podľa toho by sme<br />

všetci boli vlastne obeťami okolností.<br />

Niečo také však zákony stvorenia nepripustia.<br />

Každý človek žne to, čo kedysi<br />

zasial. Život, ktorý smieme alebo<br />

musíme žiť, je v zásade vždy výsledkom<br />

nášho vlastného úsilia. Snaha<br />

nastávajúcich mamičiek o kladný<br />

a harmonický priebeh tehotenstva<br />

je dieťaťu v každom prípade prospešná.<br />

No rozhodujúcim faktorom<br />

pri výbere osobnostných kvalít nie<br />

je „prenatálna výchova“ už inkarnovaných<br />

duší – tkvie v zušľachťovaní<br />

našich osobných kvalít, ktoré sú<br />

pre príťažlivosť prichádzajúcich duší<br />

rozhodujúce.<br />

Téma piateho dielu: Telesná podobnosť<br />

rodičov a dieťaťa<br />

Christopher Vasey<br />

christopher.vasey@svetgralu.sk<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

RECENZIA<br />

SILA PRÍTOMNÉHO<br />

OKAMIHU<br />

„Veríte že ste svojou mysľou. To je však klam.“<br />

Roman Levický<br />

Už po prvých stránkach čítania tejto knihy som nadobudol dojem,<br />

že ide – v istom zmysle – o výnimočné dielo. Na rozdiel od iných ezoterických príručiek<br />

sa v nej nedozviete, ako pozitívnym myslením privolávať šťastie – či už v láske, alebo<br />

v podnikaní. Eckhart Tolle ukazuje, že príčinou nášho nešťastia – a prekážkou pre dosiahnutie<br />

skutočného šťastia – je naše stotožnenie sa s mysľou, s neustále sa krútiacim<br />

kolobehom pozemských myšlienok. Myseľ, ktorá mala byť nástrojom ducha pre život<br />

na Zemi, sa vyšvihla na post riadiacej jednotky a odrezala nás od vyššej inteligencie,<br />

od nášho pravého bytia.<br />

olle vo svojej knihe prostredníctvom<br />

jednoduchých dialógov<br />

T<br />

odkrýva poznanie, ktoré bolo nepochybne<br />

súčasťou každého duchovného<br />

učenia, no postupne prerástlo<br />

burinou. Nie náhodou vám budú<br />

mnohé pasáže z jeho knihy pripomínať<br />

Ježišovo Kázanie na hore.<br />

Nechajme však prehovoriť samotnú<br />

knihu: „Naše stotožnenie sa<br />

s mysľou vytvára medzi nami a realitou<br />

neprehľadnú stenu pojmov, názvov,<br />

predstáv, súdov a definícií, ktoré<br />

blokujú akékoľvek naozajstné vzťahy.<br />

Táto stena stojí medzi vami a vaším<br />

ja, medzi vami a vašimi blížnymi,<br />

medzi vami a prírodou a medzi vami<br />

a Bohom. Práve táto stena myslenia<br />

vyvoláva ilúziu, že ste úplne odlúčení<br />

od „druhých“. Zabúdate na základný<br />

fakt, že pod úrovňou materiálnych<br />

javov a oddelených foriem ste<br />

totožní so všetkým, čo existuje. Slovom<br />

„zabúdate“, chcem povedať, že<br />

túto jednotu necítite ako samozrejmú<br />

realitu. Možno veríte, že je to tak, ale<br />

neviete to. Vaša viera vás možno utešuje,<br />

ale oslobodiť vás môže iba vaša<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

skúsenosť. (…) Myseľ je vynikajúci nástroj,<br />

pokiaľ ju používame správne. Ak<br />

ju užívame nesprávnym spôsobom,<br />

stáva sa veľmi deštruktívnou. V skutočnosti<br />

svoju myseľ nepoužívate nesprávne<br />

– zvyčajne ju totiž nepoužívate<br />

vôbec. Vaša myseľ používa vás.“<br />

Mnoho ľudí bude z týchto tvrdení<br />

v rozpakoch. Čo je teda realita<br />

„za mysľou“, čo sa so mnou stane ak<br />

(hoci len na chvíľu) prestanem myslieť?<br />

A čo ak vôbec nedokážeme prestať<br />

myslieť? Eckhart Tolle na to odpovedá:<br />

„Potom vás teda vaša myseľ<br />

používa. Nevedome sa s ňou stotožňujete,<br />

takže si ani neuvedomujete,<br />

že ste jej otrokom. Ste svojím myslením<br />

takmer posadnutý a považujete<br />

ho za svoje ja. Počiatkom slobody je<br />

poznanie, že nie ste totožný so svojím<br />

myslením. Toto poznanie vám umožňuje<br />

pozorovať svoje myslenie. Akonáhle<br />

začnete svoje myslenie sledovať,<br />

aktivujete vyššiu úroveň svojho<br />

vedomia. Uvedomíte si, že myslenie<br />

je len nepatrným aspektom nesmiernej<br />

sféry inteligencie. Uvedomíte si, že<br />

z tejto sféry pochádza všetko skutočne<br />

dôležité – krása, láska, tvorivosť, radosť<br />

a vnútorný pokoj.“ Na námietku,<br />

či sa týmto „pozorovaním mysle“ človek<br />

neocitne mimo reálneho sveta,<br />

alebo neupadne do akéhosi bezvedomia,<br />

Tolle vo svojej knihe odpovedá,<br />

že v tomto stave vnútorného spojenia<br />

sme naopak „omnoho bdelejší,<br />

než v stave stotožnenia so svojou mysľou“.<br />

Zaujímavé na knihe Eckharta<br />

Tolleho je nepochybne aj to, že za<br />

jeho slovami cítite hlbokú životnú<br />

skúsenosť človeka, ktorý po ťažkej<br />

osobnej kríze sám prešiel vnútornou<br />

transformáciou a podáva o nej svedectvo<br />

ďalším. Možno aj preto bola<br />

jeho kniha preložená do 33 jazykov<br />

a stala sa bestselerom NY Times č. 1.<br />

Roman Levický<br />

roman.levicky@svetgralu.sk

Dr. Gerd Harms<br />

TELEPATIA – PODVOD ALEBO<br />

PRIRODZENÁ SCHOPNOSŤ?<br />

Paul práve nemal žiadnu naliehavú prácu. Vtom mu zrazu napadlo zavolať svojmu<br />

priateľovi Emilovi. Siahol teda po svojom mobilnom telefóne, stlačil pár tlačidiel,<br />

na displeji sa objavila Emilova fotografia, stlačil tlačidlo ešte raz a čakal na<br />

zodvihnutie. „Zvláštne“, začul Emilov dôverne známy hlas. „Práve som na teba<br />

myslel. To bola určite telepatia!“<br />

„Myslíš? – Nechce sa mi to veriť“, namietol Paul. „Ako často som na teba myslel, bez<br />

toho, že by si si to vôbec všimol. Určite to bude náhoda, že si si na mňa spomenul<br />

práve teraz, skôr než som ti zavolal...“<br />

Istotne si mnohí čitatelia týchto riadkov spomenú na podobné skúsenosti a neraz<br />

sa sami seba pýtali, či skutočne existuje čosi ako neviditeľný prenos myšlienok.<br />

EXPERIMENTY<br />

S PRENOSOM<br />

MYŠLIENOK<br />

Telepatickému prenosu myšlienok<br />

sa napríklad venuje parapsychológia.<br />

Pri klasickom pokuse sa pracuje<br />

s takzvanými Zenerovými kartami.<br />

Sú pomenované po jednom kolegovi<br />

amerického parapsychológa<br />

J. B. Rhinea a vyznačujú sa piatimi<br />

rôznymi symbolmi. „Odosielateľ“<br />

vezme karty v náhodnom poradí<br />

a dôkladne ich pozoruje. Príjemca<br />

ich má potom v rovnakom čase<br />

„uhádnuť“. Opakovanými pokusmi<br />

je možné zistiť, či počet správne<br />

„uhádnutých“ symbolov zodpovedá<br />

miere náhodných výsledkov, alebo<br />

je úspešnosť vyššia. Výsledok dosť<br />

závisí na pokusných osobách, na ich<br />

momentálnom rozpoložení, a aj na<br />

prostredí, v ktorom sa pokus odohráva.<br />

Uvoľnená atmosféra a hravý<br />

prístup bez napätia, určitý stav očakávania<br />

– to najčastejšie vedie k výsledkom<br />

naznačujúcim prenos myšlienok.<br />

Pri týchto experimentoch<br />

boli aj pokusy ešte viac stimulovať<br />

mozog odosielateľa napríklad tým,<br />

že sa mu vysielané symboly v určitých<br />

intervaloch opakovane krátko<br />

ukazovali v podobe rozsvecujúcich<br />

sa svetelných obrazov.<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

TÉMA<br />

ÚČINNÉ I NA VEĽKÉ<br />

VZDIALENOSTI?<br />

Počas jedného letu na Mesiac od<br />

31. januára do 9. februára 1971<br />

uskutočnil americký fyzik a testovací<br />

pilot Edgar B. Mitchell bez<br />

vedomia úradov i ostatných členov<br />

posádky vesmírnej lode experimenty<br />

so zmienenými Zenerovými<br />

kartami. „Príjemcovia “ jeho<br />

„myšlienkových zásielok“ boli štyria<br />

ľudia na 380 000 km vzdialenej<br />

Zemi. Výsledky neskôr za pomoci<br />

prof. Rhinea vyhodnotil a zverejnil<br />

a údajne prekonali všetky očakávania.<br />

Mitchell sa po tomto lete<br />

rozlúčil s cestami do vesmíru a venoval<br />

sa ďalšiemu výskumu prenosu<br />

myšlienok a podobných javov.<br />

To, ako prenos myšlienok funguje,<br />

sa v rámci súčasnej fyziky (dosiaľ)<br />

nedarí objasniť. Pochopiteľnú domnienku,<br />

že k prenosu myšlienok<br />

dochádza prostredníctvom elektromagnetických<br />

vĺn ako pri rádiovom<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

spojení na vesmírnej<br />

lodi, je možné<br />

vyvrátiť: opatrenia,<br />

pomocou ktorých<br />

sa dajú elektromagnetické<br />

vlny<br />

odcloniť, na prenos<br />

myšlienok nemajú<br />

žiaden vplyv.<br />

ŠIESTY<br />

ZMYSEL<br />

O telepatii sa<br />

často hovorí aj ako<br />

o „šies tom zmysle“,<br />

lebo prostredníctvom<br />

piatich známych<br />

zmyslov<br />

k nemu nemôže<br />

dochádzať. Namiesto<br />

pojmu telepatia,<br />

ktorý pochádza<br />

z gréčtiny, sa dnes hovorí<br />

tiež o remote viewing (vnímanie na<br />

diaľku), a na jeho zvládnutie dokonca<br />

existujú tréningové metódy. 1<br />

Pomocou takého tréningu sa údajne<br />

dajú ľahšie a presnejšie prepojiť<br />

vnemy takzvaného podvedomia do<br />

denného vedomia. Pritom nejde iba<br />

o vnímanie myšlienok vzdialených<br />

osôb, ale celkom všeobecne o „nadzmyslové“<br />

vnímanie priestorovo<br />

vzdialených okolností alebo skrytých<br />

súvislostí.<br />

Pri prenose myšlienok nám obyčajne<br />

najprv napadnú jasne vymedzené,<br />

myšlienkami a slovami jednoznačne<br />

opísateľné veci, javy či<br />

osoby. Prípadne to, čo sa môže preveriť<br />

experimentmi. Oveľa bežnejší<br />

je však prenos neurčitých vnútorných<br />

emócií a postojov. Matka napríklad<br />

často na diaľku cíti, že sa<br />

jej dieťaťu, alebo inému blízkemu<br />

človeku niečo prihodilo, i keď tomuto<br />

pocitu možno neprikladá nejakú<br />

váhu.<br />

PRENOS<br />

MYŠLIENOK AKO<br />

HROMADNÝ JAV<br />

Ak sa hovorí o možnosti prenosu<br />

myšlienok, človek v prvej chvíli<br />

pomyslí snáď iba na myšlienkovú<br />

komunikáciu medzi jednotlivými<br />

ľuďmi. Prenos myšlienok ako hromadný<br />

jav je však omnoho významnejší.<br />

My všetci sa ako odosielatelia<br />

myšlienok a ich príjemcovia<br />

podieľame na niečom, čo môžeme<br />

označiť ako myšlienkový priestor.<br />

Vezmime si napríklad dnešné prostredie,<br />

ktoré je prestúpené početnými<br />

elektromagnetickými vlnami,<br />

ktorých súčasťou je i rádiové a televízne<br />

vysielanie. Pomocou televízora<br />

alebo rádia sa na ne môžeme<br />

„napojiť“ a potom vedome spoluprežívať<br />

ich obsah. Podľa toho, aké vysielanie<br />

si zvolíme, je zjavné, k čomu<br />

inklinujeme. Ešte názornejšie pomery<br />

panujú na internete, ku ktorému<br />

má prístup už nespočetné<br />

množstvo ľudí. „Surfujúci“ prijímajú<br />

i odosielajú a o tom, aký obsah<br />

vysielaných informácií prevažuje,<br />

rozhoduje veľké množstvo účastníkov.<br />

Kto sa chce vyhnúť tomu, aby<br />

prijal všeobecný trend a myšlienkový<br />

smer väčšiny, musí si vedome<br />

vyberať. Keďže myšlienkový priestor<br />

– na rozdiel od elektromagnetických<br />

signálov – prenáša, alebo obsahuje<br />

jemnejšie myšlienkové záchvevy, je<br />

to s vedomým výberom či kontrolou<br />

o to ťažšie. Spravidla si vôbec<br />

neuvedomujeme, nakoľko je naše<br />

myslenie ovplyvňované tým, čomu<br />

sa všeobecne venuje veľa pozornosti,<br />

čo takpovediac „visí vo vzduchu“.<br />

Pre toho, kto dokáže myslenie dostatočného<br />

množstva ľudí riadiť určitým<br />

smerom, nie je potom ťažké<br />

pre svoje zámery získať aj ďalších.<br />

Tých pár jednotlivcov, ktorých to<br />

neovplyvní, spravidla nepredstavuje<br />

účinnú opozíciu.

TÉMA<br />

PÔSOBIVÉ<br />

SVEDECTVÁ<br />

O PRENOSE MYŠLIENOK<br />

Uvedené skutočnosti dokladá i „celosvetový<br />

Projekt vedomia“. Aby sme<br />

lepšie porozumeli experimentom,<br />

vykonávaným v rámci tohto medzinárodného<br />

projektu, oboznámime sa<br />

najprv s niekoľkými skutočnosťami:<br />

Elektromagnetické vlny ako<br />

sprostredkovatelia správ majú tieto<br />

správy prenášať neporušené, od<br />

odosielateľa k príjemcovi. Ak sú však<br />

signály príliš slabé, potom ich môže<br />

zatieňovať tzv. „šum“ a sluchom ho<br />

aj ako šumenie vnímame. Podľa<br />

nášho súčasného poznania tento<br />

šum vzniká z nepravidelných výkyvov<br />

vovnútri používanej techniky<br />

a prenosových kanálov. Aj u zdanlivého<br />

„nič“, u fyzikálneho vákua<br />

sa vyskytujú také výkyvy; tie však<br />

v súčasnosti môžeme zaznamenávať<br />

iba na základe ich jemných účinkov<br />

na hmotné predmety (kvantových<br />

fluktuácií). Myšlienky sú, podľa jednej<br />

známej piesne, „prchavejšie než<br />

tiene“, teda jemnejšie než to, čím<br />

sa zaoberá dnešná veda a technika.<br />

Môžeme teda v prvom rade vychádzať<br />

z toho, že sa ich účinky prejavujú<br />

v tých oblastiach, ktoré majú<br />

čo do činenia so šumom, z nášho<br />

pohľadu nepravidelným. Tento šum<br />

je dnes považovaný za dôsledok náhodných<br />

javov, ktoré sa dajú v bežných<br />

podmienkach zaznamenať iba<br />

prostredníctvom ich strednej hodnoty<br />

alebo ich súhrnného pôsobenia,<br />

práve tak, ako je to pri rádioaktívnom<br />

rozpade. 2 To bolo smerodajné<br />

pre vedcov, ktorí sa podieľajú na<br />

Projekte vedomia. Na svojej domovskej<br />

internetovej stránke 3 okrem<br />

iného objasňujú:<br />

„Celosvetový Projekt vedomia, nazývaný<br />

aj Projekt EGG alebo GCP 4 ,<br />

je medzinárodnou, multidisciplinárnou<br />

spoluprácou vedcov, inžinierov,<br />

umelcov a ďalších ľudí. (...) Od augusta<br />

1998 sme zbierali dáta z globálnej<br />

siete generátorov náhodných<br />

čísiel. Táto sieť teraz dosiahla počet<br />

zhruba 65 staníc. Na týchto staniciach<br />

vytvárajú fyzikálne generátory<br />

náhodné čísla a v sekundových<br />

intervaloch ich potom prenášajú po<br />

mesiace a roky do centrály v Princetone<br />

(USA). Tam sú archivované<br />

a neskoršie analyzované. Náš zámer<br />

spočíva v preskúmaní jemných vzájomných<br />

interakcií, ktoré odrážajú<br />

prítomnosť a aktivitu vedomia v našom<br />

svete. Dospeli sme k poznatku,<br />

že naša globálna sieť reaguje na stav,<br />

keď majú milióny z nás rovnaké zámery<br />

a emócie. Môžeme to považovať<br />

za dôkaz toho, že sa podieľame<br />

na rastúcom globálnom vedomí. Pripomína<br />

nám, že sme schopní toto<br />

vedomie rozvíjať a že sme zaň zodpovední.<br />

Vytvárame svet, v ktorom<br />

žijeme, a pokiaľ to ako celok chceme,<br />

môžeme po svete šíriť úsmev.“<br />

Ako ukážkový príklad pôsobenia<br />

totožných myšlienok a emócií uvádza<br />

vedúci projektu Roger Nelson<br />

11. september 2001. Vtedy boli ľudia<br />

na celom svete, v rovnakom<br />

čase konfrontovaní so skutočnosťou<br />

teroristického útoku, ktorý bol<br />

dovtedy považovaný za nemožný.<br />

Myšlienky, nabité emóciami, ktoré<br />

boli pri ňom vyvolané, viedli na<br />

fyzikálnych generátoroch náhodných<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

TÉMA<br />

čísiel, rozmiestnených po celom svete,<br />

k rovnorodým odchýlkam v tom čase<br />

vytvorených náhodných čísiel.<br />

MOC MYŠLIENKOVÝCH<br />

FORIEM<br />

Veľký význam a pôsobenie našich<br />

myšlienok, svojím dosahom ďaleko<br />

presahujúci výlučne osobný rozmer<br />

človeka, zdôrazňuje aj Abd-<br />

-ru-shin vo svojom diele „Vo Svetle<br />

Pravdy“ 5 , kde sa okrem iného hovorí<br />

o myšlienkových formách.<br />

Z každej myšlienky vyžaruje určitá<br />

informácia, preto má aj zodpovedajúcu<br />

formu, ktorá ju odlišuje<br />

od ostatných foriem. Rovnorodé<br />

myšlienky si k sebe nachádzajú<br />

cestu a môžu pri svojom zhlukovaní<br />

veľmi zosilnieť, čo znamená,<br />

že sa ľuďom, ktorí sú im otvorení,<br />

vnucujú a podnecujú ich. Títo ľudia<br />

sú síce spravidla presvedčení o tom,<br />

že všetky myšlienky, ktoré sa vynárajú<br />

v ich vedomí sú ich vlastné výtvory,<br />

mnohé pozorovania to však<br />

vyvracajú. Konanie ľudí nie vždy<br />

usmerňujú iba čisté, plne vedomé<br />

myšlienky. Mnohé pohnútky sa<br />

uskutočnia nevedome, hnané zmesou<br />

vlastných sklonov a prijatých<br />

myšlienok. Pritom sa ľahko vytvára<br />

bludný kruh. Ľudia sú ovplyvňovaní<br />

prevládajúcimi myšlienkami,<br />

ktoré svojou pozornosťou živia<br />

a potom takto posilnené myšlienky<br />

opäť vysielajú a tým upevňujú určitý<br />

myšlienkový priestor. Týmto<br />

spôsobom naprí klad veľmi zosilneli<br />

myšlienky spojené so sexualitou,<br />

takže mnohým ľuďom robí<br />

problémy takéto myšlienky ovládnuť.<br />

To vysvetľuje rastúci počet abnormálnych<br />

spôsobov správania sa<br />

a sexuálnych deliktov. V tejto súvislosti<br />

sú už napríklad dostupné<br />

„softvéry na ochranu detí“ pred<br />

obsahom, ktorý „ohrozuje mládež“;<br />

v mnohých prípadoch by sa<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

však určite hodili aj „softvéry na<br />

ochranu dospelých“. Totiž to, pred<br />

čím máme chrániť deti, vlastne neprospieva<br />

ani dospelým: ich myšlienkový<br />

svet tak prijíma podnety,<br />

ktoré majú nepríjemné dôsledky<br />

nielen pre nich samotných. Robia<br />

z nich odosielateľov myšlienok, pri<br />

ktorých si želáme, aby radšej neexistovali.<br />

Čo sa však vo všeobecnosti neberie<br />

do úvahy je fakt, že naše myšlienky<br />

zasahujú aj prírodné sily, alebo presnejšie<br />

povedané bytosti ovládajúce<br />

tieto sily; zadávajú tak podnet na<br />

spätný účinok. Príčina takzvaných<br />

prírodných katastrof tiež spočíva<br />

v nás a v našich materialisticky orientovaných<br />

myšlienkach. Existujú ľudia,<br />

ktorí si túto skutočnosť osobne<br />

prežili.<br />

POZITÍVNE PÔSOBENIE<br />

MYŠLIENOK<br />

Myšlienky však môžu pôsobiť aj konštruktívne.<br />

Tak napríklad zisťujeme,<br />

že nové, neznáme skutočnosti a súvislosti<br />

sa dajú rozpoznať alebo naučiť<br />

o to rýchlejšie, o čo viac ľudí sa<br />

nimi zaoberá. Pritom medzi týmito<br />

ľuďmi nemusí existovať žiadne vonkajšie<br />

spojenie – slovom, písmom ani<br />

obrazom.<br />

Poznanie uvedených skutočností<br />

by mohlo ľudí motivovať, aby sa zaoberali<br />

prevažne pozitívnymi a konštruktívnymi<br />

vecami. Podporujúce<br />

myšlienky sa potom budú presadzovať<br />

ľahšie než všetko to, čo senzáciechtivé<br />

masovokomunikačné prostriedky<br />

zväčša rozširujú a čím sa<br />

potom nespočetní ľudia v myšlienkach<br />

zaoberajú.<br />

„KRB MYŠLIENOK“ –<br />

– NAŠE ZMÝŠĽANIE<br />

V diele „Vo svetle Pravdy“ autor<br />

už pred desaťročiami dôrazne<br />

upozorňuje na účinky, ktoré môžeme<br />

naším myslením vyvolať.<br />

Skúsenosti však ukazujú, že preniesť<br />

toto poznanie do bežného<br />

života nebýva ľahké. Naše mentálne<br />

prostredie tvoria i mnohé<br />

znehodnocujúce myšlienky, ktoré<br />

sa k nám stále znovu vkrádajú, ak<br />

to dovolí naša duchovná alebo spirituálna<br />

sila. A tá je žiaľ, spravidla<br />

málo rozvinutá. Nedosahujeme<br />

teda poväčšine takú bdelosť, aká<br />

sa od nás požaduje: „Udržujte krb<br />

svojich myšlienok čistý, tým založíte<br />

mier a budete šťastní!“ 6<br />

Krb – to nie je len samotný oheň,<br />

ale i miesto, v ktorom oheň horí,<br />

a krb myšlienok takisto nemožno<br />

stotožňovať so samotnými myšlienkami.<br />

Je skôr vnútorným postojom,<br />

z ktorého sa myšlienky vynárajú,<br />

je akoby filtrom myšlienok, ktoré<br />

na nás pôsobia. Ten určuje, akým<br />

myšlienkam a s akou intenzitou sa<br />

oddávame.<br />

SILA A OBLASŤ<br />

PÔSOBENIA MYŠLIENOK<br />

Naše zmýšľanie, celkový stav našej<br />

mysle teda rozhoduje o tom, aký<br />

druh myšlienok v nás vzniká, aké<br />

myšlienky z nás vychádzajú a aké<br />

nás môžu zvonka ovplyvňovať.<br />

A čím väčšie je naše zanietenie alebo<br />

vrúcnosť, o to mocnejšie a pôsobivejšie<br />

sú aj myšlienkové formy. Tak<br />

sa človek v najvyššej núdzi dokáže<br />

trebárs i opravdivo modliť – a ak sú<br />

jeho myšlienky čisté, potom môže<br />

táto modlitba skutočne pomôcť, pretože<br />

nájde spojenie k vyšším úrovniam<br />

a silám. Pri modlitbách teda<br />

nezáleží na vonkajšej forme či konkrétnych<br />

slovách, ale na sile a čistote<br />

cítenia.<br />

Sú ľudia, ktorí sa vo svojich modlitbách<br />

celkom nezištne prihovárajú<br />

za vyššie blaho druhých či celého<br />

sveta.

ZDRAVIE<br />

Jednoduchým spôsobom k tomu<br />

môžeme prispieť všetci – tým, že<br />

s vedomím sily svojich myšlienok<br />

pestujeme dobro v sebe a prispievame<br />

tak pozitívnym, nápomocným<br />

zmýšľaním k dobru všeobecnému.<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

3. diel<br />

CESTA K ŽIVOTU<br />

Dr. Gerd Harms<br />

gerd.harms@svetgralu.cz<br />

1 Viď napr.: www.remoteviewing.de<br />

alebo www.welt-der-wahrnehmung.<br />

de<br />

2 Autor sám zostavil také fyzikálne generátory<br />

náhodných čísiel na základe<br />

procesov šumu alebo procesov rádioaktívneho<br />

rozpadu. Nesmú sa zamieňať<br />

s matematickými generátormi náhodných<br />

čísiel, keďže ich náhodné čísla síce<br />

nie sú zjavné, napriek tomu sú však vopred<br />

stanovené (pseudonáhoda).<br />

3 http://noosphere.princeton.edu/<br />

4 Global Consciousness Project (Projekt<br />

globálneho vedomia)<br />

5 V tomto diele sa slovo „myšlienka“ vyskytuje<br />

samostatne alebo ako súčasť<br />

iného slova na zhruba 350 miestach<br />

textu.<br />

6 „Vo Svetle Pravdy“, 1. zväzok, prednáška<br />

„Prebuďte sa“<br />

LIEČIVÁ SILA – MAGNETIZMUS<br />

A ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE<br />

V nasledujúcom článku si priblížime podstatné piliere medicíny budúcnosti,<br />

ktorá pomáha nielen prostredníctvom chemických liekov a technických<br />

zariadení, ale je založená na jemnejších oblastiach. Ústrednou myšlienkou celej<br />

série „Cesta k životu“ je osobná zodpovednosť na základe širšieho povedomia<br />

o našom ľudskom bytí.<br />

LIEČIVÁ SILA – AKO<br />

JU DOSIAHNUŤ?<br />

Ľudia obdarení liečivou silou sú<br />

odvekými sprievodcami chorých.<br />

Takmer vždy sa však svojimi<br />

schopnosťami vymykali súdobému<br />

medicínskemu poznaniu, dnešok<br />

nevynímajúc. Nedôvera, prenasledovanie<br />

a závisť dodnes sprevádzajú<br />

ich cestu rovnako, ako úcta a obdiv.<br />

V porovnaní s vývojom medicíny,<br />

sprevádzaným zvratmi a hľadaním,<br />

zostáva liečivá sila bez premien, vo<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

ZDRAVIE<br />

svojom pôsobení dokonalá. Akoby<br />

stála vysoko nad všetkým ľudským<br />

poznaním – ako memento pripomínajúce<br />

pôvod života samotného. Je<br />

nenápadne darovaná vždy iba jednotlivcom,<br />

a to v rôznych obmenách<br />

a intenzite. Je darom, po ktorom<br />

mnohí túžia, v snahe pomáhať<br />

druhým. Celkom prirodzene potom<br />

vyvstáva otázka, či je nejakým spôsobom<br />

možné sa k daru liečivej sily<br />

dopracovať a ako.<br />

V prvom rade treba vziať na vedomie<br />

skutočnosť, že duchovným základom<br />

každého nadania je čistá<br />

túžba spojená s vytrvalým úsilím.<br />

Takým vytrvalým, že obstojí<br />

i v skúškach mnohých životov. Zákony<br />

vesmíru vychádzajú čistej túžbe<br />

a úsiliu vždy v ústrety, preto môžu<br />

i v tomto prípade priniesť spravodlivé<br />

vyrovnanie v podobe daru liečenia.<br />

Ovládať pravú liečiteľskú silu<br />

sa preto nikdy nedá naučiť, ani ju<br />

získať iným spôsobom, pretože skutočné<br />

dary môže človek iba prijímať.<br />

Sú určené jeho duchu a musia preto<br />

zostať nezávislé na predstavách jeho<br />

rozumu. O ich udelení rozhoduje vyššia<br />

moc, pretože človek sám nikdy nie<br />

je schopný domyslieť dôsledky svojich<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

želaní. V ich splnení či nenaplnení<br />

spočíva jeho najvyššia ochrana a vedenie,<br />

ktorému by sa mal pokorne<br />

podvoliť. Toto konštatovanie nie je<br />

populárne, lebo nevychádza v ústrety<br />

obvyklej domnienke o takmer neobmedzených<br />

ľudských možnostiach.<br />

Naopak, človek sa ním stavia na stupeň,<br />

ktorému prislúcha viac skromnosti<br />

a vďaky za všetku telesnú a duševnú<br />

výbavu, ktorú od vesmíru do<br />

života dostal vo svojich schopnostiach<br />

i obmedzeniach. Kto<br />

z dnešných, tých domnelo<br />

hrdých ľudí<br />

by dobrovoľne zliezol<br />

na stupeň, ktorý<br />

zdanlivo sľubuje<br />

len drinu a odriekanie,<br />

stupeň, na<br />

ktorom by sa musel<br />

zriecť všetkého<br />

predstierania?<br />

Ak niekomu nie je<br />

liečivá sila daná, nie<br />

je to omyl ani iný nedostatok<br />

zo strany<br />

prírodných zákonov<br />

– je to ochrana<br />

a pomoc. Človek<br />

však spravidla už nie<br />

je schopný vidieť vo svojich obmedzeniach<br />

ukazovateľa tej najlepšej cesty,<br />

lebo si navykol pozorovať svoj život<br />

jednostranne, iba z hľadiska pozemského<br />

prospechu. Ak sa mu zdá niečo<br />

atraktívne a vábivé, vyrazí za novým<br />

cieľom bez ohľadu na svoje skutočné<br />

vlohy, o ktoré sa má v živote opierať<br />

a ktoré si bezpochyby aj priniesol na<br />

svet. Snaží sa potom dobývať to, čo<br />

je pre neho neskutočné a čo svojou<br />

vzdorovitosťou nikdy nedosiahne.<br />

Jeho konanie je potom vlastne nesúhlasom<br />

a vzburou proti osudovému<br />

určeniu, ktorému položil základ<br />

on sám, svojimi predchádzajúcimi<br />

životmi.<br />

Je nanešťastie dostatok príležitostí,<br />

ako domnelé liečivé<br />

schopnosti pomerne ľahko získať.<br />

Majstrami a veľmajstrami v tomto<br />

odbore sa to len tak hemží. Vzniká<br />

tu dojem, akoby človek mohol sám<br />

tento dar rozdeľovať. Aký by tu<br />

potom bol rozdiel medzi človekom<br />

a Stvoriteľom...?<br />

Pravá cesta na získanie liečivých<br />

schopností spočíva v duchovnej premene<br />

človeka. Ten v sebe musí pripraviť<br />

pôdu na prijímanie vyššej sily,<br />

pretože každá skutočná sila vyžaduje<br />

aj verného správcu. Inému nemôže<br />

byť darovaná, lebo by ňou ubližoval<br />

sebe aj iným. Verným správcom tejto<br />

sily sa môže stať človek, ktorý v sebe<br />

priviedol k životu túžbu po blízkosti<br />

Svetla. Táto túžba mu umožňuje poznať<br />

svoju bezpodmienečnú závislosť<br />

od zdroja všetkého života a vychováva<br />

ho k pokore a trpezlivosti.<br />

V neustálom úsilí je vnútro človeka<br />

spolu s jeho telom prebudované natoľko,<br />

že oboje rezonuje s určitým<br />

stupňom liečivej sily. Keď človek dosiahol<br />

vo svojom vnútornom vývoji<br />

stanovenú výšku, na ktorej ho očakáva<br />

vzácny dar, potom môže nastať<br />

okamih spojenia. Dar tu bol už<br />

pripravený, len človek sa zdržiaval<br />

dole. Jeho duša a telo sa teraz stávajú<br />

mostom, po ktorom môžu plynúť<br />

hojivé lúče k tým, pre ktorých je<br />

to dobré. Nie všetkým ľuďom je totiž<br />

určená blahodarná úľava, pretože by<br />

sa znova ocitli v nebezpečenstve, že<br />

upadnú do starých návykov.<br />

Túto cestu získavania liečivých<br />

schopností je možné priblížiť aj iným<br />

obrazom: každý človek sa podobá na<br />

brúsený kryštál. Typ výbrusu a jeho<br />

dokonalosť závisí v plnej miere od<br />

toho, akým spôsobom vyhodnocuje<br />

človek svoje zážitky a skúsenosti – či<br />

sú pre neho nástrojom sebapoznania,<br />

alebo zámienkou na nespokojnosť<br />

a na výpady proti druhým.<br />

Ak ich používa ako brusivo s pevným<br />

zámerom prijímať a odrážať<br />

stále viac svetla, bude výbrus žiarivý

ZDRAVIE<br />

a krásny. Prekážky sa pre neho stanú<br />

ukazovateľmi cesty a ochrancami.<br />

Využíva ich ako nástroj na rozjasnenie<br />

a vystupňovanie lesku ďalších<br />

plôch, ktorými môže prenikať svet lo<br />

jeho duše. Ak si naopak zvolí zlý spôsob<br />

vyhodnocovania, bude vnímať<br />

prekážky a obmedzenia predovšetkým<br />

ako brzdu svojho zamýšľaného<br />

rozvoja. Drahocenné jadro zostane<br />

ukryté pod nevzhľadným, hrubým<br />

povrchom, ktorý dáva len matne tušiť,<br />

že tu leží vzácna, lež nepoužitá surovina.<br />

Prítomnosť svetla v kryštáli<br />

ho čoraz viac nadľahčuje a on môže<br />

v pomyselnej špirále stúpať stále vyššie<br />

až do miest, kde zásluhou svojho<br />

výbrusu môže odrazu pojať liečivé<br />

svetlo. Neopracovaná surovina naopak<br />

zostáva ležať v dôsledku svojej<br />

tiaže na rovnakom mieste tak dlho,<br />

dokiaľ sa nerozhodne inak. Prevaľovanie<br />

na rovnakej úrovni jej k lesku<br />

nepomôže, pretože tu sa odlamuje<br />

a brúsi výlučne nahrubo. Ak sa tu<br />

a tam prelomí ochranný val zásahom<br />

cudzej vôle, takže sa telo stane<br />

dočasne prístupné trocha vyšším<br />

vibráciám, ku ktorým však nebolo<br />

privedené postupným vývojom vlastnej<br />

duše, spôsobuje táto energia iba<br />

škodu, i napriek zdanlivej prechodnej<br />

úľave. Mnohí ľudia sa podrobujú<br />

špeciálnemu mentálnemu výcviku,<br />

aby zvýšili svoju schopnosť pracovať<br />

s energiou. Všetky tieto metódy psychického<br />

drilu nesú vysoké riziko neprirodzeného<br />

vývoja, lebo čistota sily<br />

je už od počiatku skalená nezvyklým<br />

chcením. Týmto spôsobom môže byť<br />

posilnená náchylnosť k chorobám<br />

a môže dôjsť k zhoršeniu stavu namiesto<br />

liečenia.<br />

ŽIVOTNÝ<br />

MAGNETIZMUS<br />

Rôzne formy liečiteľských schopností<br />

majú celý rad označení, ktoré<br />

niekedy vypovedajú viac o osobných<br />

predstavách, než o skutočnej podstate<br />

menovaného deja. V zásade sa<br />

dajú tieto schopnosti rozdeliť na dve<br />

skupiny:<br />

Odovzdávanie vlastnej energie. Pre<br />

túto skupinu je predpokladom dokonalé<br />

telesné zdravie. Životná sila<br />

je vytváraná v miernom prebytku,<br />

ktorý môže byť odovzdaný druhým<br />

ľuďom, bez ujmy na vlastnom zdraví.<br />

Znakom tohto spôsobu liečenia je<br />

únava, ktorá sa dostavuje po odčerpaní<br />

životnej sily až k medznej hranici,<br />

potrebnej na zachovanie vlastnej<br />

rovnováhy. Liečivé vibrácie tohto<br />

typu sú nešpecifické, hrubšieho charakteru<br />

a môžu sa veľmi dobre uplatniť<br />

najmä pri bolestivých stavoch.<br />

Odovzdávanie energie prijatej<br />

z vyššej úrovne. V tejto rozvetvenej<br />

skupine dochádza k rozličnému typu<br />

prenosov síl z onoho sveta. Charakter<br />

a intenzita liečivého prenosu závisí<br />

nielen od vnútorného a telesného<br />

stavu liečiteľa, ale aj od vnútorného<br />

stavu pacienta. Priebeh liečenia je<br />

celkom nezávislý od osobných želaní<br />

alebo predstáv a v prísnej spravodlivosti<br />

zodpovedá skutočnému stavu<br />

duší. Pri akomkoľvek druhu prenosu<br />

liečivej sily je cieľovou stanicou<br />

pozemské telo, ktoré je vplyvom liečenia<br />

podnietené na obnovenie svojej<br />

zákonitej činnosti. Je to teda vždy<br />

len pozemské telo, ktoré sa samo<br />

uzdravuje, akonáhle na to prijalo<br />

silu. Z tejto skutočnosti je možné<br />

vyvodiť niekoľko závažných záverov.<br />

Ak má byť telu zachovaná možnosť<br />

uzdravenia, musia zostať všetky základné<br />

telesné systémy neporušené.<br />

V tejto súvislosti je potrebné zmieniť<br />

sa predovšetkým o negatívnom dopade<br />

chemickej liečby a ožarovania,<br />

ktoré v rôznej miere atakujú krvný<br />

a imunitný systém.<br />

Cieľom liečby teda nesmie byť<br />

snaha vnútiť telu určitý stav – síce<br />

žiaduci, ale nie sú preň vytvorené<br />

predpoklady. Základom liečby je<br />

vytváranie podmienok, v ktorých<br />

telo nadobúda schopnosť regenerácie.<br />

Vlastné liečenie vykonáva potom<br />

telo samo, iba je potrebné ho k tomu<br />

vhodným spôsobom povzbudiť.<br />

Tento prístup však vyžaduje omnoho<br />

viac trpezlivosti a aj úcty k vlastnému<br />

telu, než je obvyklé. Telo sa<br />

má stať každému človeku vzácnym<br />

nástrojom, ktorý bude s najväčšou<br />

starostlivosťou ochraňovať a udržiavať<br />

vo vzornom poriadku.<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

ZDRAVIE<br />

Telo je vo svojej činnosti<br />

celkom závislé od<br />

energie, ktorú prijíma<br />

z viacerých úrovní.<br />

Z tohto pohľadu je cieľom<br />

liečenia taký stav, v ktorom<br />

telo znova získa stratenú<br />

schopnosť prijímať<br />

energiu zvonka v dostatočnej<br />

miere. S touto energiou<br />

potom hospodári tak,<br />

ako mu predpisuje jeho<br />

vnútorný zákon. Ľudské<br />

predstavy o tom, aká porucha<br />

by sa mala upraviť<br />

najskôr, sa však často rozchádzajú<br />

so skutočnými<br />

potrebami tela. Tam, kde<br />

sa vyvíja príliš veľký tlak<br />

na úpravu určitých porúch<br />

bez toho, aby sa rešpektovali<br />

energetické väzby na<br />

ďalšie orgány aj zákonitá<br />

postupnosť regeneračných dejov, dochádza<br />

k ďalšie mu poškodeniu. Dalo<br />

by sa povedať, že telo si želá, aby sa<br />

s ním zaobchádzalo zodpovedajúcim<br />

spôsobom. Tento spôsob nie je možné<br />

zmeniť, pretože je dôsledkom pôsobenia<br />

prírodných zákonov v ľudskom tele.<br />

LIEČENIE – ČO JE TO?<br />

Pod úspešným liečením si väčšina<br />

ľudí predstaví iba to, že vymiznú určité<br />

telesné alebo psychické príznaky,<br />

ktoré ich obťažovali. Je samozrejmé,<br />

že práve o tento výsledok v medicíne<br />

predovšetkým ide, je však veľký rozdiel,<br />

akým spôsobom sa tento výsledok<br />

dosiahol.<br />

Pôvod choroby spočíva vo vlastnostiach<br />

človeka, teda v jeho vnútornom<br />

svete. Zásahom v telesnej rovine,<br />

napr. potlačením problémov, vyoperovaním<br />

orgánu alebo utlmením<br />

nervového systému nie je ovplyvnená<br />

hybná sila choroby, spočívajúca<br />

v nesprávnom vnútornom pohybe<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

človeka. Tu je potrebný oveľa hlbší<br />

zásah, ktorý však musí každý urobiť<br />

sám, lebo nikto nemôže vstúpiť do<br />

vnútorného sveta človeka, aby uskutočnil<br />

jeho premenu.<br />

Pravé liečenie je preto neodmysliteľné<br />

od zásadného prehodnotenia<br />

životných postojov. Ak to dokáže,<br />

potom sa človek samočinne otvára<br />

pôsobeniu liečivých prúdov, pomáhajúcich<br />

jeho telu vrátiť sa na úroveň<br />

svetlejších záchvevov. Svojou úprimnou<br />

snahou vyslovuje už čistú prosbu,<br />

ktorú nepotrebuje formovať do slov.<br />

Kto sa síce zbavil určitých problémov,<br />

avšak svoj život vedie ďalej spôsobom,<br />

ktorý mu tieto obtiaže spôsobil, nech<br />

neráta so skutočným, trvalým uzdravením,<br />

lebo za skutočné uzdravenie<br />

je nutné považovať iba uzdravenie<br />

ducha. Je to nadobudnutie vlastností<br />

a postojov, ktoré poháňajú človeka<br />

v jeho živote prospešným smerom,<br />

prinášajúcom silu telu i duši. V priebehu<br />

liečenia je k pacientovi vytvorený<br />

most žiarenia, nespočíva však<br />

v moci liečiteľa ovplyvniť, či a do akej<br />

miery človek túto pomoc<br />

prijme. Čo ako dobrý liečiteľ,<br />

nemôže svojím zásahom<br />

vykonať viac, než<br />

sprostredkovať liečivú silu.<br />

Pacient sa môže tomu žiareniu<br />

otvoriť – ale nie je<br />

mu otvorený automaticky.<br />

Žiadne liečenie nedokáže<br />

natrvalo napravovať nedisciplinovanosť.<br />

Kto<br />

nechce sám na sebe pracovať<br />

a podkopáva svojím<br />

chybným postojom opatrenia,<br />

ktoré môžu prispieť<br />

k uzdraveniu, nemal by<br />

sa čudovať, ak bude liečenie<br />

bezvýsledné. Pokiaľ<br />

pacient nerobí všetko potrebné<br />

na svoje uzdravenie,<br />

alebo dokonca z princípu<br />

odmieta zmeniť svoj<br />

životný štýl, je otázne, do<br />

akej miery je účelné vynakladať pre<br />

neho vzácnu silu. Preto je nesprávne,<br />

ak sa v mnohých prípadoch hovorí<br />

o neúspešnom liečení, pretože neúspešný<br />

bol pacient a nie liečivá sila.<br />

Nie je možné považovať sa za pasívny<br />

„objekt“, ktorý cez seba nechá<br />

prejsť umenie lekára alebo liečiteľa,<br />

aby ich tým urobil zodpovednými<br />

za svoje zdravie. Žiadny lekár alebo<br />

liečiteľ nedokáže uzdraviť. Tí všetci<br />

môžu vytvoriť len lepšie podmienky<br />

a možnosti na pôsobenie liečivých<br />

síl. Potom sa už môžu len prizerať –<br />

pretože prevziať zodpovednosť za cudzieho<br />

ducha nie je v ich moci.<br />

Mudr. Jan Palouček<br />

jan.paloucek@svetgralu.cz<br />

Vo štvrtej časti našej série „Cesta k životu“<br />

nájdete: Tajomstvo energetickej výmeny

PRIKÁZANIE<br />

„Cti<br />

otca<br />

i<br />

matku!“<br />

Martin Ernst<br />

Štvrté<br />

prikázanie<br />

Nedávno sme sa s kolegom zhovárali<br />

o štvrtom prikázaní.<br />

Uprostred rozhovoru ma prerušil<br />

a s ľahko ironickým úsmevom nadhodil:<br />

„Snáď nechcete so všetkou vážnosťou<br />

tvrdiť, že desatoro prikázaní<br />

má dnes ešte význam?! Zamyslite sa<br />

predsa, kedy prikázania – ak je vôbec<br />

možné ich odvodzovať od nejakého<br />

autora – vznikli! Údajne pred tromi<br />

tisíckami rokov. Prosím vás, aké spoločenské<br />

pomery vtedy vládli? Pozrime<br />

sa napríklad na štvrté prikázanie:<br />

deti, predovšetkým synovia,<br />

boli vtedy pre svojich rodičov „zaopatrením<br />

v starobe“! Dcéry a synovia,<br />

ktorí vo veľkej rodine zaručovali<br />

prežitie otca a matky, po svadbe<br />

totiž opúšťali rodičovský dom. Dôchodky<br />

vtedy neboli. Prikázanie bolo<br />

preto vytvorené z praktických dôvodov.<br />

Deti, ktoré boli napriek rôznemu<br />

strádaniu s námahou vychované,<br />

nemali zabúdať na rodičov, keď<br />

raz zostarnú.<br />

Také zaopatrovacie zariadenie<br />

v dnešných časoch, keď sa má každý<br />

sám vopred postarať o seba na starobu,<br />

predsa nie je na mieste. Neočakávajme<br />

od mladej generácie príliš.<br />

Založiť si vlastnú existenciu nie<br />

je dnes ľahké. Koľko rokov musí taký<br />

mladý človek napríklad študovať,<br />

kým dosiahne titul? Čakáte snáď, že<br />

mladá, vyštudovaná žena zavesí svoje<br />

povolanie na klinec, aby rodila a vychovávala<br />

deti, keď si konečne mohla<br />

splniť sen o vytúženom zamestnaní? –<br />

Nie, prikázania platili pre vtedajšiu<br />

dobu. Do dnešnej už nepatria!“<br />

Tým bola táto téma pre kolegu<br />

ukončená.<br />

Mne však v hlave vírili myšlienky:<br />

Čo by to bolo za Boha –<br />

a bezpochyby to bol Boh, ktorý Mojžišovi<br />

odovzdal svoje zákony – keby<br />

jeho pokyny mali len „prechodný“<br />

význam? Potom by to bol nedokonalý<br />

Boh! Ale Boh je dokonalý vo všetkom,<br />

čo hovorí a čo robí!<br />

Čo som mohol kolegovi – keby<br />

nebol odišiel – odpovedať? Mohol<br />

som mu povedať, že prikázania<br />

nemožno posudzovať len z materiálneho<br />

hľadiska! Sú myslené<br />

všeobsiahle. Poskytujú oporu predovšetkým<br />

v eticko-mravnej oblasti,<br />

ukazujú nám duchovné mosty, aby<br />

sme my, ľudia, mohli v harmónii<br />

a bez zbytočných bremien prežiť svoj<br />

pozemský život.<br />

Napomenutie, aby sme ctili otca<br />

i matku – teda v zmysle otcovstva<br />

a materstva – má platnosť<br />

na všetky časy. Nabáda k úcte k tomuto<br />

poslaniu rodičov, aj ich deti.<br />

Pre rodičov je dôležité, aby si boli<br />

vedomí povinností, ktoré otcovstvo<br />

a materstvo prináša. Majú poskytovať<br />

deťom domov. Táto úloha sa<br />

nemôže a nesmie prenášať na štát,<br />

i keď je dobré, že tým deťom, ktoré<br />

nemôžu nájsť bezpečie u rodičov,<br />

ponúka náhradné možnosti. Podľa<br />

zákonov stvorenia potrebuje každé<br />

dieťa bezpečie u rodičov a teplo domova,<br />

aby sa mohlo podľa svojho založenia<br />

rozvíjať. Takýto domov môže<br />

poskytovať dospievajúcemu len nenarušená<br />

rodina.<br />

Trend rastúcej rozvodovosti<br />

považujem za dôkaz morálneho<br />

úpadku. V rozvrátených manželstvách<br />

zmizla schopnosť – alebo<br />

vôbec ochota – viesť užitočnú diskusiu<br />

a vyjasňovať si problémy.<br />

Deti by si však mali uvedomiť –<br />

okrem dnešného domáhania sa „detských<br />

práv“ – aj svoje samozrejmé<br />

povinnosti voči rodičom. Vzájomná<br />

láska medzi rodičmi a deťmi je základným<br />

kameňom harmonickej rodiny.<br />

Len rovnováha medzi dávaním<br />

a braním prináša mier a harmóniu.<br />

Z prirodzenej potreby vyjadriť vďaku<br />

svojim rodičom potom vyvierajú<br />

i rešpekt a úcta. Štvrté prikázanie to<br />

pripomína.<br />

Martin Ernst •<br />

martin.ernst@svetgralu.sk<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

Katedrála sv. Jána vo Vallette bola<br />

hlavnou katedrálou Rádu Maltézskych<br />

rytierov, aj keď vonkajšok budovy tomu<br />

nenasvedčuje. Každý rytier musel pri<br />

prijatí do Rádu priniesť dar, ktorý bol<br />

využitý na výzdobu interiéru chrámu.<br />

Katedrála sv. Jána má jednoduchý<br />

zovňajšok, ale interiér je prepychovým<br />

súborom pozlátených prvkov, mramorovej<br />

mozaikovej podlahy, bohatých<br />

nástenných malieb a pozoruhodných<br />

umeleckých diel, z ktorých najznámejším<br />

je obraz Michelangela di Caravaggia<br />

nazvaný „Sťatie Jána Krstiteľa.“<br />

Úzka ulička tichého mesta Mdiny,<br />

bývalého hlavného mesta, ktoré<br />

si až doposiaľ zachovalo pôsobivú<br />

atmosféru stredoveku, aj vďaka tomu,<br />

že je prístupné iba pre chodcov<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

Valletta, Republic Street. Arkiere sú asi najtypickejším znakom maltskej architektúry. Tieto pôvabné architektonické prvky nájdeme na Malte<br />

na mnohých miestach.<br />

MALTA<br />

Malta je súostrovie viacerých ostrovov, z ktorých sú iba tri obývané.<br />

História osídlenia ostrovov siaha k piatim tisíckam rokov.<br />

Svojou strategickou polohou odpradávna pútala pozornosť<br />

najrôznejších dobyvateľov: Feničanov, Rimanov, Byzantíncov,<br />

Vandalov, Arabov či Normanov. Tí všetci tu, na tomto maličkom<br />

území, zanechali svoje stopy.<br />

Rudolf Harčarík<br />

rudolf.harcarik@svetgralu.sk<br />

Mohutná kupola kostola Našej Panej z hory Karmel má výšku 42 metrov a je jednou<br />

z dominánt hlavného mesta Valletta. Počas II. svetovej vojny bola úplne zničená. Po<br />

skončení vojny bola obnovená do svojej pôvodnej krásy.<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

20-tonový monolit v chrámovom komplexe Haqar Qim, čo v preklade znamená „Kamene<br />

modlitieb“. K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov.<br />

Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené doposiaľ najstaršie megalitické chrámy na svete,<br />

a to Ggantija na ostrove Gozo a Hagar Qim a Mnajdra na ostrove Malta. Zaujímavosťou<br />

je, že okolo roku 2500 pr. n. l. sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili.<br />

Replika bomby z II. svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny zažili obyvatelia Malty 2000<br />

bombových útokov, pri ktorých zahynulo 1500 ľudí a bolo zničených viac než 30 000<br />

budov. V roku 1942 zasiahla bomba chrám v Moste. Chrám je známy tým, že má tretiu<br />

najväčšiu kupolu v Európe. V čase dopadu bomby na chrám v ňom bolo zhromaždených<br />

300 ľudí. Bomba prepadla kupolou, ale nevybuchla a ani nikoho nezranila. Do bomby<br />

vyrobenej v plzenskej Škodovke nedali robotníci v rámci sabotáže rozbušku.<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

FOTOREPORTÁŽ<br />

Príkre útesy spadajúce prudko do mora utvárajú pôsobivú scenériu severozápadnej časti ostrova Malta.<br />

Monument apoštola Pavla postavený na ostrove pomenovanom po apoštolovi. V roku 60 n. l. pri tomto<br />

ostrovčeku stroskotala loď s apoštolom Pavlom a ďalšími 270 ľuďmi na palube. Všetci stroskotanie<br />

prežili. Mnoho Malťanov sa počas trojmesačného pobytu apoštola na ostrove stalo kresťanmi.<br />

Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto.<br />

Tento dojem je klamlivý; je to dôsledok veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov.<br />

Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek.<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

HUDBA<br />

Jaroslav Klimecký<br />

Josef Suk starší (1874 – 1935), žiak a zať Antonína Dvořáka, český skladateľ, huslista a člen slávneho Českého kvarteta, bol veľkým<br />

lyrikom českej hudby. Na jednej strane človek s nesmiernym pokladom láskavosti a vrúcneho citu, na druhej strane opora a disciplinovaný<br />

člen najlepšieho vtedajšieho českého sláčikového kvarteta, pracovitý skladateľ, komponujúci svoje diela v hotelových<br />

izbách a v čase krátkych letných prázdnin.<br />

olo to 6. apríla 1898. V Národnom<br />

divadle prebieha premiéra<br />

B<br />

Zeyerovej rozprávkovej hry so scénickou<br />

hudbou Josefa Suka. Diváci<br />

počúvajú so stále rastúcim záujmom<br />

úvod predstavenia. Zahajujú ho pokojným<br />

spevom lesné rohy, tiché tóny<br />

drevených nástrojov s vlnami akordov<br />

harfy pripravujú nástup hlavnej myšlienky<br />

Prológu. Prednáša ju krásne<br />

husľové sólo s protihlasom klarinetu<br />

a vlnením harfových akordov. V okamihu<br />

doznenia vrcholu rozprávkovej<br />

nálady sa opona otvára a v pokračujúcom<br />

husľovom sóle sa rozoznieva<br />

ľúbezný, túžobný motív Mahulieny.<br />

Spolu s opakujúcim sa vstupným spevom<br />

lesných rohov uvádzajú slová<br />

dievčaťa-Rozprávky poslucháča do<br />

dávneho Slovenska, do dejiska príbehu<br />

o Radúzovi a Mahuliene.<br />

„Som Rozprávka. Kto za mnou<br />

pôjde, povediem ho do modrých<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

HUDBA<br />

krajov báje. Po starých cestách, šumiacimi<br />

lesmi, okolo morských ôk<br />

vás v tichú Slovač povediem. Ľud<br />

voľný žije ešte v horách voľných. No<br />

nešvár predsa už svoju skazu koná!<br />

Dve kniežatá sa v nenávisti potýkali,<br />

než zrodení… Radúz a Mahuliena,<br />

o ktorých strastiach vám dnes všetko<br />

rozpoviem…“<br />

Tak sa pred poslucháčmi rozvíja dej<br />

Zeyerovej hry. Tak prehovára k ľudským<br />

srdciam Sukova hudba. Nielen<br />

pri premiére, ale od reprízy k repríze<br />

bolo čoraz zrejmejšie, aká dôležitá je<br />

v Zeyerovej dráme práve táto hudba.<br />

Suk tu vytvoril typ národnej, ľudovej<br />

rozprávky v tónoch. Na základoch<br />

Smetanovej a Dvořákovej českej<br />

hudby – a predsa po novom – vyjadril<br />

motív lásky utrpenia i vykúpenia. Čo<br />

vzbudilo v skladateľovom vnútri také<br />

čisté a ušľachtilé city?<br />

D<br />

AKO SA TO ZAČALO<br />

o šiesteho ročníka Sukovho štúdia<br />

na pražskom konzervatóriu,<br />

kam bol prijatý už ako jedenásťročný<br />

chlapec – na husle k riaditeľovi Bennewitzovi,<br />

na kompozíciu ako Dvořákov<br />

žiak, spadá zdanlivo náhodná<br />

udalosť, ktorej dosah Suk nemohol<br />

tušiť. Jedeného večera stretol vo foyeri<br />

Národného divadla svojho učiteľa<br />

s dcérou, ktorú mu Dvořák predstavil.<br />

Bola to Otylka Dvořáková. Sukovi sa<br />

zapáčila na prvý pohľad. Iste mu imponovalo,<br />

že je dcérou milovaného<br />

učiteľa, ale láska na prvý pohľad bola<br />

rozhodujúca.<br />

Vrcholom blaha bolo pre Suka<br />

Dvořákovo pozvanie na návštevu<br />

Vysokej, letného sídla Dvořákovej rodiny.<br />

Považoval za vyznamenanie, že<br />

on, sedemnásťročný konzervatorista<br />

požíva takú dôveru presláveného skladateľa.<br />

Pri jednej návšteve vo Vysokej<br />

ho Dvořák požiadal o prácu na klavírnom<br />

výťahu svojej predohry Othello<br />

z cyklu Príroda, život a láska, ktorú<br />

Suk s radosťou vykonal; a neskôr ešte<br />

raz – na práve ukončenom Te Deum.<br />

Dvořák bol v prípravách na odchod<br />

do Ameriky a chcel mať výťahy hotové<br />

pre svojho nakladateľa Simrocka.<br />

Aj tejto práce sa Suk ochotne ujal.<br />

Vo Vysokej sa vtedy Sukovi náramne<br />

páčilo. Bola tam spoločnosť<br />

mladých, veselých ľudí, prišiel spolužiak<br />

a kolega Nedbal, bol tam aj huslista<br />

Kovařík, sprevádzajúci Dvořáka<br />

do Ameriky, a pravdaže, Otylka!<br />

Dvořák však ihneď Suka zamestnal.<br />

Zaviedol ho do altánku v záhrade, dal<br />

mu pero, papier a prikázal, aby do večera<br />

urobil kus práce. Tu však Suka<br />

nadšenie opustilo. Práca mu vonkoncom<br />

nešla od ruky. Zo záhrady počul<br />

smiech Otylky, s ktorou od rána<br />

neprehovoril slova, veselý hovor ostatných<br />

hostí, a tak mu aj obed zhorkol<br />

v ústach. Bolo mu ako vyhnancovi<br />

na prahu raja. Najmä keď sa<br />

k Otylke s veselým smiechom pripojil<br />

i Kovařík. Popoludní ešte navyše<br />

nesprávne prepísal kontrabasy, takže<br />

Dvořák ho pokarhal – veru takto si<br />

nešťastný a zahanbený Suk svoju návštevu<br />

vo Vysokej nepredstavoval...<br />

Mráčiky sa však rýchlo prehnali.<br />

Netrvalo dlho a Suk prebýval vo Vysokej<br />

častejšie.<br />

V tom čase pracoval aj na svojich<br />

skladbách. V nich sa vtedy prejavoval<br />

výraz mladistvého smútku, melanchólie,<br />

ktorý ho viedol k obľube<br />

molových tónin. Dvořák, s veľkým<br />

záujmom sledujúci vývoj mladého<br />

skladateľa, videl, že Suk sa nemôže<br />

vymaniť z molového pátosu. Poradil<br />

mu: „Suk, teraz je leto, tak urobte<br />

niečo radostné, aby to neboli stále tie<br />

veľkoleposti v mole.“<br />

A tak Suk už počas leta začal pracovať<br />

na svojej Serenáde Es dur pre<br />

sláčiky, jednej z jeho najznámejších<br />

a najpôsobivejších skladieb. Jej tóny<br />

počúvame na Vianoce v televízii<br />

i v rozhlase dodnes.<br />

Dvořák nevidel Sukovu Serenádu<br />

pred odchodom do Ameriky. A tak<br />

keď mu ju Suk po návrate ukázal,<br />

prezrel si ju a zamračene povedal:<br />

„Nebude z vás nič. Píšete veľké<br />

noty! Šetrite papierom!“ Keď videl<br />

Sukovo zmeravenie nad takým prijatím,<br />

zmierlivejšie dodal: „Napokon,<br />

aj Händel písal veľké noty, a predsa<br />

bol veľkým skladateľom.“ A odporučil<br />

Serenádu svojmu berlínskemu nakladateľovi<br />

Simrockovi na vydanie.<br />

Za Serenádu potom dostal Suk štátne<br />

štipendium 400 zlatých. Mal vtedy<br />

18 rokov.<br />

T<br />

ČESKÉ KVARTETO<br />

u je potrebné obzrieť sa späť, do<br />

čias nižších ročníkov Sukovho štúdia<br />

na konzervatóriu. Tam sa vtedy na<br />

hodinách komornej hudby zišli štyria<br />

mladí, nadšení a nadaní študenti<br />

a pod prísnym a cieľavedomým vedením<br />

profesora Wihana, skúseného komorného<br />

hráča, a tak zanedlho vzniklo<br />

slávne České kvarteto. Vtedy v ideálnej<br />

zostave – Karel Hoffman prím, Josef<br />

Suk sekund, Oskar Nedbal viola a Otto<br />

Berger cello – sa kvarteto v pomerne<br />

krátkom čase stalo presláveným súborom.<br />

Pre Suka potom, po absolvovaní<br />

konzervatória, bolo České kvarteto<br />

existenčným zabezpečením celých 40<br />

rokov trvania tohto súboru. Platil však<br />

za to dosť vysokú cenu: na väčšine svojich<br />

skladieb pracoval, alebo ich aspoň<br />

skicoval v hotelových izbách a vo vlakoch<br />

na cestách po celej Európe.<br />

Vo vzácnych chvíľach voľna medzi<br />

početnými zájazdmi do zahraničia<br />

hráči často vyhoveli i pozvaniam do<br />

súkromných salónov nadšených milovníkov<br />

hudby. Mnohé pražské i mimopražské<br />

salóny stáli o to, aby mohli<br />

privítať slávne České kvarteto. Tak<br />

to bolo aj u mecenáša Josefa Hlávku.<br />

Sem chodievali umelci ako boli Myslbek,<br />

Vrchlický alebo Julius Zeyer. Ten<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

HUDBA<br />

motív vernej lásky, žiariacej čistotou<br />

a nežnosťou, motív Mahulieny, zidealizovanej<br />

Otylky, svieti dodnes v E dur.<br />

Pre Suka to bolo obdobie prerodu<br />

mládenca v muža. Prejavovalo sa nehou<br />

muža k žene a aj istou zdržanlivosťou<br />

voči Otylke Dvořákovej. Vrúcnosť<br />

tohto pomeru sa však stupňovala, keď<br />

Suk videl, že sú jeho city opätované.<br />

Otylka si píše do svojho denníčka:<br />

„Ja snívala som o šťastí a ono stále nešlo<br />

– až zrazu v zime, zvečera, bez ohlásenia<br />

vošlo.“ Inokedy: „Len chvíľu ešte<br />

maličkú a iste príde hrať. A prišiel,<br />

hral a aj spieval. Kto poznal si moje<br />

city, ktoré hudbou jeho nádhernou mi<br />

v dušu boli vliate? Kľačala som a počula<br />

hudby umné zvuky a ticho v srdci<br />

plakala – kto pozná moje muky?“<br />

Mahuliena: „Moje srdce krvavý je<br />

kvet. Čo bolí ma, čo bolí? Nad hlavou<br />

mojou, keď mraky tiahnu, za nimi by<br />

som chcela – neviem prečo a kam.“<br />

V role Mahulieny sa objavila Otylka<br />

a Suk sa časom stáva uznávaným nápadníkom.<br />

Má 23 rokov. Už takmer<br />

patrí do Dvořákovej rodiny. Vo Vysokej<br />

je ako doma, v Prahe býva v rovnakom<br />

dome ako Dvořákovci. Celé<br />

okolie už vie o vzťahu týchto mladých<br />

ľudí, len Dvořák akoby nič nepozoroval.<br />

V čase, keď Suk s Otylkou už pomýšľajú<br />

na sobáš, prekvapil svoju dcéru<br />

otázkou, kto vraj to z Českého kvarteta<br />

za ňou chodí! Dvořák sa nemohol<br />

zmieriť s myšlienkou, že by mal stratiť<br />

svoje najmilšie dieťa a svadbu odďaľoval,<br />

aj keď mal Suka veľmi rád ako<br />

človeka aj ako hudobníka. Vedel však<br />

dobre aj z vlastnej skúsenosti, že chlieb<br />

hudobníka býva niekedy tvrdý a trpký,<br />

a práve taký ťažký môže byť aj chlieb<br />

skladateľovej ženy.<br />

Otylka však už nebola štrnásťročným<br />

dievčatkom, s ktorým sa Suk lúčil<br />

pred ich odchodom do Ameriky, kam<br />

s matkou a bratom sprevádzala otca.<br />

Pôvabná dievčina teraz vítala Suka vo<br />

Vysokej s čoraz menej tajenou náklonnosťou.<br />

Láska Dvořákovej dcéry a mlavtedy<br />

práve chystal vydanie staroslovenskej<br />

rozprávky Radúz a Mahuliena.<br />

Uvažoval aj o jej javiskovej podobe<br />

s vhodnou scénickou hudbou. Hlávkova<br />

manželka, ktorá dobre poznala<br />

Sukove skladby, bola nadšená predovšetkým<br />

Serenádou pre sláčiky a prišla<br />

na myšlienku, že by Suk mohol Zeyerovu<br />

hru zhudobniť. Prostredníctvom<br />

nej Zeyer teda poslal Sukovi, ktorého<br />

osobne nepoznal, text hry. Hneď po prvom<br />

čítaní bol Suk taký zaujatý čistou<br />

poéziou a dejom, že si ihneď poznamenáva,<br />

kde by mala znieť hudba, kde<br />

dať priestor slovu. Na tomto pláne už<br />

potom nič nemenil. Aj Dvořák, ktorý<br />

obdivoval Zeyerove verše, tento plán<br />

schválil. Suk odsunul prácu na iných<br />

skladbách a začal pracovať na Radúzovi.<br />

Spolu s ním prežíval svoju čistú<br />

lásku k Otylke.<br />

Radúz: „Ó, nikdy rosa svetlejšia nepršala<br />

z nebies než tá, čo padá teraz<br />

z blankytu tvojich očí! Kto si?“ „Som<br />

Mahuliena… Kráľ je môj otec…“<br />

České kvarteto r. 1895; zľava K. Hoffmann,<br />

H. Wihan, O. Nedbal a J. Suk<br />

Túto časť Suk pôvodne zamýšľal<br />

v B dur. Ale Dvořák svoj názor prejavil<br />

prosto: „Ako huslista, Suk, by ste<br />

mohli vedieť, že keď niekomu hrá Rozprávka<br />

do uška, musí to byť vo vyššej<br />

polohe, a nie tudlikať na A strune.<br />

Dajte to do E dur!“ Suk to uznal, a tak<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

dého skladateľa už nebola nijakým<br />

tajomstvom. A tak Dvořák konečne<br />

súhlasil, že bude mať v mladom skladateľovi<br />

dobrého člena rodiny i nástupcu<br />

vo svojom umení, a došlo k zasnúbeniu<br />

Josefa Suka s Otiliou Dvořákovou.<br />

Josef Suk a Otilie Dvořáková<br />

Otylkin denníček: „Či máš ma, milý,<br />

máš ma rád? Veď ty tou istou otázkou<br />

si v ten deň moje „Áno“ vynútil, ó, doznať<br />

lásku nebeskú ma tlkot srdca prinútil.“<br />

V izbičke vo Vysokej, kde Suk pracoval,<br />

sa pianíno po prvý raz rozoznelo<br />

hudbou Rozprávky: motívom Mahulieny,<br />

motívom lásky. Na záhrade načúvala<br />

Otylka a Sukovi s jarou v srdci<br />

kvitla i láska v hudbe. To bolo až do<br />

svadby s Otylkou najšťastnejšie obdobie<br />

Sukovho života.<br />

Radúz: „Ty prichádzaš, spása moja!<br />

O, zadržím ťa, zadržím... už nikdy,<br />

nikdy neunikneš mi s mojou chorou<br />

pamäťou...!“<br />

Mahuliena: „Utíš sa, moja duša premilá!<br />

Utíš sa a počuj! Je spása tebe<br />

možná!“<br />

Vo štvrtok 17. novembra 1898 sa splnil<br />

sen oboch šťastných snúbencov.<br />

V pražskom Novom Meste, v kostole sv.<br />

Štefana, za účasti mnohých Dvořákových<br />

i Sukových priateľov, slávnostným

HUDBA<br />

obradom uzavreli manželstvo. Nevestiným<br />

svedkom bol jej strýko gróf Václav<br />

Kounic, Sukovým svedkom najstarší<br />

člen Českého kvarteta, „pán profesor“<br />

Hanuš Wihan. Nad mladými manželmi<br />

sa sklonilo nebo šťastia.<br />

Mahuliena: „Ó, hviezda moja utešená,<br />

telesného puta zbavený, Radúz<br />

môj sladký, drahý, schopný si teraz počuť<br />

môj hlas a rozumieť, čo duša moja<br />

duši šepká tvojej!“<br />

Suk sa čoskoro rozhodol dať hudbe<br />

k Zeyerovej dráme formu orchestrálnej<br />

suity. Zhrnul ju podľa deja do štyroch<br />

viet s názvami: „O vernom milovaní<br />

Radúza a Mahulieny a ich strastiach“,<br />

„Hra na labute a pávy“, „Smútočná<br />

hudba“, „Runy kliatba a ako bola láskou<br />

zrušená“. S názvom Pohádka ju<br />

venoval pani Zdenke Hlávkovej. Už<br />

pri prvom naštudovaní Oskarom Nedbalom<br />

vo februári 1910 bolo zrejmé,<br />

Otilie Dvořáková (1878 – 1905)<br />

so synom Josefom<br />

že mal autor pri písaní hudby šťastnú<br />

ruku. Ako samostatné symfonické orchestrálne<br />

dielo nastúpila Pohádka<br />

úspešnú cestu koncertnými sálami ako<br />

jedna z citovo najhlbších a najrýdzejších<br />

skladieb českej hudby. Ako verná<br />

pieseň vernej lásky dvoch ľudí.<br />

„Ó, budú ešte neskoré pokolenia si<br />

rozprávať o vernom ich milovaní! Tak<br />

ako v rozprávke, akí šťastní sú Radúz<br />

a Mahuliena!“ znejú posledné slová<br />

i tóny dohry, keď opona padá.<br />

N<br />

ANJEL SMRTI<br />

etrvalo dlho a po úspechu Radúza<br />

a Mahulieny sa znovu<br />

ozval básnik Julius Zeyer so žiadosťou,<br />

či by Suk zhudobnil jeho ďalšie<br />

dielo: legendu „Pod jabloňou“. Tu Suk<br />

dlho váhal. Text legendy bol v úplne<br />

inom duchu ako Radúz a Mahuliena.<br />

Zaujalo ho však šťastné manželstvo<br />

hlavných hrdinov legendy, Živana<br />

a Danice. Videl v nich naplnenie<br />

svojho verného milovania Radúza<br />

a Mahulieny, aj obraz vlastného rodinného<br />

šťastia. A tak vtedy už ťažko<br />

chorému básnikovi písomne potvrdil<br />

spoluprácu. Sukova hudba k tejto legende<br />

je oslavou rodinného šťastia,<br />

ešte zdôraznenou očakávaným narodením<br />

prvého dieťaťa. Radostné očakávanie<br />

však kalilo zistenie vážneho<br />

srdcového ochorenia mladej matky.<br />

Po ťažkom pôrode sa narodilo zdravé<br />

dieťa, no matkina choroba nebola<br />

zažehnaná. Suk odchádzal na zahraničné<br />

turné Českého kvarteta v obavách<br />

a starostiach.<br />

V Španielsku, l. mája 1904, ho zastihla<br />

správa o Dvořákovej smrti.<br />

Odchádza do Prahy, bolestne zasiahnutý<br />

nečakaným odchodom milovaného<br />

učiteľa a svokra, i v starostiach<br />

o chorú Otylku, ktorej sa otcova<br />

smrť musela dotknúť oveľa hlbšie.<br />

Svojej bolesti dala priechod vo verši:<br />

„Moja túžba sa raz stíši a spať budem<br />

pri Tebe svoj večný sen. Potom<br />

nájdem upokojenie, môj milovaný,<br />

drahý, vznešený!“<br />

O rok nato, po zhoršujúcej sa chorobe<br />

odišla 5. júla Otylka za svojím<br />

otcom: Suk uložil svoju nesmiernu<br />

bolesť do piatich viet symfónie<br />

Julius Zeyer (1841 – 1901)<br />

s menom anjela smrti – „Asrael“.<br />

Na titulnú stranu partitúry napísal<br />

venovanie:<br />

„Vznešenej pamiatke Dvořákovej<br />

a Otylkinej.“<br />

Asrael je prvým dielom mohutného<br />

štvordielneho cyklu, ktorým<br />

Suk dovršuje svoje životné dielo. Po<br />

prvý raz zaznelo 3. februára 1907.<br />

Nasleduje hudobná báseň Pohádka<br />

léta 1909, symfonická báseň Zrání<br />

1918 a Epilog – symfonická skladba<br />

pre veľký orchester, zbor a sóla, 1933.<br />

Josef Suk, človek zlatého srdca,<br />

ktorý vôkol seba šíril lásku slovom<br />

i skutkom, odišiel za svojou Mahulienou<br />

krátko po oslave svojich šesťdesiatin<br />

– 29. mája 1935.<br />

Literatúra:<br />

Jaroslav Klimecký<br />

jaroslav.klimecky @ svetgralu.cz<br />

J. M. Květ: Josef Suk, Praha 1936<br />

Jiří Borkovec: Josef Suk, Praha 1956<br />

Zdeněk Sádecký: Lyrismus v tvorbě Josefa<br />

Suka, Praha 1966<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

46<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

Z pokladov Biblie<br />

„A z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných<br />

a v mäse tučných a pásli sa na mokradi“<br />

(Prvá kniha Mojžišova Gn 41, 2)<br />

Nedávno mi prišiel na um príbeh<br />

o Jozefovom výklade sna<br />

v Egypte. Znovu som si pritom uvedomil,<br />

aké aktuálne sú staré biblické<br />

príbehy a aké pravdy v sebe skrývajú.<br />

Faraónovi sa sníval sen, ktorý sa<br />

opakoval a znepokojoval ho. Videl<br />

v ňom sedem dobre vykŕmených<br />

kráv, ktoré potom zožralo sedem<br />

vychudnutých, slabých kráv. Musel<br />

nad snom premýšľať. Nakoniec si<br />

nechal zavolať izraelitu Jozefa, nech<br />

mu sen vyloží.<br />

A tak Jozef faraónovi vysvetlil,<br />

že vo sne ide o prirovnanie. Sedem<br />

krásnych a dobre vykŕmených kráv<br />

predstavovalo sedem rokov, počas<br />

ktorých sa dala očakávať veľmi bohatá<br />

úroda. Sedem hladných kráv<br />

naproti tomu oznamovalo príchod<br />

siedmich nasledujúcich rokov<br />

biedy a nedostatku. Jozef vo svojom<br />

výklade upozornil faraóna aj<br />

na vhodné preventívne opatrenia,<br />

ktoré bolo nutné vykonať. Požadoval,<br />

aby sa prebytky z bohatých<br />

rokov uskladnili a vznikli tak zásoby<br />

na nadchádzajúce obdobie núdze.<br />

Faraón rozpoznal Jozefovu múdrosť<br />

a menoval ho správcom budúcich<br />

úrod. –<br />

Martin Ernst<br />

Jozefove slová sa vyplnili a krajina<br />

vďaka nemu dokázala prečkať čas<br />

núdze. Z uskladnených rezerv bolo<br />

možné zásobovať dokonca i susedné<br />

národy. –<br />

V čom je tento príbeh aktuálny?<br />

Myslím si, že nepreháňam ak poviem,<br />

že sa dnes nachádzame na začiatku<br />

„siedmich rokov nedostatku“.<br />

Hospodárske bohatstvo je spotrebované,<br />

v prázdnych trezoroch úverových<br />

ústavov sú len bezcenné papiere.<br />

Hospodárstvo stráca na sile.<br />

Namiesto nového rastu prichádzajú<br />

ťažkosti s odbytom a poklesy obratu.<br />

Podľa biblického príbehu povedal<br />

Jozef faraónovi: „Nie ja, ale Boh<br />

priaznivo odpovie faraónovi!“ (Prvá<br />

kniha Mojžišova Gn 41, 16) Faraón<br />

sa riadil tým, čo mu bolo zvestované.<br />

Ale pýtali sme sa my – v čase<br />

„siedmich rokov všeobecného blahobytu“<br />

– na vôľu Stvoriteľa? Alebo<br />

sme sa nechali viesť vnímavou predvídavosťou?<br />

Nie! V popredí vždy stáli<br />

zištné rozumové záujmy. Ľudia mysleli<br />

len na vlastné výhody a na čo najvyššie<br />

zisky, kým osud prírody, spoločnosti<br />

a blížnych im bol ľahostajný.<br />

Teraz sú „tučné roky“ preč. Aj<br />

tam, kde mali vzniknúť duchovné<br />

zásoby v podobe trvalých hodnôt, sú<br />

zásobárne prázdne. Duchovne sme<br />

schudobneli; sotva dnes môžeme byť<br />

vzormi a ani okolité národy z nás nemôžu<br />

mať úžitok.<br />

„V krajine sa nebude nič vedieť<br />

o hojnosti pre hlad, ktorý potom<br />

nastane, lebo bude strašný. A to, že<br />

sa faraónov sen opakoval dva razy,<br />

značí, že Boh s istotou rozhodol túto<br />

vec a že ju Boh uskutoční čoskoro.“<br />

prorokoval vtedy Jozef. (Prvá kniha<br />

Mojžišova Gn 41, 31-32)<br />

Čo nás z tejto duchovnej chudoby<br />

môže zachrániť? Predsa duchovný<br />

chlieb! Kristus povedal: „Vezmite<br />

a jedzte!“ (Matúš 26, 26) – Tým chlebom<br />

je jeho Slovo. A kto prijme Kristovo<br />

posolstvo, ten bude pripravený<br />

i na ťažšie skúšky. Kto prijme Kristovo<br />

Slovo, ten aj v čase „chudobných<br />

rokov“ bude žiť!<br />

Martin Ernst •<br />

martin.ernst@svetgralu.sk

O duši,<br />

ktorá<br />

hľadala<br />

domov<br />

Dlhé tri dni a tri noci sa Renáta<br />

odhodlávala na tento krok<br />

a zvažovala všetky pre a proti. Rozum<br />

jej hovoril, aby urobila, čo požadoval<br />

jej priateľ; no jej cit, ten materinský,<br />

ktorý sa v nej začal prebúdzať,<br />

keď zistila, že je tehotná, ju od tohto<br />

kroku odrádzal. Renátin priateľ deti<br />

nechcel, to jej dal už predtým nekompromisne<br />

najavo. A teraz dostala<br />

na výber – buď on, alebo dieťa.<br />

A pretože Renáta toho muža milovala<br />

a nedokázala si predstaviť život bez<br />

neho, vyhral v ťažkom vnútornom<br />

boji rozum. Teraz teda sedela Renáta<br />

v čakárni gynekológa, aby požiadala<br />

o prerušenie tehotenstva.<br />

Bolo tu plno. Chcela odviesť svoje<br />

myšlienky od toho, čo ju čakalo, a tak<br />

siahla po časopisoch na malom stolčeku.<br />

Z kôpky zdravotníckych informácií<br />

a bulvárnych časopisov vypadol<br />

list písaný na písacom stroji.<br />

Zaujal ju, pretože kto ešte dnes, v čase<br />

počítačov a tlačiarní píše na stroji?<br />

Časopisy teda opäť odložila a začítala<br />

sa do onoho listu. Nadpis znel:<br />

O DUŠI, KTORÁ<br />

HĽADALA DOMOV<br />

Na onom svete prebývajú milióny<br />

duší, ktoré čakajú na svoju príležitosť,<br />

na vtelenie sa do ľudského tela –<br />

aby zbierali nové skúsenosti potrebné<br />

na ďalší vývoj, aby pomáhali ostatným<br />

nájsť cestu zo zmätkov, ktoré<br />

na zemi často panujú, či aby odčinili<br />

karmu z minulých pozemských životov.<br />

Keď žena tu na zemi otehotnie<br />

a v jej tele sa začne utvárať telíčko<br />

dieťaťa, podľa zákona príťažlivosti<br />

rovnorodého bude k nej priťahovaná<br />

niektorá z duší, ktoré túžobne čakajú<br />

na možnosť vteliť sa.<br />

Tak to bolo aj v prípade jednej konkrétnej<br />

ľudskej duše na onom svete.<br />

Ťahalo ju to k tehotnej pozemskej<br />

žene, ktorá s ňou mala zrejme mnoho<br />

spoločného – a bolo to krásne a svetlé.<br />

Duša sa zdržiavala v jej blízkosti<br />

a čakala na chvíľu, kým ľudské telíčko<br />

dorastie tak, aby sa s ním mohla<br />

spojiť. V blízkosti ženy jej bolo dobre,<br />

horšie to bolo, keď prichádzal muž,<br />

ktorý k žene patril. Vanul z neho<br />

chlad a napriek tomu duša vedela,<br />

že ju aj k tomuto mužovi pútajú neviditeľné<br />

vlákna. Nebolo to však nič,<br />

čo by ju tešilo.<br />

Jedného dňa, keď si bola žena svojím<br />

tehotenstvom – a šťastím, ktoré<br />

cítila – už celkom istá, oznámila túto<br />

očakávanú radostnú udalosť svojmu<br />

mužovi. Jeho reakcia však prekvapila<br />

ju aj dušičku, ktorá sa chystala na inkarnáciu.<br />

Muž dieťa odmietol a žene<br />

dal ultimátum: potrat alebo rozchod.<br />

Dostala pár dní na rozmyslenie, potom<br />

sa žene ozve a spýta sa, ako sa<br />

rozhodla; povedal a odišiel.<br />

V miestnosti po ňom zostala hrôza<br />

a strach. Duša bola na smrť vydesená,<br />

trpela vnútorným bojom, ktorý žena<br />

viedla sama so sebou. Vysielala do jej<br />

myšlienok prosby, aby ju neposielala<br />

preč, aby si dieťa nechala, cítila však,<br />

ako sa myšlienky ženy, ktorá muža<br />

veľmi milovala, jej úpenlivým prosbám<br />

stále viac uzatvárajú.<br />

Žena dala nakoniec prednosť svojej<br />

láske k mužovi, a tak jedného dňa<br />

bola tejto duši bolestne odopretá možnosť<br />

novej inkarnácie na zemi.<br />

Vzťah tých dvoch ľudí nestroskotal,<br />

ale šťastný nebol. Ženu ešte dlho trápila<br />

horká ľútosť a vo chvíľach samoty<br />

si predstavovala svoje nenarodené dieťa,<br />

ktoré už mohlo behať a sedieť s nimi pri<br />

stole... Bola to dlhá cesta, ktorú museli<br />

prejsť, kým obaja, muž i žena, dostali<br />

príležitosť napraviť svoju chybu.<br />

Ani duša to nemala ľahké. Až po dlhom<br />

čase prekonala strach z odmietnutia.<br />

Potom sa v nej začala opäť<br />

prebúdzať túžba po živote na zemi,<br />

a podarilo sa jej nájsť pár, ktorý ju<br />

s radosťou privítal.<br />

P.S. Mohol by to byť môj príbeh. Aj<br />

ja som sa kedysi rozhodla pre lásku<br />

k mužovi a zabudla som na všetko ostatné.<br />

Snáď tento príbeh pomôže iným<br />

ženám v ich rozhodovaní a udrží niektorým<br />

dušiam ich domov. Preto som<br />

sem položila tento list.<br />

Renáta dočítala a položila list späť.<br />

Zdvihla sa a potichu opustila čakáreň<br />

lekára. Rozhodla sa: jej dieťa sa<br />

narodí, a ona urobí všetko pre to, aby<br />

bol jeho domov šťastný.<br />

Na motív poviedky Irmhild Karner:<br />

Duša, ktorá predsa ešte našla domov (GW 10/99)<br />

napísala Anna Štefková •<br />

anna.stefkova@svetgralu.cz<br />

Anna Štefková<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

NÁZORY<br />

48<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 24/2010, vyšlo 1. 6. 2010.<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU n. o.<br />

Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />

Adresa administrácie:<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),<br />

Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Mária Pesselová, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,<br />

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o.<br />

Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava),<br />

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),<br />

Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

• Dreamstime: Alain Lacroix, Leuven, Belgium (titul, 6), Wingedsmile (2),<br />

Mona Makela, Tres Piedras, United States (4, 15), Barak Tal, Palmachim,<br />

Israel (5), Alle (5), Kiraly Zoltan, Timisoara, Romania (6–7), Fausto Fiori,<br />

Milan, Italy (7), Serge23 (8), Ljupco Smokovski, Skopje, Macedonia (9),<br />

Radu Razvan, Cluj Napoca, Romania (9), Kozsák Rudolf Árpád, Budapest,<br />

Hungary (10), Kts (10), Iurii Kryvenko, Kyiv, Ukraine (13), Yuri Arcurs,<br />

Aarhus Centrum, Denmark (27), Dmccale (29), Julien Tromeur, Paris, France<br />

(31), Ken Hurst, Waxahachie, Tx, United States (35), Pavel Losevsky, Moscow,<br />

Russian Federation (37), Andrej Bezuglov, Kyjev, Ukrajina (25),<br />

Lev Dolgachov, Talin, Estonsko (26)<br />

• wikipedia.org: Samuel Hahnemann (17), John Dee a Edmund (22),<br />

Josef Suk (42), České kvarteto (44), Julius Zeyer (45), Zener_cards (30)<br />

• www.antonin-dvorak.cz: Josef Suk a Otilie Dvořáková (44),<br />

Otilie Dvořáková se synem Josefem (45)<br />

• www.sxc.hu: Samuel Rosa, Paris, France (12), miamiamia (33)<br />

• 4umi.com: Mephistopheles Wittenberg lithograph (21)<br />

• www.wga.hu: DUCCIO di Buoninsegna, Healing of the Blind Man (34)<br />

• www.artrenewal.org: Carl Heinrich Bloch, Christ Healing (36)<br />

• www.allposters.com: Faust (19) • www.britannica.com: Faust (20)<br />

• www.rhine.org: (30) • www.annegeddes.com: (47)<br />

• www.rutgers.edu: (zadná strana obálky)<br />

• texurestockbyhjs.deviantart.com: (zadná strana obálky)<br />

• Svět Grálu: (2, 3) • GralsWelt: (titul, 3, 4, 11) • Filip Langar: (14)<br />

• Ľubomír Textoris: (23, 24) • Rudolf Harčarík: (4, 38–41)<br />

• Jozef Lehotkai: (46, 50) • Pavel Patloch: (5, 8)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,<br />

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak<br />

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše<br />

príspevky.<br />

redakcia<br />

Život na druhom brehu<br />

Zaujímam sa o veci, ktoré som dlho<br />

považovala za zbytočné a dlho som<br />

apelovala aj na iných, aby ma z takýchto<br />

tém vynechali. Nie som neveriaca,<br />

práve naopak, no hmatateľné<br />

veci boli pre mňa omnoho dôveryhodnejšie<br />

ako dohady. No ktosi tam,<br />

na druhej strane, má za úlohu približovať<br />

ľudstvo viac a viac k tomu,<br />

aby sme si uvedomili svoju zraniteľnosť,<br />

maličkosť, potrebu a hlavne<br />

podstatu vlastnej existencie ako takej.<br />

Viem, o čom píšem, lebo som si to<br />

mohla vyskúšať, „ bolo mi to dovolené“.<br />

(…) Zažila som počas svojej<br />

srdcovej arytmie tzv. „odchod“ aj<br />

„príchod“ (…). Najprv som sa veľmi<br />

bála, keď som sa ráno prebudila. No<br />

keď som si prešla spomienky, tak<br />

som pochopila, že to bolo krásne.<br />

(…) Bola som na pokraji nervového<br />

zrútenia, lebo manžel bol alkoholik,<br />

tri deti, každodenné hádky a potom<br />

srdce. Denno-denne som sa modlila,<br />

aby sa to skončilo. A prišlo to,<br />

na čo som nikdy ani len nepomyslela.<br />

Stála som v lese a uvidela osobu,<br />

ktorá stála pri strome a vzápätí sa<br />

stratila. Tak som sa podišla pozrieť,<br />

čo sa deje, no v tej chvíli som pocítila<br />

niečo ako „vtiahnutie“. Ocitla<br />

som sa v miestnosti, bola chladná<br />

a pripomínala mi patológiu. Okolo<br />

mňa sa objavili malé stvorenia ako<br />

detičky, tíško mi šepkali, aby som sa<br />

nebála až som zrazu počula z chodby<br />

ťažké a pomalé kroky. Ukázali mi,<br />

aby som išla do vedľajšej miestnosti.<br />

Strach ma tiesnil, no ktosi, alebo čosi<br />

sa mi prihováralo, až som pocítila<br />

pokoj. Vošla som teda do tej izby.<br />

Oproti, v rohu miestnosti, stál neskutočne<br />

veľký stôl. Za ním sedela<br />

osoba, do tváre som jej nevidela, ale<br />

mala som pocit, akoby to bola žena.<br />

Mala na hlave veľkú kapucňu, ktorá<br />

bola súčasťou jej oblečenia. Po chvíli<br />

krátkeho uvažovania, kto to je, sa<br />

objavila mohutná, chudá ruka a až<br />

vtedy som si všimla, že na stole leží<br />

neskutočne veľká kniha. Tou chudou<br />

rukou po nej prešla a v hlave sa<br />

mi objavil hlas: „Ešte nie, ešte nie je<br />

čas.“ A po mojom želaní odísť som<br />

sa ocitla niekde úplne inde. Okolo<br />

mňa sa objavili toľkí prechádzajúci<br />

sa ľudia, až som si myslela, že som<br />

na nejakej dovolenke. Potom som si<br />

všimla dvere, nad ktorými bola markíza.<br />

Podišla som k nim a keď som<br />

vošla dnu, uvidela som niečo ako lavice<br />

v triede a tam zopár ľudí. No<br />

vtedy som už mala na mále a rozplakala<br />

som sa. Ozval sa hlas: - „Prečo<br />

plačeš?“ - „Lebo neviem, kde som<br />

a prečo som tu!“. Vtedy som si všimla,<br />

že osoba s ktorou sa zhováram,<br />

je kolegyňa moje mamy, ktorá<br />

zomrela, keď som mala asi 11 a teraz<br />

mám 36. „Teta Ruženka - a vy ste tu<br />

prečo ?“ - „No, ja som tu preto, lebo aj<br />

my sa musíme pripraviť na príchody<br />

tých, ktorí prídu po nás“ (vtedy mi<br />

to nedávalo zmysel). Vo dverách sa<br />

ozval ku mne akýsi hlas, no nikoho<br />

som nevidela. Teta sa rýchlo prihovorila:<br />

,,Ak sa vrátiš, povedz mame, že<br />

sa mám dobre a že na ňu veľa myslím.“<br />

Vtedy som sa postavila a vyšla<br />

von. Celý čas som cítila, že za mnou

NÁZORY<br />

niekto stojí, no po otočení som stále<br />

pocítila telepatickú vetu „neotáčaj sa“.<br />

Možno to znie humorne, ale objavili<br />

sa predo mnou akési nad zemou sa<br />

vznášajúce skútre. Pochopila som, že<br />

čakajú na mňa. Môj strážny hlas mi<br />

povedal „my ťa povedieme“. Strach<br />

zo mňa opadol, no nesmelo som sa<br />

usadila. Zrazu som uvidela svetlá<br />

predo mnou a do tváre sa mi oprel<br />

vánok. Mala som silný pocit voľnosti.<br />

Ako pri silnom mesačnom svite v lete,<br />

keď je spln, som videla vysoké stráne<br />

a po pravici čiernu roklinu s nekonečnou<br />

hĺbkou, z ktorej ma zamrazilo.<br />

V tom okamihu sa tí dvaja predo<br />

mnou stratili a v momente som uvidela<br />

z diaľky sa blížiacu svetelnú rúru,<br />

na konci s otvorom a zeleňou, ktorá sa<br />

neuveriteľne rýchlo blížila. Kým som<br />

sa spamätala, bola som von. Bola som<br />

v tom istom lese, odkiaľ som sa sem<br />

dostala. Cítila som v tvári slnko, vtedy<br />

som otvorila oči a prebrala sa. Ležala<br />

som na posteli a mala som neskutočne<br />

ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní<br />

som zišla k mame, ešte spala. Zobudila<br />

som ju, lebo som si pamätala<br />

odkaz. „Mami pozdravuje ťa teta<br />

Ruženka“. Chudera, bola v šoku a nechápala,<br />

čo chcem. Trvalo, kým sa<br />

prebrala, všetko som jej povedala, no<br />

potrebovali sme dôkaz. - „V čom bola<br />

teta?“ - „Mala na sebe sivý kostým<br />

a bielu blúzku. - „V tom bola pochovaná...“,<br />

iba toľko vedela povedať. No<br />

ja som nebola na jej pohrebe, takže<br />

som ju nevidela.... Pochopila som, že<br />

mám možnosť ísť ďalej, povedať ostatným,<br />

že na druhú stranu ideme len<br />

ako farebné duše, naša farba sa mení<br />

podľa toho, akým životom sme žili.<br />

Tam sa rozhodnú, kam nás zadelia.<br />

Tešme sa z každého dňa, ktorý máme<br />

a rozdávajme lásku, lebo presne tá,<br />

čistá a úprimná, nás robí farebnými<br />

a pre Boha potrebnými a áno, vraciame<br />

sa, som si tým skoro istá, lebo<br />

chyby sa musia naprávať a kto iný, len<br />

my si ich musíme napraviť. A kto ma<br />

sprevádzal,<br />

teraz už viem -<br />

bol to môj anjel<br />

a teraz, keď si<br />

naň spomeniem,<br />

mám taký príjemný<br />

pocit. Každý deň vstávajme s pocitom<br />

„dnešný deň bude krásny“, lebo si ho<br />

riadime my. Ak len podáme pohár<br />

vody jednému smädnému, tak aj to<br />

sa objaví na našej duši ako dobrý bod.<br />

Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole, peniazoch,<br />

drogách, sexe, sa vrátili preto,<br />

lebo minulé životy premrhali, no zabudli<br />

prečo sú tu; a tak to bude znovu<br />

a stále dookola, až kým to nebude dokonalé.<br />

Život je krásny, ale krátky, tak<br />

si ho chráňme a vážme, rozdávajme<br />

lásku a ošetrujme rany tých ktorí<br />

nás potrebujú. Veď či chceme, alebo<br />

nie, život „tam“ je naša súčasť. A nič<br />

na nej nemôžeme zmeniť. Okrem jedného:<br />

spôsob ako žiť a ako budeme<br />

odchádzať.<br />

Henrieta<br />

Predplatné zabezpečuje<br />

Svet Grálu n. o. Páričkova 21,<br />

821 08 Bratislava 2<br />

Tel.číslo: 0903 907 233,<br />

e-mail: redakcia@svetgralu.sk,<br />

číslo účtu: 4 350 319 108/3100<br />

Ľudová banka.<br />

www.svetgralu.sk<br />

Predplaťte si Svet Grálu<br />

10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)<br />

ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch<br />

dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)<br />

získate časopis bez komerčnej reklamy až do Vašej schránky<br />

darčekové predplatné<br />

(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)<br />

PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:<br />

poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise<br />

telefonicky na čísle 0903 907 233<br />

prostredníctvom elektronického formulára na www.svetgralu.sk<br />

S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou a variabilným symbolom.<br />

Vážení čitatelia,<br />

zaznamenali sme niekoľko prípadov nedoručenia časopisu.<br />

Pokiaľ ste i vy márne hľadali vo vašej schránke niektoré<br />

z objednaných čísel Sveta Grálu, neváhajte a ozvite sa našej<br />

redakcii mailom alebo telefonicky. Chýbajúci časopis vám<br />

opätovne zašleme.<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010

... NECH PRVÝ HODÍ KAMEŇOM<br />

Kameň môže byť veľmi tvrdý.<br />

ameň môže byť veľmi ostrý,<br />

môže byť veľmi ťažký. S kameňom<br />

sa dá budovať, ale tiež zraniť alebo<br />

ublížiť. Celkom zreteľne si ešte spomínam,<br />

ako po pustošivom bombardovaní<br />

môjho rodného mesta v roku<br />

1945 pukali obrovské kamene starobylého<br />

kostola, ako kamenné múry<br />

barokových domov ležali v rozvalinách<br />

na rozrytých uliciach a zuhoľnatené<br />

zvyšky múrov – kamenní<br />

svedkovia bývalých múzeí, divadiel<br />

a kultúrnych stredísk – sa varovne<br />

týčili ako žalujúce prsty.<br />

Kameňmi sa dá dokonca usmrtiť.<br />

Zo starozákonných tradícií sa dozvedáme,<br />

že ťažké previnenie proti Božiemu<br />

príkazu alebo proti zvykom<br />

a mravom bolo trestané smrťou ukameňovaním.<br />

Porušiteľ zákona bol<br />

privedený do kruhu, okolo neho stáli<br />

jeho žalobcovia a predstavitelia obce.<br />

Svedkovia hodili proti obžalovanému<br />

prvý kameň, k tomu sa pridali ostatní,<br />

až bol previnilec kameňmi prikrytý.<br />

To platilo do istej miery ako symbol<br />

vyhladenia páchateľa a spáchanej viny.<br />

Jedného dňa, keď Ježiš učil<br />

v chráme, prerušili zákonníci a farizeji<br />

jeho prednášku a priviedli ženu,<br />

ktorú pristihli pri cudzoložstve. Povedali<br />

mu, že táto žena porušila zákon<br />

a že musí byť ukameňovaná. Nech<br />

nad ňou vynesie rozsudok. Žiadali to<br />

od neho preto, aby vyskúšali, či Ježiš<br />

bude ctiť literu ich zákona.<br />

Vydali mu ženu na odsúdenie. Zdá<br />

sa však, že Ježiš nemá záujem odsúdiť<br />

ju. Ženu si nevšíma. Zákonníci, ktorí<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

24 | 2010<br />

úzkostlivo dbajú na dodržiavanie zákona,<br />

na neho naliehajú, aby povedal,<br />

čo zamýšľa s touto previnilou ženou<br />

učiniť. No namiesto toho, aby súdil<br />

ženu, obracia sa Ježiš náhle na jej žalobcov.<br />

Pohliadne im do tváre a hovorí:<br />

„Kto z vás je bez viny, nech prvý<br />

hodí kameňom!“<br />

Niečo podobné židovskí kňazi ešte<br />

nezažili. Jeden za druhým skladajú<br />

tíško kameň na zem a vzďaľujú sa.<br />

Nakoniec zostáva Ježiš so ženou sám.<br />

Díva sa na ňu a hovorí: „Kde sú tvoji<br />

žalobcovia, ktorí ťa obvinili?“ Ona<br />

odpovedá: „Všetci odišli.“ Nato Ježiš<br />

odvetí: „Keď ťa už nikto neobviňuje,<br />

ani ja ťa neobžalujem. Choď a nehreš<br />

už!“ A prepúšťa ju.<br />

Táto udalosť ma nedávno opäť dojala.<br />

Ak sa totiž pozerám trochu pozornejšie<br />

okolo seba, tak sa mi niekedy<br />

zdá, akoby ešte aj dnes boli<br />

niektorí z nás ochotní kameňovať. Je<br />

možné, že pochádzajú z kruhov, ktoré<br />

cítia úzku spojitosť s Bohom? Mohli<br />

by sme ich považovať za moderných<br />

zákonníkov, veď oni predsa chcú iba<br />

to, aby SLOVO bolo verne podľa litery<br />

plnené. Zdá sa, že občas zabúdajú, že<br />

Ježišovi ani tak nešlo o potrestanie<br />

hriešnika, ako skôr o to, aby pochopil<br />

a zmenil sa.<br />

Jeden katolícky duchovný mi kedysi<br />

rozprával, ako sa pokúsil správu<br />

o cudzoložnici – ale mohol to byť aj<br />

cudzoložník – priblížiť svojej obci.<br />

Na jednom spoločnom popoludní<br />

poprosil mladíkov, aby čakali pred<br />

kostolom a každému návštevníkovi<br />

Božieho domu dali jeden kameň. Boli<br />

to kamene, ktoré kňaz v predošlý deň<br />

zhromaždil a očistil na starom železničnom<br />

násype. V kostole zhromaždeným<br />

najprv prečítal príbeh cudzoložnice<br />

z Jánovho evanjelia. Potom<br />

povedal: „Teraz tiež každý z vás drží<br />

v ruke kameň. Hodili by ste ho po cudzoložnici,<br />

keby som vám to radil?<br />

Poctivo priznajte: netlačí vás tento<br />

kameň v ruke? Alebo vás snáď ťaží?<br />

Nemohol by to byť kameň tvrdosti<br />

vášho srdca? Kameň vašej nelásky?<br />

Alebo kameň vášho sebectva? Vašej<br />

sebalásky? Vašej lenivosti? Myslím, že<br />

každý z nás sa ho chce zbaviť, oslobodiť<br />

sa od ťarchy tohto kameňa. Poďte<br />

dopredu a položte svoje kamene<br />

žiadostivosti a malomyseľnosti sem<br />

do blízkosti oltára Božieho!“<br />

Všetci členovia zhromaždenia šli<br />

jeden po druhom pred oltár a odložili<br />

svoje kamene. Tak vznikla asi dva<br />

metre od oltára hromádka kamenia.<br />

Keď to všetko prebehlo, kňaz povedal:<br />

„Ako môžeme konať bohoslužbu, keď<br />

medzi nami a Bohom leží hromada<br />

kamenia?“ – A vzal veľkú kyticu ruží<br />

a kamene ňou zakryl. „Teraz žiari nad<br />

tvrdým kamením láska a zakrýva ho.<br />

Vezmite si tento obraz so sebou domov<br />

ako podobenstvo. Pokúste sa namiesto<br />

kameňov, ktoré vás delia od Boha,<br />

nájsť a naplniť jeho lásku.<br />

Páčilo sa mi, čo ten kňaz urobil.<br />

A keď som sa večer ukladal na spánok,<br />

našiel som v sebe ešte mnoho kameňov,<br />

veľmi tvrdých kameňov.<br />

Martin Ernst •<br />

martin.ernst@svetgralu.sk

Dr. Raymond Moody<br />

POPRVÝKRÁT NA SLOVENSKU!<br />

Dr. Moody zhromaždil výpovede tisícov ľudí,<br />

ktorí prežili klinickú smrť.<br />

Ich skúmaním sa snaží klásť ďalšie otázky a vyvolať<br />

diskusiu – nielen o smrti a o prekonaní<br />

strachu z nej, ale najmä diskusiu o zmysle života<br />

a o jeho naplnení.<br />

Raymond Moody je držiteľom Svetovej ceny za<br />

humanizmus.<br />

Prednáška na tému:<br />

EXISTUJE ZA HRANICOU ŽIVOTA ĎALŠÍ SVET?<br />

Bude to zhrnutie poznatkov o skúsenosti ľudí, ktorí majú osobný zážitok<br />

blízkosti smrti, a ponúka diskusiu nad najhlbším a večným mystériom našej<br />

existencie: existuje po smrti život?<br />

6. 9. 2010 o 19. hodine<br />

Dom odborov Istropolis (Veľká sála), Trnavské mýto 1, Bratislava<br />

Vstupenky v sieti Ticketportál, www.ticketportal.sk<br />

alebo v pokladnici divadla Wüstenrot.<br />

Po prednáške bude nasledovať autogramiáda.<br />

autor bestselleru ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />

PROGRAM DR. MOODYHO V BRATISLAVE:<br />

Prednáškové fórum Sveta Grálu<br />

Téma: Smrť ako súčasť života<br />

Sobota 9. októbra 2010, od 10.00 hod.<br />

V sále Břetislava Bakalu, Žerotínovo nám., Brno<br />

• MUDr. Jan PALOUČEK – Čo je smrť a čo sa s nami<br />

stane po smrti? Aké sú oblasti onoho sveta, pomoc<br />

a kontakt s našimi pomocníkmi a vodcami.<br />

• MUDr. Ivan RUSNÁK, CSc. – Smrť ako súčasť života<br />

• Ing. Artur ZATLOUKAL – 30 rokov medzi<br />

mŕtvymi, o záhrobných vplyvoch nášho sveta<br />

• Skúsenosti blízke smrti – zážitky z druhej<br />

strany; rozhovory s ľuďmi, ktorí mali mimotelesný<br />

zážitok alebo prežili klinickú smrť<br />

a ďalšie...<br />

Na prácu Raymonda Moodyho nadväzuje<br />

celý rad odborníkov, je autorom niekoľkých kníh<br />

a mnohých desiatok vedeckých článkov. U nás je<br />

najznámejšia jeho kniha Život po živote. Témy boli<br />

spracované aj filmovo a vyšli na DVD (česky Život<br />

po životě, edícia Spiritual Cinema, www.spiritualcinema.cz)<br />

Informácie na www.prazskebrany.cz.<br />

Jaroslav Strnad<br />

+420 603 551 824, jaroslav@felicius.cz<br />

www.felicius.cz

„Som si istý, že všetky náboženstvá prinášajú rovnaké<br />

posolstvo. Sú nimi láska, súcit, tolerancia, schopnosť<br />

odpustenia, pestovanie sebaovládania a vnútorné<br />

uspokojenie. Myslím, že z tohto základu vychádzali<br />

všetky náboženstvá. A aj preto majú všetky náboženské<br />

tradície – napriek všetkým filozofickým rozdielom –<br />

rovnaký potenciál, a to je pomáhať ľudstvu.“<br />

Dalajláma na konferencii Fórum 2000

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2025 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!