SG24

svetgralu

ROZŠIŘU

strana 5

VÝ VOJ ŽIVOTA

strana 8

SIEGFRIED

ED

HAGL

strana 12




strana 20




Nová kniha





z edice



Rozhovor s ředitelkou mobilního hospice

Svět Grálu

sobota 3. října 2009


strana 32

Masarykova kolej ČVUT, Thákurova 1, Praha 6 – Dejvice

Vstupné 170 Kč

Svět Grálu

cena 78 Kč

www.svet.gralu.cz

Milí čtenáři,

letos oslaví časopis Svět Grálu své páté narozeniny. Za uplynulých pět let trochu povyrostl, nejen že se postavil na

vlastní nohy, ale také se naučil více mluvit. Promiňte mi tu metaforu, ale je to skutečně tak. V porovnání s prvními

čísly obsahují ta dnešní více než polovinu článků českých a slovenských autorů. No a co, řeknete si – to přece není

nic zvláštního. Ale přece, podívejme se kolem sebe a řekněme si, je dnes skutečně běžné číst časopisy bez komerčních

reklam a PR článků? Narazíme dnes snadno na vlastní názor a dokážeme si jej vytvářet? Kolik věnujeme prostoru

svým vlastním myšlenkám a umíme je ještě sdílet s ostatními? Dokážeme ještě naslouchat a učit se od ostatních? I to je,

přátelé, forma jak postupovat ve svém životě dál, jak získávat zkušenosti, inspiraci, odvahu i sílu k přemáhání sebe

sama. Proto jsme se rozhodli uspořádat nové přednáškové fórum. Kromě přednášek bude fórum zajímavé i pro děti.

Věříme, že vás svým programem zaujme. Těšíme se na vás!

Váš Svět Grálu

více na www.svetgralu.cz

Hlavní sál

9.00 zahájení

9.15 – 10.30 Ing. Vít Syrový: Tajemství krve

10.45 – 12.00 Mgr. Helena Bartošová: Hledali pomoc pro tělo… našli pomoc pro duši

12.15 – 13.45 MUDr. Jan Palouček: Víra v uzdravení – stačí to?

14.00 – 16.00 Margot Ruis: Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země

16.15 – 17.45 Ing. Artur Zatloukal: Smrtí život nekončí

Akce pro malé i velké děti v přilehlé galerii

9.00 – 10.30 hraní klubových her, skládání jednoduchých skládaček z papíru

10.30 – 12.00 Mgr. Vojtěch Zavadil: V království stromů deštného pralesa – promítání fotografií

a povídání o tropickém pralese, střelba z indiánské foukačky.

12.15 – 16.00 výlet s Jozefem a Eliškou Burianovými do tajemných zákoutí Divoké Šárky pod názvem

„Kamzičí stezkou“, při nepříznivém počasí hra s pohádkovým motivem v galerii

Během Přednáškového fóra zdarma k rozebrání starší čísla časopisu Svět Grálu. Rovněž bude možné zakoupit knihy nakladatelství

Integrál Brno. Možnost domluvit si individuální konzultace s Ing. Vítem Syrovým, Mgr. Helenou Bartošovou, MUDr. Janem Paloučkem.

Margot Ruis

Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země

simultánní překlad zajištěn

Přírodní bytosti, jimž vděčíme za úrodnou půdu, její zelený příkrov, živou vodu

a čistý vzduch k dýchání znovu hledají kontakt s lidmi a rády by byly vyslyšeny.

Mohou nám předat poselství hluboké moudrosti, ale také dramatické apely na

téma léčení nemocné Země. K tomu je zapotřebí spolupráce nás všech: léčba

Země začíná v srdcích lidí! Budete-li chtít, můžete i vy nahlédnout do mých více

než dvacetiletých intenzivních setkání s přírodními bytostmi.

strana 9

Päť biologických zákonov doktora Hamera

strana 13

strana 5

strana 11

2. díl seriálu Tajemství zrození

strana 21

strana 32

strana 35

cena 78 Kč

strana 20

strana 29

strana 39

cena 2,89 € (87 Sk)

Svět Grálu

www.svetgralu.cz

www.svetgralu.sk

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo

25

Dospievanie –

kľúč k dospelosti

Pre okolie neľahké obdobie života,

pre človeka samotného rozhodujúce

hľadanie životných postojov.

Vychádza v septembri 2010

19/2009 Svět Grálu

8 STRAN NAVÍC !

MILÍ ČTENÁŘI,

OD TOHOTO ČÍSLA PRO VÁS ČASOPIS ROZŠIŘUJEME

PŘI ZACHOVÁNÍ STEJNÉ CENY

Svět Grálu

Duchovní souvislosti v uo

životě

březen – květen 2009 · číslo 19

Gemmoterapie v praxi KDYŽ TO NEBYL

Svet Grálu

ZÁZRAK, CO TEDY?


Ještě nepřišel čas – zážitek blízké smrti

21/2009 Svět Grálu

Přednáškové fórum časopisu

Hřích zvaný strava

Démonická síla a posedlost

Lidé by měli umírat doma

Program fóra

Témata přednášek

Materialisté

pocházejí z opice

… a Vy?

Jak vznikl život

Přednáškové fórum

22/2009 Svět Grálu

20/2009 Svet Grálu


Je rodina

prežitok ?

Duchovné súvislosti v živote

jún – august 2009 · číslo 20

Hledání české hudby a sebe sama

y

Rakovina? Minimalizujte paniku!

Trestaním detí si dospelí

autoritu nezaistia Svoboda – dar

Prežila som vlastnú smrť nebo prokletí ?

Výchova –

detstvo podľa plánu

Duchovní souvislosti v životě

prosinec 2009 – únor 2010 · číslo 22

Logoterapie, lékařská péče o duši

Sedmý smysl u lidí a zvířat

Zákony inkarnace

Tunguzská záhada

Zažil jsem smrt

Syndróm

vyhorenia

Svět Grálu

FOTOSERIÁL HIMÁLAJ

Strana 31

Kniha Manfreda Kybera

Verunčina tři světla

s podnadpisom Román detskej duše na tomto

i onom svete je omnoho viac než len ezoterická

rozprávka pre dospelých, je poetickým náčrtom

cesty k stratenému raju. Farbisto podaný dej, ktorý

sa odohráva v tomto reálnom svete, sa majstrovsky

prelína s opisovaním sveta neviditeľného, ktorým

sme obklopení.

Približuje súvislosť minulých životov s realitou

pozemského života a popisuje i odchod z tohto

sveta do prostredia, kde na onom svete naše bytie

pokračuje. A celým týmto dejom sa ako červená niť

tiahne cesta, vedúca do strateného raja...

Manfred Kyber - Verunčina tři světla

Bežná cena: 3,98 € / Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 3,78 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu v časopise,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


To sa tak niekedy v noci zobudíte,

založíte si ruky za hlavu a pozeráte

sa a počúvate. Vidno strop, v polotme

akoby prázdny, no v skutočnosti plný

myšlienok a predstáv. Aj cez okno vidieť

ešte kus oblohy s pár hviezdičkami,

zvyšok sa do okna nevojde, pretože je

stiesnený okolitými strechami. Počuť

nočné mesto, oddychujúce po hašterivom

a nervóznom dni, konečne sem dosiahol

i vesmír a nalieva doň silu, aby jej

zostalo dobrým ľuďom na celý zajtrajšok.

Mozog sa vám krúti ako horúca

parná turbína, vyrábajúca vo dne v noci

elektrinu, i keď ju už nikto nepotrebuje.

Myšlienky, myšlienky, myšlienky.

Sú myšlienky bezmyšlienkovité

a bezvýrazné ako tváre ľudí v električke.

Nemajú silu, pretože nie sú precítené.

Potom sú myšlienky silné a pevné,

pretože sú naplnené životom a pretlakom.

Myšlienky sú, teda existujú, pretože

my, ľudia sme tvorcovia, formovatelia

sveta. Tak, ako staviame okolité

strechy, domy, mosty, továrne a cesty,

staviame i myšlienky.

„Keby som tak mal také okuliare…“

napadne vám a hneď tie okuliare vidíte

na strope. Okuliare, ktoré by videli

myšlienky.“ Tak to by som trebárs uvidel

kolegu Jozefa zo susednej kancelárie,

známeho neprajného kverulanta,

ako nad ním visí závistlivá myšlienka.

Vyzerá napoly ako on i s jeho tvárou,

ale pritom je taká, ešte závistlivejšia.

Drží sa ho ako kukučie mláďa, on ju

priživuje a vyživuje a ona ho zasa pobáda

k ešte väčšej závisti. Nikto nič nevidí,

iba ja skrz svoje okuliare; ale aj tak

to z neho ostatní cítia – tak ako z vás

cítiť dym, keď strávite večer pri táboráku.

Až jedného dňa − ajhľa, vtáča sa

osamostatnilo a vyletelo z hniezda. Je

preč, ponáhľa sa k svojim, k rovnako

závistlivým myšlienkam do ich spoločného

hniezdiska. Ale nezabudne,

u koho sa vyliahlo a kam sa má vrátiť.

Raz som videl také spoločné hniezdisko

havranov neďaleko Mělníka.

Každý zimný podvečer sa do holého

listnatého lesa zlietali tisíce a tisíce

čiernych vtákov, posadali si na konáre

a škriekali a krákali na seba jeden

cez druhého; nič iné sa v tom lese neudržalo

a nevydržalo okrem tých pochmúrnych

škrekľúňov. Obsadili celý

les, cítili sa v ňom silní a medzi svojimi.

Ráno sa potom, keď sa opäť dosýta vyškriekali,

rozlietali v húfoch po krajine:

sliediť tými lesklými rozhnevanými

očami, kde by sa čo dalo nájsť a rozklovať

veľkými, silnými zobáčiskami.

Aj naša závisť s kolegovou tvárou naberá

posilu medzi svojimi a snorí po

krajine, až nájde iného človeka, ktorý

sa s takouto závisťou pohráva. Môže

to byť sused Buček, ale aj Ibrahim Ali

v Turecku alebo George Straw v Austrálii.

U Georgea nakoniec nepochodí,

ten urobí svojej závisti rázny koniec,

ale Ali sa dá zviesť k zlému činu a ajhľa

– už je kolega Jozef spojený nielen

so svojou závisťou, ale aj s Ibrahimom

a s jeho karmou.

Jedného dňa sa zaťažená a posilnená

závisť ako veľký vták opäť vráti

do Jozefovho okolia; posadí sa na konár,

zloží si čierne krídla a chystá sa

zletieť až k nemu, len čo sa vyskladá tá

správna príležitosť. A príležitosť nadíde,

pretože kolega Jozef sa nemieni

zmeniť a i naďalej sa považuje za ukrivdeného

bojovníka za svoje spravodlivé

právo. A už je to tu: jeho nežičlivý

sused podal sťažnosť na stavebnom

úrade kvôli posunutiu Jozefovej stavby

o pol metra oproti výkresom. Nič mu

do toho nie je, veď sám býva na úplne

opačnom konci pozemku, ale Jozef

musí platiť pokutu. Trest? Také slovo

Božia spravodlivosť nepozná, len zákon

Čo kto zaseje, to zožne.

Jozef sa však nedá, v duši mu planie

čosi, čo nazýva spravodlivým hnevom.

Pozve si geometra a zistí, že susedov

plot presahuje do jeho pozemku o 20

cm. Jozef jasá, sused musí celý plot prestavať,

akákoľvek vzájomná dohoda je

nemožná...

NA ÚVOD…

Úbohý Jozef. Keby tušil, že za svoje

víťazstvo platí desaťnásobnou stratou...

zmenil by sa? To by záležalo len

na ňom, nič a nikto by ho nemohol odradiť

od rozhodnutia zmeniť sa k lepšiemu.

Má tromfy v rukách. Keby sa

zachoval ako džentlmen a dohodol

sa na odškodnom, dostal by naspäť

omnoho viac ako pokutu; ohromený

a zahanbený sused by zažil veľké životné

prekvapenie: takto vyzerá v skutočnosti

heslo „šíriť okolo seba dobro“.

Ale on to neurobí, bude sa zaplietať

stále nižšie a nižšie. A všetko to začalo

myšlienkami – závisťou živenými mláďatami

vo vlastnom hniezde.

A tak si tie okuliare zase z očí zložíte

a pozeráte sa na nočný strop bez nich.

Je vám trocha úzko z toho, čo všetko si

my, nemúdri a nevedomí ľudia dokážeme

navariť. Ale zasa pocítite aj úľavu

z tej veľkej nemennej spravodlivosti,

ktorá každému prináša štedré klasy

z každého zasiateho zrniečka. Nielen

zlého, ale samozrejme i z dobrého. Čo

na tom, že nevyrastú hneď, že to zatiaľ

vyzerá tak, že sa spravodlivosti nedovoláme,

že zatiaľ majú prevahu tí

druhí. Ak sa dobru v našom živote nedarí,

znamená to, že buď máme ešte na

odpykávanie staré viny, alebo že naše

polepšenie ešte nie je dosť ozajstné, aby

uviedlo do chodu ten pozvoľný prúd

spravodlivého diania.

Zatvoríte oči... keď ich otvoríte, je

biely deň, strop je biely, belostne je

v duši a kosé ranné slniečko na strechách

domov napodobňuje horské vrcholy

v prvých

jarných lúčoch. –

Je čas hľadať

dobro, nachádzať

ho a vďačne ním

žiť.

Artur Zatloukal

3

Svet Grálu

24 | 2010


OBSAH

PRÍRODA

Prečo miznú včely?

Od ich prežitia závisí aj to naše. Ako môžeme včely chrániť?

5

RECENZIA

Sila prítomného okamihu

„Veríte že ste svojou mysľou. Je to však iba klam.“

28

ZDRAVIE

Neviditeľný most

Modrá skalica – zabudnutý liek

TÉMA

Výskum myšlienok

Môžu myšlienky pohnúť aj naším

osudom?

9

TÉMA

Telepatia – podvod alebo

prirodzená schopnosť?

Experimenty a svedectvá

ZDRAVIE

Cesta k životu

Liečivá sila – magnetizmus a zázračné uzdravenie

29

33

10

PRIKÁZANIA

Štvrté prikázanie 37

TÉMA

O psoch, čo čítajú myšlienky

Zoznámte sa s Marsom, Pikky a Jimom, obzvášť nadanými

psími telepatmi

14

FOTOREPORTÁŽ

Malta

Súostrovie s nepatrnou rozlohou,

no s bohatou históriou

ROZHOVOR

Homeopatia – vášeň na celý život

SERIÁL

Tajomstvo zrodenia

Výber mena a výchova pred narodením

Rozhovor s Teréziou Stankovskou,

zakladateľkou Inštitútu

homeopatického vzdelávania

Slovensko

15

25

HUDBA

Josef Suk

O vernom milovaní Radúza a Mahulieny

NÁBOŽENSTVO

TÉMA Sedem rokov núdze 46

Mágia – cesta do neznáma

Dobrodružstvo s neblahým koncom 19

POVIEDKA

O duši, ktorá hľadala domov 47

KLÍMA

Zmena klímy a príroda 23

NÁZORY

Listy čitateľov 48

38

42

NA ZÁVER

Nech prvý hodí kameňom 50


PRÍRODA

Anna Štefková

PREČO MIZNÚ

VČELY ?

Na Zemi žijú včely už dlho. Včelie

fosílne nálezy sú síce veľmi

vzácne, napriek tomu vznikol na základe

rôznych paleolontologických

štúdií rad hypotéz, z ktorých sa postupne

vytvorila prijateľná predstava

o dávnom vývoji včiel. Predpokladá

sa, že včely sa vyvinuli asi pred 80

miliónmi rokov z predkov podobných

osám, ktoré opustili mäsitú

stravu a stali sa vegetariánmi. Postupne

sa včely prispôsobovali zberu

peľu a nektáru. Telo sa im pokrylo

chĺpkami, vznikli peľové kefôčky

a košíčky na zber peľu, vyvinul sa

medový vačok na prenášanie nektáru

a predĺžil sa sosák. Odlišné

podmienky sa podieľali na bohatej

druhovej rozmanitosti včiel a jej

príbuzných – od včiel samotárskych

cez čmeliakov, včely bezžihadlové

(tropické) až po včely žijúce sociálne

v početných spoločenstvách. Najdokonalejšiu

formu takého spoločenstva

vytvorila včera medonosná.

HLAVNÝM PRÍNOSOM

VČIEL JE OPEĽOVANIE

Označenie včela medonosná (Apis

mellifera L.) alebo správnejšie

Apis mellifica L.,čo znamená

„včela vyrábajúca

med“, pretože včely zbierajú

a nosia do úľa nektár

a medovicu, nie hotový

med, je však vzhľadom na

dôležitosť postavenia včiel v prírode

trocha zavádzajúci. Med a ostatné

produkty včiel sú tak trocha nadstavbou;

hlavná úloha a prínos týchto

malých, usilovných (a bodavých) živočíchov

spočíva v opeľovaní kvitnúcich

rastlín. Dnes má táto skupina

rastlín najviac druhov. Značná časť

kvitnúcich rastlín, nielen okrasné,

ale i veľa úžitkových rastlín, je odkázaných

na opeľovanie hmyzom.

Bez opelenia tak nemôže väčšina

ovocných druhov a zeleniny prinášať

plody, ktoré sú súčasťou potravy

ľudí. Už jediný úľ postavený do lánu

poľa s kvitnúcou repkou zvýši výnos

v priemere o 10 %, teda asi o 400 kg

Značná časť kvitnúcich rastlín je

odkázaná na opeľovanie hmyzom

na hektár! U mnohých druhov ovocia,

ktoré sú takmer výlučne závislé

od opeľovania hmyzom, je neoceniteľná

práca včiel ešte výraznejšia.

VČELY MIZNÚ

BEZ STOPY

Niet sa čo čudovať, že odborníci aj

informovaná verejnosť temer na

celom svete vyjadrujú značné znepokojenie

nad skutočnosťou, že včely

miznú. V Severnej Amerike zmizli

v roku 2006 milióny včiel – prestali

sa starať o plod, opustili svoje úle,

prosto zmizli. Na západnom pobreží

tak v rokoch 2006/2007 skolabovalo

skoro 60 % včelstiev, na východnom

pobreží a v Texase viac

než 70 %. V celej zemi tak zmizlo

5

Svet Grálu

24 | 2010


PRÍRODA

v priemere 25 % včiel. V Amerike

je dnes 80–90 % ovocných stromov

opeľovaných včelstvami, privážanými

do sadov v čase kvitnutia. Alternatíva

Tri štvrtiny potravinovej produkcie

v Únii sú závislé od včiel

k opeľovaniu včelami v podstate neexistuje

– pokiaľ neberieme do úvahy

trebárs umelý vietor, ktorý by peľ prenášal.

Pokles počtu včiel nie je však

obmedzený iba na Ameriku. V niektorých

krajinách EÚ poklesol počet

včelstiev až o 50 %. V Slovinsku napríklad

klesol počet včelstiev v zimnom

období 2007/2008 o 30 %, v Českej

republike o štvrtinu. V lete 2008 zahynulo

v južnom Nemecku 11 500 včelstiev,

to je 500 miliónov včiel! Na záchranu

európskych včelstiev, ktoré sú

ohrozované klimatickými zmenami,

pesticídmi a novými nákazami, vyzval

aj Európsky parlament. Podľa

neho sú tri štvrtiny potravinovej produkcie

v Únii závislé od včiel a opeľovaním

sú podmienené štyri

z piatich druhov zeleniny

vypestovanej v Európe. Za

poklesom počtu včiel stojí

o. i. výrazný pokles peľu

a nektáru. Tento úbytok je

spôsobený využívaním ošetrených

semien a extenzívnym poľnohospodárstvom,

keď sa na veľkých plochách

pestuje iba jedna plodina. Kvôli tomu

sa včelám zle hľadá dostatok nektáru,

ktorý predstavuje základ ich

stravy. Znížený príjem tohto zdroja

potravy potom oslabuje imunitný

systém včiel. Ďalšie nebezpečenstvo

predstavujú pesticídy, obzvlášť

nervový jed chlothianidin, ktorý sa

používa na morenie semien, nedostatok

genetickej rozmanitosti rastlín

a klimatické zmeny. Podozrenie

vyvoláva i geneticky zmenená kukurica.

Mnoho európskych včelárov

dáva hlavnú vinu systémovým pesticídom

novej generácie, Španieli Nosema

ceranae. Výskumníci naopak za

najväčšieho vinníka miznutia včiel

označujú roztoča Varroa destructor.

Niektorí včelári v Únii prichádzajú

každú zimu o niekoľko desiatok včelstiev.

Výskumom príčin masívnych

úhynov včiel sa zaoberá projekt nazvaný

COLOSS, ktorý si kladie za

cieľ fenomén úhynu objasniť a potom

navrhnúť prostriedky na prevenciu.

Do projektu je zapojených 130 výskumníkov

z celého sveta, vrátane

špecialistov z Českej republiky. Minuloročný

kongres Apimondie vo

francúzskom meste Montpellier bol

príležitosťou na diskusiu o dosiahnutých

výsledkoch práce. Výskumníci

Úhyn včiel nemá

iba jedinú príčinu

6

Svet Grálu

24 | 2010

sú presvedčení, že úhyn nie je spôsobený

len jedinou príčinou, jednotlivé

faktory však môžu pôsobiť súčasne,

a tak dochádza k vzájomným interakciám

negatívnych vplyvov. Pritom

je zaujímavé, že za primárny

stresový faktor sa začínajú považovať

klimatické zmeny, ktoré majú

vplyv na dostupnosť vody a potravy

pre včely.

Podľa názoru mnohých odborníkov

si národné vlády ani Európska


PRÍRODA

cukor bežne používaný v domácnostiach.

Obsahuje glukózu, fruktózu,

do piatich percent sacharózu, maltózu

a iné cukry v najrôznejších pomeroch

a ešte asi 200 ďalších látok.

Pri zbieraní nektáru prinášajú včely

do úľa okrem peľu aj rastlinné farbivá,

tzv. flavonoidy, u ktorých bolo

únia ešte stále závažnosť miznutia

hmyzích opeľovačov plne neuvedomujú.

Zďaleka totiž nejde len o samotných

včelárov, ktorým v určitých

prípadoch hrozí aj krach. Ide o zachovanie

prírody, jej rozmanitosti,

ale aj o poľnohospodárske činnosti

v tej podobe, ako ich poznáme. Ide

o opeľovanie, ktoré je nevyhnutné na

to, aby nám v Európe narástla tretina

potravín, ktoré spotrebovávame –

predovšetkým ovocia a zeleniny.

NAJLEPŠÍ MED

JE Z DOMÁCEJ

PRODUKCIE

Ako už bolo povedané, najobľúbenejšou

potravou včiel je kvetový

nektár. Časť nektáru, ktorý včely

hneď nespotrebujú, zmiešajú s telovými

fermentmi a plnia ním plásty.

Na jeden kilogram kvetového medu

sú potrebné 2 kg nektáru. S nektárom

sa do medu dostane asi 0,5 %

peľu. Pokiaľ prevažuje iba jeden druh

peľu, hovoríme o mede repkovom,

agátovom, lipovom alebo trebárs vresovom,

inak sa tento med označuje

všeobecne ako kvetový. Veľmi oceňovaný

je aj med označovaný ako lesný,

pretože včely tu zbierajú výlučky

mšíc na ihličnatých stromoch. Med

je tmavý, chutí korenisto a nekryštalizuje

tak ľahko ako med kvetový.

Med nie je chemicky konštantná

zlúčenina, ako napríklad sacharóza,

Liečivé účinky medu

sú známe po tisícročia

dokázané, že posilňujú náš imunitný

systém. Liečivé účinky medu sú napokon

známe už po tisícročia – nech

už je to lyžička medu do čaju pri začínajúcom

nachladnutí alebo do

pleťovej masky či natretie medu na

nehojacu sa ranu alebo na popraskané

pery. Čo sa týka konzumácie

medu, nie je také dôležité, aký druh

jeme, ale odkiaľ náš med pochádza.

Med, ktorý včely vyrobia z nektáru

v našom okolí, obsahuje čiastočky

peľu z našej domácej flóry. Náš obranný

systém sa naučí s týmto peľom

„zaobchádzať“ a imunitný systém sa

posilní. Dovozové medy, ktoré pochádzajú

zo všetkých končín sveta

(napríklad med z Austrálie), môžu

obsahovať peľové čiastočky, na ktoré

nie je náš organizmus navyknutý,

a tak môže vyvolávať alergické reakcie.

KVETOVÝ PEĽ –

OCEŇOVANÝ

A OBÁVANÝ

Okrem nektáru zbierajú včely na

svojich letoch i kvetový peľ.

Čiastočky peľu sú veľmi malé, u tých

najmenších ich váži 300 000 jeden

gram. Kvetové pele obsahujú takmer

všetky životne dôležité aminokyseliny,

ktoré ľudské telo potrebuje.

Množstvo ľudí sa dnes stravuje jednostranne,

preto sa často odporúča

kvetový peľ ako doplnok stravy, osobitne

pri chorobách podmienených

vekom, alebo ako kúra na posilnenie

organizmu. To isté platí i pre materskú

kašičku – Gelée Royale. Kvetové

pele majú však aj svoju temnú

stránku. Stúpa počet osôb alergických

na kvetové pele, nielen dospelých

ale i detí. Zatiaľ nie je jasné,

prečo sa tak zvyšuje citlivosť na pele,

môže to však súvisieť práve s dovozovými

medmi. Krajiny, ktoré sú

v zásobovaní medom prakticky sebestačné,

ako je napríklad Španielsko,

Portugalsko, Lotyšsko, Balkán alebo

trópy, problém alergie v podstate nepoznajú.

PROPOLIS – PRÍRODNÉ

ANTIBIOTIKUM

Určite všetci poznáte lesklé, lepkavé

pupence gaštanov, bukov,

topoľov aj iných stromov. Včely tieto

lepkavé látky zbierajú, miešajú ich

7

Svet Grálu

24 | 2010


PRÍRODA

s voskom, éterickými olejmi, fermentmi

a flavonoidmi a s takto vzniknutou

hmotou zvanou propolis utesňujú

škáry vo svojom úli. Výskum

tohto včelieho produktu sa rozšíril

až v šesťdesiatych rokoch minulého

storočia, keď sa nadšený dánsky včelár

K. L. Aagaard, ktorý ochorel na

zápal hrdla, sám propolisom vyliečil.

Pokyn na užitie propolisu dostal

vo sne. Dnes je propolis známy ako

Propolis ako prírodné

antibiotikum

prírodné antibiotikum, okrem toho

je účinný pri liečbe takmer všetkých

plesňových ochorení na koži i v krvi.

U niektorých jedincov môže však

propolis vyvolať alergickú reakciu,

pretože obsahuje asi 5 % peľu. Včely

samé sa pomocou propolisu chránia

pred mnohými chorobami, pretože

prostredie úľa − vysoká vzdušná vlhkosť

a teplota asi 35°C − je na šírenie

plesní obzvlášť priaznivé.

MNOHOSTRANNÝ

A VEĽMI OCEŇOVANÝ –

VČELÍ VOSK

Včelí vosk je produkt mastných kyselín

a alkoholu, ktorý včely vypotia.

Včely samé používajú vosk na

stavbu plástov, z nich získaný čistý

vosk sa potom používa na výrobu

sviečok, voskových farieb, pleťových

mliek i krémov, na liečebné účely, je

vhodný na zábaly, pri chorobách

z nachladnutia alebo bolestiach svalov

a kĺbov.

HONEYMOON

A MEDOVINA

Je ešte jeden výrobok,

ktorý je potrebné v súvislosti

so včelami a ich

produkciou medu spomenúť

– a to je medovina. Pripravuje

sa kvasením medu

a je jedným z najstarších

alkoholických nápojov na

svete. Vyrábala sa už v Babylone

pred viac ako 4 000

rokmi. Je bohatá na vitamín

B podporujúci reprodukciu a na

aminokyseliny, ktoré majú vplyv na

zvýšenie plodnosti. V starej Perzii

mali novomanželia piť sladký medový

nápoj po celý „medový mesiac“

– odtiaľ pochádza anglický

výraz pre medové týždne: „honeymoon“.

Pokiaľ sa potom páru narodil

syn, posielali sa výrobcovi medoviny

gratulácie ohľadom kvality jeho výrobku.

AKO VČELY CHRÁNIŤ?

Ako teda včely chrániť, keď sú také

nepostrádateľné? Napríklad

tým, že vo svojej záhrade namiesto

anglického trávnika, ktorý musíme

kosiť každý týždeň, vysejeme lúčnu

zmes. Šetríme čas, pretože lúku stačí

pokosiť dvakrát za sezónu, a lúčne

kvety poskytujú včelám nektár. Pri

kosení by sme vôbec mali byť opatrní.

Včely totiž zbierajú nektár prevažne

pri teplotách 20 – 25°C. Pri nepriaznivej

zhode okolností môžeme

na jednej kvitnúcej lúke kosačkou

zlikvidovať až 20 000 včiel! Včely

nám budú vďačné za vysádzanie

kvitnúcich kríkov a stromov, skoro

kvitnúce rastliny, slnečnice, brečtan

atď. A aj za nelámanie „bahniatok“,

ktoré v prírode zjari nájdeme – sú pre

včely prvou potravou po dlhej zime...

Vzhľadom na mnohostrannú užitočnosť

včiel je preto určite oprávnený

výrok, ktorý hovorí, že najprv

umiera včela – potom človek. Časové

rozpätie medzi

oboma dejmi je vraj

asi štyri roky. To je

nepríjemne málo...

Anna Štefková

anna.stefkova@svetgralu.cz

Literatúra:

• B. Hrobařová: Původ včely medonosné,

Včelařství 10/2009

• Ing. S. Jaš: Příčin plošných úhynů včelstev

je hned několik, Včelařství 11/2009

• Vetweb.cz

• Siegfried Hagl: Wo bleiben die Bienen,

GW52

• Franz-Josef Würfl: Emsige Helfer für Mensch

und Natur, GW 53

8

Svet Grálu

24 | 2010


ZDRAVIE

Gerd Harms

Síran meďnatý, alebo inak modrá skalica

je biela kryštalická látka, ktorá pri

kontakte s vodou zmodrie. Využíva sa

v mnohých oblastiach ako napríklad

v ovocinárstve na postreky viniča a ovocných

stromov. Jeho využitie ako ako liečebného

prostriedku je menej známe

možno i kvôli tomu, že nebola pochopená

podstata účinku tejto metódy.

nohí sme už iste zažili nepríjemné

a bolestivé hojenie rany

M

po vytrhnutí zuba. No a práve toto

je prípad, kedy by sme mohli vyskúšať

túto už takmer zabudnutú medikáciu.

Pripravíme si roztok modrej

skalice (na pohár vody stačí jedna

čajová lyžička prášku) a do nej vhodíme

náš vytrhnutý zub. Účinok

sa dostaví v podobe úľavy od bolesti

a zrýchleného priebehu liečby.

Túto metódu popisuje publikácia

zubného lekára Hansa Geislera

„To ma vyliečilo, to mi pomohlo“,

v ktorej rozpráva o svojich skúsenostiach

s touto kedysi rozšírenou

metódou liečenia, ktorá upadla do

zabudnutia, pretože si ľudia nevedeli

vysvetliť spôsob ako účinkuje.

Medzi oddelenou časťou tela v pohári

s antiseptickým roztokom modrej

skalice na jednej strane a telom,

ktoré sa malo liečiť na druhej strane,

nebolo žiadne viditeľné spojenie.

Táto metóda sa dá využiť aj

v iných prípadoch. Do roztoku

modrej skalice môžeme dať časť obväzu

z reznej, či hnisajúcej rany, použitú

vreckovku pri silnej nádche,

moč v prípade problémov s ľadvinami,

močovým mechúrom, príp.

prostatou. Je to bezpečný a lacný

spôsob samoliečby.

Táto metóda spája antiseptické

pôsobenie modrej skalice a síry,

ktorú obsahuje. No jej účinok nespočíva

v chemickom pôsobení – tak

ako sme zvyknutí pri bežnej medicíne

– ale v pôsobení vibrácií a informácií

týchto látok na diaľku. Tie

si nachádzajú vlastnú cestu k telu

cez spojenie, ktoré sa na prechodnú

dobu vytvorí medzi oddelenou časťou

tela a vlastným telom. Podľa

niektorých vedeckých vysvetlení

každé telo kmitá na svojej jedinečnej

vlnovej dĺžke a oddelená časť tela

ešte nejaký čas kmitá na tejto vlne.

Tým vznikne elektromagnetické

spojenie, ktorým sa môže preniesť

určitý vplyv.

Skúsenosti s touto metódou poukazujú

na to, že existujú určité

vzťahy a prepojenia, ktoré nie sú

dostupné našim telesným zmyslom

a poznatkom dnešnej lekárskej

vedy či prírodovedy. Sú to neviditeľné

spojenia, ktoré majú na naše

zdravie blahodarný vplyv.

Gerd Harms

gerd.harms@svetgralu.cz

(Pozn. red.: Podobný spôsob využitia tejto

netradičnej metódy popisuje aj v Čechách

žijúci slovenský reflexný terapeut Július Pataky

vo svojej knihe Učebnice reflexní terapie,

vydavateľstvo Fontána, 1998).

9

Svet Grálu

24 | 2010


„Žiaden čin, žiadne slovo, žiadna myšlienka sa nestratí, všetko ostáva a prinesie svoje plody.“

Carl Hilty (1831 - 1909), švajčiarsky filozof, právnik a spisovateľ

Martin Schott, Rastislav Podivinský

Výskum

myšlienok

„Predstavte si,“ hovorí susedke matka deväťročnej

Natálky, „čo mi včera tá moja dcéra povedala,

keď sa vrátila domov zo školy. ‚Mami, deti si dnes

v autobuse spievali takú sprostú pesničku, už ju

viem aj naspamäť, tak som si ju spievala tiež, bola

to zábava.‘ Hovorím jej: ‚Natálka, to nie je pekné,

veď vieš, už som vám deťom toľkokrát hovorila,

že u nás v rodine sa neslušne hovoriť nebude, my

s ocinom tiež takto nikdy nehovoríme. Nie je to

správne.‘ A Natálka na to: No a môžem si spievať s

deťmi aspoň v mysli, pre seba, aby ma nikto nepočul?

– No isteže, myslieť si môžeš čo chceš, Natálka.

Keď si to na tebe nikto nevšimne, nikomu to ani neublíži…,“

odpovedala vraj dcérke táto milá pani…

Zrejme by podobne odpovedalo i mnoho ďalších,

ktorí to so svojimi deťmi a blízkymi myslia „skutočne”

dobre. A čo vy? Tiež si myslíte, že myšlienky

nemôžu ubližovať, škodiť, alebo naopak pomáhať?

ZVNÚTRA VON

aždý bude iste súhlasiť s tým, že

K smutné a depresívne myšlienky

podobne ako aj myšlienky optimistické

a veselé silne ovplyvňujú celkový

duševný, psychický i telesný stav

človeka. Tu ide predovšetkým o naše

10

Svet Grálu

24 | 2010

vnútro, vonkajší svet akoby nimi ostal

nedotknutý. Na druhej strane je

zrejmé, že činom najskôr predchádzajú

myšlienky. Bez nich sa nezaobíde ani

projekt stavby, ani hudobné dielo, ani

žiadne bežné činnosti denného

života. Navyše sa zdá,

že myšlienky nášho denného

života môžu byť dosť silné

na to, aby na nás doliehali

i v noci počas spánku. Desivý

večerný film alebo vážnejšie

pracovné či osobné

problémy sa nám neraz

premietajú i v snoch. Naše

sny sú potom často dopletené,

a to možno i preto, že

sú obohatené o ďalšie myšlienky

putujúce naším okolím,

ktoré vníma podvedomie

našej duše, uvoľnenej

počas spánku. Myšlienka

je niečo určité, nejaká substancia

ktorá existuje, ktorú

niekto najskôr sformoval. Každá taká

myšlienka je spojená s tým, kto ju vytvoril,

má zrejmú farbu i tvar, má aj svoj

emocionálny náboj. Svedčia o tom aj

niektoré umelecké diela. Vráťme sa

však k ich vplyvu na nás a na naše

okolie.

Dnes sa často polemizuje o tom, čo

môže byť príčinou niektorých nepochopiteľných

udalostí. Neraz sa napríklad

stalo, že žiak zobral otcovu zbraň

a bez okolkov ju vytiahol na svojich

spolužiakov a učiteľov. Tragédií tohto

typu obletelo svet už niekoľko. Zakaždým

vznikli diskusie o tom, či takýto

skrat v uvažovaní nemohol spôsobiť

pestrý „myšlienkový svet“ dnešných filmov

a počítačových hier, ktorých bohatosť

spočíva hlavne vo veľkej dávke násilia,

plytkosti a povrchnosti. Prílišná

pozornosť venovaná týmto médiám

môže otráviť predovšetkým mysle detí,

ktoré sa ešte len vyvíjajú, sú veľmi vnímavé

a nemajú ujasnený obraz o svete.

Vplyv myšlienok, hlavne ten negatívny

sa dokazuje len ťažko. Preto

myšlienky agresivity, nenávisti, závisti

a ďalšie význačné charakteristické myšlienkové

prúdy dnešnej modernej doby

môžu pôsobiť „v utajení“ a bez zjavnej


TÉMA

ujmy. Naproti tomu ak niekto prepadne

zákazníka pri supermarkete, môže sa

stať jeho čin viditeľný nielen náhodným

okoloidúcim, ale vďaka priemyselným

kamerám neskôr pobaví aj milióny divákov

na televíznych obrazovkách. Jeho

záblesk slávy napokon končí na polícii

s rukami v putách.

Slová a skutky sú ľahko rozpoznateľné,

zodpovednosť za ne je jednoznačne

pochopiteľná. Myšlienky sú

síce jemnejšieho druhu, ich účinok je

zmyslami alebo prístrojmi fakticky nezachytiteľný,

no zodpovednosť za ne

človek taktiež musí prijať. Jej prejavy

sú potom viditeľné v onom šťastí, či nešťastí,

dobrom či zlom osude. Jeho príčiny

pritom tkvejú aj v tom neviditeľnom

svete myšlienok a v nich samých

ako tvorcoch.

PRENOS MYŠLIENOK

renosom myšlienok na diaľku sa

P zaoberalo už mnoho experimentov.

Úlohou zúčastnených na jednom

experimente bolo uhádnuť, na ktorý

obraz jeden z nich práve myslí. Stanovená

osoba mala obraz “vysielať” a iná,

ktorá ho má “prijímať”, musí uhádnuť,

na ktorý obraz “vysielateľ” myslí.

Účastníci pokusu pritom sedia v pokoji

a sústredení, každý v inej zvukotesnej

miestnosti. “Prijímateľ” dostane štyri

obrázky a má uhádnuť, ktorý z nich

prijal v myšlienkach od “vysielateľa”.

Štatistická pravdepodobnosť správneho

uhádnutia je 25 %. Avšak skutočný

výsledok z 2500 pokusov bol 33,2 %.

U hudobne nadaných osôb bola úspešnosť

až okolo 40 %.

TEHOTENSTVO VĎAKA

MODLITBÁM?

uhokórejský gynekológ Kwang Cha

J a americký profesor Roger Lobo sa

rozhodli preveriť spoľahlivosť „školskej

náuky“. Obaja chceli zistiť, či ženy po

umelom oplodnení otehotnejú ľahšie,

ak sa za ne budú iní modliť. Na tomto

experimente sa zúčastilo 219 žien vo

veku od 26 do 46 rokov. Boli rozdelené

do dvoch skupín, pričom ani pacientky

ani lekári nevedeli, ako boli zadelené.

Fotografie žien jednej skupiny boli rozoslané

veriacim z rôznych častí zeme

s prosbou, aby sa za ne počas troch týždňov

modlili. Výsledok bol obdivuhodný:

zo skupiny žien, za ktoré sa iní

modlili, otehotnelo 50 % žien, z druhej

skupiny otehotnelo naproti tomu len

26 % žien.

POSOLSTVO VODY

asaru Emoto, japonský výskumník

a autor kníh o vode, je

M

známy svojimi experimentmi so zmrazovaním

a fotografovaním kryštálikov

vody, na ktoré najprv nechal pôsobiť

myšlienky alebo slová buď pozitívneho

alebo negatívneho charakteru. Niektoré

tiež ovplyvňoval hudbou. Pozitívne

pôsobenie na vzorky vody spôsobilo,

že jej kryštály mali pekné vzory

a tvary. Vplyvom negatívnych myšlienok

naopak vznikli neharmonické

a nepekné útvary, alebo nevznikli

žiadne. M. Emoto raz fotografoval

zmrazenú vzorku vody, ktorú odobral

vo svojej vlasti v Shinagawe v Tokiu.

S prekvapením zistil, že očakávané obrazce

sa nevytvorili. Očividne asi nešlo

o dobrú vodu. Poprosil však 500 svojich

študentov z rôznych častí Japonska,

aby na túto vzorku vody, ktorú položil

na svoj pult, posielali dobré myšlienky.

Následné fotografie potom zobrazovali

pekné kryštalické štruktúry.

V inom experimente zasa nechal na

jednu vzorku vody pôsobiť peknú klasickú

hudbu, ďalšej vzorke „púšťali“

heavy-metal s nepeknými textami.

Prvá vzorka vytvorila nádherné kryštály,

v druhej vzorke sa nevytvorili

kryštály žiadne.

Účinok slov na vodu: túto formu kryštálu

ovplyvnili slová o láske a vďačnosti.

THE NOLAN SISTERS

aždému z nás sa iste neraz stalo,

K že si náhle spomenul na nejakú

blízku osobu, ktorá čoskoro zatelefonovala,

alebo pri zazvonení telefónu

nás spontánne napadlo, kto nám volá.

Ruppert Sheldrake, biológ a bádateľ

v oblasti telepatie, sa vo svojom výskume

zaoberá aj prenosom myšlienok

v súvislosti s telefonovaním. Na

svojej webovej stránke www.sheldrake.

org uverejnil experiment (http://www.

youtube.com/watch?v=UdOi3s-tBzk),

na ktorý si prizval 5 dám zo známej

anglickej ženskej hudobnej skupiny 80-

tych rokov – The Nolan Sisters. Štyrom

z nich pripadla úloha telefonistiek

– vysielačiek signálu a piata, najmladšia

sa stala prijímateľkou. Štyri staršie

sestry na základe náhodného výberu

hodom kockou mali zatelefonovať najmladšej

sestre, ktorá čakala pri telefóne

vo vzdialenejšom hoteli. Jej úlohou

bolo prv než zdvihne slúchadlo

uhádnuť, ktorá zo štyroch sestier jej

práve telefonuje. Štatistická pravdepodobnosť,

že uhádne správneho volajúceho

je 25 %. Tento experiment preveril,

či je možné myšlienkovým úsilím

dosiahnuť lepší výsledok ako je štatistický

priemer. Výsledok bol presvedčivý,

dosiahnuté skóre bolo 50 %.

11

Svet Grálu

24 | 2010


TÉMA

V

RAJČINY PROFESORA

HOFFMANNA

roku 1991 na podnet profesora

Manfreda Hoffmanna vyhlásilo

bavorské rádio „Hier und Heute“ experiment,

ku ktorému boli prizvaní

poslucháči tohto rádia. Prihlásili sa

stovky poslucháčov. Náhodným výberom

dostalo príležitosť 100 záujemcov.

Vybrané osoby sa zúčastnili

pokusu, ktorý mal preukázať, či je

možné pozitívnymi myšlienkami

ovplyvňovať vývoj rastlín. Každý

účasník dostal písomné inštrukcie

a šesť priesad rajčín rovnakého veku,

sorty a dátumu výsadby. Týchto šesť

rastlín museli rozdeliť na dve skupiny,

ktoré zasadili vedľa seba v rozostupe

približne jedného metra. Obidve

skupiny rajčín mali vyrastať pri

rovnakých svetelných a tepelných

podmienkach, v rovnakej pôde a rovnako

zavlažované a hnojené. Každý

týždeň sa zaznamenávali údaje ako

výška, začiatok kvitnutia, prvý náznak

tvoriaceho sa plodu a počet plodov.

Navyše sa vykonávali neohlásené

kontroly. Rajčiny sa nesmeli

skonzumovať, ale boli odovzdané na

laboratórny rozbor kvality.

Rozhodujúcim momentom pokusov

bolo mentálne pôsobenie na rastliny.

Na to poslúžilo už zmienené rozdelenie

rastlín do dvoch skupín. S jednou

skupinou mali účastníci pokusu

12

Svet Grálu

24 | 2010

vybudovať „emocionálny vzťah“: rastliny

denne láskyplne pozdravili a viackrát

denne sa im priateľsky buď v myšlienkach

alebo nahlas prihovárali.

Ostatné tri rastliny dostali také isté

množstvo svetla a vody, ale zostali bez

tejto ľudskej náklonnosti.

Účastníčka experimentu Uta Ebbinghausenová

z Meckenheimu v prvom

týždni pokusu nespozorovala medzi

oboma skupinami žiaden zreteľný

rozdiel. „Annu, Bertu a Cecíliu“ ako

pokrstila svoje tri rastliny, každé ráno

pekne pozdravila a viackrát za deň sa

im prihovárala. Nezdalo sa jej správne

nehovoriť s ostatnými tromi, no kvôli

pokusu to vydržala. “Pred ôsmym týždňom

bolo zjavné, že rastliny ku ktorým

som sa prihovárala, rýchlejšie

rástli a boli väčšie. Najväčšie plody

mala po takmer troch mesiacoch Cecília,

ktorá bola pôvodne problémový

prípad. Keď som ju dostala, mala nalomenú

stonku. Táto rastlina bola na

konci pokusu najvydarenejšia, venovala

som jej najviac starostlivosti.“

Predavačka kníh Sibylle Hofmannová

sa svojim rastlinkám prihovárala

napríklad takto: ”ach, vy ste mi opäť

podrástli, pekne, že ste tu. Slniečko

svieti, takže sa vám dnes bude dobre

dariť. Môžete opäť pekne podrásť…“

Rozdiel medzi oboma skupinami sa

u nej prejavil už v prvom týždni. “Trojica,

ktorú som nikdy nezabudla pochváliť,

rástla vlastne od začiatku rovnomerne.

Kvety sa ukázali skôr a boli

silnejšie ako ostatné. Mali skôr, viac,

krajšie a väčšie plody. A ich listy zostali

aj dlhšie zelené.”

Na konci vegetačného obdobia priniesli

účastníci plody a vypísané protokoly.

Porovnanie hmotnosti plodov

prinieslo zaujímavý výsledok: plody

„hýčkaných“ rastlín boli ťažšie o 22,4 %.

No rozdiely v kvalite medzi oboma

skupinami nedokázali preukázať ani

renomovaní labužníci pri ochutnávke

ani chemické laboratórne vyšetrenia.

Profesor Hoffmann bol na začiatku

pokusu skeptický. Dostal však odpoveď

na to, prečo majú niektorí ľudia

zvláštne nadanie v zaobchádzaní s rastlinami

a stromami, ktorým všetko pod

rukami kvitne a nápadne rastie, bez

toho, že by sami mali na to logické vysvetlenie.

Tento fenomén si vysvetľuje

tak, že títo ľudia cítili k svojim chránencom

„zvláštny vnútorný vzťah“. Pokus

s rajčinami to iba potvrdzuje.

EXPERIMENT S FIALKAMI

r. Henning z Ostenu, známy

D mníchovský terapeut, na svojich

seminároch pravidelne vykonáva

pokusy v komunikácii medzi

človekom a rastlinou napríklad aj

takýmto experimentom: „Kúpime

dve rovnako veľké fialky v kvetináči

a postavíme ich na miesto, kde majú

obidve rovnaké svetlo. Samozrejme

sú polievané súčasne a pravidelne

rovnakým množstvom vody. Jeden

kvetináč má označenie mínus,

druhý označenie plus. V skupine – to

je približne 20 osôb – sa potom dohodneme,

že každý z nás raz denne

pôjde k obidvom rastlinám a bude

s nimi hovoriť: buď nahlas, alebo

iba v myšlienkach. Dôležité je, že

sa rastline s označením mínus bude

nadávať, napr. takto: „uschni, ty si

taká škaredá, nikto ťa nepotrebuje,

želám ti, aby sa ti listy scvrkli a odpadli“.

S druhou rastlinkou sa má

dobre zaobchádzať, bude iba chválená:

„si prekrásna, tvoja modrá

farba je krajšia ako obloha, chcel by

som, aby sa ti vždy tak dobre darilo,

aby tvoje kvety boli dlho také nádherné

a prosím ťa, nikdy nezabudni,

že ťa potrebujem“. “Tento pokus robím

už viac rokov s každou vzdelávacou

skupinou. Už po približne

desiatich dňoch sa dá pozorovať zreteľný

rozdiel medzi obidvomi rastlinami.

U fialiek s označením mínus

bolo zreteľne vidieť, že kvety neboli


TÉMA

Myšlienkové formy

... Živá sila, prúdiaca stvorením, a teda aj ľuďmi, pevne zachytí pomocou

zomknutej vôle to jemnohmotné hotovej myšlienky a sformuje ho do

zhusteného útvaru, ktorý vyjadruje zmysel tejto myšlienky. Živá sila sformuje

teda niečo skutočné, niečo živé, čo potom vo svete myšlienkových

foriem priťahuje rovnorodé podľa zákona príťažlivej sily alebo naopak, je

priťahované rovnorodým, čo vždy záleží od jeho vlastnej sily.

Podľa toho, ako je myšlienka pri svojom vzniku spolupreciťovaná, buď

silnejšie alebo slabšie, taký bude mať i jej jemnohmotný útvar život.

Tento svet myšlienkových foriem je husto obývaný. Vzájomnou príťažlivou

silou vytvorili sa celé ústredne síl, z ktorých prúdi sústredená sila,

ovplyvňujúca ľudí.

V prvom rade ovplyvňuje tých, ktorí sa prikláňajú k tomu istému druhu,

ktorí teda čosi podobné prechovávajú v sebe. Títo ľudia sú tým posilňovaní

vo svojich predsavzatiach a neustále povzbudzovaní k vytváraniu

nových, podobných útvarov, ktoré pôsobiac rovnako, vstupujú do sveta

myšlienkových foriem.

Avšak aj iní ľudia, ktorí nemajú v sebe tieto vlastnosti, môžu byť myšlienkovými

ústredňami dotieravo obťažovaní a pozvoľna k nim priťahovaní,

ak sa týmto strediskám trvalým prílivom dostane netušenej sily. Chránení

pred tým sú len tí ľudia, ktorí majú v sebe nejakú mocnejšiu inorodosť,

takže spojenie s odlišným je nemožné.

Teraz je to žiaľ len nenávisť, závisť, neprajníctvo, zmyselnosť, lakomosť

a všetky ostatné zlá, ktoré zásluhou zvýšeného počtu svojich prívržencov

majú najmocnejšie centrály síl vo svete myšlienkových foriem. Menej už

čistota a láska. Z tohto dôvodu sa zlo šíri neuveriteľnou rýchlosťou. K tomu

ešte treba rátať s tým, že tieto silové centrály myšlienkových foriem nadväzujú

spojenie s rovnorodými oblasťami temna. Odtiaľ sú najviac podnecované

k neustále väčšej činnosti, takže pri ďalšom pôsobení môžu

v ľudstve napáchať ozajstné spustošenie.

Nech je preto požehnaná hodina, keď myšlienky čistej lásky zaujmú

opäť viac miesta v ľudstve. Tým sa vyvinú vo svete myšlienkových foriem

rovnorodé silné centrály, ktoré budú môcť dostať posily zo svetlejších sfér.

A tak nielenže budú posilnení tí, ktorí usilujú k dobru, ale centrály budú

pomaly pôsobiť očistne aj na temnejšie mysle.

Ukážka z diela „Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu“ od Abd-ru-shina

také veľké, rastlinky boli suchšie,

hoci boli rovnako zalievané, a listy

len tak viseli. Druhým fialkám sa

darilo nádherne. Všetky tieto rozdiely

sa do konca kurzu ešte zväčšili.

Pritom účastníci nemuseli mať zlé

svedomie, pretože po kurze beriem

obidve fialky ku mne domov, kde sa

obzvlášť dobre starám o slabú fialku.

Po pár týždňoch láskyplnej opatery

už žiadne rozdiely nie sú. A potom sa

prihodí niečo zvláštne: fialka, s ktorou

sa najprv zle zaobchádzalo, žije

pravidelne dlhšie ako tá druhá, je

silnejšia a zdravšia a má krajšie kvety.

Je to podobné ako u ľudí. Kto prešiel

utrpením, kto pochopil krízy ako

šancu na vývoj, ten na svojej ceste

zašiel ďalej, stal sa zrelším a žije svoj

život intenzívnejšie a krajšie.“

ZODPOVEDNOSŤ

iaceré výsledky výskumov potvrdzujú,

že myšlienky majú

V

vplyv, s ktorým sa doteraz nepočítalo.

Vďaka ich preukázateľnému účinku je

teraz jasné, že musia aj samé ako také

z niečoho pozostávať, nemôžu byť ničím.

Ich pôsobenie je nenápadné, no

dostatočne citeľné. Nevzťahuje sa len

na prejavy mozgu, presahuje osobný

okruh jednotlivca bez obmedzenia

na miesto alebo vzdialenosť. Všetky

pokusy a poznatky zreteľne hovoria

o tom, že myšlienky ako “diela“ ľudí

majú vplyv na materiálny svet, ničivý

alebo budujúci, presne podľa našej

vôle. Výskum myšlienok viacerých

bádateľov priniesol nový, rozšírený

pohľad na zodpovednosť ľudí, ktorá

nekončí len pri slovách a skutkoch.

Kladie dôraz aj na zodpovednosť

myšlienkovej dielne každého človeka:

jej dôsledky sú viditeľné v materiálnom

i nemateriálnom svete a na

každého si počkajú tu či na druhom

brehu.

Martin Schott a Rastislav Podivinský

martin.schott@svetgralu.cz

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk

13

Svet Grálu

24 | 2010


g

g

PRÍBEH

g

O psoch,

g

g

čo čítajú myšlienky

g

g

g

g

g

g

g

g

Prevládajúci názor, ktorý robí zviera otrokom

jeho inštinktov, sa začína pomaly

meniť. Pamäť, schopnosť učiť sa, vysoko

komplexné sociálne správanie a mimoriadne

vyvinuté zmysly v ríši zvierat poukazujú

na inteligenciu a vedomie.

Reiner Holbe

Č

lovek sa už nemôže ďalej uzatvárať

pred poznaním, že telepatia, jasnovidectvo,

predvídavosť a ktoviečo iné

nie sú schopnosti výlučné len u ľudí.

Jedným z prvých, ktorí sa na akademickej

pôde pustili do skúmania zatiaľ

stále spornej oblasti, bol v dvadsiatych

rokoch minulého storočia sovietsky

psychiater a neurológ Vladimir Michailovič

Bechterev (1857 – 1927). Svoje experimenty

s telepatickou komunikáciou

u zvierat vykonával v leningradskom

ústave, ktorý dnes nesie jeho meno.

Profesor Bechterev mal to šťastie, že

našiel pre svoje široko poňaté pokusy

ideálneho spolupracovníka v cirkusovom

krotiteľovi Vladimirovi Durovovi

a v jeho zvieratách. Durov, ešte než sa

stal artistom v cirkuse, vyštudoval na

univerzite biológiu. Prvý test, ktorý priniesol

Bechterevovi neočakávané výsledky,

spôsobil, že sa touto špeciálnou

oblasťou začal bližšie zaoberať. Napísal

vtedy na kúsok papiera istý príkaz a podal

ho Durovovi, ktorý prišiel do ústavu

s ovčiackym psom Marsom. Krotiteľ si

prečítal obsah, uchopil hlavu psa pevne

do svojich rúk a mlčky sa na neho pozeral.

Po čase sa Mars z jeho zovretia uvoľnil

a cieľavedome sa vydal do vedľajšej

miestnosti. Bolo v nej niekoľko písacích

stolov s kopami kníh a časopisov.

Pes len nakrátko zaváhal, potom vyskočil

na jeden písací stôl, uchopil do

papule telefónny zoznam a priniesol ho

14

Svet Grálu

24 | 2010

svojmu pánovi. Neverbálna komunikácia

a odovzdávanie príkazu bez sprievodnej

mimiky alebo gestikulácie fungovala

perfektne. Bechterev totiž presne

tento pokyn napísal na papier, ktorý potom

bez slova podal krotiteľovi. Od tejto

chvíle sa Bechterev a Durov k pokusom

v leningradskom ústave schádzali pravidelne.

Iné zviera, ktoré malo priam fenomenálne

nadanie na to, aby plnilo Durovove

telepatické rozkazy, bola Pikky,

sučka škótskeho teriéra. Pikky vykonávala

Bechterevove a Durovove príkazy

absolútne presne. Veľmi obratne napríklad

vzala z ruky hosťa vreckovku, rukavicu

z kolien iného, vyliezla na stôl

alebo priniesla z klavíra notovú partitúru.

Všetky tieto úlohy boli sučke odovzdávané

len v myšlienkach. Úzkostlivo

sa pri tom dbalo predovšetkým na to,

aby zvieraťu neboli nechcene odovzdávané

pokyny pohybom očí ani inou mimikou.

Približne v rovnakom čase, keď sa

Bechterev a Durov snažili pri laboratórnych

pokusoch prísť na stopu paranormálnym

schopnostiam svojich chránencov,

na zaostalom americkom juhu

dvadsiatych rokov nechal o sebe počuť

iný pes – seter Jim. Pri dlhodobom spolužití

so psom nadobudli manželia Arsdalovci,

ktorým pes patril, dojem, že Jim

rozumie nielen ich hovoru, ale že dokáže

aj čítať myšlienky.

Najlepšie zdokumentovaná skúška

Jimových neobyčajných schopností sa

uskutočnila v roku 1933 na univerzite

Missouri-Columbia. Vystúpil tu pred

mnohými profesormi a študentmi. Počas

náročných testov plnil Jim aj príkazy,

ktoré mu boli zadané v rôznych jazykoch.

Pes ignoroval iba jediný príkaz písaný

po grécky. Autor spomedzi študentov

sa neskôr priznal, že si chcel z Jima

vystreliť a na papier napísal iba grécku

abecedu – teda žiadny povel.

Systematický výskum paranormálnych

schopností zvierat sa v USA začal

až v päťdesiatych rokoch. Výsledky

pokusov uskutočnených na rôznych

miestach s rôznymi rasami psov presvedčili

výskumníkov o existencii telepatických

schopností aspoň u niektorých

psích rás. Psychológovia sa domnievajú,

že toto nadanie je zvlášť silne vyvinuté

v prípadoch, keď medzi zvieraťom a človekom

existuje silný citový vzťah. Podľa

dr. Essera, ktorý sa takými pokusmi zaoberal

v Orangenburgu v New Jersey, by

štúdium mimozmyslového vnímania

u zvierat mohlo byť užitočné pri výklade

paranormálnych javov vôbec.

Podľa knihy Hartwiga Hausdorfa

„Nadprirodzené schopnosti zvierat a rastlín“,

Dialog 2009; spracovala Anna Štefková


ROZHOVOR

Rozhovor s Teréziou

Stankovskou,

zakladateľkou Inštitútu

homeopatického

vzdelávania Slovensko

Homeopatia

– vášeň na celý život

Položím vám otázku, ktorú ste

už dostali asi veľakrát. Ako ste sa

vlastne stali homeopatkou?

Boli to moje vlastné zdravotné

problémy, ktoré nedokázala vyliečiť

klasická medicína. Hľadala som

preto cestu alternatívnej liečby, prešla

som viacerými liečiteľmi na Slovensku

i v Čechách, kým som sa dostala

k jednému ľudovému liečiteľovi, homeopatovi,

ktorého mi odporučila

moja známa; pomohol jej, aj jej rodine.

S istou dávkou nedôvery ako

chemička som išla za ním. Síce som

už o homeopatii mala naštudované

základné informácie, vedela som, že

sa používajú veľmi malé koncentrácie

liekov, dokonca jedov, čo ma prekvapilo,

pretože som mnoho rokov

pracovala vo výskume liečiv a o toxikológii

liečiv som niečo vedela, no

ale už som nemala žiadnu inú možnosť,

pretože som vyskúšala naozaj

všetko. Napokon som bola príjemne

prekvapená, že tento homeopat mi

s mojím problémom pomohol. Lenže

žiaľ, niekoľko mesiacov po tom, čo sa

môj stav po polročnej práceneschopnosti

začal zlepšovať, tento človek

náhle zomrel. Tak som začala hľadať

ďalej, až som sa dostala k ponuke

seminára homeopatie v Brne,

ktorý poriadala londýnska homeopatická

škola. Myslela som si, že sa to

za pár mesiacov všetko naučím a že

si budem môcť vyriešiť svoje vlastné

problémy a problémy vo svojom okolí.

Mala som i chorého otca a prognóza

možnosti jeho vyliečenia bola veľmi

zlá. Tak som si povedala, že sa to naučím

a budem vedieť pomôcť sebe aj

svojej rodine, no a napokon sa z toho

stala vášeň na celý život. A čím viac

sa tomu venujem a vzdelávam, tým

viac zisťujem, koľko toho ešte na štúdium

stále je.

Sú viaceré homeopatické školy –

anglická, francúzska, indická...

ktorú uprednostňujete vy?

Venujem sa klasickej, anglickej homeopatii,

ktorá uznáva princípy zakladateľa

homeopatie Samuela Hahnemanna

a rozvíja ju do moderných

smerov. Liečime podľa holistického

princípu „podobné sa lieči podobným“.

Je to princíp, ktorý hovorí, že

telo a duša je jeden celok. Nemôžeme

liečiť fyzické telo, pokiaľ nebudeme

liečiť chorého najskôr na duševnej

úrovni. Problémy na duševnej úrovni

sa potom prejavujú vo fyzickej rovine

v podobe chorôb. Nemôžem liečiť len

niektorý orgán človeka, pretože napr.

bolesť je len signalizácia, že s človekom

nie je niečo v poriadku. Pre mňa

preto nie je dôležitá len diagnóza, ale

to, ako sa problém u daného človeka

prejavuje, i to, ako sa človek v tomto

svete cíti, ako vníma tento svet, ako sa

Pani Terézia Stankovská je povolaním

chemička. Homeopatii sa venuje 18 rokov.

správa, pretože každý sme individualita

a každý vnímame svoju existenciu

iným spôsobom, riadime sa určitými

vzorcami, ktoré sú typické len

pre nás. Dôležité je pre mňa to, prečo

v živote konáme, ako konáme, prečo

myslíme tak, ako myslíme.

Spomenuli ste, že základným pravidlom

v homeopatii je ,,podobné sa

lieči podobným“. Ako to podľa vás

funguje?

Homeopatia člení lieky do niekoľkých

skupín. Sú to lieky z ríše rastlinnej,

minerálnej aj živočíšnej. Riadime

sa tzv. doktrínou signatúr, ktorá

je homeopatii veľmi nápomocná. Je

dôležité v akej podobe je minerál,

15

Svet Grálu

24 | 2010


ROZHOVOR

alebo rastlina, kde sa nachádza, aké

má vlastnosti, aké účinky vyvoláva

u zdravého človeka. Alebo pri lieku

zo zvieracej ríše treba uvažovať, ako

to zviera žije, ako sa správa v prírode,

pretože rovnaká stopa je zanechaná

v lieku vyrobenom z tej-ktorej rastliny,

minerálu, či živočícha. Na základe

podobnosti sa potom určuje

konštitučný liek.

...skúste nám to priblížiť na nejakom

príklade:

Tak napríklad môjho manžela, keď

pil vodu z pohára, do jazyka poštípala

včela. Mal opuch, ktorý mohol

spôsobiť udusenie, manžel má alergiu

na včelí jed. V tom čase bol na

chalupe sám, stihol mi ešte zavolať

a ja som mu povedala, že na poličke

je liek Apis. Ešte sa dokonca stihol

aj odfotiť mobilom, vyzeral naozaj

hrozne. Tento liek mu zabral, možem

povedať, že mu v tej chvíli i zachránil

život. Čiže Apis ako liek z včely lieči

pichnutia včelou ale aj iné prípady,

ktoré majú podobné príznaky ako po

pichnutí včelou. Zoberme si napríklad

strichnín, je to jed, toxická látka,

ktorá u zdravého človeka spôsobuje

kŕčové stavy. V homeopatickej podobe

máme lieky, ktoré sú vyrobené

z látok obsahujúcich strichnín a tieto

lieky sa použijú práve na liečbu kŕčov.

Je známe, že homeopatia je účinná

i v liečbe chronických chorôb, z ktorých

sa mnohé považujú za nevyliečiteľné.

Ako podľa vás vôbec vznikajú

tieto chronické choroby?

Tých dôvodov je niekoľko. Jednak

sú to dedičné predispozície, ktoré

v nás tlejú a za určitých okolností

sa môžu prejaviť. Najväčším spúšťačom

ochorení je naša vlastná psychika

a spôsob ako žijeme. Homeopatia

je vhodná preto, lebo sa hľadá

príčina a neriešia sa len dôsledky.

Ako som už hovorila, žijeme v určitých

vzorcoch správania sa. Určitý

16

Svet Grálu

24 | 2010

stereotyp v našom myslení a emóciách

sa stáva prekážkou, nedokážeme

flexibilne reagovať, ale opakujeme tie

isté chyby a nedokážeme sa z nich vymaniť,

nevieme zmeniť spôsob života,

ktorý nám ubližuje. Darmo vieme,

že by sme sa mali správať inak, jesť

iné jedlá, žijeme stereotypne a nemáme

silu, či vôľu prekonať svoje

nedostatky.

A akým spôsobom diagnostikujete?

Predovšetkým človek by mal prísť

k homeopatovi dobrovoľne, odporučenému

lieku musí predchádzať

rozhovor, ktorý je veľmi podrobný.

Chorý človek musí popísať celý svoj

stav, ako pociťuje to ochorenie, aké

sú príznaky, dopodrobna sa treba vypytovať

na jeho strachy, sny, obdobie,

kedy začali jeho problémy...

Všimol som si, že používate viaceré

hrubé knihy. Ktorá z nich je pre

vás najdôležitejšia?

Tých kníh je niekoľko, v prvom

rade treba ovládať základné dielo

zakladateľa homeopatie Organon

homeopatickej liečby; je to kniha,

kde sú základné filozofické poučky,

ktorým treba rozumieť a ktorými

sa treba riadiť. Ďalšou knihou, bez

ktorej homeopat nemôže pracovať je

Repertórium. Táto kniha obsahuje

všetky možné príznaky ľudského

tela – od mysle až po orgány. Ďalej je

to Materia Medika, kde sú popísané

celkové obrazy daných liekov. Najprv

pomocou Repertória vyberieme liek,

o ktorom predpokladáme, že môže

byť vhodný na základe podobnosti,

následne si to potom skontrolujeme

v Materii Medike.

Spomeniete si na niektorý zvlášť

zaujímavý alebo typický prípad vyliečenia?

Je ich niekoľko. Najradšej mám tie

prípady ľudí, s ktorými sa stretávam

doteraz. Mám dlhodobý kontakt

s niektorými mojimi bývalými pacientmi

a vidím ako sa im vodí, že

ten liek naozaj fungoval, že sú harmonickí

a dobre sa im darí. Potom sú

to naši žiaci v škole. Každému z nich,

ak má záujem, určujem jeho konštitučný

liek a my ostatní na stretnutiach

v škole môžeme pozorovať, ako

ten človek reaguje, ako sa správa a vidíme

zmenu po podaní konštitučného

lieku.

Môžete spomenúť aj nejaký konkrétnejší

prípad?

O svojom osobnom prežití

a účinku homeopatickej liečby hovorí

študentka Zuzana:

Ja som dosť výbušný typ, zvyknem

veľmi prudko a rýchlo reagovať, ak

ma niekto „vytočí“. Momentálne je

to ale také, že ak cítim, že svoj hnev

neovládnem, že čoskoro vybuchnem,

dokážem zachytiť moment keď sa to

blíži a viem sa ovládnuť a reagovať pokojne.

Povedala by som, že už častejšie

viem pokojnejšie reagovať, a častejšie

sa viem na celú tú vec pozrieť

z nadhľadu. Jednoducho je zo mňa

vyrovnanejší človek. Naučila som sa

ľudí vnímať úplne inak, s väčším pochopením.

To treba jednoducho zažiť,

človeku akoby sa otvorili oči. Keď sa

začnete liečiť, tak veci sa náhle začínajú

vyjasňovať. Bola to moja agresivita,

povýšenosť, vždy som chcela tlakom

dokázať, mať pravdu, za každú

cenu presadiť svoj názor, pretože som

bola na sto percent presvedčená, že je

pravdivý. Dnes dokážem ľudí o niečo

viac počúvať a naučila som sa niečo,

čo bol dovtedy pre mňa neznámy pojem:

a to je pokora. V minulosti, ak

mi chcel niekto niečo vysvetliť, som

reagovala tak, že som ho síce počúvala,

no v podstate mi bol dôležitejší

môj názor a vypočula som ho len aby

som ho mohla preskočiť a pretlačiť

svoj názor. Dnes keď počúvam, tak


ROZHOVOR

dávam človeku priestor i čas aby sa

mohol vyjadriť, snažím sa prijímať

i ten jeho názor a niekedy zistím, že

ak dám tomu človeku čas, tak nakoniec

môže mať naozaj pravdu.

Tieto zmeny sa udejú vo vnútri človeka,

ale zmení sa aj jeho vyžarovanie

do okolia, to znamená, že človek,

ktorý sa lieči, urobí dobre nielen sebe

samému, ale aj celému svojmu okoliu,

rodine – to, že nie je agresívny a výbušný

sa samozrejme premietne aj do

vzťahov a do celého života.

a stáva sa z nej chronický problém.

A ja som už mala veľmi zlé stavy, a aj

toto mi zmizlo zo života, postupne

samozrejme. Ďalší problém som mala

so ženskými orgánmi, prešla som

mnohými gynekologickými ambulanciami

a zjedla veľa liekov, ale nepomáhalo

to. Aj to sa vyliečilo. Samozrejme,

z času na čas sa stane pod

vplyvom ťažkých životných situácií,

že staré symptómy sa znovu objavia.

Ale dá sa veľmi rýchlo z toho dostať

pomocou svojho konštitučného lieku.

okamžite. Ak dostanete nesprávne

zvolený liek, tak vám môže pomôcť

len čiastočne alebo dokonca uškodiť,

ale vhodne zvolený liek vás môže

úspešne vyliečiť.

Takže aj taký rozvod možno odložiť,

nie?

(Zuzana) Ale áno (smiech), dokonca

sme mali taký prípad... naša

kolegyňa v ročníku, ktorá sa po dlhoročnom

manželstve, v ktorom chýbala

komunikácia, chcela rozviesť.

Po podaní lieku manželovi začal byť

omnoho komunikatívnejší, vnímavejší

a ústretový. Úplne ju to zaskočilo...

dokonca si začal pýtať ďalšie

dávky lieku, lebo cítil prínos a ona

bola nadšená.

U mňa však toho bolo viac. Mala

som depresie. Neverila som si, zatvárala

som sa doma v byte, nechodila

som von, všetko som videla čierne.

Tí čo majú depresie to veľmi dobre

poznajú, že človek nemá energiu, nedokáže

urobiť ani niektoré základné

veci ako upratať domácnosť a normálne

sa venovať práci. Mne to vrátilo

chuť do života, prinieslo vyrovnanosť

a celkovo pozitívne vnímanie

všetkého okolo seba.

To je dosť nezvyčajný príbeh. Ako

študentka homeopatie, mali ste prípady

aj bežnejších, typicky telesných

zdravotných problémov?

(Zuzana) Môžem popísať aj ďalší

môj zdravotný problém. Od malička

som mala problémy s močovými

cestami, časté zápaly, ktoré sa liečili

antibiotikami, a pokiaľ sa nimi

lieči príliš často, choroba sa zhoršuje

Mnoho ľudí hľadá na

svoje choroby rýchly

liek. Chce vziať pilulku

a byť vyliečený do týždňa.

Koľko trvalo vám,

kým ste sa zbavili svojich

zdravotných problémov?

Ja (Zuzana) som bola

prvýkrát u homeopata

pred desiatimi rokmi.

Dostala som nejaký konštitučný

liek, ktorý mi

pomaličky začal zaberať

na psychickej úrovni.

Lenže mne bolo ťažko

a ja som ho prestala brať.

K homeopatickej liečbe

som sa vrátila po rokoch,

keď mi na zápaly stredného

ucha nepomáhali

ani antibiotiká.

Liečba sa dá veľmi

urýchliť, keď si človek

nájde dobrého homeopata

(a tým správny liek).

Ja som navštívila troch, kým som takého

našla – p. Stankovskú. Myslím

si, že pri zvolení dobrej liečby sa dá

chronická choroba vyliečiť za obdobie

od niekoľko mesiacov do niekoľkých

rokov. No je to ťažké generalizovať,

pretože naozaj to závisí od

individuálneho prípadu, od zdravotného

stavu človeka, od jeho konštitúcie.

Ustupovať môžu začať problémy

Zakladateľ homeopatie, Samuel Hahnemann (1755–1843).

Princípy homeopatie, ktoré objavil, platia dodnes.

Dnešný životný štýl prináša

omnoho viac psychických problémov

ako v minulosti. Máte prípady

vyliečenia aj zdravotných problémov

psychického pôvodu?

(T. Stankovská) Príčina zdravotného

problému nespočíva len vo fyzickej

alebo psychickej úrovni, ale

vždy je to komplex príčin. Prvý posun

v liečení, i keď za vami príde človek

s fyzickým problémom, je v mentálnej,

či emocionálnej oblasti. Na prvej

kontrole musím vidieť, že je trošku

uvoľnenejší, že má lepšiu náladu, že

lepšie zvláda svoje problémy a tým

úplným vyliečením toho človeka je,

že má väčšiu vôľu, chuť do života, vie

17

Svet Grálu

24 | 2010


ROZHOVOR

riešiť svoje problémy s väčším nadhľadom,

je harmonickejší.

Aby som bola konkrétnejšia, mala

som prípad chlapčeka, ktorý bol zasiahnutý

elektrickým prúdom a bol

niekoľko minút v bezvedomí. Bol ešte

v predškolskom veku a hrozilo, že nebude

môcť chodiť do riadnej školy,

ale do špeciálnej, pretože jeho psychika

zostala narušená. Avšak pod

vplyvom homeopatickej liečby sa dal

úplne do poriadku. Teraz už chodí na

strednú školu a je zdravý.

Stále častejším problémom sa stávajú

depresie. Mali ste aj takýchto

pacientov?

Áno, aj depresie sa dajú pekne liečiť.

Mala som napríklad pacientku s popôrodnými

depresiami a dalo sa to

pekne do poriadku.

Občas sa stretávam s názormi, že

homeopatická liečba nefunguje, že

niektorým ľuďom nezabrala. Čo

môže byť podľa vás príčinou?

Pamätám si slová lektorov, keď som

ešte študovala homeopatiu, že nikdy

nie je chyba v lieku, ale je to v človeku,

ktorý liek dáva. Nie že by homeopat

nechcel človeku pomôcť, ale stane

sa, že liek, ktorý sa vyberie, nesadne.

Preto je veľmi dôležité, aby bola dobrá

komunikácia a vzájomná dôvera medzi

pacientom a homeopatom, aby sa

vždy našiel ten správny liek a aby sa

dal následnými kontrolami prípadne

skorigovať.

Jedným z najvážnejších spoločenských

problémov je alkoholizmus.

Čo myslíte, čo je príčinou toho, že

mnoho mužov, ale i žien uniká k alkoholu,

ktorý nakoniec zruinuje ich

život, z mnohých sa stávajú bezdomovci...

Dôvodom je to, že nedokážeme riešiť

svoje problémy, chýba nám vôľa.

Každý z nás sa snaží riešiť ťažkosti

inou cestou a jednou z možností, ako

18

Svet Grálu

24 | 2010

dokázať preklenúť problémy, je siahnuť

po fľaške. Tá niekomu pomôže

sa uvoľniť a vybiť negatívne emócie

týmto spôsobom, niekomu pomôže

zabudnúť na problém v čase, keď je

pod vplyvom alkoholu. Avšak po vytriezvení

sa človek dostáva opäť do

začarovaného kruhu, z ktorého nevie

von.

Dá sa aj alkoholik vyliečiť homeopaticky?

Mohol by sa, ale samozrejme dôvod,

prečo sa z človeka stáva alkoholik

nie je jeden a homeopatia nepátra

po príznaku ale hľadá dôvod. Treba

hľadať a odstrániť príčinu a až potom

môžeme čakať, že by si pacient mohol

uvedomiť a pochopiť, prečo sa k alkoholu

uchyľuje. Nie je to jednoduché,

ale dá sa to.

Ste zakladateľkou Inštitútu homeopatického

vzdelávania Slovensko

a vediete vlastnú školu. Čo predchádzalo

založeniu IHVS a čo čaká

študentov vašej školy?

Nie som spokojná s úrovňou homeopatie

na Slovensku, je málo klasických

homeopatov nelekárov. V Čechách

napríklad existujú školy pre

homeopatov nelekárov, na Slovensku

nebola, tak som vzala na seba túto

ťažkú úlohu aby u nás vznikla určitá

komunita nelekárov, aby aj oni dostali

šancu, pokiaľ sa chcú venovať

klasickej homeopatii, aby im poskytla

adekvátne vzdelanie, ktoré sa týka nie

len klasickej homeopatie, ale aj základného

medicínskeho minima, ktoré

od absolventov vyžaduje i európske

centrum pre homeopatiu.

Čo sa týka študentov, mám na nich

veľmi prísne kritériá. Ide o štvorročné

diaľkové štúdium, kde sa preberajú

základné filozofické témy. Stretávame

sa na seminároch raz za mesiac.

V prvých ročníkoch sa preberajú

základy homeopatie, základné rozdelenie,

neskôr sa rozoberajú všetky

najdôležitejšie lieky, samozrejme aj

moderné smery, a veľmi dôležitá je

aj doktrína signatúr, základné poznatky

z toxikológie, z biológie, rozdelenie

liekov do čeľadí, základné

poznatky z chémie. Dôležité je, aby

sa študenti naučili ako pracovať s pacientom,

ako viesť rozhovor, dôležité

sú živé prípady, kontroly ich vlastných

pacientov pod mojím vedením.

V konečnom dôsledku ja rozhodnem

aký dostane liek, po dohode so študentom.

V poslednom ročníku majú

študenti takzvané supervízie, to znamená,

že prinesú vlastné prípady a ja

ich s nimi riešim. Za celé obdobie výučby

sú podľa smerníc európskej centrálnej

rady pre homeopatiu povinní

odovzdať mi tridsať vlastných prípadov.

Štúdium je zároveň aj cesta sebapoznávania.

Študent musí byť najprv

vyrovnaný sám so sebou, poznať samého

seba, aby svoje problémy neprenášal

na svojich pacientov.

Otázka na záver:

Chorobou, či skôr znakom dnešnej

doby je vysoká rozvodovosť a zároveň

aj neochota vstupovať do manželstva.

Čo si myslíte, že je príčinou

tohto stavu a aké sú východiská?

To je veľmi široká téma, sú to na

jednej strane finančné tlaky, mladí

ľudia chcú po ukončení školy najskôr

urobiť kariéru, prípadne zabezpečiť

zázemie pre založenie rodiny, potom

je tu určite i záležitosť citových väzieb

medzi partnermi, nedôvera, ktorú

dnes ľudia majú navzájom jeden voči

druhému. Je tu iste i otázka morálky

a zvyšujúci sa nedostatok hlbšieho

vnímania vzťahov, prílišná náročnosť

a požiadavky jeden na druhého,

neschopnosť tolerancie, akceptovania

jedinečnosti, neochota vzájomnej

pomoci. Je to všetko otázka ega

a priorít ľudí.

Rastislav Podivinský

rastislav.podivinsky@svetgralu.sk


TÉMA

Mágia

tomáš výboch

cesta do neznáma

Je málo pojmov, ktoré môžu v človeku vyvolať

také mnohoraké pocity, ako je mágia.

Pojem, ktorý u niekoho vyvoláva len

súcitný pohľad nad nevedomosťou a naivitou,

u iného pocit bázne a nesmiernej

príťažlivosti, u ďalšieho zas pocit ostychu

až veľký strach. Mágia je skrátka

pojem zahalený závojom, pod ktorým

však málokto očakáva niečo kladné a pozitívne.

Mágia ja každopádne súčasťou

ľudstva a možno povedať, že je taká

stará ako ľudstvo samo, aj keď zmysel

tohto pojmu sa počas tisícročí menil.

J

ednou z jej najúplnejších a najjasnejších

definícií je táto: „Mágia je

využívanie neznámych, dočasne nedefinovateľných

a konkrétne nedokázateľných

prírodných a kozmických síl

na určitý zámer“.

Aj keď to navonok nie je zrejmé, mágia

má svojich stúpencov i dnes. Ľudí

priťahuje z rôznych dôvodov snáď

práve preto, že vo všeobecnom povedomí

nemá toto tajné učenie takmer

žiadne hranice. Chcete rýchlo a ľahko

zbohatnúť? Pomocou mágie to dosiahnete!

Chcete získať lásku človeka, pre

ktorého ste doposiaľ ľahostajný a nepríťažlivý?

Žiadny problém! Chcete

sa pomstiť človeku, ktorý vám ublížil –

aj tu vám mágia ochotne poskytne

svoje služby. Alebo proste túžite po

moci a sláve, po tom, aby ste prečnievali

z davu a túžite to získať akýmkoľvek

spôsobom – ale tak, aby ste za

to neboli braný na zodpovednosť? Aj

tu vám mágia ponúka

mnoho spôsobov.

Tým že mágia využíva

sily, ktoré sú ľudským

očiam neviditeľné, očakáva

sa, že dokáže úplne

všetko; ľudia často predpokladajú,

že zákony

ktoré riadia svet viditeľný

nie sú totožné so

zákonmi, ktoré riadia

svet záhrobný. A čo je

prirodzenou cestou nedosiahnuteľné,

to tajná

náuka sľubuje ľahko splniť.

Pritom sa často kladie

dôraz na to, že človek

za tieto skutky nebude

musieť niesť žiadnu zodpovednosť,

pretože sú predsa ľudským

očiam skryté a teda - nedokázateľné.

Tak si mágia kvôli nejasnej predstave

získala a stále získava mnoho

stúpencov, ktorí ju praktizujú v domnení,

že keď jej účinky nevidieť, nie

je potrebné za ne skladať účty.

Skúsenosti však ukázali, že to tak

veľmi často nebýva a následky sú neraz

osudné.

S

ZMLUVA S DIABLOM

tačí si spomenúť na slávneho doktora

Johanna Fausta – profesora

na univerzite vo Wittenbergu, ktorého

osoba je opradená mnohými

Zmluva s diablom

bola obľúbenou

témou pre literárne,

operné i výtvarné

stvárnenie. Faust si

pomaly uvedomuje

svoj nerozvážny čin

a ľutuje ho, kým Mefisto

sa škodoradostne teší

z ľudskej hlúposti.

legendami a bola neskôr

predlohou pre slávne

Goetheho dielo. Jedna

z nich vraví, že Faust

bol človek, ktorého

túžba po poznaní bola

neukojiteľná. Faust zapredal

svoju dušu diablovmu

služobníkovi Mefistofelovi,

ktorý mu ako

protislužbu poskytoval

svoju múdrosť 24 rokov.

Ako sa roky míňali,

začal si Faust uvedomovať,

že Mefistofelom

poskytovaná múdrosť

nie je tá pravá múdrosť

a svoj nerozvážny čin

veľmi ľutoval. Keď však

na to prišiel, bolo preňho už príliš

neskoro, pretože od zmluvy nebolo

možné odstúpiť, keďže ju podpísal

vlastnou krvou. Mefistofeles si po

jeho dušu v noci prišiel a Fausta na

druhý deň našli jeho žiaci mŕtveho

v jeho pracovni.

V tomto príbehu je veľmi jednoducho

a jasne vykreslené zmýšľanie

a počínanie minulých i súčasných

mágov.

Faust sa rozhodol vedome porušiť

zákony prírody a získať múdrosť

nie cestou prirodzenou – ako obyčajný

človek, ktorý s bdelým duchom

a s čistou mysľou postupne kráča po

ceste poznania, ale rozhodol sa onú

múdrosť získať okamžite. Sám si bol

19

Svet Grálu

24 | 2010


TÉMA

20

Svet Grálu

24 | 2010

vedomý, že jeho konanie

nie je celkom

správne, pretože vedel,

že démon, ktorého privoláva,

je služobníkom

diabla. Napriek tomu

spočiatku naivne veril,

že dokáže od tohto prisluhovača

diabla dostať

pravú čistú múdrosť,

čo si samozrejme

odporuje, pretože „zlo

plodí len zlo“ a tak je

nelogické očakávať od

diablovho služobníka

niečo dobré. A tak sa

aj stalo. Mefistofeles

poskytol Faustovi

mnoho vedomostí, no

táto zdanlivá múdrosť

ho v skutočnosti učila

konať v protiklade

s Božou vôľou. Toto

počínanie je v legende

vykreslené tak, že Faust

získal na svoje prianie

mladosť, a okrem toho

dokázal napr. „vyčarovať“

v strede zimy

strapec hrozna, čo je

samozrejme podľa

prírodných zákonov –

totožných s vôľou

Božou – nemožné.

Tým symbolicky spečatil

známu Zmluvu

s diablom vlastnou krvou. A aj keď

si to už na konci života uvedomil, nič

mu to nebolo platné, pretože vina ktorou

sa zaťažil, bola príliš veľká.

T

ento príbeh celkom presne vrhá

svetlo na chyby bádateľov okultizmu

a praktikantov mágie a môže

byť preto človeku vážnym varovaním,

aby sa nezahrával so silami, ktorých

účinnosť a pôsobenie nepozná; a obzvlášť,

aby neveril naivnej predstave,

že dokáže obísť pôsobenie prírodných

zákonov.

Goetheho legendárny Faust experimentuje so zaklínadlami,

Edwin Austin Abbey, okolo 1835.

Typickým znakom väčšiny mágov

je očakávanie, že s trochou chytrosti

preľstia prírodné zákony. Sú si vedomí

zákona „zvratného pôsobenia“, ktorý

hovorí o tom, že čo človek zaseje, to

taktiež zožne, no napriek tomu predpokladajú,

že oni sami tomuto zákonu

uniknú. Tak napríklad v úvode jednej

z kníh o mágii je varovanie:

„Pokiaľ je Tvoje srdce zmietané lakomstvom

alebo nenávisťou, vrhni túto

knihu do ohňa, v opačnom prípade Ti

bude prameňom všetkého zla, príčinou

Tvojej skazy a úplnej záhuby. Ak

si však plný viery, nádeje

a lásky, uschovaj

ju ako najdrahší poklad

všehomíra. Si slobodný

vo svojich činoch, nezabudni

však, že budeš nútený

skladať presný účet

z užívania pokladov,

ktoré Ti tu zverujem.“

Vzápätí sa však autor

snaží zbaviť zodpovednosti

slovami:

„Pokiaľ ide o mňa, služobníka

Božieho, odmietam

akúkoľvek zodpovednosť

za to, že som

nenapísal túto knihu iba

pre dobro ľudstva.“

Za zmienku ešte stojí,

že v uvedenej knihe

sú návody, ako privolať

niečiu lásku, prekliať

susedov dobytok,

alebo privodiť smrť

protivníka.

J

e smutné, že práve

mágovia, ľudia, ktorí

sú presvedčení o existencii

jemnohmotného

sveta a veria aj v Boha

a jeho spravodlivosť,

zároveň jeho existenciu

popierajú, pretože

konajú zlo s myšlienkou,

že sú povznesení nad akúkoľvek

zodpovednosť. S ľútosťou možno

konštatovať, že toto nie je iba prejav

nevedomosti, ale aj ohromná namyslenosť.

Čím je však táto hanebná márnomyseľnosť

živená?

V mágii existuje mnoho odlíšení. To

najznámejšie je rozdelenie na mágiu

čiernu a bielu, pričom čierna (tzv. malefícium)

sa používa na konanie zla,

a biela na konanie dobra, ako je napríklad

liečenie alebo privolávanie

lásky. Treba však spomenúť, že niektorí

mágovia existenciu bielej mágie


TÉMA

zavrhujú, keďže napríklad aj privolávanie

lásky pomocou mágie je umelý,

násilný zásah, ktorý našťastie neprinesie

želaný efekt. Okrem toho existuje

ešte napríklad theurgia, čo znamená

„vysoká mágia“. Pomenovanie

pochádza z gréčtiny, pričom „theos“

znamená boh a ergon sa prekladá ako

práca. V doslovnom preklade to teda

znamená „práca súvisiaca s bohmi“.

Termín sa vzťahuje k tzv. vysokej,

silne ritualizovanej mágii, pri ktorej

sa praktikujúca osoba snaží dosiahnuť

stav vedomia, ktorý umožňuje spojenie

s božskou podstatou, prípadne prebudenie

božstva v sebe.

Mágovia veria, že v sebe majú iskru

Boha. Práve toto je jedna z najzhubnejších

myšlienok mágie. Pri tejto myšlienke

totiž vzrastá ohromná pýcha,

ktorá oným mágom nedovolí počuť

dobre mienené rady svojho okolia, varujúce

nešťastníka pred zjavným nebezpečenstvom.

Táto pýcha dovoľuje

mágovi vyvyšovať sa nad svoje okolie

a považovať ho za hlúpe a nevedomé,

až to nakoniec môže prerásť do

strašného konca, pretože človek vidí

vo svojej „božskosti“ možnosť konať

podľa ľubovôle a schopnosť obchádzať

zákony prírody. Mág si tak vytvára

vlastný svet predstáv. Je so svojím myslením

často tak ďaleko, že vôbec nevidí

ako komicky a odstrašujúco na svoje

okolie pôsobí. Neuvedomuje si, ako

sa jeho myšlienky čoraz viac točia už

len okolo stále užšieho okruhu záujmov

a tým sa stáva úplne neprirodzeným.

Jeho myšlienky sa neprestajne

zaoberajú mágiou a zaklínaním, privolávaním

duchov s cieľom splnenia

svojich túžob a podobne. V tomto

dychtivom chcení sa hrá so špiritistickou

tabuľkou, vykonáva rituály, od

ktorých sa zdravo mysliaci človek s odporom

odvracia. Otvára tým bránu,

ktorú väčšinou nedokáže viac zatvoriť,

pretože démoni, ktorých vytvoril,

alebo pre nejaký účel vyvolal, obracajú

sa proti nemu a postupne ho zničia.

Veľmi často sa stáva, že takto experimentujúci

ľudia sa dostávajú na psychiatrické

kliniky s ťažkou psychózou,

alebo schizofréniou. Nedokážu už odlíšiť

pravdu od fikcie, svoje predstavy

od skutočnosti. Tým zaplatili za dané

poznanie „vlastnou krvou“.

Veľmi názorne a presne to zhrnul už

v roku 1852 lekár Brierre de Boismont

vo svojej knihe »Traite des hallucinations«,

ktorý urobil sériu zaujímavých

pozorovaní.

Tvrdí:

„Prepiate vášne, pyšné snahy o svätosť,

neodporovanie zlu, osamelosť plná malicherností

a žiadostí, ohavné ukájanie

vášne proti neustálym varovaniam svedomia:

to všetko vedie k bezmocnosti rozumu,

chorobnej extáze, hystérii a šialenstvu.

Človek nie je šialený pretože má

vidiny, ale preto, lebo im verí viac ako

zdravému ľudskému rozumu. Jedine

poslušnosť a autorita môžu zachrániť

mystikov; pokiaľ však v sebe majú tvrdohlavnú

sebadôveru, potom už niet

pomoci. Domnievajú sa, že sú múdrejší

než spoločnosť; veria, že tvoria náboženstvo

a sú úplne osamotení; myslia,

že uchvátili pre svoju osobu tajomné

kľúče života, ale ich inteligencia je už

zasvätená smrti.“

T

úžba po poznaní dejov odohrávajúcich

sa mimo každodenného

chápania ľudskej mysle je úplne prirodzená

a správna. Človek chce celkom

oprávnene vedieť o veciach, ktoré sa

týkajú onoho sveta. Avšak často nikto,

ani predstavitelia náboženskej obce

nedávajú adekvátnu odpoveď, pretože

sami ju nepoznajú – a tak všetku

duchovedu proste zahrnú do ríše zla,

ktoré má byť človeku nedotknuteľné.

Človeku túžiacemu po poznaní to samozrejme

nestačí – a ak sa zvedavosť

spojí s tvrdohlavosťou človeku tak

často vlastnou, pustí sa do skúmania

onoho záhrobia na vlastnú päsť.

V tomto prípade je však táto túžba

nesprávne vedená. Môže si zadovážiť

potrebnú literatúru, ktorou je trh

zamorený. Ak má dotyčný zdravé

kritické myslenie, veľmi často svoje

štúdium ukončí. Odradiť ho môže

ťažká reč, ktorou sú tieto knihy písané,

komplikovanosť rituálov, prípadne

zjavná márnomyseľnosť, ktorá

sa prejavuje na stránkach týchto kníh.

V tom horšom prípade sa môže nedočkavo

pustiť do prvých pokusov.

Veľmi často sa však – našťastie – dostaví

neúspech, ktorý mnohých bádateľov

odradí od ďalších experimentov,

alebo vytrvajú a pomocou krkolomných

ťažkých techník ovládania myslenia

postupne dosiahnu víťazstvo, no

často až príliš neskoro pochopia, že je

to „Pyrrhovo víťazstvo“.

Je ešte jedna vec, ktorá môže človeka,

ktorý vstúpil na pole mágie odradiť

Jedno zo stvárnení diablovho služobníka

Mefistofela letiaceho nad Wittenbergom.

(autor obrazu – Eugene Delacroix)

od oných pokusov. Pri troche bdelosti

totiž môže pri štúdiu príslušnej

literatúry veľmi rýchlo spoznať, akým

morom nevedomostí a rozporov je

oná duchoveda. Bez problémov totiž

ľahko prehliadne tak často protirečivé

názory v jednotlivých publikáciách.

Kým v jednej z nich sa dočíta,

že duše mŕtvych nemožno vyvolať,

druhá mu poskytuje mnoho návodov

ako to učiniť. Jedna opisuje démona

21

Svet Grálu

24 | 2010


TÉMA

22

Svet Grálu

24 | 2010

s určitým menom zjavujúceho

sa v podobe mládenca,

iná opisuje toho

istého démona ako tvora

v podobe medveďa, alebo

starého muža. To sú len

dva príklady z nespočetného

množstva protirečení.

Nie je možné vykoreniť

burinu nevedomostí,

obopínajúcu pole mágie

a okultizmu. Každý jednoduchý

človek s otvorenou

mysľou veľmi rýchlo

prehliadne krehkú stavbu,

na ktorej oná duchoveda

dnes stojí a prirodzene sa

od nej odvráti.

To ale neznamená, že sa

druhý svet ako taký nemá

skúmať. Veď túžba po poznaní

je v človeku ukrytá

v tom najhlbšom vnútri.

A táto túžba sa týka aj

snahy vedieť, čo sa nachádza

na „druhom brehu“.

Nástrojom poznania však

nemajú byť čarovné prútiky,

zaklínadlá a rôzne krkolomné

cvičenia snažiace

sa násilne vypudiť ducha

von z tela, alebo privolať duše zo záhrobia,

aby o ňom podali správu.

Vnímanie a vyciťovanie druhého

sveta sa stane celkom samozrejmým

a prirodzeným, keď sa človek v snahe

o zušľachtenie svojej bytosti poctivo

začne usilovať o vyššie ciele. V tomto

chcení nastane zjemnenie jeho schopnosti

vyciťovania, už napríklad tým,

že človek ostražito dbá na to, aby neubližoval

svojim blížnym slovami,

skutkami, ba ani myšlienkami. Tým

sa mu dostáva poznania, ktoré ho

môže bezpečne priviesť ku šťastiu.

Celkom prirodzene nadobudne presvedčenie

o myšlienkových formách

a útvaroch a to aj napriek tomu, že ich

nevidí, pretože ich bude zreteľne vyciťovať.

Oproti mágom však bude mať

Filozof, matematik a dvorný astrológ kráľovnej Elizabeth – John Dee

a Edmund Kelly vykonávajú magickú evokáciu ducha

(Ebenezer Sibley, okolo 1825)

obrovskú výhodu, a tou je prirodzená

ochrana. Tú totiž človek získava automaticky,

pokiaľ získava schopnosti

prirodzene, bez násilných cvičení.

Abd-ru-shin – autor Posolstva Grálu

vo svojom diele píše: „Človek s umelým

školením stojí na neistých nohách

a nemôže ani pri najlepšej vôli rozoznať

presnú hranicu medzi pravdou

a klamom, ani hranicu medzi tisícorakými

útvarmi v jemnohmotnom živote.

K tomu pristúpia ešte nízke, pre neho

rozhodne škodlivé vplyvy, ktorým sa

sám otvoril dobrovoľne, a to ešte s veľkou

námahou, a proti ktorým nemôže

postaviť vyššiu silu. Tak sa z neho stáva

vrak bez kormidla na neznámom mori,

ktorý môže byť nebezpečný všetkému,

s čím sa stretne. ... Ak sa človek uberá

po takej ceste, ktorá ho

časom privedie k určitému

stupňu vnútornej čistoty,

čo sa prirodzene potom

odzrkadlí v jeho myšlienkach,

slovách a skutkoch,

dosiahne postupne spojenie

s čistejšími výšinami

a odtiaľ v spätnom pôsobení

tiež väčšiu silu. Tým

získal cez všetky medzistupne

spojenie, ktoré ho

drží a poskytuje mu oporu.

Dostane sa mu vždy len

toľko, na koľko prinajmenšom

stačí svojou silou,

čím je už vopred odstránené

každé nebezpečenstvo.

Nakoniec i deliaca

hranica, ktorú možno prirovnať

k latke na člnku,

bude stále tenšia a tenšia,

až odpadne nakoniec úplne.

To je ale potom chvíľa, keď

sa taký človek cíti celkom

ako doma v jemnohmotnom

svete až hore k svetlým

výšinám, podobne ako

ryba vo vode. Jedine to je

správna cesta. ...“

A človek na takejto správnej ceste

nikdy nebude túžiť privolávať démonov

či duchov kvôli splneniu svojich

vlastných prianí. Nebude túžiť vzbudzovať

lásku nejakej osoby násilným

spôsobom, nebude chcieť nikoho prekliať,

pretože v jeho srdci bude láska,

ktorá takú myšlienku vôbec nepripustí.

A ani sa nebude snažiť získať múdrosť

od niekoho, kto mu ju nikdy nemôže

dať.

Tomáš Výboch

tomas.vyboch@svetgralu.sk


KLÍMA

Nedostatok vody zasiahol aj Alpy

Výskumný projekt EÚ poukazuje na rizikové oblasti

A

lpský región je ohrozený nedostatkom

vody. Centrum pre geoinformatiku

Univerzity v Salzburgu

spoločne s európskymi expertmi pracuje

na medziodborových konceptoch,

ktoré by tento problém pomohli

zvládnuť. Na jeseň minulého roku bol

piatimi alpskými štátmi, Rakúskom,

Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom

a Slovinskom, zahájený projekt

„Alp-Water-Scarce“. „Jeho cieľom je

vyvinúť miestny systém včasného varovania

pri nedostatku vody v Alpách

a reálne riešenie na multifunkčné využitie

a recykláciu vody,“ vysvetlil vedúci

projektu Hermann Klug.

V pozadí projektu je skutočnosť, že

v Alpách v poslednom období padá

menej zrážok a miera obnovovania

podzemnej vody v niektorých oblastiach

silne klesá. Výskumy v Korutánsku

(Rakúsko) napríklad ukázali,

že obnova podzemných vôd za

posledných sto rokov poklesla o 25

percent. Podobné výsledky sú k dispozícii

aj zo Slovinska. Okrem toho

– najmä pre cestovný ruch – budú

v mnohých regiónoch vodné zdroje

počas zimnej sezóny veľmi intenzívne

využívané. Výroba umelého

snehu, ale aj narastajúci počet ubytovacích

kapacít spotrebujú veľké

množstvá vody. Preto bude v budúcnosti

alpský región – obzvlášť

na juhu a v jednotlivých vnútroalpských

údoliach – s globálnou zmenou

klímy vystavený takému suchu,

ktoré bude treba brať vážne.

V projekte „Alp-Water-Scarce“ sa

kladie dôraz na aktívnu podporu

povedomia o týchto rizikách nielen

u obyvateľstva, ale aj v oblasti hospodárstva,

priemyslu a turizmu. Jeho

cieľom je vypracovať konkrétne opatrenia

pre prípady nedostatku vody

priamo na mieru daných regiónov.

Informácie: http://www.alpwaterscarce.eu

„Masové vymieranie rastlinných druhov už začalo!“

šte za nášho života môže byť po-

všetkých dnešných druhov

„Elovica

rastlín vyhubená,“ varuje Bradley

J. Cardinal, vedúci aktuálnej porovnávacej

štúdie o svetových trávnych

ekosystémoch, ktorú spracovali ekológovia

z Univerzity Santa Barbara

(Kalifornia). Výskumníci teraz zisťujú,

ktoré druhy zvierat a rastlín potrebujú

kvôli svojmu ekologickému

významu zvláštnu ochranu.

Masové vymieranie mnohých

druhov zvierat a rastlín sa v histórii

Zeme udialo naposledy pred 65

miliónmi rokov. Veda predpokladá,

že k vymretiu všetkých dinosaurov

a mnohých rastlinných druhov vtedy

viedol dopad meteoru. Na dnešnom

vymieraní druhov nesie do veľkej

miery vinu človek. „Pokiaľ by sa potvrdila

téza o akútnom masovom

23

Svet Grálu

24 | 2010


KLÍMA

vymieraní druhov, museli by byť ich

najdôležitejší zástupcovia identifikovaní

a chránení,“ povedal Todd

Oakley, spoluautor štúdie, „pretože

pestrosť druhov je otázkou prežitia.

Čím menej rôznych rastlinných druhov

ekosystém zahŕňa, tým menej

biomasy môže vytvoriť. Okrem toho

prínos určitého druhu k biomase je

tým väčší, čím je tento druh geneticky

vzácnejší.“

S úbytkom biomasy sa citeľne

zmenšuje aj absorpcia oxidu uhličitého

a produkcia kyslíka, čo má

celosvetovo negatívny vplyv na zloženie

atmosferických, životne dôležitých

plynov. Aj potravinový reťazec je vymieraním

rastlinných druhov prerušený

a ohrozený lovom a rybárstvom.

Zdroj: Pressetext Austria

Vplyv globálnej zmeny klímy na vznik oceánskych

zón smrti

V

ýskumný tím z kielskeho Leibnizovho

ústavu pre morské vedy

vo svojej aktuálnej štúdii dospel k záveru,

že vplyvom zmeny klímy porastie

počet zón smrti v oceánoch.

Popri vzrastajúcom okysľovaní sa

v moriach v budúcnosti rozšíria aj

zóny s nízkym obsahom kyslíka,

ktoré neumožňujú žiadnu vyššiu

formu života.

„Doposiaľ sme vychádzali z toho,

že zásadný vplyv rastúcich koncentrácií

oxidu uhličitého na oceán spočíva

v rastúcom okysľovaní morskej

vody,“ hovorí autor štúdie Andreas

Oschlies. „Teraz sa nám podarilo pomocou

modelovej štúdie ukázať, že

človekom vyvolaný rast obsahu CO 2

by mohol mať výrazne nepriaznivý

dopad na zóny s malým obsahom

kyslíka v tropických oceánoch.“

Tieto štúdie predpovedajú do

konca tohto storočia rozšírenie zón

24

Svet Grálu

24 | 2010

s vodou s malým obsahom kyslíka

až o 50 percent. Týmto sú postihnuté

veľmi rybnaté regióny ako napríklad

Peru, zóna pri pobreží západnej Afriky,

Namíbia a Arabské more pri západnom

pobreží Indie.

Oschlies hovorí: „Oxid uhličitý

pôsobí na morskú hladinu ako hnojivo.

Morský planktón bude obsahovať

stále viac uhlíka a spotrebuje

preto pri rozklade viac kyslíka, než

pôvodná biomasa bohatá na bielkoviny.“

Silný pokles koncentrácie

kyslíka v hĺbke niekoľko sto metrov

má na svedomí bakteriálny rozklad

klesajúceho organického materiálu.

Takto vznikajúcich zón smrti sa skutočne

treba obávať. Postihnuté budú

nielen lastúrniky, ale aj ulitníky,

kôrovce, hviezdice a ďalšie živočíchy,

ktoré dostatočne rýchlo neujdú.

„Žiadny živý tvor, ktorý je viditeľný

voľným okom, to neprežije,“ varuje

Oschlies. Za týchto podmienok budú

môcť existovať len organizmy, ktoré

na svoje prežitie nepotrebujú kyslík:

napríklad baktérie, ktoré využívajú

dusičnany, východiskové pre výživu

rastlín. Tým prispejú k zníženiu

množstva živín v mori.

Výskumníci na svoju štúdiu použili

globálny model klímy s oceánom,

atmosférou a integrovanými

kolobehmi uhlíka a živín. Model bol

naplnený dátami, získanými z terénnych

experimentov s tzv. mezokozmami.

Tieto pokusné zariadenia,

ktoré pôsobia ako výrazne zväčšené

skúmavky, umožňujú v zrýchlenom

priebehu študovať vplyv rastúceho

pohlcovania oxidu uhličitého v oceáne

za reálnych podmienok.

Informácie: http://www.ifm-geomar.de


SERIÁL

Výber mena

a výchova pred narodením

Christopher Vasey

Tajomstvo zrodenia 4. diel

Svoje krstné meno považujeme za

samozrejmosť a používame ho bez

toho, aby sme o tom priveľa uvažovali.

Naši rodičia však určite dlho

premýšľali, kým nám ho vybrali.

Majú snáď krstné mená hlbší význam,

môžu byť vhodné alebo dokonca

nevhodné? Alebo je jedno, či

sa niekto volá František alebo Juraj,

Anna či Mária?

Človek by povedal, že krstné mená

sa volia náhodne, no v skutočnosti to

však tak nie je. Každé krstné meno

má totiž zvláštnu silu a zodpovedá

osobnosti toho, kto je jeho nositeľom.

A ani k jeho voľbe v skutočnosti nedochádza

náhodne, pretože rozhodnutia

rodičov podliehajú zákonu príťažlivosti

rovnorodého.

ČO VYJADRUJE MENO

Všetko, čo nás obklopuje, či už

sú to kamene, rastliny alebo umelé

predmety, majú určité charakteristické

črty. Farba, tvar, materiál a iné

vlastnosti nám umožňujú jednotlivé

veci od seba jednoznačne odlišovať.

Niekedy môžeme dokonca cítiť

i zvláštne „vyžarovanie“ alebo „energiu“,

ktorá z nich vychádza.

Aj každý tón má svoju zvláštnu

„farbu“, vlastné vyžarovanie. Keď

premýšľame nad pomenovaním nejakého

predmetu, sme silou príťažlivosti

rovnorodého nevedomky inšpirovaní

k tomu, aby sme zvolili

vhodné označenie, ktorého vlastnosti

zodpovedajú pomenúvanej veci.

Názvy a označenia vecí nie sú preto

náhodne zvolené a ľubovoľne zameniteľné

pojmy. Naopak, každý niečo

vyjadruje, „zachvieva sa“ v patričnej

vibrácii, podobne ako príslušný

predmet, má určitú „farbu“, „energiu“,

a „silu“.

To isté platí aj o menách ľudí. Meno

vyjadruje zvláštny druh energie,

ktorá vychádza z osobnosti človeka

a vystihuje individuálne vlastnosti

duše.

To, že krstné meno dieťaťa je vybrané

väčšinou už pred narodením,

tejto skutočnosti vôbec neodporuje.

Rodičia totiž vnímajú vyžarovanie

dieťaťa už počas tehotenstva, pretože

jeho duša je s matkou spojená už niekoľko

mesiacov pred pôrodom.

Asi každý už niekedy zažil, aký

úzky vzťah má človek k vlastnému

menu. Ihneď sa napríklad cítime nepríjemne,

keď niekto naše meno nesprávne

vysloví.

25

Svet Grálu

24 | 2010


SERIÁL

Rodičia môžu ľahko prísť na

zvlášny, individuálny význam každého

krstného mena. Stačí len, aby

si predstavili, že by svojim deťom

vymenili mená a hneď pocítia nesúlad

– a to nielen kvôli zvyku. Meno

a dieťa sa potom už k sebe jednoducho

nehodia.

Nevyhnutnosť súladu medzi človekom

a jeho menom platí, prirodzene,

aj pre dvojčatá. Aj keď sú si

telesne veľmi podobné, sú to predsa

dve rozdielne duše. Každá z nich

má za sebou vlastnú životnú cestu,

ktorá viedla minulými inkarnáciami,

každá z nich sa vyvinula vo vlastnú

osobnosť a preto potrebuje „vlastné”

meno. To ukazuje napríklad nasledujúci

príbeh:

Žena porodila dvojčatá a oznámila

pôrodnej asistentke mená, ktoré vybrala

pre obe dievčatká. Matka však

bola veľmi zarazená, keď jej asistentka

dcéry priniesla a podľa náramkov

zistila, že mená boli prehodené:

prvorodená, ktorá sa mala

volať Mária, mala meno druhorodenej

Emmy, a naopak. Matka ihneď

26

Svet Grálu

24 | 2010

žiadala, aby sa omyl napravil. Povedali

jej však, že deti už boli s týmito

menami zaznamenané v matrike

a že táto zámena predsa nemá žiadne

dôsledky, keď sú obe deti jej. Matka

však o tom nechcela ani počuť a rozrušená

energicky trvala na tom, aby

bol zápis opravený, čo sa napokon

k úľave matky aj stalo.

DIEŤA NÁM

“NAŠEPKÁVA”

V niektorých kultúrach sa vzhľadom

na veľký význam mena prenechával

jeho výber na kňaza alebo šamana.

I keď v súčastnosti rozhodujú

o krstnom mene dieťaťa väčšinou

rodičia, i tak nie je výber mena slobodný

alebo náhodný, ale podlieha

tlaku vyžarovania dieťaťa. Ako sme

si už povedali, jeho duch je spojený

s malým vyvíjajúcim sa telíčkom

v materskom lone a jeho charakteristické

vyžarovanie smerodajne pôsobí

aj na rodičov ktorí si lámu hlavu nad

vhodným menom. Vybrané meno je

potom obvykle v súlade s vyžarovaním

dieťaťa, jednoducho sa k nemu

hodí. Tak sa tiež môže stať, že rodičia,

ktorí si vyhliadli nejaké krstné meno

už pred počatím, svoje rozhodnutie

náhle zmenia, pretože dôjdu k presvedčeniu,

že sa toto meno k dieťaťu

predsa len nehodí. Iní zase dlho vôbec

nevedia, aké meno dať svojmu

dieťaťu, až im náhle príde na um takpovediac

na poslednú chvíľu. Občas

sa stáva, že i napriek usilovnému

premýšľaniu im žiadne chlapčenské

meno nenapadá a na myseľ prichádzajú

len dievčenské mená – no a potom

sa ukáže, že sa skutočne narodí

dievčatko.

Skutočnosť, že dieťa niekedy dostane

rovnaké meno, aké má jeden

z rodičov, takisto nestojí v protiklade

so zákonitosťami výberu mena. Ako

sme si už povedali, zákon príťažlivosti

rovnorodého môže spôsobiť, že

v jednej rodine sa stretávajú ľudské

duše s určitými spoločnými vlastnosťami.

Zhoda mien môže byť vyjadrením

tohto javu.

A ako možno vysvetliť, že aj

mená zažívajú svoje, dá sa povedať,

„módne vlny“? V každej generácii sú

vždy nejaké mimoriadne obľúbené

mená a iné mená, ktoré sa po desaťročia

takmer nepoužívali, sa náhle na

nejaký čas stanú znova populárne. Aj

za týmto zdanlivo módnym trendom

pôsobí zákon príťažlivosti rovnorodého.

Každá doba má svoj zvláštny

charakter, ktorého sociálne a historické

aspekty vždy priťahujú určitý

druh ľudských duší, čo sa okrem

iného viditeľne prejaví aj často používanými

krstnými menami.

Výber krstného mena teda nie je

ponechaný na náhodu, ale podlieha

zákonu príťažlivosti rovnorodého.

Naše meno zodpovedá tomu, akí sme.

Jeho vyžarovanie je cennou pomocou

pre náš pozemský život. Podporuje

nás v tom, aby sme prebúdzali

vlastné sily.


SERIÁL

EXISTUJE VÝCHOVA

PRED NARODENÍM?

Znalosť zákona príťažlivosti rovnorodého

stavia do nového svetla aj konanie,

všeobecne nazývané „výchova

pred narodením“ a pomôže nám porozumieť

tomu, čo sa v jej rámci skutočne

deje.

Zástancovia tejto „výchovy“ hovoria,

že sa údajne dá formovať dieťa

už v čase, keď sa nachádza v matkinom

lone. Vhodnými prostriedkami

je vraj možné vytvoriť požadované

charakterové črty alebo rozvinúť

vlastnosti, ktoré by sa inak nevyvinuli

vôbec, alebo len veľmi málo.

Plod nepochybne vníma vonkajšie

podnety a reaguje na ne. Dieťa neskôr

dokáže napríklad znovu spoznať

určitú hudobnú skladbu, ktorú

mu pravidelne prehrávali počas matkinho

tehotenstva.

Táto výchova, nazývaná aj prenatálna,

využíva prevažne sluch

a hmat. Vychádza z toho, že keď sa

vyvíjajúcemu dieťaťu prihovárame,

čítame mu vybrané texty, spievame

alebo mu púšťame hudbu, pôsobí to

na dieťa povzbudivo a podporuje to

vývoj jeho sluchových schopností

alebo aj muzikálnosť. Ak matka dáva

plodu pravidelným mäkkým dotykom

svojich rúk najavo, že je obklopený

ochraňujúcou atmosférou, tak

táto náklonnosť posilňuje sebadôveru

a vnútornú sebaistotu dieťaťa.

Ako sme si už povedali, duch dieťaťa

sa počas tehotenstva nachádza

v bezprostrednej blízkosti matky,

„kúpe“ sa do určitej miery v jej vyžarovaní.

Dieťa preto citlivo vníma

aj matkine emócie – napríklad

jej radosť počas

vychádzky do prírody

alebo pri počúvaní hudby,

no pociťuje i jej žiaľ alebo

strach. Preto sa matkám

správne odporúča vyvarovať

sa negatívnych

emócií a vyhľadávať len

povznášajúce prostredie

predchnuté krásou a prirodzenosťou.

Aj tým totiž

dieťaťu poskytujeme

impulzy na rozvoj zmyslu

pre krásu, radosť zo života

a dôveru v neho.

Na rozdiel od niektorých

propagátorov „prenatálnej

výchovy“ by sme však nemali

jej význam preceňovať a predpokladať,

že základy kvalitného charakteru

vzniknú správaním sa matky

počas tehotenstva.

Prenatálna výchova, aj keď je zdrojom

dobrých impulzov, v skutočnosti nič zásadné

na duševnej podstate dieťaťa nemení

Prenatálna výchova, aj keď je

zdrojom dobrých impulzov, v skutočnosti

nič zásadné na duševnej

podstate dieťaťa nemení. Zohráva tu

úlohu niečo iné: je to znovu zákon

príťažlivosti rovnorodého. Pokiaľ

matka počas tehotenstva často počúva

hudbu a možno aj sama hrá na

hudobný nástroj, potom prirodzene

môže svojou muzikálnosťou pritiahnuť

ducha, ktorý má podobné vlastnosti.

Povahu dieťaťa tým však nijako

nezmení, lebo dieťa si so sebou

prináša svoju vlastnú výbavu – prípadne

aj muzikálnosť.

Pokiaľ by správanie sa matky

bolo pre schopnosti a vlastnosti

dieťaťa skutočne rozhodujúce,

potom by to znamenalo značnú

nespravodlivosť – podľa toho by sme

všetci boli vlastne obeťami okolností.

Niečo také však zákony stvorenia nepripustia.

Každý človek žne to, čo kedysi

zasial. Život, ktorý smieme alebo

musíme žiť, je v zásade vždy výsledkom

nášho vlastného úsilia. Snaha

nastávajúcich mamičiek o kladný

a harmonický priebeh tehotenstva

je dieťaťu v každom prípade prospešná.

No rozhodujúcim faktorom

pri výbere osobnostných kvalít nie

je „prenatálna výchova“ už inkarnovaných

duší – tkvie v zušľachťovaní

našich osobných kvalít, ktoré sú

pre príťažlivosť prichádzajúcich duší

rozhodujúce.

Téma piateho dielu: Telesná podobnosť

rodičov a dieťaťa

Christopher Vasey

christopher.vasey@svetgralu.sk

27

Svet Grálu

24 | 2010


RECENZIA

SILA PRÍTOMNÉHO

OKAMIHU

„Veríte že ste svojou mysľou. To je však klam.“

Roman Levický

Už po prvých stránkach čítania tejto knihy som nadobudol dojem,

že ide – v istom zmysle – o výnimočné dielo. Na rozdiel od iných ezoterických príručiek

sa v nej nedozviete, ako pozitívnym myslením privolávať šťastie – či už v láske, alebo

v podnikaní. Eckhart Tolle ukazuje, že príčinou nášho nešťastia – a prekážkou pre dosiahnutie

skutočného šťastia – je naše stotožnenie sa s mysľou, s neustále sa krútiacim

kolobehom pozemských myšlienok. Myseľ, ktorá mala byť nástrojom ducha pre život

na Zemi, sa vyšvihla na post riadiacej jednotky a odrezala nás od vyššej inteligencie,

od nášho pravého bytia.

olle vo svojej knihe prostredníctvom

jednoduchých dialógov

T

odkrýva poznanie, ktoré bolo nepochybne

súčasťou každého duchovného

učenia, no postupne prerástlo

burinou. Nie náhodou vám budú

mnohé pasáže z jeho knihy pripomínať

Ježišovo Kázanie na hore.

Nechajme však prehovoriť samotnú

knihu: „Naše stotožnenie sa

s mysľou vytvára medzi nami a realitou

neprehľadnú stenu pojmov, názvov,

predstáv, súdov a definícií, ktoré

blokujú akékoľvek naozajstné vzťahy.

Táto stena stojí medzi vami a vaším

ja, medzi vami a vašimi blížnymi,

medzi vami a prírodou a medzi vami

a Bohom. Práve táto stena myslenia

vyvoláva ilúziu, že ste úplne odlúčení

od „druhých“. Zabúdate na základný

fakt, že pod úrovňou materiálnych

javov a oddelených foriem ste

totožní so všetkým, čo existuje. Slovom

„zabúdate“, chcem povedať, že

túto jednotu necítite ako samozrejmú

realitu. Možno veríte, že je to tak, ale

neviete to. Vaša viera vás možno utešuje,

ale oslobodiť vás môže iba vaša

28

Svet Grálu

24 | 2010

skúsenosť. (…) Myseľ je vynikajúci nástroj,

pokiaľ ju používame správne. Ak

ju užívame nesprávnym spôsobom,

stáva sa veľmi deštruktívnou. V skutočnosti

svoju myseľ nepoužívate nesprávne

– zvyčajne ju totiž nepoužívate

vôbec. Vaša myseľ používa vás.“

Mnoho ľudí bude z týchto tvrdení

v rozpakoch. Čo je teda realita

„za mysľou“, čo sa so mnou stane ak

(hoci len na chvíľu) prestanem myslieť?

A čo ak vôbec nedokážeme prestať

myslieť? Eckhart Tolle na to odpovedá:

„Potom vás teda vaša myseľ

používa. Nevedome sa s ňou stotožňujete,

takže si ani neuvedomujete,

že ste jej otrokom. Ste svojím myslením

takmer posadnutý a považujete

ho za svoje ja. Počiatkom slobody je

poznanie, že nie ste totožný so svojím

myslením. Toto poznanie vám umožňuje

pozorovať svoje myslenie. Akonáhle

začnete svoje myslenie sledovať,

aktivujete vyššiu úroveň svojho

vedomia. Uvedomíte si, že myslenie

je len nepatrným aspektom nesmiernej

sféry inteligencie. Uvedomíte si, že

z tejto sféry pochádza všetko skutočne

dôležité – krása, láska, tvorivosť, radosť

a vnútorný pokoj.“ Na námietku,

či sa týmto „pozorovaním mysle“ človek

neocitne mimo reálneho sveta,

alebo neupadne do akéhosi bezvedomia,

Tolle vo svojej knihe odpovedá,

že v tomto stave vnútorného spojenia

sme naopak „omnoho bdelejší,

než v stave stotožnenia so svojou mysľou“.

Zaujímavé na knihe Eckharta

Tolleho je nepochybne aj to, že za

jeho slovami cítite hlbokú životnú

skúsenosť človeka, ktorý po ťažkej

osobnej kríze sám prešiel vnútornou

transformáciou a podáva o nej svedectvo

ďalším. Možno aj preto bola

jeho kniha preložená do 33 jazykov

a stala sa bestselerom NY Times č. 1.

Roman Levický

roman.levicky@svetgralu.sk


Dr. Gerd Harms

TELEPATIA – PODVOD ALEBO

PRIRODZENÁ SCHOPNOSŤ?

Paul práve nemal žiadnu naliehavú prácu. Vtom mu zrazu napadlo zavolať svojmu

priateľovi Emilovi. Siahol teda po svojom mobilnom telefóne, stlačil pár tlačidiel,

na displeji sa objavila Emilova fotografia, stlačil tlačidlo ešte raz a čakal na

zodvihnutie. „Zvláštne“, začul Emilov dôverne známy hlas. „Práve som na teba

myslel. To bola určite telepatia!“

„Myslíš? – Nechce sa mi to veriť“, namietol Paul. „Ako často som na teba myslel, bez

toho, že by si si to vôbec všimol. Určite to bude náhoda, že si si na mňa spomenul

práve teraz, skôr než som ti zavolal...“

Istotne si mnohí čitatelia týchto riadkov spomenú na podobné skúsenosti a neraz

sa sami seba pýtali, či skutočne existuje čosi ako neviditeľný prenos myšlienok.

EXPERIMENTY

S PRENOSOM

MYŠLIENOK

Telepatickému prenosu myšlienok

sa napríklad venuje parapsychológia.

Pri klasickom pokuse sa pracuje

s takzvanými Zenerovými kartami.

Sú pomenované po jednom kolegovi

amerického parapsychológa

J. B. Rhinea a vyznačujú sa piatimi

rôznymi symbolmi. „Odosielateľ“

vezme karty v náhodnom poradí

a dôkladne ich pozoruje. Príjemca

ich má potom v rovnakom čase

„uhádnuť“. Opakovanými pokusmi

je možné zistiť, či počet správne

„uhádnutých“ symbolov zodpovedá

miere náhodných výsledkov, alebo

je úspešnosť vyššia. Výsledok dosť

závisí na pokusných osobách, na ich

momentálnom rozpoložení, a aj na

prostredí, v ktorom sa pokus odohráva.

Uvoľnená atmosféra a hravý

prístup bez napätia, určitý stav očakávania

– to najčastejšie vedie k výsledkom

naznačujúcim prenos myšlienok.

Pri týchto experimentoch

boli aj pokusy ešte viac stimulovať

mozog odosielateľa napríklad tým,

že sa mu vysielané symboly v určitých

intervaloch opakovane krátko

ukazovali v podobe rozsvecujúcich

sa svetelných obrazov.

29

Svet Grálu

24 | 2010


TÉMA

ÚČINNÉ I NA VEĽKÉ

VZDIALENOSTI?

Počas jedného letu na Mesiac od

31. januára do 9. februára 1971

uskutočnil americký fyzik a testovací

pilot Edgar B. Mitchell bez

vedomia úradov i ostatných členov

posádky vesmírnej lode experimenty

so zmienenými Zenerovými

kartami. „Príjemcovia “ jeho

„myšlienkových zásielok“ boli štyria

ľudia na 380 000 km vzdialenej

Zemi. Výsledky neskôr za pomoci

prof. Rhinea vyhodnotil a zverejnil

a údajne prekonali všetky očakávania.

Mitchell sa po tomto lete

rozlúčil s cestami do vesmíru a venoval

sa ďalšiemu výskumu prenosu

myšlienok a podobných javov.

To, ako prenos myšlienok funguje,

sa v rámci súčasnej fyziky (dosiaľ)

nedarí objasniť. Pochopiteľnú domnienku,

že k prenosu myšlienok

dochádza prostredníctvom elektromagnetických

vĺn ako pri rádiovom

30

Svet Grálu

24 | 2010

spojení na vesmírnej

lodi, je možné

vyvrátiť: opatrenia,

pomocou ktorých

sa dajú elektromagnetické

vlny

odcloniť, na prenos

myšlienok nemajú

žiaden vplyv.

ŠIESTY

ZMYSEL

O telepatii sa

často hovorí aj ako

o „šies tom zmysle“,

lebo prostredníctvom

piatich známych

zmyslov

k nemu nemôže

dochádzať. Namiesto

pojmu telepatia,

ktorý pochádza

z gréčtiny, sa dnes hovorí

tiež o remote viewing (vnímanie na

diaľku), a na jeho zvládnutie dokonca

existujú tréningové metódy. 1

Pomocou takého tréningu sa údajne

dajú ľahšie a presnejšie prepojiť

vnemy takzvaného podvedomia do

denného vedomia. Pritom nejde iba

o vnímanie myšlienok vzdialených

osôb, ale celkom všeobecne o „nadzmyslové“

vnímanie priestorovo

vzdialených okolností alebo skrytých

súvislostí.

Pri prenose myšlienok nám obyčajne

najprv napadnú jasne vymedzené,

myšlienkami a slovami jednoznačne

opísateľné veci, javy či

osoby. Prípadne to, čo sa môže preveriť

experimentmi. Oveľa bežnejší

je však prenos neurčitých vnútorných

emócií a postojov. Matka napríklad

často na diaľku cíti, že sa

jej dieťaťu, alebo inému blízkemu

človeku niečo prihodilo, i keď tomuto

pocitu možno neprikladá nejakú

váhu.

PRENOS

MYŠLIENOK AKO

HROMADNÝ JAV

Ak sa hovorí o možnosti prenosu

myšlienok, človek v prvej chvíli

pomyslí snáď iba na myšlienkovú

komunikáciu medzi jednotlivými

ľuďmi. Prenos myšlienok ako hromadný

jav je však omnoho významnejší.

My všetci sa ako odosielatelia

myšlienok a ich príjemcovia

podieľame na niečom, čo môžeme

označiť ako myšlienkový priestor.

Vezmime si napríklad dnešné prostredie,

ktoré je prestúpené početnými

elektromagnetickými vlnami,

ktorých súčasťou je i rádiové a televízne

vysielanie. Pomocou televízora

alebo rádia sa na ne môžeme

„napojiť“ a potom vedome spoluprežívať

ich obsah. Podľa toho, aké vysielanie

si zvolíme, je zjavné, k čomu

inklinujeme. Ešte názornejšie pomery

panujú na internete, ku ktorému

má prístup už nespočetné

množstvo ľudí. „Surfujúci“ prijímajú

i odosielajú a o tom, aký obsah

vysielaných informácií prevažuje,

rozhoduje veľké množstvo účastníkov.

Kto sa chce vyhnúť tomu, aby

prijal všeobecný trend a myšlienkový

smer väčšiny, musí si vedome

vyberať. Keďže myšlienkový priestor

– na rozdiel od elektromagnetických

signálov – prenáša, alebo obsahuje

jemnejšie myšlienkové záchvevy, je

to s vedomým výberom či kontrolou

o to ťažšie. Spravidla si vôbec

neuvedomujeme, nakoľko je naše

myslenie ovplyvňované tým, čomu

sa všeobecne venuje veľa pozornosti,

čo takpovediac „visí vo vzduchu“.

Pre toho, kto dokáže myslenie dostatočného

množstva ľudí riadiť určitým

smerom, nie je potom ťažké

pre svoje zámery získať aj ďalších.

Tých pár jednotlivcov, ktorých to

neovplyvní, spravidla nepredstavuje

účinnú opozíciu.


TÉMA

PÔSOBIVÉ

SVEDECTVÁ

O PRENOSE MYŠLIENOK

Uvedené skutočnosti dokladá i „celosvetový

Projekt vedomia“. Aby sme

lepšie porozumeli experimentom,

vykonávaným v rámci tohto medzinárodného

projektu, oboznámime sa

najprv s niekoľkými skutočnosťami:

Elektromagnetické vlny ako

sprostredkovatelia správ majú tieto

správy prenášať neporušené, od

odosielateľa k príjemcovi. Ak sú však

signály príliš slabé, potom ich môže

zatieňovať tzv. „šum“ a sluchom ho

aj ako šumenie vnímame. Podľa

nášho súčasného poznania tento

šum vzniká z nepravidelných výkyvov

vovnútri používanej techniky

a prenosových kanálov. Aj u zdanlivého

„nič“, u fyzikálneho vákua

sa vyskytujú také výkyvy; tie však

v súčasnosti môžeme zaznamenávať

iba na základe ich jemných účinkov

na hmotné predmety (kvantových

fluktuácií). Myšlienky sú, podľa jednej

známej piesne, „prchavejšie než

tiene“, teda jemnejšie než to, čím

sa zaoberá dnešná veda a technika.

Môžeme teda v prvom rade vychádzať

z toho, že sa ich účinky prejavujú

v tých oblastiach, ktoré majú

čo do činenia so šumom, z nášho

pohľadu nepravidelným. Tento šum

je dnes považovaný za dôsledok náhodných

javov, ktoré sa dajú v bežných

podmienkach zaznamenať iba

prostredníctvom ich strednej hodnoty

alebo ich súhrnného pôsobenia,

práve tak, ako je to pri rádioaktívnom

rozpade. 2 To bolo smerodajné

pre vedcov, ktorí sa podieľajú na

Projekte vedomia. Na svojej domovskej

internetovej stránke 3 okrem

iného objasňujú:

„Celosvetový Projekt vedomia, nazývaný

aj Projekt EGG alebo GCP 4 ,

je medzinárodnou, multidisciplinárnou

spoluprácou vedcov, inžinierov,

umelcov a ďalších ľudí. (...) Od augusta

1998 sme zbierali dáta z globálnej

siete generátorov náhodných

čísiel. Táto sieť teraz dosiahla počet

zhruba 65 staníc. Na týchto staniciach

vytvárajú fyzikálne generátory

náhodné čísla a v sekundových

intervaloch ich potom prenášajú po

mesiace a roky do centrály v Princetone

(USA). Tam sú archivované

a neskoršie analyzované. Náš zámer

spočíva v preskúmaní jemných vzájomných

interakcií, ktoré odrážajú

prítomnosť a aktivitu vedomia v našom

svete. Dospeli sme k poznatku,

že naša globálna sieť reaguje na stav,

keď majú milióny z nás rovnaké zámery

a emócie. Môžeme to považovať

za dôkaz toho, že sa podieľame

na rastúcom globálnom vedomí. Pripomína

nám, že sme schopní toto

vedomie rozvíjať a že sme zaň zodpovední.

Vytvárame svet, v ktorom

žijeme, a pokiaľ to ako celok chceme,

môžeme po svete šíriť úsmev.“

Ako ukážkový príklad pôsobenia

totožných myšlienok a emócií uvádza

vedúci projektu Roger Nelson

11. september 2001. Vtedy boli ľudia

na celom svete, v rovnakom

čase konfrontovaní so skutočnosťou

teroristického útoku, ktorý bol

dovtedy považovaný za nemožný.

Myšlienky, nabité emóciami, ktoré

boli pri ňom vyvolané, viedli na

fyzikálnych generátoroch náhodných

31

Svet Grálu

24 | 2010


TÉMA

čísiel, rozmiestnených po celom svete,

k rovnorodým odchýlkam v tom čase

vytvorených náhodných čísiel.

MOC MYŠLIENKOVÝCH

FORIEM

Veľký význam a pôsobenie našich

myšlienok, svojím dosahom ďaleko

presahujúci výlučne osobný rozmer

človeka, zdôrazňuje aj Abd-

-ru-shin vo svojom diele „Vo Svetle

Pravdy“ 5 , kde sa okrem iného hovorí

o myšlienkových formách.

Z každej myšlienky vyžaruje určitá

informácia, preto má aj zodpovedajúcu

formu, ktorá ju odlišuje

od ostatných foriem. Rovnorodé

myšlienky si k sebe nachádzajú

cestu a môžu pri svojom zhlukovaní

veľmi zosilnieť, čo znamená,

že sa ľuďom, ktorí sú im otvorení,

vnucujú a podnecujú ich. Títo ľudia

sú síce spravidla presvedčení o tom,

že všetky myšlienky, ktoré sa vynárajú

v ich vedomí sú ich vlastné výtvory,

mnohé pozorovania to však

vyvracajú. Konanie ľudí nie vždy

usmerňujú iba čisté, plne vedomé

myšlienky. Mnohé pohnútky sa

uskutočnia nevedome, hnané zmesou

vlastných sklonov a prijatých

myšlienok. Pritom sa ľahko vytvára

bludný kruh. Ľudia sú ovplyvňovaní

prevládajúcimi myšlienkami,

ktoré svojou pozornosťou živia

a potom takto posilnené myšlienky

opäť vysielajú a tým upevňujú určitý

myšlienkový priestor. Týmto

spôsobom naprí klad veľmi zosilneli

myšlienky spojené so sexualitou,

takže mnohým ľuďom robí

problémy takéto myšlienky ovládnuť.

To vysvetľuje rastúci počet abnormálnych

spôsobov správania sa

a sexuálnych deliktov. V tejto súvislosti

sú už napríklad dostupné

„softvéry na ochranu detí“ pred

obsahom, ktorý „ohrozuje mládež“;

v mnohých prípadoch by sa

32

Svet Grálu

24 | 2010

však určite hodili aj „softvéry na

ochranu dospelých“. Totiž to, pred

čím máme chrániť deti, vlastne neprospieva

ani dospelým: ich myšlienkový

svet tak prijíma podnety,

ktoré majú nepríjemné dôsledky

nielen pre nich samotných. Robia

z nich odosielateľov myšlienok, pri

ktorých si želáme, aby radšej neexistovali.

Čo sa však vo všeobecnosti neberie

do úvahy je fakt, že naše myšlienky

zasahujú aj prírodné sily, alebo presnejšie

povedané bytosti ovládajúce

tieto sily; zadávajú tak podnet na

spätný účinok. Príčina takzvaných

prírodných katastrof tiež spočíva

v nás a v našich materialisticky orientovaných

myšlienkach. Existujú ľudia,

ktorí si túto skutočnosť osobne

prežili.

POZITÍVNE PÔSOBENIE

MYŠLIENOK

Myšlienky však môžu pôsobiť aj konštruktívne.

Tak napríklad zisťujeme,

že nové, neznáme skutočnosti a súvislosti

sa dajú rozpoznať alebo naučiť

o to rýchlejšie, o čo viac ľudí sa

nimi zaoberá. Pritom medzi týmito

ľuďmi nemusí existovať žiadne vonkajšie

spojenie – slovom, písmom ani

obrazom.

Poznanie uvedených skutočností

by mohlo ľudí motivovať, aby sa zaoberali

prevažne pozitívnymi a konštruktívnymi

vecami. Podporujúce

myšlienky sa potom budú presadzovať

ľahšie než všetko to, čo senzáciechtivé

masovokomunikačné prostriedky

zväčša rozširujú a čím sa

potom nespočetní ľudia v myšlienkach

zaoberajú.

„KRB MYŠLIENOK“ –

– NAŠE ZMÝŠĽANIE

V diele „Vo svetle Pravdy“ autor

už pred desaťročiami dôrazne

upozorňuje na účinky, ktoré môžeme

naším myslením vyvolať.

Skúsenosti však ukazujú, že preniesť

toto poznanie do bežného

života nebýva ľahké. Naše mentálne

prostredie tvoria i mnohé

znehodnocujúce myšlienky, ktoré

sa k nám stále znovu vkrádajú, ak

to dovolí naša duchovná alebo spirituálna

sila. A tá je žiaľ, spravidla

málo rozvinutá. Nedosahujeme

teda poväčšine takú bdelosť, aká

sa od nás požaduje: „Udržujte krb

svojich myšlienok čistý, tým založíte

mier a budete šťastní!“ 6

Krb – to nie je len samotný oheň,

ale i miesto, v ktorom oheň horí,

a krb myšlienok takisto nemožno

stotožňovať so samotnými myšlienkami.

Je skôr vnútorným postojom,

z ktorého sa myšlienky vynárajú,

je akoby filtrom myšlienok, ktoré

na nás pôsobia. Ten určuje, akým

myšlienkam a s akou intenzitou sa

oddávame.

SILA A OBLASŤ

PÔSOBENIA MYŠLIENOK

Naše zmýšľanie, celkový stav našej

mysle teda rozhoduje o tom, aký

druh myšlienok v nás vzniká, aké

myšlienky z nás vychádzajú a aké

nás môžu zvonka ovplyvňovať.

A čím väčšie je naše zanietenie alebo

vrúcnosť, o to mocnejšie a pôsobivejšie

sú aj myšlienkové formy. Tak

sa človek v najvyššej núdzi dokáže

trebárs i opravdivo modliť – a ak sú

jeho myšlienky čisté, potom môže

táto modlitba skutočne pomôcť, pretože

nájde spojenie k vyšším úrovniam

a silám. Pri modlitbách teda

nezáleží na vonkajšej forme či konkrétnych

slovách, ale na sile a čistote

cítenia.

Sú ľudia, ktorí sa vo svojich modlitbách

celkom nezištne prihovárajú

za vyššie blaho druhých či celého

sveta.


ZDRAVIE

Jednoduchým spôsobom k tomu

môžeme prispieť všetci – tým, že

s vedomím sily svojich myšlienok

pestujeme dobro v sebe a prispievame

tak pozitívnym, nápomocným

zmýšľaním k dobru všeobecnému.

MUDr. Jan Palouček

3. diel

CESTA K ŽIVOTU

Dr. Gerd Harms

gerd.harms@svetgralu.cz

1 Viď napr.: www.remoteviewing.de

alebo www.welt-der-wahrnehmung.

de

2 Autor sám zostavil také fyzikálne generátory

náhodných čísiel na základe

procesov šumu alebo procesov rádioaktívneho

rozpadu. Nesmú sa zamieňať

s matematickými generátormi náhodných

čísiel, keďže ich náhodné čísla síce

nie sú zjavné, napriek tomu sú však vopred

stanovené (pseudonáhoda).

3 http://noosphere.princeton.edu/

4 Global Consciousness Project (Projekt

globálneho vedomia)

5 V tomto diele sa slovo „myšlienka“ vyskytuje

samostatne alebo ako súčasť

iného slova na zhruba 350 miestach

textu.

6 „Vo Svetle Pravdy“, 1. zväzok, prednáška

„Prebuďte sa“

LIEČIVÁ SILA – MAGNETIZMUS

A ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE

V nasledujúcom článku si priblížime podstatné piliere medicíny budúcnosti,

ktorá pomáha nielen prostredníctvom chemických liekov a technických

zariadení, ale je založená na jemnejších oblastiach. Ústrednou myšlienkou celej

série „Cesta k životu“ je osobná zodpovednosť na základe širšieho povedomia

o našom ľudskom bytí.

LIEČIVÁ SILA – AKO

JU DOSIAHNUŤ?

Ľudia obdarení liečivou silou sú

odvekými sprievodcami chorých.

Takmer vždy sa však svojimi

schopnosťami vymykali súdobému

medicínskemu poznaniu, dnešok

nevynímajúc. Nedôvera, prenasledovanie

a závisť dodnes sprevádzajú

ich cestu rovnako, ako úcta a obdiv.

V porovnaní s vývojom medicíny,

sprevádzaným zvratmi a hľadaním,

zostáva liečivá sila bez premien, vo

33

Svet Grálu

24 | 2010


ZDRAVIE

svojom pôsobení dokonalá. Akoby

stála vysoko nad všetkým ľudským

poznaním – ako memento pripomínajúce

pôvod života samotného. Je

nenápadne darovaná vždy iba jednotlivcom,

a to v rôznych obmenách

a intenzite. Je darom, po ktorom

mnohí túžia, v snahe pomáhať

druhým. Celkom prirodzene potom

vyvstáva otázka, či je nejakým spôsobom

možné sa k daru liečivej sily

dopracovať a ako.

V prvom rade treba vziať na vedomie

skutočnosť, že duchovným základom

každého nadania je čistá

túžba spojená s vytrvalým úsilím.

Takým vytrvalým, že obstojí

i v skúškach mnohých životov. Zákony

vesmíru vychádzajú čistej túžbe

a úsiliu vždy v ústrety, preto môžu

i v tomto prípade priniesť spravodlivé

vyrovnanie v podobe daru liečenia.

Ovládať pravú liečiteľskú silu

sa preto nikdy nedá naučiť, ani ju

získať iným spôsobom, pretože skutočné

dary môže človek iba prijímať.

Sú určené jeho duchu a musia preto

zostať nezávislé na predstavách jeho

rozumu. O ich udelení rozhoduje vyššia

moc, pretože človek sám nikdy nie

je schopný domyslieť dôsledky svojich

34

Svet Grálu

24 | 2010

želaní. V ich splnení či nenaplnení

spočíva jeho najvyššia ochrana a vedenie,

ktorému by sa mal pokorne

podvoliť. Toto konštatovanie nie je

populárne, lebo nevychádza v ústrety

obvyklej domnienke o takmer neobmedzených

ľudských možnostiach.

Naopak, človek sa ním stavia na stupeň,

ktorému prislúcha viac skromnosti

a vďaky za všetku telesnú a duševnú

výbavu, ktorú od vesmíru do

života dostal vo svojich schopnostiach

i obmedzeniach. Kto

z dnešných, tých domnelo

hrdých ľudí

by dobrovoľne zliezol

na stupeň, ktorý

zdanlivo sľubuje

len drinu a odriekanie,

stupeň, na

ktorom by sa musel

zriecť všetkého

predstierania?

Ak niekomu nie je

liečivá sila daná, nie

je to omyl ani iný nedostatok

zo strany

prírodných zákonov

– je to ochrana

a pomoc. Človek

však spravidla už nie

je schopný vidieť vo svojich obmedzeniach

ukazovateľa tej najlepšej cesty,

lebo si navykol pozorovať svoj život

jednostranne, iba z hľadiska pozemského

prospechu. Ak sa mu zdá niečo

atraktívne a vábivé, vyrazí za novým

cieľom bez ohľadu na svoje skutočné

vlohy, o ktoré sa má v živote opierať

a ktoré si bezpochyby aj priniesol na

svet. Snaží sa potom dobývať to, čo

je pre neho neskutočné a čo svojou

vzdorovitosťou nikdy nedosiahne.

Jeho konanie je potom vlastne nesúhlasom

a vzburou proti osudovému

určeniu, ktorému položil základ

on sám, svojimi predchádzajúcimi

životmi.

Je nanešťastie dostatok príležitostí,

ako domnelé liečivé

schopnosti pomerne ľahko získať.

Majstrami a veľmajstrami v tomto

odbore sa to len tak hemží. Vzniká

tu dojem, akoby človek mohol sám

tento dar rozdeľovať. Aký by tu

potom bol rozdiel medzi človekom

a Stvoriteľom...?

Pravá cesta na získanie liečivých

schopností spočíva v duchovnej premene

človeka. Ten v sebe musí pripraviť

pôdu na prijímanie vyššej sily,

pretože každá skutočná sila vyžaduje

aj verného správcu. Inému nemôže

byť darovaná, lebo by ňou ubližoval

sebe aj iným. Verným správcom tejto

sily sa môže stať človek, ktorý v sebe

priviedol k životu túžbu po blízkosti

Svetla. Táto túžba mu umožňuje poznať

svoju bezpodmienečnú závislosť

od zdroja všetkého života a vychováva

ho k pokore a trpezlivosti.

V neustálom úsilí je vnútro človeka

spolu s jeho telom prebudované natoľko,

že oboje rezonuje s určitým

stupňom liečivej sily. Keď človek dosiahol

vo svojom vnútornom vývoji

stanovenú výšku, na ktorej ho očakáva

vzácny dar, potom môže nastať

okamih spojenia. Dar tu bol už

pripravený, len človek sa zdržiaval

dole. Jeho duša a telo sa teraz stávajú

mostom, po ktorom môžu plynúť

hojivé lúče k tým, pre ktorých je

to dobré. Nie všetkým ľuďom je totiž

určená blahodarná úľava, pretože by

sa znova ocitli v nebezpečenstve, že

upadnú do starých návykov.

Túto cestu získavania liečivých

schopností je možné priblížiť aj iným

obrazom: každý človek sa podobá na

brúsený kryštál. Typ výbrusu a jeho

dokonalosť závisí v plnej miere od

toho, akým spôsobom vyhodnocuje

človek svoje zážitky a skúsenosti – či

sú pre neho nástrojom sebapoznania,

alebo zámienkou na nespokojnosť

a na výpady proti druhým.

Ak ich používa ako brusivo s pevným

zámerom prijímať a odrážať

stále viac svetla, bude výbrus žiarivý


ZDRAVIE

a krásny. Prekážky sa pre neho stanú

ukazovateľmi cesty a ochrancami.

Využíva ich ako nástroj na rozjasnenie

a vystupňovanie lesku ďalších

plôch, ktorými môže prenikať svet lo

jeho duše. Ak si naopak zvolí zlý spôsob

vyhodnocovania, bude vnímať

prekážky a obmedzenia predovšetkým

ako brzdu svojho zamýšľaného

rozvoja. Drahocenné jadro zostane

ukryté pod nevzhľadným, hrubým

povrchom, ktorý dáva len matne tušiť,

že tu leží vzácna, lež nepoužitá surovina.

Prítomnosť svetla v kryštáli

ho čoraz viac nadľahčuje a on môže

v pomyselnej špirále stúpať stále vyššie

až do miest, kde zásluhou svojho

výbrusu môže odrazu pojať liečivé

svetlo. Neopracovaná surovina naopak

zostáva ležať v dôsledku svojej

tiaže na rovnakom mieste tak dlho,

dokiaľ sa nerozhodne inak. Prevaľovanie

na rovnakej úrovni jej k lesku

nepomôže, pretože tu sa odlamuje

a brúsi výlučne nahrubo. Ak sa tu

a tam prelomí ochranný val zásahom

cudzej vôle, takže sa telo stane

dočasne prístupné trocha vyšším

vibráciám, ku ktorým však nebolo

privedené postupným vývojom vlastnej

duše, spôsobuje táto energia iba

škodu, i napriek zdanlivej prechodnej

úľave. Mnohí ľudia sa podrobujú

špeciálnemu mentálnemu výcviku,

aby zvýšili svoju schopnosť pracovať

s energiou. Všetky tieto metódy psychického

drilu nesú vysoké riziko neprirodzeného

vývoja, lebo čistota sily

je už od počiatku skalená nezvyklým

chcením. Týmto spôsobom môže byť

posilnená náchylnosť k chorobám

a môže dôjsť k zhoršeniu stavu namiesto

liečenia.

ŽIVOTNÝ

MAGNETIZMUS

Rôzne formy liečiteľských schopností

majú celý rad označení, ktoré

niekedy vypovedajú viac o osobných

predstavách, než o skutočnej podstate

menovaného deja. V zásade sa

dajú tieto schopnosti rozdeliť na dve

skupiny:

Odovzdávanie vlastnej energie. Pre

túto skupinu je predpokladom dokonalé

telesné zdravie. Životná sila

je vytváraná v miernom prebytku,

ktorý môže byť odovzdaný druhým

ľuďom, bez ujmy na vlastnom zdraví.

Znakom tohto spôsobu liečenia je

únava, ktorá sa dostavuje po odčerpaní

životnej sily až k medznej hranici,

potrebnej na zachovanie vlastnej

rovnováhy. Liečivé vibrácie tohto

typu sú nešpecifické, hrubšieho charakteru

a môžu sa veľmi dobre uplatniť

najmä pri bolestivých stavoch.

Odovzdávanie energie prijatej

z vyššej úrovne. V tejto rozvetvenej

skupine dochádza k rozličnému typu

prenosov síl z onoho sveta. Charakter

a intenzita liečivého prenosu závisí

nielen od vnútorného a telesného

stavu liečiteľa, ale aj od vnútorného

stavu pacienta. Priebeh liečenia je

celkom nezávislý od osobných želaní

alebo predstáv a v prísnej spravodlivosti

zodpovedá skutočnému stavu

duší. Pri akomkoľvek druhu prenosu

liečivej sily je cieľovou stanicou

pozemské telo, ktoré je vplyvom liečenia

podnietené na obnovenie svojej

zákonitej činnosti. Je to teda vždy

len pozemské telo, ktoré sa samo

uzdravuje, akonáhle na to prijalo

silu. Z tejto skutočnosti je možné

vyvodiť niekoľko závažných záverov.

Ak má byť telu zachovaná možnosť

uzdravenia, musia zostať všetky základné

telesné systémy neporušené.

V tejto súvislosti je potrebné zmieniť

sa predovšetkým o negatívnom dopade

chemickej liečby a ožarovania,

ktoré v rôznej miere atakujú krvný

a imunitný systém.

Cieľom liečby teda nesmie byť

snaha vnútiť telu určitý stav – síce

žiaduci, ale nie sú preň vytvorené

predpoklady. Základom liečby je

vytváranie podmienok, v ktorých

telo nadobúda schopnosť regenerácie.

Vlastné liečenie vykonáva potom

telo samo, iba je potrebné ho k tomu

vhodným spôsobom povzbudiť.

Tento prístup však vyžaduje omnoho

viac trpezlivosti a aj úcty k vlastnému

telu, než je obvyklé. Telo sa

má stať každému človeku vzácnym

nástrojom, ktorý bude s najväčšou

starostlivosťou ochraňovať a udržiavať

vo vzornom poriadku.

35

Svet Grálu

24 | 2010


ZDRAVIE

Telo je vo svojej činnosti

celkom závislé od

energie, ktorú prijíma

z viacerých úrovní.

Z tohto pohľadu je cieľom

liečenia taký stav, v ktorom

telo znova získa stratenú

schopnosť prijímať

energiu zvonka v dostatočnej

miere. S touto energiou

potom hospodári tak,

ako mu predpisuje jeho

vnútorný zákon. Ľudské

predstavy o tom, aká porucha

by sa mala upraviť

najskôr, sa však často rozchádzajú

so skutočnými

potrebami tela. Tam, kde

sa vyvíja príliš veľký tlak

na úpravu určitých porúch

bez toho, aby sa rešpektovali

energetické väzby na

ďalšie orgány aj zákonitá

postupnosť regeneračných dejov, dochádza

k ďalšie mu poškodeniu. Dalo

by sa povedať, že telo si želá, aby sa

s ním zaobchádzalo zodpovedajúcim

spôsobom. Tento spôsob nie je možné

zmeniť, pretože je dôsledkom pôsobenia

prírodných zákonov v ľudskom tele.

LIEČENIE – ČO JE TO?

Pod úspešným liečením si väčšina

ľudí predstaví iba to, že vymiznú určité

telesné alebo psychické príznaky,

ktoré ich obťažovali. Je samozrejmé,

že práve o tento výsledok v medicíne

predovšetkým ide, je však veľký rozdiel,

akým spôsobom sa tento výsledok

dosiahol.

Pôvod choroby spočíva vo vlastnostiach

človeka, teda v jeho vnútornom

svete. Zásahom v telesnej rovine,

napr. potlačením problémov, vyoperovaním

orgánu alebo utlmením

nervového systému nie je ovplyvnená

hybná sila choroby, spočívajúca

v nesprávnom vnútornom pohybe

36

Svet Grálu

24 | 2010

človeka. Tu je potrebný oveľa hlbší

zásah, ktorý však musí každý urobiť

sám, lebo nikto nemôže vstúpiť do

vnútorného sveta človeka, aby uskutočnil

jeho premenu.

Pravé liečenie je preto neodmysliteľné

od zásadného prehodnotenia

životných postojov. Ak to dokáže,

potom sa človek samočinne otvára

pôsobeniu liečivých prúdov, pomáhajúcich

jeho telu vrátiť sa na úroveň

svetlejších záchvevov. Svojou úprimnou

snahou vyslovuje už čistú prosbu,

ktorú nepotrebuje formovať do slov.

Kto sa síce zbavil určitých problémov,

avšak svoj život vedie ďalej spôsobom,

ktorý mu tieto obtiaže spôsobil, nech

neráta so skutočným, trvalým uzdravením,

lebo za skutočné uzdravenie

je nutné považovať iba uzdravenie

ducha. Je to nadobudnutie vlastností

a postojov, ktoré poháňajú človeka

v jeho živote prospešným smerom,

prinášajúcom silu telu i duši. V priebehu

liečenia je k pacientovi vytvorený

most žiarenia, nespočíva však

v moci liečiteľa ovplyvniť, či a do akej

miery človek túto pomoc

prijme. Čo ako dobrý liečiteľ,

nemôže svojím zásahom

vykonať viac, než

sprostredkovať liečivú silu.

Pacient sa môže tomu žiareniu

otvoriť – ale nie je

mu otvorený automaticky.

Žiadne liečenie nedokáže

natrvalo napravovať nedisciplinovanosť.

Kto

nechce sám na sebe pracovať

a podkopáva svojím

chybným postojom opatrenia,

ktoré môžu prispieť

k uzdraveniu, nemal by

sa čudovať, ak bude liečenie

bezvýsledné. Pokiaľ

pacient nerobí všetko potrebné

na svoje uzdravenie,

alebo dokonca z princípu

odmieta zmeniť svoj

životný štýl, je otázne, do

akej miery je účelné vynakladať pre

neho vzácnu silu. Preto je nesprávne,

ak sa v mnohých prípadoch hovorí

o neúspešnom liečení, pretože neúspešný

bol pacient a nie liečivá sila.

Nie je možné považovať sa za pasívny

„objekt“, ktorý cez seba nechá

prejsť umenie lekára alebo liečiteľa,

aby ich tým urobil zodpovednými

za svoje zdravie. Žiadny lekár alebo

liečiteľ nedokáže uzdraviť. Tí všetci

môžu vytvoriť len lepšie podmienky

a možnosti na pôsobenie liečivých

síl. Potom sa už môžu len prizerať –

pretože prevziať zodpovednosť za cudzieho

ducha nie je v ich moci.

Mudr. Jan Palouček

jan.paloucek@svetgralu.cz

Vo štvrtej časti našej série „Cesta k životu“

nájdete: Tajomstvo energetickej výmeny


PRIKÁZANIE

„Cti

otca

i

matku!“

Martin Ernst

Štvrté

prikázanie

Nedávno sme sa s kolegom zhovárali

o štvrtom prikázaní.

Uprostred rozhovoru ma prerušil

a s ľahko ironickým úsmevom nadhodil:

„Snáď nechcete so všetkou vážnosťou

tvrdiť, že desatoro prikázaní

má dnes ešte význam?! Zamyslite sa

predsa, kedy prikázania – ak je vôbec

možné ich odvodzovať od nejakého

autora – vznikli! Údajne pred tromi

tisíckami rokov. Prosím vás, aké spoločenské

pomery vtedy vládli? Pozrime

sa napríklad na štvrté prikázanie:

deti, predovšetkým synovia,

boli vtedy pre svojich rodičov „zaopatrením

v starobe“! Dcéry a synovia,

ktorí vo veľkej rodine zaručovali

prežitie otca a matky, po svadbe

totiž opúšťali rodičovský dom. Dôchodky

vtedy neboli. Prikázanie bolo

preto vytvorené z praktických dôvodov.

Deti, ktoré boli napriek rôznemu

strádaniu s námahou vychované,

nemali zabúdať na rodičov, keď

raz zostarnú.

Také zaopatrovacie zariadenie

v dnešných časoch, keď sa má každý

sám vopred postarať o seba na starobu,

predsa nie je na mieste. Neočakávajme

od mladej generácie príliš.

Založiť si vlastnú existenciu nie

je dnes ľahké. Koľko rokov musí taký

mladý človek napríklad študovať,

kým dosiahne titul? Čakáte snáď, že

mladá, vyštudovaná žena zavesí svoje

povolanie na klinec, aby rodila a vychovávala

deti, keď si konečne mohla

splniť sen o vytúženom zamestnaní? –

Nie, prikázania platili pre vtedajšiu

dobu. Do dnešnej už nepatria!“

Tým bola táto téma pre kolegu

ukončená.

Mne však v hlave vírili myšlienky:

Čo by to bolo za Boha –

a bezpochyby to bol Boh, ktorý Mojžišovi

odovzdal svoje zákony – keby

jeho pokyny mali len „prechodný“

význam? Potom by to bol nedokonalý

Boh! Ale Boh je dokonalý vo všetkom,

čo hovorí a čo robí!

Čo som mohol kolegovi – keby

nebol odišiel – odpovedať? Mohol

som mu povedať, že prikázania

nemožno posudzovať len z materiálneho

hľadiska! Sú myslené

všeobsiahle. Poskytujú oporu predovšetkým

v eticko-mravnej oblasti,

ukazujú nám duchovné mosty, aby

sme my, ľudia, mohli v harmónii

a bez zbytočných bremien prežiť svoj

pozemský život.

Napomenutie, aby sme ctili otca

i matku – teda v zmysle otcovstva

a materstva – má platnosť

na všetky časy. Nabáda k úcte k tomuto

poslaniu rodičov, aj ich deti.

Pre rodičov je dôležité, aby si boli

vedomí povinností, ktoré otcovstvo

a materstvo prináša. Majú poskytovať

deťom domov. Táto úloha sa

nemôže a nesmie prenášať na štát,

i keď je dobré, že tým deťom, ktoré

nemôžu nájsť bezpečie u rodičov,

ponúka náhradné možnosti. Podľa

zákonov stvorenia potrebuje každé

dieťa bezpečie u rodičov a teplo domova,

aby sa mohlo podľa svojho založenia

rozvíjať. Takýto domov môže

poskytovať dospievajúcemu len nenarušená

rodina.

Trend rastúcej rozvodovosti

považujem za dôkaz morálneho

úpadku. V rozvrátených manželstvách

zmizla schopnosť – alebo

vôbec ochota – viesť užitočnú diskusiu

a vyjasňovať si problémy.

Deti by si však mali uvedomiť –

okrem dnešného domáhania sa „detských

práv“ – aj svoje samozrejmé

povinnosti voči rodičom. Vzájomná

láska medzi rodičmi a deťmi je základným

kameňom harmonickej rodiny.

Len rovnováha medzi dávaním

a braním prináša mier a harmóniu.

Z prirodzenej potreby vyjadriť vďaku

svojim rodičom potom vyvierajú

i rešpekt a úcta. Štvrté prikázanie to

pripomína.

Martin Ernst •

martin.ernst@svetgralu.sk

37

Svet Grálu

24 | 2010


Katedrála sv. Jána vo Vallette bola

hlavnou katedrálou Rádu Maltézskych

rytierov, aj keď vonkajšok budovy tomu

nenasvedčuje. Každý rytier musel pri

prijatí do Rádu priniesť dar, ktorý bol

využitý na výzdobu interiéru chrámu.

Katedrála sv. Jána má jednoduchý

zovňajšok, ale interiér je prepychovým

súborom pozlátených prvkov, mramorovej

mozaikovej podlahy, bohatých

nástenných malieb a pozoruhodných

umeleckých diel, z ktorých najznámejším

je obraz Michelangela di Caravaggia

nazvaný „Sťatie Jána Krstiteľa.“

Úzka ulička tichého mesta Mdiny,

bývalého hlavného mesta, ktoré

si až doposiaľ zachovalo pôsobivú

atmosféru stredoveku, aj vďaka tomu,

že je prístupné iba pre chodcov

38

Svet Grálu

24 | 2010


Valletta, Republic Street. Arkiere sú asi najtypickejším znakom maltskej architektúry. Tieto pôvabné architektonické prvky nájdeme na Malte

na mnohých miestach.

MALTA

Malta je súostrovie viacerých ostrovov, z ktorých sú iba tri obývané.

História osídlenia ostrovov siaha k piatim tisíckam rokov.

Svojou strategickou polohou odpradávna pútala pozornosť

najrôznejších dobyvateľov: Feničanov, Rimanov, Byzantíncov,

Vandalov, Arabov či Normanov. Tí všetci tu, na tomto maličkom

území, zanechali svoje stopy.

Rudolf Harčarík

rudolf.harcarik@svetgralu.sk

Mohutná kupola kostola Našej Panej z hory Karmel má výšku 42 metrov a je jednou

z dominánt hlavného mesta Valletta. Počas II. svetovej vojny bola úplne zničená. Po

skončení vojny bola obnovená do svojej pôvodnej krásy.

39

Svet Grálu

24 | 2010


20-tonový monolit v chrámovom komplexe Haqar Qim, čo v preklade znamená „Kamene

modlitieb“. K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov.

Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené doposiaľ najstaršie megalitické chrámy na svete,

a to Ggantija na ostrove Gozo a Hagar Qim a Mnajdra na ostrove Malta. Zaujímavosťou

je, že okolo roku 2500 pr. n. l. sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili.

Replika bomby z II. svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny zažili obyvatelia Malty 2000

bombových útokov, pri ktorých zahynulo 1500 ľudí a bolo zničených viac než 30 000

budov. V roku 1942 zasiahla bomba chrám v Moste. Chrám je známy tým, že má tretiu

najväčšiu kupolu v Európe. V čase dopadu bomby na chrám v ňom bolo zhromaždených

300 ľudí. Bomba prepadla kupolou, ale nevybuchla a ani nikoho nezranila. Do bomby

vyrobenej v plzenskej Škodovke nedali robotníci v rámci sabotáže rozbušku.

40

Svet Grálu

24 | 2010


FOTOREPORTÁŽ

Príkre útesy spadajúce prudko do mora utvárajú pôsobivú scenériu severozápadnej časti ostrova Malta.

Monument apoštola Pavla postavený na ostrove pomenovanom po apoštolovi. V roku 60 n. l. pri tomto

ostrovčeku stroskotala loď s apoštolom Pavlom a ďalšími 270 ľuďmi na palube. Všetci stroskotanie

prežili. Mnoho Malťanov sa počas trojmesačného pobytu apoštola na ostrove stalo kresťanmi.

Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto.

Tento dojem je klamlivý; je to dôsledok veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov.

Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek.

41

Svet Grálu

24 | 2010


HUDBA

Jaroslav Klimecký

Josef Suk starší (1874 – 1935), žiak a zať Antonína Dvořáka, český skladateľ, huslista a člen slávneho Českého kvarteta, bol veľkým

lyrikom českej hudby. Na jednej strane človek s nesmiernym pokladom láskavosti a vrúcneho citu, na druhej strane opora a disciplinovaný

člen najlepšieho vtedajšieho českého sláčikového kvarteta, pracovitý skladateľ, komponujúci svoje diela v hotelových

izbách a v čase krátkych letných prázdnin.

olo to 6. apríla 1898. V Národnom

divadle prebieha premiéra

B

Zeyerovej rozprávkovej hry so scénickou

hudbou Josefa Suka. Diváci

počúvajú so stále rastúcim záujmom

úvod predstavenia. Zahajujú ho pokojným

spevom lesné rohy, tiché tóny

drevených nástrojov s vlnami akordov

harfy pripravujú nástup hlavnej myšlienky

Prológu. Prednáša ju krásne

husľové sólo s protihlasom klarinetu

a vlnením harfových akordov. V okamihu

doznenia vrcholu rozprávkovej

nálady sa opona otvára a v pokračujúcom

husľovom sóle sa rozoznieva

ľúbezný, túžobný motív Mahulieny.

Spolu s opakujúcim sa vstupným spevom

lesných rohov uvádzajú slová

dievčaťa-Rozprávky poslucháča do

dávneho Slovenska, do dejiska príbehu

o Radúzovi a Mahuliene.

„Som Rozprávka. Kto za mnou

pôjde, povediem ho do modrých

42

Svet Grálu

24 | 2010


HUDBA

krajov báje. Po starých cestách, šumiacimi

lesmi, okolo morských ôk

vás v tichú Slovač povediem. Ľud

voľný žije ešte v horách voľných. No

nešvár predsa už svoju skazu koná!

Dve kniežatá sa v nenávisti potýkali,

než zrodení… Radúz a Mahuliena,

o ktorých strastiach vám dnes všetko

rozpoviem…“

Tak sa pred poslucháčmi rozvíja dej

Zeyerovej hry. Tak prehovára k ľudským

srdciam Sukova hudba. Nielen

pri premiére, ale od reprízy k repríze

bolo čoraz zrejmejšie, aká dôležitá je

v Zeyerovej dráme práve táto hudba.

Suk tu vytvoril typ národnej, ľudovej

rozprávky v tónoch. Na základoch

Smetanovej a Dvořákovej českej

hudby – a predsa po novom – vyjadril

motív lásky utrpenia i vykúpenia. Čo

vzbudilo v skladateľovom vnútri také

čisté a ušľachtilé city?

D

AKO SA TO ZAČALO

o šiesteho ročníka Sukovho štúdia

na pražskom konzervatóriu,

kam bol prijatý už ako jedenásťročný

chlapec – na husle k riaditeľovi Bennewitzovi,

na kompozíciu ako Dvořákov

žiak, spadá zdanlivo náhodná

udalosť, ktorej dosah Suk nemohol

tušiť. Jedeného večera stretol vo foyeri

Národného divadla svojho učiteľa

s dcérou, ktorú mu Dvořák predstavil.

Bola to Otylka Dvořáková. Sukovi sa

zapáčila na prvý pohľad. Iste mu imponovalo,

že je dcérou milovaného

učiteľa, ale láska na prvý pohľad bola

rozhodujúca.

Vrcholom blaha bolo pre Suka

Dvořákovo pozvanie na návštevu

Vysokej, letného sídla Dvořákovej rodiny.

Považoval za vyznamenanie, že

on, sedemnásťročný konzervatorista

požíva takú dôveru presláveného skladateľa.

Pri jednej návšteve vo Vysokej

ho Dvořák požiadal o prácu na klavírnom

výťahu svojej predohry Othello

z cyklu Príroda, život a láska, ktorú

Suk s radosťou vykonal; a neskôr ešte

raz – na práve ukončenom Te Deum.

Dvořák bol v prípravách na odchod

do Ameriky a chcel mať výťahy hotové

pre svojho nakladateľa Simrocka.

Aj tejto práce sa Suk ochotne ujal.

Vo Vysokej sa vtedy Sukovi náramne

páčilo. Bola tam spoločnosť

mladých, veselých ľudí, prišiel spolužiak

a kolega Nedbal, bol tam aj huslista

Kovařík, sprevádzajúci Dvořáka

do Ameriky, a pravdaže, Otylka!

Dvořák však ihneď Suka zamestnal.

Zaviedol ho do altánku v záhrade, dal

mu pero, papier a prikázal, aby do večera

urobil kus práce. Tu však Suka

nadšenie opustilo. Práca mu vonkoncom

nešla od ruky. Zo záhrady počul

smiech Otylky, s ktorou od rána

neprehovoril slova, veselý hovor ostatných

hostí, a tak mu aj obed zhorkol

v ústach. Bolo mu ako vyhnancovi

na prahu raja. Najmä keď sa

k Otylke s veselým smiechom pripojil

i Kovařík. Popoludní ešte navyše

nesprávne prepísal kontrabasy, takže

Dvořák ho pokarhal – veru takto si

nešťastný a zahanbený Suk svoju návštevu

vo Vysokej nepredstavoval...

Mráčiky sa však rýchlo prehnali.

Netrvalo dlho a Suk prebýval vo Vysokej

častejšie.

V tom čase pracoval aj na svojich

skladbách. V nich sa vtedy prejavoval

výraz mladistvého smútku, melanchólie,

ktorý ho viedol k obľube

molových tónin. Dvořák, s veľkým

záujmom sledujúci vývoj mladého

skladateľa, videl, že Suk sa nemôže

vymaniť z molového pátosu. Poradil

mu: „Suk, teraz je leto, tak urobte

niečo radostné, aby to neboli stále tie

veľkoleposti v mole.“

A tak Suk už počas leta začal pracovať

na svojej Serenáde Es dur pre

sláčiky, jednej z jeho najznámejších

a najpôsobivejších skladieb. Jej tóny

počúvame na Vianoce v televízii

i v rozhlase dodnes.

Dvořák nevidel Sukovu Serenádu

pred odchodom do Ameriky. A tak

keď mu ju Suk po návrate ukázal,

prezrel si ju a zamračene povedal:

„Nebude z vás nič. Píšete veľké

noty! Šetrite papierom!“ Keď videl

Sukovo zmeravenie nad takým prijatím,

zmierlivejšie dodal: „Napokon,

aj Händel písal veľké noty, a predsa

bol veľkým skladateľom.“ A odporučil

Serenádu svojmu berlínskemu nakladateľovi

Simrockovi na vydanie.

Za Serenádu potom dostal Suk štátne

štipendium 400 zlatých. Mal vtedy

18 rokov.

T

ČESKÉ KVARTETO

u je potrebné obzrieť sa späť, do

čias nižších ročníkov Sukovho štúdia

na konzervatóriu. Tam sa vtedy na

hodinách komornej hudby zišli štyria

mladí, nadšení a nadaní študenti

a pod prísnym a cieľavedomým vedením

profesora Wihana, skúseného komorného

hráča, a tak zanedlho vzniklo

slávne České kvarteto. Vtedy v ideálnej

zostave – Karel Hoffman prím, Josef

Suk sekund, Oskar Nedbal viola a Otto

Berger cello – sa kvarteto v pomerne

krátkom čase stalo presláveným súborom.

Pre Suka potom, po absolvovaní

konzervatória, bolo České kvarteto

existenčným zabezpečením celých 40

rokov trvania tohto súboru. Platil však

za to dosť vysokú cenu: na väčšine svojich

skladieb pracoval, alebo ich aspoň

skicoval v hotelových izbách a vo vlakoch

na cestách po celej Európe.

Vo vzácnych chvíľach voľna medzi

početnými zájazdmi do zahraničia

hráči často vyhoveli i pozvaniam do

súkromných salónov nadšených milovníkov

hudby. Mnohé pražské i mimopražské

salóny stáli o to, aby mohli

privítať slávne České kvarteto. Tak

to bolo aj u mecenáša Josefa Hlávku.

Sem chodievali umelci ako boli Myslbek,

Vrchlický alebo Julius Zeyer. Ten

43

Svet Grálu

24 | 2010


HUDBA

motív vernej lásky, žiariacej čistotou

a nežnosťou, motív Mahulieny, zidealizovanej

Otylky, svieti dodnes v E dur.

Pre Suka to bolo obdobie prerodu

mládenca v muža. Prejavovalo sa nehou

muža k žene a aj istou zdržanlivosťou

voči Otylke Dvořákovej. Vrúcnosť

tohto pomeru sa však stupňovala, keď

Suk videl, že sú jeho city opätované.

Otylka si píše do svojho denníčka:

„Ja snívala som o šťastí a ono stále nešlo

– až zrazu v zime, zvečera, bez ohlásenia

vošlo.“ Inokedy: „Len chvíľu ešte

maličkú a iste príde hrať. A prišiel,

hral a aj spieval. Kto poznal si moje

city, ktoré hudbou jeho nádhernou mi

v dušu boli vliate? Kľačala som a počula

hudby umné zvuky a ticho v srdci

plakala – kto pozná moje muky?“

Mahuliena: „Moje srdce krvavý je

kvet. Čo bolí ma, čo bolí? Nad hlavou

mojou, keď mraky tiahnu, za nimi by

som chcela – neviem prečo a kam.“

V role Mahulieny sa objavila Otylka

a Suk sa časom stáva uznávaným nápadníkom.

Má 23 rokov. Už takmer

patrí do Dvořákovej rodiny. Vo Vysokej

je ako doma, v Prahe býva v rovnakom

dome ako Dvořákovci. Celé

okolie už vie o vzťahu týchto mladých

ľudí, len Dvořák akoby nič nepozoroval.

V čase, keď Suk s Otylkou už pomýšľajú

na sobáš, prekvapil svoju dcéru

otázkou, kto vraj to z Českého kvarteta

za ňou chodí! Dvořák sa nemohol

zmieriť s myšlienkou, že by mal stratiť

svoje najmilšie dieťa a svadbu odďaľoval,

aj keď mal Suka veľmi rád ako

človeka aj ako hudobníka. Vedel však

dobre aj z vlastnej skúsenosti, že chlieb

hudobníka býva niekedy tvrdý a trpký,

a práve taký ťažký môže byť aj chlieb

skladateľovej ženy.

Otylka však už nebola štrnásťročným

dievčatkom, s ktorým sa Suk lúčil

pred ich odchodom do Ameriky, kam

s matkou a bratom sprevádzala otca.

Pôvabná dievčina teraz vítala Suka vo

Vysokej s čoraz menej tajenou náklonnosťou.

Láska Dvořákovej dcéry a mlavtedy

práve chystal vydanie staroslovenskej

rozprávky Radúz a Mahuliena.

Uvažoval aj o jej javiskovej podobe

s vhodnou scénickou hudbou. Hlávkova

manželka, ktorá dobre poznala

Sukove skladby, bola nadšená predovšetkým

Serenádou pre sláčiky a prišla

na myšlienku, že by Suk mohol Zeyerovu

hru zhudobniť. Prostredníctvom

nej Zeyer teda poslal Sukovi, ktorého

osobne nepoznal, text hry. Hneď po prvom

čítaní bol Suk taký zaujatý čistou

poéziou a dejom, že si ihneď poznamenáva,

kde by mala znieť hudba, kde

dať priestor slovu. Na tomto pláne už

potom nič nemenil. Aj Dvořák, ktorý

obdivoval Zeyerove verše, tento plán

schválil. Suk odsunul prácu na iných

skladbách a začal pracovať na Radúzovi.

Spolu s ním prežíval svoju čistú

lásku k Otylke.

Radúz: „Ó, nikdy rosa svetlejšia nepršala

z nebies než tá, čo padá teraz

z blankytu tvojich očí! Kto si?“ „Som

Mahuliena… Kráľ je môj otec…“

České kvarteto r. 1895; zľava K. Hoffmann,

H. Wihan, O. Nedbal a J. Suk

Túto časť Suk pôvodne zamýšľal

v B dur. Ale Dvořák svoj názor prejavil

prosto: „Ako huslista, Suk, by ste

mohli vedieť, že keď niekomu hrá Rozprávka

do uška, musí to byť vo vyššej

polohe, a nie tudlikať na A strune.

Dajte to do E dur!“ Suk to uznal, a tak

44

Svet Grálu

24 | 2010

dého skladateľa už nebola nijakým

tajomstvom. A tak Dvořák konečne

súhlasil, že bude mať v mladom skladateľovi

dobrého člena rodiny i nástupcu

vo svojom umení, a došlo k zasnúbeniu

Josefa Suka s Otiliou Dvořákovou.

Josef Suk a Otilie Dvořáková

Otylkin denníček: „Či máš ma, milý,

máš ma rád? Veď ty tou istou otázkou

si v ten deň moje „Áno“ vynútil, ó, doznať

lásku nebeskú ma tlkot srdca prinútil.“

V izbičke vo Vysokej, kde Suk pracoval,

sa pianíno po prvý raz rozoznelo

hudbou Rozprávky: motívom Mahulieny,

motívom lásky. Na záhrade načúvala

Otylka a Sukovi s jarou v srdci

kvitla i láska v hudbe. To bolo až do

svadby s Otylkou najšťastnejšie obdobie

Sukovho života.

Radúz: „Ty prichádzaš, spása moja!

O, zadržím ťa, zadržím... už nikdy,

nikdy neunikneš mi s mojou chorou

pamäťou...!“

Mahuliena: „Utíš sa, moja duša premilá!

Utíš sa a počuj! Je spása tebe

možná!“

Vo štvrtok 17. novembra 1898 sa splnil

sen oboch šťastných snúbencov.

V pražskom Novom Meste, v kostole sv.

Štefana, za účasti mnohých Dvořákových

i Sukových priateľov, slávnostným


HUDBA

obradom uzavreli manželstvo. Nevestiným

svedkom bol jej strýko gróf Václav

Kounic, Sukovým svedkom najstarší

člen Českého kvarteta, „pán profesor“

Hanuš Wihan. Nad mladými manželmi

sa sklonilo nebo šťastia.

Mahuliena: „Ó, hviezda moja utešená,

telesného puta zbavený, Radúz

môj sladký, drahý, schopný si teraz počuť

môj hlas a rozumieť, čo duša moja

duši šepká tvojej!“

Suk sa čoskoro rozhodol dať hudbe

k Zeyerovej dráme formu orchestrálnej

suity. Zhrnul ju podľa deja do štyroch

viet s názvami: „O vernom milovaní

Radúza a Mahulieny a ich strastiach“,

„Hra na labute a pávy“, „Smútočná

hudba“, „Runy kliatba a ako bola láskou

zrušená“. S názvom Pohádka ju

venoval pani Zdenke Hlávkovej. Už

pri prvom naštudovaní Oskarom Nedbalom

vo februári 1910 bolo zrejmé,

Otilie Dvořáková (1878 – 1905)

so synom Josefom

že mal autor pri písaní hudby šťastnú

ruku. Ako samostatné symfonické orchestrálne

dielo nastúpila Pohádka

úspešnú cestu koncertnými sálami ako

jedna z citovo najhlbších a najrýdzejších

skladieb českej hudby. Ako verná

pieseň vernej lásky dvoch ľudí.

„Ó, budú ešte neskoré pokolenia si

rozprávať o vernom ich milovaní! Tak

ako v rozprávke, akí šťastní sú Radúz

a Mahuliena!“ znejú posledné slová

i tóny dohry, keď opona padá.

N

ANJEL SMRTI

etrvalo dlho a po úspechu Radúza

a Mahulieny sa znovu

ozval básnik Julius Zeyer so žiadosťou,

či by Suk zhudobnil jeho ďalšie

dielo: legendu „Pod jabloňou“. Tu Suk

dlho váhal. Text legendy bol v úplne

inom duchu ako Radúz a Mahuliena.

Zaujalo ho však šťastné manželstvo

hlavných hrdinov legendy, Živana

a Danice. Videl v nich naplnenie

svojho verného milovania Radúza

a Mahulieny, aj obraz vlastného rodinného

šťastia. A tak vtedy už ťažko

chorému básnikovi písomne potvrdil

spoluprácu. Sukova hudba k tejto legende

je oslavou rodinného šťastia,

ešte zdôraznenou očakávaným narodením

prvého dieťaťa. Radostné očakávanie

však kalilo zistenie vážneho

srdcového ochorenia mladej matky.

Po ťažkom pôrode sa narodilo zdravé

dieťa, no matkina choroba nebola

zažehnaná. Suk odchádzal na zahraničné

turné Českého kvarteta v obavách

a starostiach.

V Španielsku, l. mája 1904, ho zastihla

správa o Dvořákovej smrti.

Odchádza do Prahy, bolestne zasiahnutý

nečakaným odchodom milovaného

učiteľa a svokra, i v starostiach

o chorú Otylku, ktorej sa otcova

smrť musela dotknúť oveľa hlbšie.

Svojej bolesti dala priechod vo verši:

„Moja túžba sa raz stíši a spať budem

pri Tebe svoj večný sen. Potom

nájdem upokojenie, môj milovaný,

drahý, vznešený!“

O rok nato, po zhoršujúcej sa chorobe

odišla 5. júla Otylka za svojím

otcom: Suk uložil svoju nesmiernu

bolesť do piatich viet symfónie

Julius Zeyer (1841 – 1901)

s menom anjela smrti – „Asrael“.

Na titulnú stranu partitúry napísal

venovanie:

„Vznešenej pamiatke Dvořákovej

a Otylkinej.“

Asrael je prvým dielom mohutného

štvordielneho cyklu, ktorým

Suk dovršuje svoje životné dielo. Po

prvý raz zaznelo 3. februára 1907.

Nasleduje hudobná báseň Pohádka

léta 1909, symfonická báseň Zrání

1918 a Epilog – symfonická skladba

pre veľký orchester, zbor a sóla, 1933.

Josef Suk, človek zlatého srdca,

ktorý vôkol seba šíril lásku slovom

i skutkom, odišiel za svojou Mahulienou

krátko po oslave svojich šesťdesiatin

– 29. mája 1935.

Literatúra:

Jaroslav Klimecký

jaroslav.klimecky @ svetgralu.cz

J. M. Květ: Josef Suk, Praha 1936

Jiří Borkovec: Josef Suk, Praha 1956

Zdeněk Sádecký: Lyrismus v tvorbě Josefa

Suka, Praha 1966

45

Svet Grálu

24 | 2010


46

Svet Grálu

24 | 2010

Z pokladov Biblie

„A z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných

a v mäse tučných a pásli sa na mokradi“

(Prvá kniha Mojžišova Gn 41, 2)

Nedávno mi prišiel na um príbeh

o Jozefovom výklade sna

v Egypte. Znovu som si pritom uvedomil,

aké aktuálne sú staré biblické

príbehy a aké pravdy v sebe skrývajú.

Faraónovi sa sníval sen, ktorý sa

opakoval a znepokojoval ho. Videl

v ňom sedem dobre vykŕmených

kráv, ktoré potom zožralo sedem

vychudnutých, slabých kráv. Musel

nad snom premýšľať. Nakoniec si

nechal zavolať izraelitu Jozefa, nech

mu sen vyloží.

A tak Jozef faraónovi vysvetlil,

že vo sne ide o prirovnanie. Sedem

krásnych a dobre vykŕmených kráv

predstavovalo sedem rokov, počas

ktorých sa dala očakávať veľmi bohatá

úroda. Sedem hladných kráv

naproti tomu oznamovalo príchod

siedmich nasledujúcich rokov

biedy a nedostatku. Jozef vo svojom

výklade upozornil faraóna aj

na vhodné preventívne opatrenia,

ktoré bolo nutné vykonať. Požadoval,

aby sa prebytky z bohatých

rokov uskladnili a vznikli tak zásoby

na nadchádzajúce obdobie núdze.

Faraón rozpoznal Jozefovu múdrosť

a menoval ho správcom budúcich

úrod. –

Martin Ernst

Jozefove slová sa vyplnili a krajina

vďaka nemu dokázala prečkať čas

núdze. Z uskladnených rezerv bolo

možné zásobovať dokonca i susedné

národy. –

V čom je tento príbeh aktuálny?

Myslím si, že nepreháňam ak poviem,

že sa dnes nachádzame na začiatku

„siedmich rokov nedostatku“.

Hospodárske bohatstvo je spotrebované,

v prázdnych trezoroch úverových

ústavov sú len bezcenné papiere.

Hospodárstvo stráca na sile.

Namiesto nového rastu prichádzajú

ťažkosti s odbytom a poklesy obratu.

Podľa biblického príbehu povedal

Jozef faraónovi: „Nie ja, ale Boh

priaznivo odpovie faraónovi!“ (Prvá

kniha Mojžišova Gn 41, 16) Faraón

sa riadil tým, čo mu bolo zvestované.

Ale pýtali sme sa my – v čase

„siedmich rokov všeobecného blahobytu“

– na vôľu Stvoriteľa? Alebo

sme sa nechali viesť vnímavou predvídavosťou?

Nie! V popredí vždy stáli

zištné rozumové záujmy. Ľudia mysleli

len na vlastné výhody a na čo najvyššie

zisky, kým osud prírody, spoločnosti

a blížnych im bol ľahostajný.

Teraz sú „tučné roky“ preč. Aj

tam, kde mali vzniknúť duchovné

zásoby v podobe trvalých hodnôt, sú

zásobárne prázdne. Duchovne sme

schudobneli; sotva dnes môžeme byť

vzormi a ani okolité národy z nás nemôžu

mať úžitok.

„V krajine sa nebude nič vedieť

o hojnosti pre hlad, ktorý potom

nastane, lebo bude strašný. A to, že

sa faraónov sen opakoval dva razy,

značí, že Boh s istotou rozhodol túto

vec a že ju Boh uskutoční čoskoro.“

prorokoval vtedy Jozef. (Prvá kniha

Mojžišova Gn 41, 31-32)

Čo nás z tejto duchovnej chudoby

môže zachrániť? Predsa duchovný

chlieb! Kristus povedal: „Vezmite

a jedzte!“ (Matúš 26, 26) – Tým chlebom

je jeho Slovo. A kto prijme Kristovo

posolstvo, ten bude pripravený

i na ťažšie skúšky. Kto prijme Kristovo

Slovo, ten aj v čase „chudobných

rokov“ bude žiť!

Martin Ernst •

martin.ernst@svetgralu.sk


O duši,

ktorá

hľadala

domov

Dlhé tri dni a tri noci sa Renáta

odhodlávala na tento krok

a zvažovala všetky pre a proti. Rozum

jej hovoril, aby urobila, čo požadoval

jej priateľ; no jej cit, ten materinský,

ktorý sa v nej začal prebúdzať,

keď zistila, že je tehotná, ju od tohto

kroku odrádzal. Renátin priateľ deti

nechcel, to jej dal už predtým nekompromisne

najavo. A teraz dostala

na výber – buď on, alebo dieťa.

A pretože Renáta toho muža milovala

a nedokázala si predstaviť život bez

neho, vyhral v ťažkom vnútornom

boji rozum. Teraz teda sedela Renáta

v čakárni gynekológa, aby požiadala

o prerušenie tehotenstva.

Bolo tu plno. Chcela odviesť svoje

myšlienky od toho, čo ju čakalo, a tak

siahla po časopisoch na malom stolčeku.

Z kôpky zdravotníckych informácií

a bulvárnych časopisov vypadol

list písaný na písacom stroji.

Zaujal ju, pretože kto ešte dnes, v čase

počítačov a tlačiarní píše na stroji?

Časopisy teda opäť odložila a začítala

sa do onoho listu. Nadpis znel:

O DUŠI, KTORÁ

HĽADALA DOMOV

Na onom svete prebývajú milióny

duší, ktoré čakajú na svoju príležitosť,

na vtelenie sa do ľudského tela –

aby zbierali nové skúsenosti potrebné

na ďalší vývoj, aby pomáhali ostatným

nájsť cestu zo zmätkov, ktoré

na zemi často panujú, či aby odčinili

karmu z minulých pozemských životov.

Keď žena tu na zemi otehotnie

a v jej tele sa začne utvárať telíčko

dieťaťa, podľa zákona príťažlivosti

rovnorodého bude k nej priťahovaná

niektorá z duší, ktoré túžobne čakajú

na možnosť vteliť sa.

Tak to bolo aj v prípade jednej konkrétnej

ľudskej duše na onom svete.

Ťahalo ju to k tehotnej pozemskej

žene, ktorá s ňou mala zrejme mnoho

spoločného – a bolo to krásne a svetlé.

Duša sa zdržiavala v jej blízkosti

a čakala na chvíľu, kým ľudské telíčko

dorastie tak, aby sa s ním mohla

spojiť. V blízkosti ženy jej bolo dobre,

horšie to bolo, keď prichádzal muž,

ktorý k žene patril. Vanul z neho

chlad a napriek tomu duša vedela,

že ju aj k tomuto mužovi pútajú neviditeľné

vlákna. Nebolo to však nič,

čo by ju tešilo.

Jedného dňa, keď si bola žena svojím

tehotenstvom – a šťastím, ktoré

cítila – už celkom istá, oznámila túto

očakávanú radostnú udalosť svojmu

mužovi. Jeho reakcia však prekvapila

ju aj dušičku, ktorá sa chystala na inkarnáciu.

Muž dieťa odmietol a žene

dal ultimátum: potrat alebo rozchod.

Dostala pár dní na rozmyslenie, potom

sa žene ozve a spýta sa, ako sa

rozhodla; povedal a odišiel.

V miestnosti po ňom zostala hrôza

a strach. Duša bola na smrť vydesená,

trpela vnútorným bojom, ktorý žena

viedla sama so sebou. Vysielala do jej

myšlienok prosby, aby ju neposielala

preč, aby si dieťa nechala, cítila však,

ako sa myšlienky ženy, ktorá muža

veľmi milovala, jej úpenlivým prosbám

stále viac uzatvárajú.

Žena dala nakoniec prednosť svojej

láske k mužovi, a tak jedného dňa

bola tejto duši bolestne odopretá možnosť

novej inkarnácie na zemi.

Vzťah tých dvoch ľudí nestroskotal,

ale šťastný nebol. Ženu ešte dlho trápila

horká ľútosť a vo chvíľach samoty

si predstavovala svoje nenarodené dieťa,

ktoré už mohlo behať a sedieť s nimi pri

stole... Bola to dlhá cesta, ktorú museli

prejsť, kým obaja, muž i žena, dostali

príležitosť napraviť svoju chybu.

Ani duša to nemala ľahké. Až po dlhom

čase prekonala strach z odmietnutia.

Potom sa v nej začala opäť

prebúdzať túžba po živote na zemi,

a podarilo sa jej nájsť pár, ktorý ju

s radosťou privítal.

P.S. Mohol by to byť môj príbeh. Aj

ja som sa kedysi rozhodla pre lásku

k mužovi a zabudla som na všetko ostatné.

Snáď tento príbeh pomôže iným

ženám v ich rozhodovaní a udrží niektorým

dušiam ich domov. Preto som

sem položila tento list.

Renáta dočítala a položila list späť.

Zdvihla sa a potichu opustila čakáreň

lekára. Rozhodla sa: jej dieťa sa

narodí, a ona urobí všetko pre to, aby

bol jeho domov šťastný.

Na motív poviedky Irmhild Karner:

Duša, ktorá predsa ešte našla domov (GW 10/99)

napísala Anna Štefková •

anna.stefkova@svetgralu.cz

Anna Štefková

47

Svet Grálu

24 | 2010


NÁZORY

48

Svet Grálu

24 | 2010

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

číslo 24/2010, vyšlo 1. 6. 2010.

Redakcia:

SVET GRÁLU n. o.

Rastislavova 9, 040 01 Košice

Adresa administrácie:

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),

Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,

Mária Pesselová, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský

Vydavateľ:

Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o.

Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),

Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)

Tlač:

družstvo EKON, Jihlava

Ilustrácie:

• Dreamstime: Alain Lacroix, Leuven, Belgium (titul, 6), Wingedsmile (2),

Mona Makela, Tres Piedras, United States (4, 15), Barak Tal, Palmachim,

Israel (5), Alle (5), Kiraly Zoltan, Timisoara, Romania (6–7), Fausto Fiori,

Milan, Italy (7), Serge23 (8), Ljupco Smokovski, Skopje, Macedonia (9),

Radu Razvan, Cluj Napoca, Romania (9), Kozsák Rudolf Árpád, Budapest,

Hungary (10), Kts (10), Iurii Kryvenko, Kyiv, Ukraine (13), Yuri Arcurs,

Aarhus Centrum, Denmark (27), Dmccale (29), Julien Tromeur, Paris, France

(31), Ken Hurst, Waxahachie, Tx, United States (35), Pavel Losevsky, Moscow,

Russian Federation (37), Andrej Bezuglov, Kyjev, Ukrajina (25),

Lev Dolgachov, Talin, Estonsko (26)

• wikipedia.org: Samuel Hahnemann (17), John Dee a Edmund (22),

Josef Suk (42), České kvarteto (44), Julius Zeyer (45), Zener_cards (30)

• www.antonin-dvorak.cz: Josef Suk a Otilie Dvořáková (44),

Otilie Dvořáková se synem Josefem (45)

• www.sxc.hu: Samuel Rosa, Paris, France (12), miamiamia (33)

• 4umi.com: Mephistopheles Wittenberg lithograph (21)

• www.wga.hu: DUCCIO di Buoninsegna, Healing of the Blind Man (34)

• www.artrenewal.org: Carl Heinrich Bloch, Christ Healing (36)

• www.allposters.com: Faust (19) • www.britannica.com: Faust (20)

• www.rhine.org: (30) • www.annegeddes.com: (47)

• www.rutgers.edu: (zadná strana obálky)

• texurestockbyhjs.deviantart.com: (zadná strana obálky)

• Svět Grálu: (2, 3) • GralsWelt: (titul, 3, 4, 11) • Filip Langar: (14)

• Ľubomír Textoris: (23, 24) • Rudolf Harčarík: (4, 38–41)

• Jozef Lehotkai: (46, 50) • Pavel Patloch: (5, 8)

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše

príspevky.

redakcia

Život na druhom brehu

Zaujímam sa o veci, ktoré som dlho

považovala za zbytočné a dlho som

apelovala aj na iných, aby ma z takýchto

tém vynechali. Nie som neveriaca,

práve naopak, no hmatateľné

veci boli pre mňa omnoho dôveryhodnejšie

ako dohady. No ktosi tam,

na druhej strane, má za úlohu približovať

ľudstvo viac a viac k tomu,

aby sme si uvedomili svoju zraniteľnosť,

maličkosť, potrebu a hlavne

podstatu vlastnej existencie ako takej.

Viem, o čom píšem, lebo som si to

mohla vyskúšať, „ bolo mi to dovolené“.

(…) Zažila som počas svojej

srdcovej arytmie tzv. „odchod“ aj

„príchod“ (…). Najprv som sa veľmi

bála, keď som sa ráno prebudila. No

keď som si prešla spomienky, tak

som pochopila, že to bolo krásne.

(…) Bola som na pokraji nervového

zrútenia, lebo manžel bol alkoholik,

tri deti, každodenné hádky a potom

srdce. Denno-denne som sa modlila,

aby sa to skončilo. A prišlo to,

na čo som nikdy ani len nepomyslela.

Stála som v lese a uvidela osobu,

ktorá stála pri strome a vzápätí sa

stratila. Tak som sa podišla pozrieť,

čo sa deje, no v tej chvíli som pocítila

niečo ako „vtiahnutie“. Ocitla

som sa v miestnosti, bola chladná

a pripomínala mi patológiu. Okolo

mňa sa objavili malé stvorenia ako

detičky, tíško mi šepkali, aby som sa

nebála až som zrazu počula z chodby

ťažké a pomalé kroky. Ukázali mi,

aby som išla do vedľajšej miestnosti.

Strach ma tiesnil, no ktosi, alebo čosi

sa mi prihováralo, až som pocítila

pokoj. Vošla som teda do tej izby.

Oproti, v rohu miestnosti, stál neskutočne

veľký stôl. Za ním sedela

osoba, do tváre som jej nevidela, ale

mala som pocit, akoby to bola žena.

Mala na hlave veľkú kapucňu, ktorá

bola súčasťou jej oblečenia. Po chvíli

krátkeho uvažovania, kto to je, sa

objavila mohutná, chudá ruka a až

vtedy som si všimla, že na stole leží

neskutočne veľká kniha. Tou chudou

rukou po nej prešla a v hlave sa

mi objavil hlas: „Ešte nie, ešte nie je

čas.“ A po mojom želaní odísť som

sa ocitla niekde úplne inde. Okolo

mňa sa objavili toľkí prechádzajúci

sa ľudia, až som si myslela, že som

na nejakej dovolenke. Potom som si

všimla dvere, nad ktorými bola markíza.

Podišla som k nim a keď som

vošla dnu, uvidela som niečo ako lavice

v triede a tam zopár ľudí. No

vtedy som už mala na mále a rozplakala

som sa. Ozval sa hlas: - „Prečo

plačeš?“ - „Lebo neviem, kde som

a prečo som tu!“. Vtedy som si všimla,

že osoba s ktorou sa zhováram,

je kolegyňa moje mamy, ktorá

zomrela, keď som mala asi 11 a teraz

mám 36. „Teta Ruženka - a vy ste tu

prečo ?“ - „No, ja som tu preto, lebo aj

my sa musíme pripraviť na príchody

tých, ktorí prídu po nás“ (vtedy mi

to nedávalo zmysel). Vo dverách sa

ozval ku mne akýsi hlas, no nikoho

som nevidela. Teta sa rýchlo prihovorila:

,,Ak sa vrátiš, povedz mame, že

sa mám dobre a že na ňu veľa myslím.“

Vtedy som sa postavila a vyšla

von. Celý čas som cítila, že za mnou


NÁZORY

niekto stojí, no po otočení som stále

pocítila telepatickú vetu „neotáčaj sa“.

Možno to znie humorne, ale objavili

sa predo mnou akési nad zemou sa

vznášajúce skútre. Pochopila som, že

čakajú na mňa. Môj strážny hlas mi

povedal „my ťa povedieme“. Strach

zo mňa opadol, no nesmelo som sa

usadila. Zrazu som uvidela svetlá

predo mnou a do tváre sa mi oprel

vánok. Mala som silný pocit voľnosti.

Ako pri silnom mesačnom svite v lete,

keď je spln, som videla vysoké stráne

a po pravici čiernu roklinu s nekonečnou

hĺbkou, z ktorej ma zamrazilo.

V tom okamihu sa tí dvaja predo

mnou stratili a v momente som uvidela

z diaľky sa blížiacu svetelnú rúru,

na konci s otvorom a zeleňou, ktorá sa

neuveriteľne rýchlo blížila. Kým som

sa spamätala, bola som von. Bola som

v tom istom lese, odkiaľ som sa sem

dostala. Cítila som v tvári slnko, vtedy

som otvorila oči a prebrala sa. Ležala

som na posteli a mala som neskutočne

ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní

som zišla k mame, ešte spala. Zobudila

som ju, lebo som si pamätala

odkaz. „Mami pozdravuje ťa teta

Ruženka“. Chudera, bola v šoku a nechápala,

čo chcem. Trvalo, kým sa

prebrala, všetko som jej povedala, no

potrebovali sme dôkaz. - „V čom bola

teta?“ - „Mala na sebe sivý kostým

a bielu blúzku. - „V tom bola pochovaná...“,

iba toľko vedela povedať. No

ja som nebola na jej pohrebe, takže

som ju nevidela.... Pochopila som, že

mám možnosť ísť ďalej, povedať ostatným,

že na druhú stranu ideme len

ako farebné duše, naša farba sa mení

podľa toho, akým životom sme žili.

Tam sa rozhodnú, kam nás zadelia.

Tešme sa z každého dňa, ktorý máme

a rozdávajme lásku, lebo presne tá,

čistá a úprimná, nás robí farebnými

a pre Boha potrebnými a áno, vraciame

sa, som si tým skoro istá, lebo

chyby sa musia naprávať a kto iný, len

my si ich musíme napraviť. A kto ma

sprevádzal,

teraz už viem -

bol to môj anjel

a teraz, keď si

naň spomeniem,

mám taký príjemný

pocit. Každý deň vstávajme s pocitom

„dnešný deň bude krásny“, lebo si ho

riadime my. Ak len podáme pohár

vody jednému smädnému, tak aj to

sa objaví na našej duši ako dobrý bod.

Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole, peniazoch,

drogách, sexe, sa vrátili preto,

lebo minulé životy premrhali, no zabudli

prečo sú tu; a tak to bude znovu

a stále dookola, až kým to nebude dokonalé.

Život je krásny, ale krátky, tak

si ho chráňme a vážme, rozdávajme

lásku a ošetrujme rany tých ktorí

nás potrebujú. Veď či chceme, alebo

nie, život „tam“ je naša súčasť. A nič

na nej nemôžeme zmeniť. Okrem jedného:

spôsob ako žiť a ako budeme

odchádzať.

Henrieta

Predplatné zabezpečuje

Svet Grálu n. o. Páričkova 21,

821 08 Bratislava 2

Tel.číslo: 0903 907 233,

e-mail: redakcia@svetgralu.sk,

číslo účtu: 4 350 319 108/3100

Ľudová banka.

www.svetgralu.sk

Predplaťte si Svet Grálu

10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)

ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch

dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)

získate časopis bez komerčnej reklamy až do Vašej schránky

darčekové predplatné

(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)

PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:

poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise

telefonicky na čísle 0903 907 233

prostredníctvom elektronického formulára na www.svetgralu.sk

S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou a variabilným symbolom.

Vážení čitatelia,

zaznamenali sme niekoľko prípadov nedoručenia časopisu.

Pokiaľ ste i vy márne hľadali vo vašej schránke niektoré

z objednaných čísel Sveta Grálu, neváhajte a ozvite sa našej

redakcii mailom alebo telefonicky. Chýbajúci časopis vám

opätovne zašleme.

49

Svet Grálu

24 | 2010


... NECH PRVÝ HODÍ KAMEŇOM

Kameň môže byť veľmi tvrdý.

ameň môže byť veľmi ostrý,

môže byť veľmi ťažký. S kameňom

sa dá budovať, ale tiež zraniť alebo

ublížiť. Celkom zreteľne si ešte spomínam,

ako po pustošivom bombardovaní

môjho rodného mesta v roku

1945 pukali obrovské kamene starobylého

kostola, ako kamenné múry

barokových domov ležali v rozvalinách

na rozrytých uliciach a zuhoľnatené

zvyšky múrov – kamenní

svedkovia bývalých múzeí, divadiel

a kultúrnych stredísk – sa varovne

týčili ako žalujúce prsty.

Kameňmi sa dá dokonca usmrtiť.

Zo starozákonných tradícií sa dozvedáme,

že ťažké previnenie proti Božiemu

príkazu alebo proti zvykom

a mravom bolo trestané smrťou ukameňovaním.

Porušiteľ zákona bol

privedený do kruhu, okolo neho stáli

jeho žalobcovia a predstavitelia obce.

Svedkovia hodili proti obžalovanému

prvý kameň, k tomu sa pridali ostatní,

až bol previnilec kameňmi prikrytý.

To platilo do istej miery ako symbol

vyhladenia páchateľa a spáchanej viny.

Jedného dňa, keď Ježiš učil

v chráme, prerušili zákonníci a farizeji

jeho prednášku a priviedli ženu,

ktorú pristihli pri cudzoložstve. Povedali

mu, že táto žena porušila zákon

a že musí byť ukameňovaná. Nech

nad ňou vynesie rozsudok. Žiadali to

od neho preto, aby vyskúšali, či Ježiš

bude ctiť literu ich zákona.

Vydali mu ženu na odsúdenie. Zdá

sa však, že Ježiš nemá záujem odsúdiť

ju. Ženu si nevšíma. Zákonníci, ktorí

50

Svet Grálu

24 | 2010

úzkostlivo dbajú na dodržiavanie zákona,

na neho naliehajú, aby povedal,

čo zamýšľa s touto previnilou ženou

učiniť. No namiesto toho, aby súdil

ženu, obracia sa Ježiš náhle na jej žalobcov.

Pohliadne im do tváre a hovorí:

„Kto z vás je bez viny, nech prvý

hodí kameňom!“

Niečo podobné židovskí kňazi ešte

nezažili. Jeden za druhým skladajú

tíško kameň na zem a vzďaľujú sa.

Nakoniec zostáva Ježiš so ženou sám.

Díva sa na ňu a hovorí: „Kde sú tvoji

žalobcovia, ktorí ťa obvinili?“ Ona

odpovedá: „Všetci odišli.“ Nato Ježiš

odvetí: „Keď ťa už nikto neobviňuje,

ani ja ťa neobžalujem. Choď a nehreš

už!“ A prepúšťa ju.

Táto udalosť ma nedávno opäť dojala.

Ak sa totiž pozerám trochu pozornejšie

okolo seba, tak sa mi niekedy

zdá, akoby ešte aj dnes boli

niektorí z nás ochotní kameňovať. Je

možné, že pochádzajú z kruhov, ktoré

cítia úzku spojitosť s Bohom? Mohli

by sme ich považovať za moderných

zákonníkov, veď oni predsa chcú iba

to, aby SLOVO bolo verne podľa litery

plnené. Zdá sa, že občas zabúdajú, že

Ježišovi ani tak nešlo o potrestanie

hriešnika, ako skôr o to, aby pochopil

a zmenil sa.

Jeden katolícky duchovný mi kedysi

rozprával, ako sa pokúsil správu

o cudzoložnici – ale mohol to byť aj

cudzoložník – priblížiť svojej obci.

Na jednom spoločnom popoludní

poprosil mladíkov, aby čakali pred

kostolom a každému návštevníkovi

Božieho domu dali jeden kameň. Boli

to kamene, ktoré kňaz v predošlý deň

zhromaždil a očistil na starom železničnom

násype. V kostole zhromaždeným

najprv prečítal príbeh cudzoložnice

z Jánovho evanjelia. Potom

povedal: „Teraz tiež každý z vás drží

v ruke kameň. Hodili by ste ho po cudzoložnici,

keby som vám to radil?

Poctivo priznajte: netlačí vás tento

kameň v ruke? Alebo vás snáď ťaží?

Nemohol by to byť kameň tvrdosti

vášho srdca? Kameň vašej nelásky?

Alebo kameň vášho sebectva? Vašej

sebalásky? Vašej lenivosti? Myslím, že

každý z nás sa ho chce zbaviť, oslobodiť

sa od ťarchy tohto kameňa. Poďte

dopredu a položte svoje kamene

žiadostivosti a malomyseľnosti sem

do blízkosti oltára Božieho!“

Všetci členovia zhromaždenia šli

jeden po druhom pred oltár a odložili

svoje kamene. Tak vznikla asi dva

metre od oltára hromádka kamenia.

Keď to všetko prebehlo, kňaz povedal:

„Ako môžeme konať bohoslužbu, keď

medzi nami a Bohom leží hromada

kamenia?“ – A vzal veľkú kyticu ruží

a kamene ňou zakryl. „Teraz žiari nad

tvrdým kamením láska a zakrýva ho.

Vezmite si tento obraz so sebou domov

ako podobenstvo. Pokúste sa namiesto

kameňov, ktoré vás delia od Boha,

nájsť a naplniť jeho lásku.

Páčilo sa mi, čo ten kňaz urobil.

A keď som sa večer ukladal na spánok,

našiel som v sebe ešte mnoho kameňov,

veľmi tvrdých kameňov.

Martin Ernst •

martin.ernst@svetgralu.sk


Dr. Raymond Moody

POPRVÝKRÁT NA SLOVENSKU!

Dr. Moody zhromaždil výpovede tisícov ľudí,

ktorí prežili klinickú smrť.

Ich skúmaním sa snaží klásť ďalšie otázky a vyvolať

diskusiu – nielen o smrti a o prekonaní

strachu z nej, ale najmä diskusiu o zmysle života

a o jeho naplnení.

Raymond Moody je držiteľom Svetovej ceny za

humanizmus.

Prednáška na tému:

EXISTUJE ZA HRANICOU ŽIVOTA ĎALŠÍ SVET?

Bude to zhrnutie poznatkov o skúsenosti ľudí, ktorí majú osobný zážitok

blízkosti smrti, a ponúka diskusiu nad najhlbším a večným mystériom našej

existencie: existuje po smrti život?

6. 9. 2010 o 19. hodine

Dom odborov Istropolis (Veľká sála), Trnavské mýto 1, Bratislava

Vstupenky v sieti Ticketportál, www.ticketportal.sk

alebo v pokladnici divadla Wüstenrot.

Po prednáške bude nasledovať autogramiáda.

autor bestselleru ŽIVOT PO ŽIVOTE

PROGRAM DR. MOODYHO V BRATISLAVE:

Prednáškové fórum Sveta Grálu

Téma: Smrť ako súčasť života

Sobota 9. októbra 2010, od 10.00 hod.

V sále Břetislava Bakalu, Žerotínovo nám., Brno

• MUDr. Jan PALOUČEK – Čo je smrť a čo sa s nami

stane po smrti? Aké sú oblasti onoho sveta, pomoc

a kontakt s našimi pomocníkmi a vodcami.

• MUDr. Ivan RUSNÁK, CSc. – Smrť ako súčasť života

• Ing. Artur ZATLOUKAL – 30 rokov medzi

mŕtvymi, o záhrobných vplyvoch nášho sveta

• Skúsenosti blízke smrti – zážitky z druhej

strany; rozhovory s ľuďmi, ktorí mali mimotelesný

zážitok alebo prežili klinickú smrť

a ďalšie...

Na prácu Raymonda Moodyho nadväzuje

celý rad odborníkov, je autorom niekoľkých kníh

a mnohých desiatok vedeckých článkov. U nás je

najznámejšia jeho kniha Život po živote. Témy boli

spracované aj filmovo a vyšli na DVD (česky Život

po životě, edícia Spiritual Cinema, www.spiritualcinema.cz)

Informácie na www.prazskebrany.cz.

Jaroslav Strnad

+420 603 551 824, jaroslav@felicius.cz

www.felicius.cz


„Som si istý, že všetky náboženstvá prinášajú rovnaké

posolstvo. Sú nimi láska, súcit, tolerancia, schopnosť

odpustenia, pestovanie sebaovládania a vnútorné

uspokojenie. Myslím, že z tohto základu vychádzali

všetky náboženstvá. A aj preto majú všetky náboženské

tradície – napriek všetkým filozofickým rozdielom –

rovnaký potenciál, a to je pomáhať ľudstvu.“

Dalajláma na konferencii Fórum 2000

More magazines by this user
Similar magazines