Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
strana 5<br />
strana 8<br />
strana 12<br />
strana 20<br />
Rozhovor s riaditeľkou mobilného hospica<br />
strana 32<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
<br />
<br />
<br />
strana 5<br />
strana 15<br />
strana 24<br />
strana 32<br />
strana 44<br />
<br />
<br />
<br />
VÝ VOJ ŽIVOTA<br />
SIEGFRIED<br />
ED<br />
HAGL<br />
Nová kniha<br />
z edície<br />
Svet Grálu<br />
Ezoterika je krokom rokomdoonoho<br />
onoho<br />
sveta.<br />
Sveta, ktorý existuje, ale skrýva<br />
www.svetgralu.sk<br />
aj nebezpečenstvo.<br />
E<br />
USPORADÚVAME PRE VÁS PRI TEJTO PRÍLEŽITOSTI<br />
strana 9<br />
Pět biologických ický<br />
zákonů doktora Hamera<br />
strana 13<br />
strana 5<br />
strana 11<br />
2. diel seriálu Tajomstvo zrodenia<br />
strana 21<br />
www.svetgralu.sk<br />
strana 32<br />
strana 35<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
strana 20<br />
strana 29<br />
strana 39<br />
cena 78 Kč<br />
POSELSTVÍ BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2010<br />
Barva roku 2010<br />
purpurová<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují<br />
fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
POSELSTVÍ<br />
ve dnech rokuBAREV<br />
2010<br />
Barva roku 2010 – purpurová<br />
www.svetgralu.sk<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 24<br />
Tajomná moc<br />
myšlienok<br />
Účinky myšlienok často podceňujeme,<br />
majú však silu, ktorú si väčšinou<br />
neuvedomujeme. Sú skutočné ako naše<br />
činy. Ibaže sú dôležitejšie.<br />
Vychádza v júni 2010<br />
19/2009 Svet Grálu<br />
<br />
Materialisti<br />
pochádzajú z opice<br />
… a Vy?<br />
Ako vznikol život<br />
8 STRÁN NAVIAC AC!<br />
MILÍ ČITATELIA,<br />
OD TOHTO ČÍSLA PRE VÁS ČASOPIS ROZŠIRUJEME<br />
ZA NEZMENENÚ CENU<br />
20/2009 Svět Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Duchovné súvislosti v uo<br />
živote<br />
marec – máj 2009 · číslo 19<br />
Svět Grálu<br />
Gemmoterapia v praxi KDYŽ TO NEBYL<br />
ZÁZRAK, CO TEDY?<br />
Ešte neprišiel čas – zážitok blízkej smrti<br />
Hriech Hi zvaný strava<br />
HAG<br />
červen –<br />
srpen 2009 · číslo 20<br />
Démonické sily a posadnutosť<br />
Nebezpečenstvo Hledání české hudby a sebe sama<br />
<br />
<br />
<br />
Ľudia by mali zomierať doma<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
v ezoterike<br />
Rakovina? Minimalizujte paniku!<br />
21/2009 Svet Grálu<br />
Prednáškové fórum časopisu<br />
<br />
Je rodina<br />
přežitek ?<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
Trestáním dětí si dospělí<br />
autoritu nezajistí<br />
Sloboda – dar<br />
Prožila jsem vlastní smrt<br />
alebo prekliatie?<br />
Strana 23<br />
Výchova –<br />
dětství podle plánu<br />
REPORTÁŽ<br />
Pouť do Lurd<br />
Svet Grálu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
september – november 2009 · číslo 21<br />
Svet Grálu<br />
Stretnutie s Jensom – muzikoterapia<br />
Zachráňme studničky<br />
Keď zomrelo milión Írov…<br />
Boj o modrý elixír života<br />
Tretia cesta za zdravím<br />
SLÁVIME<br />
december 2009 – február 2010 · číslo 22<br />
NARODENINY!<br />
Logoterapia, lekárska starostlivosť o dušu<br />
Siedmy zmysel človeka a zvierat<br />
PREDNÁŠKOVÉ FÓRUM<br />
Zákony inkarnácie<br />
Tunguzská záhada<br />
Zažil som smrť<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Už v predaji!<br />
Poselství barev 2010<br />
nástenný kalendár<br />
vreckový diár<br />
k tomu zdarma!
ydať sa do prírody –<br />
V to nie je len tak.<br />
Vstup do nej totiž obvykle<br />
strážia rozprávkoví<br />
černokňažníci a bludičky,<br />
zvádzajúci pútnikov na<br />
nepravé cesty. Spoznáte<br />
ich podľa toho, že – kráčajúc<br />
– nahlas preberajú<br />
svoje problémy v zamestnaní,<br />
starosti s prípravou<br />
šťavnatej roštenky a s nákupom<br />
v supermarkete. Vy ich najprv musíte<br />
minúť – neobzerať sa, ani nerobiť<br />
to isté! Až potom ste prešli skúškou<br />
a ste v prírode.<br />
To si tak idete, a naraz sa musíte zastaviť...<br />
Slnko presvitá mladým jarným<br />
lístím a v lese to vyzerá ako vo<br />
vnútri zeleného lampiónu; pod klenbou<br />
stromov sa ako chrámový zbor<br />
rozlieha vtáčí spev, vzduch bzučí jarným<br />
hmyzom, po zime dychtivo čiperným.<br />
Kdesi hore zaujato pracuje<br />
ďateľ a húževnato sa dobýja do<br />
uschnutého kmeňa; na konári sa na<br />
vás rozčuľuje veverička „cok! cok!“–<br />
čo vy tu? Dole niečo zašuchorí – snáď<br />
myš? Nie, to je drozd, starý známy:<br />
na všetky strany rozhadzuje vlaňajšie<br />
lístie, hľadajúc ukrytú pochúťku; podchvíľou<br />
sa ostražito rozhliadne. To my,<br />
braček drozd, my sme ti pri práci výkonnejší:<br />
keď my niečo robíme, tak to<br />
sme takí sústredení a ani sa veľmi nerozhliadame<br />
ako ty, no a pritom občas<br />
nejaká tá nepozornosť – čože? Nie, nechytí<br />
nás mačka, len nás vyhreší šéf<br />
alebo manželka. A jeme trikrát denne<br />
z porcelánu – čože? Nieee; čo to je, to<br />
ti poviem inokedy; ale umýva sa to<br />
fosfátovými práškami; čože? No to<br />
je taký praktický umývací prostriedok,<br />
veď sa kvôli nemu, samozrejme,<br />
stavajú kanalizácie a čističky. Ale obvykle<br />
sa trocha prejeme a potom sme<br />
z toho chorí, ale na to máme zase lekársku<br />
službu a sociálne poistenie; a...<br />
že čo odpadky? – nie, kdeže havrany,<br />
myši a líšky: máme také múdre, veľké<br />
a ťažké smetiarske vozy<br />
a akciové spoločnosti,<br />
a tie majú svoje učtárne<br />
a predstavenstvá... čože?<br />
Ale, daj už pokoj, milý<br />
drozd. A počuj – že tu<br />
máte čosi ako prírodné<br />
bytosti? Drozd sa na<br />
mňa zahľadel dlhým,<br />
predlhým pohľadom. Je<br />
ich tu toľko, že sa nimi<br />
musím predierať, hovoril ten pohľad;<br />
a ešte povedal: nevedel som, že vlastne<br />
nič nevieš, my sa vás ľudí bojíme a pritom<br />
si myslíme, že ste takí… no, ako –<br />
múdri, ale keď sa s vami dáme do reči,<br />
tak to ste takí – skôr zaostalí. To mi<br />
povedalo to drozdie oko. A frng! –<br />
ukázal mi päty, zakľučkoval medzi<br />
kmeňmi. – Ozaj, všimli ste si, že keď<br />
vták vzlietne, ešte nevie, kam vlastne<br />
poletí a kde pristane? Keď vrabec naďobne<br />
čerešňu, z ničoho-nič vyštartuje<br />
a namiesto ekonomicky správneho<br />
preletu na susedný konár, prefrčí<br />
polovicou záhrady a vyberie si just<br />
celkom iný strom a celkom inú haluz.<br />
To je taký iný životný štýl, vieme?<br />
A tak tu zostanete sám... sám? Hľa,<br />
tamto vzadu sa medzi stromami<br />
mihla postava: vysoký, chudučký<br />
šuhaj v klobúku, v jasnozelenej a modrej<br />
kamizolke... zaostríte zrak – nikto<br />
tam nie je. Zato vám odtiaľ zavanie citeľné<br />
odmietnutie, nevšímavosť, neláska,<br />
nechuť ukazovať sa alebo sa<br />
skontaktovať. Trocha sa vás to dotkne;<br />
bratku, tak ja tu stojím so srdcom na<br />
dlani, rozplývam sa nad drozdom –<br />
Á, už to mám: no áno, bodaj by ste<br />
nás ľudí mali radi, keď vám tu rúbeme<br />
stromy, rozhadzujeme smeti, robíme<br />
hluk – raz som v južných Čechách<br />
videl taký veľkostroj na rúbanie stromov:<br />
obluda podobná bagru sa priplazila<br />
sťa tuleň ku smreku, objala ho do<br />
pazúrov a bznnn! – chladnokrvne ako<br />
mäsiar ho podrezala. My tomu hovoríme<br />
úkladná vražda a zatvárame za<br />
to ľudí do väzenia. – Potom si strom<br />
NA ÚVOD…<br />
položila na zem, s bezcitnosťou požierajúcej<br />
modlivky ho pretiahla akýmsi<br />
obojkom a jedným ťahom odvetvila.<br />
Nakoniec kmeň rozrezala na dvojmetrové<br />
kusy pre papierne. Za tri minúty<br />
zostal z urasteného smreka peň, kôpka<br />
brvien a smutná hŕba haluziny. Až má<br />
z toho človek zimomriavky. Ale za to<br />
ja predsa nemôžem, vieš?<br />
A tak úkosom hľadíte medzi stromy,<br />
tam kde to pred chvíľou prebleslo<br />
modro a zeleno – my predsa nie<br />
sme všetci takí, my vás, kamoškovia,<br />
máme radi! Ale z toho mokrého<br />
miesta to zavialo chladom a dýchlo<br />
nevôľou: nevyhováraj sa na iných, človeče;<br />
koľkože ty rozdávaš lásky? A keď<br />
neseješ, čo chceš žať?<br />
Tu vo vás hegne; neostáva vám nič<br />
iné, len si rozpačito nasadiť čapicu<br />
a zahanbený kráčať lesom ďalej. Samozrejme,<br />
že si vás pritom všetci obzerajú<br />
a všetci to o vás vedia: aha, aj<br />
to je jeden z nich. Nie aby ste sa s ním,<br />
rusalky, hrali, ešte sa od toho úbožiaka<br />
zašpiníte, radšej bežte pripraviť<br />
tú kaluž pre žaby. I dôjdete až na<br />
okraj lesa, zmráka sa, z dediny počuť<br />
zvonenie „anjel pána“ a nad údolím<br />
sa dvíha Pani Hmla. Zastavíte<br />
sa, vy, bezdomovec, ktorý oddávna<br />
utekal z mesta a ktorého práve v prírode<br />
pohanili; v pomykove zložíte čapicu<br />
a nesmelo prehovoríte: ale aj tak<br />
vám ďakujem, viete? Že som mohol<br />
byť vaším hosťom, vo vašom kráľovstve<br />
a moci a sláve... A naraz je vzduch<br />
vôkol vás vľúdny, hebký a ktosi neviditeľný,<br />
kto toho už veľa vytrpel a napriek<br />
tomu nestráca silu a vrelosť, prehovorí:<br />
Nám? Bohu ďakuj, človeče,<br />
veď od neho máš v sebe ľudskú dušu,<br />
ktorú my nemáme; tak veľa ste toho<br />
od neho dostali a tak málo mu toho<br />
s vďakou vraciate! Poďakuj jemu, a my<br />
si už z tej vďaky od teba vezmeme to,<br />
čo nám chýba a čo nám dlhujete.<br />
Artur Zatloukal<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
OBSAH<br />
OSOBNOSŤ<br />
Bol Baťa fenomén?<br />
„Za Baťovcov bývalo všetko lepšie.“ Radi na tie časy spomínali<br />
nielen môj starý otec, ale i moji rodičia ...<br />
ROZHOVOR<br />
Zamenila som istotu za dôveru<br />
TÉMA<br />
Bohovia starých čias<br />
POSOLSTVO GRÁLU<br />
O prírodných bytostiach<br />
Rozhovor s Annou Sasarakovou<br />
nielen o patchworku, bylinkách<br />
a reflexnej terapii<br />
10<br />
Zašlé poznanie znovuobjavujú ľudia,<br />
ktorí sú spätí s prírodou<br />
Z prednášky Posolstva Grálu „Bohovia – Olymp – Valhala“<br />
SERIÁL<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
Duchovná rovnorodosť rodičov a detí<br />
ROZHOVOR<br />
Rozprávanie s Margot Ruis<br />
o neviditeľnom svete prírodných<br />
bytostí<br />
14<br />
„Kiežby boli všetky prírodné bytosti<br />
šťastné!“<br />
TÉMA<br />
Bytosti prírody<br />
Ukážka z knihy Margot Ruis<br />
5<br />
18<br />
19<br />
22<br />
26<br />
UMENIE<br />
O umení<br />
ŽIVOT<br />
Tchaj-ťi čchüan<br />
ZDRAVIE<br />
Nové skutočnosti o záhadnom ochorení<br />
Chcete vedieť v akom stave je svet?<br />
Pozrite sa na umelecké diela, ktoré<br />
práve vznikajú.<br />
27<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Anglicko – Norfolk 30<br />
ZDRAVIE<br />
Cesta k životu<br />
Svetlo a žiarenie, duch a astrálne telo<br />
2. diel seriálu liečiteľa MUDr. Jana Paloučka<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Stigmy<br />
Záhada „Kristových rán“<br />
Sú postihnutí stigmami svätí alebo tí, ktorí sa previnili?<br />
Zdravotné cvičenie? Meditácia?<br />
Umenie harmónie? Sebaobrana?<br />
Čo je to tchaj-ťi?<br />
Autizmus vo svete okolo nás<br />
32<br />
35<br />
39<br />
PRIKÁZANIA<br />
Tretie prikázanie 43<br />
44<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 48<br />
NA ZÁVER…<br />
Z poslednej vôle Tomáša Baťu 50
OSOBNOSŤ<br />
Bol Baťa fenomén?<br />
Anna Štefková<br />
----------------- ---------<br />
„Za Baťov bývalo všetko lepšie.“ Táto<br />
veta ma sprevádzala detstvom, pretože<br />
som sa narodila v Zlíne a obaja<br />
moji rodičia od svojich štrnástich rokov<br />
u Baťu pracovali. Párok s rožkom za korunu,<br />
ponožky sa neštopkali a v obchodnom<br />
dome bolo dostať všetko. A tie prvé<br />
máje! Skutočné nadšenie robotníkov,<br />
mladých mužov a žien v sprievode, pohostenie<br />
pre príbuzných v továrenských<br />
dielňach, v parku sa tancovalo... Radi na<br />
tie časy spomínali nielen moji rodičia,<br />
ale i môj starý otec, sám obuvník, ktorý<br />
sem chodil na návštevu. „Baťa a Zlín, to<br />
bola republika v republike,“ vravieval.<br />
Dlho som v tých Baťoch mala zmätok, Tomáš<br />
a Jan mi nejako splývali. Môj otec<br />
prišiel do Zlína z chudobného beskydského<br />
kraja v roku 1933, a až časom som<br />
pochopila, že Baťa, o ktorom sa doma<br />
hovorilo, bol už vlastne Jan Baťa, nie<br />
zakladateľ obuvníckych závodov Tomáš.<br />
Tomáša Baťu už rodičia nezažili, pretože<br />
ten v roku 1932 zomrel pri havárii lietadla.<br />
Jeho nevlastný brat, Jan Antonín<br />
Baťa, ktorý podnik v súlade s Tomášovým<br />
testamentom prevzal, však pokračoval<br />
v rokmi overenom štýle, takže pojem<br />
„baťovec“ s Tomášom Baťom nezomrel.<br />
Boli to aj starí baťovci, ktorí mi rozprávali<br />
o živote v Zlíne, aký bol v období<br />
medzi prvou a druhou svetovou vojnou.<br />
B<br />
aťovci boli obuvníkmi v Zlíne nepretržite<br />
viac než 300 rokov. Ten<br />
prvý, Lukáš Batiu, ako sa Baťovci až do<br />
18. storočia písali, prišiel v roku 1672<br />
do Zlína z Želechovíc, dediny vzdialenej<br />
asi 5 km. Potom opäť Lukáš, dvaja<br />
Martinovia, Šimon a dvaja Antonínovia<br />
boli ďalšími pokračovateľmi rodinnej<br />
obuvníckej tradície. Pre nás je<br />
dôležitý ten posledný Antonín – otec<br />
Tomáša Baťu. Tomáš Baťa sa narodil<br />
v Zlíne v roku 1876 do rodiny, v ktorej<br />
už boli starší súrodenci. Mal šesť<br />
rokov, keď začal z odrezkov vyrábať<br />
prvé topánočky. Neboli väčšie ako palec,<br />
a na zhotovenie takého páru topánok<br />
potreboval celý deň usilovnej<br />
práce. Ľudia, ktorí ocenili podnikateľského<br />
ducha dieťaťa, si ich kupovali.<br />
Keď potom chodieval s otcom na jarmoky,<br />
jeho oblasť podnikania sa rozšírila<br />
o ďalšie služby – pomáhal zákazníkom<br />
obúvať a vyzúvať topánky,<br />
zakúpenú obuv odnášal až do domu.<br />
Jeho snaha bola väčšinou odmenená<br />
drobnými peniažtekmi, ktoré si ukladal<br />
na vkladnú knižku.<br />
Keď mal Tomáš desať rokov, jeho<br />
matka zomrela. Dva roky nato sa rodina<br />
presťahovala do Uherského Hradišťa,<br />
kde Tomáš nastúpil do piatej<br />
triedy nemeckej školy. V Zlíne bola<br />
česká škola, v ktorej absolvoval štyri<br />
triedy. Keďže podobne ako väčšina<br />
žiakov po nemecky nevedel, kvôli<br />
tomu, ako sám tvrdil, výučba neprinášala<br />
žiaduci efekt. Navyše, často do<br />
školy nechodil, pretože musel pomáhať<br />
otcovi. V rodine sa vzdelanie cenilo,<br />
ale živnosť mala prednosť.<br />
Keď mal Tomáš štrnásť rokov, školu<br />
opustil a nastúpil do učenia k otcovi.<br />
Po nevydarenom pokuse o osamostatnenie<br />
vo Viedni sa vrátil späť a prevzal<br />
starostlivosť o odbyt u otca. Predaj<br />
po trhoch však nespĺňal jeho predstavy<br />
o modernom podnikaní. Kúpil<br />
si mapu, našiel Prahu, požiadal otca<br />
o peniaze a vyrazil na cestu. Živil sa<br />
žemľami, prespával na železničných<br />
staniciach, a po štrnástich dňoch sa<br />
vrátil a priviezol objednávky na topánky.<br />
Objav nového systému predaja<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
OSOBNOSŤ<br />
Tomáš Baťa<br />
mal pre dielňu rovnaký význam, ako<br />
pre Španielov objavenie Ameriky, napísal<br />
kedysi o svojej ceste. Teraz sa<br />
mohol podnik začať rozvíjať.<br />
Okrem nového systému predaja<br />
priniesla Tomášovi táto cesta ešte<br />
jedno poznanie. Uvedomil si svoje<br />
nedostatky – nečitateľný rukopis, nesprávny<br />
pravopis, nedbalé oblečenie<br />
či neznalosť spoločenského správania.<br />
Mal iba 16 rokov! Dnešní manažéri<br />
absolvujú množstvo školení a majú<br />
svojich poradcov, Tomáš si však musel<br />
poradiť sám. Niektorí obchodníci<br />
sa cítili dotknutí, že obyčajný chlapec<br />
z Moravy sa im stáva na roveň, a robili<br />
všetko preto, aby mu vzali odvahu.<br />
Iní sa však na mladého Moraváka,<br />
ktorý im ponúka obchod, pozerali<br />
s nadšením a podporili ho. Začiatok<br />
budúceho koncernu Baťa sa datuje<br />
od roku 1894, keď sa Tomáš so svojimi<br />
súrodencami Antonínom a Annou<br />
osamostatnili, založili obuvnícku<br />
dielňu a s tromi pomocníkmi<br />
začali výrobu. V roku 1900 už pracovalo<br />
vo firme 50 stálych zamestnancov.<br />
O šesť rokov neskôr si postavili<br />
prvú vlastnú továrenskú budovu<br />
a roku 1908 sa Tomáš Baťa stal jediným<br />
vlastníkom firmy. Živnosť bola<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
moderná – pevná pracovná doba od<br />
šiestej ráno do šiestej večer s hodinovou<br />
poludňajšou prestávkou, výplata<br />
každý týždeň. Osamostatnenie sa bolo<br />
vyjadrením túžby po lepšom živote.<br />
Mladí ľudia nepotrebujú mnoho, aby<br />
sa cítili bohatí. Baťovci mali odrazu<br />
viac času, začali sa stretávať s „lepšou“<br />
spoločnosťou a hanbili sa za to, že sú<br />
iba obuvníkmi.<br />
Zariadenia a materiál kupovali na<br />
splátky a keď nemohli platiť, predlžovali<br />
splatnosť. Veriteľom však dochádzala<br />
trpezlivosť a z konkurzu,<br />
o ktorom si Tomáš vždy myslel, že sa<br />
týka iných, sa mu začali ježiť vlasy na<br />
hlave. Konkurz firmy videl ako smrť;<br />
a on chcel žiť! Začal tvrdo pracovať,<br />
tak tvrdo, ako si to my dnes už sotva<br />
dokážeme predstaviť. Z krízy sa dostal.<br />
Dlhov síce mal viac ako majetku,<br />
ale dôležitejšie boli morálne hodnoty:<br />
jeho dôvera v prácu a dôvera dodávateľov,<br />
zákazníkov a robotníkov v neho.<br />
Zákaziek pribúdalo. Dokonca tak, že<br />
si Tomáš jedného dňa uvedomil, že<br />
nie je schopný dodržať svoje záväzky.<br />
Vtedy šlo o dodávku letnej textilnej<br />
obuvi s koženým podpätkom do<br />
Viedne. Meno firmy bolo ohrozené,<br />
pomôcť mohli jedine stroje. Voči nim<br />
mal však Tomáš veľkú nedôveru. Čítal<br />
romány Tolstého, ktoré hlásali jednoduchý,<br />
prostý spôsob života, a on Tolstého<br />
zbožňoval. No na filozofovanie<br />
nemal čas. Vydal sa na cestu do Prahy<br />
a odtiaľ pokračoval do Frankfurtu nad<br />
Mohanom, aby vyhľadal firmu vyrábajúcu<br />
obuvnícke stroje. Skoro si netrúfal,<br />
biedne oblečený a s chatrnými<br />
znalosťami nemčiny, vstúpiť do palácov<br />
bohatej frankfurtskej spoločnosti.<br />
Kapitalistická spoločnosť bola podľa jeho názoru<br />
dobrá iba pre leňochov a vykorisťovateľov, ale<br />
on sníval o jednoduchom živote podľa Tolstého<br />
Hľadal iba dva jednoduché stroje a videl<br />
strojov more – avšak všetky boli<br />
na parný pohon, ktorý firma nemala,<br />
a navyše, ceny presahovali jeho možnosti.<br />
Nakoniec Tomáš niečo nakúpil<br />
a vracal sa domov.<br />
Táto cesta otriasla jeho predstavami<br />
o budúcom živote. Tomáš Baťa,<br />
ako sám hovoril, bol až dovtedy svojím<br />
zmýšľaním možno i trochu komunista.<br />
Ovplyvnili ho knihy Tolstého,<br />
Svatopluka Čecha i literatúra českých<br />
bratov. Kapitalistická spoločnosť bola<br />
podľa jeho názoru dobrá iba pre leňochov<br />
a vykorisťovateľov, ale on sníval<br />
o jednoduchom živote podľa Tolstého.<br />
Chcel splatiť svoje i bratove dlhy<br />
a zarobiť toľko peňazí, aby si mohol<br />
kúpiť statok a pestovať všetko sám,<br />
pre seba a pre svoju rodinu. Továrne<br />
predsa zotročujú robotníkov, obchodníci<br />
parazitujú na práci iných! V nemeckom<br />
Porýní však videl továrne,<br />
krásne obytné domy, veľké lode na<br />
Rýne, ktoré prevážali tovar a... zdravých<br />
a dobre oblečených ľudí. Začal<br />
tušiť, odkiaľ toto bohatstvo a blahobyt<br />
prichádza – z tovární vybavených<br />
strojmi, ktoré vyrábali omnoho viac,<br />
než kedykoľvek mohol vyrobiť i ten<br />
najlepší robotník. Tomáš Baťa však nechcel<br />
patriť k nenávideným fabrikantom<br />
a vykorisťovateľom, chcel predsa<br />
svoj statok! No potom si spomenul na<br />
ustarostené oči svojich zamestnancov,<br />
ktorí sa obávali o svoju mzdu, keď sa<br />
firma dostala do problémov. Títo ľudia<br />
nezarábali mnoho, ale bol to pravidelný<br />
príjem a umožňoval im a ich<br />
rodinám prežiť. Smie ich opustiť? Čo<br />
by robili, kým príde kolektivizmus<br />
a nejaký socialistický systém, ktorý sa
OSOBNOSŤ<br />
o všetko postará? Po čase mal už Tomáš<br />
toľko peňazí, že si mohol dovoliť<br />
svoj vysnený statok kúpiť a mohol<br />
zabezpečiť aj svojich súrodencov; napriek<br />
tomu sa rozhodol zostať na svojom<br />
poste a „stať sa nenávideným továrnikom,<br />
vykorisťovateľom a otrokárom<br />
– len preto, aby mohol slúžiť ľuďom“.<br />
Ešte jedna cesta bola pre Tomáša<br />
Baťu dôležitá – cesta do Ameriky. Poznatky,<br />
ktoré pri svojej práci a cestách<br />
po Európe získal, sa mu nezdali dostatočné<br />
na zavádzanie všetkého nového,<br />
čo poznal a chcel. Preto odcestoval<br />
s tromi robotníkmi do Ameriky. Táto<br />
krajina ho nadchla, no najviac sa mu<br />
páčili tamojší ľudia. Nelámali si hlavu<br />
tým, či je pre nich nejaká práca dosť<br />
dobrá. Neexistovalo žiadne „panstvo“,<br />
všetci boli ochotní si vyhrnúť rukávy<br />
a radostne pracovať. Ľudia si navzájom<br />
priali úspech. „Duše Američanov netrápili<br />
pochybnosti, či jednotlivec smie<br />
alebo nesmie hromadiť majetok. Táto<br />
pochybnosť žila iba v podvedomí našej<br />
spoločnosti, naočkovaná hlavne ruskou<br />
literatúrou. Na tejto pôde sa potom,<br />
samozrejme, darilo aj myšlienkam<br />
Marxovho princípu nového socializmu,“<br />
hodnotil Tomáš Baťa svoju<br />
Súrodenci Anna, Tomáš a Antonín Baťovci,<br />
zakladatelia firmy T. & A. Baťa<br />
cestu do zámoria. V Spojených štátoch<br />
zaujala Baťu taktiež organizácia<br />
práce, rozdelenie jednotlivých operácií<br />
pri výrobe obuvi na jednoduché úkony<br />
a usporiadanie strojov. Výkony amerických<br />
robotníkov boli oproti tunajším<br />
desaťnásobné. Baťa tam sám pracoval<br />
ako robotník, aby mohol svojim<br />
ľuďom nielen vysvetliť, ale<br />
aj ukázať, ako sa čo robí, a taktiež<br />
pochopil nutnosť špecializácie.<br />
Zaujímal sa aj o otázky<br />
súvisiace s problematikou riadenia<br />
práce, podnikovej výchovy<br />
a motiváciou pracovníkov.<br />
Dokonale poznal pásový<br />
systém zavedený v automobilových<br />
závodoch Ford a aplikoval<br />
ho na podmienky obuvníckej<br />
výroby v Zlíne.<br />
Potom prišla prvá svetová<br />
vojna a povolávacie rozkazy<br />
pre zamestnancov. Tomáš Baťa<br />
denne cestoval do Viedne, aby<br />
pre svoj podnik získal vojenskú<br />
zákazku a tak uchránil zamestnancov<br />
pred nástupom do<br />
vojny. Cestovať v tej dobe však<br />
nebolo také jednoduché ako<br />
dnes – striedal konský povoz<br />
s rýchlikom, ale nakoniec sa mu podarilo<br />
zákazku získať. Musel prestavať<br />
výrobu: dovtedy sa v závode vyrábali<br />
iba tenisky a sandále. Počas vojny<br />
bol podnik pod vojenským<br />
dohľadom. V roku 1917 sa<br />
denne vyrábalo 10-tisíc párov<br />
obuvi a podnik zamestnával<br />
5-tisíc ľudí. Ceny potravín<br />
počas vojny, samozrejme,<br />
prudko rástli. Baťa<br />
preto svojich zamestnancov<br />
a ich rodiny zásoboval<br />
potravinami a jedlom<br />
a zhruba 35-tisíc ľudí dostávalo<br />
potraviny za ceny,<br />
ktoré iba málo prevyšovali<br />
mierové ceny. Rozdiel bol<br />
dotovaný firmou.<br />
Po vojne Baťa výrobu preorientoval<br />
a chcel pokračovať vo svojej<br />
predvojnovej politike nízkych cien,<br />
jeho odberatelia sa však postavili proti.<br />
Preto zriadil vlastné predajne, zaviedol<br />
pevné ceny a pomaly konsolidoval<br />
podnik k novej práci. V roku 1922,<br />
v čase veľkej priemyselnej krízy, keď<br />
skrachovali stovky firiem a mnoho<br />
Tomáš Baťa zdraví prezidenta<br />
Československej republiky T. G. Masaryka<br />
pri jeho návšteve Zlína v roku 1928<br />
ďalších zastavilo prácu, uskutočnil radikálny<br />
krok, ktorý mu priniesol sympatie<br />
verejnosti: zo dňa na deň zlacnil<br />
svoje výrobky o 50 %. Ostatní opatrní<br />
podnikatelia to považovali za nezmysel<br />
a čakali, že Baťa skrachuje. On však<br />
týmto krokom vypredal zásoby tovaru<br />
v skladoch, premenil tak mŕtvy kapitál<br />
na kapitál použiteľný a pokračoval<br />
vo výrobe. Znížil réžiu aj tým, že<br />
znížil mzdy – ale prácu ľuďom udržal.<br />
A od roku 1922 sa datuje veľký rozvoj<br />
a rozkvet Baťových závodov, ktoré sa<br />
postupne rozšírili zo štyroch budov na<br />
70 v Zlíne a 50 v Otrokoviciach, kde<br />
bol sústredený predovšetkým garbiarsky<br />
priemysel. Ak v roku 1925 podnik<br />
zamestnával 5200 ľudí, v roku<br />
1930 to už bolo 17 400 zamestnancov.<br />
Rast baťovského priemyslového komplexu<br />
pokračoval aj v tridsiatych rokoch.<br />
Nevyrábali sa už iba topánky;<br />
rozrastali sa strojárne, gumárenské<br />
a chemické závody, pribudla textilná<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
OSOBNOSŤ<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
výroba atď. Firma mala svoje letisko<br />
i námornú dopravnú loď. Od roku<br />
1930 sa budovali nové závody na rôznych<br />
miestach Československa i v zahraničí.<br />
Organizačný systém podniku,<br />
samospráva dielní, zodpovednosť za<br />
vlastnú prácu, týždenné uzávierky<br />
a výplaty atď. – z toho sa môžu poučiť<br />
manažéri aj podnikatelia.<br />
Nás však zaujíma osobnosť Tomáša<br />
Baťu. Z rozprávania ľudí, ktorí ho zažili,<br />
sa javí ako nesmierne zodpovedný<br />
človek s morálkou, ktorá je dnes v určitých<br />
kruhoch už skoro prežitkom.<br />
Česť, poctivosť, spoľahlivosť, pracovitosť,<br />
starostlivosť o blaho a zdravie<br />
svojich zamestnancov a ich rodín – aj<br />
tak by sa dal charakterizovať podnikateľ<br />
Tomáš Baťa.<br />
Sám bol pracovitý, preto<br />
to vyžadoval aj od iných.<br />
Deň má 86 400 sekúnd –<br />
hlásal nápis na plote obkolesujúcom<br />
továreň. Nič<br />
viac, nič menej. Ale chcel<br />
tým každému povedať,<br />
koľko sa z toho množstva<br />
dá premrhať a stratiť<br />
každý deň. A skutočne,<br />
vtedajší zamestnanci nestrácali<br />
z času skoro nič. Aj<br />
deti si podľa jeho názoru<br />
mohli ľahkou prácou v rámci domova<br />
či pomoci iným privyrobiť pár korún,<br />
ktoré im mali byť ponechané, aby sa<br />
sami naučili hospodáriť. Pracujúca<br />
mládež nemala odovzdávať celý svoj<br />
zárobok rodičom, ako to bolo často<br />
zvykom, ale mladí si mali peniaze šetriť,<br />
aby mali svoj kapitál, keď si budú<br />
chcieť založiť rodinu. Razil heslo „bohatstvo<br />
pre všetkých“ a snažil sa, aby<br />
Tam, kde sa ľudia zamestnávajú vzájomnými<br />
podvodmi, nemôže žiadne bohatstvo vzniknúť.<br />
Títo ľudia potom nemajú čas vytvárať hodnoty<br />
podmienky na jeho uskutočnenie čestnou<br />
prácou mali v podniku všetci. Štrnásťročné<br />
deti, ktoré prichádzali do<br />
podniku rovno zo školy, ako napríklad<br />
moji rodičia, museli ešte tri roky pokračovať<br />
v štúdiu popri práci. Peniaze,<br />
ktoré si zarobili, nesmeli všetky minúť;<br />
v podstate dostávali iba vreckové<br />
a peniaze na stravu, a zvyšok im ukladali.<br />
O väčších nákupoch rozhodovali<br />
vychovávatelia. Mládež bývala v internátnych<br />
domovoch mladých mužov<br />
a žien v blízkosti závodu pod dozorom<br />
vychovávateľov – Baťa sám nepoznal<br />
podľa svojich slov žiadny väčší<br />
pôžitok než prácu: „Moja práca má jediný<br />
účel: slúžiť životu. Milujem život.<br />
Chcel by som ho žiť desaťkrát za<br />
Baťove rodinné domčeky pre pracovníkov<br />
firmy, obklopené záhradami<br />
sebou bezo zmien, za všetkých podmienok.<br />
Prial som si desať synov, nie<br />
preto, aby som im mohol rozdeliť svoj<br />
majetok, ale aby som ich učil žiť a pracovať.“<br />
Pracovitosť preto podporoval<br />
aj u svojho syna. Ten sa raz liečil vo<br />
Švajčiarsku a pretože sa mu tam páčilo,<br />
požiadal otca o predĺženie pobytu.<br />
Ako dôvod uviedol, že sa chce<br />
zdokonaliť v nemčine. Obratom prišla<br />
odpoveď: zostať vo Švajčiarsku mohol,<br />
na druhý deň však musel nastúpiť<br />
do tamojšieho Baťovho závodu – kde<br />
popri práci bude môcť vylepšiť svoje<br />
jazykové znalosti dostatočne.<br />
Tomáš Baťa mal vysokú mienku<br />
o morálke. Bola pre neho samozrejmou<br />
povinnosťou každého človeka.<br />
Čím vyššia je morálka obchodníka<br />
a výrobcu, tým je celá zem bohatšia,<br />
hovorieval. Tam, kde sa ľudia zamestnávajú<br />
vzájomnými podvodmi,<br />
nemôže žiadne bohatstvo vzniknúť.<br />
Títo ľudia potom nemajú čas vytvárať<br />
hodnoty. (Že by toto bol dôvod<br />
vtedajšieho veľkého zadĺženia nášho<br />
štátu?) Morálne správanie sa Baťa vyžadoval<br />
i v súkromnom živote svojich<br />
zamestnancov. O jednom z jeho slobodných<br />
(!) úradníkov bolo známe, že<br />
často strieda priateľky. Keď sa to Tomáš<br />
Baťa dozvedel, pozval si ho „na<br />
koberček“ a vážne ho pred takýmto<br />
správaním varoval. Zvlášť vysoké nároky<br />
mal Tomáš Baťa na svojich vedúcich<br />
pracovníkov. Na osobnom oddelení<br />
firmy pracoval človek, ktorý sa<br />
vyznal v astrológii a pre ľudí vytipovaných<br />
na vedúce pozície zostavoval<br />
horoskopy. Baťa nerád prijímal do vedúcich<br />
funkcií ľudí, ktorí sa „narodili<br />
pod šťastnou hviezdou“, pretože<br />
tí plávali životom bez ťažkostí. Mal<br />
radšej ľudí s kvadratúrami v horoskopoch,<br />
o tých vedel, že sú zvyknutí bojovať<br />
s problémami – takých on potreboval.<br />
Nechal taktiež v Anglicku vyštudovať<br />
Roberta Saudka grafológiu,<br />
pretože sa chcel pomocou grafologických<br />
rozborov uistiť, že sa medzi jeho<br />
spolupracovníkov nedostanú nečestní<br />
a nepoctiví ľudia. V roku 1923 bol Tomáš<br />
Baťa zvolený za starostu mesta<br />
Zlín. Teraz mu už nešlo len o budovanie<br />
firmy, chcel prispieť aj k rozvoju<br />
mesta a regiónu. Obklopil sa potrebnými<br />
architektonickými odborníkmi:<br />
spočiatku samotným Koterom, neskôr<br />
jeho žiakom Jiřím Gočárom, Vladimírom<br />
Karfíkom a ďalšími. Baťovská
OSOBNOSŤ<br />
Sviatok práce: Státisíce návštevníkov prichádzajú<br />
každý rok do Zlína, aby boli svedkami osláv<br />
najväčšieho zo všetkých sviatkov, Sviatku<br />
práce, ktorý sa tu prvýkrát slávil v roku 1924<br />
výstavba sa v 20-tych rokoch minulého<br />
storočia stále výraznejšie rozširovala<br />
a potrebovala rozsiahle plochy<br />
okolo pôvodného stredovekého jadra<br />
Zlína. Preto bol v roku 1929 z rúk baróna<br />
Haupta odkúpený Zlínsky zámok.<br />
Nuž a tak mal Baťa konečne pozemky<br />
na veľkorysú výstavbu nových častí<br />
Zlína, aj na dôkladné preformovanie<br />
pôvodného mestského jadra. Urbanistické<br />
riešenia a architektonická tvorba<br />
významných staviteľov usmerňovali<br />
rozsiahle stavebné akcie. Okrem rozširovania<br />
samotného továrenského<br />
areálu sa budovali záhradné<br />
obytné štvrte<br />
so stovkami typických<br />
tehlových domčekov<br />
pre Baťových zamestnancov.<br />
Baťa nebol prívržencom<br />
kolektívneho<br />
bývania. Zastával<br />
názor, že keď robotník<br />
musí slúžiť v pracovnom<br />
procese, má byť pánom<br />
vo svojom dome, preto<br />
teda pre robotníkov stavali<br />
rodinné domy, či<br />
poldomy so záhradkou. (A záhradky<br />
sa kontrolovali, či sú udržiavané, či<br />
niekde potajomky nevyrastajú kurníky<br />
pre sliepky...) Pre pracujúcu mládež<br />
boli postavené internáty, v ktorých<br />
mohlo koncom tridsiatych rokov bývať<br />
až desaťtisíc osôb. No neboli to iba<br />
obytné domy, ktoré sa v Zlíne stavali.<br />
Pred továrenskou bránou vyrastalo na<br />
prelome 20-tych a 30-tych rokov impozantné<br />
obchodné a spoločenské centrum<br />
s tržnicou, obchodným domom,<br />
hotelom a kinom pre tritisíc<br />
divákov. (Nie nadarmo<br />
sa kniha Baťových prejavov<br />
nazýva Wort und Tat –<br />
Slovo a čin. Tomáš Baťa sa<br />
v júli 1930 vrátil po celozávodnej<br />
dovolenke z Paríža,<br />
ráno si zavolal architekta<br />
Gahuru a poslal ho do Paríža<br />
pozrieť si kino, ktoré<br />
Hrob Tomáša Baťu na zlínskom Lesnom cintoríne<br />
sa tam Baťovi páčilo. Gahura<br />
to nebral vážne, kvôli<br />
jednému kinu ísť do Paríža?<br />
Keď Tomáš Baťa zistil<br />
poobede, že Gahura neodcestoval,<br />
vynadal mu a poslal ho i so<br />
staviteľom do Francúzska firemným<br />
lietadlom. To bol počiatok zlínskeho<br />
Veľkého kina.) Vybudované školské<br />
budovy a rozľahlý parkový areál nemocnice<br />
neslúžili iba potrebám firmy<br />
Baťa a ich pracovníkom, ale mali širšie<br />
poslanie: slúžili verejnosti, všetkým<br />
obyvateľom mesta. Nové architektonické<br />
znaky výstavby Zlína postupne<br />
vytvárali zvláštny prototyp vzorného<br />
funkcionalistického sídla. Ako prvé<br />
funkcionalistické mesto sveta sa Zlín<br />
prezentoval už v roku 1930. Pozoruhodným<br />
celkom vybudovaným na<br />
vysokej kultúrnej úrovni bol Lesný<br />
cintorín, založený v roku 1931 na ploche<br />
40 hektárov. Aj oňho musel Baťa,<br />
ako o všetko na svete, ťažko bojovať.<br />
Na jednej schôdzi pri voľbách do mestského<br />
zastupiteľstva povedal, že cintorín<br />
nemá vzbudzovať hrôzu, ale má byť<br />
vytvorený tak, aby ho živí mohli pokojne<br />
a radostne navštevovať a spomínať<br />
na svojich blízkych. Bola vznesená<br />
námietka: „... ale myslite na to, že les,<br />
ktorý je dnes mladý, vyrastie. Korene<br />
stromov preniknú do hrobov a strávia<br />
zvyšky ľudských tiel, takže z nich<br />
nič nezostane.“ Na to odpovedal Tomáš<br />
Baťa: „Môže byť niečo krajšie, než<br />
ešte raz po smrti môcť takto prísť na<br />
svet a vo vetvách stromov ďalej slúžiť?“<br />
Iróniou osudu bol Tomáš Baťa jedným<br />
z prvých, ktorých telo našlo na<br />
tomto lesnom cintoríne posledné<br />
miesto odpočinku – po havárii lietadla<br />
17. júla 1932.<br />
Je potrebné odpovedať na otázku<br />
z úvodu, či bol Tomáš Baťa fenomén?<br />
P.S.<br />
V bývalých Baťových závodoch<br />
v Zlíne sa už topánky nevyrábajú.<br />
Radnica hľadá pre jestvujúce továrenské<br />
objekty vhodné využitie. No<br />
jedno tu z tých čias zostalo – zvyk<br />
chodiť do práce zavčasu ráno.<br />
Proste obuvníci.<br />
Anna Štefková<br />
stefkova@svetgralu.cz<br />
Literatúra:<br />
1. Thomas Baťa: Wort und Tat, Zlín 1936<br />
2. Zlínský funkcionalismus, sborník<br />
příspěvků symposia, Zlín 1991<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ROZHOVOR<br />
Zamenilasom<br />
istotu<br />
za<br />
dôveru<br />
Rozhovor s Annou Sasarakovou<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
SG: Sama o sebe hovoríte, že ste<br />
taký pútnik životom. Čo je skutočne<br />
Vaším povolaním, ktoré Vás „živí“?<br />
A.S.: Dá sa povedať, že mám dva<br />
okruhy svojej činnosti. Jedným je výroba<br />
úžitkových predmetov z textilu;<br />
sú to prevažne vankúše a prikrývky<br />
šité technikou patchworku, ktorých<br />
dôležitou súčasťou je aj ich výplň: pohánkové<br />
šupy, byliny a kvety podľa<br />
individuálnych potrieb. Do druhého<br />
okruhu patrí konkrétna starostlivosť<br />
o klienta, ktorý prichádza ku mne<br />
po pomoc. Dnes už táto časť mojej<br />
práce prevažuje a je trocha rozsiahlejšia:<br />
vykonávam masáže, ktorých<br />
cieľom je uvoľniť napätie vo fyzickej<br />
aj duševnej úrovni a súčasne etikoterapiu,<br />
a na podporu ozdravného procesu<br />
využívam aj fytoterapiu – čiže<br />
bylinky.<br />
SG: Spomenuli ste etikoterapiu – čo<br />
to je?<br />
A.S.: Doslovne to znamená – liečba<br />
mravnosťou. Všetci dnes žijeme pod<br />
veľkým tlakom, čiže v strese. Ide<br />
vlastne o to, že ak stres rozmeníme na<br />
drobné, zistíme, že za ním sú rôzne<br />
negatívne pocity ako strach, ľútosť,<br />
zloba, krivda, závisť, nenávisť alebo<br />
trápenie sa za iných. Najčastejšie<br />
niektorý z týchto pocitov, dlhšie pretrvávajúcich,<br />
spôsobuje fyzické ťažkosti.<br />
Vysvetľujem to ľuďom a spolu<br />
hľadáme príčiny zdravotných problémov<br />
v ich duši.<br />
SG: My o Vás, samozrejme, vieme,<br />
že ste taká novodobá babka - bylinkárka,<br />
pomáhate uzdraviť telo, aj liečiť<br />
dušu. Poznáte množstvo liečivých<br />
rastlín, které okrem sušenia viete<br />
spracovávať aj iným spôsobom, však?<br />
A.S.: Áno, okrem sušenia, ktoré sa<br />
najčastejšie u bylín využíva, robím aj<br />
základné tinktúry, ktoré potom individuálne<br />
kombinujem. Pripravujem<br />
čajové zmesi, tinktúry, krémy, masti<br />
a byliny dávam aj do svojich vankúšov.<br />
Tieto zmesi robím pre každého<br />
klienta „na mieru“.<br />
SG: Môžete nám to individuálne<br />
predpisovanie bylín priblížiť?<br />
A.S.: Ak má päť ľudí problémy so<br />
žlčníkom, nie vždy pomôže tá istá bylina,<br />
lebo prvotné príčiny sú rôzne<br />
na fyzickej aj na duchovnej úrovni.<br />
Byliny nezbieram ani nesuším vo<br />
veľkom množstve. Nepredávam ich<br />
a klienti dostávajú len „štartovací“
ROZHOVOR<br />
balíček. Radím im, aby si bylinky<br />
zbierali sami. Väčšinou spoznajú, že<br />
vlastnoručne nazbierané majú väčšiu<br />
silu, ako tie z obchodu. Takto ich vediem<br />
k tomu, aby sa o svoje zdravie<br />
starali. Nedá mi pritom nespomenúť,<br />
že človek sa musí harmonizovať na<br />
duševnej i fyzickej úrovni. Často ani<br />
čaje a tinktúry na odstránenie problémov<br />
nebudú stačiť. Treba si uvedomovať<br />
aj to, čo jeme. Jedlo je veľmi výrazný<br />
faktor. Poznám aj extrémny prístup<br />
k jedlu: ľudia si vyberú čokoľvek,<br />
pomodlia sa nad tým a myslia si, že<br />
je to v poriadku. Už aj staré, kultúrne<br />
vyspelé východné národy hlásali, že<br />
na to, aby sme boli zdraví a šťastní,<br />
potrebujeme duševnú hygienu, telesnú<br />
činnosť a správne stravovanie.<br />
Sme rôzni, no je jedna dobrá, univerzálna<br />
zásada: striedmosť vo všetkom.<br />
SG: Ako sa u Vás prejavila schopnosť<br />
rozpoznať, ktorá bylinka komu<br />
a na aký neduh pomôže?<br />
A.S.: Už od detstva som bola vedená<br />
k zbieraniu bylín, hlavne zásluhou<br />
sestry môjho starého otca. Väčšinou<br />
sa u nás doma varili bylinkové čaje.<br />
Tam už bol akýsi základ, zdedený po<br />
predkoch. Aj na internáte na výške<br />
som si varila „rodinný čaj“ z bylinkovej<br />
zmesi. Keď som už presedlala z pôvodnej<br />
profesie k dnešnej činnosti, tak<br />
nejako prirodzene sa mi tam zakomponovali<br />
aj byliny, v ktorých sa snúbi<br />
sila zeme so silou nebies. – Na to, ako<br />
určujem tú pravú bylinu pre konkrétneho<br />
človeka, nemám jednoznačnú<br />
odpoveď. Pôsobenie bylín z hľadiska<br />
ich obsahových látok, samozrejme,<br />
poznám, no väščinou sa rozhodujem<br />
intuitívne.<br />
SG: Kedy a akým spôsobom ste<br />
zistili, že máte schopnosť pomáhať<br />
chorým?<br />
A.S.: Ako väčšina ľudí tejto doby,<br />
aj ja som zmenila svoj život. Prišla<br />
proste chvíľa, keď som sa musela<br />
zastaviť a obzrieť sa za seba. Uvidela<br />
som všeličo, ale najviac vystúpil do<br />
popredia obraz úspešnej, no nie vyrovnanej<br />
a šťastnej Anny. V tom čase<br />
som stretla niekoľkých ľudí, ktorí mi<br />
v pravom slova zmysle pomohli. Neriešili<br />
za mňa moje problémy, len mi<br />
ich pomohli pochopiť. Vďaka nim<br />
som sa dostala aj ku knihe Posolstvo<br />
Grálu od Abd-ru-shina, ktorá zmenila<br />
môj život. Naraz som videla tie isté situácie<br />
v inom svetle: v ťažkostiach –<br />
vyučovacie lekcie, v nezvládaných<br />
emóciách zasa cestu k cnostiam, ktoré<br />
ešte nemám v sebe ukotvené... Každý<br />
deň sa stal radostným putovaním<br />
a poznávaním samej seba.<br />
SG: ...takže ste v skutočnosti začínali<br />
od seba?<br />
A.S.: Vlastne áno. To, že som sa<br />
začala venovať práci s ľuďmi, nebol<br />
zámer. Zrazu sa „náhodou“ v mojom<br />
živote objavili ľudia, ktorí tiež potrebovali<br />
pomoc. Najvýraznejšie „prebúdzanie<br />
sa“ do novej pôsobnosti<br />
Anna Sasaraková<br />
Pôvodným povolaním stavebná inžinierka;<br />
z rodnej obce Chmeľová odišla ako veľa mladých<br />
ľudí na štúdiá a po ich ukončení začala<br />
svoju pracovnú kariéru ako projektantka.<br />
Po páde komunizmu pracovala viac rokov ako<br />
manažérka v obchodnej sfére. Táto oblasť<br />
práce prinášala okrem iných pracovných povinností<br />
aj možnosť stretávať sa s mnohými<br />
ľuďmi a podnecovala v Anne úprimný záujem<br />
o ich potreby, aj o ich ťažkosti v nových sociálnych<br />
podmienkach. Tu sa vďaka jej citlivosti<br />
a jemnému vnímaniu rozvíjali jej prirodzené<br />
vlohy, záľuby a danosti, odkláňajúce sa od<br />
jej pôvodného profesionálneho zamerania.<br />
Ako to už býva, keď bezstarostnosť mladosti<br />
vystrieda rozvážnosť stredného veku, často<br />
sa vraciame k tomu, čomu hovoríme naše korene.<br />
A pani Anna sa veľmi jasne hlási k hodnotám, z ktorých vyšla a ktoré sú v jej živote<br />
určujúce: prostá, neúnavná pracovitosť jej mamy... (od zeleninových záhonov<br />
k senám, od sliepok k zajačikom, od varenia k stáčaniu medu, v nedeľu do cerkvi–<br />
a od pondelka znova). Trpezlivosť a svedomitosť otcova, od ktorého pochytila krajčírske<br />
zručnosti, pomáhajúc mu naučila sa i mnohému zo života včiel... A napokon<br />
tá nádherná, zázračná ríša byliniek, do ktorej vnučku zasväcovala babička!<br />
Zaiste, hektický život veľkomesta, aj práca v obchodnej sfére so svojou zaliečavou,<br />
no krutou agresivitou sa čoraz viac rozchádzali s vnútornými postojmi pani<br />
Anny – úsilím o život v Pravde, láskou a úctou k prírode a človeku, potrebou harmónie<br />
v živote. Jedného dňa nadišiel moment rozhodnutia.<br />
Tak po mnohých rokoch, strávených v meste, privádzajú pani Annu jej záujmy späť<br />
do rodnej dediny. Chce žiť tu, kde cíti opravdivosť života – možno trochu drsného,<br />
uzavretého, no čestného, úprimného a srdečného. Žiadny prepych, luxus, nadbytok<br />
– iba to, čo je pre človeka dobré. Tu pokojne prijíma prostotu života a zodpovedne,<br />
s láskou robí to, čo jej srdce káže.<br />
To pani Anna nehovorí, TO ŽIJE...<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ROZHOVOR<br />
spôsobila jedna blízka osoba, ktorá<br />
v tom čase už bola veľmi vážne chorá.<br />
Občas som ju navštevovala, a v jej prítomnosti<br />
som cítila silnú túžbu niečo<br />
urobiť – pomáhať. Bol to zrejme súcit<br />
s týmto trpiacim človekom, vďaka<br />
ktorému som začala hľadať spôsoby<br />
ako pomôcť.<br />
To sa dialo v čase, keď som bola<br />
zamestnaná v práci, kde som bola<br />
spokojná a šťastná. Ani som si<br />
nevedela predstaviť, že by<br />
som odtiaľ odišla. Postupne<br />
som však prichádzala<br />
na to, že<br />
ma moja práca<br />
uspokojuje len po<br />
stránke hmotnej<br />
a rozumovej,<br />
mentálne som<br />
už bola niekde<br />
inde. Napokon<br />
som pochopila,<br />
že sa nedá sedieť<br />
na dvoch stoličkách.<br />
Ak chcem žiť<br />
prosto a čestne, nemôžem<br />
sa v zamestnaní<br />
tváriť, že ma baví a pritom...<br />
Tak som prvýkrát urobila<br />
rozhodnutie, ktoré sa rozumu<br />
zdalo ťažké. Odísť z hmotnej istoty<br />
do Dôvery. Ľahko sa o dôvere hovorí,<br />
keď máte finančnú istotu. Ale<br />
ja som bola v tom čase už rozvedená.<br />
Sloboda je v tom, že sa slobodne pre<br />
niečo rozhodnete, aj keď vás k tomu<br />
nič nenúti a máte viac možností, ako<br />
konať. Sloboda nie je to, že robím,<br />
čo mi zostalo. Odvtedy – už desať<br />
rokov – sa snažím spoznávať svoje<br />
danosti a rozvíjať ich na prospech<br />
iných.<br />
SG: S akými ťažkosťami za Vami<br />
ľudia prichádzajú?<br />
A.S.: To sa nedá povedať, neexistuje<br />
nejaký univerzálny profil klienta. Pre<br />
niekoho je prioritným problémom<br />
bolesť chrbta, inú ženu trápi, že je<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
podvádzaná. Je veľká škála ťažkostí,<br />
ktoré ľudí postihujú. To, nad čím sa<br />
niekto ani nepozastaví, iného veľmi<br />
sužuje.<br />
SG: A ako je to podľa Vás – prečo<br />
človek vlastne ochorie?<br />
A.S.: Myslím, že s našimi chorobami<br />
je to ako s nezvládnutou vyučovacou<br />
lekciou v škole, ibaže toto<br />
je škola duchovná. Ak nekráčame<br />
po svojej ceste životom<br />
a nenapĺňame<br />
to, čo je pre nás potrebné<br />
až nevyhnutné,<br />
prichádzajú<br />
láskavé zastavenia,<br />
hoci aj<br />
vo forme choroby.<br />
Inokedy<br />
sú to problémy<br />
vzťahové, emocionálne,<br />
ktoré<br />
sa často navzájom<br />
prelínajú.<br />
SG: Ako teda<br />
svojim klientom pomáhate?<br />
A.S.: Snažím sa im pomôcť<br />
v dvoch úrovniach: na úrovni fyzickej<br />
i duchovnej. Popri reflexnej<br />
masáži vedieme priateľský rozhovor,<br />
väčšinou človek sám hovorí, čo<br />
ho trápi. Ja sa mu snažím ukázať iný<br />
pohľad na jeho trápenie. Každý sa<br />
väčšinou pozerá na svoje problémy<br />
z vnútra akejsi ulity, nevidí veci<br />
z nadhľadu. Na to potrebuje druhú<br />
osobu, ktorá mu nebude iba pritakávať,<br />
ale pokúsi sa mu ukázať ten<br />
iný pohľad. V tom, čo prežívame, je<br />
vždy niečo pozitívne. Ak to človek<br />
pochopí, pocíti ihneď úľavu. Ľuďom<br />
však nedávam hotové „pravdy“. Nabádam<br />
ich, aby sami našli odpovede,<br />
ktoré každý nosíme v sebe. Ide len<br />
o to, ako ich vydolovať.<br />
SG: To je niekedy ťažké, najmä ak<br />
ide o tragické situácie...<br />
A.S.: Platí to známe, ľudovo povedané:<br />
čo nás nezabije, to nás posilní.<br />
Alebo inak: surový diamant je nevzhľadný<br />
kameň, ale keď ho vybrúsime,<br />
zažiari. Ja verím tomu, že sme<br />
v tomto bytí ako v škole života. Buď<br />
sa učíme dobrovoľne, alebo, ak sa výučbe<br />
bránime, prepadáme z ročníka<br />
do ročníka. Viete, keď prídu rodičia<br />
a potrebujú pomoc pre deti a kým pochopia,<br />
že pomoc dieťaťu je v ich „rukách“<br />
– niekedy to veru trvá...<br />
SG: To musí byť určite krásny pocit,<br />
keď sa také niečo podarí! Vráťme sa<br />
však ešte k tomu, čo je na prvý pohľad<br />
viditeľné: k reflexnej masáži...<br />
A.S.: Masáž je dobrá na to, aby sa<br />
zharmonizovalo telo fyzické a energetické.<br />
Názov „reflexná“ súvisí s tým,<br />
že určitými reflexnými plochami zasahujeme<br />
energetické dráhy tela (moderná<br />
medicína tomu hovorí nervové<br />
ukončenia, ja radšej zostanem pri<br />
dráhach), ktoré vedú k vnútorným orgánom.<br />
Pri reflexnej terapii začínam<br />
chodidlami. V reflexných bodoch na<br />
chodidlách sú odzrkadlené všetky životne<br />
dôležité orgány, pohybový aparát,<br />
celý endokrinný systém. Cez tlakové<br />
pôsobenie na reflexné plochy je<br />
možné odstrániť energetické blokády<br />
a umožniť v tele prúdenie energie bez<br />
prekážok. Po chodidlách postupujem<br />
cez niektoré akupresúrne body na<br />
celom tele, pričom aktivujem ďalšie<br />
dôležité energetické centrá, buď tlakom<br />
palca alebo dotykom celej dlane.<br />
Navigátorom u mňa je prostredník,<br />
cez ktorý cítim, kde sa ktorý bod na<br />
tele nachádza. Stokrát opísané však<br />
nedá obraz jediného prežitia. Treba<br />
to skúsiť.<br />
SG: Ako klienti reagujú na reflexnú<br />
masáž?<br />
A.S.: To záleží od toho, v akom<br />
stave klient prichádza. Väčšina ľudí<br />
reaguje už na prvýkrát upokojením,<br />
ale v niekoľkých prípadoch sa objavil
ROZHOVOR<br />
pri prvej masáži aj silný nepokoj.<br />
Vtedy sa klienta pýtam, či mám pokračovať.<br />
Po chvíli totiž nepokoj zvyčajne<br />
odoznie. Keď som reflexnú terapiu<br />
robila môjmu bratovi po silnom životnom<br />
otrase, najprv bol veľmi rozrušený,<br />
no po pätnástich minútach zaspal.<br />
Niektorí klienti reagujú na niektoré<br />
body veľmi bolestivo, vtedy, keď sú<br />
energeticky presýtené príslušné centrá.<br />
Po uvoľnení tlaku aj bolesť ustupuje. Dá<br />
sa povedať, že pri terapii ľudia väčšinou<br />
relaxujú až driemu. Obyčajne je potrebné<br />
prísť viackrát. Hovorievam, že je<br />
to ako s čistením studne. Tiež ju musíte<br />
viackrát vyčerpať, aby sa ukázala čistá<br />
voda. Náhle zázraky sa nedejú, dejú sa<br />
však pozvoľné zmeny s pretrvávajúcim<br />
účinkom. Najvýraznejšiu zmenu cíti asi<br />
polovica ľudí po prvej masáži, ale nedá<br />
sa to zovšeobecniť.<br />
SG: Môžete popísať nejaký prípad<br />
z Vašej praxe, keď ste videli skutočne<br />
výrazný účinok na zdravie klienta?<br />
A.S.: Bola u mňa lekárka s herniou<br />
(vysunutím jadra) platničky. Bola jej<br />
aplikovaná ozónová injekcia s kortikoidom,<br />
no napriek tomuto ošetreniu<br />
to bolo veľmi bolestivé, takže to bola<br />
utrápená žena, ktorá bola schopná<br />
byť len v určitej zafixovanej polohe.<br />
Po prvej masáži, pri ktorej sme si rozobrali<br />
aj jej trápenia, vstávala s rozžiarenými<br />
očami. Neskôr mi povedala,<br />
že už v ten deň bola presvedčená<br />
o zdarnom konci svojho trápenia.<br />
Bola na terapii trikrát, vždy po<br />
štyroch dňoch. Teraz sa má dobre, ale<br />
prichádza aj naďalej, vždy keď to potrebuje.<br />
Hovorí, že si sem chodí načerpať<br />
psychickú pohodu. Po čase sa<br />
z takýchto klientov stávajú priatelia.<br />
SG: Stretávate sa u klientov aj s psychickými<br />
ťažkosťami?<br />
A.S.: Prišiel raz za mnou mladý<br />
muž, výborný športovec, ktorý si<br />
kvôli určitým problémom chcel siahnuť<br />
na život. Nevidel inú možnosť,<br />
ako skoncovať so svojím trápením.<br />
Prvýkrát sme sa rozprávali veľmi<br />
dlho; kládla som mu otázky, aby som<br />
ho primäla pozerať sa na svoju situáciu<br />
inak. Druhý raz prišiel úplne zmenený,<br />
vlastne iba „pre istotu“.<br />
SG: Čo je teda najdôležitejšie na to,<br />
aby sa človek, ktorý sa skutočne chce<br />
vyliečiť, vyliečil? Čo musí pochopiť?<br />
Aká je správna cesta k uzdraveniu?<br />
A.S.: Raz som si niekde prečítala<br />
vetu:<br />
ZDRAVÝ DUCH SI TVORÍ<br />
ZDRAVÉ TELO. Dovtedy som to<br />
poznala inak: V zdravom tele zdravý<br />
duch. Tie isté slová, no dávajú kvalitatívne<br />
úplne iný význam.<br />
Myslím, že tak nejak je to v našom<br />
živote; venujeme príliš veľa času svojim<br />
šatám, svojmu fyzickému bytiu,<br />
a málo času nám zostáva na podstatu<br />
– na ducha, ktorý sa prišiel do<br />
hmoty vyvinúť k plnému sebauvedomeniu.<br />
Učme sa preto radostne spoznávať<br />
zákonitosti stvorenia, tešiť sa<br />
z prítomného okamihu, byť vďační za<br />
všetko a za všetkých, ktorí nám prichádzajú<br />
do života, aj keď nie vždy<br />
prinášajú to, po čom túžime. Potom<br />
pochopíme, že ak sa budeme starať<br />
o podstatu, všetko ostatné nám bude<br />
pridané darom.<br />
SG.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme<br />
mnoho úspechov.<br />
Zhovárali sa Mária Majerová a Roman Levický<br />
majerova@svetgralu.sk<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
to znamená na vedomé bytosti, ktoré<br />
mohli jeho želanie či rozkaz splniť.<br />
Existuje teda niekto, kto by mohol<br />
zmeniť prúdenie vetra alebo veľkosť<br />
vĺn v mori, pretože si to ktosi iný želá?<br />
Pri pozornom čítaní biblie natrafíme<br />
na viacero miest, ktoré dávajú<br />
tušiť, že okrem ľudí a zvierat existujú<br />
ešte iné bytosti – a že Boh nie<br />
je sám vykonávateľom všetkej činnosti<br />
vo stvorení. Jeho pomocníci sa<br />
väčšinou označujú ako anjeli, no nemusia<br />
to vždy byť milučkí anjelici<br />
s krídlami, ako ich poznáme z obrázkov.<br />
Zaujímavý odkaz na to, že<br />
Bohovia starých ias<br />
Anna Štefková<br />
V ten deň, keď sa zvečerilo, Ježiš učeníkom<br />
povedal: „Prejdime na druhý<br />
breh“. I opustili zástup, a vzali ho so<br />
sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním<br />
aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica<br />
a vlny sa valili na loď, takže sa<br />
loď už napĺňala. On bol v zadnej časti<br />
lode a spal na poduške. Zobudili ho<br />
a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to,<br />
že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru<br />
a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor<br />
prestal a nastalo veľké ticho. A im<br />
povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále<br />
nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký<br />
strach a jeden druhému hovorili: „Čo<br />
myslíš, kto je to, že ho i vietor i more<br />
poslúchajú!“<br />
Mnohí z nás si citovaný úryvok<br />
z Markovho evanjelia (4, 35 − 41) isto<br />
pamätajú z hodín náboženstva alebo<br />
z kázní na bohoslužbách. Väčšinou sa<br />
poukazuje na to, že „kto Boha má za<br />
pevný hrad, ten nemusí sa zlého báť“,<br />
teda na nutnosť či „výhody“ ozajstnej<br />
viery. Tento úryvok má však ešte iný<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
aspekt. Koho to Ježiš vlastne oslovil,<br />
komu dokonca pohrozil, aby sa utíšil<br />
a neohrozil loď a jej pasažierov, keď<br />
sa so svojimi učeníkmi plavil po mori<br />
galilejskom?<br />
Prúdenie vody i vzduchu podlieha<br />
fyzikálnym zákonom, ako aj iné pochody<br />
v prírode. Študovala som chémiu<br />
a pamätám si, ako sme v laboratóriu<br />
veľakrát netrpezlivo čakali,<br />
kým nám z roztoku vykryštalizuje<br />
nejaká látka. Zariekavanie ani dohováranie<br />
nepomohlo, mohli sme iba<br />
v rámci fyzikálnych zákonov zmeniť<br />
podmienky kryštalizácie – trebárs<br />
zmenou teploty roztoku. Ježiš<br />
Boh stvoril anjelov<br />
pre všetky živly<br />
a prírodné javy<br />
však požadoval zmenu v správaní,<br />
obracal sa teda na niekoho, kto bol<br />
schopný takú zmenu vedome urobiť,<br />
činnosť určitých bytostí sa týka i prírodných<br />
živlov, nájdeme napríklad<br />
v Apokryfoch, teda v textoch, ktoré<br />
cirkev, predovšetkým katolícka, už<br />
skôr z biblie vypustila (Luther oproti<br />
tomu protestantom tieto texty odporúčal).<br />
V Knihe jubileí (II, 2) sa napríklad<br />
dočítame, že Boh stvoril anjelov<br />
pre všetky živly a prírodné javy:<br />
oheň, vietor, oblaky, blesk a hrom,<br />
zimu a teplo, ročné obdobia .... Existencia<br />
anjelov – ako vysoko postavených<br />
bytostí, ktoré vládnu živlom –<br />
nie je židovskými vykladačmi textu<br />
spochybňovaná. Dohadujú sa údajne<br />
len o tom, či boli títo anjeli stvorení<br />
hneď v prvý deň, alebo až druhý či<br />
piaty zo siedmich dní stvorenia sveta!<br />
Nie je dôležité, či týchto pomocníkov<br />
nazveme anjelmi alebo duchmi<br />
živlov. Dôležité je, že existujú. Že<br />
sú to sformované sily prírody, ktoré<br />
majú svoju podobu a postavu, aj keď<br />
ich ľudia vo veľkej väčšine nevidia.<br />
Niektorí ich však videli a už kedysi<br />
dávno o nich ostatným referovali.
TÉMA<br />
Tak vznikli mýty o bohoch, ktoré sa<br />
vyskytujú prakticky po celej zemeguli.<br />
Grécka mytológia, bohovia Rimanov,<br />
Keltov, Germánov i Slovanov<br />
nachádzajú svoje náprotivky s väčšími<br />
či menšími odchýlkami aj v Afrike,<br />
Ázii a v Amerike. Prečo bohovia?<br />
Boli veľkí, vznešení, boli to vodcovia.<br />
Vodcovia celého radu ďalších<br />
prírodných bytostí, ktoré mali a majú<br />
na starosti konkrétne úlohy. Práve<br />
ten pojem „bohovia“ zrejme prekážal<br />
misionárom, keď prinášali zvesti o jedinom<br />
jednom Bohu do krajín, ktoré<br />
o ňom ešte nikdy nepočuli. Chceli<br />
často jediným odmietavým gestom<br />
zniesť zo sveta mýty o bohoch, ktoré<br />
národy, žijúce ešte v harmónii s prírodou,<br />
považovali za svoj poklad. Namiesto<br />
toho, aby misionári ľuďom vysvetlili,<br />
že ich bohovia sú služobníci<br />
Najvyššieho, o ktorom im oni prinášajú<br />
zvesti, označili často poznatky<br />
týchto národov či kmeňov za pohanské.<br />
A tak sa znalosti o prírodných<br />
bytostiach z povedomia ľudí pomaličky<br />
vytrácali.<br />
No mnohé pretrvali aspoň v rozprávkach.<br />
Často sú hrdinami rozprávok<br />
najmä malé bytosti, ktoré sa<br />
starajú o vodu, oheň, kvety, stromy,<br />
kamene: vodníci, rusalky, gnómovia,<br />
škriatkovia, permoníci, víly a ďalšie.<br />
Aj to sú vlastne zabudnuté vedomosti,<br />
pretože boli časy, keď aspoň niektorí<br />
ľudia mohli s týmito bytosťami komunikovať<br />
a prijímať ich cenné rady.<br />
Boli to zväčša ľudia spätí s prírodou,<br />
poľnohospodári, pastieri alebo<br />
umelci, ktorých vnímanie je oproti<br />
iným citlivejšie.<br />
Aj dnes existujú ľudia, ktorí tvrdia,<br />
že môžu prírodné bytosti vidieť. Ale<br />
prečo ich nevidíme všetci? Pokiaľ na<br />
vlastné oči nezazriem, neuverím, to<br />
je častý záver diskusie s ľuďmi, ktorým<br />
chceme o prírodných bytostiach<br />
niečo povedať. Každodenne však používame<br />
veľa vecí, ktoré patria do<br />
nášho života a predsa sme ich nikdy<br />
nevideli. Elektrina, bez ktorej by<br />
sme nevedeli existovať, rádiové vlny,<br />
ktoré neustále križujú náš priestor.<br />
Kto sa dnes odváži popierať trebárs<br />
magnetické sily len preto, že ich nevidí?<br />
Alebo naše myšlienky a pocity?<br />
Sú azda ľudia, ktorí tvrdia, že<br />
vidia prírodné bytosti, vybavení inak,<br />
alebo lepšie než obyčajní smrteľníci?<br />
Ani nie, dokážu len používať nástroje,<br />
o ktorých väčšina ľudí nevie, že ich<br />
vôbec má. Očami pozemského tela<br />
môžeme vidieť len naše okolie, ktoré<br />
má rovnakú hutnosť ako my sami.<br />
Aby sme mohli s prírodnými bytosťami<br />
komunikovať, nemusíme ich nevyhnutne vidieť<br />
Prírodné bytosti sú však z jemnejšej<br />
hmoty. Môžeme ich vidieť očami<br />
nášho jemnejšieho tela, ktoré tiež<br />
vlastníme a ktoré nám, teda nášmu<br />
duchu, zostáva, keď pozemské telo<br />
pri svojej pozemskej smrti odložíme.<br />
Sú ľudia, ktorí tieto oči vedia používať<br />
už tu na Zemi, tí potom vidia viac.<br />
Môžu však nastať okamihy, keď sa aj<br />
iným vo vypätých situáciách tieto oči<br />
otvoria a oni uvidia bytosti, ktoré im<br />
− napríklad –, zachránia život. Stalo<br />
sa to i známemu pilotovi Charlesovi<br />
Lindberghovi, ktorý v roku 1927 preletel<br />
prvýkrát sám Atlantický oceán.<br />
Rozprával potom, že keď vyčerpaný<br />
chladom a nepriaznivými poveternostnými<br />
podmienkami bojoval so<br />
spánkom, pomohli mu prírodné bytosti<br />
predsa len dosiahnuť s lietadlom<br />
cieľ. Podobné správy pochádzajú aj<br />
od iných pilotov, alebo od baníkov,<br />
ktorí boli zavalení v baniach.<br />
Platí to i o zvieratách. Niekedy sa –<br />
inak poslušné zvieratá – vzpierajú<br />
počúvnuť svojho pána a odmietajú<br />
pokračovať v ceste, a potom sa ukáže,<br />
že mu zachránili život – napr. pôdny<br />
zosuv by ich všetkých pochoval.<br />
Videli zvieratá bytostného, ktorý<br />
im stál v ceste a varoval ich alebo im<br />
bránil prejsť? V roku 1950 psy zachránili<br />
mníchov jedného švajčiarskeho<br />
hospicu (Hospiz des Großen<br />
Sankt Bernhards) pred istou smrťou.<br />
Jedného dňa, za nádherného počasia<br />
totiž odmietli psy vyjsť na plánovanú<br />
prechádzku. Na základe ich<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
TÉMA<br />
neobvyklého správania sa mnísi rozhodli<br />
prechádzky vzdať. O hodinu<br />
neskôr sa na ceste, ktorou by boli išli,<br />
zrútila do údolia obrovská lavína. Takých<br />
príkladov je veľa.<br />
Aby sme mohli s bytosťami prírody<br />
komunikovať, nemusíme ich nevyhnutne<br />
vidieť. Ako príklad poslúži<br />
Bez pôsobenia<br />
bytostných by život<br />
na Zemi nebol<br />
vôbec možný<br />
príbeh jedného amerického meteorológa,<br />
ktorý v rokoch 1935 – 1945 vzbudil<br />
veľkú pozornosť svojimi precíznymi<br />
predpoveďami hurikánov na pobreží<br />
Spojených štátov. Presné predpovede<br />
majú pre obyvateľov týchto<br />
končín obrovský význam. Ľudia sa<br />
totiž môžu včas uchýliť do bezpečia<br />
pred ničivým víchrom a povodňami,<br />
ktoré väčšinou tento živel sprevádzajú.<br />
Presné predpovede hurikánov<br />
sú ťažké, pretože majú − podľa našich<br />
meradiel − nevyspytateľný priebeh;<br />
zrýchľujú alebo spomaľujú svoj<br />
pohyb, zdanlivo bezdôvodne menia<br />
svoj smer a objavia sa náhle v oblastiach,<br />
ktoré nie sú na ne pripravené.<br />
Spomínaný americký meteorológ<br />
mal k dispozícii rovnaké informačné<br />
zdroje ako jeho kolegovia, jeho predpovede<br />
však boli omnoho presnejšie,<br />
a to aj v tých prípadoch, keď hurikány<br />
naberali celkom nevypočítateľný smer.<br />
Samozrejme, pýtali sa ho, odkiaľ čerpá<br />
podrobnejšie informácie. Priznal sa,<br />
že sa v sporných prípadoch neváhal<br />
posadiť k oknu, pozorovať nebo a oblaky<br />
a poprosiť o informáciu. A obvykle<br />
aj dostal odpoveď.<br />
V apríli 1998 zasa písali noviny<br />
o severnej Brazílii, kde už šesť mesiacov<br />
panovalo veľké sucho. Horeli<br />
savany, horeli lesy a požiare sa<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
šírili veľkou rýchlosťou. Zakrátko už<br />
ohrozovali územie jedného indiánskeho<br />
kmeňa. Indiáni sa zhromaždili<br />
na rituál, ktorý mal privolať na<br />
pomoc prírodné bytosti. Netrvalo<br />
ani 24 hodín a prišiel výdatný dážď<br />
a oheň uhasil.<br />
Všade na svete sú ľudia, ktorí cítia<br />
spätosť s prírodou a obracajú sa na<br />
prírodné bytosti s prosbou o pomoc.<br />
Nie sú to len kmene domorodcov<br />
v Afrike alebo v Oceánii. Aj v civilizovanej<br />
Európe existujú poľnohospodárske<br />
združenia, ktoré sa snažia<br />
pracovať v súlade s prírodou a s prírodnými<br />
bytosťami. V nehostinnom<br />
kraji, v piesočnej, neúrodnej pôde narástli<br />
hlávky kapusty vážiace viac než<br />
20 kg, jedna obrovská brokolica vystačila<br />
rodine na niekoľko týždňov;<br />
v novinách sa objavili snímky obrovských<br />
tekvíc vypestovaných v záhradách<br />
na pôde, v ktorej predtým<br />
nič nerástlo. Niekoľko ľudí prišlo do<br />
tohto kraja, založili tu záhradu a ukázalo<br />
sa, že prostredníctvom jednej zo<br />
žien môžu prijímať cenné rady a odporúčania<br />
prírodnej bytosti. Samozrejme,<br />
sami museli tvrdo pracovať,<br />
aby pôdu zúrodnili, ale to predsa robili<br />
aj ostatní v okolí. No výsledky<br />
boli neporovnateľné. Nešlo však len<br />
o kvantitu. Ľudia vo Findhorne zistili,<br />
že všetky potraviny, ktoré boli<br />
vypestované vo vedomej spolupráci<br />
s prírodnými bytosťami, majú vyšší<br />
výživný potenciál. Telo, ktoré dostáva<br />
takúto stravu, potom lepšie<br />
prijíma dôležité slnečné a kozmické<br />
žiarenie. A tu sú dve z mnohých rád,<br />
ktoré ľudia vo Findhorne dostali od<br />
prírodných bytostí: nerezať zakvitnuté<br />
stromy a kríky, a pokiaľ možno,<br />
rastliny nepresádzať. Lepšie je vysiať<br />
ich hustejšie a slabšie rastliny vytrhať,<br />
pretože presadzovanie berie<br />
rastlinám silu. A ešte jedna požiadavka:<br />
v každej záhrade by mal byť
TÉMA<br />
ponechaný jeden kút bez obrábania,<br />
podľa možnosti bez zásahu ľudskej<br />
ruky; prosto “úhorom“.<br />
V nemeckom Biedenkopfe vychádza<br />
od šesťdesiatych rokov publikácia<br />
Márie a Mathiasa Thunových,<br />
ktorí robia pokusy s pestovaním rôznych<br />
druhov zeleniny a poľných plodín<br />
v závislosti od konštelácie planét.<br />
Popudom im bola literatúra Rudolfa<br />
Steinera. V Dexbachu a okolí<br />
majú niekoľko polí, na ktorých robia<br />
svoje konštelačné pokusy. O prírodných<br />
bytostiach vedia. Manžel pani<br />
Márie Thunovej, Walter Thun, bol<br />
maliar a tieto bytosti videl a maľoval.<br />
V Dexbachu, v starej stodole prestavanej<br />
na galériu, je stála výstava<br />
jeho obrazov. Upúta rôznorodosťou<br />
prírodných bytostí zachytených na<br />
plátne – od „trpaslíčkov“ hojdajúcich<br />
zvončekmi náprstníka až po rozviate<br />
vzdušné bytosti, ktoré sú aj na obraze<br />
akoby neustále v pohybe.<br />
Tváre bytostných môžeme vidieť<br />
i na obrazoch švédskej maliarky Elisabeth<br />
Ryhre. Jej práce zobrazujú<br />
prevažne pôvodné, človekom nedotknuté<br />
lesy a vodstvo. Nie je v nich<br />
len bezprostredne viditeľná krása<br />
stvorenia: pozorným pohľadom zbadáme<br />
skryté tváre, elementárne postavy,<br />
pôsobenie bytostných, zachytené<br />
štetcom a farbou. To, čo vidíme<br />
na obrazoch maliarky, nie je však fantázia<br />
– jej obrazy sú vyjadrením toho,<br />
čo skutočne prežíva: už ako dieťa bola<br />
v kontakte s prírodnými bytosťami<br />
a v dospelom veku sa jej ho podarilo<br />
obnoviť. Sama maliarka o tom hovorí:<br />
„Zaujímavé na prírodných bytostiach<br />
je to, že sa momentálne vyskytujú na<br />
mnohých miestach – v literatúre, vo<br />
filmoch a na obrazoch. Nielen na mojich,<br />
ale aj v dielach iných umelcov.<br />
Musí to mať nejaký dôvod. Myslím si,<br />
že dozrel čas, aby sme sa s bytostnými<br />
opätovne stretávali. Ľudia si musia<br />
znova osvojiť znalosti, ktoré upadli<br />
do zabudnutia. Musíme do nášho<br />
života vrátiť duchovnú časť skutočnosti,<br />
aby sme dosiahli určitú rovnováhu<br />
– skôr, než bude všetko príliš<br />
triezve, pravouhlé a mŕtve.“<br />
Prírodné bytosti uviedli do chodu<br />
evolúciu na tejto planéte a vedú ju<br />
stále vpred. Sprevádzajú a riadia<br />
všetky prírodné udalosti a pochody<br />
aj dnes. Stvoriteľ sa sám – na rozdiel<br />
od všeobecne rozšíreného názoru –<br />
nestará o jednotlivosti na tejto malej<br />
planéte. Všetko sa síce deje podľa<br />
jeho vôle, vykonávanie tejto vôle však<br />
prenecháva určitým bytostiam, ku<br />
ktorým na nižšom stupni patria aj<br />
prírodné bytosti.<br />
Bez ich pôsobenia by život na Zemi<br />
pre ľudí vôbec nebol možný. Ako sa<br />
im za to odvďačujeme? Popierame ich<br />
existenciu, ničíme prírodu. A to nie<br />
je všetko. Margot Ruis, ktorá vníma<br />
svet bytostných a píše o nich, zaznamenala<br />
názory dvoch elfov na naše<br />
pôsobenie: „Myšlienky ľudí siahajú<br />
až do hôr. Počujeme ich i na tých<br />
najvyšších vrcholkoch. Sú hlasné<br />
a hrubé. Stále hlasnejšie. Hustá hmla<br />
ľudských myšlienok sa vkráda nahor<br />
do hôr, dosahuje až na dno oceánov.<br />
Nič nie je také prenikavé, ako to, čo<br />
ľudia vysielajú: rev nenávisti, hukot<br />
žiadostivosti, dunenie hnevu, neustály<br />
vreskot ega, šum chaotických,<br />
neforemných myšlienok.“<br />
Druhý elf opisuje narúšanie harmónie<br />
stvorenia ľudskými duchmi.<br />
Jeho výpoveď sa končí slovami:<br />
„Ale ešte nie je neskoro všetko zmeniť.<br />
Preto k tebe prehováram, aby sa<br />
to dozvedeli aj iní ľudia. Každý človek,<br />
ktorý si je vedomý svojich schopností<br />
a síl a je ochotný použiť ich na<br />
prospech prírodných bytostí, je ziskom<br />
Zeme. S radosťou vítame každého<br />
jednotlivca a ďakujeme mu za<br />
spoluprácu.“<br />
K tomu niet čo dodať.<br />
Anna Štefková<br />
stefkova@svetgralu.cz<br />
Ch.Vasey: Gnome, Götter, Gottesdiener<br />
Gralswelt Themenheft č. 9 – Naturwesen<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
O prírodných bytostiach<br />
(Z prednášky Posolstva Grálu „Bohovia – Olymp – Valhala“)<br />
Abd-ru-shin<br />
...Ten, ktorý stojí ešte nízko, nedokáže však hľadieť<br />
ani len bytostným zrakom a práve tak ani<br />
jemnohmotným, iba zrakom hrubohmotným. Toto<br />
hrubohmotné oko sa v divočine stále viac a viac zostruje<br />
vplyvom nutného osobného boja proti iným ľuďom,<br />
proti zvieratám a živlom, pričom sa postupne<br />
naučí rozoznávať jemnejšiu a najjemnejšiu hrubohmotnosť.<br />
Pritom spozorujú takíto ľudia najprv fantómy!<br />
Teda útvary, sformované iba strachom a úzkosťou<br />
ľudí a nimi tiež udržované...<br />
U týchto vyššie vyvinutých ľudí sú ďalšie obalové<br />
vrstvy smerom hore čoraz viac prerážané zvnútra<br />
prebúdzajúcim sa uzavretým duchom. Preto títo ľudia<br />
vidia už dobromyseľnejšie bytosti, alebo vedia<br />
o nich z tušenia, a tým sa u nich pomaly stráca uctievanie<br />
démonov. Tak to pokračuje ďalej. Stále vyššie.<br />
Je stále jasnejšie a jasnejšie. Pri normálnom vývoji<br />
duch preniká stále dopredu.<br />
Gréci, Rimania, Germáni vídali napríklad ešte<br />
viac! Svojím vnútorným zrením prenikli cez hmotnosť<br />
až do rozprestierajúceho sa bytostného, ktoré je<br />
nad ňou. S pokračujúcim vývojom mohli nakoniec<br />
uvidieť aj vodcov bytostných a živlov. Niekoľko mediálnych<br />
ľudí mohlo svojím nadaním prísť s nimi dokonca<br />
do bližšieho styku. ...<br />
Pre vtedajší vývoj národov to bolo to najvyššie,<br />
čo mohli dosiahnuť, keď bytostné videli, cítili a počuli.<br />
Je samozrejmé, že sa potom pozerali na mocných<br />
vodcov živlov v ich činnosti a inorodosti ako na<br />
to najvyššie a nazývali ich bohmi. Ich vysoké, skutočne<br />
jestvujúce sídlo, podobné hradu, potom nazývali<br />
Olympom a Valhalou.<br />
Lenže vnútorné zrenie a počúvanie je u ľudí pri ich<br />
vyjadrovaní navonok vždy závislé od ich súčasnej<br />
osobnej schopnosti chápania a vyjadrovania. Z toho<br />
vyplýva, že Gréci, Rimania a Germáni opisovali tých<br />
istých vodcov živlov a všetkého bytostného formou<br />
a pojmami, podľa toho, aké boli názory v ich vtedajšom<br />
okolí. Aj keď v opisovaní všetkých boli určité odlišnosti,<br />
predsa to boli tí istí vodcovia! ...<br />
Neskôr potom, keď povolané národy, teda tie najvyvinutejšie<br />
(vývoj rozumu sa pritom neberie do úvahy),<br />
mohli pri svojom dozrievaní prežitím preraziť túto<br />
hranicu bytostného, preniklo ich zrenie alebo tušenie<br />
až k prahu duchovnej ríše.<br />
Prirodzeným následkom toho bolo, že museli zvrhnúť<br />
doterajších bohov ako takých a na ich miesto nastúpilo<br />
niečo vyššie. Ale napriek tomu sa tieto národy<br />
nedostali, žiaľ, tak ďaleko, aby boli schopné vidieť duchovným<br />
zrakom.<br />
Duchovná ríša im tak zostala neotvorená, keďže sa<br />
normálny vývoj zastavil na tomto mieste. Nešiel dopredu,<br />
ale bol brzdený stále prudšie vzrastajúcou domýšľavosťou<br />
rozumu.<br />
Len málo výnimočných jedincov sa mohlo uchrániť<br />
pred touto stagnáciou, ako napríklad Budha a ešte<br />
iní. Tým, že sa zriekli sveta, podarilo sa im pokračovať<br />
v normálnom vývoji a aj duchovný zrak sa im pootvoril<br />
do určitej miery! ...<br />
Podvoľujúc sa tomuto cíteniu, sformovali si už jedného,<br />
neviditeľného Boha! Bez toho, že by o tom vedeli<br />
niečo bližšie.<br />
Preto je prirodzené, že tohto Boha, ktorého len tušili,<br />
považovali za najvyššiu duchovnú bytosť, pretože<br />
duchovné bolo tou novou oblasťou, pri ktorej<br />
stáli ešte len na prahu.<br />
Tak sa stalo, že pri tomto novom názore o neviditeľnom<br />
Bohu, bola správne vystihnutá iba základná<br />
skutočnosť, nie však pojem. Ich predstava o Bohu bola<br />
totiž nesprávna! Ľudský duch si nikdy nepredstavoval<br />
Boha takého, akým je v skutočnosti! Nazdávali sa, že<br />
je najvyššou duchovnou bytosťou. Tento nedostatok<br />
chýbajúceho ďalšieho vývoja prejavuje sa ešte aj dnes.<br />
Prejavuje sa v tom, že mnohí ľudia chcú bezpodmienečne<br />
trvať na tom, že majú v sebe rovnorodé z Toho,<br />
ktorého vyciťujú ako svojho Boha! ...<br />
Tým dozrel čas, kedy ako akt z núdze sa musel vteliť<br />
na zem silný vyslanec Boží v Ježišovi Nazaretskom,<br />
aby ešte nezrelému ľudstvu priniesol posolstvo z Božského<br />
k osvieteniu a k pomoci. ...<br />
Abd-ru-shin<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
Duchovná rovnorodosť<br />
rodičov a detí<br />
Christopher Vasey<br />
Tajomstvo zrodenia 3. diel<br />
P<br />
PUTOVANIE<br />
ĽUDSKÉHO DUCHA<br />
ríbeh každého človeka sa začína<br />
v duchovnej úrovni, ktorá tvorí<br />
najvyššiu časť stvorenia. Tam naše<br />
ľudské schopnosti ešte nie sú vyvinuté,<br />
len v nás driemu. A našou úlohou<br />
je priviesť ich k plnému rozkvetu.<br />
Ako sa pšeničné zrno nemôže vyvíjať<br />
na voľnom vzduchu a je nutné<br />
zasadiť ho do zeme, tak aj zárodok<br />
ľudského ducha – aby sa začal<br />
vyvíjať – musí duchovnú úroveň<br />
opustiť a prejsť do hutnejších častí<br />
stvorenia. Pozemský svet podnecuje<br />
ducha k rozvíjaniu jeho schopností,<br />
jeho duchovného potenciálu.<br />
Zápolenie s hmotou, ktorá ho obklopuje,<br />
posilňuje jeho vôľu, podporuje<br />
vytrvalosť, bdelosť a všetky<br />
ďalšie duchovné kvality – podobne<br />
ako atlét trénuje svaly tým, že ich<br />
zaťažuje nad bežnú mieru. Námaha,<br />
ktorú musia svaly pri tréningu vynaložiť,<br />
ich posilňuje. Ľudský duchovný<br />
zárodok na začiatku svojho<br />
vývoja teda opúšťa domov, aby sa<br />
ponoril do nižších, ťažších úrovní.<br />
Samotný duch nie je nič hmlistého<br />
a aby v nich zotrval a nebol pôsobením<br />
zákona tiaže ťahaný späť<br />
nahor, musí sa zahaliť akýmsi plášťom,<br />
rovnorodým s hustotou svojho<br />
okolia. Ten ho potom drží v hutnejšej<br />
úrovni a slúži ako skafander potápača:<br />
človeku umožňuje prenikať<br />
do hlbín mora. Spomenutý obal neslúži<br />
duchu iba ako závažie. Je to zároveň<br />
aj nástroj umožňujúci vnímať<br />
okolie a aktívne v ňom pôsobiť. Nie<br />
je to teda odev, je to skutočné telo –<br />
má ľudskú formu s hlavou, trupom,<br />
s orgánmi a končatinami.<br />
Postupne sa ľudský duch norí do<br />
čoraz nižších úrovní stvorenia, zakaždým<br />
pri tom na seba berie ďalší<br />
obal, ktorý sa pridruží k ostatným –<br />
podobne, ako u známych ruských<br />
matriošiek. Posledným a najhutnejším<br />
obalom ľudského ducha je pozemské<br />
telo, vznikajúce v tele nastávajúcej<br />
matky. Do telíčka sa vtelí<br />
(inkarnuje) ľudská duša i so svojimi<br />
jemnejšími obalmi.<br />
UKOTVENIE<br />
V TELESNOM „OBLEKU“<br />
plodnením vajíčka spermiou<br />
O a následným vývojovým<br />
procesom vzniká celkom zvláštny<br />
druh vyžarovania, ktorý duše na<br />
onom svete, teda v jemnohmotnej<br />
úrovni stvorenia, dokážu vnímať<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
SERIÁL<br />
ako príležitosť na vtelenie, a tak<br />
sa môžu pripravené duše priblížiť<br />
k malému telíčku. Po výberovom<br />
procese vhodná duša zakotví v blízkosti<br />
vznikajúceho tela, aby mohlo<br />
dôjsť k ich vzájomnému spojeniu,<br />
ktoré neskôr vedie k inkarnácii.<br />
Zámerne tu hovorím o „zakotvení“,<br />
pretože rovnako ako sa loď<br />
musí ukotviť k morskému dnu, aby<br />
ju vietor neodohnal na iné miesto,<br />
tak sa musí aj duša ukotviť, aby<br />
mohla zostať v blízkosti vznikajúceho<br />
tela.<br />
Možnosť ukotvenia dáva v prvom<br />
rade duša matky, v menšej miere aj<br />
duša otca (výnimočne aj niekto iný<br />
z blízkeho okolia). Ich vyžarovanie<br />
dušu prichádzajúceho dieťaťa priťahuje<br />
a umožňuje jej zostať v blízkosti<br />
dozrievajúceho telíčka, kým sa s ním<br />
v okamihu vtelenia nespojí. Na príležitosť<br />
vteliť sa čaká však veľa duší.<br />
Ako prebieha ich výber?<br />
Deje sa celkom prirodzeným spôsobom<br />
– podľa zákona príťažlivosti<br />
rovnorodého. Ako si ešte neskôr povieme,<br />
zohráva tu rolu aj zákon spätného<br />
pôsobenia. Vyžarovanie rodičov<br />
sa prejavuje veľmi osobitým príťažlivým<br />
účinkom a má určité špecifické<br />
„zafarbenie“, ktoré zodpovedá<br />
kvalitám, vlastnostiam a charakteru<br />
rodičov vrátane ich slabostí a nedostatkov.<br />
Pri výbere z viacerých duší<br />
pripravených na vtelenie je toto vyžarovanie<br />
základom, pretože pritiahne<br />
vždy tú z nich, ktorá im je odtieňom<br />
svojho vyžarovania najpríbuznejšia.<br />
To je dôvod, prečo majú<br />
deti toľko vlastností a povahových<br />
čŕt zhodných so svojimi rodičmi (tie<br />
sa mylne považujú za zdedené, pozn.<br />
red.).<br />
„AKÝ OTEC,<br />
TAKÝ SYN“<br />
lenovia jednej rodiny mávajú<br />
Č často výrazné spoločné povahové<br />
črty, napríklad veľkorysosť, nezištnosť<br />
alebo určité nadania. Môžu<br />
to však byť aj negatívne črty: lakomstvo,<br />
egoizmus, sklon k násiliu alebo<br />
velikášstvo. Treba však zdôrazniť, že<br />
na duchovnej úrovni nedochádza<br />
k žiadnemu dedeniu; je to vždy iba<br />
priťahovanie rovnorodého, ktoré<br />
môže ovplyvňovať celé generácie.<br />
Túto skutočnosť potvrdzujú rôzne<br />
príslovia: „Aká matka, taká Katka“,<br />
„Strom sa pozná podľa svojho ovocia“<br />
alebo „Jablko nepadá ďaleko od<br />
stromu“.<br />
Ak synovia vykonávajú rovnaké<br />
povolanie ako ich otcovia, nemusí to<br />
byť vždy preto, že by k tomu boli vedení.<br />
Môže byť za tým jednoducho<br />
skutočnosť, že syn má v sebe rovnaké<br />
nadanie ako otec. Slávnym príkladom<br />
tohto úkazu je rodina skladateľa<br />
Johanna Sebastiana Bacha<br />
(1685–1750). V rodine Bachovcov<br />
sa od 16. storočia až do polovice 19.<br />
storočia zrodilo v 12 generáciách 75<br />
ľudí, ktorí sa aspoň čiastočne živili<br />
hudbou.<br />
Práve tak sa niekedy po celé generácie<br />
prejavujú charakterové poruchy,<br />
pretože príťažlivosť rovnorodého<br />
k sebe privádza rovnako zmýšľajúcich<br />
ľudí bez ohľadu na to, či ide<br />
o dobrých alebo zlých.<br />
SPOJENIE<br />
S TELOM<br />
A<br />
ko sme sa už zmienili, počatím sa<br />
vytvorí príležitosť na vtelenie,<br />
pričom duša hodiaca sa k budúcim<br />
rodičom zakotví v ich blízkom okolí.<br />
Toto zakotvenie má dve zložky.<br />
Duše spája jednak most vyžarovania,<br />
svojím účinkom podobný magnetizmu,<br />
a sú to ešte aj tzv. osudové<br />
vlákna. Takto sa vytvára zväzok<br />
medzi rodičmi a tým ľudským duchom,<br />
ktorý sa k nim chce pridružiť<br />
ako nový člen rodiny.<br />
Duša sa však má vteliť do pripraveného<br />
plodu, a tak sa ešte musí vytvoriť<br />
ďalšie spojenie s ním. Na tento<br />
účel vznikajú zvláštne vlákna,<br />
dôležité nielen pre samotné<br />
vtelenie, ale aj pre celé obdobie<br />
pozemského života<br />
človeka. Na konci života<br />
sa potom tieto vlákna,<br />
ktorými sa duch prichytil<br />
k svojmu pozemskému<br />
telu, opäť uvoľnia.<br />
Žiadne z nich však<br />
nie sú naším hrubohmotným<br />
zrakom<br />
viditeľné.
SERIÁL<br />
K týmto vláknam patrí tzv. „strieborná<br />
šnúra“. Ide o vlákna striebornej<br />
farby, ktoré spájajú hmotné telo<br />
s astrálnym telom, teda jemnejším<br />
„oblekom“ ducha. Aj v Biblii jestvuje<br />
zmienka o tomto dôležitom „striebornom<br />
povrazci“ (Kazateľ 12, 5),<br />
ktorého pretrhnutie spôsobí uvoľnenie<br />
duše od tela, teda pozemskú<br />
smrť.<br />
PREČO EXISTUJÚ<br />
„ČIERNE OVCE“?<br />
ákon príťažlivosti rovnorodého<br />
Z spôsobuje, že sa v jednej rodine<br />
stretávajú ľudskí duchovia s podobnými<br />
vlastnosťami. Ako je to však<br />
s takzvanými čiernymi ovcami? Ako<br />
je možné, že sa v rodine objavia deti,<br />
ktoré sú iné než ich rodičia a súrodenci<br />
a obyčajne majú výrazne inorodé<br />
charakterové vlastnosti? Také<br />
deti môžu byť zdrojom nespočetných<br />
problémov a starostí a často<br />
privádzajú svojich rodičov do zúfalstva.<br />
Niekedy môže byť nápadná iba<br />
ich odlišnosť, napríklad vyhranená<br />
manuálna zručnosť v rodine nepraktických<br />
intelektuálov.<br />
Je snáď „čierna ovca“ výnimkou zo<br />
zákona príťažlivosti rovnorodého?<br />
Určite nie, hoci to tak vyzerá.<br />
Pred chvíľou sme si povedali, že<br />
duša, ktorá sa chce inkarnovať, potrebuje<br />
na nadviazanie spojenia<br />
s embryom človeka v jeho blízkom<br />
okolí. Týmto kotviacim bodom sú<br />
spravidla rodičia, no nie vždy je to<br />
tak. Môže ísť aj o niekoho, kto sa<br />
často zdržiava v blízkosti budúcej<br />
matky – napríklad o príbuzného,<br />
spolupracovníka alebo o niekoho,<br />
kto má z nejakého dôvodu k matke<br />
blízko.<br />
Na vytvorenie kotviaceho bodu<br />
pre dušu však samotná blízkosť takých<br />
osôb nestačí. Je to zrejmé zo<br />
skutočnosti, že typické čierne ovce<br />
sú zriedkavé. Rozhodujúci je vnútorný<br />
postoj matky. Ak nemá vysoké<br />
ideály alebo vzťah k ušľachtilému<br />
a krásnemu, ak nie je duchovne<br />
bdelá a jej vnútorný život<br />
je chudobný, potom je i jej vyžarovanie<br />
slabé. Taká slabosť poskytuje<br />
duši, ktorú priťahuje, iba slabé spojenie.<br />
Vybranú dušu môže preto vytlačiť<br />
iná, o vtelenie usilujúca duša.<br />
K tomu však dochádza tiež iba vtedy,<br />
ak nejaká osoba v okolí matky ponúka<br />
na zakotvenie silný bod: výraznú<br />
povahovú vlastnosť alebo poruchu.<br />
V normálnom prípade je budúca<br />
matka proti takému chybnému vývoju<br />
chránená bdelosťou svojho<br />
ducha. Radosť alebo strach počas<br />
tehotenstva podnecujú jej vnútorný<br />
život a mali by vlastne akúkoľvek<br />
vlažnosť vylúčiť. No je určite<br />
dôležité, aby tehotná žena starostlivo<br />
dbala na to, akými osobami sa<br />
obklopuje, obzvlášť na začiatku tehotenstva,<br />
keď dochádza k výberu<br />
duše. Ľudia v dávnejších časoch<br />
o týchto súvislostiach dobre vedeli.<br />
Napríklad v antickom Grécku sa tehotné<br />
ženy sťahovali zo spoločenského<br />
života. O afrických kmeňoch<br />
je známe, že budúce matky odchádzajú<br />
do chatrčí, ktoré stoja izolovane<br />
mimo osady. Aj u nás menia<br />
mnohé ženy svoje zvyklosti, keď zistia,<br />
že čakajú dieťa. Chodievajú napríklad<br />
menej do spoločnosti a cítia<br />
potrebu viesť pokojnejší život, aj keď<br />
si nie sú vedomé hlbších dôvodov<br />
tohto počínania.<br />
VPLYV OTCA NA<br />
NOVORODENCA<br />
a normálnych okolností sú duše<br />
Z čakajúce na vtelenie priťahované<br />
vyžarovaním oboch rodičov.<br />
Čo sa však stane, ak je otec počas tehotenstva<br />
prítomný len minimálne<br />
alebo vôbec nie, pretože je napríklad<br />
na cestách, má prácu vo veľkej<br />
vzdialenosti, alebo zomrel? Nebude<br />
mať azda s dieťaťom žiadne spoločné<br />
vlastnosti a črty?<br />
Prirodzene, telesná podobnosť<br />
zdedená prostredníctvom génov<br />
bude existovať. Vylúčená však nie je<br />
ani duchovná podobnosť. Priťahovanie<br />
duše chystajúcej sa na vtelenie<br />
sa začína už bezprostredne po plodení,<br />
teda v okamihu, keď je otec prítomný<br />
a tvorí mocný príťažlivý bod<br />
na zakotvenie duše. Takto nadviazané<br />
prvé vlákna sa môžu ďalej vyvíjať<br />
aj v čase, keď je otec od budúcej<br />
matky vzdialený. Dieťa s ním<br />
teda môže byť úplne duchovne rovnorodé.<br />
Rozhodujúca nie je bezpodmienečná<br />
fyzická prítomnosť, ale predovšetkým<br />
vnútorná spätosť medzi<br />
otcom a matkou. Ak oboch rodičov<br />
spája pravá láska, túžba po<br />
spoločnom živote, ak myslia jeden<br />
na druhého, potom táto vnútorná<br />
blízkosť pôsobí oveľa silnejšie než<br />
priestorová vzdialenosť.<br />
Ak však oboch rodičov nespájajú<br />
navzájom hlbšie city, alebo sa<br />
rozišli pretože vo svojom vzťahu<br />
nevideli žiadnu budúcnosť, potom<br />
bude vplyv otca len slabý – vtedy<br />
matka prakticky sama vytvára duchovnú<br />
príťažlivosť. V takých prípadoch<br />
sa bude dieťa duchovne podobať<br />
prevažne svojej matke a len telesné<br />
znaky budú pripomínať otca.<br />
Téma štvrtého dielu: „Výber mena<br />
a výchova pred narodením“<br />
Christopher Vasey<br />
christopher.vasey@svetgralu.sk<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
TÉMA<br />
„KIEŽBY BOLI VŠETKY PRÍRODNÉ<br />
BYTOSTI ŠŤASTNÉ!“<br />
Rozhovor s Margot Ruis<br />
I dnes medzi nami žijú ľudia,<br />
ktorí prírodné bytosti počujú, cítia,<br />
niekedy i vidia, prirodzené je<br />
to hlavne u detí. Margot Ruis a jej<br />
manžel Gerhard Kogoj bytostných<br />
vidia a dokonca sa s nimi aj<br />
bežne rozprávajú. Dar, ktorý títo<br />
manželia z Rakúska dostali, im<br />
umožňuje sprostredkovať ďalším<br />
ľuďom to, čo nám prírodné bytosti<br />
chcú odkázať dnes. – Môžeme<br />
sa o tom dozvedieť prostredníctvom<br />
prednášok, seminárov, publikovaných<br />
článkov či knihy „Bytosti<br />
prírody“. Modlitba „Kiež sú<br />
všetky prírodné bytosti šťastné“<br />
vyšla zo srdca Margot Ruis.<br />
Poznáme ich z rozprávok, povestí, piesní, z obrázkov, obrazov; ich sochy, sošky a iné<br />
stvárnenia sú v posledných rokoch dokonca veľmi populárne. Rozplývame sa nad ich<br />
krásou a nežnosťou, veľkosťou a múdrosťou, a napriek tomu málokto verí v ich skutočnú<br />
existenciu. Prírodné bytosti – nech už ide o víly, vodníkov, elfov, vzdušné bytosti,<br />
gnómov, obrov zo skál či obrov z morí a oceánov, sú tu na Zemi od nepamäti,<br />
boli tu skôr než ľudstvo samo a – človeče, hanbi sa – po celý ten čas sledujú naše počínanie,<br />
zatiaľ čo oni sami od prapočiatkov svojej existencie bezchybne plnia Stvoriteľovu<br />
vôľu. Zabudli sme na to, že kedysi bolo pre nás prirodzené žiť s prírodnými bytosťami,<br />
komunikovať s nimi, pýtať sa ich na radu... Na dejepise sme sa učili o pravekých<br />
ľuďoch, ktorí naivne verili v bytosti stromov, búrok, ohňa či vody a spolu s učiteľkou<br />
sme sa smiali, akí boli naivní...<br />
Kto sú prírodné bytosti? V škole<br />
sme sa učili o všetkom živom i neživom<br />
na Zemi, o prírodných bytostiach<br />
nikdy...<br />
A to je problém, že sme sa o nich neučili<br />
a že sa o nich neučí. Západné civilizácie<br />
už po stáročia odsúvajú tieto<br />
bytosti do ríše rozprávok. Staré kultúry,<br />
ako boli Kelti a Germáni to ešte<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
vedeli a poznali ich, tým bolo jasné,<br />
že tieto bytosti existujú. Neskoršie<br />
s christianizáciou však došlo k tomu,<br />
že sa prírodné bytosti zakázali, povedalo<br />
sa, že neexistujú, a po dlhé<br />
stáročia bolo nebezpečné, keď človek<br />
videl veci, ktoré nevideli ostatní<br />
a ktoré neboli oficiálne povolené a prípustné.<br />
Mnoho ľudí, ktorí chodili do<br />
lesa, žili v harmónii s prírodnými bytosťami,<br />
skončilo na hranici. Na takého<br />
človeka, ktorý vedel liečiť a poznal<br />
mnohé tajomstvá o bylinách,<br />
stačilo upozorniť a bol s ním koniec.<br />
A od inkvizičného súdu nebolo návratu<br />
medzi živých. Potom prišla moderná<br />
prírodná veda, v jej očiach sa<br />
dostali bytostní do kategórie temnej
TÉMA<br />
poverčivosti. A tak to vyzerá dodnes.<br />
Ľudia veria, že existujú rozprávkové<br />
bytosti, ktoré v skutočnosti neexistujú.<br />
Pre prírodné bytosti je to však ťažké.<br />
Pretože keď ľudia v ich existenciu neveria,<br />
nemusia na nich ani brať ohľad.<br />
Preto prírodným bytostiam veľmi záleží<br />
na tom, aby ľudia vzali ich existenciu<br />
opäť na vedomie; dúfajú, že potom<br />
ich skôr budú mať na zreteli. A či sa<br />
o nich budeme učiť v škole? Tak to<br />
bude asi ešte chvíľu trvať. Pokiaľ sa<br />
vôbec niekedy dočkáme.<br />
Napriek tomu sa zdá, že najmä<br />
v poslednom čase sú tieto bytosti<br />
nesmierne populárne – všade ich<br />
vidíme stvárnené do najrôznejších<br />
podôb.<br />
Áno, v posledných dvadsiatich rokoch<br />
sa veľa zmenilo aj urobilo. Spomínam<br />
si, že semináre o prírodných<br />
bytostiach boli pred dvadsiatimi<br />
rokmi, keď sme s nimi začínali,<br />
priam exotické. Časom začali ľudia<br />
prejavovať obrovský záujem o semináre<br />
i o naše prednášky, a tak je to<br />
dodnes. Naozaj dnes omnoho častejšie<br />
vidíme obrázky, knižky; je zrejmé, že<br />
v človeku drieme túžba, ktorá sa stále<br />
väčšmi prebúdza.<br />
Ako a kedy sa u vás začali prejavovať<br />
schopnosti vnímať prírodné<br />
bytosti?<br />
Bolo to presne v roku 1987, v tom<br />
roku som začala šamansky pracovať,<br />
absolvovala som niekoľko seminárov,<br />
kde išlo o vedomý kontakt s neviditeľnými<br />
svetmi a o prenesenie informácií<br />
a posolstiev, ktoré môžu byť pre jednotlivca<br />
alebo pre spoločnosť užitočné.<br />
Jeden sa uskutočnil vo vysokých horách<br />
v Rakúsku a trval celý týždeň...<br />
Sedela som sama hore a naraz som ich<br />
mohla vidieť... A išlo to samé od seba.<br />
Užasla som. Boli tam vodné žienky,<br />
zišli z malého vodopádu a naraz stáli<br />
predo mnou. A tým sa to začalo.<br />
A ako sa to potom vyvíjalo ďalej?<br />
So šamanskou cestou sa toho veľmi<br />
veľa vyvíjalo... Všetko to moje vnútorné<br />
videnie veľmi rýchlo zosilnelo,<br />
začala som vidieť aj energiu – niekedy<br />
auru, niekedy energiu hudby, všetko<br />
možné. Už skôr som pracovala s drahokamami<br />
a tie ku mne začali v rovnakom<br />
čase prehovárať, ukázali mi,<br />
čo mám s nimi robiť. Ošetrovala som<br />
ľudí kameňmi a tie mi samé povedali<br />
– ten patrí sem a ten tuná, mňa<br />
polož sem – samé sa hlásili. To všetko<br />
prišlo samé od seba v rovnakom čase.<br />
Rok 1987 bol veľmi dobrý rok. Navyše<br />
som sa na jeseň zoznámila so svojím<br />
mužom. <br />
Áno, vy a váš muž máte rovnaké<br />
schopnosti. Bolo to to, čo vás spojilo<br />
a spája?<br />
Áno, samozrejme, veľmi. Predovšetkým<br />
na začiatku to bolo veľmi<br />
krásne, keď sme mohli porovnávať.<br />
Išli sme spolu do lesa, ja som zazrela<br />
lesného elfa a povedala som Gerhardovi:<br />
„Vidíš tam niečo?“ A on na to<br />
len: „Myslíš toho lesného elfa?“ To<br />
je na začiatku veľmi dobré, keď máte<br />
spätnú kontrolu. Tak sme porovnávali<br />
farby, vlasy, či to súhlasí. Teraz už robíme<br />
dlhodobo spoločne semináre do<br />
ríše prírodných bytostí aj iné.<br />
Vybavíte si nejaký obzvlášť<br />
krásny zážitok zo stretnutia s prírodnými<br />
bytosťami?<br />
Tých je veľmi veľa. O mnohých<br />
z nich píšem vo svojej knihe ´Bytosti<br />
prírody´. Vybavujem si hneď to prvé<br />
stretnutie. Prvýkrát, keď som uvidela<br />
veľkého elfa, to bolo úžasné. Sedela<br />
som na kopci v horách a mala som<br />
zatvorené oči. A naraz som cítila, že<br />
predo mnou stojí niečo veľké. Roztvorila<br />
som oči, predo mnou stála nádherná<br />
veľká bytosť. Ja nie som nejako<br />
prehnane úctivý typ, som skôr taká ležérna,<br />
ale vtedy som úplne vydýchla<br />
„no pána!“ To bolo niečo neskutočné –<br />
úžasné. A to bol vlastne začiatok nového<br />
priateľstva...<br />
Pochopila som správne, že prírodné<br />
bytosti chcú vaším prostredníctvom<br />
oznamovať ľuďom niečo dôležité?<br />
Je niečo, čo by nám chceli aktuálne<br />
odkázať?<br />
Áno. Ľudia spôsobujú prírodným<br />
bytostiam veľké problémy – sú dlhodobé,<br />
v poslednom čase veľmi dramatické<br />
a dosť sa vyostrili. Ide hlavne<br />
o prestúpenie celej prírody a atmosféry<br />
určitými vibráciami, ktoré sú<br />
oslabujúce a nepriateľské voči životu.<br />
Stručne povedané: okrem toho, že vibrácie<br />
našich zlých vlastností a negatívnych<br />
pocitov sú pre nich veľmi nepríjemné,<br />
aktuálne majú veľký problém<br />
s určitými mikrovlnami a žiarením.<br />
Či už ide o televízne, radarové či rozhlasové<br />
vysielače a najmä v posledných<br />
niekoľkých rokoch mobilné telefóny.<br />
To je pre prírodné bytosti obzvlášť<br />
nepríjemná záležitosť, navyše<br />
to žiarenie je všade – menej v celkom<br />
vzdialených oceánoch, ale inak všade.<br />
Všade tam, kde sa človek pohybuje.<br />
A prírodné bytosti nám odkazujú,<br />
že tieto vlny a vibrácie oslabujú<br />
všetok život na Zemi a takisto aj nás.<br />
Život jemnohmotný i hrubohmotný;<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
TÉMA<br />
rastliny, zvieratá, ľudí, potoky, les,<br />
more, všetko. Potom sú ešte také veci<br />
ako HAARP 1 a to je to najhoršie a najväčšie<br />
– to je tá najväčšia rana.<br />
Toto zariadenie môže slúžiť aj ako<br />
nebezpečná zbraň. Akým spôsobom<br />
sa s tým prírodné bytosti môžu vyrovnať<br />
– ak vôbec existuje spôsob?<br />
Oni sa s tým nevyrovnajú. Pred<br />
dvoma rokmi povedal veľký morský<br />
elf Gerhardovi, a bol už dosť nahnevaný<br />
a veľmi sa ponosoval: „Vy ste<br />
nám zobrali more. More je rozrezané,<br />
my sa už nemôžeme voľne pohybovať.<br />
Sú tu prekážky, ktoré by sme mali<br />
lámať, sú pre nás nepríjemné a spôsobujú<br />
nám bolesť.“ Gerhard sa opýtal:<br />
„Čo to je?“ A on: „Prichádza to<br />
zvonka a dosahuje to až na dno mora.<br />
A rozrezáva to more, nielen do hĺbky,<br />
ale aj do šírky. A je to už skoro všade.“<br />
A tak sme si okamžite povedali, že to<br />
je haarp. Ešte sú ďalšie veci, o ktorých<br />
ani nevieme. A ktovie, čo všetko ešte<br />
existuje, aké strašné veci vymýšľajú<br />
alebo používajú vojaci. Je to veľmi zlé<br />
obzvlášť pre vzdušné bytosti, a keď<br />
sme počuli, že i pre tie morské, je to<br />
zúfalé. Keď si predstavíme, že haarp<br />
môže dokonca „rozrezať“ dno mora,<br />
tak vidíme, čo je to za silu a ako to na<br />
jemnohmotné bytosti pôsobí. A my<br />
sme tiež jemnohmotné bytosti.<br />
Veľa sa dnes hovorí o sporných<br />
génových technológiách. Aký to<br />
má vplyv na bytostných?<br />
U nás v Rakúsku sa tomu ešte stále<br />
pokúšame brániť. Nemáme žiadne<br />
polia s génovo zmenenými rastlinami,<br />
ale nevieme, ako dlho ešte budeme<br />
odolávať... Zároveň nemôžem<br />
povedať, že som videla nejaké modifikované<br />
polia a ich bytosti, ale určite<br />
je to vonkoncom neprípustný zásah.<br />
Človek si tu priveľa dovoľuje. Už len<br />
samotná predstava, že vezmeme gén<br />
ryby a dáme ho do rastliny, je úplne<br />
perverzná. Keby to tak Stvoriteľ chcel,<br />
aby mala kukurica rybí gén, určite by<br />
to tak urobil. Najhoršie je, že človek<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
prírodu nepočúva, nepozerá sa, nedáva<br />
pozor a nič sa nenaučí. Namiesto<br />
toho si myslí, že on sám by to mohol<br />
urobiť lepšie. Je nesporné, že energia<br />
týchto vecí pôsobí veľmi nepriaznivo.<br />
Na prednáškach ľuďom hovoríte –<br />
a píšete o tom aj vo svojej knihe – že<br />
môžeme bytostných prosiť o pomoc<br />
a o radu... Komu máme poďakovať?<br />
Bytostným alebo Stvoriteľovi?<br />
Ďakovať je vždy dobré. Môžete ďakovať<br />
i prírodným bytostiam. Energia<br />
vďaky je pre nich veľmi dobrá vibrácia.<br />
Kedysi bolo trvalé spojenie medzi<br />
ľuďmi a prírodnou ríšou a ľudia posielali<br />
prírodným bytostiam dobré myšlienky.<br />
A aj svoju vďačnosť. A to je vibrácia,<br />
ktorá im pomáha. A že ďakujeme<br />
Bohu – to je niečo, čo aj tak robíme,<br />
alebo by sme mali robiť. To nie<br />
je ten šéf hore, ale sú to i tí malí spolupracovníci.<br />
Tí potrebujú pomoc.<br />
Hovorili sme o smutných veciach,<br />
ktoré bytostným spôsobujeme my,<br />
ľudia. Je niečo, čo na nás majú radi?<br />
Ale istotne. Napríklad vždy na nás<br />
obdivovali našu silu ducha. Oni hovoria,<br />
že ľudský duch je krásny a silný<br />
nástroj. Že dokážeme vytvoriť veľké<br />
a silné veci. Ale momentálne nerobíme<br />
len dobré veci. Oni ľudí vždy obdivovali<br />
– aj tie možnosti, ktoré my<br />
máme a oni nie. Napríklad našu slobodnú<br />
vôľu, ktorá nám umožňuje samostatne<br />
sa rozhodnúť – pre svetlo<br />
alebo pre temnotu. Jedna vodná<br />
žienka – o ktorej píšem vo svojej<br />
knihe – viedla so mnou veľmi zaujímavý<br />
rozhovor o ľudskom a elfom<br />
vedomí. Povedala mi: „My sme vás<br />
vždy obdivovali. Vy sa môžete slobodne<br />
rozhodnúť slúžiť Svetlu alebo<br />
mu neslúžiť. My nemôžeme inak, než<br />
mu slúžiť.“ To sa jej zdalo pekné. Ja<br />
som jej zasa povedala: „Želala by som<br />
nám také vedomie, ako má ten veľký<br />
elf.“ Oni vypúšťajú iba dobré vibrácie.<br />
Na rozdiel od toho, čo tu robíme my.<br />
Na prednáške v Prahe ste tiež povedali,<br />
že prírodné bytosti majú<br />
rady, keď si spievame alebo pospevujeme.<br />
Prostredníctvom vašej spoločnosti<br />
Dana Mudra ste vydali niekoľko<br />
cédečiek so spevom, ktoré bytostným<br />
robí dobre. Mohli by ste<br />
aspoň v krátkosti predstaviť túto<br />
spoločnosť?<br />
Áno, rada. Od roku 2001 sme<br />
s manželom cestovali každú zimu do<br />
Indie. Počas dvoch pobytov sme tam<br />
videli veľmi mnoho biedy a spoznali<br />
sme tam aj veľmi veľa nádherných<br />
ľudí. A povedali sme si, že musíme<br />
niečo urobiť. Nemôžeme tam iba cestovať<br />
s vedomím, že sa nám darí dobre<br />
a pritom vidieť, ako sa majú oni... Tak<br />
sme sa rozhodli, že peniaze, ktoré zarobíme<br />
seminármi a prednáškami,<br />
pôjdu do Indie. A tak sme spolu s niekoľkými<br />
ďalšími priateľmi založili<br />
spoločnosť Dana Mudra. Nikto z nás<br />
nemal na začiatku ani tušenie, akou<br />
formou to bude nakoniec fungovať.<br />
V stanovách máme: Získať peniaze na<br />
indické sociálne projekty, aby sa niečo<br />
postavilo na nohy, a druhý bod, ktorý<br />
je rovnako dôležitý, je rozširovanie<br />
transmateriálneho svetového názoru.<br />
To je veľmi stručne povedané. Niekedy<br />
sa ľudia pýtajú – Čo to je? Ale je to<br />
jasné. Zaujíma nás všetko, čo existuje<br />
mimo hmotného sveta.<br />
Gerhard Kogoj: Spev majú prírodné<br />
bytosti rady. Pred rokmi som mal zážitok<br />
s jedným elfom, ktorý spieval<br />
slabiku Óm. Od tých čias sa pravidelne<br />
spájam s touto vibráciou a odporúčam<br />
ľuďom to isté.<br />
Ako prebiehajú vaše semináre<br />
v ríši prírodných bytostí? Ako učíte<br />
ľudí vnímať bytostných?<br />
Učiť – to nie je to správne slovo. Robíme<br />
to tak, že v nich posilníme latentnú<br />
senzibilitu na vnímanie týchto<br />
bytostí. To nie je záležitosť jedného<br />
dňa. Takisto nemôžeme stanoviť nejaké<br />
pravidlá, pretože sú to ľudia,<br />
ktorí potrebujú len maličký popud,<br />
prosto príležitosť byť sami so sebou<br />
a sami v prírode a že sa im dostane
TÉMA<br />
zopár podnetov, aby sa naladili na<br />
jemnohmotné vycítenie. A potom<br />
sa to naraz stane. Ľudia ich predovšetkým<br />
cítia, nie vidia. Cítiť, počuť<br />
ich vie mnoho ľudí. Po každom seminári<br />
je niekoľko takých, ktorí vidia.<br />
My môžeme po dvadsiatich rokoch<br />
konštatovať, že ľudia, ktorí prichádzajú<br />
dnes, v porovnaní s tými na začiatku,<br />
omnoho viac poznajú, viacej<br />
vedia a je to oveľa ľahšie.<br />
Na prednáškach hovoríte a v knihe<br />
píšete o mnohých konkrétnych bytostiach,<br />
ktoré sa vám s niečím zdôverili,<br />
potom ste povedali, že máte<br />
jedného priateľa, radcu, ktorý vás<br />
roky sprevádza. Povedzte nám o tom<br />
niečo!<br />
Máme niekoľko takých priateľov –<br />
rovnako ako medzi ľuďmi. Tento<br />
veľký elf, o ktorom som hovorila, je<br />
prvý, s ktorým som sa stretla. Pred<br />
desiatimi – dvanástimi rokmi, keď<br />
sme často chodili do týchto hôr, sme<br />
mali veľmi silné spojenie. A i keď<br />
sme niekde inde, tak i vtedy je stále<br />
možné. Ale máme aj iných priateľov.<br />
Napríklad prítomnosť morského elfa,<br />
o ktorom som tiež hovorila, tu teraz<br />
veľmi silno cítim. Tých dvoch poznáme<br />
už od začiatku, boli spomenutí<br />
i v knihe, ktorá vyšla v roku 1994.<br />
Po celý čas sme v kontakte.<br />
Veľmi často hovoríte o bytostiach<br />
zo Španielska, z rakúskych hôr. Zaujíma<br />
ma, či má každý národ svojho<br />
hlavného bytostného, akúsi národnú<br />
bytosť?<br />
To by sme sa museli vrátiť ku Keltom,<br />
ktorí boli spirituálne veľmi silno<br />
založení. Že Zem je vlastne tiež bytosť,<br />
ženská bytosť, bohyňa. A táto bohyňa<br />
bola veľmi dôležitá pre blaho všetkého<br />
ľudu a kráľ alebo knieža musel načúvať<br />
hlasu bohyne tejto Zeme. Musel<br />
s touto Zemou spolupracovať, a keď<br />
to nerobil, vyschli pramene, bola zlá<br />
úroda a ročné obdobia neprišli v tom<br />
správnom čase. Potom sa povedalo, že<br />
zemi vládne zlý kráľ. Ale keď hovoril<br />
pravdu Zeme, potom bolo všetko<br />
v poriadku. Bola dobrá žatva, úroda,<br />
pramene plné vody a počasie priaznivo<br />
naklonené. Personifikácia Zeme<br />
bola veľmi dôležitá. Môžeme<br />
to vidieť skôr miestne,<br />
pretože s politickými hranicami<br />
nemajú prírodné bytosti<br />
nič do činenia. I keď,<br />
samozrejme, majú zvláštne<br />
spojenie s národom. Sú to<br />
ženské bytosti – my sme poznali<br />
bytosti zodpovedné<br />
za pomerne veľkú oblasť,<br />
a to sú kráľovné, nádherné<br />
a svetlé ženy. Často bývajú<br />
v dutých (nie však v hrubohmotne<br />
dutých) horách.<br />
Takú ženu poznáme napríklad<br />
v Andalúzii. Andalúzia<br />
spadá do jej kompetencie.<br />
Španielsko je tu vždy<br />
prítomné, ja tam totiž cestujem<br />
veľmi rada...(smiech).<br />
To je na vás aj vidieť, vyzeráte<br />
trocha ako Španielka.<br />
Ak majú jednotlivé<br />
národy určité spoločné črty, objavuje<br />
sa niečo také i u tých prírodných<br />
bytostí?<br />
Oni vyzerajú vždy trocha inak. Napríklad<br />
malé vodné žienky sú u nás<br />
v potokoch vždy svetlé, majú modré<br />
oči. Na Havaji vyzerajú inak. Majú<br />
tmavšiu pokožku, čierne vlasy, prispôsobujú<br />
sa ľuďom. V Španielsku sú<br />
trocha tmavšie ako u nás v Rakúsku.<br />
Keďže oni ľudí veľmi obdivujú, tak sa<br />
im prispôsobujú, chcú tiež tak vyzerať.<br />
A to som ešte nebola v čiernej Afrike...<br />
Stretli ste sa aj u nás v Českej republike<br />
s prírodnými bytosťami? Je<br />
niečo, čo by nám chceli odkázať?<br />
Predovšetkým sa tu stretávame<br />
s ľuďmi... v piatok večer sme boli na<br />
Petříne a tam sú tiež prekrásne stromy<br />
a bola tam veľmi krásna a veselá stromová<br />
bytosť. Počas nášho seminára<br />
v pražskej Šárke sme sa napríklad zamerali<br />
na skupinu stromov na stráni,<br />
kde pred nami elfovia tancovali. Túto<br />
skupinu elfov sme doteraz nikde inde<br />
nevideli.<br />
Rozhovor viedla Marie Šuláková a Jiří Gottweiss •<br />
marie.sulakova@svetgralu.cz<br />
gottweiss@svetgralu.cz<br />
Preklad sprostredkovala PhDr. Magdalena Havlová<br />
1) Systém HAARP znamená High-frequency Active<br />
Auroral Research Program, teda aktívny vysokofrekvenčný<br />
výskum polárnej žiary. HAARP<br />
vysiela elektromagnetické vlnenie do ionosféry,<br />
ktorá obsahuje veľké množstvo nabitých<br />
častíc (iontov) a okrem iného umožňuje<br />
šíriť rôzne rádiové vlny a využíva ich prirodzené,<br />
charakteristické vlastnosti. Na hranici<br />
kozmického priestoru môže generovať vlny<br />
s extrémne dlhými frekvenciami, ktoré sa vracajú<br />
späť na zemský povrch. Tieto vlny možno<br />
využiť mnohorakým spôsobom. Niektoré štúdie<br />
vplyvu systému HAARP na životné prostredie<br />
pripúšťajú, že HAARP môže znamenať extrémne<br />
vážnu hrozbu.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
TÉM A<br />
ukážka z knihy<br />
A<br />
niž jsme si toho byli zcela vědomi,<br />
ponořili jsme se dlouhým<br />
intenzivním kontaktem s elfy<br />
hluboko do jejich zachvívání a jako<br />
důsledek toho jsem na cestě domů<br />
zažila nepříjemnou zkušenost s nanejvýš<br />
neobvyklým fenoménem. Přicházeli<br />
nám vstříc muž a žena (tentokrát<br />
to byli lidé) a prošli kolem<br />
nás. Ucítila jsem náraz prudké vlny<br />
energie, jako kdyby do mého těla někdo<br />
strčil! Energeticky jsem se uzavřela,<br />
což obvykle velmi dobře fungovalo,<br />
tentokrát to však skoro vůbec<br />
nepomohlo. Další turisté zkřížili<br />
naši cestu – a opět to bylo stejné.<br />
Jistě to nebyli žádní vrazi, tyrani ani<br />
jiné podobné osoby, ale docela normální,<br />
průměrní lidé, s nimiž člověk<br />
jezdí v metru nebo sedí v divadle. Co<br />
se stalo? Jak to, že jsem pokaždé, když<br />
někdo prošel kolem mne, dostala nepříjemný,<br />
bolestivý úder, jako kdyby<br />
mne zasáhla tlaková vlna? Nasadila<br />
jsem veškeré své umění, abych zesílila<br />
svou ochranu, ale pomohlo to jen<br />
částečně a já jsem byla ráda, že cestou<br />
nešlo mnoho lidí.<br />
Podle všeho tedy delší a hlubší kontakt<br />
se zachvíváním elfů není zcela<br />
bez problémů! Když se pak člověk<br />
vrátí k lidem, cítí se stejně nešťastný<br />
jako poustevník, který přijde do milionového<br />
města.<br />
Zatímco jsem se tím po lidsku trápila,<br />
navázal Gerhard spojení se svým<br />
velmi dobrým přítelem, s elfem s mnohacípou<br />
hvězdou, aby se jej na to zeptal.<br />
Dostalo se mu stručné odpovědi, že mi<br />
elfové dali něco s sebou. I když jsem se<br />
z daru elfů těšila, přece jen bych se byla<br />
docela ráda vrátila opět mezi lidi a cítila<br />
se jako dříve.<br />
Mělo však přijít ještě něco silnějšího.<br />
Posadili jsme se na návrší, abychom<br />
si naposledy odpočinuli. Vedla z něj<br />
cesta dolů serpentinami k mostu přes<br />
ledovcový potok, kde se právě chystala<br />
malá skupina turistů k výstupu. Dívala<br />
jsem se na ně dolů a pociťovala je jako<br />
úplně cizí bytosti, ke kterým jsem necítila<br />
ani náklonnost, ani nechuť. Prožila<br />
jsem to, co cítí elf, když je pozoruje,<br />
a chtělo se mi utéci.<br />
Moje normální vědomí jako by bylo<br />
odsunuto stranou a udělalo místo něčemu<br />
jinému. Na jedné straně bylo fascinující<br />
prožít toto povznášející, lehké<br />
bytí a tento vnitřní klid bez emocí, na<br />
druhé straně bylo dost zarážející vidět<br />
lidi jako exotické, cizí tvory. V každém<br />
případě jsem si přála být opět plně<br />
člověkem dříve, než k nám ona skupina<br />
dorazí, a zabránit tak dalšímu<br />
energetickému „výprasku“. Pomohlo<br />
mi k tomu pár keksů a šálek čaje. Jídlo<br />
a pití drží, jak známo, tělo a duši pohromadě<br />
– pravdivý výrok!<br />
Přesto mi připadal frekventovanější<br />
zbytek cesty jako hotová mlátička.<br />
Neustále jsem dostávala nové<br />
a nové energetické údery a mou jedinou<br />
myšlenkou bylo, že bych dala<br />
„cokoliv za to, aby už to bylo za mnou“.<br />
Úlevu jsem cítila pouze při setkání<br />
s malými dětmi. Měly úplně jiné zachvívání<br />
– lehké, jemné, téměř podobné<br />
elfům, a to pro mne bylo učiněným<br />
dobrodiním. Žádný div, že<br />
i elfové mají obzvlášť rádi malé děti.<br />
Pochopila jsem, že mně elfové<br />
chtěli přiblížit svá prožívání v blízkosti<br />
lidí a jejich vyzařování. Snad<br />
to bylo také varování před tím, co se<br />
může stát, ponoří-li se člověk příliš<br />
hluboko do jemnohmotného světa,<br />
nebo se tam dlouho zdrží. Po tomto<br />
prožití v nás zůstala pouze jediná<br />
otázka: Jak to s námi mohou vydržet?<br />
Margot Ruis<br />
ukážka z knihy Bytosti přírody,<br />
nakladateľstvo Integrál Brno, 2004<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
Knižku si môžete objednať prostredníctvom kupónu v časopise<br />
alebo na www.svetgralu.sk.
U MENIE<br />
O umení<br />
Jan Buchta<br />
úvode by som chcel povedať, že<br />
V nie som kunsthistorik, ale výtvarník<br />
– praktik, a toto je časť mojich úvah<br />
o umení.<br />
Čo je umenie? Existuje vôbec? A čo si<br />
pod týmto pojmom máme predstaviť?<br />
Chápeme ho rovnako ako ľudia pred sto<br />
či dvesto rokmi? A čo tak pred dvoma<br />
či troma tisíckami rokov? Domnievam<br />
sa, že umenie v rôznych dobách znamenalo<br />
úplne rozdielne veci. Inak ho chápal<br />
tvorca sôch faraónov – bohov v ľudskej<br />
podobe, ktorý podriadený prísnym<br />
pravidlám náboženského zobrazenia<br />
s posvätnou bázňou tvorí monumentálne<br />
postavy hľadiace kamsi do iných<br />
svetov. Inak ho chápal sochár v starovekom<br />
Grécku, vzdávajúci hold dokonalému<br />
človeku, kráse duše a tela v postavách<br />
atlétov, hrdinov a bohýň. Inak ho<br />
vníma nadšený veriaci rýchlo sa šíriacej<br />
židovskej sekty, inak nasledovník<br />
obyčajného tesára z nepokojnej rímskej<br />
provincie.<br />
Jeho pohľad pred 2000 rokmi mení nazeranie<br />
i na umenie. S nevinnosťou dieťaťa<br />
zahadzuje schopnosť zobrazenia viditeľného<br />
a prikláňa sa k symbolizmu<br />
a znakovosti. Ide až k vypätiu do neba<br />
sa týčiacich gotických katedrál.<br />
A opäť prichádza zmena – nová vlna<br />
snahy po realizme, aby ľuďom ukázala<br />
druhú stranu mince, iný uhol pohľadu<br />
na odveké pravdy. Nový pohľad chce<br />
očistiť umenie a vrátiť sa späť k prírode<br />
a k priamo videnému – je tu renesancia<br />
a kult človeka a diela stvorenia. Všetko<br />
staré, to po Ríme, považuje za úpadkové,<br />
za výmysel akýchsi nevzdelaných<br />
barbarov.<br />
Môžeme tu pripomenúť vynikajúceho<br />
maliara Caravaggia, tvorcu s prenikavým<br />
pohľadom a nespútanou povahou,<br />
s ktorou pristupuje k zobrazovanej téme.<br />
Akým šokom muselo zapôsobiť na strnulé<br />
myslenie niektorých duchovných<br />
jeho zobrazenie evanjelistu Matúša v podobe<br />
hrubého, temer negramotného robotníka,<br />
ktorého si vyššie mocnosti vyvolili<br />
ako apoštola. Ale nepripisujme Caravaggiovi<br />
zlé úmysly. Zrejme, práve naopak,<br />
chcel vo vtedajšej dobe prepychu<br />
mocných poukázať na jeden z podivuhodných<br />
dejov Nového zákona: „…skryl<br />
si tieto veci pred múdrymi a opatrnými,<br />
a zjavil si ich maličkým” (Mt 11,25).<br />
MODERNA<br />
richádzajú však ďalšie storočia a stále<br />
P nové a nové pohľady. Zastavme teraz<br />
koleso dejín a pozrime sa na zvláštne<br />
storočné obdobie okolo roku 1900.<br />
Máme tu koreň všetkej dnešnej rozporuplnosti.<br />
Nastupuje revolúcia v umení<br />
i so všetkými jej -izmami, začínajúc impresionismom.<br />
Maliar Wassily Kandinsky, jeden zo<br />
zakladateľov abstraktnej maľby, sugestívne<br />
popisuje obdobie začiatku 20.<br />
storočia pred prvou svetovou vojnou,<br />
keď hovorí: „…žijú vo svete plnom duchovnej<br />
temnoty, neistoty prameniacej<br />
z neznalosti a veľkého strachu z toho<br />
všetkého.“<br />
Je tu doba plná hlbokých zmien, ktorá<br />
samočinne požaduje i premenu umenia.<br />
Táto zmena však nastala predovšetkým<br />
v oblasti formy a potom i obsahu. Vyjadrujúca<br />
forma sa úplne oslobodila od<br />
doterajších strohých pravidiel. Umenie<br />
prestáva byť viazané na bystrosť pozorovania<br />
prírodných skutočností a neskôr<br />
sa ochudobňuje i o bezprostrednú remeselnú<br />
zručnosť. Po tomto, pre mnohých<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
UMENIE<br />
C. Brancusi – Vták v priestore (1923), mramor<br />
umelecké diela, ktoré práve vznikajú.<br />
Vypovedajú s intenzitou sebe vlastnou<br />
silou obrazotvornosti a precítenia.<br />
Na súčasných dielach teda môžeme<br />
vidieť vnútorný stav dnešného ľudstva,<br />
výtvarníkovho okolia aj jeho samotného.<br />
Niekedy to bude veľmi povzbudzujúce,<br />
ale niekedy veľmi skľučujúce, odporné<br />
a surové, rovnako tak aj podliezavé, naivné,<br />
zištné či iba povrchné.<br />
No spomeňme tu napríklad niektoré<br />
diela Goyu. Neobyčajne kruté vojnové<br />
obdobie je na jeho grafických prácach<br />
zobrazené skutočne desivo. Malo<br />
vari burcovať? Ukázať pravdu slepým<br />
vodcom?<br />
Ani mnohé náboženské obrazy histórie<br />
neboli na prvý pohľad okúzľujúce.<br />
Ak maliar zachytí Kristovo utrpenie na<br />
kríži presvedčivo a so skutočným vcítením<br />
sa do tragédie umučenia, potom ho<br />
iste nebude vnímavý pozorovateľ odsudzovať<br />
za desivosť vyobrazenia, ale privedie<br />
ho to k zamysleniu.<br />
Keby sa na nás pozrel človek, ktorému<br />
je dané vidieť do astrálneho sveta, nevidel<br />
by vari mnohokrát bizarné karikatúry<br />
ľudí so zvieracími tvarmi? Podoba<br />
nášho astrálneho tela sa uspôsobuje<br />
našim sklonom. Po prudkej hádke so suumelcov<br />
- inovátorov veľmi krušnom<br />
období, sú výrazové prostriedky umelca<br />
oslobodené od ľudských konvencií. Keď<br />
bude táto revolúcia zavŕšená, môže výtvarník<br />
tvoriť z akýchkoľvek materiálov,<br />
či už prírodných alebo umelých, môže<br />
používať všetky štyri rozmery známeho<br />
priestoru, zvuky a nové technológie, aj<br />
diváka samotného. Umenie už nie je<br />
ohraničené rámami či umiestnené na<br />
starostlivo upravenom podstavci. Nie je<br />
ani prísne ohraničené v čase a priestore.<br />
Môže sa vyskytovať kdekoľvek a my si<br />
ho nemusíme ani všimnúť.<br />
Tieto zmeny vo forme vyjadrenia<br />
potom samočinne nastolili otázky po<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
podstate umenia. A dnešný umelec či<br />
výtvarník hľadá a tápe vo svojich tvorivých<br />
snahách, siaha po neobmedzených<br />
prostriedkoch a snaží sa nájsť pevný bod.<br />
Ten však môže byť iba duchovný. Pokiaľ<br />
chceme nájsť odpoveď na otázku:<br />
„Čo je to umenie?“, potom náš pohľad<br />
musí smerovať nahor a hľadať mimo<br />
hrubej hmoty. Možno tak pri našom<br />
pátraní dôjdeme k Tvorcovi, ktorý<br />
v sebe združuje všetky umenia a krásu<br />
a dá nám odpoveď na naše otázky iba<br />
svojou existenciou.<br />
Zájdeme do lesa či parku, pozrieme<br />
sa na list stromu alebo kvet a zistíme,<br />
že je tu niekto, kto tvoril úžasné dielo<br />
pred nami.<br />
A tvorivým ľuďom sa možno hneď naskytne<br />
oprávnená otázka: „Je mojou povinnosťou<br />
napodobňovať tohto Tvorcu?<br />
Nebude to iba nedostatok mojej vlastnej<br />
invencie a iniciatívy?“<br />
Nech už si výtvarník odpovie akokoľvek,<br />
nikdy nezabráni tomu, aby pri svojej<br />
tvorivej práci nevložil do diela niečo<br />
vlastné, pretože nie je strojom, ktorý<br />
pracuje automaticky, bezmyšlienkovito.<br />
Myšlienkový svet, ktorý ho pri práci obklopuje,<br />
sa stane súčasťou diela. Nezabráni<br />
však ani tomu, aby tvoril, alebo<br />
lepšie povedané, skladal z toho, čo tu má<br />
na použitie či z toho, čo zažil, čo vnímal<br />
už skôr. Našťastie, variácií týchto „skladačiek“<br />
je toľko, že sa nemusíme obávať<br />
nejakého plytkého opakovania alebo napodobňovania.<br />
UMELEC<br />
a ASTRÁLNY SVET<br />
noho umelcov je vysoko citlivých<br />
M a niekedy s tým majú aj problémy.<br />
Touto citlivosťou, či už vedome či nevedome,<br />
vnášajú do diela mnoho z myšlienok<br />
a citov svojho širšieho neviditeľného<br />
okolia. A tak nám, divákom, zhmotňujú<br />
tento jemnohmotný svet a my môžeme<br />
pozorovať, aký je.<br />
Dalo by sa povedať: chcete vedieť,<br />
v akom stave je svet? Pozrite sa na<br />
V. Kandinskij – Rot in Spitzform (1925), akvarel
UMENIE<br />
sedom vyzeráme ako ohyzdné strašidlá<br />
z rozprávkových príbehov.<br />
A čo naša aura? Nie je to vari abstraktné<br />
dielo hodné kubistických a surrealistických<br />
maliarov? Jasnovidec by<br />
mi dal iste za pravdu, že rovnaké znaky<br />
v aure sa objavujú i na súčasných plátnach<br />
maliarov a v tvaroch sochárov a že<br />
pôsobia na človeka rovnako prenikavou<br />
silou.<br />
VIDITEĽNÉ<br />
A ABSTRAKTNÉ<br />
o vnímania diela ďalej pristupuje aj<br />
D individualita pozorovateľa. Niektorí<br />
ľudia sa radi zhovárajú s veľavravnými<br />
ľuďmi – živými a veselými. Iní dávají<br />
prednosť ľuďom, ktorí menej rozprávajú<br />
alebo sú vecnejší. Podobne aj<br />
umelecké diela hovoria mnoho, málo<br />
či iba v jednoduchosti ponechávajú viac<br />
priestoru pozorovateľovi.<br />
Abstrakcie i realizmus – oboje má<br />
svoj dôležitý prínos k rozvoju ľudského<br />
ducha.<br />
Ako som sa už zmienil, obdobie po<br />
príchode kresťanstva znamená aj zmenu<br />
v umení a napodiv… realistická dokonalosť<br />
celého dlhého vývoja gréckeho<br />
a rímskeho umenia je na dlhý čas odsunutá<br />
bokom a výtvarník snažiaci sa zobraziť<br />
pravdy viery či náboženskú históriu<br />
spásy, sa radšej kloní k zjednodušeniu,<br />
k znakom, ktorými tvorí napríklad<br />
nádherné mozaiky v Ravenne či nástenné<br />
maľby v kláštore v Subiacu. Táto<br />
snaha šla až tak ďaleko, že sa niektorí<br />
veriaci začali pýtať, či je vôbec správne<br />
zobrazovať náboženské motívy (obrazoborectvo).<br />
Pri mnohých ikonách ide o veľké<br />
popretie reality, o snahu o zjednodušenie,<br />
o abstrakciu a tak cestu k symbolu,<br />
ktorý stačí na poukázanie na neviditeľnú<br />
vyššiu skutočnosť, ktorú však<br />
nikdy nemôžeme zachytiť. Umelec je<br />
vždy tak trochu iluzionista, tvoriaci<br />
pred divákom svojimi čarami podivuhodné<br />
tvary a snažiaci sa akoby silou<br />
C. Brancusi – Spiaca múza (1910), bronz<br />
telepatickej sugescie vytvoriť obrazy<br />
a deje – ich ilúziu. Ilúziu priestoru, pohybov<br />
alebo citov. Nezáleží na tom, či<br />
sa držia reality viditeľnej, či tej neviditeľnej.<br />
Vždy musia čarovať – zjednodušovať,<br />
abstrahovať, a tak klamať diváka,<br />
aby mu (paradoxne) viac z tejto reality<br />
priblížili.<br />
O ÚČELE UMENIA<br />
k to zhrnieme, umenie nás môže<br />
A najrôznejšími formami privádzať<br />
k poznaniu, k morálke, alebo ak chcete,<br />
k láske alebo pravde. Umenie nás môže<br />
viesť pozitívne nielen k duchovným oblastiam,<br />
ale aj k rozvoju kreativity, upozorňovať<br />
na krásu vecí, ktoré si nevšímame,<br />
alebo aj na naše chyby, ktoré nevnímame,<br />
nech už ide o chyby osobné<br />
alebo chyby spoločnosti, v ktorej sa nachádzame.<br />
Tieto obrazy potom iste nebudú<br />
prvoplánovo krásne, ale povedú<br />
nás k dobrému, pretože nám nastavujú<br />
zrkadlo.<br />
E. H. Gombrich sa vo svojej slávnej<br />
knihe Príbeh umenia v úvode pýta, či<br />
môžu existovať nesprávne dôvody na to,<br />
aby sa nám niektoré umelecké dielo nepáčilo.<br />
Myslím, že niekedy áno. Dá sa<br />
povedať, že tvorba umenia i jeho vnímanie<br />
podlieha rovnakým základným<br />
morálnym princípom života a odkazuje<br />
na slobodu a zodpovednosť jednotlivca.<br />
To je základné pravidlo spravodlivého<br />
sveta. Na to potom nadväzujú ďalšie<br />
princípy až k úplnej dokonalosti.<br />
Platón tvrdí, že každý človek koná<br />
dobro. Ibaže svoje dobro. To, čo považuje<br />
za dobré pri svojom osobnom<br />
poznaní. Podobne Emanuel Swedenborg<br />
dopĺňa, že človek je pudený svojimi<br />
láskami. Dobrými k nebu, hriešnymi<br />
k peklu. Umenie je potom obrazom<br />
umelcovho vnútra. Vlastne sa<br />
nám v jeho dielach úplne odhaľujú jeho<br />
myšlenkové postupy a ciele.<br />
DUCHOVNÉ UMENIE<br />
menie zaoberajúce sa duchovným<br />
U svetom by sme teda mohli nazývať<br />
duchovným umením a mohli by sme ho<br />
tiež hodnotiť ako najvyššie umenie. Pretože<br />
téma je určujúca. Zároveň však nebudeme<br />
zabúdať na ostatné druhy, ktoré<br />
môžu napríklad zodpovedať potrebám<br />
doby a mať teda akýsi časovo obmedzenejší,<br />
aj keď silný obsahový dôraz.<br />
Domnievam sa, že motiváciou umelcovej<br />
tvorby by mala byť láska k dobru<br />
a k pravde a z toho vyplývajúca láska<br />
k ľuďom. Z múdrej lásky k ostatným by<br />
mala vychádzať jeho snaha niečo stvárniť,<br />
niečo predať. Tá potom bude zárukou<br />
dobrého diela, nech už vytvorí čokoľvek.<br />
Ako hovorí Augustín: „Miluj<br />
a rob čo chceš.“<br />
Jan Buchta<br />
jan.buchta@svetgralu.cz<br />
Literatúra<br />
1 Gombrich, Ernst Hans:<br />
Příběh umění, Odeon,<br />
Praha 1992<br />
2 Kandinsky, Wassily:<br />
O duchovnosti<br />
v umění, Triáda, Praha 1998<br />
3 Klee, Paul: Vzpomínky, deníky, eseje, Arbor<br />
vitae, Praha 2000<br />
4 Maritain, Jacques: Umění a scholastika, Knihovna<br />
Filosofické revue sv. V., Olomouc<br />
1933<br />
5 Rilke, Rainer Maria: Dopisy Cézannovi,<br />
Arbor vitae, Praha 1998<br />
6 Rupnik, Marko Ivan: Až se stanou umění<br />
a život duchovními. Refugium, Velehrad<br />
1997<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
Západ slnka v Norfolku<br />
Maják na Bielych útesoch v Doveri, pri plavbe kanálom La Manche<br />
ANGLICKO - NORFOLK<br />
Norfolk s hlavným mestom Norwich je grófstvo, ktoré leží na východe Anglicka. Pri ceste zo<br />
Sheringhamu do Stiff key nastupujem do poloprázdneho zeleného minibusu „Coast Hopper“ a už<br />
sa rútime po ľavej strane cesty, na ktorej tesne míňame protiidúce autá. Vzadu sa všetko otriasa<br />
a poskakuje, ľudí na sedadlách nevynímajúc. Cesta sa mierne vlní nahor a zasa dolu. Z kopca<br />
za zákrutou sa otvára pohľad na Severné more. Pootvorenými oknami prúdi vietor a ja s údivom<br />
sledujem pobrežie tohto kraja. Zvláštny ráz krajiny vytvárajú tmavozelené močariská, posiate<br />
fi a l o v ý m ik v i etkami. Obilné polia sa striedajú s trstinovými porastmi a trávnatými<br />
lúkami, kde sa medzi modravými vodnými plochami pasú ovce i kravy. Hrádze<br />
oddeľujú more od nižšie položenej pevniny a sladkovodných tokov.<br />
Norbert Kocinec<br />
norbert.kocinec@svetgralu.sk<br />
Prístavisko vo Wells-next-the-Sea. Pri odlive lode dosadajú na štrkovitopiesčité<br />
dno s nánosmi bahna z okolitých močarísk.<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
Odpočinok ponúka záhrada v Sheringhame. Rozprestiera sa<br />
na vyvýšenom morskom pobreží.
Čierno-žltý veterán ticho „rozjíma“ pri močarisku vo Stiffkey.<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
V rozľahlom tichu sa ozýva šumenie mora. Náhle sa vynorí zvedavý tuleň,<br />
ktorý sa záujmom pozoruje dianie v okolí a opäť mizne pod hladinou.<br />
Tulene na Blakeney Point (BP). BP je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie<br />
v Norfolku. Okrem stoviek tuleňov sú tu hniezdiská morských vtákov.<br />
Budova „Blickling Hall“ je spredu chránená priekopou s vonnými<br />
rastlinami. Známa je knižnicou s viac ako 12 000 titulmi.<br />
Na vidieku v Norfolku.<br />
Časť záhrady u „Blickling Hall“<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
2. DIEL<br />
seriálu liečiteľa<br />
MUDr. Jana Paloučka<br />
Svetlo a žiarenie, duch a astrálne telo<br />
Cieľom tejto série Sveta Grálu je popis podstatných pilierov medicíny budúcnosti, ktorá nemá pomáhať iba<br />
prostredníctvom chemických prípravkov a technických zariadení, ale je založená na chápaní jemnejších oblastí.<br />
Ústrednými motívmi sú osobná zodpovednosť a poznanie rozšírené o vedomie existencie ľudského bytia.<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
VYŽAROVANIE<br />
A HMOTNÝ SVET<br />
ásluhou vedeckého poznania sme<br />
Z museli v niekoľkých uplynulých<br />
desaťročiach radikálne zmeniť svoje<br />
doterajšie poznatky o hmote. Pomalé<br />
tempo hmotného sveta, ktorému sú<br />
prispôsobené i naše zmyslové orgány,<br />
vytvára ilúziu pôvodnosti, stability<br />
a pevnosti. Týmto ťažkopádnym spôsobom<br />
sa však hmota pohybuje iba navonok.<br />
Vo vnútri sa skrýva takmer nepochopiteľne<br />
rýchly, spútaný pohyb.<br />
Aj keď sa tento vnútorný pohyb hmoty<br />
vymyká našej rozumovej predstave, napriek<br />
tomu zostáva tým najpomalším<br />
pohybom, ktorý sa podarilo, pre potrebu<br />
vývoja, v hlbinách stvorenia zachovať.<br />
Materiálny svet vznikol z posledných<br />
zvyškov pohybu a tepla. S ich<br />
pomocou je ešte ako posledný schopný<br />
vytvoriť obraz života vo vyšších svetoch.<br />
Akokoľvek nás tento materiálny<br />
svet udivuje svojou dokonalosťou, je<br />
iba čírym pozostatkom mocného žiarenia,<br />
ktoré obopína celý vesmír a s ním<br />
všetko, čo je pod ním.<br />
V<br />
PRAPÔVOD – SVETLO<br />
okamihu veľkého tresku, ako<br />
bol – či vlastne ešte je – označovaný<br />
vznik vesmíru, boli s konečnou<br />
platnosťou nastavené všetky fyzikálne<br />
konštanty. Žiadna z nich nezastarala,<br />
platia dodnes. Pozoruhodný,<br />
dokonalý výsledok, nad ktorým<br />
by sa mysliaci človek mal zamyslieť.<br />
Nemožno sa však ubrániť otázke:<br />
„Kto ich nastavil?“, prípadne: „Kde sa<br />
veľký začiatok odohral?“ Možnosť, že<br />
sa všetko nastavilo samo, vyvolá asi<br />
úsmev, ale uvádzam ju pre poriadok.<br />
V biológii sa stále vychádza z nesprávneho<br />
predpokladu, že sa hmota organizuje<br />
sama a je teda sebestačná. Milióny<br />
rokov trvajúci vývoj všetkého<br />
živého i neživého túto domnienku<br />
zdanlivo podporuje. Vznik vesmíru<br />
však jednoznačne poukazuje na skutočnosť,<br />
že hmota nie je sebestačná,<br />
pretože potrebovala na svoje formovanie<br />
počiatočný popud. V tom okamihu<br />
nešlo o žiadny zdĺhavý vývoj,<br />
ale o bezprostredný nástup pôsobenia<br />
zákonov, ktoré v nezmenenej podobe<br />
pôsobia dodnes. Tvrdiť, že sa dokonalý<br />
a nemenný poriadok vesmíru<br />
stvoril sám od seba a v okamihu tak<br />
nahradil bližšie nepopísaný počiatočný<br />
stav hmoty, je kolapsom logiky.<br />
Navyše je veľmi ťažké si predstaviť,<br />
že sa v tomto prostredí ovládanom<br />
nezmeniteľnými prírodnými zákonitosťami<br />
odohráva náhodný, chaotický<br />
vývoj.<br />
Aj druhá otázka nabáda k premýšľaniu.<br />
Vznik vesmíru sa nepochybne<br />
odohral v nejakom priestore, ktorý<br />
bol na to vyhradený. Vesmír má podľa<br />
dnešných poznatkov konečné hranice,<br />
a to nevyhnutne vyvoláva myšlienku<br />
na susedstvo s ďalším priestorom. Je<br />
to znepokojujúca myšlienka nielen pre<br />
vedu, ale pre každého, kto by rád chápal<br />
také významné susedské vzťahy.<br />
Veda síce vytvorila domnienku, že<br />
praktický človek sa nemusí týmito<br />
otázkami zaoberať, pretože údajné dejisko<br />
problému leží vzdialené milióny<br />
svetelných rokov. Je však možné myslieť<br />
si, že sila, ktorá podnietila vznik<br />
vesmíru a darovala hmotnosti železné<br />
zákony, zostane ľahostajná voči tomu,
ZDRAVIE<br />
čo sa odohráva vovnútri tohto diela?<br />
Je predsa ľahké si predstaviť, ako život<br />
vesmíru dolieha aj naspäť k svojmu<br />
východisku, s ktorým je spojený pôsobením<br />
veľkého zákona spätného pôsobenia.<br />
V tejto nepretržitej, životodarnej<br />
pulzácii, ktorá donucuje k vývoju<br />
a prináša nápravu všetkého nesprávneho,<br />
sa odohráva i bytie každého<br />
jedného človeka. Preto nie sú hranice<br />
vesmíru a to, čo ho obklopuje, vedeckým<br />
problémom, ale predovšetkým<br />
závažnou otázkou pre každého jednotlivca.<br />
Zodpovedať ju znamená stanoviť<br />
si mieru zodpovednosti, ktorú<br />
každý človek prijme za svoj život.<br />
Všetky indície, či vedecké, logické<br />
alebo mravné, jasne poukazujú na<br />
existenciu nevyčerpateľného zdroja<br />
sily, ležiaceho mimo nášho vesmíru.<br />
Nie je ťažké si domyslieť, že táto sila<br />
bude utvárať, podporovať a chrániť<br />
iba to, čo je schopné s ňou zachovávať<br />
súzvuk. Preto každá úroveň, ktorá<br />
mohla v tejto sile vzniknúť a chce<br />
z nej trvale čerpať svoj život, musí<br />
byť odrazom jej dokonalosti. Čím je<br />
určitá úroveň k prameňu najvyššej<br />
sily bližšie, tým bude aj jej podoba<br />
dokonalejšia a tým prenikavejší bude<br />
jej vplyv na utváranie nižších úrovní.<br />
Ako perly v náhrdelníku sa radia nižšie<br />
úrovne k vyšším, ktoré vedú a odovzdávajú<br />
silu. V tejto žiarivej reťazi,<br />
ktorá prináša každému možnosť spojenia<br />
so silou Svetla, je tento vesmír<br />
tým najnižším a najmenej pohyblivým<br />
obrazom krásy. Tá zostáva v nedohľadnej<br />
výške, odkiaľ pôsobí jej<br />
mocná príťažlivosť až k nám, pozemským<br />
ľuďom, aby obracala náš pohľad<br />
nahor.<br />
ĽUDSKÝ DUCH A ROZUM<br />
Z<br />
uvedeného pohľadu sa hmota<br />
javí ako materiál oživený vyššou<br />
podstatou. Hrubým základom<br />
pre sformovanie správneho obrazu,<br />
to znamená pre vývoj rastlinného, živočíšneho<br />
alebo ľudského tela, je genetický<br />
kód. Skutočnosť, že v genetickom<br />
kóde človeka sú obsiahnuté gény,<br />
ktoré sú podobné génom nižších živočíchov,<br />
poukazuje na spolupôsobenie<br />
ďalšej formujúcej sily. Až vplyvom<br />
tejto vnútornej sily, ktorá nadväzuje<br />
spojenie s hmotou, je hmota pudená<br />
k ešte vyššiemu stupňu organizovanosti.<br />
Iba týmto spôsobom, za spolupôsobenia<br />
genetického kódu, môže<br />
vzniknúť plnohodnotné ľudské telo.<br />
Touto vnútornou formujúcou silou<br />
prítomnou v každom z nás, ktorá daruje<br />
konečnú podobu i nášmu telu, je<br />
ľudský duch. Pôvodom ducha, ako už<br />
naznačuje sám názov, nie je hmotný<br />
svet, ktorý sa mu stáva na určitý čas<br />
iba prostredím a nástrojom na počiatočný<br />
rast. Jeho domovom je duchovný<br />
svet ležiaci ďaleko za hranicami<br />
hmotného vesmíru.<br />
V diele „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“ od Abd-ru-shina je táto<br />
skutočnosť opísaná nasledujúcimi<br />
slovami:<br />
„Duch nie je dôvtip ani rozum!<br />
Nie je to ani naučená vedomosť. Nesprávne<br />
sa teda nazýva človek „duchaplným“,<br />
ktorý mnoho študoval, čítal,<br />
pozoroval a o svojich vedomostiach<br />
vie sa pútavo baviť svojimi dobrými<br />
nápadmi a rozumovým dôvtipom vie<br />
sa takto zaskvieť.<br />
Duch je niečo celkom iné. Je samostatnou<br />
podstatou, prichádzajúcou zo<br />
sveta svojej rovnorodosti, ktorá je iná<br />
ako časť, ku ktorej patrí zem a tým aj<br />
telo. Duchovný svet sa nachádza vyššie<br />
a tvorí vrchnú a najľahšiu časť stvorenia.<br />
Táto duchovná časť v človeku<br />
vďaka svojej podstate má za úlohu<br />
vrátiť sa do duchovného, len čo sa<br />
od nej uvoľnili všetky hmotné obaly.<br />
Popud k tomu nastane pri presne určenom<br />
stupni zrelosti a potom vedie<br />
ducha nahor k jeho rovnorodosti, povznášaný<br />
silou jej príťažlivosti.<br />
Duch nemá s pozemským rozumom<br />
nič do činenia, iba s vlastnosťou označovanou<br />
ako „srdečnosť“. Duchaplný<br />
je teda to isté ako „cituplný“, avšak<br />
nie rozumovo bystrý.“<br />
Jadrom človeka je ľudský duch, to<br />
jediné živé, čo je schopné samostatnej<br />
existencie. Ľudské telo naproti tomu<br />
treba považovať za oživený nástroj,<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ZDRAVIE<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
ktorý je ľudskému duchu daný za prechodný<br />
príbytok a to len na obdobie<br />
jedného pozemského života. Existenciu<br />
na tele a mozgu nezávislého vedomia<br />
človeka potvrdzujú aj moderné lekárske<br />
poznatky. Zásluhou rýchleho<br />
vývoja lekárskej techniky narástol<br />
počet náročných operácií na životne<br />
dôležitých orgánoch. Pri týchto operáciách<br />
je relatívne častým javom prechodné<br />
vyhasnutie základných životných<br />
funkcií, ktoré si vynucuje resuscitáciu.<br />
Mnoho rokov trvajúcim cieleným<br />
výskumom pacientov, ktorí prežili<br />
štádium klinickej smrti, bolo dokázané,<br />
že tieto zážitky majú svoj zákonitý<br />
charakter. Tým nadobúdajú<br />
tieto pozorovania charakter vedeckého<br />
dôkazu a tak by mali byť brané<br />
do úvahy pri formovaní novej koncepcie<br />
zdravotníctva.<br />
Vedomie človeka, ktoré existuje nezávisle<br />
od funkcie mozgu, je vedomie<br />
ducha. Nemožno nikomu brániť, ak<br />
i naďalej chce považovať svoj mozog<br />
za zdroj a sídlo svojej osobnosti. Je<br />
však určite praktickejšie, ak človek<br />
túto skutočnosť zoberie do úvahy. Ignorovaním<br />
duchovného rozmeru života<br />
sa oslabuje činnosť niektorých<br />
častí mozgu, ktoré sú rozhodujúce pre<br />
zachovávanie spojenia s vyšším svetom.<br />
Schopnosť intuície a pravej inšpirácie,<br />
ktoré sú od tohto spojenia plne<br />
závislé, sa v takomto prípade nemôžu<br />
prakticky vôbec rozvíjať. Ich torzá,<br />
ktoré sa ešte u niektorých ľudí prejavujú,<br />
sú potom považované za niečo<br />
veľkolepé, aj keď by títo ľudia boli pri<br />
správnom stanovisku schopní vnímať<br />
omnoho viac. Predovšetkým sa<br />
však človek týmto spôsobom zbavuje<br />
možnosti vradiť svoju vôľu do zákonov,<br />
ktoré ovládajú jeho život. Rozum<br />
mu túto cestu nemôže nikdy správne<br />
ukázať, pretože nie je uspôsobený na<br />
to, aby ju rozoznával. To je vyhradené<br />
jedine duchu, ktorý jediný je schopný<br />
vidieť pravdivo tok života. Tejto skutočnosti<br />
zodpovedajú i skúsenosti ľudí,<br />
ktorí stáli na prahu smrti. Dostávajú<br />
možnosť opäť prežiť svoj život a poznať,<br />
kedy konali pravdivo a kedy nie.<br />
Prechodné oslobodenie od tyranie<br />
rozumu, ktorého činnosť vyhasla prerušením<br />
činnosti mozgu prechádzajú<br />
udalosti života svojím duchom. Pre<br />
mnohých je to krušná chvíľa, pretože<br />
zbavení možnosti sebaklamu a ignorancie,<br />
musia bez prikrášlenia prežívať<br />
tragické omyly, ku ktorým ich doviedlo<br />
otroctvo rozumu.<br />
PREPOJENIE DUCHA<br />
S TELOM<br />
ozemská existencia je možná jedine<br />
zásluhou dočasného spo-<br />
P<br />
jenia medzi ľudským duchom a jeho<br />
telom. Toto spojenie sa nadväzuje<br />
už pri plodení. Príťažlivá sila tohto<br />
aktu pripútava k budúcemu telu jednu<br />
z čakajúcich duší. Pod pojmom duša<br />
treba rozumieť zomrelého človeka,<br />
teda ľudského ducha, ktorý po určitú<br />
dobu prebýval v neviditeľných úrovniach<br />
tohto sveta, súhrnne označovaného<br />
ako onen svet. Napriek tomu,<br />
že onen svet je ešte súčasťou hmotnosti,<br />
je úplne odlišného, jemnohmotného<br />
druhu. Z tejto jemnohmotnosti<br />
je vytvorené aj telo, ktoré sa mu na<br />
onom svete stáva nástrojom – podobne,<br />
ako hmotné telo pozemskému<br />
človeku. Pri inkarnácii duša<br />
svoje jemnohmotné telo neodkladá,<br />
ale ako ďalšiu vrstvu prijíma hrubohmotné<br />
pozemské telo. Každý človek<br />
tak nosí počas svojho pozemského<br />
života okrem hrubohmotného tela aj<br />
telo z hmoty onoho sveta, ktoré sa<br />
však môže uplatňovať iba nepatrným<br />
spôsobom. Prítomnosť tohto tela dáva<br />
človeku schopnosť reálneho kontaktu<br />
s oným svetom. Podoby tohto kontaktu<br />
sú však veľmi rôznorodé. Medzi<br />
najčastejšie pravdepodobne patrí vnímanie<br />
prítomnosti niekoho iného,<br />
alebo rôzne formy mediality.
NÁBOŽENST V O<br />
„ASTRÁLNE TELO“<br />
A „ČAKRY“<br />
ko potrebný spájajúci medzičlánok<br />
medzi jemnohmotnou<br />
A<br />
dušou a hrubohmotným pozemským<br />
telom sa ešte vytvára telo astrálne.<br />
Toto telo je mostom, ktorým sa preklenuje<br />
rozdiel medzi dvoma susediacimi<br />
druhmi hmotnosti.<br />
Astrálne telo je predobrazom či modelom<br />
hrubohmotného tela, podľa<br />
ktorého sa jeho forma utvára do najjemnejších<br />
detailov. Pri svojom raste<br />
a vývoji preto pozemské telo vždy nasleduje<br />
rast a vývoj tela astrálneho.<br />
Akékoľvek zmeny astrálneho poľa<br />
majú okamžitý dopad na stav pozemského<br />
tela. V opačnom slede sa však<br />
podobný vplyv uplatňuje len veľmi<br />
slabo. Napríklad pri amputácii končatiny<br />
pozemského tela ostáva končatina<br />
astrálneho tela bez zmeny, v pôvodnom<br />
stave. Táto okolnosť je príčinou<br />
aj takzvaných fantómových bolestí,<br />
keď pacient vníma svoju amputovanú<br />
končatinu napriek tomu, že mu<br />
už bola fyzicky odstránená. Astrálne<br />
telo možno nazývať aj telom energetickým.<br />
V miestach intenzívneho prepojenia<br />
s fyzickým telom sú badateľné<br />
aktívne zóny, ktoré sa nazývajú čakry.<br />
Nadanie človeka vnímať toto astrálne<br />
telo môže byť základom pre diagnostické<br />
schopnosti niektorých liečiteľov.<br />
Témou tretej časti série „Cesta k životu“ bude:<br />
Liečivá sila – magnetizmus – zázračné<br />
liečenie<br />
MUDr. Jan Palouček •<br />
jan.paloucek@svetgralu.cz<br />
STIGMY<br />
záhada<br />
„Kristových rán“<br />
Sú postihnutí stigmami svätí<br />
alebo tí, ktorí sa previnili?<br />
Corina Hübener<br />
Stigmy, Kristove rany na ľudskom tele, patria k najzvláštnejším javom kresťanskej<br />
viery. V súčasnosti existuje údajne 25 ľudí z rôznych častí sveta, u ktorých sa<br />
tieto rany pravidelne objavujú. Dotyční bez zjavnej príčiny krvácajú na rukách,<br />
chodidlách, čele a z rany na hrudi. Otvorené rany sa opäť zaceľujú a nezanechávajú<br />
po sebe žiadne jazvy. Nemožno ich liečiť, akékoľvek obväzy iba zvyšujú utrpenie<br />
postihnutých. Hoci ide o otvorené rany, nedochádza k ich zapáleniu.<br />
NEOBYČAJNÁ MILOSŤ<br />
ALEBO OBYČAJNÁ<br />
AUTOSUGESCIA?<br />
istoricky najznámejšími prípadmi<br />
stigmatizovaných<br />
H<br />
boli páter Pio (1887 – 1968) z Talianska<br />
a Terézia Neumannová<br />
(1898 – 1962) z Nemecka. Aj u povesťami<br />
opradeného Františka<br />
z Assisi (1181 – 1226) sa údajne<br />
Kristove rany objavovali. Takmer<br />
vo všetkých prípadoch sa uvádza,<br />
že rany začali krvácať buď na<br />
Veľký piatok alebo aspoň pravidelne<br />
v piatok.<br />
Rovnako ako v minulosti, aj dnes<br />
vidí katolícka cirkev v týchto úkazoch<br />
veľkú milosť, ktorou Boh obdaruje<br />
smrteľníkov. Stigmatizovaní<br />
boli pre vedu dlhú dobu hádankou.<br />
Dnes sa predpokladá, že ide o psychosomatický<br />
jav. Už pred desaťročiami<br />
sa jednému francúzskemu<br />
hypnotizérovi u istej ženy podarilo<br />
prostredníctvom hypnózy vytvoriť<br />
na tele pľuzgiere podobné popáleninám.<br />
Z toho možno vyvodiť,<br />
František z Assisi<br />
že poranenie kože si človek môže<br />
vyvolať autosugesciou. Jeden obzvlášť<br />
vynaliezavý taliansky historik<br />
v roku 2007 zverejnil teóriu,<br />
podľa ktorej si Páter Pio mohol<br />
svoje rany privodiť sám za pomoci<br />
kyseliny a jedu.<br />
Na jednej strane teda existujú<br />
snahy tento dosiaľ záhadný úkaz<br />
stigmatizácie zaradiť medzi javy<br />
racionálne, prirodzene a jasne vysvetliteľné;<br />
na druhej strane sú<br />
stigmatizovaní ľudia považovaní<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
NÁBOŽENSTVO<br />
Páter Pio<br />
za zvlášť požehnaných a vyznamenaných.<br />
Taliani dokonca Pátra Pia považujú<br />
za svojho „národného svätca“,<br />
odkedy (2002) bol Jánom Pavlom II.<br />
prehlásený za svätého. Podobne si<br />
dnes tisíce ľudí túžobne želajú, aby<br />
bola blahorečená aj Terézia Neumannová.<br />
Na internetovej stránke www.<br />
thereseneumann.de sa o tejto žene<br />
píše: „Bola to očividne Božia vôľa, že<br />
Terézia Neumannová trpela, aby pre<br />
svet dosiahla uzmierenie. Tým, že<br />
sa Kristovmu utrpeniu nielen prizerala,<br />
ale v rámci svojich vízií a stigmatizácie<br />
ho osobne spoluprežívala<br />
a spolupreciťovala, je ukrižovanému<br />
svojou účasťou na jeho utrpení obzvlášť<br />
blízka.“ Udalosti okolo Terézie<br />
Neu mannovej sa teda interpretujú<br />
ako posolstvo „ukázať svetu, že<br />
existuje vyššia moc“.<br />
Prírodné vedy však existenciu<br />
vyššej moci vylučujú a za príčinu<br />
stigmatizácie označujú autosugesciu,<br />
prameniacu z náboženského fanatizmu.<br />
Na tejto otázke je zjavné,<br />
ako sa veda a náboženstvo vo svojich<br />
názoroch stále rozchádzajú.<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
Cirkevné ponímanie však rovnako<br />
núti k zamysleniu: je to skutočne<br />
Božia vôľa, aby ľudia trpeli,<br />
a tak sprostredkovali nejaké posolstvo?<br />
Je vznik takýchto rán vskutku<br />
dôkazom vyššieho vedomia, osvieteného<br />
Kristovým duchom?<br />
V<br />
ZÁHADA<br />
Z KONNERSREUTHU<br />
tridsiatych rokoch minulého<br />
storočia sa k prípadu Terézie<br />
Neumannovej, ktorá bola vtedy nazývaná<br />
„záhadou z Konnersreuthu“,<br />
vyjadril Abd-ru-shin, autor diela „Vo<br />
Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“,<br />
takto: „Zaiste jestvujú ľahšie<br />
prípady, kedy veriaci vo fanatizme<br />
sú schopní tu a tam<br />
vyvolať si pomocou autosugescie<br />
jazvy. Ale tento prípad<br />
nepatrí medzi také druhy!<br />
Tento dej nie je hystériou!<br />
(...) Utrpenie tak strašne<br />
stigmatizovanej Terézie<br />
Neu mannovej, ktorá musí<br />
na sebe z času na čas znášať<br />
nielen všetky znamenia po<br />
ranách mučeného a zavraždeného<br />
Syna Božieho, ako<br />
sú stopy po klincoch a rana<br />
od kopije, ako aj mnohé rany<br />
na hlave, ktoré zanechala tŕňová<br />
koruna, ale občas musí<br />
prežiť aj všetky Kristove telesné<br />
utrpenia, kým vyčerpaná<br />
únavou v smrteľných<br />
kŕčoch neklesne na krvou<br />
presiaknutú posteľ.<br />
Tisícky ľudí putujú na toto miesto.<br />
Prúdia sem zo všetkých krajov<br />
a zemí. Často stoja v hustých zástupoch<br />
okolo toho malého domu, v ktorom<br />
toto dievča musí vybojovať svoj<br />
boj. V duchu pritom počuje reči týkajúce<br />
sa ukrižovania a to vo vtedajšom<br />
jazyku, čo privádza jazykovedcov<br />
do úžasu.<br />
Čakajúci ľudia prijímajú tieto<br />
správy so zhrozením. Niekedy môžu<br />
zbežne zazrieť aj ťažko trpiacu dievčinu<br />
ležiacu vo vlastnej krvi; potriasajú<br />
zamyslene hlavami a nemo žasnú<br />
nad božským darom, ako ho mnohí<br />
nazývajú.“<br />
Čo je teda pravou podstatou tohto<br />
neobyčajného životného príbehu? Terézia<br />
Neumannová sa narodila v noci<br />
z Veľkého piatku na Bielu sobotu<br />
1898. Podľa dochovaných záznamov<br />
mala svoje prvé videnie v noci zo Zeleného<br />
štvrtka, 4. marca, na Veľký<br />
piatok, 5. marca 1926: videla Ježiša<br />
v Getsemanskej záhrade a pritom pocítila<br />
bolesť v ľavej časti hrudníka –<br />
takú silnú, až jej pripadalo, že musí<br />
zomrieť; a postupne prežila všetko,<br />
čo kedysi pretrpel Kristus.<br />
U Pátra Pia sa stigmy objavili po<br />
zážitku v kostole: zjavila sa mu postava,<br />
ktorá po ňom hodila štyri kopije.<br />
Odvtedy až do smrti sa u neho<br />
objavovali Kristove rany. Páter Pio<br />
a Terézia Neumannová vzbudzovali<br />
rad otázok aj po svojej smrti. Mŕtve<br />
telo Pátra Pia totiž dodnes takmer<br />
nezotlelo a ani telo Terézie Neumannovej<br />
po jej smrti údajne nejavilo<br />
žiadne známky stuhnutosti a nepodliehalo<br />
obvyklým zmenám.<br />
Mnohí veriaci to opäť vnímajú ako<br />
dôkaz toho, že jej život a smrť „boli<br />
svedectvom Božieho pôsobenia vo<br />
svete“ (citované z: www.thereseneumann.de).<br />
Ak však – na rozdiel od katolíckej<br />
cirkvi – vychádzame z predpokladu,<br />
že človek žije viacero pozemských životov<br />
a posudzujeme osud každého<br />
človeka ako celok, potom sa nám pre<br />
utrpenie Terézie Neumannovej ponúka<br />
oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie<br />
než je domnienka, že by<br />
Boh o sebe dával vedieť tým, že nejakého<br />
človeka nechá znovu a znovu<br />
trpieť strašlivými bolesťami.<br />
Vo svojich Odpovediach na otázky<br />
Abd-ru-shin objasnil, že v prípade
NÁBOŽENSTVO<br />
Terézia Neumannová<br />
Terézie Neumannovej nešlo o žiadnu<br />
zvláštnu milosť, ale že išlo o následky<br />
jej viny:<br />
„V stigmatizovanej z Konnersreuthu,<br />
ktorá si vo svojej terajšej pozemskej<br />
schránke zatiaľ ešte nie je jasne<br />
vedomá vlastného diania, bojuje ľudská<br />
duša o vykúpenie.<br />
Duša sa kedysi rúhala Synovi Božiemu<br />
na kríži! U nej to nie je iba po<br />
prvý raz, že odvtedy prebýva tu na<br />
zemi a bola takto poznačená.<br />
Až keď si to konečne uvedomí<br />
a v pokore úpenlivo poprosí o odpustenie,<br />
môže dôjsť k vykúpeniu. Potom<br />
to uvidí aj duchovne a pri tom spozná<br />
toho, ktorého príhovor ju môže vykúpiť<br />
z jej kedysi tak ťažkej viny! Známe<br />
a dôverné ’Svetlo‘ jej bude pri tom nápomocné.<br />
Avšak nič nedosiahne bez<br />
vlastného poznania.<br />
To je jediná cesta k jej vykúpeniu!<br />
Kto jej ju ukáže a pomáha urovnávať,<br />
ten je jej najopravdivejším priateľom<br />
a pomocníkom; kto to však odoprie,<br />
zatají, alebo jej v tom bude prekážať,<br />
je jej najhorším nepriateľom.<br />
Terézia Neumannová uvidí sama<br />
všetko, čo potrebuje na vykúpenie,<br />
akonáhle sama vykročí na správnu<br />
cestu a môže potom aj telesne vyzdravieť,<br />
bez pomoci ľudí. (...)<br />
Všetci stigmatizovaní – až na<br />
zopár výnimiek, ktoré mohli nastať<br />
Stigmy - prejav omilostenia?<br />
Medzi veriacimi ľuďmi sa na svete vyskytujú osoby, u ktorých sa pravidelne objavujú<br />
krvácajúce rany. Nápadné sú pri tom okolnosti – tieto rany sa podobajú<br />
zraneniam, ktoré utrpel Kristus. Hmotná liečba rán bola a je neúčinná, rany sa<br />
však často samy v ďalších dňoch po piatku zacelia.<br />
Pôvod rán zrejme súvisí s previnením tohto človeka proti Kristovi a jeho učeniu<br />
v dobe jeho pozemského pôsobenia i v neskorších storočiach. Ľudí, ktorí sa<br />
kedysi previnili proti Ježišovi Kristovi, je veľa. Prečo sa teda stigmy prejavujú len<br />
u malého počtu previnilcov? Väčšina neveriacich alebo aj veriacich sa totiž v ďalších<br />
životoch veľmi málo snaží, aby sa vo svojom správaní i vo viere zlepšili. Len<br />
málokedy sa objaví človek, ktorý chce svoje chyby napraviť a je ochotný pre to<br />
čosi urobiť. Keď je jeho snaha presvedčivá a vytrvalá, je mu umožnené stigmy<br />
vytrpieť. Ak cirkevní hodnostári prehlasujú, že stigmatizačné rany sú výsledkom<br />
Božieho omilostenia, potom môžu mať pravdu, pretože postihnutým osobám<br />
sa – po poznaní viny – touto formou poskytuje možnosť odpustenia.<br />
Rímskokatolícka cirkev sa oficiálne nevyjadruje k duchovnému hodnoteniu svätosti<br />
osôb. Pochvalne píšu o týchto ľuďoch len horliví obdivovatelia stigmatizovaných.<br />
Ako sme už spomenuli, Abd-ru-shin vysvetľuje, že ide všeobecne o osoby<br />
ktoré buď uškodili Kristovi alebo zosmiešňovali jeho učenie. Ale prečo sa objavujú<br />
stigmatizovaní ľudia ešte aj dnes, 2000 rokov po ukrižovaní Krista? – Karmické<br />
následky neprichádzajú hneď. Ľudským duchom sa poskytuje možnosť<br />
dozrievať a až potom dostávajú príležitosť svoje previnenie aspoň čiastočne odčiniť.<br />
To potvrdzuje snaha týchto ľudí držať sa viery aj napriek veľkým bolestiam.<br />
Za 2000 rokov sa veľa ľudí dopúšťalo násilia, na ľuďoch proti kresťanskej viere,<br />
i proti Bohu. U mnohých však čas odplaty ešte nedozrel, svoje previnenie by ani<br />
nechápali. Spravodlivosti však neujdú.<br />
Medzi najznámejšie osoby trpiace stigmami patrí Terézia Neumannová. Okrem<br />
stigiem bolo u nej nápadné, že jedla len málo. Tento jav je doposiaľ hádankou<br />
pre všetkých, ktorí sa zoznámili s jej životom. Vtedajšie úrady NDR jej dokonca<br />
chceli zrušiť potravinový prídel. Vzniklo podozrenie, že ide o náboženskú propagáciu<br />
a podvod, preto bola Terézia Neumannová prevezená do nemocnice, kde<br />
ju okrem lekárov (Dr. Hynek a profesor Ewald) a sestier kontrolovali aj politické orgány.<br />
Žiadny podvod však nezistili. Za dva týždne Terézia zjedla len jedno vajíčko<br />
a vypila trochu vody. Za 14 dní sa jej telesná hmotnosť (55 kg) nezmenila. K domu,<br />
v ktorom Terézia Neumannová v Konnersreuthe žila, prichádzalo veľa ľudí, aby<br />
jej prostredníctvom na vlastné uši počuli zvuky, ktoré sprevádzali Krista pri jeho<br />
ceste na Golgotu. Neznámy jazyk, ktorým hovorila, rozlúštili znalci. Profesor Wutz<br />
usúdil, že sú to výkriky osôb v sprievode, ktorý Ježiša sprevádzal, a že sú v aramejčine,<br />
vtedajšej ľudovej hebrejčine. K hlasom zo sprievodu sa pridávala aj Terézia.<br />
Stalo sa jej tiež, že oslepla, no za niekoľko mesiacov sa jej zrak opäť vrátil. Rezenský<br />
biskup dal v roku 1927 preskúmať duševný stav Terézie Neumannovej,<br />
nezistilo sa však nič mimoriadne. Pri prijímaní hostie pri eucharistii videl len jej<br />
veľkú radosť, nepozoroval žiaden odpor.<br />
Na hrobe Terézie Neumannovej sú umiestnené doštičky s poďakovaním za<br />
uzdravenie od rôznych ľudí – tí ju považovali za vyvolenú a prosili ju o príhovor.<br />
Ak aj k uzdraveniu došlo, nebola to zásluha Terézie Neumannovej: Uzdravuje<br />
Boh – ak je to pre nás dobré.<br />
Rudolf Evanžin •<br />
rudolf.evanzin@svetgralu.cz<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
NÁBOŽENSTVO<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
Hrob Terézie Neumannovej<br />
autosugesciou v náboženskom zanietení<br />
– ktorí sa osobne previnili proti<br />
Synovi Božiemu, boli len poznamenaní!<br />
Na tom nemohla nič zmeniť ani<br />
služba v cirkvi, aj keď takto postihnutí<br />
žili v hlbokej viere v Boha. Možnosť<br />
ich konečného vykúpenia spočívala<br />
v tom, aby v pokore poprosili o odpustenie<br />
a necítili sa azda ako svätí.“<br />
BOŽIA VÔĽA<br />
VO STVORENÍ<br />
ožia Vôľa spočíva v zákonoch<br />
B stvorenia, ktoré nepôsobia iba<br />
v hmotnom, pre nás viditeľnom<br />
svete, ale prestupujú celým bytím.<br />
A podľa zákona spätného pôsobenia<br />
musí každý človek zožať to, čo zasial.<br />
Aká je teda naša predstava o Bohu,<br />
ak veríme tomu, že v prežívaní<br />
strašlivých múk ukrižovania sa niekomu<br />
dostáva zvláštneho požehnania<br />
alebo dokonca vyznamenania?!<br />
Všetko, čo pochádza od Boha, pôsobí<br />
v tomto svete tvorivo a harmonicky,<br />
neprejavuje sa teda utrpením<br />
ani biedou. Spôsobujeme si ich my<br />
sami, keď zákonom stvorenia nerozumieme<br />
a keď konáme podľa<br />
svojho pomýleného úsudku, pretože<br />
sme na svojej životnej púti opustili<br />
vedenie o duchovnom svete! Z neho<br />
totiž pochádzame a jeho podstatu<br />
v sebe nesieme ako svoje najvnútornejšie<br />
jadro, skrze ktoré môžeme neustále<br />
udržiavať spojenie s miestom<br />
nášho pôvodu a čerpať z neho silu.<br />
Naše napojenie nahor, ako aj<br />
všetku logiku a prezieravosť zakaľuje<br />
mudrovanie nášho rozumu; kvôli<br />
nemu lipneme na vžitých predstavách,<br />
a nechápeme skutočnosť. V prípade<br />
stigmatizovaných žiadne racionálne<br />
vysvetlenia neobstoja, pretože<br />
mnohé z toho, čo Terézia Neumannová<br />
prežila, ako napríklad rozpravy<br />
v cudzích rečiach, nemožno dosiahnuť<br />
iba autosugesciou.<br />
Aj domnienke niektorých kresťanských<br />
kruhov, že Boh týmto spôsobom<br />
ľudí vyznamenáva, chýba akékoľvek<br />
opodstatnenie, ba čo viac,<br />
takýto názor je dokonca škodlivý.<br />
Abd -ru-shin k tomu hovorí: „Terézia<br />
Neumannová je pri svojom utrpení<br />
často považovaná za svätú, omilostenú,<br />
pri ktorej sa ľudia modlia a nejeden<br />
túžobne očakáva, že ona sa za<br />
neho prihovorí.<br />
A nik netuší, že práve táto ’omilostená‘<br />
potrebuje príhovor najviac. Nik<br />
nemyslí na to, že táto úbohá duša je<br />
práve spolublížnymi zadržiavaná od<br />
Dom, v ktorom bývala Terézia Neumannová<br />
možného vykúpenia! Vina za to bezpodmienečne<br />
padá späť na týchto<br />
ľudí, ktorí jej vrúcnu zbožnosť obracajú<br />
falošným smerom: stigmatizovaná<br />
sa tým cíti vnútorne povznesená<br />
ako Bohom vyznamenaná. Pod vplyvom<br />
názorov okolia sa vzdaľuje od<br />
toho, aby sa vážne a hlbšie zamyslela<br />
a svoje myšlienky a city zamerala aj<br />
iným smerom. Pritom by spoznala,<br />
že nie je vyznamenaná, ale naopak,<br />
poznačená!<br />
Potrebná pokora, ktorá by mohla<br />
viesť k vykúpeniu, je v nej násilne zatlačená<br />
falošným smerom.“<br />
Pre každého človeka môže byť utrpenie<br />
milosťou, pretože v ňom spočíva<br />
príležitosť rýchlejšie dospieť<br />
k poznaniu viny a potom dôjsť k vykúpeniu.<br />
„Kto nechce počuť, musí<br />
pocítiť!“ hovorí výstižne ľudová<br />
múdrosť. Zákonu spätného pôsobenia<br />
je a zostane podrobený každý človek.<br />
A osud stigmatizovaných nie je<br />
žiadnou výnimkou.<br />
Corina Hübener •<br />
corina.hubener@svetgralu.cz
Umenie prvotného princípu<br />
Roman Steiger<br />
Tchaj-ťi čchüan<br />
Možno ste sa už tiež stretli s umením<br />
tchaj-ťi čchüan, ak nie osobne, tak aspoň<br />
v televízii, prostredníctvom zaujímavého<br />
článku v niektorom časopise<br />
či z rozprávania známych. Ladné a elegantné<br />
pohyby tchaj-ťi čchüan upútajú<br />
vašu pozornosť, pôsobia dojmom nejakého<br />
spomaleného tanca. Dokonalá koordinácia<br />
pohybov a sústredený pohľad<br />
cvičiacich dáva tušiť úplnú relaxáciu tela<br />
a sústredenosť ducha. Aj tomu, kto zatiaľ<br />
netuší, o čo tu ide, je na prvý pohľad<br />
jasné, že ide o niečo pozoruhodné…<br />
ČÍNSKY KULTÚRNY<br />
POKLAD<br />
Rovnako ako mnohí iní, aj ja som<br />
bol doslova uchvátený už len pohľadom<br />
na cvičenie tchaj-ťi čchüan,<br />
keď som sa s ním asi pred desiatimi<br />
Majsterka Zhai Jun<br />
rokmi prvýkrát osobne stretol. To<br />
som ešte netušil, čo dobrého a koľko<br />
prekvapení mi prinesie jeho neskoršie<br />
štúdium. Keď sa ma dnes ľudia<br />
pýtajú: „Čo je to vlastne toto taiči?“<br />
mám veľký problém odpovedať jednou<br />
vetou, pretože pre mňa tchaj-ťi<br />
čchüan znamená veľmi veľa. Preto<br />
myslím, že nebude od veci začať takpovediac<br />
od začiatku.<br />
Tchaj-ťi čchüan je prastaré umenie<br />
harmónie tela a ducha pochádzajúce<br />
z Číny. Taoistickí mnísi za dynastií<br />
Sung, Jüan a Ming (približne<br />
od 9. do 17. stor. po Kr.) ho používali<br />
popri meditácii a štúdiu klasických<br />
kníh ako nástroj sebazdokonaľovania.<br />
Od 17. storočia dodnes prešlo<br />
umenie tchaj-ťi ďalším vývojom<br />
a za posledných sto rokov sa rozšírilo<br />
nielen po celej Číne, ale aj ďalej<br />
do celého sveta. Dnes môžeme<br />
povedať, že umenie tchaj-ťi čchüan<br />
je také výnimočné a prínosné, že sa<br />
stalo najpopulárnejším z čínskych<br />
cvičení na svete. Napriek tomu však<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ŽIVOT<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
zostáva tento klenot čínskej kultúry<br />
pre mnohých z nás zahalený rúškom<br />
tajomstva a často aj nepochopenia.<br />
Stále ešte často počúvam tú jednoduchú<br />
otázku: Čo je to taiči?<br />
Niektorí ľudia zastávajú názor, že<br />
tchaj-ťi čchüan je čisto zdravotné<br />
a ozdravné cvičenie, iní ho naopak<br />
považujú za bojovú disciplínu, podobnú<br />
„mäkkému“ karate, alebo<br />
napr. japonskému aikidó. Ďalší si<br />
myslia, že tchaj-ťi čchüan je niečo<br />
ako čínska joga a meditácia v pohybe,<br />
teda že ide hlavne o „vnútornú<br />
záležitosť“. Skutočnosť je však trochu<br />
iná, než by sme čakali. Totiž, podľa<br />
môjho názoru sa pravde najviac priblížime<br />
vtedy, ak pripustíme čiastočne<br />
toto všetko, a zároveň na ničom<br />
z toho nebudeme príliš lipnúť.<br />
Prečo? To nám napovie už samotný<br />
výklad názvu tchaj-ťi čchüan.<br />
VESMÍRNE ZÁKONY<br />
V PRAXI<br />
Čínsky výraz „tchaj-ťi“ znamená<br />
niečo ako „prvotný princíp“<br />
a symbolom tchaj-ťi je kruh zobrazujúci<br />
rovnováhu jinu a jangu –<br />
tzv. mužského a ženského princípu<br />
v prírode. „Tchaj-ťi“ v čínskej filozofii<br />
a kozmológii predstavuje pojem,<br />
Cvičenie v parku<br />
Chrám Tchai-che kung<br />
ktorý v sebe zjednocuje základné,<br />
všadeprítomné a večné vesmírne zákony.<br />
Týmito zákonmi mám predovšetkým<br />
na mysli princíp pohybu<br />
a neustálej premeny všetkých<br />
vecí. „Tchaj-ťi“ symbolizuje kolobeh,<br />
akým je neustále striedanie ročných<br />
období, premeny dňa a noci, cirkulácie<br />
vody v prírode, kolobeh života.<br />
Tento zákon pohybu či neustálej<br />
zmeny v sebe prirodzene ďalej zahŕňa<br />
aj samočinné vyrovnávanie protikladných<br />
síl, ktoré sú vzájomne previazané<br />
tak, ako po nádychu vždy<br />
prichádza výdych, po práci odpočinok<br />
a po vydaní prijímanie. Ako sa<br />
z ticha rodí hluk a ako z malého vyrastá<br />
veľké, rodí sa jin z jangu a jang<br />
zase z jinu. Tchaj-ťi tak ďalej logicky<br />
vyjadruje aj princíp spätného pôsobenia,<br />
čiže zákon akcie a reakcie, pretože<br />
všetko v prírode sa pohybuje<br />
v kruhu a všetko sa po všetkých premenách<br />
opäť navracia k svojmu východisku.<br />
A tak aj naše činy vyvolávajú<br />
reakcie v našom okolí, aby sa<br />
nakoniec opäť navrátili k nám ako<br />
hodený bumerang. V neposlednom<br />
rade tchaj-ťi tiež vyjadruje vesmírny<br />
zákon tiaže, pretože jin (tmavý) vždy<br />
prirodzene tiahne smerom nadol<br />
a jang (svetlý) zase neodvratne stúpa<br />
nahor. To všetko možno vyčítať zo<br />
symbolu tchaj-ťi.<br />
Výraz „čchüan“ znamená niečo<br />
ako „bojové umenie“ a často je nahrádzaný<br />
všeobecnejším výrazom<br />
„kung-fu“, teda čínskym termínom<br />
vyjadrujúcim „umenie“, presnejšie<br />
hlboké umenie a poznanie získané<br />
na základe dlhodobej a usilovnej<br />
praxe. 1<br />
„Tchaj-ťi čchüan“ sa teda dá preložiť<br />
ako „umenie najvyššej harmónie“<br />
alebo aj „stelesnenie vesmírnych<br />
zákonov“. A pretože zákony stvorenia<br />
sú všeobsiahle, ani význam tchajťi<br />
čchüan nie je a nemôže byť jednostranný.<br />
Taoistickí mudrci hľadali<br />
metódu, ako čeliť nepriaznivým<br />
vplyvom okolitého prostredia, ako si<br />
udržať pevné zdravie, ako kultivovať<br />
a správne používať vnútorné sily ťing,<br />
čchi a šen (pohlavnú silu, silu dychu<br />
a jemné duchovné sily) a ako dosiahnuť<br />
naplnenie zmyslu života realizáciou<br />
vesmírnych zákonov vo svojom<br />
každodennom živote, teda splynutím<br />
s „tchaj-ťi“ v prirodzenej harmónii<br />
s „Tao“. 2 Výsledkom ich mnohoročného<br />
úsilia je nádherné a univerzálne<br />
umenie tchaj-ťi čchüan.<br />
TAOISTICKÉ KORENE<br />
Zhistórie i filozofie tohto umenia<br />
vidíme, že tchaj-ťi čchüan<br />
je dieťaťom taoistického učenia.<br />
A skutočne, ak sa začítate do najznámejšej<br />
klasickej knihy taoizmu<br />
Tao-te ťing (kniha o Tao a cnosti<br />
od majstra Lao-c‘), 3 nájdete tam<br />
veľmi veľa styčných bodov s teóriou
ŽIVOT<br />
umenia tchaj-ťi čchüan. Tak napríklad<br />
v kapitole 78 čítame:<br />
„Nič na svete nie je také mäkké<br />
a poddajné ako voda, a predsa v tom,<br />
ako zdoláva pevné, ju nič neprekoná…<br />
Nie je na svete, kto by nevedel, že<br />
slabé prekonáva silné, že poddajné<br />
prekonáva pevné, a predsa nikto nevie<br />
podľa toho konať…“ Alebo napríklad<br />
v kapitole 68:<br />
„Dobrý veliteľ postupuje s rozmyslom,<br />
chrabrý bojovník nie je krutý!<br />
Najlepším spôsobom, ako poraziť<br />
protivníka, je vôbec nebojovať!<br />
Veliteľ nemôže byť prchký, ani<br />
svárlivý.<br />
Kto chce vychádzať s ľuďmi, musí<br />
sa vedieť znížiť na ich úroveň.<br />
Tomu sa hovorí cnosť rozvážnosti,<br />
to je schopnosť spravodlivého zaobchádzania<br />
s ľuďmi, to znamená zjednotenie<br />
s nebesami – to je už od dávnoveku<br />
najväčšie umenie…“<br />
PRAX ZNAMENÁ<br />
SKÚSENOSTI<br />
Sám som pochopiteľne veľmi<br />
vďačný, že som sa mohol naučiť<br />
tento systém uvoľnených cvičení,<br />
ktoré posilňujú telo, podporujú prirodzený<br />
obeh krvi i energie v tele<br />
a pestujú moju duševnú rovnováhu<br />
a bdelosť. Moja učiteľka tchaj-ťi, majsterka<br />
Zhai Jun, ma aj po rokoch výučby<br />
neprestáva podporovať a povzbudzovať<br />
k lepšiemu uvoľneniu tela<br />
a sústredenia ducha. Hovorí doslova:<br />
„Musíš premýšľať svojím srdcom, inak<br />
opakuješ len prázdne pohyby.“<br />
Pri cvičení komplexných pohybov<br />
tchaj-ťi čchüan ste však od začiatku<br />
nútení k dokonalej koncentrácii<br />
na prítomný okamih, samotná<br />
štruktúra pohybov vás k tomu priamo<br />
vedie. Pritom nejde o žiadne umelé,<br />
pevne dané formy. Každý človek má<br />
prirodzene nasledovať svoju momentálnu<br />
kondíciu a konštitúciu, každý<br />
človek teda zacvičí zostavu tchaj-ťi<br />
čchüan trochu inak. Dôležité je však<br />
dodržiavať základné princípy a načúvať<br />
najprv svojmu telu, neskôr aj<br />
svojmu vnútru. Takým pravidelným<br />
precvičovaním tchaj-ťi čchüan sa postupne<br />
začínate meniť, kvitnúť; áno,<br />
priamo rastiete do krásy, podobne ako<br />
kvetina, ktorú správnym spôsobom<br />
zalievate. Staré čínske príslovie hovorí:<br />
„Ak rastliny nezalievate, zvädnú.<br />
Ak pántmi na dverách nehýbete, zhrdzavejú.“<br />
A pretože štúdium tchaj-ťi<br />
čchüan sa neobmedzuje na teóriu, ale<br />
tkvie predovšetkým v praxi, vaše nové<br />
poznatky majú šancu dostať sa hlboko<br />
do vášho vedomia, a tak postupne<br />
prejsť doslova „z mäsa do krvi“. Moji<br />
študenti mi to neustále potvrdzujú,<br />
keď aj po nekonečnom vysvetľovaní<br />
a opakovaní základných princípov<br />
správneho cvičenia majú stále problém<br />
zacvičiť zostavu správne. „Uvoľnite<br />
sa. Nebuďte kŕčovití…“ Rozum<br />
Cvičenie v čínskom parku<br />
chápe, ale telo neposlúcha. Po mnohých<br />
a mnohých hodinách cvičenia<br />
však naraz príde okamih – „ahá!“ –<br />
a v tom momente je všetko jasné. To,<br />
čo doposiaľ bolo tisíckrát omieľanou<br />
teóriou, sa naraz stalo skutočným pochopením!<br />
Každému prajem prežiť<br />
také malé osvietenie, je to veľmi osviežujúci,<br />
povznášajúci a motivujúci zážitok.<br />
Takých „ahá momentov“ je iste<br />
potrebné zažiť celý rad, avšak takto<br />
získané vedomosti sa už nestrácajú.<br />
Buď natrvalo zostávajú, alebo sa môžu<br />
ešte ďalej rozvíjať, to závisí len a len<br />
od vášho rozhodnutia.<br />
ZDRAVIE<br />
A DLHOVEKOSŤ<br />
Ako sa môžeme dočítať v mnohých<br />
publikáciách na túto tému, lekárske<br />
výskumy dnes potvrdzujú<br />
dlhoročnú skúsenosť starých majstrov,<br />
že pravidelné cvičenie tchajťi<br />
čchüan má nielen preventívne, ale<br />
dokonca v mnohých ohľadoch aj liečebné<br />
účinky na ľudský organizmus.<br />
Prehlbuje dýchanie a látkovú<br />
výmenu, zlepšuje obeh krvi a telesných<br />
tekutín a zvyšuje množstvo kyslíka<br />
a živín dodávaných do všetkých<br />
častí tela. Pomalé a vytrvalé preťahovanie<br />
zlepšuje pružnosť všetkých<br />
S učiteľkou Zhai Jun 41<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ŽIVOT<br />
kĺbov a výživu kĺbovej chrupavky.<br />
Tak možno dosiahnuť spomalenie<br />
prirodzeného opotrebúvania chrbtice<br />
i kĺbov, ktoré prichádza postupne<br />
s vekom. Tchaj-ťi čchüan precvičuje<br />
všetky hlavné svalové skupiny<br />
a jemne stimuluje aj funkciu vnútorných<br />
orgánov. Bolo preukázané,<br />
že cvičenie tchaj-ťi čchüan má liečebné<br />
účinky na chronické ochorenia,<br />
ako sú neurasténia, neuralgia,<br />
vysoký krvný tlak, enterogastritída,<br />
artritída, kardiovaskulárne problémy,<br />
diabetes, výrony a hemoroidy.<br />
Vďaka hlbokej relaxácii má priaznivý<br />
vplyv aj na všetky psychosomatické<br />
problémy.<br />
Ale aby som hovoril predovšetkým<br />
z vlastnej skúsenosti. Sám som mal<br />
pred rokmi vďaka nevyváženému<br />
športovaniu problémy s chrbticou aj<br />
s kolenami. Skolióza a bolesti vystreľujúce<br />
až do ramien sa rehabilitáciou<br />
a pokojom síce zmiernili, ale isté pohybové<br />
obmedzenie som stále cítil.<br />
Povolené väzivo v kolenných kĺboch<br />
mi navyše spôsobovalo občasné nepríjemné<br />
vyskakovanie kosti z kĺbu.<br />
No odvtedy, čo sa venujem tchaj-ťi<br />
čchüan, ma chrbát nebolí a kolená<br />
sa tiež upokojili, sú navyše pevnejšie<br />
a pružnejšie. Cítim sa teraz skvele.<br />
Veľmi dobre preto chápem všetkých,<br />
ktorí vďaka sedavému zamestnaniu<br />
cítia bolesti alebo blokády v oblasti<br />
krčnej chrbtice. Sedieť osem hodín<br />
za počítačom a potom si zacvičiť<br />
tchaj-ťi čchüan sa pre mňa stalo neodmysliteľným<br />
spôsobom života už<br />
po polročnej skúsenosti.<br />
Aj moji študenti mi neustále dokazujú<br />
sami na sebe, ako im tchajťi<br />
pomáha. Najčastejšie zo všetkého<br />
sa mi zverujú so zmiernením bolestí<br />
hlavy a chrbta či s ľahším prekonávaním<br />
depresií. Občas sa v kurze<br />
vyskytne aj niekto s vážnymi zdravotnými<br />
problémami. Takí ľudia sú<br />
často veľmi prekvapení, že im vôbec<br />
dovolím v rámci možností navštevo-<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
vať naše kurzy. Potom (pod dohľadom<br />
svojich lekárov) skutočne pociťujú<br />
v tchaj-ťi čchüan veľkú podporu,<br />
zlepšenie celkového stavu i značnú<br />
duševnú vzpruhu, z čoho mám, verte<br />
mi, vždy veľkú radosť. Je veľmi dôležité<br />
uvedomiť si, že ani tchaj-ťi<br />
čchüan nie je žiadnym zázračným<br />
všeliekom, ktorý vyrieši problémy<br />
ľahko a rýchlo, ako by si mnohí z nás<br />
často veľmi priali. Najväčšou mierou<br />
pôsobí vtedy, keď je človek vnútorne<br />
odhodlaný poctivo na sebe pracovať,<br />
ak je ochotný zmeniť nielen svoje<br />
návyky, ale často aj spôsob myslenia<br />
a štýl života. Pritom stačí postupovať<br />
pomaly, drobnými, zato však istými<br />
krôčikmi. Nie je však možné dosiahnuť<br />
veľké výsledky bez akéhokoľvek<br />
vlastného pričinenia.<br />
MEDITÁCIA V POHYBE<br />
A MODLITBA BEZ SLOV<br />
Možno sa teraz pýtate: aké to teda<br />
vlastne je, praktikovať tchaj-ťi<br />
čchüan? To je veľmi ťažké opísať človeku,<br />
ktorý nič podobné neskúsil. Je<br />
to ako opísať vám dojem z Mozartovej<br />
symfónie – slová vám proste nestačia.<br />
Ale napriek tomu: harmónia alebo<br />
súlad, súzvuk, je jedným z vedúcich<br />
princípov v stavbe umeleckých diel.<br />
V hudbe ju vytvárajú tóny, no harmónia<br />
môže byť aj v oblasti tvarov, farieb<br />
či pohybov. Ak cvičím harmonické<br />
pohyby tchaj-ťi čchüan, cítim súlad<br />
so svojím telom a súzvuk s prírodou.<br />
Som v pokoji a predsa sa pohybujem…<br />
dýcham, vnímam zmeny polôh<br />
svojho tela i vlastné pocity, pokojne<br />
plynúce v prirodzenom rytme…<br />
hlava, paže, trup a nohy sa pohybujú<br />
spoločne, plynule a hladko, ako keď<br />
oblaky plávajú po oblohe, ako keď<br />
mohutný tok rieky plynie širokým<br />
korytom – pokojne, nespútane a s nezdolateľnou<br />
silou. Som úplne bdelý, tu<br />
a teraz, cítim spojenie s okolím, vnútorná<br />
radosť sa nesie nahor…<br />
„Uctievanie Boha životom a prežívaním<br />
tkvie jedine v zachovávaní Božích<br />
zákonov. Len to zaisťuje šťastie…“<br />
Roman Steiger •<br />
roman.steiger@svetgralu.cz<br />
Poznámky<br />
(1) Slová „čchüan“ a „kung-fu“ sú v tomto<br />
prípade skutočne takmer zameniteľné.<br />
„Kung-fu“ je však všeobecný termín<br />
a môže sa vzťahovať k akémukoľvek<br />
umeniu od maľovania, cez hudbu až<br />
napríklad k aranžovaniu kvetín, kým<br />
„čchüan“ jasne poukazuje na bojové<br />
schopnosti alebo umenie sebaobrany.<br />
A tak sa môžete občas stretnúť nielen<br />
s názvom tchaj-ťi čchüan, ale aj<br />
s variantom tchaj-ťi kung-fu, pričom<br />
význam zostáva rovnaký.<br />
(2)Čínsky výraz „Tao“ obyčajne<br />
prekladaný ako „cesta“, „zmysel“,<br />
„pravidlo“ alebo aj „hovoriť“ atď.<br />
je v čínskej filozofii a náboženstve<br />
používaný ako „núdzové“ označenie<br />
toho Najvyššieho, všeobsiahleho,<br />
rozumom neuchopiteľného<br />
a nepomenovateľného Zdroja všetkého<br />
bytia, ktorého sme si zvykli v našich<br />
končinách označovať termínom „Boh“.<br />
Nie je však iste na škodu uvedomiť si, že<br />
slovo „Boh“, akokoľvek sa nám môže zdať<br />
oveľa konkrétnejšie než nejasné „Tao“,<br />
je v skutočnosti podobným spôsobom<br />
len pomôckou z núdze pri pokusoch<br />
opísať neopísateľné; pochádza zo<br />
staroindického výrazu „Bhaga“, čo<br />
znamená „žiarivé“, „nebeské“ alebo „zdroj<br />
života“.<br />
(3) V češtine vyšiel už celý rad prekladov<br />
Tao-te ťingu. Najlepšími z nich sú však<br />
podľa môjho posúdenia dva, doplnené<br />
zaujímavými komentármi ich autorov –<br />
prekladateľov. Prvý z nich je od známeho<br />
českého liečiteľa Josefa A. Zentricha<br />
(nakladateľstvo Fontána) a druhý<br />
od uznávanej českej sinologičky Berty<br />
Krebsovej (nakladateľstvo DharmaGaia).<br />
V slovenčine: vydavateľstvo Veda v r.<br />
2009. Lao C´ a proces vzniku Tao Te<br />
Ťingu. I. diel. Preklad: Čarnogurská<br />
Marina
PRIKÁZANIA<br />
„Pamätaj<br />
na deň<br />
sviatočný,<br />
aby<br />
si ho<br />
svätil!“<br />
Martin Ernst<br />
Tretie<br />
prikázanie<br />
Už v líčení o akte stvorenia sa hovorí,<br />
že Boh určil siedmy deň<br />
ako deň odpočinku. Po týždni naplnenom<br />
prácou mal nasledovať deň,<br />
keď sa človek zastaví a preruší každodenné<br />
činnosti. Tretie prikázanie<br />
tento oddych bližšie vysvetľuje týmito<br />
slovami: „Pamätaj na deň sviatočný,<br />
aby si ho svätil!“<br />
Židovský národ sa podľa tohto prikázania<br />
riadil. Siedmy deň v týždni –<br />
pôvodne sobota – bol vyhlásený<br />
za sabat, deň odpočinku. Aj moslimovia<br />
ho dodržiavajú. Naproti tomu<br />
kresťania presunuli tento deň na príkaz<br />
cisára Konštantína v roku 313<br />
na nedeľu. Z tohto dňa sa stal „deň<br />
Pána“ ako pripomienka dňa, keď Pán<br />
Ježiš Kristus podľa biblického podania<br />
vstal z mŕtvych.<br />
Tretie prikázanie hovorí proste:<br />
„Pamätaj na deň sviatočný, aby si ho<br />
svätil!“ Vysvetlenie si tu vyžadujú<br />
dva pojmy: Čo je to „deň sviatočný“<br />
a čo znamená „svätiť“.<br />
Slávnosť v „deň sviatočný“ je vo<br />
svojom pôvodnom význame<br />
„náboženské konanie v určitý deň“.<br />
Kde mám na to príležitosť? Bezpochyby<br />
v nedeľu v kostoloch. Možno<br />
tu a tam pri nejakej prednáške na duchovnú<br />
tému alebo na nejakom obzvlášť<br />
krásnom koncerte či oratóriu.<br />
Ale stačí to? A napĺňa to pojem „svätenia“,<br />
čiže usilovania o „oslobodenie<br />
sa od hriechov a cestu k večnej<br />
blaženosti“?<br />
Alebo snáď napĺňanie tretieho prikázania<br />
spočíva v tom, že ja sám<br />
sa mám stať činným? Že si ja sám<br />
mám pripraviť v určitý deň slávnosť?<br />
Že si mám po vykonanej každodennej<br />
práci v úplnom pokoji pripraviť<br />
hodinu, počas ktorej sa zamyslím<br />
nad tým, čo dáva môjmu životu<br />
zmysel? Nemal by som sa pritom<br />
snažiť spomenúť si na všetko dobré,<br />
čo ma v poslednej dobe stretlo? Nemal<br />
by som pritom so zahanbením<br />
zistiť, ktoré z mojich činov sa nezhodovali<br />
s tým, čo Pán odo mňa očakáva?<br />
Nemal by som s vďačnosťou<br />
pamätať na to, že mi bolo darované<br />
zdravie? Nemal by som premýšľať<br />
o prepožičanej sile, ktorá mi umožnila<br />
svedomito a dobre vykonať svoju<br />
prácu? Nemal by som myslieť na to,<br />
že svoj každodenný chlieb dostávam<br />
v hojnosti? A nemal by som v tejto<br />
hodine predovšetkým ďakovať Stvoriteľovi,<br />
ktorý mi to všetko umožnil?<br />
Som toho názoru, že aj takto mohli<br />
byť mienené slová „svätiť deň<br />
sviatočný“ – ako konanie, ktoré je<br />
pre moje blaho, ktoré slúži môjmu<br />
„duchovnému uzdraveniu“.<br />
Nie je azda „dňom sviatočným“,<br />
keď v určitú dobu budem ďakovať<br />
za to, že mi Boh daroval svoje Slovo,<br />
aby som v ňom našiel pomoc v duchovnej<br />
orientácii?<br />
Deň odpočinku sa môže stať<br />
dňom sviatočným, keď budem vedome<br />
myslieť na to skutočne SVÄTÉ<br />
a Stvoriteľovi vzdám česť s predsavzatím,<br />
že budem Ním darovanú<br />
silu používať podľa Jeho vôle.<br />
Martin Ernst •<br />
martin.ernst@svetgralu.sk<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
Rodičov i lekárov znepokojuje dramatický<br />
nárast porúch autistického<br />
spektra (PAS), ktorý sa prejavuje<br />
v mnohých krajinách v priebehu posledných<br />
dvoch desaťročí. V USA je<br />
v súčasnosti táto diagnóza u trojročných<br />
až desaťročných detí častejšia,<br />
než počet prípadov nádorových<br />
ochorení, cukrovky a Downovho<br />
syndrómu dohromady. V Českej<br />
republike nie je zatiaľ situácia taká<br />
dramatická. Mnohí ľudia sa stále<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
domnievajú, že autizmus je vzácne<br />
ochorenie. Počet osôb s diagnózou<br />
skrývajúcou sa za číslom F84 – pervazívne<br />
1 vývojové poruchy – je odhadovaný<br />
na 25 000.<br />
Zistenie, že práve naše dieťa má<br />
autizmus, vytvára veľmi ťažkú situáciu<br />
pre celú rodinu. Súčasná medicína<br />
nedokáže ponúknuť žiadnu<br />
oficiálne uznávanú teóriu. Rodičia<br />
autistických detí sú ponechávaní<br />
svojej bezmocnosti, zúfalstvu<br />
a strachu takmer bez pomoci, bez<br />
iskričiek nádeje na získanie zamestnania.<br />
Nemajú vyhliadky na uzatvorenie<br />
manželstva a založenie<br />
vlastnej rodiny. Majú možnosť navštevovať<br />
špecializované výchovné<br />
a opatrovateľské zariadenia, pokiaľ<br />
existujú v blízkosti ich bydliska a sú<br />
finančne pre rodinu únosné. Avšak<br />
v detskom veku sú veľmi často závislí<br />
od pomoci rodiny, do ktorej sa<br />
narodili.
ZDRAVIE<br />
AKO SPOZNÁME<br />
AUTIZMUS?<br />
I keď so stanovením diagnózy bývajú<br />
často problémy a nejasnosti, môžeme<br />
povedať, že deti s diagnózou PAS sú<br />
„iné“. Už malý kojenec nereaguje<br />
na blízkych ľudí vo svojom okolí,<br />
niekedy sa pozerá na jedno miesto<br />
dlhú dobu, nepozerá sa na matku či<br />
inú osobu, ktorá sa nad ním skláňa,<br />
často plače a neupokojí sa ani v matkinom<br />
náručí. Autistické dieťa sa<br />
neusmieva. I v ďalšom vývoji prejavuje<br />
očividný nezáujem o kontakt<br />
s ľuďmi, vrátane najbližšej rodiny,<br />
a neschopnosť komunikovať a nadväzovať<br />
kontakty s okolím. Pokiaľ<br />
dieťa nevysloví ani jediné zmysluplné<br />
slovo vo svojich šestnástich mesiacoch,<br />
pokiaľ nedokáže skombinovať<br />
dve slová vo veku dvoch rokov,<br />
neodpovedá na svoje meno, radno<br />
uvažovať o vážnej poruche vo vývoji.<br />
Pred dosiahnutím 3. roka je už<br />
zrejmý oneskorený vývoj reči a neschopnosť<br />
využívať reč v sociálnom<br />
kontakte. Pre okolie sú to nápadné<br />
opakujúce sa pohyby rúk, prstov i celého<br />
tela. Autistické deti si vytvárajú<br />
určité vzorce stereotypného správania,<br />
ktoré sú pevne zakorenené a pre<br />
bežného pozorovateľa úplne neužitočné.<br />
EPIDÉMIA AUTIZMU<br />
V USA<br />
V mnohých dokumentoch sa uvádza,<br />
že v USA je postihnuté v priemere<br />
jedno dieťa zo 100 - 150 novorodencov.<br />
Posledné štatistické prieskumy<br />
však ukazujú, že v niektorých štátoch,<br />
ako napr. v New Jersey, má symptómy<br />
autizmu dokonca každý 65-ty chlapec.<br />
Autizmus sa stal v poslednej dekáde<br />
vo vyspelých krajinách sveta –<br />
v Amerike, Kanade, Veľkej Británii<br />
i Japonsku – takým veľkým problémom,<br />
že americká vláda vyhlásila<br />
v marci 2009 federálny krízový strategický<br />
plán hľadania príčin autizmu.<br />
Je pochopiteľné, že na tento výskum<br />
sa vydáva mnoho prostriedkov a venujú<br />
sa mu početné tímy bádateľov<br />
a kliník po celom svete. Vzhľadom<br />
na prudký nárast autizmu na prelome<br />
tisícročí bude hľadanie jeho<br />
príčin mimoriadne dôležité. Je potrebné<br />
zistiť, čo sa v tom období zmenilo<br />
v lekárskej starostlivosti, vo výžive,<br />
prostredí i v každodennom spôsobe<br />
života. Aj k nám prenikla snaha<br />
o hľadanie vinníkov v očkovaniach,<br />
a to predovšetkým vo vakcínach obsahujúcich<br />
ortuť.<br />
Mnohí rodičia postihnutých detí<br />
podali súdne žaloby na výrobcov<br />
vakcín. Boli sme svedkami jednak<br />
rozsiahlych diskusií výskumníkov<br />
i klinických lekárov, jednak svedkami<br />
mnohých sporov rodičov, politikov<br />
i zástupcov oficiálnych zdravotníckych<br />
inštitúcií o podiele ortuti<br />
na vzniku autizmu. Dlhoročné spory<br />
uzavrel Federálny súd USA na jar<br />
2009 rozhodnutím, že ortuť z vakcín<br />
nie je príčinou autizmu. Spoločne<br />
s profesorom neurochirurgie Russellom<br />
Blaylockom ( www.russellblaylockmd.com),<br />
mojím dlhoročným<br />
spolupracovníkom z USA, sme boli<br />
prekvapení tým, že nepovšimnutým<br />
zostáva základné poškodenie, ktoré<br />
môže vyvíjajúcemu sa mozgu spôsobiť<br />
neuvážené očkovanie – totiž<br />
chronický zápal. K tomu sa pridávajú<br />
nové neurotoxické látky z prostredia<br />
a potravinových reťazcov; z nášho<br />
pohľadu sú to predovšetkým glutaman<br />
a aspartam – chute, ktoré zabíjajú,<br />
a fluorid a hliník – prvky, ktoré<br />
moderná medicína považuje za zdraviu<br />
prospešné a neškodné. Na označenie<br />
kľúčovej príčiny vzniku rozličných<br />
symptómov autizmu sme zvolili<br />
pomenovanie imunoexcitotoxicita.<br />
Tieto naše názory sme publikovali<br />
v rozsiahlom prehľade v prestížnom<br />
biomedicínskom časopise 2 . Považovala<br />
som za svoju povinnosť rozpracovať<br />
náš pohľad na možné príčiny<br />
autizmu spoločne s prehľadom toho,<br />
čo je v súčasnosti o autizme z molekulárnej<br />
a bunkovej perspektívy<br />
známe a sprostredkovať tieto informácie<br />
čitateľom a v prvom rade rodičom,<br />
ku ktorým dieťa s autizmom<br />
prišlo a o ktorých som sa presvedčila,<br />
že dychtia po nových poznatkoch.<br />
ČO NÁM Z PROSTREDIA<br />
ŠKODÍ?<br />
Niet pochýb o tom, že mnoho toxických<br />
látok z potravín a nápojov pôsobí<br />
rovnakým mechanizmom – poškodzujú<br />
a zabíjajú nervové bunky,<br />
alebo spôsobujú výrazné zmeny<br />
v ich činnosti. Medzi tieto látky patria<br />
fluoridy a hliník, ktoré sú prakticky<br />
na celom území USA pridávané<br />
do pitnej vody. Ďalšími vinníkmi<br />
na našom zozname sú neurotoxické<br />
aminokyseliny glutaman a aspartam.<br />
Glutaman nie je iba súčasťou<br />
čínskej kuchyne, je vo veľmi vysokých<br />
dávkach i súčasťou kojeneckej<br />
a detskej výživy v podobe hydrolyzovaných<br />
extraktov z kvasníc, sóje,<br />
pšenice či mäsa. Aspartam je súčasťou<br />
aspartamového sladidla, ktoré<br />
je v súčasnej dobe nielen v rôznych<br />
„diétnych“ nápojoch, ale je i súčasťou<br />
mnohých liekov, cukroviniek a diétnych<br />
potravín. Ak si uvedomíme<br />
zdravotné riziká, ktoré tieto látky<br />
znamenajú, nemalo by byť ťažké dôsledne<br />
sa im v rámci prevencie i terapie<br />
vyhýbať. Ibaže producenti mnohých<br />
miliónov ton fluoridov, glutamanu<br />
a aspartamu majú dostatočné<br />
finančné prostriedky na to, aby preukázali<br />
„neškodnosť a bezpečnosť“<br />
týchto látok.<br />
Úsilie desiatok vedcov o zastavenie<br />
fluorizácie pitnej vody v USA a Kanade,<br />
ktoré trvá už niekoľko desaťročí,<br />
sa stále nestretáva s porozumením<br />
štátnych inštitúcií. U nás bola<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
ZDRAVIE<br />
fluorizácia pitnej vody zastavená<br />
v roku 1993 z ekonomických dôvodov,<br />
takže pre rodičov by nemalo byť<br />
problémom vedome sa vyvarovať nápojov<br />
a výrobkov obohatených fluoridom.<br />
3<br />
Veľký tlak rodičov a verejnosti spôsobil,<br />
že výrobcovia odstránili z vakcín<br />
pre americké deti thimerosal –<br />
antiseptikum, obsahujúce neurotoxickú<br />
ortuť. Zostal zachovaný iba<br />
vo vakcíne proti chrípke. No i tak<br />
sa milióny vakcín obsahujúcich thimerosal<br />
vyvážajú a podávajú deťom<br />
v Číne, Indii a Afrike.<br />
Všetky tieto naznačené problémy<br />
majú svoje širšie súvislosti a hlbšie<br />
korene. Na základe predstavy o spoločnom<br />
mechanizme, akým poškodzujú<br />
vyvíjajúci sa detský mozog,<br />
môžeme tiež hľadať spôsob účin-<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
ného zlepšenia PAS na úrovni fyzického<br />
tela. Je to predovšetkým detoxikácia<br />
a očista organizmu, podávanie<br />
niektorých vitamínov, minerálov<br />
a potravinových doplnkov, ktoré<br />
majú antioxidačné pôsobenie a stimulujú<br />
rast nervových buniek, posilňujú<br />
imunitný systém a obnovujú<br />
prirodzené ochranné systémy. Patrí<br />
medzi nich napríklad hormón melatonín,<br />
ktorého majú autistické deti<br />
nedostatok. Zatiaľ čo v USA farmaceutické<br />
spoločnosti skúšajú dlhodobé<br />
podávanie syntetických preparátov<br />
melatonínu, my odporúčame<br />
navodenie prirodzených spánkových<br />
rytmov v pokojnej a tmavej miestnosti.<br />
Nie je ťažké nájsť domácnosti,<br />
kde deti zaspávajú v miestnosti so<br />
zapnutým televízorom alebo počítačom,<br />
v miestnostiach osvetlených pouličným<br />
svetlom alebo dokonca špeciálnou<br />
lampičkou. Nemusíme mať<br />
ani autistické dieťa, aby sme tieto odporučenia<br />
uplatnili nielen u svojich<br />
zdravých detí, ale i u seba samotných.<br />
Pri hľadaní vhodných vitamínových<br />
a výživových doplnkov ľahko<br />
zistíme, že mnohé z ponúkaných<br />
produktov obsahujú nevhodné prímesi,<br />
aspartam, hliník, umelé farbivá<br />
a príchute, či nevhodne kombinované<br />
dávky minerálov a vitamínov.<br />
Rodičia sa ťažko orientujú vo svete<br />
vitamínov, a nie to ešte vo svete biznisu<br />
a reklamy. Oficiálne stanovisko<br />
ministerstva zdravotníctva (MZ ČR)<br />
na dôvažok považuje podávanie vitamínov<br />
a minerálov autistickým deťom<br />
za celkom neúčinnú intervenciu.<br />
Európska asociácia stomatológov<br />
napriek zmieneným rizikám dokonca<br />
odporúča podávať fluoridové<br />
tabletky predovšetkým deťom s mentálnym<br />
postihnutím.<br />
Všetky tieto problémy analyzujeme<br />
v našej knihe „Premôžeme autizmus?“,<br />
ktorá sa od svojho vydania<br />
v júni 2009 ukazuje veľmi užitočným<br />
a vyhľadávaným pomocníkom<br />
i sprievodcom na pomoc rodičom<br />
i opatrovateľom autistických<br />
detí. Na rozdiel od stoviek amerických<br />
štúdií, v ktorých deti s PAS slúžia<br />
ako pokusné objekty, návrhy našich<br />
opatrení nie sú spájané so žiadnou<br />
možnosťou poškodenia zdravia<br />
dieťaťa. Naopak, upozorňujeme<br />
i na možné zdravotné riziká pri neuváženej<br />
konzumácii niektorých vitamínov.<br />
Iba apelujeme na citlivý, trpezlivý<br />
a empatický prístup zo strany<br />
tých, ktorí sa rozhodnú naše odporúčania<br />
akceptovať.<br />
Na tejto neľahkej ceste ponúkame<br />
rodičom i všetkým blízkym autistických<br />
detí poznanie konzultované<br />
s mnohými kolegami i rodičmi, ktorí<br />
už prechádzajú svojou kalváriou. Rodičia<br />
sú tí, ktorí dostali v tomto svete<br />
úlohu – postarať sa o tieto bytosti<br />
zverené do ich opatery. Zistenie, že<br />
ich dieťa je postihnuté PAS, je veľkou<br />
skúškou rodičovskej lásky, výzvou<br />
na zamyslenie sa nad hodnotami<br />
svojho života, zodpovednosťou<br />
rodičov i nad schopnosťou milovať<br />
toho, kto nie je v našich očiach dokonalý<br />
a nenaplňuje naše očakávania.<br />
Našim očiam, srdciam a mysliam<br />
zostáva duchovné posolstvo tejto<br />
novodobej hrozby našej civilizácie<br />
ukryté. Čo nám chce naznačiť táto<br />
veľká skupina postihnutých bytostí,<br />
ktoré sú našim srdciam najbližšie,<br />
a aké precitnutie ich môže vyslobodiť<br />
z ich zakliatia?<br />
Je totiž všeobecne známe, že autista<br />
žije uzatvorený, celkom sám vo svojom<br />
vlastnom svete. Je od všetkých<br />
ostatných ľudských bytostí izolovaný,<br />
pretože dnešný svet nie je preňho<br />
miestom k životu. Vidíme, že autizmus<br />
môže byť prejavom toho, že náš<br />
životný štýl a náš spôsob každodenného<br />
života vedie do slepej uličky, ak<br />
nie priamo do záhuby.<br />
Po určitých poznatkoch o patologických<br />
zmenách na telesnej<br />
úrovni sa ustúpilo od pôvodnej hy-
ZDRAVIE<br />
potézy o tom, že autizmus je spôsobený<br />
nedostatkom rodičovského<br />
tepla a lás ky. Mnoho rodičov autistických<br />
detí, osôb im blízkych a dokonca<br />
i autistov, ktorí sa dokázali<br />
vradiť do súčasného sveta, však vyjadrujú<br />
svoje presvedčenie, že láska<br />
rodičov je úplne základným duchovným<br />
liekom. Ľudská bytosť sa musí<br />
naučiť milovať, aby mohla porozumieť<br />
základným princípom tohto<br />
sveta. O tom nás uisťujú aj autisti,<br />
ktorí vravia, že sú tu preto, aby nás<br />
doviedli k duchovnej transformácii.<br />
Pravda totiž je, že najspoľahlivejšie<br />
dovedie človeka k poučeniu utrpenie.<br />
Otvára v nás schopnosť hľadať<br />
pochopenie v širších súvislostiach,<br />
čistí a kultivuje našu dušu, vedie nás<br />
k pochopeniu a súcitu s inými trpiacimi,<br />
proste zušľachťuje ľudskú bytosť<br />
na ceste jej duchovného vývoja.<br />
Skúsenosti a zážitky každodenného<br />
života sú školou nášho duchovného<br />
vývoja, je to naša duchovná cesta.<br />
Jestvuje mnoho dôkazov a pozorovaní<br />
o tom, že autisti majú zvláštne<br />
spojenie s vecami, ktoré označujeme<br />
ako mystické, duchovné či božské.<br />
Niektorí majú schopnosť neverbálnej<br />
komunikácie so zvieratami, rovnako<br />
ako spojenie s anjelmi a bytosťami<br />
v spirituálnych svetoch. Môžu<br />
omnoho lepšie vnímať veci, ktoré sú<br />
neviditeľné. Viacerí autisti majú výnimočné<br />
schopnosti, ktoré označujeme<br />
ako geniálne. V knihe nájde čitateľ<br />
i dojemné príbehy niektorých<br />
autistov, ktorí prejavujú mimoriadne<br />
schopnosti, i tých, ktorí sa zo svojho<br />
postihnutia uzdravili.<br />
Mnohým rodičom a pozorovateľom<br />
môže taký zážitok pomôcť zmeniť<br />
postoj k dieťaťu s PAS. Nie je to<br />
neposlušný, nevychovaný, ani hlúpy<br />
či zlý nepodarený tvorček, ale je to<br />
duša uzatvorená vo svojej kukle,<br />
ktorá čaká na to, kým jej vytvoríme<br />
prostredie, v ktorom bude môcť žiť<br />
a rozvinúť svoje schopnosti. Autisti<br />
PŘEMŮŽEME AUTIZMUS?<br />
Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.<br />
Formát A5, pevná väzba, 280 strán.<br />
V roku 2009 vydalo nakladateľstvo<br />
ALMI. Cena 495 Kč.<br />
ISBN 978-80-904344-0-0<br />
Kniha Přemůžeme autizmus ponúka rodičom<br />
smerodatný a vyčerpávajúci prehľad<br />
o všetkom, čo je v súčasnosti známe o biomedicínskych,<br />
psychologických a transpersonálnych<br />
aspektoch autizmu. Veľmi dobre<br />
a zrozumiteľne napísaný text vychádza<br />
z dlhoročných skúseností autorky a z jej<br />
pedagogickej a vedecko-výskumnej práce<br />
i rozsiahlej publikačnej aktivity. Publikácia<br />
je vhodná nielen pre rodičov detí postihnutých<br />
autizmom, ale i pre všetkých profesionálnych<br />
zdravotníkov a vychovávateľov,<br />
ktorí sa starajú o deti s poruchami autistického<br />
spektra a riešia ich problémy.<br />
Objednávajte prostredníctvom on-line<br />
obchodu na www.almi.cz, alebo e-mailom<br />
almi@almi.cz, tel.: 777 235 032<br />
sú poslovia, ktorí čakajú na naše precitnutie.<br />
Nie sme vari práve zoči-voči lekcii,<br />
ktorú nám dávajú autisti? Keď sa naučíme<br />
milovať, keď nám všetkým bude<br />
každá živá bytosť i celý svet malým<br />
dieťaťom, ktoré potrebuje opateru,<br />
pomoc, nehu, pozornosť, láskavosť,<br />
trpezlivosť, prácu a obetavosť, súcit<br />
a ochranu, zrieknutie sa osobných<br />
potrieb a prianí, potom sa azda už<br />
nebudú rodiť autisti. Dokážeme to?<br />
Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. •<br />
Poznámky<br />
1) Termín pervazívny znamená v doslovnom<br />
preklade prenikavý, alebo všetko<br />
prenikajúci. Jeho zavedenie nebolo<br />
podmienené len potrebou pojmovo<br />
špecifikovať určité symptómy. Je<br />
nadradeným označením pre skupinu<br />
porúch, ktoré sa svojím obrazom<br />
vyčleňujú a odlišujú od iných kategórií.<br />
Reflektuje v sebe trvalosť prejavov,<br />
postihnutie viacerých psychických<br />
funkcií (na rozdiel od špecifických<br />
vývinových porúch) a výskyt<br />
symptómov, ktoré sú kvalitatívne odlišné<br />
od normálneho vývinu (DUCLAN,<br />
POPPER, in LECHTA a kol., 1995).<br />
2) R.L. Blaylock and A. Strunecka. Immune-<br />
Glutamatergic Dysfunction as a Central<br />
Mechanism of the Autism Spectrum<br />
Disorders. Current Medicinal Chemistry<br />
16 (2), 157-170, 2009.<br />
3) S fluórom sa vo vysokej koncentrácii<br />
stretávame v zubných pastách,<br />
deťom by sme nemali dovoliť, aby<br />
ich prehĺtali. Hliník sa dostane do tela<br />
o.i. z hliníkových riadov, ak v ňom<br />
varíme kyslé jedlá (kyslú kapustu, jedlá<br />
ochutené octom a.i.) Takéto jedlá je<br />
lepšie variť v smaltovaných nádobách<br />
alebo v nereze. Glutaman je súčasťou<br />
obľúbených korení, napr. Vegeta, ale<br />
i v salámach a pod., pretože zvýrazňuje<br />
chuť jedla; podobné korenia dostať kúpiť<br />
aj bez glutamanu. Aspartam spoľahlivo<br />
nájdeme v nápojoch typu „Light“.<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
NÁZORY<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 23/2010, vyšlo 1. 3. 2010.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o.<br />
Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie:<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),<br />
Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />
Mária Pesselová, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,<br />
Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o.<br />
Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),<br />
Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
• Dreamstime: Ctsoukas (titul), Kts (2. str. obálky), Doktora (4, 14),<br />
Gianluca Scarano, Pula (ca) - Sardinia, Italy (15), Konstantin (16),<br />
Ppmaker2007 (17), Alena Ozerova, Sevastopol, Ukraine (19), Pavel<br />
Losevsky, Moscow, Russian Federation (20, 46), Rebeccaosborn (23),<br />
Monika Gn, Kävlinge, Sweden (33), Mikhail Dudarev, Izhevsk, Russian<br />
Federation (34), Enruta (43), Gintautas Tumulis, Siauliai, Lithuania<br />
(44), Igor Korionov, Pavlodar, Kazakstan (50)<br />
• www.sxc.hu: cw30751 (22)<br />
• http://commons.wikimedia.org: Lukas, Boskovice (5), pohlednice<br />
z r. 1920 (zadná strana obálky), Berthold Werner (4, 27)<br />
• http://hubblesite.org/: (32)<br />
• http://hiddenireland.wordpress.com/: (titul)<br />
• http://up.sur-la-toile.com/s4EM: (39)<br />
• www.modernaskola.sk: (44)<br />
• Roman Steiger: (titul, 4, 39–42)<br />
• Thomas Baťa: Wort und Tat, Zlín 1936 (6–9)<br />
• Norbert Kocinec: (30–31)<br />
• Kristýna Franková: (26)<br />
• Jozef Lehotkai: (43)<br />
• Rudolf Evanžin: (38)<br />
• Svět Grálu: (4, 10–13, 22, 25)<br />
• GralsWelt: (35–37)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,<br />
alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak<br />
náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše<br />
príspevky.<br />
redakcia<br />
Okultizmus – Chôdza<br />
po tenkom ľade<br />
Vážená redakce Světa Grálu,<br />
rád bych reagoval na článek paní<br />
doktorky Černákové o okultismu<br />
(z čísla 21).<br />
Úvodem chci říci, že sám pro sebe<br />
hodnotím článek jako vcelku zajímavý,<br />
protože mi byl zdrojem poučení<br />
a nebo přinejmenším podnětem<br />
k nejednomu zamyšlení. V tomto<br />
článku ovšem zazněla, podle mého<br />
názoru, jednostranná kritika jistých<br />
„cest“, metod či praktik jako<br />
jsou Reiki a Silvova metoda kontroly<br />
mysli (SMKM), které jsou zde<br />
stavěny na jednu roveň s věštěním,<br />
holotropním dýcháním a spiritismem,<br />
a jsou zde bezpochyby prezentovány<br />
jako nezdravé a nebezpečné,<br />
což považuji za pohled značně zjednodušený<br />
a neobjektivní. Vzhledem<br />
k tomu, že jsem v minulosti měl tu<br />
příležitost a kurzů Reiki i SMKM<br />
jsem se několikrát osobně zúčastnil,<br />
rád bych vyjádřil svůj názor na ně,<br />
který bezezbytku vychází z mé<br />
vlastní zkušenosti.<br />
Reiki je původně systém vytvořený<br />
japonským lékařem a buddhistickým<br />
knězem panem Mikao Usui,<br />
který v první polovině 20. stol. mimo<br />
jiné aktivně pomáhal řešit existenční<br />
problémy tehdejšího Japonska. Jeho<br />
systém učení je založen na kombinaci<br />
přijetí základních morálních zásad<br />
v běžném životě ve spojení s používáním<br />
jednoduchých harmonizačních<br />
cviků. Reiki, jak jsem se ji učil já,<br />
je tedy ryze praktická metoda založená<br />
na duchovních principech. Moji<br />
lektoři mi na kurzech vštěpovali, že<br />
např. uzdravení z nemoci je skutečně<br />
možné podpořit přikládáním rukou<br />
i jinými postupy, avšak jádrem učení<br />
zůstává každodenní práce na sobě<br />
samém ve smyslu duchovního rozvoje<br />
v souladu s již zmíněnými morálními<br />
zásadami.<br />
Silvova metoda kontroly mysli<br />
vznikla v druhé polovině 20. stol.<br />
v Mexiku. Její zakladatel, pan Jose<br />
Silva, upřímně věřící křesťan, zasvětil<br />
svůj život studiu psychologie<br />
a psychiatrie za účelem odhalení<br />
dosud skrytých a obecně málo využívaných<br />
zákonitostí lidské mysli<br />
a za účelem rozvoje celkového potenciálu<br />
člověka, neboť věřil, že obecně<br />
jen málo využíváme onu „hřivnu“,<br />
kterou nám Bůh svěřil. Pod tlakem<br />
každodenních starostí, spěchu<br />
a stresu většina z nás během let svého<br />
života přijala za své mnohé zlozvyky,<br />
postoje a vzorce chování, které nám<br />
ve skutečnosti škodí. Ve školách se<br />
pak děti „učí“ spousty vědomostí,<br />
ale nikdo nás neučí, jak správně žít<br />
a řešit malé i velké trable, jež nám<br />
běžný život přináší, a tak si jen ještě<br />
zbytečně přitěžujeme. V kurzech<br />
SMKM mě moji lektoři vysvětlovali,<br />
jak se lépe a aktivněji stavět k těžkostem<br />
denního života, jak se přirozeněji<br />
a efektivněji vypořádat s konkrétními<br />
problémy – ať už na pracovišti,<br />
na ulici nebo kdekoli jinde.<br />
Používání Silvovy metody vyžaduje<br />
vlastní nasazení, cílevědomost, úsilí,<br />
důvěru a otevřenost. Rozhodně nejde<br />
o povrchní záležitost. Nejde ani o ně-
NÁZORY<br />
jaké obrazné užívání „mentálních<br />
antidepresiv“ či únik od „poctivé<br />
práce“. Mnohem spíše jde o způsob,<br />
jak se přestat jen nečinně koukat, jak<br />
s námi „osud (či spíše naše vlastní zažité<br />
způsoby myšlení a chování) zametá“<br />
a jak začít vědomě a svobodněji<br />
brát vlastní problémy do svých<br />
rukou. Trénink relaxace (a s tím přirozeně<br />
spojené hladiny alfa) jako<br />
vhodné kompenzace každodenního<br />
stresu je jen jednou z mnoha částí tohoto<br />
výukového systému.<br />
Možná, že jsem měl pouze štěstí<br />
na dobré a poctivé lektory. Nevím.<br />
Možná, že jsem pouze jeden z mála<br />
absolventů, kteří nehledali na kurzech<br />
jen únik od reality či zábavu<br />
a snadné osvícení. To nemohu říct.<br />
Možná, že jsou mezi námi lidé, kteří<br />
mají s podobnými kurzy špatné zkušenosti.<br />
To je docela možné. Avšak<br />
jsem přesvědčen o tom, že pokud<br />
chceme hledat skutečné nebezpečí,<br />
nenajdeme je v učeních, metodách<br />
nebo praktikách, ale v srdcích<br />
samotných konkrétních jednotlivých<br />
lidí. Nemůžeme se spokojit<br />
s povrchním označením některých<br />
metod za špatné a myslet si, že<br />
jsme tak uchráněni před nebezpečím.<br />
Vždyť metody, to jsou pouze nástroje.<br />
A každý nástroj může být použit<br />
dobře nebo špatně, podle povahy<br />
toho, kdo jej používá.<br />
Proto také nesuďme, abychom nebyli<br />
souzeni. (Vždyť i např. takový<br />
pěkný a kvalitní časopis, jako je Svět<br />
Grálu, který je jistě dobrým nástrojem<br />
duchovní inspirace, může být<br />
a již byl při nedbalém a povrchním<br />
zkoumání nahlédnut jako nebezpečný<br />
a duše svádějící médium jakéhosi<br />
pochybného náboženského<br />
spolku! – i to je ze zkušenosti. Kam<br />
bychom však přišli, kdybychom se<br />
řídili takovými povrchními soudy?)<br />
Věřím, že paní doktorka to ve svém<br />
článku o okultismu myslela dobře.<br />
Jen se jí to podle mne zkrátka trošičku<br />
nepovedlo. Je pouze na redakční<br />
radě, jak s touto věcí naloží.<br />
Se srdečným pozdravem<br />
Váš věrný a pravidelný čtenář R. S.<br />
(meno v redakcii)<br />
Vážený čitateľ!<br />
Svet Grálu chce byť mostom k pochopeniu<br />
duchovných súvislostí ľudského<br />
života, a to pomocou poznania<br />
Božích zákonov vo stvorení a ich rešpektovania.<br />
Zo skúseností viacerých<br />
účastníkov kurzov Reiki, rovnako<br />
tak Silvovej metódy je mi známe, že<br />
tieto metódy často vzbudzujú nekritickú<br />
vieru vo vlastné schopnosti<br />
a vedú tak veľa ľudí k presvedčeniu,<br />
že Boha – jeho pomoc a jeho silu –<br />
vlastne ani nepotrebujeme. Fatálnosť<br />
tohto omylu spočíva v tom, že takto<br />
si človek stavia veľkú prekážku pre<br />
svoj duchovný vývoj a dosah tohto<br />
možno nevedomého kroku môže<br />
často spoznať až po svojej pozemskej<br />
smrti. Toto, samozrejme, väčšina<br />
školiteľov kurzov nevie, nakoľko im<br />
samým chýba potrebné presvedčenie.<br />
Na pozemskej úrovni sa ukazuje,<br />
že nezanedbateľná časť účastníkov<br />
školení týchto a podobných metód<br />
v umelo rozvíjanom tréningu zachádza<br />
až do fanatizmu, čo potom vedie<br />
k vážnym problémom až na úrovni<br />
duševných porúch. Preto môj článok<br />
nevychádzal z osobných pocitov,<br />
ale zo štatisticky a dnes už aj vedecky<br />
podložených faktov. Som presvedčená,<br />
že skutočne vnútorne zrelý človek<br />
si je týchto rizík vedomý, a preto<br />
nikdy nebude navádzať iných ľudí<br />
na takéto „školenia“ a nikdy k tomu<br />
nedá ani podnet. Odkazujem Vás<br />
pritom aj na usmernenie, ktoré môžeme<br />
nájsť v diele Vo svetle Pravdy –<br />
Posolstvo Grálu od Abd-ru-shina,<br />
kde sa okrem iného môžeme dočítať:<br />
„Za svojho pobytu na zemi potrebuje<br />
duch bezpodmienečne zdravé,<br />
silné telo, ak má úplne splniť účel pozemského<br />
bytia. Ak je tento stav tela<br />
umelým zásahom<br />
vyvedený<br />
z rovnováhy,<br />
naruší tento<br />
posun naliehavo<br />
nutnú harmóniu<br />
medzi telom a duchom. Pri narušení<br />
rovnováhy je sila vyžarovania a prežarovania<br />
odvádzaná iným smerom<br />
a oslabovaná tak pre vlastný účel. To<br />
spôsobuje prekážku, alebo aj ochromenie<br />
splnenia úlohy ducha v pozemskom<br />
živote.“(úryvok)<br />
S pozdravom M. Černáková<br />
Komentár redakcie:<br />
Usudzujeme, že čitateľ i autorka píšu<br />
sčasti o niečom inom. Čitateľ R. S.<br />
obhajuje najmä každodennú prácu<br />
na sebe samom v súlade s morálnymi<br />
zásadami a takisto prístup, ktorým<br />
berie vedome a slobodnejšie vlastné<br />
problémy do svojich rúk.<br />
Dr. Černáková sa pevne stavia<br />
proti akejkoľvek umelej mentálnej<br />
manipulácii a duchovným cvičeniam<br />
– ako umelým zásahom<br />
do oblasti, o ktorej nevieme temer<br />
nič a v ktorej toho môžeme veľa pokaziť.<br />
Naviac – a to je varovné – spomína<br />
veľké množstvo prípadov vedúcich<br />
až k vážnym problémom.<br />
Sme toho názoru, že len čo akákoľvek<br />
metóda umelo zasahuje do mentálneho<br />
sveta človeka a ovplyvňuje<br />
tak deje, ktoré majú prostredníctvom<br />
vyžarovania jeho ducha a tela prebiehať<br />
samočinne a prirodzene, potom<br />
bude mať nepriaznivé následky.<br />
Po prvom dočasnom úspechu sa dostavia<br />
narastajúce ťažkosti. Nemusí<br />
to tak byť u ľudí s vnútornou spôsobilosťou,<br />
ochranou z minulosti, alebo<br />
tých, čo prešli (napr. v minulom živote)<br />
prípravou, ktorá im umožní absolvovať<br />
takéto nepriaznivé školenia<br />
bez ujmy; je ich však málo. Skôr než<br />
sa domnievať, že práve ja som jednou<br />
z tých výnimiek, je lepšie sa podobným<br />
školeniam vyhnúť.<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
NA ZÁVER…<br />
Z poslednej vôle Tomáša Baťu<br />
V rozvoji nášho podniku sme videli<br />
rozvoj a zaistenie blahobytu celého<br />
nášho regiónu. Bolo to našou<br />
pýchou a hnacím motorom k ďalšej<br />
neúnavnej práci, keď sme videli,<br />
že s naším podnikom prinášame<br />
do nášho kraja nový, doposiaľ netušený<br />
život, že s jeho vývojom<br />
rastie všeobecný blahobyt a vzdelanie<br />
nášho ľudu.<br />
Bola to túžba po tvorivej činnosti,<br />
túžba po tom, aby sa stále väčšie<br />
množstvo ľudí podieľalo na výhodách,<br />
ktoré náš podnik našim pracovníkom<br />
a zákazníkom poskytuje.<br />
Pokým budete slúžiť týmto veľkým<br />
ideám, zostanete v súzvuku so zákonmi<br />
ľudskosti a prírody. Akonáhle<br />
však začne každý myslieť<br />
iba na seba a prestane svojím podnikom<br />
slúžiť verejnosti, stane sa<br />
svetu prebytočným a nevyhnutne<br />
padne.<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
23 | 2010
„Každá rana, ktorú sme utŕžili,<br />
z nás vyrazí nejaký klin,<br />
ktorý nám prekážal.“<br />
Tomáš Baťa, 1876–1932, český podnikateľ
Change language