Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
Zaviate doby sa prebúdzajú<br />
Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />
Písomné zvitky, kamene a črepiny z vykopávok zaniknutých kultúr, miest<br />
a ríš síce svedčia o zaviatych dobách ľudských dejín, no majú obmedzenú<br />
schopnosť výpovede. Pritom žiadne dianie vo stvorení sa nestráca, ale<br />
zostáva nezmazateľne zachované.<br />
SVET GRÁLU č. 14<br />
vychádza 1. decembra 2007<br />
Život v treťom tisícročí<br />
S akými kartami budeme hrať? Stojíme pred globálnym<br />
zrútením alebo sa podarí vykročiť do<br />
lepších čias? O osobnej zodpovednosti, boji kultúr,<br />
ekonomickej globalizácii a neobmedzených<br />
potrebách.<br />
A kto radí bylinkárom?<br />
titulná téma:<br />
Liečivé vlastnosti rastlín sú súčasťou ľudského<br />
poznania zhromažďovaného po tisícročia. Ako<br />
naši dávni predkovia objavili účinky liečivých<br />
rastlín? Boli na začiatku iba pokusy a omyly alebo<br />
ľuďom pomáhali dobré víly?.<br />
Vianoce bez zvonov – príbeh z vojny<br />
V ruinách pravoslávneho kostolíka na východnom<br />
fronte sa rozhodla skupina nemeckých vojakov<br />
usporiadať improvizovanú vianočnú omšu.<br />
Náhle si jeden z nich povšimol medzi dojatými<br />
dedinčanmi mladých Rusov …<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt, francúzsky<br />
Monde du Graal<br />
a anglický GrailWorld,<br />
ktoré si vo svojich krajinách<br />
získali už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
11/2007 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vzpoura živlů<br />
Rozumíme katastrofám ?<br />
SVěT GRÁLU<br />
<br />
12/2007 SVET GRÁLU<br />
březen – květen 2007 · číslo 11<br />
SVET GRÁLU<br />
V moci přírody<br />
strana 19<br />
Týraná planeta<br />
strana 23<br />
Jasnovidnost temnoty<br />
strana 15<br />
„Pazgřiviny“ faráře Huvara<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 5<br />
strana 31<br />
Komenského Labyrint světa<br />
Život bez masa<br />
jún – august 2007 · číslo 12<br />
Kto dnes ešte verí v peklo?<br />
strana 11<br />
cena 78 Kč<br />
strana 7<br />
Abd-el-Kader, bojovník za slobodu,<br />
moslim, človek<br />
strana 5<br />
Hildegarda z Bingenu<br />
strana 11<br />
Zázraky 20. storočia - páter Pio<br />
strana 23<br />
Dobrý deň, slnko!<br />
posolstvo austrálskych domorodcov<br />
strana 28<br />
cena 87 Sk<br />
Jete Éčka?<br />
Viete, čo jete?<br />
– prídavné látky v potravinách<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
OBSAH<br />
O S O B N O S Ť<br />
Beethovenova symfónia hľadania 5<br />
F E N O M É N<br />
Poltergeist – straší u vás? 9<br />
R E P O R T Á Ž<br />
Poltergeist v Bobrovej 12<br />
P R Í R O D A<br />
Vedomie zvierat 13<br />
T É M A<br />
Bol som klinicky mŕtvy 17<br />
R E C E N Z I A<br />
Domov je místo, odkud tě nevyhodí 21<br />
T É M A<br />
Smrť ako začiatok 22<br />
R E C E N Z I A<br />
Červenobradáč 26<br />
F O T O G R A F I E<br />
Vízia Neba na Zemi 27<br />
Z D R A V I E<br />
Homeopatia - liečba informáciou 27<br />
R E P O R T Á Ž<br />
Slnko, seno, biomasa… 35<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Násilie a náboženstvo 37<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitateľov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Na konci veku 42<br />
CD „Neznáme zo života Ježiša<br />
dramatizované spracovanie<br />
Neznáme<br />
zo života<br />
Ježiša<br />
Dramatizované spracovanie<br />
Ján Krstiteľ<br />
Mária z Magdaly<br />
Ježiš z Nazareta<br />
Neznáme zo života Ježiša<br />
SVET GRÁLU ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ<br />
Audio CD, cena: 135 Sk.<br />
V predaji odd 1. 12. 2007.<br />
Zdarma k číslu 14<br />
pre predplatiteľov,<br />
ktorí si do<br />
15. októbra 2007<br />
predplatia časopis<br />
Svet Grálu na<br />
ďalšie obdobie!<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk<br />
Pred časom urobili v USA taký pokus:<br />
vzali niekoľko úplne zdravých<br />
dobrovoľníkov a rozoslali ich do<br />
rôznych psychiatrických kliník. Pri<br />
pohovore s lekárom potom títo ľudia<br />
uviedli, že majú akési také stavy,<br />
ktoré ich obťažujú – počujú nejaké<br />
vnútorné hlasy, pociťujú depresívne<br />
stavy a podobne.<br />
Vo všetkých prípadoch boli prijatí<br />
na lôžkovú časť kliniky ako pacienti.<br />
A od okamihu prijatia sa začali správať<br />
ako úplne duševne zdraví ľudia.<br />
Lenže im to nebolo nič platné. Pretože<br />
od okamihu prijatia sa s nimi začalo<br />
zaobchádzať ako s psychicky chorými<br />
ľuďmi. Čokoľvek urobili alebo povedali,<br />
akokoľvek to bolo normálne, vysvetľovalo<br />
sa ako príznak psychiatrickej<br />
diagnózy. Tak napríklad jeden<br />
z nich pri pohovore s lekárom uviedol,<br />
že v detstve mal radšej mamičku;<br />
keď potom trochu vyrástol, priľnul<br />
viac k ockovi; to je u chlapca celkom<br />
normálne. Lekár si však do protokolu<br />
zapísal: „Pacient v detstve trpel nestálosťou<br />
medziľudských vzťahov v rodine!“<br />
Ošetrovateľky sa k nim správali<br />
síce korektne, žiadne náznaky týrania<br />
alebo nevľúdneho prístupu, brali ich<br />
však, akoby ani neboli ľuďmi: bavili<br />
sa medzi sebou o dôverných záležitos-<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
N A Ú V O D…<br />
tiach, upravovali si pred nimi svoj zovňajšok<br />
– asi ako ošetrovateľky v zoologickej<br />
záhrade medzi zvieratami.<br />
Napriek tomu, že v USA platil zákon,<br />
že pacient prijatý na vlastnú žiadosť<br />
musí byť aj na vlastnú žiadosť prepustený,<br />
nechceli ich lekári vydať zo svojich<br />
rúk. V jednom prípade trvalo celý<br />
mesiac, kým sa pokusný dobrovoľník<br />
– celkom zdravý človek – domohol<br />
svojho prepustenia. Možno potrebovali<br />
lekári body od poisťovne za počet<br />
pacientov, no skôr si sami neboli istí, či<br />
sú pacienti vyliečení alebo chorí.<br />
Áno, predsudky sú hrozná vec.<br />
V podstate pramenia z neschopnosti<br />
rozpoznať pravdu. Nebuďme na seba<br />
zlí a tak povedzme miernejšie a vľúdnejšie:<br />
z nedostatku umenia rozpoznať<br />
pravdu. Nemyslíme tým práve nejakú<br />
absolútnu múdru Pravdu, ale jednoduchú<br />
skutočnosť, teda to, ako sa veci<br />
skutočne majú. Predsudky nás sprevádzajú<br />
neustále a neustále sa snažia<br />
zmocňovať sa nášho pohľadu, sú to<br />
okuliare zjednodušenia. Stále sa nám<br />
ponúkajú ako jednoduché vysvetlenie,<br />
ktoré žiadnym vysvetlením nie je:<br />
ale nemusíme si nad ním lámať hlavu,<br />
ušetríme si prácu s poznávaním a sme<br />
s vecou raz-dva hotoví.<br />
Každý z nás je v niečom kráľom<br />
a v niečom žobrákom; v odbore, v ktorom<br />
pracujeme a pohybujeme sa, sme<br />
schopní urobiť si presný a samostatný<br />
názor, v iných sa cítime závislí na<br />
informáciách od iných a na mienke<br />
iných. Podľa toho sa môže zdať, že<br />
všetci musíme byť chodiacimi studnicami<br />
predsudkov a že to inak ani<br />
nejde. Ale omyl! Zo všetkého najviac<br />
máme okolo seba vecí, v ktorých sa<br />
sami pasujeme na žobrákov, pretože<br />
nám chýba chuť do vlastnej práce;<br />
radšej si z cudzích názorov pohodlne –<br />
bez námahy ako milodar – osvojíme<br />
hotový záver.<br />
Stojí vôbec za to namáhať sa s tvorbou<br />
vlastných názorov? Nie je pohodlnejšie<br />
otvoriť si noviny a vedieť hneď<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
všetko, prečítať si titulok a hneď získať<br />
návod, z ktorej strany sa na vec mám<br />
pozerať? Alebo sa spýtam niekoho<br />
známeho a prijmem jeho názor – stačí,<br />
že ho vie znalecky vysloviť? Ostatne,<br />
už dávno sú pripravené hotové šablóny<br />
na okamžité použitie: stačí povedať<br />
„on je taký čudný“, a hneď je všetkým<br />
všetko jasné.<br />
Stojí vlastný názor za to?<br />
Stojí! Nie sme na svete preto, aby<br />
sme žili ľahko, nerušene a nevzrušene,<br />
ale aby sme prežívali. Žiť svoj život<br />
znamená prežívať. Máme sa pritom<br />
učiť zo svojich nezdarov aj zo svojho<br />
šťastia, cibriť svojho ducha, stávať<br />
sa dospelými, zrelými a skúsenými<br />
ľuďmi. To sa nám darí len vtedy, keď<br />
si všetko sami ohmatáme a skúmame.<br />
Nezriedka pritom zistíme, že sebaisto<br />
a samozrejme vyslovované hodnotenia<br />
nášho okolia sú povrchné, že<br />
pod suverénnou škrupinou nie je nič.<br />
Fúknime do domčeka z kariet a on<br />
sa zosype. A naopak zase prídeme na<br />
to, že sami nie sme až takí chudobní<br />
žobráci, pretože máme na svojej ceste<br />
za pravdou – tou obyčajnou pravdou<br />
s malým „p“ – cenných spojencov,<br />
ktorí nás nenechajú bez pomoci. Spojenci<br />
sú najmenej dvaja. Tým prvým<br />
je myslenie. Nebojme sa samostatne<br />
myslieť. Ak nám fakty medzi sebou<br />
„nesedia“, nájdeme povedzme na začiatku<br />
novinového článku niečo iné<br />
než na konci, ak sa nám z ktorejkoľvek<br />
strany predkladá niečo, čo odporuje<br />
našim vedomostiam, skúsenosti, logike,<br />
znalosti ľudí a prostredia – potom<br />
nehádžme hneď tú svoju flintu do<br />
žita a nemeňme ju tak lacno za zvolanie<br />
„No teda, pozrime sa, tak ono je<br />
v skutočnosti všetko úplne opačne, ja<br />
som si celé roky myslel, predstav si,<br />
Marka – a tuto píšu, že som sa mýlil…“<br />
Aby sme mohli vec myšlienkovo zvážiť,<br />
potrebujeme toho o nej predovšetkým<br />
dosť vedieť; v 21. storočí tomu hovoríme<br />
„dostatok informácií“. To znamená<br />
vypočuť si aj tú druhú stranu,<br />
zistiť si pár ďalších faktov, kým si pre<br />
seba urobíme aspoň dočasný záver.<br />
Tým druhým spojencom každého<br />
z nás je cítenie. Cítenie, vyciťovanie<br />
vie čítať medzi riadkami, riadkami<br />
písanými i vyslovovanými. Ono vie<br />
rozpoznať za horlením v mene spravodlivosti<br />
a poriadku ako aj v mene<br />
všemožných izmov falošné tóny, vlastné<br />
záujmy, pretvárku, závisť, nízkosť –<br />
alebo naopak úprimnosť. Počúvate<br />
človeka, ktorý sa sťažuje na nevšímavé<br />
okolie, na nespravodlivosť, na ťažký<br />
osud, a naraz vám svitne: Ten človek<br />
je vlastne sebec! Nemáte na to dôkazy,<br />
informácie ani logické podklady, no<br />
zrazu to viete. Cítenie sa uberá celkom<br />
inými cestami než myslenie. Nepotrebuje<br />
vzdelanie, vedomosti, logiku šachového<br />
hráča. Patrí do rodiny, z ktorej<br />
pochádza inšpirácia a intuícia. Rozdiel<br />
vo vnímaní cítenia – myslenia sa<br />
blíži rozdielu duch – duša; cítenie je<br />
vlastnosťou ducha, myslenie je jeho výbavou.<br />
Cítenie potrebuje len vlastnú<br />
čistotu neskalenú fantáziou, samoľúbosťou<br />
a márnomyseľnosťou. V tom je<br />
aj jeho najväčší háčik – tam, kde chýba<br />
človeku čistota, tam sa cit prepadá do<br />
rôznofarebnej zmesi pocitov a nedá sa<br />
mu veriť. A predsa je šperkom, prsteňom<br />
s kúzelným kameňom poznania,<br />
zobrazujúcim všetko v pravých farbách<br />
a tvaroch, o ktorý stojí za to sa usilovať.<br />
Iste poznáme vo svojom okolí ľudí prostého<br />
naturelu, nedotknutých štúdiom<br />
psychológie, práva, umenia – a predsa<br />
v mnohých situáciách ihneď intuitívne<br />
rozpoznajú skutočné pohnútky, príčiny<br />
a hybné sily dejov.<br />
Nebáť sa a nekradnúť, hovorieval T.<br />
G. Masaryk. Nuž – nebojme sa myslieť<br />
a cítiť a ani neokrádajme sami<br />
seba o dôveru vo vlastné hľadanie.<br />
Pretože kto hľadá, nájde.<br />
Artur Zatloukal
Beeoven<br />
Beeovenova<br />
symfónia hľadania<br />
O S O B N O S Ť<br />
sy m fónia<br />
Prečo máme pri počúvaní Beethovenovej<br />
hudby dojem, akoby nám chcela niečo<br />
vyrozprávať? Prečo sa po jej počúvaní<br />
musíme „vracať“ späť na zem? Prečo sa<br />
dokáže tak bezprostredne prihovárať<br />
k nášmu vnútru?<br />
Beethoven bol ako osobnosť často považovaný<br />
za revolucionára, ktorý myslel<br />
predovšetkým na slobodu občana vo<br />
vtedy nepokojmi zvieranej Európe. No<br />
pohľad do jeho poznámok, korešpondencie<br />
i tónov nás presvedčí o tom, že aj keď<br />
s revolúciou sympatizoval, jeho túžba<br />
mala oveľa hlbší, duchovnejší rozmer.<br />
Zivot tónov<br />
K<br />
ŽIVOT TÓNOV<br />
aždý ozajstný umelec prináša<br />
svoje posolstvo, niečo, čím nás<br />
chce obohatiť, podporiť. Akúsi líniu<br />
prechádzajúcu jeho vlastným<br />
životom, a tým aj jeho dielom. Beethovenovej<br />
tvorbe nemožno uprieť<br />
„burcujúcu silu“, nezriedka mohutných<br />
rozmerov, ba často pripomínajúcu<br />
takmer boj.<br />
Takým bojovníkom bol aj Beethoven<br />
vo svojom súkromí ako človek,<br />
aj ako umelec. Neúnavne hľadal<br />
spôsob, ako vziať asud do vlastných<br />
rúk, a zároveň dozrievať v ušľachtilého<br />
človeka. Hľadal spôsob, ako žiť,<br />
aby počúval svoje svedomie a aby<br />
sa zároveň nestal niekým, kto sa<br />
Joseph Karl Stieler (1781–1858):<br />
Ludwig van Beethoven 1820<br />
Joseph Karl<br />
Stieler<br />
ako vyhnanec ocitne niekde mimo<br />
ostatných ľudí. Toto sa stalo hlavnou<br />
líniou, motívom jeho života.<br />
Zhudobňoval „hľadanie“ a vnútorné<br />
prežívanie, ukryté v každej<br />
ľudskej bytosti. Preto jeho tóny tak<br />
silne oslovujú vnútro pozorného<br />
poslucháča, či už ho nazveme dušou,<br />
duchom, srdcom alebo prosto<br />
najhlbším vnútrom človeka. A práve<br />
toto „vnútorné“ zachytáva Beethoven<br />
vo svojich dielach.<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
L<br />
DOBA PRAJNÁ-<br />
Doba pra jná-<br />
-NEPRAJNÁ<br />
nepra jná<br />
udwig van Beethoven sa narodil<br />
v dobe, ktorá umeniu priala<br />
L udwig va<br />
O S O B N O S Ť<br />
i nepriala.<br />
Z pohľadu umenia a vedy to bola<br />
doba zrodu nadpriemerných talentov,<br />
osobností a géniov, ktorí svojimi<br />
myšlienkami vysoko prevyšovali<br />
vtedajšie svetonázory, vo svojom<br />
odbore lámali dovtedajšie hranice<br />
a ukazovali nové smery – pravdaže<br />
za neustálych bojov, predovšetkým<br />
so zástancami toho „dovtedajšieho“.<br />
Ale aj s predstaviteľmi moci.<br />
Moc bola v rukách bohatých mecenášov.<br />
Okrem rodiny panovníka<br />
v hlavnom meste Viedni to bola<br />
plejáda kniežat a grófov, prípadne<br />
vyšších úradníkov, ktorí si umelcov<br />
často pozývali do svojich sídiel a za<br />
ich umenie im poskytovali slušné<br />
podmienky na živobytie. Až kým<br />
neopadol ich záujem, alebo kým<br />
sami umelci neodišli inam.<br />
Z dnešného pohľadu by sme mohli<br />
mať tendencie vidieť tú dobu romantickejšou,<br />
ako v skutočnosti bola.<br />
Romantizmus sa však prejavoval<br />
prevažne v dielach ako „duch doby“,<br />
oproti realite skutočnosti, ktorú sa<br />
snažil pohnúť k ušľachtilému. Život<br />
ohrozovali okrem všadeprítomných<br />
chorôb, na ktoré vtedy nebol<br />
dostatok liekov alebo lekárskeho<br />
umenia, aj hrozby vojenských konfliktov<br />
ako predzvesť revolučného<br />
obdobia v Európe, všeobecne nízka<br />
vzdelanosť či gramotnosť obyvateľstva<br />
a, samozrejme, chudoba.<br />
A tak Beethovenova doba síce vítala<br />
spríjemnenie a ozvláštnenie<br />
chvíľ peknými melódiami a obklopovala<br />
sa skvelými umelcami, nežičila<br />
však slobode umenia. To však<br />
Beethoven neprijal. A tak zatiaľ čo<br />
Haydn pracoval pre knieža Esterházyho<br />
ako lepšie platený sluha a Mo-<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
zart sa vedel prispôsobiť rôznym zákazkám<br />
mecenášov, Beethoven sa<br />
rozhodol pre slobodu.<br />
Ucnovské rok y<br />
N<br />
UČŇOVSKÉ ROKY<br />
arodil sa v nemeckom Bonne<br />
v decembri roku 1770. V roku<br />
1792 ako dvadsaťdvaročný sa presídlil<br />
do Viedne, v ktorej zostal natrvalo.<br />
Mnoho ľudí si možno myslí, že hneď<br />
začal komponovať, no do Viedne prišiel<br />
predovšetkým ako výborný klavirista.<br />
Jeho kariére predchádzala výučba<br />
hry na klavíri (aj na husliach)<br />
– mal niekoľko učiteľov najprv v rodnom<br />
meste – a po príchode do cisárskeho<br />
a kráľovského mesta dokonca<br />
dostal niekoľko hodín klavíra od Mozarta,<br />
ktorý si jeho talent a hlavne<br />
schopnosti improvizácie ihneď všimol<br />
a predpovedal mu sľubnú budúcnosť.<br />
Vo svojej hre sa ďalej zdokonaľoval<br />
neustálym hraním. Komponovať začal<br />
asi dvadsaťsedemročný.<br />
Už vtedy, v jeho učňovských rokoch<br />
hudby i života dochádzalo u slobodymilovného<br />
Beethovena k prvým<br />
konfliktom, vnútorným aj vonkajším.<br />
Pozoroval ľudí a svoje názory<br />
dával neskrývane najavo. Mnohé<br />
jeho výroky či príliš slobodné vyjadrenia,<br />
hlavne k pokryteckému konaniu<br />
mocných, sú známe, čo je pri<br />
všeobecne bulvárne zameranej verejnosti<br />
– vtedajšej tak ako dnešnej<br />
– pochopiteľné, menej sa však vie<br />
o jeho dobrom zmýšľaní a príkladnej<br />
mravnosti. Často volil samotu a ponorenie<br />
sa do vlastného vnútra pred<br />
potleskom obecenstva. Bol šťastný,<br />
keď mohol svoje umenie dávať ďalej,<br />
no keď nazrel do charakterov ľudí,<br />
pre ktorých väčšinou hrával, odmietol<br />
koncertovať a uzavrel sa, pretože<br />
za poslanie umenia považoval niečo<br />
cennejšie, než je zabávanie spoločnosti.<br />
Keď sa raz rozhodol, k hre ho<br />
neprimäli žiadne slová ani prehovárania.<br />
Iste si tým nezískal veľa priateľov;<br />
veď vnútorne silný a pevný človek<br />
nemohol byť vítaný, no ako história<br />
ukázala, práve to prinútilo jeho nepriateľov<br />
ako aj ostatných ľudí, že si<br />
začali jeho diela, aj jeho samého vážiť.<br />
Kde hral Beethoven – od určitej doby<br />
predvádzal svoju hru len výnimočne<br />
– tam jeho hudbu ľudia brali vážne<br />
a nikto nevyrušoval. Predchádzalo<br />
tomu však veľa utrpenia, osamotenia<br />
a hľadania vnútornej sily.<br />
Tak ho ľudia stretávali viac na<br />
poli a v lese ako v hudobných salónikoch.<br />
„AKÁ NÁDHERA!“<br />
„Aká nád hera!“<br />
N<br />
ajkrajšie chvíle prežil v prírode<br />
a pri „dotyku múzy“. Bol<br />
po ideáli túžiacim človekom a túžil<br />
svojím umením slúžiť. Tomu dával<br />
zvrchovanú prednosť pred všetkým<br />
ostatným. A tak, ako sa prihodilo<br />
aj ďalším, ktorí sa podobne ako on<br />
vybrali tou ťažšou cestou, cestou<br />
vnútorného rastu a nasledovania<br />
vnútorného hlasu, narážal na nepochopenie,<br />
odmietanie alebo úmyselne<br />
zlé jednanie. A kvôli osamelosti<br />
bolo pre neho ťažšie sa nad to<br />
povzniesť, navyše mu všetko zhoršovala<br />
postupujúca hluchota. To<br />
bolo zrejme dôvodom jeho častej<br />
nervozity a vznetlivosti. Aj napriek<br />
tomu, že sa neodsťahoval do hôr<br />
ako pustovník, ale býval priamo vo<br />
Viedni, bol odsúdený viesť viac-menej<br />
samotársky život.<br />
Ako ľudsky k nám prehovára zo<br />
svojich poznámok, pomocou ktorých<br />
komunikoval s ostatnými:<br />
„Musím sa zase zotaviť v neskazenej<br />
prírode a umyť svojho ducha. – Ako<br />
sa dnes máte? Chcete ísť so mnou<br />
navštíviť mojich neochvejných priateľov<br />
– zelené kroviská a urastené<br />
9. S
n Beeoven<br />
O S O B N O S Ť<br />
Fid elio<br />
stromy, zelené húštiny a skrýše, ktorými<br />
šumia potoky? Áno, pozrieť<br />
sa na vinice, ktoré teraz zo svojich<br />
pahorkov slnku nastavujú hrozno,<br />
aby dozrelo? Áno, priateľu? Tam nie<br />
je ani závisti pre krajec chleba, ani<br />
podvodu. Poďte – poďte!“<br />
„Všemohúci v lese! Som blažený,<br />
šťastný v lese: každý strom prehovára<br />
Tebou. Ó, Bože! Aká nádhera!<br />
V takejto lesnej krajine, na výšinách<br />
je pokoj, aby sme Mu slúžili.“<br />
Všetko, čo Beethoven prežíval,<br />
pretavoval do nôt. Nerušený, v prírode<br />
komponoval svoje opusy; nápady<br />
si značil do notesa a doma ich<br />
potom ďalej spracúval a formoval.<br />
Na druhý deň sa potom opäť vybral<br />
„na prechádzku, po lúkach zbierať<br />
med“, ako sa sám vyjadril. „Zbieral“<br />
notu po note, až kým nebol s dielom<br />
„pomerne“ spokojný. V mlčaní sa sústredil<br />
na tvorbu melódií a tu mu<br />
aj prichádzala inšpirácia. Niektoré<br />
diela tak vznikali niekoľko rokov.<br />
Jeho hlboká viera v Boha a dôvera<br />
v Jeho pomoc, ako aj už spomínaná<br />
mravnosť, mu boli oporami. Jeho<br />
viera však nemala podobu „odovzdania<br />
sa nevyspytateľným Božím<br />
úmyslom“ – čo by jeho povaha ani<br />
neumožnila – ale pýtania sa, neustáleho<br />
skúšania a živého hľadania odpovedí<br />
na tie najdôležitejšie otázky.<br />
Človek, osud, zákonitosti vo vesmíre,<br />
vôľa človeka, to boli otázky, o ktorých<br />
– podobne ako ostatní „druhovia“<br />
jeho doby – diskutoval pomocou<br />
ceruzky a notesa so svojimi blízkymi<br />
a ktorými sa zaoberali aj jeho poznámky.<br />
Obzvlášť ho zamestnávala<br />
otázka ľudského osudu. Ten svoj sa<br />
pokúšal zmeniť celý život. Usiloval sa<br />
plne odovzdať do vôle Najvyššieho,<br />
z ktorej pre seba vyciťoval to najlepšie,<br />
a zároveň sa s vypätím všetkých<br />
síl, vo viere v silu a možnosti slobodnej<br />
ľudskej vôle snažil svoj osud zmeniť<br />
k lepšiemu. Tak v mene vlastného<br />
zušľachťovania zvádzal neustále boje<br />
in fonie<br />
aj sám so sebou. A všetko, čo prežíval,<br />
zhudobňoval.<br />
Ako človek, ktorý neprežil príliš<br />
radostné detstvo a príliš slnečný<br />
nemal ani život vo Viedni, naučil<br />
sa mlčaniu a vážnemu uvažovaniu.<br />
Túžil po „výšinách“, kam sa tak rád<br />
obracal v ústrety milovaným múzam.<br />
Veľmi túžil po tom, aby sa svet<br />
zmenil k lepšiemu, no vážnosti myšlienok,<br />
napríklad myšlienke na smrť,<br />
sa naučil smelo pozerať do tváre.<br />
„Slabý muž, ktorý nedokáže umierať!<br />
Ja som to vedel už ako pätnásťročný!“<br />
vyjadril sa raz Beethoven.<br />
Najvýraznejšia v jeho tvorbe je<br />
však práve túžba po ideálnom, po<br />
slobode tela i ducha, po priateľstve,<br />
po ušľachtilom, po Dobre. Vyjadril to<br />
vo svojich listoch a poznámkach, ale<br />
aj v sonátach, koncertoch, veľkých<br />
symfóniách a vo svojej jedinej opere<br />
„Fidelio“. Často sa so svetom „zmieroval“<br />
a často sa s ním rozhádal, veľakrát<br />
dal prednosť múzam na úkor<br />
vzťahov s ľuďmi vo svojom okolí, čo<br />
mu mnohí oprávnene vytýkali.<br />
Svoju slobodu, ktorú trpko zaplatil<br />
osamelosťou, utrpením a bolesťou,<br />
by nevymenil za nič; vždy po nej<br />
totiž prichádzal vzlet nahor, a tak<br />
každý deň vždy znovu prežíval svoje<br />
„utrpením k radosti“ – slobodu si od<br />
svojej bytosti nenechal odlúčiť.<br />
Medz i svojim i<br />
B<br />
MEDZI SVOJIMI<br />
eethoven si veľmi vážil výnimočné<br />
osobnosti svojej doby,<br />
ktorými hýbali podobné myšlienky<br />
a cítenia. Túžil sa s nimi stretnúť<br />
a s niektorými sa mu to aj podarilo.<br />
Prechovával veľkú úctu k Haydnovi<br />
aj Mozartovi, ktorých spoznal<br />
čoskoro po príchode do Viedne, už<br />
na sklonku ich pôsobenia. Obklopoval<br />
sa literatúrou hudobnou, krásnou<br />
aj vedeckou, sledoval tvorbu svojich<br />
„veľkých“ súčasníkov a nachádzal<br />
v nej súzvuk so svojím cítením. No<br />
skôr, než sa s niekým z nich osobne<br />
stretol, sám sa vlastne stal takou samostatnou<br />
osobnosťou.<br />
Keď už bol v zrelom veku pre zhoršený<br />
zdravotný stav na liečení, stretol<br />
sa v českom kúpeľnom meste Teplice<br />
v roku 1812 s človekom, ktorého si vážil<br />
snáď najviac, s Goethem. Poctil ho<br />
svojou hrou na klavír a už predtým<br />
zhudobnil niektoré z jeho básní, ako<br />
aj predohru k „Egmontovi“. Beethoven<br />
svojou hrou Goetheho nadchol,<br />
hoci mu jeho hudba pripadala trochu<br />
hlučnejšia, než na akú bol zvyknutý.<br />
„Sústredenejšieho, energickejšieho,<br />
vrúcnejšieho umelca som ešte<br />
nevidel,“ napísal Goethe v liste svojej<br />
manželke. Hoci si v základných<br />
veciach porozumeli a učili sa jeden<br />
od druhého, v niektorých názoroch<br />
sa rozchádzali. Goethe, aj tak vľúdnejšieho<br />
založenia, si navyše strážil<br />
svoju vnútornú rovnováhu, dotknutú<br />
nedávnou stratou niekoľkých najbližších,<br />
napríklad Schillera, a tak zostal<br />
uzavretejší. Každý z nich žil svoju<br />
vlastnú životnú dráhu. Beethoven,<br />
v porovnaní s ním, bol stále oddaný<br />
svojej bojovnosti, slobode a sile.<br />
Toto stretnutie sa udialo už na jednej<br />
z neskorších križovatiek Beethovenovho<br />
života, predsa však skomponovanie<br />
jeho dvoch najväčších<br />
opusov ležalo ešte len pred ním.<br />
Deviata sy m fónia<br />
H<br />
DEVIATA SYMFÓNIA<br />
oci vnímanie hudby a jej „obrazov“<br />
je výlučne subjektívnou<br />
záležitosťou, predsa však možno vycítiť<br />
jej vlastné jadro, začuť jej „reč“,<br />
veď pravé umenie sa predsa prihovára<br />
k človeku bezprostredne.<br />
Od začiatku sebaisto a pevne zaznieva<br />
posledná Beethovenova symfónia<br />
ako niečo, čo bolo už dávno<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
L udwig van<br />
O S O B N O S Ť<br />
Beeoven<br />
pripravené a teraz už-už nadišiel<br />
ten stanovený čas. Akoby pre všetko<br />
živé nadišla skúška; všetko zneistie,<br />
je zaskočené, potešené aj zakríknuté.<br />
Niečo mocné, pripomínajúce búrku,<br />
sa približuje, nevidieť to, ale je to<br />
veľmi blízko. Narýchlo zrovnávané<br />
Carl Schloesser (1832-1914):<br />
Beethoven vo svojej pracovni 1890<br />
Carl Sch loesser<br />
myšlienky nepomáhajú, vnútro sa<br />
chveje, aj príroda je napätá. Niekto<br />
čaká v radosti, niekto v strachu.<br />
Ako voda prudko zväčšujúca svoj<br />
tok, valí sa to v mocnej vlne planétou.<br />
Nepozná prekážku ani zastavenie,<br />
nie je nič, čo by tomu dokázalo<br />
vzdorovať. Ako nič nezastaví vychádzajúce<br />
slnko a jeho svetlo prerážajúce<br />
tmu. S neporaziteľnou silou<br />
ovládne unavenú Zem.<br />
V rozvalinách sveta sedí ľudská<br />
duša a pozerá sa okolo seba. V zmätených,<br />
ale akýchsi oslobodených citoch<br />
snaží sa nájsť oporu a vysvetlenie<br />
toho, čo práve prežila. Cíti sa byť<br />
šťastná, že to prežila, že videla takú<br />
mohutnú silu, ktorá jej uchovala život,<br />
že môže vidieť vychádzať nádherné<br />
slnko nad znovuzrodenou Zemou.<br />
Z náhleho citu vďaky z nej z najhlb-<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
šieho vnútra vytryskne modlitba, akú<br />
predtým nepoznala. Skrášlia ju slzy<br />
čistej radosti. Pomaličky, zvoľna sa<br />
tíši jej rozbúrené vnútro, až sa upokojí<br />
a jej srdce naplní harmónia.<br />
Všetko od samotných základov<br />
Zeme je naplnené silou, ktorá chce<br />
vynášať do nebies. Radosť, pravá radosť<br />
napĺňa všetko živé, ktoré vstáva<br />
vítať tento nový deň. Duša kráča<br />
očistenou krajinou, jej srdce spieva<br />
a s bratskou láskou víta ďalších, ktorých<br />
stretla a ktorí naplno prežívajú<br />
to isté. Ich spev sa spája, až v mohutnom<br />
chóre stúpa nad hviezdy, Stvoriteľovi<br />
k nohám. Začína život a práca,<br />
v úsilí tak čistom a radostnom, ako<br />
je to len možné, a spev šťastných ľudských<br />
duší znie zo Zeme ako sľub.<br />
Keď v roku 1824 pri prvom uvedení<br />
tejto symfónie orchester dohral, zbor<br />
aj štyria sóloví speváci dospievali, keď<br />
majestátna skladba doznela, obecenstvo<br />
akoby sa vrátilo z veľkej výšky.<br />
Do skutočnosti, ku ktorej zlepšeniu<br />
ich Beethoven svojou hudbou burcoval.<br />
Boli očarení, dojatí, posilnení,<br />
hoci nevedeli povedať prečo. Niečo<br />
také ešte nikdy predtým nepočuli. Dotkol<br />
sa ich v samotnej hĺbke vnútra.<br />
Missa Solem nis<br />
sa v pokoji otvára a on akoby konečne<br />
zmierený so všetkým vo veľkolepom<br />
vesmíre odovzdával do múdrych rúk<br />
svoj život, so všetkými jeho skúsenosťami,<br />
so všetkými úspechmi, omylmi<br />
a sklamaniami. Či stačí jeden ľudský<br />
život na dosiahnutie večnosti? Dúfa<br />
v pomoc, túžba po výškach v ňom<br />
silnie, život prebúdzajúci sa v jeho<br />
duchu vystiera k nebu svoje ruky.<br />
Opäť prežíva všetky dôležité míľniky<br />
svojej púte. Tú častú slabosť,<br />
ktorú mu spôsoboval vyčerpávajúci<br />
boj o vnútornú slobodu. Smútok<br />
z pohľadu na bezcieľne hemženie<br />
ľudí. Bolesť z utrpenia človeka hľadajúceho<br />
na Zemi to, čo akoby sa z nej<br />
úplne stratilo. Zúfalstvo, nádej, volanie<br />
k výškam. Vydobýjanie skúseností.<br />
Trpkosť kypriaca jeho vnútro<br />
mnohokrát pripravila pôdu pre<br />
cenné semeno, ktoré by inak mohlo<br />
nevzísť v stvrdnutom, tak málo odolnom<br />
ľudskom srdci! Utrpením k radosti.<br />
A k dozrievaniu.<br />
Ale aj chvíle mieru, posilňujúceho<br />
nebeského oddychu pred ďalším náročným<br />
úsekom cesty, chvíle harmónie,<br />
pozdravu z drahých diaľok, ku<br />
ktorým sa verne usiloval. Sladké hlasy<br />
múz. Posvätné ticho nocí, v ktorých<br />
bolo preňho nebo otvorené. Blízkosť<br />
MISSA SOLEMNIS<br />
výšin, tušenie Stvoriteľa. Poznávanie<br />
zákonitostí podivuhodného sveta<br />
okolo nás i v nás. Oblažujúca túžba<br />
e zaujímavé, že toto impozantné, a vďaka. A radosť, jasavá radosť sýtiaca<br />
človeka až k hranici možností.<br />
J hudobne dokonalé, osemdesiatminútové<br />
dielo, ktoré niektorí odborníci Celý svoj život teraz odovzdáva do<br />
považujú za Beethovenovo najvýznamnejšie,<br />
rúk Stvoriteľa. Hlasom violy spieva<br />
je pre verejnosť takmer neznáme. o svojej púti. Spomína, prosí, ďakuje.<br />
Pravdaže, iní považujú za jeho najväčšie<br />
Až ho premôže nával mocného citu,<br />
dielo práve „deviatu“, ale týmito zlomí sa mu hlas a on, nenachádza-<br />
myšlienkami by sa zrejme nezaoberal júc slová, cez najsilnejšie dojatie dostane<br />
ani sám ich autor. Ak sú – obrazne povedané<br />
zo seba len slovko Amen.<br />
– v 9. symfónii „stelesnené“ Beethovenove<br />
Napĺňa ho, skrúšeného, dôvera<br />
najvznešenejšie myšlienky, a sila. A vo viere v silu ľudskej vôle<br />
v Misse Solemnis je stelesnený on sám zmeniť svoj osud verí v spásu, ktorú<br />
tak, ako v žiadnom inom diele. prinášajú skutky, vykonané na ceste<br />
Slávnostne, vznešene znejú zrelé k ušľachtilosti.<br />
tóny, myšlienky stúpajú nahor, vnútro<br />
Ján Spišiak<br />
Missa Solem nis
F E N O M É N<br />
Poltergeist<br />
STRAŠÍ U VÁS?<br />
g<br />
Lomoz vychádzajúci z rôznych častí<br />
domu, samovoľ ný pohyb náby tku,<br />
miestnosťou preletujúce príbory a iné<br />
predmety, neviditeľná sila, ktorá dokáže<br />
spustošiť byt. Toto všetko zažívajú<br />
niektorí ľudia na vlastnej koži. Tvrdia, že<br />
v ich dome straší a nevedia si dať rady.<br />
O svojich starostiach s blízkymi radšej<br />
nehovoria, obávajú sa zosmiešnenia.<br />
O podobných udalostiach obvykle nie<br />
sú dostatočné záznamy a ľudia popisujúci<br />
tieto „paranormálne javy“ sú často<br />
označovaní za podvodníkov. Poďme sa<br />
pozrieť na niektoré vedecky zdokumentované<br />
prípady...<br />
N<br />
PRÍPAD ROSENHEIM<br />
a jeseň roku 1967 bol právnik<br />
dr. S. Adam vo svojej kancelári<br />
v Rosenheime konfrontovaný so<br />
zvláštnymi poruchami elektrického<br />
zariadenia: zhasínali svetlá, ozývali<br />
sa silné rany, ktoré nebolo možné lokalizovať,<br />
a súčasne vypadávali poistky.<br />
Dr. Adam sa obrátil na jeden<br />
rosenheimský elektrodom, no jeho<br />
zamestnanci si s problémom nevedeli<br />
rady a požiadali o pomoc distribútora<br />
elektrickej energie a revíznych technikov.<br />
Tí vykonali revíznu prehliadku,<br />
zmerali izolačné odpory vedenia pričom<br />
nenašli žiadnu poruchu. 16. novembra<br />
bol nainštalovaný zapisovací<br />
voltmeter. Krátko nato opäť vypadli<br />
automatické ističe, žiarivka sa sama<br />
otočila v objímke a zhasla, ale prístroj<br />
to nezaregistroval. Aby predišli možným<br />
manipuláciám, nahradili revízni<br />
technici automatické ističe klasickými<br />
poistkami a zapečatili ich rovnako<br />
ako registračný prístroj.<br />
Abnormálne javy však neustávali,<br />
dokonca naberali na intenzite. 20.<br />
novembra sa po silnej rane žiarivka<br />
vytočila z objímky, spadla na zem<br />
a rozbila sa. Poistky však vydržali, zapisovací<br />
prístroj ukázal plné výchylky<br />
a kreslil krivky miesto priamočiareho<br />
pohybu. Záhadné javy naďalej pokračovali<br />
– lampy sa samy rozhojdávali,<br />
praskali žiarovky, z kopírky vytekala<br />
vývojka atď. – avšak len v pracovné<br />
dni. Rozvodné závody napojili kanceláriu<br />
dr. Adama na zvláštny kábel,<br />
neskôr bola kancelária zásobovaná<br />
núdzovým agregátom a spojenie so<br />
sieťou bolo prerušené. Podivné javy<br />
však pokračovali. 5. decembra spísali<br />
revízori protokol, z ktorého vyplynulo,<br />
že fenomény v kancelárii<br />
dr. Adama nemajú nič spoločné<br />
s elektrickou sieťou.<br />
Prípad Rosenheim mal vtedy veľkú<br />
publicitu v médiách, písali o ňom dokonca<br />
aj renomované vedecké časopisy.<br />
Bol to pravdepodobne dovtedy<br />
najpodrobnejšie skúmaný prípad<br />
„strašenia“.<br />
I<br />
PRÍPAD HANNOVER<br />
ný prípad sa odohral v severnom<br />
Nemecku. Vedúci správy mesta<br />
Hannover požiadal fyzika dr. Gerda<br />
Harmsa z tamojšej Technickej univerzity,<br />
aby pomohol vysvetliť a hlavne<br />
odstrániť javy, ktoré sa vyskytovali<br />
v byte jednej dôležitej politickej osobnosti<br />
a obťažovali jeho obyvateľov nad<br />
únosnú mieru. Dr. Harms nebol prvý,<br />
koho požiadali o pomoc – Spolok pre<br />
technickú kontrolu (TÜV), iné inštitúcie<br />
a ani parapsychológ neboli<br />
úspešné. Dr. Harms videl fotograficky<br />
zdokumentované „dianie“ v zmienenom<br />
byte, a zvyšok mu vyrozprávali<br />
samotní obyvatelia: zo stropu napríklad<br />
kvapkala voda, zariadenie bytu<br />
bolo rozhádzané, domové dvere vyleteli<br />
z pántov a pristáli na záhrade,<br />
v elektrických rozvodoch, ktoré neboli<br />
pripojené k sieti, tiekol silný prúd<br />
a žiarovky praskali. Ako jav začal, tak<br />
po čase i prestal. Aj v tomto prípade<br />
bolo v dome z technického hľadiska<br />
všetko v poriadku. Nemohlo tu ísť<br />
ani o slepú, bezuzdnú silu, pretože<br />
pri bezcieľnom vyčíňaní nikto neutrpel<br />
škodu, ako by sa dalo čakať pri<br />
takom veľkom množstve nekontrolovateľných<br />
udalostí.<br />
N<br />
FYZIKA FENOMÉN<br />
NEVYSVETLÍ<br />
o nejde len o prípad Rosenheim<br />
či prípad Hannover. Tieto javy sa<br />
vyskytujú oveľa častejšie, než by sme<br />
predpokladali. Ale kto z nás sa otvorene<br />
pochváli, že doma občas počuje<br />
kroky, hoci nevidí nikoho prichádzať?<br />
Že pozoruje nevysvetliteľné optické<br />
javy, alebo že aj u neho jednoducho<br />
straší? Také zážitky si človek radšej<br />
ponechá pre seba – teda pokiaľ nechce<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
F E N O M É N<br />
Fenomén „Poltergeist“, dokumentovaný<br />
postihnutými: Časti zariadení vrátane<br />
dverí padajú po schodoch dole.<br />
byť v dnešnej modernej spoločnosti<br />
považovaný za blázna.<br />
Veda totiž dokáže tieto fenomény<br />
súčasnými prostriedkami experimentálnej<br />
fyziky zistiť, no žiadnymi<br />
z princípov teoretickej fyziky ich nevie<br />
vysvetliť. Plazmový fyzik dr. Friebert<br />
Karger z Mníchova, ktorý bol<br />
vtedy prizvaný k prípadu Rosenheim<br />
povedal: „Pokiaľ sa budeme opierať<br />
len o prírodné vedy, konkrétne<br />
o fyziku, dostaneme sa s našimi nástrojmi<br />
len k určitému bodu. Ďalej<br />
to nejde!“<br />
V Rosenheime, Hannoveri, i ďalších<br />
prípadoch sa ukázalo, že tieto fenomény<br />
sa viažu na určité miesto alebo<br />
osobu. Bolo tomu tak aj v rosenheimskej<br />
kancelárii dr. Adama. Popisované<br />
„paranormálne javy“ neboli<br />
nikdy pozorované cez víkendy. Metódou<br />
vylučovacích pokusov sa preukázalo,<br />
že všetky abnormálne deje<br />
v Rosenheime sa udiali v prítomnosti<br />
jednej mladej zamestnankyne, ktorá<br />
nevedomky fungovala ako „katalyzátor“.<br />
V Hannoveri to bol zase vnuk<br />
v dospievajúcom veku. Len čo sa odsťahoval,<br />
jav ustal.<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
Spochybniť uvedené fenomény nie<br />
je jednoduché, pretože sa na ich výskume<br />
podieľali renomované osoby<br />
a inštitúcie. Musíme teda prijať skutočnosť,<br />
že také javy proste existujú.<br />
Od konštatovania až k priznaniu, že<br />
niekde niečo „straší“ je však ešte dlhá<br />
cesta. Materialistické chápanie sveta<br />
zakolíše a vynorí sa mnoho otázok, na<br />
ktoré táto spoločnosť len ťažko hľadá<br />
odpovede: existuje skutočne niečo viac<br />
než len náš pozemsky viditeľný svet?<br />
Skutočne žijú vedomí a cieľavedome<br />
konajúci „duchovia“ bez hmotne viditeľného<br />
tela, ktorí sú pôvodcami uvedených<br />
fenoménov? Ak áno, ako môžu<br />
pôsobiť? Keď môžu „strašiť“, prečo<br />
nestrašia stále a všade?<br />
P<br />
KTO ALEBO ČO JE<br />
POLTERGEIST?<br />
rípady záhadného strašenia poukazujú<br />
na súvislosť s nehmotným<br />
vedomím človeka. Ľudská duša počas<br />
života na zemi používa svoje telo ako<br />
nástroj svojho pôsobenia v hmotnom<br />
svete. Po smrti – po odlúčení od svojej<br />
pozemskej schránky – prejde do menej<br />
hmotnej úrovne zodpovedajúceho<br />
druhu. Pre nás je to neviditeľný svet,<br />
pre duše v záhrobí je pokračovaním<br />
života. Avšak nie každý zosnulý odchádza<br />
na druhý svet bez pút. Mnohí<br />
sú k pozemskému priťahovaní napr.<br />
vzťahmi k pozostalým, majetkom<br />
o ktorý nechcú prísť, závislosťami,<br />
a pod. ktoré mu prekážajú vo vzostupe.<br />
Často si svoj stav ani plne neuvedomujú<br />
a zdržujú sa pri zemi s úmyslom<br />
pôsobiť tu tak ako predtým.<br />
Zisťujú však, že to nie je možné, chýba<br />
im k tomu potrebný nástroj o ktorý<br />
už prišli. Niektorým sa v zriedkavých<br />
prípadoch podarí niekoho „posadnúť“,<br />
resp. priviesť k schizofrénii<br />
a tým aj do „blázninca“. Avšak v prípade<br />
fenoménu poltergeist dochádza<br />
k ich prejavu iným spôsobom. Spomínané<br />
vyčíňanie vždy súvisí s niektorou<br />
prítomnou osobou. Vo väčšine<br />
prípadov sa tak deje bez jej vedomia.<br />
Kľúč k pochopeniu tejto záhady spočíva<br />
vo vyžarovaní krvi, o ktorom sme<br />
sa už zmieňovali v niektorých predchádzajúcich<br />
článkoch Sveta Grálu.<br />
Človek je schopný ovládať svoje telo<br />
len za predpokladu správneho vyžarovania<br />
tela a krvi. Aj mnohé tzv. duševné<br />
choroby sú dôsledkom nevhodného<br />
vyžarovania krvi, pretože duša<br />
sídliaca v tele sa nedokáže plne prejaviť.<br />
Priaznivá zmena v jej vyžarovaní<br />
môže prispieť k výraznému zlepšeniu<br />
zdravotného stavu. Tú je možné docieliť<br />
napr. vhodnou zmenou stravy<br />
alebo homeopatickou liečbou. Vyžarovanie<br />
krvi sa u človeka v priebehu<br />
jeho života primerane mení. K dôležitej<br />
zmene vo vyžarovaní dochádza<br />
v čase dospievania, keď sa pôsobenie<br />
ducha človeka začína vedome naplno<br />
rozvíjať. To je priaznivé obdobie, kedy<br />
toto vyžarovanie dokážu vo výnimočných<br />
prípadoch využiť duše v záhrobí<br />
na vlastné „strašidelné“ prejavy.<br />
V týchto prípadoch ide s veľkou pravdepodobnosťou<br />
o duše, ktoré niečo<br />
púta k danému miestu a svoju zlovôľu<br />
dávajú aj patrične najavo. Odchodom<br />
kľúčovej osoby, alebo s jej pribúdajúcim<br />
vekom nepríjemné vyčíňanie<br />
obvykle prestane. V týchto situáciách<br />
okrem už zmieňovanej zmeny vo vyžarovaní<br />
krvi môže pomôcť aj povolaná<br />
osoba, napr. kňaz, liečiteľ, alebo<br />
iný znalý človek, ktorý vďaka svojim<br />
danostiam dokáže rušiteľom objasniť<br />
ich situáciu a pomôcť im v ich ďalšej<br />
ceste.<br />
Veľmi podobné fenoménu poltergeist<br />
sú niektoré prípady špiritistických<br />
sedení, pri ktorých sa pohybujú<br />
stolčeky, vznášajú sa predmety a pod.<br />
Mediálne nadané osoby takto predvádzajú<br />
svoje výnimočné schopnosti buď<br />
kvôli pobaveniu prítomných, alebo<br />
nadväzujú kontakt so zosnulými, ktorí<br />
dávajú prítomným odpovede na ich
F E N O M É N<br />
otázky buď „áno“, alebo „nie“ pomocou<br />
pohybu stolčeka vopred dohodnutým<br />
smerom. V tomto prípade využívajú<br />
duše v záhrobí na svoje prejavy<br />
vyžarovanie krvi prítomných mediálne<br />
nadaných osôb. Podobné praktiky<br />
však v žiadnom prípade neodporúčame.<br />
Na zmieňovaných sedeniach<br />
môže dôjsť k omylom i podvodom ešte<br />
ľahšie ako v bežnom živote a účastníci<br />
navyše svojou snahou o preniknutie<br />
do jemnohmotného sveta môžu utrpieť<br />
duševnú ujmu.<br />
lingvistu o analýzu a ten zistil, že ide<br />
o staroangličtinu. Webster dostal celkovo<br />
asi 300 správ. Ich pisateľ sa predstavil<br />
ako L.Wainman a vo svojich odkazoch<br />
okrem iného popisoval jedno<br />
zo svojich predchádzajúcich vtelení<br />
D<br />
OBRAZY A HLASY<br />
ZO ZÁHROBIA<br />
uchovia žijúci v záhrobí, ktorí sa<br />
nachádzajú ešte v našej blízkosti,<br />
hľadajú spôsob, ako sa pozemsky zviditeľniť,<br />
a nemusí to byť len hrmotom<br />
a lomozením. S postupným vývojom<br />
fotografie sa začali objavovať snímky,<br />
na ktorých boli okrem živých osôb<br />
viac alebo menej zreteľné obrazy už<br />
zomrelých ľudí. Často sa to stávalo<br />
v prítomnosti určitých ľudí, ktorých<br />
vyžarovanie to umožnilo. Angličan<br />
Tom Patterson zozbieral viac než tisíc<br />
fotografií tohto druhu. K jednej<br />
z nich, zverejnenej v jeho knihe „Spirit<br />
Photography – Hundred Years of Spirit<br />
Photography“ sa viaže nasledujúci<br />
príbeh: Istý muž zabil svoju ženu, aby<br />
mohol žiť s inou, s ktorou sa nechal<br />
neskôr vyfotografovať. Zločin nebol<br />
odhalený. Keď však fotograf pri vyvíjaní<br />
fotografie zistil, že na snímke<br />
je okrem nového páru aj ležiaca žena<br />
s dieťaťom, upovedomil políciu. Tá dotyčného<br />
muža zaistila v okamihu, keď<br />
si prišiel do obchodu vyzdvihnúť svoje<br />
fotografie. Pri následnom vypočúvaní<br />
sa pravda potvrdila. Obrazy „duchov”<br />
sa objavili dokonca aj na videonahrávkach.<br />
Zmieňuje sa o nich napr. Rainer<br />
Holbe vo svojej knihe Obrazy z ríše<br />
mŕtvych (Bilder aus dem Reich der<br />
Toten).<br />
Neobvyklý obraz „ducha“: Táto fotografia, na ktorej sa pri spracovaní filmu<br />
objavila ležiaca žena, viedla k objasneniu prípadu vraždy.<br />
Okrem fotografií zobrazujúcich postavy<br />
zosnulých sa ešte vyskytujú aj<br />
zvukové záznamy, na ktorých možno<br />
rozoznať „neznáme hlasy“. Jeden<br />
z ľudí, ktorý sa týmto javom zaoberal<br />
bol Švéd Friedrich Jürgenson. Vyznačoval<br />
sa schopnosťou viesť rozhovory<br />
s dušami zosnulých. Svoje zistenia popísal<br />
vo svojej knihe „Na frekvencii so<br />
zosnulými“ (Sprechfunk mit Verstorbenen),<br />
Vďaka svojmu obzvlášť citlivému<br />
sluchu (bol všestranným umelcom)<br />
dokázal na záznamoch odlíšiť<br />
signály reči od bežných šumov. Podľa<br />
neho sú signály reči v istom zmysle<br />
„zostavené” práve z týchto šumov,<br />
často však vykazujú zvláštnosti spôsobu<br />
reči ľudí.<br />
Zaznamenané boli dokonca aj prípady,<br />
že sa odkazy zo záhrobia zobrazovali<br />
na monitoroch počítačov.<br />
Jeden z takých prípadov sa odohral<br />
v dome Webstera a Debbie, neďaleko<br />
mesta Chester v Anglicku. Počas renovačných<br />
prác zaregistrovali nezvyčajné<br />
pohyby nábytku, na stenách sa<br />
objavovali stopy nôh a pod. Okrem<br />
toho sa Websterovi jedného dňa objavil<br />
na jeho monitore text, ktorému<br />
nerozumel. Požiadal svojho známeho<br />
v šestnástom storočí, keď ako Thomas<br />
Harden obýval tento dom.<br />
O komunikáciu so záhrobím<br />
prostredníctvom technických zariadení<br />
sa pokúšal aj T. Edison a ďalší<br />
vedci.<br />
I napriek všetkým výdobytkom techniky<br />
nemá dnešná veda uspokojivé vysvetlenie<br />
pre deje, ktoré sa odohrávajú<br />
na hranici našej „hmotnej reality“. Nie<br />
je to inak ani so záhadou zvanou poltergeist.<br />
Nezaujatým skúmaním však<br />
človek chtiac-nechtiac musí pripustiť<br />
existenciu skutočností, ktoré ležia<br />
mimo oblasť jeho poznania.<br />
W. Huemer, G. Harms<br />
Literatúra:<br />
1) Werner Huemer: Poltergeist, GW2,<br />
2) Gerd Harms: Medialität als Fenster zum<br />
Jenseits, GW 33,<br />
3) F. Jürgenson: Sprechfunk mit<br />
Verstorbenen, Verlag Hermann Bauer<br />
KG, Freiburg, 1967<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
R E P O R TÁ Ž<br />
Poltergeist<br />
v Bobrovej<br />
b<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
V piatok 24. marca 2006 vysielali Juhomoravské večerníky<br />
ČT 2 a televízia Nova dokument o zvláštnych javoch<br />
v dedine Bobrová nedaľeko Žďáru nad Sázavou.<br />
V jednom z pokojných rodinných domčekov najprv<br />
začali praskať samy od seba žiarovky. Majitelia si pozvali<br />
elektrikára, ten urobil revíziu a odmeral, či v dome nevzniká<br />
z nejakých dôvodov prepätie. Príčinu neobjavil.<br />
Od 22. marca sa však situácia začala dramaticky stupňovať:<br />
v noci sa sám od seba začali premiestňovať a padať<br />
nábytok a obrazy, hojdali sa lustre, tu a tam preletela vzduchom<br />
stolička, z police padali jeden po druhom hrnčeky,<br />
potom spadla aj samotná polica. V dome sa samovoľne<br />
rozbili okenné tabule – vo všetkých oknách prízemia, v jednom<br />
okne prvého poschodia a v pivnici. Niektoré okná<br />
boli rozbité zvonku, iné zvnútra. To všetko spôsobilo veľký<br />
hluk, ktorý znepokojil aj susedov napriek tomu, že rodinný<br />
dom nie je radový a stojí oddelene od ostatných. Ešte v tú<br />
noc pomáhali privolaní miestni hasiči.<br />
Aj na televíznych záberoch bolo možné vidieť pravú<br />
spúšť: divoko rozhádzané predmety, pováľaný nábytok,<br />
elektrický rozvádzač vytrhnutý zo steny aj s kabelážou.<br />
Odborníci sa k veci vyjadrili rôznymi spôsobmi, v podstate<br />
podľa toho, ako také javy zapadajú do ich obrazu<br />
sveta: jedni neutrálne, napríklad geológ vylúčil ako príčinu<br />
úkazov zemetrasenie, pretože v tej dobe žiadne nebolo zaznamenané<br />
a podotkol, že ide o javy bez vysvetliteľnej príčiny.<br />
Iní prehlásili vec za podvod, napríklad zástupcovia<br />
„Českého klubu skeptikov Sisyfos“ pre vedecké skúmanie<br />
nadprirodzených javov označili taký dej proste za nemožný<br />
a obyvateľov domu za opilcov, ktorí si sami rozbili svoj<br />
dom. Povaha členov rodiny však takému označeniu vôbec<br />
nezodpovedá a oni sami sú nešťastní – zo samotných javov,<br />
zo škôd na svojom dome aj z poprasku, ktorý sa okolo nich<br />
strhol. Členovia „Bádateľskej spoločnosti Agartha“, zaoberajúci<br />
sa výskumom paranormálnych javov, vysvetľovali<br />
deje v Bobrovej ako prirodzený dôsledok nahromadenia<br />
nekontrolovanej energie a pokúsili sa ju psychickým pôsobením<br />
usmerniť, aby sa situácia upokojila a také úkazy sa<br />
už neopakovali. Nechcú hovoriť o súvislostiach s konkrétnou<br />
osobou, pretože také spájanie narúša súkromie už aj<br />
tak obťažovaných ľudí.<br />
Zdroj a foto: Agartha<br />
Nábytok a ďalšie veci boli po dome porozhadzované<br />
a popremiestňované s veľkých rachotom<br />
Spúšť sa spáchala aj v pivnici, dokonca<br />
zo steny boli vytrhnuté ističe<br />
Rozbité sklá a dvere vytrhnuté z pántov<br />
Vyhádzané oblečenie a veci<br />
medzi črepinami skla
P R Í R O D A<br />
Vedomie<br />
zvierat<br />
Každý sa už iste neraz čudoval zvláštnym<br />
schopnostiam zvierat, ktoré poukazovali<br />
na ich mimoriadnu inteligenciu.<br />
Ako vnímajú a prežívajú svet? Majú<br />
snáď vnútorné vedomie ako človek? Časy,<br />
keď ľudia verili, že na zvieratá môžu pozerať<br />
ako na „oživené veci“ a podľa toho<br />
sa k nim správať, sú našťastie preč. Výskum<br />
schopností zvieracieho vedomia<br />
je zatiaľ však len na začiatku. Redaktor<br />
časopisu GralsWelt Prof. Dieter Malchow<br />
opisuje, aké poznatky prinieslo<br />
vedecké pozorovanie zvierat a popisuje<br />
zaujímavé prípady, ktoré so zvieratami<br />
prežili vnímaví milovníci zvierat. Pritom<br />
sa ukazuje, že mnohé prejavy vedomia,<br />
ktoré by sa skôr pripisovali iba človeku,<br />
majú aj zvieratá.<br />
P<br />
odľa švajčiarskeho filozofa Petra<br />
Bieriho (nar. 1944) je už púha<br />
bdelosť a primeraná reakcia na podnety<br />
jednoduchým stupňom vedomia,<br />
ktorý môžeme pripísať aj primitívnym<br />
zvieratám. My sa tu však<br />
zaoberáme inou otázkou: majú zvieratá<br />
vedomie ako my ľudia? Dokážu<br />
chápať súvislosti? Vedia si vopred<br />
predstaviť a naplánovať svoje<br />
konanie? Ďalšia otázka, ktorou sa zaoberajú<br />
aj etici znie: môžu zvieratá<br />
vnímať radosť a bolesť? Predmetom<br />
niektorých pozorovaní bolo zistiť,<br />
či zvieratá konajú len inštinktívne<br />
alebo aj cieľavedome uvažujú.<br />
SCHOPNOSŤ MYSLENIA<br />
K<br />
vedomému životu neodmysliteľne<br />
patrí aj schopnosť myslenia.<br />
Niektorých možno prekvapí, že<br />
touto u človeka samozrejmou vlastnosťou<br />
až prekvapivo dobre disponujú<br />
aj zvieratá. Uveďme si niekoľko<br />
príkladov:<br />
Tak napríklad vrana Betty si<br />
z drôtu dokázala zhotoviť predmet<br />
podobný háku, ktorým si šikovne<br />
vytiahla potravu zastrčenú v rúre...<br />
Najprv si však z debny vyberala drôt<br />
vhodnej dĺžky a hrúbky. 1<br />
V ďalšom experimente účinkovali<br />
sojky. Tie ako potravu uprednostňujú<br />
húsenice pred arašidmi. Niekoľko<br />
hodín na to, ako si schovali<br />
obidva druhy potravy, je im dovolené<br />
schovanú potravu hľadať. V tomto<br />
prípade idú cieľavedome na miesto,<br />
kde si ukryli húsenice. Pokiaľ je im<br />
pátranie dovolené až po niekoľkých<br />
dňoch, potom si sojky bez váhania<br />
vyzdvihnú arašidy. Akoby vedeli, že<br />
húsenice nie sú také trvanlivé.<br />
V treťom prípade vystupuje ako<br />
hlavná postava sivý papagáj Alex.<br />
Alex pozná viac ako sto rôznych<br />
označení predmetov. Jeho inštruktorka<br />
Irena Pepperbergová ho učila<br />
modernou metódou, pri ktorej je papagáj<br />
sám poslucháčom pri vyučovaní<br />
ľudí a smie sa do neho aj zapájať.<br />
Zdá sa, že táto metóda má väčší<br />
úspech, než klasické „bifľovanie“.<br />
Ak mu ukážete červený trojuholník<br />
a červený kruh a keď potom dostane<br />
otázku, čo je na nich rovnaké, odpovie:<br />
„farba“. No na otázku, čo je<br />
odlišné, povie: „tvar“. Papagáj vie<br />
tiež zmysluplne skladať slová k sebe:<br />
„Chcem ísť okno“ alebo „Chcem<br />
jablko“. Tréner obvykle jeho prianie<br />
splní. Ak mu pri výučbe napr.<br />
podá nesprávny predmet, tak Alex<br />
zahlási „nie“ a opakuje svoju požiadavku<br />
2 . Je teda zrejmé, že Alex nerapoce<br />
len tak, ale očividne vie, o čo<br />
v situácii ide.<br />
Uvedené príklady ukazujú, že<br />
niektoré zvieratá majú schopnosť<br />
zvažovať jednotlivé situácie a cieľavedome<br />
myslieť. Do akej miery sa<br />
však dokáže ich myslenie prispôsobiť<br />
novým situáciám?<br />
ROZHODOVANIE<br />
V NOVÝCH SITUÁCIÁCH<br />
S<br />
lepecké psy rozoznávajú 36 rôznych<br />
povelov. Kólia Rico rozlíši<br />
podľa mena 300 rôznych plyšových<br />
zvieratiek a na povel vyberie to<br />
správne. Pokiaľ k nim nepozorovane<br />
pridáme nové zvieratko s novým menom,<br />
Rico ju rovnako úspešne rozozná<br />
a prinesie 3 . Rico pružne myslí<br />
a naučené znalosti vie používať v nových<br />
situáciách.<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
P R Í R O D A<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
Ako však reagujú zvieratá na novú<br />
situáciu? Skúšajú jednoducho rôzne<br />
možnosti alebo si svoje konanie vopred<br />
predstavia? Odpoveď by mohli<br />
priniesť nasledujúce pozorovania:<br />
keď opiciam ukázali banán, ktorý<br />
však visel na šnúre mimo ich dosah,<br />
použili spontánne debny a palice, aby<br />
ho dočiahli.<br />
V ďalšom prípade zdomácnené<br />
havrany riešili takýto problém: ich<br />
obľúbená potrava – kus mäsa – visel<br />
na šnúre priamo pod ich bydlom.<br />
Havrany sa nesnažili napríklad odletieť<br />
s priviazaným kúskom mäsa.<br />
Namiesto toho niekoľko z nich už<br />
pri prvom pokuse o jeho získanie povytiahlo<br />
zobákom šnúru kúsok nahor,<br />
pritlačili ju nohou a tento postup<br />
opakovali tak dlho, až kým sa nedostali<br />
k mäsu. Keď bol kus mäsa visiaci<br />
na šnúre príliš ťažký, vôbec sa o to<br />
nepokúšali. Z reakcií opíc i havranov<br />
možno usúdiť, že si svoje úmysly<br />
v myšlienkach vopred naplánovali 1 .<br />
N<br />
PREDVÍDANIE<br />
BUDÚCNOSTI<br />
iektoré pozorovania poukazujú<br />
na to, že zvieratá dokážu predpokladať<br />
aj niektoré budúce deje. Je<br />
známe, že mnohé zvieratá si niekedy<br />
svoju potravu ukrývajú „na horšie<br />
časy“. Občas si ukryjú potravu napríklad<br />
aj vrany, no ak pritom zistia,<br />
že ich zámery nezostali utajené,<br />
počkajú, kým sa nevítaný svedok<br />
opäť vzdiali a svoje „cennosti“<br />
ukryjú na inom mieste. Je zrejmé,<br />
že vrany predpokladajú objavenie<br />
a vylúpenie svojej skrýše a preto robia<br />
protiopatrenia.<br />
S<br />
CHYTRÁK KANZI<br />
náď každý milovník zvierat pripustí,<br />
že aj zvieratá majú schopnosť<br />
vnútorného prežívania. Náš pes<br />
napríklad večer v spánku často pohyboval<br />
labami, ako keby bežal; vzrušením<br />
fučal a vydával tiché zvuky,<br />
takže bolo jasné, že sa mu vo sne ešte<br />
raz rekapituloval „zážitok z honu“<br />
vtedajšieho dňa. Je všeobecne známe,<br />
že zvieratá pociťujú radosť i bolesť<br />
a dokážu ich dať svojím hlasitým<br />
prejavom aj patrične najavo. Upozorňovanie<br />
na svoje pocity nesúvisí<br />
len s telesnými ťažkosťami, ale aj<br />
s duševnou bolesťou, keď napríklad<br />
utrpeli ujmu z odlúčenia. U zvierat<br />
sú v takýchto prípadoch aktívne rovnaké<br />
oblasti mozgu ako u ľudí, a ich<br />
bolesť z odlúčenia možno zmierňovať<br />
rovnakými liekmi ako u detí. 4<br />
Jedným z názorných príkladov<br />
schopnosti vnútorného prežívania je<br />
šimpanz Kanzi. Jedného dňa jednoducho<br />
nemal chuť do učenia a schoval<br />
sa vo svojej posteli pod prikrývky.<br />
Neukázal sa ani na zavolanie, no asi<br />
po dvadsiatich minútach sa predsa<br />
len objavil, a to, dokonca, so záchvatom<br />
smiechu. Žeby práve premýšľal<br />
nad svojím ďalším husárskym<br />
kúskom...?<br />
O Kanzim sa vedelo, že bol niekedy<br />
schopný aj klamať (čo sa u detí môže<br />
prejaviť vo veku okolo štyroch rokov).<br />
Raz si chcel „zobrať voľno“, no<br />
keď mu to nedovolili, schoval špeciálny<br />
nástroj, ktorým sa zamykalo<br />
jeho obydlie. Keď už boli ošetrovatelia<br />
s hľadaním v koncoch, vyzvali<br />
Kanziho, aby im v tom pomáhal, čo<br />
aj usilovne robil. Svoje tajomstvo<br />
však neodhalil. Hľadanie sa skončilo<br />
neúspešne a akonáhle sa zriadenci<br />
vzdialili, Kanzi zo svojho obydlia<br />
utiekol. 5<br />
Z<br />
DOROZUMIEVANIE<br />
hľadiska filozofie sa za vyššie vedomie<br />
považuje schopnosť označovať<br />
vnemy pojmami alebo ich opisovať<br />
vo vetách. Sú tohto schopné aj<br />
zvieratá?<br />
Sivý papagáj Alex a šimpanz Kanzi<br />
skutočne vedia zmysluplne za sebou<br />
zoradiť dve, tri slová rovnako, ako<br />
dvojročné deti. Výskumy jednoduchých<br />
hlodavcov – prérijných veveričiek<br />
– nedávno odhalili, že vo<br />
voľnej prírode tieto zvieratká vedia<br />
svojimi zvukmi „chichichi“, pripomínajúcimi<br />
štekot, sprostredkovávať<br />
ostatným členom kolónie značne di-
P R Í R O D A<br />
ferencované posolstvá. Preukázalo<br />
sa to pomocou sonogramu a prehrávaného<br />
štekotu. Typický štekot<br />
kojota, prehrávaný z pásky, vyvolal<br />
u prérijných veveričiek charakteristické<br />
správanie. Tie svojím hlasovým<br />
prejavom opisovali, na počudovanie,<br />
nielen druh votrelca, ale aj<br />
jeho tvar, veľkosť a farbu. To dáva<br />
zmysel, pretože každý kojot sa pri<br />
love správa inak. 6<br />
ALEXOVE KOMBINAČNÉ<br />
SCHOPNOSTI<br />
O<br />
papagájovi Alexovi musím<br />
povedať ešte niečo veľmi zaujímavé.<br />
Alex poznal ovocie –čerešne<br />
a banány, a farby – červenú,<br />
zelenú, žltú a modrú. Keď mu tréner<br />
prvýkrát ukázal jablko a spýtal<br />
sa, čo to je, povedal Alex: „banerry“<br />
a pri tomto označení, ktoré<br />
sa skladá z anglických slov „banana“<br />
a „cherry“, aj zostal. Pre pomenovanie<br />
žltočerveného jablka spojil<br />
v jednom slove červenú čerešňu<br />
a žltý banán. Podobne postupoval<br />
s mandľou v škrupine, ktorú nazval<br />
„corknut“. Raz si Alex prezeral svoj<br />
obraz v zrkadle. Spýtal sa trénera:<br />
„Farba?“, a pritom hlavou ukázal na<br />
svoj obraz v zrkadle. Tréner bol prekvapený<br />
a povedal: „Sivá, ty si sivý<br />
papagáj!“.<br />
SÚ SI ZVIERATÁ VEDOMÉ<br />
SAMÝCH SEBA?<br />
U<br />
ž pred niekoľkými rokmi bolo<br />
dokázané, že isté druhy ľudoopov<br />
dokážu poznať samy seba<br />
v zrkadle. Dokázali si totiž odstrániť<br />
z hlavy nepozorovane nanesený<br />
farebný fľak, akonáhle si ho všimli<br />
pri pohľade do zrkadla. Predpokladá<br />
sa teda, že tieto zvieratá už majú vedomie<br />
samých seba. No zvieratá odstraňujú<br />
farebný fľak len vtedy, keď<br />
ide o bezprostredný vnem. Pokiaľ<br />
vidia farebný fľak na svojej hlave vo<br />
filme, ktorý bol natočený pred tromi<br />
minútami, opice nereagujú, pravdepodobne<br />
si myslia: „To je ako ja“.<br />
Ostatne, ani dvojročné deti v tomto<br />
prípade nereagujú, dianie nevzťahujú<br />
na samých seba. Až štvorročné<br />
alebo päťročné deti to vedia bez ťažkostí.<br />
VRANA MECKI<br />
A VNÍMANIE MYŠLIENOK<br />
J<br />
e prirodzene rozdiel v tom, či sú<br />
zvieratá len objektívne pozorované<br />
alebo je medzi nimi a opatrovateľom<br />
osobný vzťah. V druhom<br />
prípade možno u nich pozorovať<br />
obdivuhodné schopnosti, čo dosvedčuje<br />
aj nasledovný príbeh: Reinhart<br />
Brandau láskyplne vychoval<br />
osirelé mláďa vrany menom Mecki.<br />
Mecki sa po roku osamostatnila,<br />
no často sa vracala navštíviť svoj<br />
„rodný dom“, a to i napriek hlasným<br />
protestom svojho partnera, ktorý<br />
vyrástol v divokej prírode. Mecki<br />
očividne dokázala čítať Brandauove<br />
myšlienky, pretože počas štyroch<br />
týždňov prišla 28-krát počas obeda.<br />
Len čo si Brandau pomyslel: „Mecki<br />
snáď čochvíľa príde,“ bola o niekoľko<br />
minút tam, aj keď čas obeda kolísal<br />
medzi dvanástou a treťou hodinou.<br />
„V zbožnej vďačnosti jedol veľký<br />
čierny vták so mnou z jedného taniera.<br />
Labužnícky si bral kyslú kapustu,<br />
a keď som mu podal trochu<br />
tvarohu, prijal môj darček nežne<br />
s očami plnými vďaky,“ píše Reinhart<br />
Brandau 6 . Dorozumievanie<br />
medzi človekom a zvieraťom môže<br />
teda prebiehať aj v jemnejšej rovine.<br />
Aj nasledujúci príbeh z knihy „Cítil<br />
som dušu zvierat“ potvrdzuje, že to<br />
nie je ojedinelý prípad.<br />
M<br />
STROM SRŠŇOV<br />
ichael Roads bol ako malý<br />
chlapec prekvapený takou<br />
prudkou búrkou, že navzdory veľkým<br />
obavám utekal k stromu obývanému<br />
sršňami a vtisol sa do jeho<br />
dutiny. Tu bol v bezpečí. Alebo nie?<br />
Úzkostlivo sa díval okolo seba, no<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
P R Í R O D A<br />
žiadneho sršňa nevidel. Až keď sa<br />
búrka stíšila, začul naraz ich bzukot<br />
a náhle nad sebou uvidel veľké<br />
hniezdo a jeho obyvateľov, poletujúc<br />
vo vnútri stromu. Boli čoraz<br />
bližšie. Jeho strach rástol a musel<br />
sa posadiť, pretože už nevládal stáť<br />
na nohách; tu si náhle uvedomil,<br />
že bzučanie sršňov znelo uspávajúco.<br />
Ich „pesnička“ mala celkom<br />
určitý monotónny zvuk. Mal dojem,<br />
že s ním komunikovali pomocou<br />
mlčiacich obrazov v akejsi inej,<br />
jemnejšej rovine, pretože zrazu bol<br />
schopný vidieť cez stenu hniezda<br />
do jeho vnútra. Videl tisíce komôrok<br />
s vajíčkami a mláďatami a dokonca<br />
veľkú kráľovnú roja. Cítil, že<br />
sršne nie sú zďaleka také útočné ako<br />
ich menší príbuzní, osy. Sršne jeho<br />
strach spoločnými silami rozptýlili<br />
a on mal pocit, že ho roj akceptoval.<br />
Tento zážitok bol pre neho taký veľkolepý,<br />
že z času na čas liezol znovu<br />
do stromu sršňov, no dlho o tomto<br />
prežívaní nikomu nepovedal 6 .<br />
T<br />
VEDOMIE – ÁNO<br />
ALEBO NIE?<br />
homas Nagel, americký filozof,<br />
uverejnil v roku 1974 neskôr preslávenú<br />
stať s názvom „Aké je to byť<br />
netopierom?“. Aj keď o správaní týchto<br />
zvierat a o ich vnímaní ultrazvuku je<br />
mnohé už známe, usúdil, že nahliadnuť<br />
do ich vedomia–pokiaľ vôbec nejaké<br />
majú–nám to neumožní 7 .<br />
Navzdory tejto skepse nám opísané<br />
experimenty ukázali, že zvieratá<br />
majú značné poznávacie schopnosti,<br />
ktoré čiastočne dosahujú<br />
úroveň jednoročného až dvojročného<br />
dieťaťa. Pociťujú hlavne radosť<br />
a bolesť, no keď vznikne vzťah<br />
medzi zvieraťom a človekom, cítia<br />
aj lásku. Podľa filozofa Petra Carruthersa<br />
závisí existencia vedomia<br />
od toho, či má organizmus schopnosť<br />
reči alebo je schopný formovať<br />
pojmy. Tu by asi súhlasil so záverom,<br />
že zvieratá majú vedomie, pretože<br />
určitou, sebe vlastnou formou<br />
dokážu komunikovať.<br />
Ďalšou indíciou, potvrdzujúcou<br />
existenciu vedomia u zvierat, je komunikácia<br />
prostredníctvom myšlienok.<br />
Diana Castle, starajúca sa<br />
o stovky mačiek v rezervácii pre domáce<br />
zvieratá, napríklad hovorí: „Naraz<br />
sa pristihnem pri myšlienke: ‚Čo<br />
asi robí tá a tá?‘ Už to nepovažujem<br />
za planý poplach, ale musím ju ihneď<br />
skontrolovať. A spravidla potom zistím,<br />
že konkrétna mačka má napríklad<br />
chorý zub alebo niečo iné, čo by<br />
som si inak zrejme ani nevšimla 6 .“<br />
V<br />
PÔVOD VEDOMIA<br />
edomie zvierat je schopné značných<br />
výkonov. Ako sa však odlišuje<br />
zvieracie vedomie od ľudského?<br />
Zostal vývoj vedomia u zvierat len<br />
stáť, alebo sa človek a zviera odlišujú<br />
od základu? Táto otázka sa netýka<br />
iba tela, ale predovšetkým vnútornej<br />
podstaty, ktorá v ňom sídli.<br />
Telá šimpanza a človeka sa síce líšia,<br />
i keď z hľadiska mnohých odborníkov<br />
nie až tak výrazne. Analýzy<br />
a definície telesných odlišností sa na<br />
vysvetlenie takého zásadného rozdielu<br />
medzi človekom a zvieraťom<br />
zdajú iba málo uspokojivé. Ani argument,<br />
že je ľudský mozog väčší,<br />
veľmi neobstojí. Aj mozog vtákov<br />
je podstatne menší než napr. u šimpanzov<br />
– a predsa sú ich poznávacie<br />
schopnosti porovnateľné. Veľký mozog<br />
je dôležitý skôr pre pamäťový výkon<br />
než pre inteligenciu. Aj napríklad<br />
Einstein mal menší mozog než priemerný<br />
človek. Veľkosť mozgu preto<br />
nevysvetľuje rozdiel vo vedomí.<br />
Hlavný rozdiel vo vedomí človeka<br />
a zvieraťa treba hľadať v oživujúcom<br />
jadre, v duši. Tá ľudská má pôvod<br />
v duchovnej ríši, zatiaľ čo duše zvierat<br />
pochádzajú z nižšej úrovne stvorenia,<br />
z úrovne bytostného druhu.<br />
Vedomie každého druhu sa môže<br />
vyvíjať len v rámci svojho pôvodu –<br />
teda nižšie stojaci druh bytostného<br />
nemôže dosiahnuť to vedomie, akého<br />
je schopný iba ľudský duch.<br />
Literatúra:<br />
Prof. Dieter Malchow<br />
1) Emery N.J., Clayton N.S., The mentality of<br />
crows, Science 306, 1903–1907, 2004<br />
2) Scholtyssek Christine, Gehirn und Geist,<br />
10, 19–24, 2005<br />
3) Lessmöllmann A., Wer spricht?, Gehirn<br />
und Geist, 9, 29–34, 2005<br />
4) Panksepp Jaak, Feeling the pain of social<br />
loss, Science, 302, 237–239, 2003<br />
5) Gould J.L., Gould C.G., The animal mind,<br />
Scientific American Library, 1994<br />
6) Solisti U., Tobias M., Ich spürte die Seele<br />
der Tiere, Kosmos 1997<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
T É M A<br />
Na smrť a onen svet existuje celý rad<br />
rôznorodých názorov a mnohé z nich<br />
môžu byť len predstavami alebo dohadmi.<br />
O to cennejšie sú priame svedectvá<br />
ľudí z prahu onoho sveta, zo stavu<br />
klinickej smrti. Tu je jedno z nich.<br />
Stefan von Jankovich sa narodil v Budapešti,<br />
v roku 1956 však emigroval aj<br />
s rodinou do Švajčiarska. Tam sa etabloval<br />
ako úspešný architekt, urbanista<br />
a podnikateľ. V detstve bol vychovávaný<br />
v prísne katolíckom prostredí, počas<br />
štúdií sa však náboženstvom prestal<br />
zaoberať a stal sa realisticky mysliacim<br />
technikom a obchodníkom, plne vyťaženým<br />
hmotnými záležitosťami. Skôr<br />
ako teda prežil zážitok klinickej smrti,<br />
nebol, ako sám píše, nijako nábožensky<br />
alebo ezotericky „predprogramovaný“.<br />
Jedného slnečného jesenného dňa<br />
v septembri 1964 išiel so svojím priateľom<br />
do Lugana na obchodné rokovanie.<br />
Bol pekný, príjemný deň a spolujazdec<br />
Jankovich sa tešil z bezstarostného pozorovania<br />
okolitej krajiny. Až do chvíle,<br />
keď na úzkej ceste neďaleko Bellinzony<br />
vyšli oproti nim zo zákruty dve predbiehajúce<br />
sa nákladné autá. Uhnúť nebolo<br />
kam. Vodič zúfalo trúbil, blikal a zo<br />
všetkých síl dupol na brzdu, ale zrážke<br />
sa nedalo zabrániť. Nasledoval čelný<br />
náraz, Stefan von Jankovich preletel<br />
čelným sklom – bezpečnostné pásy<br />
vtedy ešte neboli – a zostal ležať na<br />
ceste bez známok života.<br />
K miestu nešťastia sa zbehli okoloidúci<br />
ľudia a prítomný lekár konštatoval zastavenie<br />
srdca. Pretože zranený mal<br />
okrem iného aj zlomené rebrá, nedala<br />
sa mu poskytnúť masáž srdca. „Nejde<br />
to, tu sa nedá nič robiť, je mŕtvy“, povedal.<br />
Pre Stefana von Jankovich však<br />
začalo najúžasnejších šesť minút jeho<br />
života…<br />
Po prebudení v nemocnici si vyžiadal<br />
magnetofón a napriek veľ kým bolestiam<br />
doň horúčkovito diktoval svoje<br />
zážitky. Tak vznikla kniha, z ktorej je<br />
náš úryvok. 1<br />
Bol som<br />
klinicky<br />
mŕtvy<br />
Stefan von Jankovich<br />
PRVÁ FÁZA:<br />
VEDOMIE SMRTI<br />
ážitok smrti začal pri zastavení<br />
Z srdca. Náhle som bol znovu pri<br />
vedomí. Cítil som sa oprostený od<br />
všetkého strachu, stiesnenosti, nič<br />
ma nezvieralo, neobmedzovalo.<br />
Mnoho znovuoživených ľudí spomínalo,<br />
že boli akoby ťahaní tunelom<br />
do voľného priestoru. Ja<br />
som svoje nadobudnutie vedomia<br />
s uľahčením privítal: Prežil som ten<br />
náraz! Pritom však moje prebudenie<br />
bolo iné než obvykle, pretože<br />
Smrť - môj<br />
najkrajší<br />
zážitok<br />
súčasne som zreteľne cítil: TERAZ<br />
ZOMRIEM!<br />
Začudoval som sa, že umieranie<br />
vôbec necítim ako niečo nepríjemné.<br />
Vôbec som sa blížiacej<br />
sa smrti nebál. Bolo to také prirodzené,<br />
také samozrejmé, že práve<br />
umieram a opustím konečne tento<br />
svet. V živote som si nikdy nemyslel,<br />
že sa dá tak ľahko a krásne odpútať<br />
od života a vôbec sa nemusí na<br />
živote nejako kŕčovite lipnúť. Nevedomosť<br />
o smrti – to je tá príčina,<br />
prečo ľudia tak visia na živote. Naše<br />
kresťanské náboženstvo nám môže<br />
povedať len málo o smrti a o tom, čo<br />
príde po nej.<br />
Počas nehody som našťastie nemusel<br />
bojovať žiadny dlhý smrteľný zápas.<br />
Pri náraze boli v jedinom okamihu<br />
moje vedomé ja, astrálne telo,<br />
duša a duch oddelené od hmotného<br />
tela. Cítil som sa preto veľmi ľahko,<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
T É M A<br />
ten stav sa mi zdal veľmi krásny,<br />
prirodzený, kozmický. Cítil som sa<br />
ako vyslobodený a mal som pritom<br />
pocit „konečne som až tu“. Bez akéhokoľvek<br />
strachu som si pomyslel:<br />
„Som šťastný, že teraz umriem“. Pritom<br />
som však s akousi zvedavosťou<br />
čakal na to, čo príde ďalej. Bol som<br />
šťastný, napätý a zvedavý – ako dieťa<br />
pred Vianocami.<br />
Cítil som, že sa vznášam, a súčasne<br />
som začul prenádherné tóny.<br />
Spolu s nimi som vnímal harmonické<br />
tvary, pohyby a farby. Nejako<br />
som mal pritom pocit, že nie som<br />
sám; ale nikoho som nevidel. Božský<br />
mier a nikdy nepoznaná harmónia<br />
napĺňali celé moje vedomie.<br />
Bol som dokonale šťastný a nezaťažený<br />
žiadnymi problémami. A sám:<br />
žiadna bytosť zeme nerušila môj<br />
nádherný pokoj – nikto; ani rodičia,<br />
žena, deti, priatelia, ani nepriatelia.<br />
Často som neskôr premýšľal o tom,<br />
či sa mi v mysli vynáral nejaký pozemský<br />
problém alebo osoba; no na<br />
nič také si nemôžem spomenúť.<br />
Bol som – ako som už povedal –<br />
úplne sám, celkom šťastný a nachádzal<br />
som sa v harmonickom stave,<br />
aký som ešte nikdy nezažil. Pritom<br />
som mal ešte jeden jasný pocit,<br />
asi taký, ako sa to spieva v piesni<br />
„Bližšie k Tebe, Bože môj…“ Vznášal<br />
som sa, nahor, stále bližšie ku<br />
Svetlu.<br />
Táto prvá fáza šťastného umierania<br />
a spokojnosti sa premenila v akési<br />
intermezzo; cítil som stále väčšiu<br />
božskú harmóniu. Tóny hudby silneli,<br />
krásneli, stávali sa priezračnejšie,<br />
a sprevádzané farbami, formami<br />
a pohybom zaplavovali všetko navôkol.<br />
Farby – skvostné, krištáľovo<br />
jasné a žiarivé – sa objavovali v pastelových<br />
odtieňoch a boli neuveriteľne<br />
krásne. Mohol by som ich prirovnať<br />
k tým, ktoré som videl raz<br />
pri západe slnka vo výške 10 000<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
Fotodokumentácia z miesta nehody<br />
metrov počas večerného letu zo Ženevy<br />
do New Yorku. Tie farby boli<br />
také krásne, že ich odvtedy hľadám<br />
všade okolo seba a preto som sa začal<br />
venovať práci s farebným sklom.<br />
Krištáľovo čisté farby na lome farebného<br />
skla, zaplaveného z rôznych<br />
strán svetlom, mi stále znovu pripomínajú<br />
tie vtedajšie farebné zážitky.<br />
DRUHÁ FÁZA:<br />
POZOROVANIE<br />
VLASTNEJ SMRTI<br />
o tomto nádhernom intermezze<br />
P sa náhle znovu rozhrnula opona<br />
a začala ďalšia fáza. Pozoruhodné<br />
bolo, že som sa stále cítil, akoby som<br />
sa vznášal. Áno – skutočne som sa<br />
vznášal. Visel som nad miestom nehody<br />
a videl svoje ťažko poranené<br />
telo bez života ležať v rovnakej polohe,<br />
o akej som sa neskôr dozvedel<br />
od lekárov a z policajných správ.<br />
Videl som pritom celú scénu z niekoľkých<br />
strán – jasne a zreteľne. Videl<br />
som aj naše auto a ľudí, stojacich<br />
okolo miesta nehody, dokonca aj kolónu,<br />
ktorá sa za nimi vytvorila.<br />
Ľudia sa okolo mňa zoskupili,<br />
pozoroval som malého, silného, asi<br />
55-ročného muža, ako sa pokúša priviesť<br />
ma znovu k životu. Počul som<br />
pritom presne, čo si ľudia medzi sebou<br />
hovoria a dokonca aj čo si myslia<br />
– asi vďaka nejakému spôsobu<br />
prenosu myšlienok, vnímania mimo<br />
oblasti materiálneho sveta. Muž kľačal<br />
pri mojom pravom boku a dával<br />
mi injekciu do ľavého ramena.<br />
Dvaja iní muži ma držali z druhej<br />
strany a uvoľňovali mi šaty. Videl<br />
som, ako mi lekár drevenou špachtľou<br />
povytiahol jazyk a odstraňoval<br />
z úst črepiny skla. Vnímal som tiež,<br />
ako ma lekár uchopil, že som mal<br />
zlomené ruky a že sa napravo odo<br />
mňa zväčšovala kaluž krvi. Pozoroval<br />
som, ako lekár začal s oživovacími<br />
pokusmi a pritom zistil, že<br />
mám zlomené rebrá. Poznamenal<br />
pri tom: „Nemôžem mu robiť masáž<br />
srdca.“ Po niekoľkých minútach<br />
vstal a povedal: „Nejde to, tu sa nedá<br />
nič robiť, je mŕtvy.“ Hovoril bern-
T É M A<br />
ským dialektom a trochu úsmevnou<br />
taliančinou.<br />
Sám som sa tej tragikomickej scéne<br />
skoro smial, pretože som vedel, že žijem,<br />
že moje ja neumrelo. Tam dolu<br />
ležalo len moje mŕtve telo. Situácia<br />
vyzerala dosť beznádejne, no vôbec<br />
mi to nevadilo. Naopak: bavil som sa<br />
pozorovaním celej tej námahy ľudí<br />
navôkol. Chcel som na nich „zhora“<br />
zavolať: „Haló, ja som tu, ja žijem!<br />
Nechajte to telo na pokoji, ja žijem!<br />
Je mi dobre!“ Ale nikto mi nerozumel<br />
a ja som zo seba nemohol vydať<br />
žiadny zvuk, pretože tam „hore“ som<br />
nemal hrdlo ani ústa.<br />
Veľmi pozoruhodné bolo, že som<br />
mohol vnímať nielen nahlas vyslovené<br />
slová, ale aj myšlienky okolitých<br />
ľudí. Nejaká žena z Tessiny s asi<br />
sedemročnou dcérkou sa veľmi vyľakala,<br />
keď uvidela moju mŕtvolu.<br />
Dieťa chcelo odtiaľ preč, no ona ho<br />
pevne držala niekoľko minút ľavou<br />
rukou a v myšlienkach sa modlila<br />
„Otčenáš“, „Zdravas Mária“ a potom<br />
prosila za odpustenie hriechov tohto<br />
nešťastného muža. Tou nesebeckou<br />
modlitbou som bol hlboko pohnutý<br />
a rozradostnený. Cítil som pritom aj<br />
ich láskyplné vyžarovanie.<br />
Naproti tomu starší muž s fúzikmi<br />
o mne zmýšľal veľmi negatívne: „No<br />
áno, ten to schytal. Určite si za to<br />
môže sám. To je iste jeden z tých,<br />
čo si bezohľadne lietajú v športových<br />
autách hore-dolu.“ Chcel som<br />
na neho „zhora“ zavolať: „Prestaňte<br />
s tým nezmyslom! Ja som ani nešoféroval,<br />
bol som len spolujazdec!“<br />
Cítil som pritom negatívne, zlomyseľné<br />
zachvievanie tohto muža.<br />
Koniec-koncov však bolo veľmi zaujímavé<br />
pozerať sa, ako tam „dolu“<br />
umieram, – zhora ako divák, bez<br />
emócií a v nebeskom stave, vidieť<br />
tam dolu každú podrobnosť a pritom<br />
žiť ďalej. Mimozmyslové orgány<br />
mi fungovali dobre a moja pamäť<br />
registrovala všetko, čo sa odohrávalo.<br />
Mohol som myslieť, rozhodovať<br />
sa a necítil som pritom žiadne<br />
pozemské prekážky. Vznášal som sa<br />
vo výške asi troch metrov nad miestom<br />
nehody – vo viacrozmernom<br />
priestore.<br />
Potom prišlo druhé intermezzo.<br />
Dejstvo sa ukončilo a pokračovalo<br />
ďalej to, ktoré predtým začalo.<br />
Odvrátil som sa od miesta nehody,<br />
pretože ma už nezaujímalo. Chcel<br />
som letieť odtiaľ preč – a hneď som<br />
aj letel. Všetko bolo upokojujúce,<br />
harmonické, nádherné. Tóny a hra<br />
farieb boli čoraz silnejšie, stále plnšie,<br />
zaplavovali mňa aj celé moje<br />
okolie. Zreteľne som cítil harmonické<br />
zachvievanie. Potom som<br />
niekde vpravo hore uvidel slnko.<br />
Neviem prečo, ale videl som ho<br />
vpravo hore pulzovať, vpravo hore –<br />
a nie priamo nad sebou. Zamieril<br />
som preto tým smerom. Slnko bolo<br />
stále svetlejšie, stále žiarivejšie, stále<br />
viac pulzovalo. Teraz už viem, prečo<br />
toľko ľudí a toľko náboženstiev považuje<br />
slnko za symbol Boha alebo<br />
ho dokonca priamo ako Boha uctievajú<br />
.<br />
Letel som ďalej, sám – no mal som<br />
pritom pocit, že sám nie som, že ma<br />
obklopujú dobré bytosti. Vravím,<br />
všetko bolo upokojujúce, všetko<br />
harmonické a nádherné.<br />
Ten zážitok beztiažového stavu<br />
a voľného letu na mňa tak hlboko<br />
zapôsobil, že som si po uzdravení<br />
urobil pilotný kurz a keď mám<br />
voľný čas, lietam vysoko nad hmlistými<br />
údoliami, v ktorých žijú ľudia,<br />
plní svojich problémov. Lietam<br />
trebárs z Lugana cez Poebene až<br />
k Stredozemnému moru. Keď je popoludní<br />
slnko vpravo nado mnou,<br />
cítim znovu, ako je všetko navôkol<br />
prežiarené a zaplavené Svetlom,<br />
energiou a Pravdou. A keď mám<br />
problémy, sám podstupujem túto<br />
ezoterickú leteckú terapiu a načerpám<br />
tak nové sily.<br />
Na obálke knihy je sklomaľba<br />
S. v. Jankovicha „Zem v kozme“,<br />
veľkosť originálu je 3 × 3 m<br />
TRETIA FÁZA: ŽIVOTNÝ<br />
FILM A ROZSUDOK<br />
oto intermezzo trvalo celkom<br />
T krátko; potom začal fantastický<br />
štvorrozmerný divadelný kus, zostavený<br />
z nespočetného množstva obrazov<br />
a scén z môjho života. Mohlo<br />
to byť nejakých 2 000 obrazov, čo<br />
ja viem – možno ich bolo iba 500<br />
alebo aj 10 000.<br />
V prvých týždňoch po nehode som<br />
si z nich spomenul ešte na niekoľko<br />
stovák. Žiaľ nestačil som ich všetky<br />
zachytiť na magnetofónový pás.<br />
Počet tu vlastne nehrá žiadnu rolu.<br />
Každá scéna bola dokonale zakončená<br />
a uzatvorená. Režisér pritom túto divadelnú<br />
hru začal odvíjať pospiatky,<br />
takže som ako prvú uvidel svoju smrť<br />
na ceste, a posledným aktom predstavenia<br />
bolo moje narodenie pri svetle<br />
sviečok doma v Budapešti.<br />
Začal som teda opätovným zážitkom<br />
svojej smrti. V druhej<br />
scéne som išiel ako spolujazdec cez<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
T É M A<br />
Gotthardský priesmyk, v žiariacom<br />
slnku som pozoroval biele snehové<br />
čapice na vrcholoch hôr a cítil som<br />
sa pritom uvoľnený a šťastný.<br />
Scény som pritom videl tak, akoby<br />
som bol nielen hlavnou postavou, ale<br />
súčasne aj pozorovateľom. Inými slovami:<br />
zdalo sa mi, že sa vznášam nad<br />
sebou a svojím okolím v štvor – alebo<br />
viacrozmernom priestore a všetky<br />
udalosti pozorujem súčasne zhora,<br />
zospodu a zo všetkých strán. Vznášal<br />
som sa nad sebou samým. Pozoroval<br />
som sa zo všetkých strán a načúval<br />
som, čo sám hovorím. Všetkými svojimi<br />
zmyslami som vnímal čo vidím,<br />
počujem, cítim a tiež čo si myslím.<br />
Myšlienky sa stali skutočnosťou.<br />
Duša a svedomie sa stali citlivým<br />
prístrojom. Ihneď vyhodnocovali<br />
moje myšlienky aj konanie a posudzovali<br />
mňa samého, či ten alebo<br />
onen čin bol dobrý alebo zlý. Veľmi<br />
pozoruhodné pritom bolo, že sa harmonické,<br />
pozitívne spomienky vynárali<br />
aj v tých scénach, ktoré by podľa<br />
našej súčasnej spoločenskej alebo náboženskej<br />
morálky boli považované<br />
za zlé činy, hriechy alebo dokonca za<br />
smrteľné hriechy. Na druhej strane sa<br />
hodnotili mnohé tzv. „dobré skutky“,<br />
vykonané v pozemskej úrovni, ako<br />
negatívne a zlé, pokiaľ ich základná<br />
myšlienka bola negatívna a jej uskutočnenie<br />
bolo kozmicky rušivé a neharmonické,<br />
napríklad pokiaľ čin vychádzal<br />
z egoistických pohnútok.<br />
„Dobré“ a „zlé“ sa na onom svete<br />
posudzuje celkom inými meradlami.<br />
Sú absolútne, nie sú ohraničené ľudskými<br />
predprogramovanými názormi<br />
a myšlienkovými modelmi,<br />
nie sú pokrivené svojvoľnými formuláciami<br />
a interpretáciami. Koľko<br />
ľudí si namýšľa, že ako jediní správne<br />
poznali Pravdu a cítia sa na jej hlásanie<br />
povolaní. Koľko ideológií, náboženstiev,<br />
siekt, filozofických a náboženských<br />
skupín vyrastá dnes zo<br />
zeme ako huby po daždi, pretože ľu-<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
dia stratili pôvodnú vieru a robia si<br />
nárok na jedinú správnosť. Ja som<br />
zistil, že tam „hore“ neplatí žiadny<br />
myšlienkový model; platí iba všeobecný<br />
kozmický zákon lásky. Problém<br />
spočíva v tom, že ho nevieme<br />
rozpoznať a sformulovať ho…<br />
Po tomto fantastickom štvor–<br />
alebo snáď päťrozmernom divadelnom<br />
predstavení môjho života nasledovala<br />
záverečná bilancia – a tú som<br />
si robil sám. Znovu ju sformulovať<br />
už nedokážem, no vtedy som cítil,<br />
že som dostal ešte dobré šance na<br />
ďalší vývoj.<br />
Tretie intermezzo nasledovalo<br />
hneď potom. Obšťastňujúce svetlo<br />
ma ešte raz zaplavilo a preniklo<br />
mnou, hudba sfér sa rozburácala ako<br />
štvor-, päť- alebo viacrozmerné stereofónne<br />
hudobné zariadenie. Všetko<br />
bolo svetlom, všetko bolo hudbou,<br />
všetko to bolo chvenie. Slnko pulzovalo<br />
a ja som cítil, že ono je vlastným<br />
symbolom praprincípu, alfou<br />
a omegou, zdrojom všetkých energií.<br />
Cítil som, že tento princíp je Boh.<br />
To, čo som videl, však nebolo slnko,<br />
ale nádherný, teplý, svetlom naplnený<br />
zjav podobný slnku. Bol to nádherný<br />
zážitok Boha, zážitok praprincípu<br />
vesmíru, spočívajúceho nad nami.<br />
Všetko sa zachvievalo stále silnejšie,<br />
všetko pulzovalo, a záchvevy mojej<br />
duše bez tela sa začali tomuto harmonickému<br />
zachvievaniu prispôsobovať.<br />
Moje vedomie vibrovalo stále<br />
rýchlejšie a stále viac sa v tejto novej<br />
dimenzii rozširovalo a ja som sa cítil<br />
stále voľnejší a stále šťastnejší.<br />
Dnes si myslím, že sa vtedy blížil<br />
čas mozgovej smrti. Vyjadrené<br />
východnou terminológiou, v tých<br />
chvíľach sa moja strieborná šnúra,<br />
tepna života, spájajúca astrálne<br />
telo s mozgovými čakrami, stále<br />
viac stenčovala a naťahovala. Blížil<br />
sa okamih, keď sa táto strieborná<br />
šnúra mala pretrhnúť ako napätá<br />
gumová páska…<br />
ZNOVUOŽIVENIE<br />
iaľ, tento euforický zážitok bol<br />
Ž zrazu prerušený. Náhle som uvidel<br />
od juhu bežať k môjmu bezvládnemu<br />
telu mladého, štíhleho muža<br />
v čiernych plavkách, bosého, s malou<br />
taškou v ruke. Tento človek hovoril<br />
s lekárom veľmi čistou a zreteľnou<br />
nemčinou.. Mňa už táto scéna príliš<br />
nezaujímala, preto som sa jej veľmi<br />
nevenoval. Tento mladý muž sa teraz<br />
krátko dohováral s lekárom o mojom<br />
zdravotnom stave. Pokľakol<br />
k môjmu telu a rovnako konštatoval<br />
smrť; označil kriedou moju polohu<br />
na ceste a nechal ma odtransportovať.<br />
Moje mŕtve telo položili na kraj
R E C E N Z I A<br />
cesty a prítomný dôstojník armády<br />
sa spýtal, či je niekde prikrývka,<br />
ktorou by sa dalo zakryť.<br />
Potom sa mladý muž znovu obrátil<br />
k druhému lekárovi: „Ak proti tomu<br />
nič nemáte, pán kolega, potom…“<br />
a pichol mi adrenalínovú injekciu<br />
priamo do srdca. Zapamätal som si<br />
tvár tohto muža veľmi dobre.<br />
O niekoľko dní neskôr vošiel do<br />
mojej nemocničnej izby v Bellinzone<br />
mladý muž. Mal na sebe bežný<br />
vychádzkový oblek, ale jeho tvár<br />
a jasný, čistý hlas som ihneď spoznal<br />
a s námahou som ho oslovil: „Dobrý<br />
deň, pán doktor, prečo ste mi pichli<br />
tú čertovskú injekciu?“ Zostal ohromený<br />
stáť a spýtal sa, ako to, že ho<br />
poznám. Povedal som mu to. Neskôr<br />
sme sa stali dobrými priateľmi. Dostal<br />
vyznamenanie „rytier ciest“, pretože<br />
ma – a musím povedať „žiaľ“ –<br />
vrátil do tohto sveta.<br />
Po adrenalínovej injekcii, zrejme<br />
v okamihu prvého úderu srdca, sa<br />
so mnou stalo niečo hrozné: prepadol<br />
som sa do čiernej hĺbky a s nepríjemným<br />
rupnutím a šklbnutím<br />
som vkĺzol do svojho ťažko poraneného<br />
tela. Všetko krásne bolo odrazu<br />
preč. Cítil som: musím späť.<br />
Prišiel som znovu k vedomiu a pocítil<br />
neopísateľné bolesti. Ihneď nato<br />
som bolesťou zase stratil vedomie, ale<br />
teraz už ako znovuoživený človek…<br />
Tak sa začala ďalšia kapitola môjho<br />
života, plná utrpenia. – No a odvtedy<br />
hovorievam: „Najkrajší zážitok môjho<br />
života bola smrť“. Nikdy v živote som<br />
skutočne nebol taký šťastný, ako<br />
v okamihu „smrti“; pritom musím<br />
„smrť“ napísať v úvodzovkách, pretože<br />
dnes viem, že to bol len stav klinickej<br />
smrti. Vtedy som však všetko<br />
naplno prežíval a registroval rovnako<br />
ako skutočnú smrť.<br />
1)<br />
Stefan von Jankovich: Ich war klinisch tot.<br />
Der Tod – mein schönstes Erlebnis. Drei<br />
Eichen Verlag, 1985. ISBN 3-7699-0438-9.<br />
DOMOV JE MÍSTO, ODKUD<br />
TĚ NEVYHODÍ<br />
á me voľ né m iesto pr i<br />
„Mstole!“ Takto odpovedala<br />
MUDr. Dagmar Zezulová, autorka<br />
knihy Domov je miesto, odkiaľ ťa nevyhodia,<br />
zvedavcom na otázku, prečo<br />
sa jej rodina rozhodla poskytnúť domov<br />
ďalším deťom. V knižke zhrnula<br />
svoje skúsenosti, pútavo a zároveň<br />
realisticky „pootvorila dvere“<br />
do života vlastnej pestúnskej rodiny.<br />
Pravdivý príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla,<br />
že sa okrem dvoch vlastných<br />
detí postará o ďalšie tri, ktoré žili<br />
v detských domovoch, je jedinečný<br />
svojou autenticitou a zmyslom pre<br />
humor. Kniha je doplnená fotografiami<br />
rodiny a kresbami detí. Autorka<br />
Dagmar Zezulová na otázku,<br />
ako vznikala jej publikácia, hovorí:<br />
„Najskôr išlo o súbor článkov, ktoré<br />
som publikovala na internete. Začala<br />
som ich písať pod dojmom internetového<br />
príspevku jednej žiadateľky<br />
o adopciu, ktorý sa mi zdal veľmi<br />
naivný. Uvedomila som si, že s rovnakou<br />
naivitou sme vstupovali do<br />
náhradnej rodinnej starostlivosti aj<br />
my a nepochybne tiež mnoho ďalších<br />
manželov. Začala som jej písať<br />
odpoveď, ale bola veľmi dlhá. Vznikol<br />
z toho nakoniec celý seriál, ktorý<br />
vychádzal na stránkach www.rodina.<br />
cz od roku 2003. Začínala som písať<br />
v dobe, kedy sme prežívali niekoľko<br />
zložitých situácií, ktoré sme si<br />
predtým nevedeli predstaviť ani vo<br />
sne, a spísaním toho všetkého sa mi<br />
podarilo získať určitý nadhľad. Tiež<br />
som čoskoro zistila, koľko mamičiek<br />
moje rozprávanie oslovilo …“ Autorka<br />
knihy svižne a pútavo opisuje<br />
všetky radosti a potešenia spolužitia<br />
vo veľkej rodine. Otvorene píše aj<br />
o problémoch, ba situáciách niekedy<br />
hraničiacich so zúfalstvom, ktoré prináša<br />
život ľudí, ktorí sa odhodlali poskytnúť<br />
domov aj iným než vlastným<br />
deťom. Nechýba jej odborný prístup,<br />
citlivé materské vnímanie ani rokmi<br />
získaný nadhľad. Na vydaní sa podieľali<br />
Sdružení pěstounských rodin,<br />
česká nadácia Divoké husy a nadačný<br />
fond pre opustené deti Rozum a Cit.<br />
Kniha by mohla byť pomocníkom<br />
a radcom všetkým ľuďom, ktorí sa<br />
chcú starať o opustené deti. Poskytuje<br />
rady pre každodenné problematické<br />
situácie i užitočné kontakty na<br />
organizácie, ktoré môžu konkrétne<br />
pomôcť. Zaujme iste aj tých čitateľov,<br />
ktorí vychovávajú „len“ vlastné<br />
deti. Sama autorka hovorí: „Pokiaľ<br />
moja kniha pomôže jedinému dieťaťu,<br />
ktoré by bez nej prežilo svoje<br />
detstvo v ústave, potom splnila svoj<br />
účel. Ostatným, dúfam, prinesie aspoň<br />
čiastočne predstavu o tom, ako<br />
sa žije deťom v pestúnskych rodinách.“<br />
Kniha Domov je miesto, odkiaľ<br />
ťa nevyhodia vyšla vlani začiatkom<br />
septembra v nakladateľstve V. U. G.<br />
v Hrubej Vode na Olomoucku. Záujemcovia<br />
ju môžu získať na adrese<br />
www.vug.cz.<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
SMRŤ AKO ZAČIATOK<br />
Smrť je témou, ktorou sa ľudia zaoberajú<br />
neradi. Skoro vždy je spojená s pocitom<br />
straty, nemilého konca, zániku a šokujúceho<br />
zásahu do ich života. V poslednom<br />
čase však pribúdajú javy ukazujúce,<br />
že si tým väčšina ľudí sama položila do<br />
cesty ťažký balvan tradičných predstáv,<br />
ktoré – ako sa stále viac ukazuje – nezodpovedajú<br />
skutočnosti.<br />
Je až neuveriteľné, ako málo dokáže<br />
kresťanská kultúra Európy povedať<br />
o tom, čo sa deje po pozemskej<br />
smrti človeka. Pre materiálne zmýšľajúceho<br />
človeka, neveriaceho v existenciu<br />
duše, je úmrtie blízkeho človeka<br />
spojené s nenávratnou stratou,<br />
so zánikom života, s rozplynutím<br />
existencie, s rozpadom živej bytosti<br />
v nič. No i veriaci nesú smrť ťažko,<br />
trúchlivo a o osude duše po opustení<br />
pozemského tela majú nejasné predstavy.<br />
Poväčšine ho spájajú s pojmom<br />
večného odpočinku a spánku. Cintoríny<br />
sú plné nápisov ako: „odpočívaj<br />
v pokoji“, „tu spí večným spánkom“,<br />
„spi sladko“, „odišiel si navždy“.<br />
V týchto predstavách je zrejme vyjadrená<br />
podvedomá túžba človeka:<br />
po strastiplnej pozemskej námahe si<br />
konečne poriadne odpočinúť, vziať<br />
si tak akýsi druh odmeny za útrapy<br />
a povinnosti, ktorým bol počas pozemských<br />
rokov vystavený.<br />
Veľký prevrat v tradičných predstavách<br />
o smrti spôsobilo dielo<br />
amerického lekára Dr. Raymonda<br />
Moodyho; dnes je už natoľko známe,<br />
že sa takmer stalo súčasťou všeobecného<br />
povedomia. Dr. Moody vyhľadával<br />
pacientov, ktorí upadli do<br />
klinickej smrti a potom sa ich zase<br />
podarilo vzkriesiť. Zistil, že veľká<br />
časť z nich počas „dočasnej smrti“<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
prežila veľmi živé zážitky, ktoré sa<br />
nedajú zdôvodniť halucináciami<br />
alebo dohasínajúcou činnosťou tela.<br />
Dokázali napríklad presne opísať<br />
deje vo vedľajšej miestnosti, a naviac<br />
boli zážitky rôznych ľudí navzájom<br />
veľmi podobné. Umierajúci ľudia boli<br />
akoby vtiahnutí úzkym tunelom do<br />
jasného sveta plného svetla, zvukov,<br />
lásky a harmónie. Videli a počuli,<br />
čo sa deje okolo ich tela, no pritom<br />
sa vznášali mimo neho; premietol<br />
sa im pred očami dovtedajší život<br />
a vďaka tomu pochopili, čo v ňom<br />
robili správne a čo zle; boli postavení<br />
pred otázku istej svetelnej bytosti „čo<br />
si urobil vo svojom živote dobré?“,<br />
„miloval si?“ – niektorí označili tento<br />
dej ako „osobný súd“. Po telesnom<br />
znovuoživení sa opätovne navrátili<br />
do občianskeho života, no s celkom<br />
zmeneným náhľadom nielen na smrť,<br />
ale predovšetkým na život. Prežívali<br />
ho potom bezo strachu, vedomejšie<br />
a precítenejšie.<br />
Nepočítajúc staré spisy, napríklad<br />
Tibetskú knihu mŕtvych, bol<br />
Dr. Moody jedným z prvých priekopníkov,<br />
alebo aspoň priekopníkov<br />
našich čias; je najznámejší, nie<br />
je však jediný. Po ňom sa osmelili<br />
aj ďalší a dnes už tieto prípady<br />
ťažko niekto spočíta. Jeho prednášky<br />
a knihy boli pred niekoľkými desiatkami<br />
rokov ohromujúce, dnes sú<br />
už široko známe. O jednom takom<br />
príbehu („Bol som klinicky mŕtvy;<br />
Smrť – môj najkrajší zážitok“) píšeme<br />
aj v tomto čísle. Zdalo by sa teda, že<br />
takto svedomito popísané a masovo<br />
sa vyskytujúce poznatky spôsobia aj<br />
výrazný prielom do ľudských názorov<br />
na život, na usporiadanie sveta<br />
a na smrť samotnú. Nestalo sa tak.<br />
Jedna časť verejnosti, predovšetkým<br />
lekári, kňazi a teológovia, začala<br />
intenzívne hľadať protiargumenty<br />
všetkého druhu, aby Moodyho práce<br />
a samotné príbehy pacientov spochybnila;<br />
prevažná časť spoločnosti<br />
Vo chvíli úmrtia je človek akoby vysunutý<br />
von z tela a zostane v jeho blízkosti podobne,<br />
ako to zažili pacienti v stave klinickej smrti.<br />
nad jeho svedectvami pokrčila ramenami<br />
a nechala ich tak. Len časť<br />
ľudí dokázala nové poznatky prijať<br />
a obohatiť tak svoj názor na život<br />
a na svet.<br />
Prečo?<br />
Každý z nás má v sebe vytvorený<br />
svoj svetonázor, svoj obraz usporiadania<br />
sveta; či už sme kresťanom,<br />
ezoterikom alebo trebárs „neznabohom“,<br />
ako hovorili naše babičky. Potrebujeme<br />
veciam okolo seba rozumieť,<br />
chápať ich, to nám do života<br />
prináša istotu a dôveru. Skutočnosti,<br />
ktoré tejto našej vnútornej stavebnici<br />
odporujú, neradi počujeme, pretože<br />
nám ju búrajú. Čoskoro ich zabudneme,<br />
ak nám do nej nepasujú – koniec-koncov,<br />
často nám býva milší<br />
pokoj a vlastné chyby, než poznanie<br />
svojej nedokonalosti a nejaká názorová<br />
prestavba. Tak sa naše názory
T É M A<br />
a predstavy stávajú sitom, cez ktoré<br />
k sebe púšťame len časť z mnohotvárnej<br />
skutočnosti celého sveta. Len<br />
vtedy, keď je naše vnútro veľmi živé,<br />
otvoríme sa novým vnemom a dokážeme<br />
svoje pohľady nielen obohatiť,<br />
ale ich aj zmeniť a meniť tým aj seba.<br />
Keď sa trápime, vo chvíľach neúspechu<br />
s otázkou „čo také zlé som urobil?“;<br />
vo chvíľach životných stroskotaní<br />
a otázok „prečo?“ a „ako teraz<br />
budem žiť?“ otvára sa naše vnútro;<br />
alebo tiež v záchveve šťastia, zjednotenia<br />
so svetom, keď veľmi milujeme<br />
a radostne ďakujeme za život, prichádza<br />
ten najlepší dar okamihu objavovať<br />
doposiaľ nenájdené. Tak sme<br />
vlastne každý kormidelníkom svojho<br />
života a len na nás samých záleží,<br />
aký široký máme obzor poznávania<br />
nad sebou, koľko šancí života využijeme<br />
a koľko ich necháme bez úžitku<br />
prejsť okolo.<br />
Aj tá najsenzačnejšia zbierka faktov<br />
a záhad je len hromadou tehál,<br />
vysypaných k nohám. Úžitok z nej<br />
budeme mať až vtedy, keď si z nich<br />
postavíme dom, v ktorom môžeme<br />
bývať. Alebo až keď z nich pristavíme<br />
k domu prístrešok, ktorý nám dosiaľ<br />
chýbal.<br />
Potrebujeme teda, aby nám nové<br />
fakty zapadli do uceleného obrazu<br />
sveta. Ak chceme prijať radostnejší –<br />
a podľa všetkého aj pravdivejší – obraz<br />
smrti, ako pokračovanie ďalšieho<br />
života, musíme si najprv urobiť jasno<br />
v niekoľkých bodoch:<br />
Prvým z nich je poznanie, že svet<br />
je múdro zostavený a riadený Stvoriteľom.<br />
Vedomie, že naše problémy<br />
nie sú náhodným štatistickým výskytom<br />
udalostí, v ktorom máme<br />
skrátka smolu, že práve tá alebo oná<br />
choroba, neúspech, životný nezdar<br />
vyšiel náhodou akurát na nás, – ale<br />
rovnakou náhodou by sa mohol prihodiť<br />
komukoľvek inému – a že za to<br />
vlastne nemôžeme. Nám samotným,<br />
rovnako ako nášmu susedovi, nadriadenému<br />
či partnerovi bola daná<br />
slobodná vôľa v konaní a my sa môžeme<br />
rozhodnúť byť k sebe láskaví<br />
alebo si ublížiť; v tom máme voľnosť.<br />
Následky nášho konania sú však ďalej<br />
riadené zákonitosťami, ktoré do<br />
sveta vložil jeho autor – Stvoriteľ.<br />
Po čase sa k pôvodcovi spätným pôsobením<br />
nevyhnutne všetko vráti<br />
podľa zákona, že čo kto zaseje, to tiež<br />
zožne. Ako veľmi ublíži naše konanie<br />
aj tomu druhému, teda blížnemu,<br />
záleží zase na jeho povahe, sklonoch<br />
a ochrane, ktorú si každý z nás vybudoval<br />
svojím predchádzajúcim zmýšľaním<br />
a konaním. Závisí aj od bdelosti,<br />
s ktorou putujeme všednými<br />
dňami; ako málo častokrát stačí na<br />
odvrátenie problémov, ktoré si inak<br />
vyslúžime púhou neopatrnosťou<br />
alebo bezmyšlienkovitosťou.<br />
Druhým bodom je vedomie, že<br />
podstatou našej osobnosti je duch<br />
a nie telo. Duch je jadrom bytosti<br />
človeka – to, čo v nás prežíva. Duch<br />
sa raduje, plače, má povahové vlastnosti,<br />
je dobrosrdečný alebo chladný,<br />
opatrný alebo ľahkomyseľný, extrovert<br />
alebo introvert, askéta alebo<br />
labužník. Prejavuje sa citom, cítením,<br />
preciťovaním. Všetko ostatné<br />
sú obaly, záhaly, pomoci, proste nástroje,<br />
ktoré pre život potrebujeme<br />
rovnako ako šaty v daždi a chlade,<br />
skrutkovač na opravu zásuvky, no nie<br />
sú súčasťou našej podstaty. Aj rozum<br />
je len nástrojom, výbavou, ktorú sme<br />
dostali a bez ktorej by sme sa v zložitom<br />
svete našej zemegule nezaobišli;<br />
výbavou, ktorá je doma len v hutnej<br />
hmotnosti a ktorej chýba teplo ľudského<br />
srdca. Telo je potom plášťom,<br />
ktorý dostávame na cestu pri zrodení<br />
a s ktorým putujeme jedným pozemským<br />
životom. Smrť je odložením<br />
tohto plášťa a pokračovaním existencie<br />
bez neho.<br />
A tretím bodom je skutočnosť reinkarnácie<br />
ako samozrejmej súčasti<br />
ľudského bytia. Ak končíme jeden<br />
pozemský život obťažkaní zlými<br />
skutkami a nízkymi sklonmi, nezložili<br />
sme záverečnú skúšku na cestu<br />
k ďalšiemu vzostupu a znovu sa musíme<br />
vrátiť späť na zem. Narodíme<br />
sa do takých pomerov, ktoré sme si<br />
minulými životmi vyslúžili a ktoré<br />
na svoje vzdelávanie a vyslobodenie<br />
potrebujeme. Stretneme sa znovu<br />
s tými ľuďmi, s ktorými nás spájajú<br />
nedoriešené konflikty – či už ako<br />
ich strojcovia alebo ako postihnutí –<br />
a s tými situáciami, ktoré sme minule<br />
nezvládli. Dostávame tak ďalšiu<br />
šancu odpykať a oslobodiť sa od<br />
previnení, šancu na nápravu a ďalší<br />
vzostup. Potom je však pozemská<br />
smrť iba zakončením jednej kapitoly<br />
života a prestupom do jemnejšieho<br />
sveta, nie jeho vyhasnutím ani upadnutím<br />
do dlhého spánku.<br />
ČO JE TO SMRŤ?<br />
Kedy vlastne dôjde k pozemskej<br />
smrti?<br />
Duch je spojený s telom prostredníctvom<br />
žiarení, hlavne vyžarovania<br />
krvi. Ono drží pohromade všetky<br />
obaly ducha, až po viditeľné telo<br />
z hrubej hmoty. Samotné telo nie je<br />
ani živé, ani mŕtve, je ako plastelína<br />
oživená duchom. Ak sa žiarenie zoslabí,<br />
väzba sa uvoľní. Buďto sa odpojí<br />
na strane tela – zoslabnutého,<br />
starého alebo chorého, alebo zriedkavejšie<br />
na strane duše. Tá si niekedy<br />
sama nepraje žiť alebo si odžila to,<br />
čo si podľa Stvoriteľovej vôle mala<br />
prežiť, a je odvolaná. Pritom – Stvoriteľ<br />
nami nehýbe ako figúrkami na<br />
šachovnici, ale dáva nám slobodnú<br />
vôľu rozhodovania, prehadzovania<br />
výhybiek, formovania vlastných rozhodnutí.<br />
Jeho vôľou sú vlastne potom<br />
samočinné a spravodlivé následky<br />
týchto rozhodnutí. V nich je aj spravodlivosť,<br />
aj múdrosť aj láska, pretože<br />
táto múdrosť sa nepýta na to,<br />
čo sa komu páči, ale privádza k nám<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
T É M A<br />
to, čo nám prospieva. Mnohokrát to<br />
môže byť ťažké, pretože väčšinou to<br />
s nami zľahka a ochotne nejde.<br />
Vo chvíli úmrtia je človek akoby<br />
vysunutý von z tela a zostane v jeho<br />
blízkosti podobne, ako to zažili pacienti<br />
v stave klinickej smrti. Cíti sa<br />
ľahko, oslobodený od choroby a bolesti,<br />
vidí a počuje, čo sa deje okolo<br />
jeho tela. Pokiaľ neverí v existenciu<br />
mimotelesného života, niekedy ani<br />
nechápe, čo sa vlastne stalo. Rád by<br />
ukázal okolostojacim, že mu je dobre,<br />
ale nikto z nich ho nevníma. Môže<br />
sa však stať, že sa niekto zo zdrvených<br />
blízkych poddá žiaľu a nástojčivo<br />
ho volá späť. Také pocity bolesti<br />
pôsobia na odchádzajúcu dušu<br />
veľmi trýznivo, pretože bez hutného<br />
tela má oveľa silnejšie cítenie; snaží<br />
sa znovu nejakým spôsobom vrátiť<br />
späť do chladnúceho tela a dôsledkom<br />
je potom dlhý „smrteľný zápas“,<br />
dlhé nové odpútavanie, ktoré už mal<br />
vlastne prirodzeným spôsobom za<br />
sebou. Preto by sa blízki, ktorí sa nemôžu<br />
ovládnuť, mali šetrne odviesť<br />
od lôžka umierajúceho; uľahčia mu<br />
tým odchod.<br />
Po samotnej smrti spojenie s telom<br />
ochabuje a doznieva rýchlejšie<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
či pomalšie, podľa toho, ako človek<br />
lipol na svojom tele a na materiálnom<br />
svete. Ak pokladal hmotu<br />
a svoje telo za jediné hodnoty, nechce<br />
sa mu s nimi rozlúčiť pretože<br />
nevie, čo si počať; naopak, ak mal<br />
v sebe povedomie o existencii života<br />
po smrti, čistú vieru v Boha, záujem<br />
o vyššie hodnoty, je mu odlúčenie od<br />
tela ľahké: hľadí mu v ústrety so zmesou<br />
dôvery, trochy bázne a niekedy aj<br />
zvedavosti. Okrem toho, človeka už<br />
v okamihoch odlúčenia často očakávajú<br />
ľudia, ktorí odišli na „onen<br />
svet“ skôr: jeho príbuzní, priatelia,<br />
niekedy aj celkom cudzí ľudia, ktorí<br />
majú túžbu pomáhať iným.<br />
Len pomerne málo ľudí sa odpúta<br />
od tela tak rýchlo, že potom už ani<br />
nevnímajú, čo sa deje s ich telom. Pre<br />
tých ostatných je následná lekárska<br />
pitva, poprípade odoberanie orgánov<br />
na lekárske účely traumou. Preto je<br />
múdre požiadať lekárov, aby práve<br />
zomrelý príbuzný nebol po smrti<br />
pitvaný, pokiaľ nie je na to zákonný<br />
dôvod. Takým zákonným dôvodom<br />
môže byť stanovenie príčiny smrti<br />
pri autohavárii alebo podozrenie<br />
z trestného činu. Aby sme zabránili<br />
odberu telesných orgánov, samotná<br />
prosba nestačí; kto si taký odber nepraje,<br />
musí osobne a vopred písomne<br />
požiadať o zapísanie do registra osôb<br />
nesúhlasiacich s odberom orgánov<br />
a tkanív; v opačnom prípade sa automaticky<br />
každý zomrelý považuje<br />
za darcu orgánov. Podrobnosti takej<br />
žiadosti sme opísali v Svete Grálu<br />
číslo 10/2007.<br />
Väčšina zomrelých sa tiež zúčastňuje<br />
pohrebného obradu. Alebo zostávajú<br />
stále spojení so svojím telom<br />
a nemôžu sa od neho odlúčiť, alebo<br />
ich z neďalekých úrovní pritiahne cítenie<br />
pozostalých. Pohreb je pre nich<br />
stretnutím s blízkymi, s ktorými ich<br />
pútali úzke vzťahy, je však aj veľkým<br />
prežitím a impulzom; živo pritom<br />
preciťujú city a myšlienky hostí<br />
a slová prednášané pri obrade. Uvedomme<br />
si, že naše modlitby, úprimné<br />
priania a láskavé myšlienky posilňujú<br />
a pomáhajú odchádzajúcim dušiam<br />
na ďalšej ceste. Čím precítenejší<br />
a duchovnejší je pohrebný obrad, tým<br />
lepšie, pretože trúchlenie a trýznivá<br />
horkosť situáciu len zhoršujú.<br />
PO POHREBE<br />
Po uložení odloženej pozemskej<br />
schránky do hrobu zvyšné žiarenie<br />
tela pohasína a zároveň sa schránka<br />
postupne rozpadáva. Problémom<br />
však môže byť kremácia. Často ju volia<br />
ľudia, ktorí v dobrej vôli chcú svojich<br />
príbuzných odbremeniť od starostí<br />
s hrobom, alebo tí, ktorí neveria<br />
v posmrtný život a volia jednoduchý<br />
proces zaobchádzania so svojimi<br />
ostatkami. Pritom práve takí materiálne<br />
zameraní nezriedka zostávajú<br />
spojení so svojou telesnou schránkou<br />
dosť dlho a v priebehu niekoľkých<br />
málo dní sa nestačia odpútať od tela.<br />
Potom nezostanú celkom ušetrení<br />
telesných bolestí v okamihu kremácie,<br />
aj keď tieto bolesti netrvajú dlho.<br />
Neznamená to, že by sa snáď kremácie<br />
mali zakázať; každému človeku
T É M A<br />
právom zostáva slobodná voľba, je<br />
však užitočné poznať deje, ktoré pri<br />
kremácii prebiehajú.<br />
Ako môžeme pomôcť svojmu zomrelému<br />
príbuznému, ktorý si prial<br />
kremáciu? Predovšetkým oddialime<br />
dátum kremácie; každý deň<br />
navyše dáva odchádzajúcemu človeku<br />
väčšiu šancu uvoľniť svoje spojenie<br />
s telom. V tom čase je dobré<br />
predovšetkým pomáhať mu modlitbami<br />
a dobrými myšlienkami.<br />
Forma náboženského presvedčenia<br />
ani forma modlitieb nerozhoduje,<br />
podstatná a dôležitá je jedine čistota<br />
a úprimnosť modlitieb a „rozhovorov“<br />
so zomrelým. Aj pohrebný<br />
obrad, či už je občiansky alebo cirkevný,<br />
vníma zomrelý veľmi silne –<br />
má byť naplnený ľudským teplom<br />
a preduchovnenými slovami.<br />
A ČO ĎALEJ?<br />
Telo je prenechané múdremu kolobehu<br />
hmoty, duch je voľný a priťahovaný<br />
tým, k čomu jeho vnútro tiahlo.<br />
Tu sa cesty „zomrelých“, pre ktorých<br />
sa medzitým ich smrť stáva postupne<br />
iba jednou z mnohých epizód, rozvetvujú<br />
do mnohých možných smerov.<br />
Rozhoduje v prvom rade jeden<br />
zo základných zákonov sveta – zákon<br />
tiaže.<br />
Človek, ktorý vyrovnal dlhy svojich<br />
pochybení, odložil tak spolu so<br />
svojimi nedostatkami aj svoju tiaž<br />
a stúpa vyššie, do ľahších úrovní<br />
stvorenia. Ocitne sa vo svete, podobnom<br />
tomu „nášmu“, ibaže svetlejšom,<br />
farebnejšom a ľahšom; krajina,<br />
príroda aj stavby sú podobné,<br />
no prežiarené svetlom, láskou, radosťou.<br />
Jeho povaha, sklony a záujmy,<br />
teda osobnosť, ku ktorej sa<br />
doterajším životom vypracoval, mu<br />
zostáva. Život vo vyšších úrovniach<br />
je ľahší a radostnejší, cítenie i ľudské<br />
telá sú ľahšie a pohyblivejšie, myšlienka<br />
sa rýchlo stáva činom. Jeden<br />
rozdiel je nápadný: vo vyšších úrovniach<br />
nie sú zlé povahy; možnosť<br />
stýkať sa s poklesnutými ľuďmi existuje<br />
len „v prvom ročníku“ školy –<br />
na zemi a v blízkom okolí. Zmyslom<br />
ďalšieho života človeka je zase nové<br />
poznávanie, vzdelávanie, dozrievanie<br />
v múdru osobnosť. Cesta k zdokonaleniu<br />
nie je nejakou sladkou nečinnosťou,<br />
ale užitočnou prácou a pomáhaním<br />
všetkému, čo sa nachádza<br />
v okolí alebo na nižších úrovniach,<br />
než je človek sám. Môže tak pomáhať<br />
aj nám, ktorí doposiaľ tu na zemi<br />
bojujeme so svojimi nedostatkami<br />
i so svojím okolitým prostredím. Za<br />
mnohú dobrú myšlienku, inšpiráciu,<br />
radu, posilnenie, za hlas svedomia<br />
vďačíme múdrym pomocníkom<br />
z vyšších úrovní „onoho sveta“.<br />
Množstvo ľudí však dnes končí<br />
svoj pozemský úsek života zaťažených<br />
a zapletených do pradiva<br />
dobrého i zlého, s nevyriešenými<br />
konfliktmi s ľuďmi, s ktorými si<br />
navzájom ublížili. Nie nejakou zlobou,<br />
iba svojím sklonom k hmotnému<br />
a zanedbávaním vnútorných<br />
ľudských hodnôt, s pochybeniami<br />
a neblahými sklonmi – s náchylnosťou<br />
k sebectvu, ľahostajnosti,<br />
s túžbou po moci a úspechu na úkor<br />
druhých – sa ľudia zapletajú a nevnímajú<br />
vyššie hodnoty. Ich život prebieha<br />
v blízkosti zeme a predmetu<br />
ich záujmov, v úrovniach, ktoré sú<br />
síce jemnejšie, než hrubá hmotnosť<br />
zeme, avšak nie výrazne svetlejšie.<br />
Vždy pritom platí, že čo sa na pozemskej<br />
úrovni zauzlilo, musí sa na<br />
zemi aj rozviazať. Preto sa po pobyte<br />
na onom svete sa ľudia musia vrátiť<br />
ako novo inkarnovaní späť na zem.<br />
Samočinne pôsobiaci zákon príťažlivosti<br />
rovnakého druhu ich privedie<br />
k takým rodičom a do takých pomerov,<br />
aké pre ďalší rozvoj, rozväzovanie<br />
a dozrievanie potrebujú. V živote<br />
sa stretnú so svojimi bývalými<br />
spolupútnikmi bez toho, že by o tom<br />
vedeli, a v takých situáciách, v ktorých<br />
môžu rozpliesť svoje karmické<br />
uzly a preukázať svoje pevné smerovanie<br />
k dobrému. Alebo aj padnúť<br />
ešte hlbšie –<br />
A ČO MY?<br />
Každý z nás má za sebou celý<br />
rad opakovaných inkarnácií, vždy<br />
zakončených pozemskou smrťou.<br />
Každá z nich uzatvára jednu kapitolu<br />
života, nie jeho zničením, ale<br />
prirodzeným prechodom, premenou,<br />
po ktorej nasledovali ďalšie<br />
možnosti odčinenia chýb a nové<br />
možnosti zdokonaľovania sa v zrelú<br />
ľudskú osobnosť.<br />
Zo svedectiev pacientov, ktorí<br />
prešli klinickou smrťou sme sa dozvedeli,<br />
že svet do ktorého krátko<br />
nahliadli, bol žiarivý a láskavý. Nebojme<br />
sa teda smrti; nie je zánikom,<br />
lež prerodom do jemnejšieho sveta.<br />
Majme sa na pozore pred svojimi pochybeniami<br />
– tie nás budú nástojčivo<br />
sprevádzať aj na onen svet. Naprávajme<br />
ich hneď, tu je to ľahšie. Začnime<br />
neodkladne – ešte dnes.<br />
Usilujme sa poznávať a žiť vedomý<br />
život, hľadajme Pravdu, žime podľa<br />
nej.<br />
A ako prví – nebojme sa smrti, niet<br />
sa čoho báť.<br />
Artur Zatloukal<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Ak práve máte nejaké chmúrne myšlienky,<br />
po zhliadnutí tohto, ľudskosťou<br />
priam prekypujúceho filmu, vás<br />
istotne aspoň na čas opustia. Nepochybne<br />
sa budete musieť, rovnako ako<br />
hlavný predstaviteľ tejto drámy, opäť<br />
konfrontovať s otázkou, čo je v živote<br />
skutočne dôležité a „dobré“. A kde sa<br />
dá nájsť vhodnejšie miesto na takéto<br />
uvažovanie, než je malá nemocnica pre<br />
nemajetných – priestor, kde sa príbeh<br />
„Červenobradáča“ odohráva. Ak ste čo<br />
len trochu otvorení ľudskému utrpeniu<br />
a krehkosti, tento film Vás nenechá<br />
ľahostajnými.<br />
ilm: Červenobradáč, Japonsko<br />
F 1965, 185 minút trvajúca čierno<br />
biela snímka s neopakovateľnou atmosférou<br />
a umeleckým stvárnením.<br />
Réžia: Akira Kurosawa<br />
Charakteristika: Film Červenobradáč<br />
natáčal legendárny režisér Kurosawa<br />
dva roky – a na výsledku je to<br />
aj vidieť. Precízne rozvrhnuté zábery<br />
starobylých interiérov, vyžarujúcich<br />
zvláštny pokoj a harmóniu, presvedčivé<br />
herecké výkony nielen hlavných,<br />
ale aj marginálnych postáv, no najmä<br />
hlboké posolstvo – to sú dôvody, pre<br />
ktoré tento film možno odporúčať<br />
každému, koho oslovujú príbehy<br />
skutočných hrdinov.<br />
Dostupnosť: V kinách žiaľ tento<br />
film neuvidíte, no oplatí sa hľadať na<br />
DVD vo výpredaji starších titulov –<br />
stojí obvyklých 199 Sk.<br />
Noboru Jasumoto je mladý, ctižiadostivý<br />
lekár, ktorý práve ukončil<br />
štúdium medicíny na prestížnej japonskej<br />
univerzite v Nagasaki. Pred<br />
sebou má – alebo si to aspoň myslí,<br />
závratnú kariéru. Je presvedčený, že<br />
za pomoci vplyvného príbuzného<br />
dostane miesto na výslní a stane sa<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
ČERVENOBRADÁČ<br />
Škola ľudskosti v nemocnici pre chudobných<br />
osobným lekárom vysokého predstaviteľa<br />
japonskej šľachty – samotného<br />
šóguna. Život a Jasumotov otec však<br />
zamiešajú karty úplne inak. Pod zámienkou<br />
krátkej návštevy Jasumoto<br />
prichádza do vidieckej nemocnice pre<br />
chudobných, kde je konfrontovaný<br />
s tou najotrasnejšou chudobou a životnými<br />
tragédiami pacientov. Tie sa<br />
odohrávajú oveľa viac v ich dušiach,<br />
než na tele. Predstaveným nemocnice<br />
je autoritu priam vyžarujúci samotársky<br />
lekár – doktor Nide, ktorého pre<br />
jeho ozdobu tváre prezývajú aj Červenobradáč.<br />
Jasumoto sa krátko po svojom<br />
príchode so zdesením dozvedá,<br />
že v nemocnici bude musieť stráviť<br />
dlhší čas – hoci aj proti svojej vôli. To<br />
mu ani trochu nezapadá do jeho snov<br />
o hviezdnej kariére – a tak sa rozhodne<br />
lekára Nideho i ostatných kolegov<br />
a pacientov nemocnice jednoducho<br />
ignorovať. Svoj čas trávi záhaľkou<br />
v izbe, až kým mu jeho predstavený<br />
nezachráni život. V nemocnici je totiž<br />
natrvalo umiestnená aj psychicky narušená<br />
dievčina, ktorá ma na svedomí<br />
niekoľko vrážd spáchaných v stave<br />
nepríčetnosti. Jedného dňa sa jej podarí<br />
uniknúť zo stráženého priestoru<br />
a jej pozornosť pritiahne nový mladý<br />
lekár, ktorý sa od všetkých ostatných<br />
odlišuje luxusným odevom aj okázalým<br />
sebectvom. Jasumoto takmer<br />
príde o život, keď sa chorá pacientka<br />
votrie do jeho tesnej blízkosti a dlhou<br />
ihlicou do vlasov sa ho pokúsi zavraždiť.<br />
Život mu v poslednej chvíli zachráni<br />
práve doktor Nide. Druhým<br />
otrasom, ktorý nedobrovoľný praktikant<br />
musí v nemocnici prežiť, je zážitok<br />
smrti v blízkosti starého muža<br />
umierajúceho na rakovinu. Pri tomto<br />
pacientovi ho doktor Nide vyvedie<br />
z predstáv o všemocnosti medicíny,<br />
keď mu ozrejmí, ako často je lekárska<br />
veda bezmocná v otázke liečby. „Môžeme<br />
však bojovať proti chudobe a nevedomosti“<br />
– a týmito slovami zhrnie<br />
aj svoju životnú filozofiu. „Červenobradáč“<br />
nie je len akýmsi sociálnym<br />
kurátorom najbiednejších ľudí z okolia,<br />
vidí aj do duše pacienta. Celým<br />
filmom sa nesie ako jeden z motívov<br />
ďalší Nideho výrok: „Za každou chorobou<br />
sa skrýva väčšinou nejaké veľké<br />
nešťastie“. Doktor Nide to vie a snaží<br />
sa liečiť aj dušu, nielen telo pacienta.<br />
O bezbrehej odvahe svojrázneho šéfa<br />
sa Jasumoto presvedčí, keď spolu zamieria<br />
do vykričanej štvrte, kde sú<br />
k prostitúcii nútené aj osirelé deti.<br />
V brlohu nevestinca objavia choré<br />
a predovšetkým utrápené dievčatko.<br />
Nide sa rozhodne odviesť ho do nemocnice<br />
a kvôli tomu sa musí postaviť<br />
s holými rukami početnej presile<br />
„ochrankárov“. Vyčerpané a zúbožené<br />
dievčatko potom odnesú do nemocnice,<br />
kde ho Červenobradáč zverí<br />
do opatery pomaly precitajúcemu<br />
Jasumotovi. Malá pacientka ho svojím<br />
utrpením pomaly privádza k porozumeniu<br />
toho, čo je poslaním lekára<br />
i človeka ako takého.<br />
Roman Levický
VÍZIA NEBA NA ZEMI<br />
Zničenie a znovuzrodenie kostola<br />
Frauenkirche v Drážďanoch<br />
Joachim Glitzner<br />
talo sa to krátko<br />
S p r e d s k o n č e -<br />
ním druhej svetovej<br />
vojny. V noci<br />
z 13. na 14. februára<br />
1945 sa Drážďany<br />
ocitli v krupobití<br />
bômb spojeneckých<br />
vojsk. V troch útočných<br />
vlnách bolo<br />
napadnuté najprv<br />
centrum Drážďan<br />
a potom aj okrajové<br />
oblasti. V tú noc –<br />
noc z fašiangového<br />
utorka na popolcovú<br />
stredu – zahynulo, či<br />
prišlo o strechu nad<br />
hlavou mnoho ľudí.<br />
V osudových dňoch<br />
zmizla v rozvalinách<br />
aj v ýznamná sakrálna<br />
stavba – drážďanský<br />
Frauenkirche<br />
(Kostol našej panej).<br />
Uprostred bezútešných<br />
trosiek zostala<br />
iba hromada sutín –<br />
ako ruka s varovne<br />
zdvihnutým prstom.<br />
Pred touto ruinou zvyklo potom<br />
s veľkou okázalosťou rečniť štátne<br />
a stranícke vedenie NDR. No okrem<br />
oficiálnej propagandy sa tu schádzalo<br />
aj stále viac veriacich<br />
ľudí k mierovým<br />
modlitbám.<br />
Silné impulzy tu získalo<br />
hnutie „Schwerter<br />
zu Pflugscharen“<br />
(„Meče za pluhy“)<br />
a bolo počas vlády<br />
NDR zakázané. Iskra<br />
však tlela, až preskočila.<br />
V roku 1989, keď<br />
sa ľudia v mnohých<br />
kostoloch schádzali<br />
pri mierových modlitbách,<br />
„sviečkovou revolúciou“<br />
skončila aj<br />
epocha NDR a socializmu<br />
a stalo sa niečo<br />
doposiaľ nevídané:<br />
Svetlo zažiarilo aj<br />
na ruine Frauenkirche.<br />
A v dňoch po<br />
prevrate volalo stále<br />
viac ľudí po znovupostavení<br />
kostola.<br />
Myšlienka nadobúdala<br />
čoraz konkrétnejšiu<br />
podobu a zak<br />
r á t k o z a č a l i a j<br />
samotné práce. Projekt<br />
podporoval celý svet; aj Amerika<br />
a Veľká Británia. Dary prichá-<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
U M E N I E<br />
dzali od ľudí rôznych náboženstiev<br />
a vyznaní. A tak výstavba práve<br />
tohto stavebného diela, ako žiadny<br />
iný projekt povojnovej doby, prispievala<br />
k zmiereniu národov.<br />
Význam Frauenkirche tým nesmierne<br />
vzrástol.<br />
Požehnanie novej stavby bolo očividné.<br />
Počasie bolo vždy stavbárom<br />
priaznivo naklonené; v priebehu<br />
komplikovaných žeriavnických prác<br />
prišlo bezvetrie. Počas celej výstavby<br />
kostola nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu<br />
úrazu – pri takom projekte<br />
to je takmer neuveriteľné. Stavebné<br />
práce sa ukončili dokonca o rok skôr<br />
než bolo naplánované. – Vďaka svojej<br />
výnimočnej architektúre a pôsobivej<br />
kráse bol už pôvodný drážďanský<br />
Frauenkirche široko-ďaleko známy<br />
aj pred svojím zničením. Nová výstavba<br />
ho učinila svetoznámym. Nie<br />
je to iba pamiatka.<br />
V roku 1722 získal George Bähr<br />
od mesta Drážďan zákazku na vypracovanie<br />
plánov kostola, ktorý mal<br />
nahradiť malý a schátraný kostol „K<br />
našej milej panej“ na drážďanskom<br />
Neumarkte. Bähr bol radným tesárskym<br />
majstrom a už predtým postavil<br />
v Drážďanoch a okolí mnoho kostolov.<br />
V kostole malo byť miesto pre<br />
viac než 1700 ľudí a to bolo možné<br />
dosiahnuť len značnou výškou stavby.<br />
Tak vznikli Bährove vizionárske<br />
plány na stavbu jeho kupoly.<br />
Táto stavba predstihla svoju dobu.<br />
Vďaka svojej inšpirácii, skúsenostiam,<br />
znalosti remesiel, veľkej dávky<br />
odvahy, vďaka schopnosti presadiť sa<br />
a viere v Boha, vytvoril Bähr umelecké<br />
dielo – najvýznamnejšiu barokovú<br />
centrálnu stavbu. Aj Bährove<br />
vtedajšie bezpečnostné predpisy<br />
boli príkladné a viedli k minimálnej<br />
úrazovosti remeselníkov.<br />
Tak v Drážďanoch vznikla sakrálna<br />
stavba, ktorej architektúra<br />
a krása je sotva s inou stavbou porovnateľná.<br />
Eberhard Gröner ju vo<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
svojej knihe o Frauenkirche nazval<br />
„Nebom na zemi“.<br />
Drážďany sa medzičasom stávali<br />
kultúrnym a duchovným centrom<br />
a významne k tomu prispela i architektúra<br />
Georga Bähra. Do výstavby<br />
vložil celý svoj majetok, aby mohol<br />
zhotoviť kupolu z kameňa, tzv. „kamenný<br />
zvon“. On sám sa však dokončenia<br />
Frauenkirche nedožil; zomrel<br />
chudobný v roku 1738, vo veku<br />
72 rokov.<br />
Na znovupostavenie Frauenkirche<br />
sa použili všetky možnosti modernej<br />
stavebnej techniky. Statickým<br />
problémom, s ktorými sa borila pôvodná<br />
stavba, mohli zabrániť iba<br />
najpresnejšie merania a počítačové<br />
analýzy. Až dnes sme schopní spracovať<br />
kameň tak, aby osem štíhlych<br />
pilierov, nesúcich<br />
kupolu,<br />
nepovolilo. Tak<br />
vznikla pod vedením<br />
riaditeľa<br />
stavby Eberharda<br />
Burgera<br />
táto vizionárska<br />
stavba nanovo.<br />
P r i e s t o r y<br />
k o s t o l a d ý -<br />
chajú svetlými<br />
farbami. Veľkolepá<br />
stavba,<br />
k t o r e j v n ú -<br />
torný priestor<br />
rámuje päť galérií<br />
s približne<br />
1700 miestami,<br />
je predchnutá<br />
v z n e š e n o s -<br />
ťou a s ľahkosťou<br />
sa dvíha až<br />
k spodnej kupole<br />
do výšky<br />
takmer 40 metrov.<br />
P r áve v ý š -<br />
kou sa docielilo<br />
také vnímanie priestoru, pri ktorom<br />
sa tají dych. Kupola je uprostred<br />
otvorená a umožňuje pohľad do jej<br />
horných priestorov. Je to ako pohľad<br />
do iného sveta. Nad vrchným<br />
priestorom kupoly sa v jemne<br />
modrej farbe otvára ďalší priestor –<br />
pôsobí ako pohľad do nekonečna;<br />
jeho výšku je ťažké vôbec odhadnúť.<br />
Zo stredu vnútorného priestoru<br />
pri pohľade nahor vidieť až na<br />
striešku kostola v tvare lucerny. V jej<br />
strede sa opäť nachádza otvor.<br />
Osem štíhlych pilierov nesúcich<br />
mohutnú kupolu je rozmiestených<br />
po dvojiciach tak, že sa zdá, akoby sa<br />
priestor vznášal v rovnoramennom<br />
kríži. Táto symetria je prerušená iba<br />
prístavkom chóru s oltárom a galérie<br />
s organom. Maľby na spodnej
U M E N I E<br />
kupole predstavujú štyroch apoštolov,<br />
na hornej kupole sú znázornené<br />
symboly viery, nádeje, lásky a milosrdenstva.<br />
Priestor strešnej lucerny ponúka<br />
úchvatný výhľad na Drážďany a ich<br />
okolie. Máte pocit, že sa vznášate,<br />
a napriek tomu stojíte vo veľkom<br />
priestore kupoly. Presvetlená strešná<br />
lucerna pôsobí dojmom, akoby sotva<br />
uchopiteľný koniec pozemsky viditeľného<br />
prechádzal do žiariaceho začiatku<br />
vyššej sféry. – Akoby ste boli<br />
nohami ešte na zemi, no rukami sa<br />
už dotýkate vyšších svetov...<br />
Obnovený Frauenkirche dáva<br />
zabudnúť na mnohé malichernosti<br />
všedného života, podnecuje inšpiráciu<br />
a privádza nás k zamysleniu<br />
sa nad hodnotami a ideálmi, ktoré<br />
by dokázali ľudí spájať k spoločným<br />
ušľachtilým dielam, podobne<br />
ako nadšencov, ktorí odvážnu<br />
myšlienku na veľké dielo priviedli<br />
spoločným úsilím až k úspešnému<br />
uskutočneniu.
Z D R AV I E<br />
Odmalička túžila stať sa lekárkou, pomáhať ľuďom. Nikto<br />
ju k tomu neviedol, v jej rodine nebol nikto lekárom. Skutočne,<br />
na prekvapenie všetkých, nakoniec vyštudovala<br />
medicínu. Už na štúdiách začala byť<br />
nespokojná, pretože mala mnoho otázok,<br />
na ktoré nedokázala ani medicína ani<br />
lekári odpovedať. Reč je o lekárke<br />
a známej homeopatke Hane Váňovej<br />
z Litovla.<br />
ROZHOVOR S LEKÁRKOU A HOMEOPATKOU HANOU VÁŇOVOU Z LITOVLA<br />
eď som potom prišla do praxe,<br />
„K bolo to ešte horšie, pretože som<br />
zistila, že na mnoho chronických<br />
chorôb nie sú správne lieky. Niekedy<br />
stojí lekár dosť bezradne aj<br />
pred takými vecami, akými sú napríklad<br />
dôsledky stresu a podobne.<br />
Takže som mala chvíľu pocit, že to<br />
ani nechcem a ani nemôžem robiť,<br />
ale že chcem inak pomáhať ľuďom.<br />
V najväčšej kríze, keď som sa<br />
rozhodovala, že budem robiť niečo<br />
iné, stretla som sa s lekármi, ktorí<br />
sa zaoberali akupunktúrou. Tí ma<br />
priviedli na prvé kurzy, na prvé semináre<br />
a zistila som, že je možné<br />
ku chorobe aj k liečbe mať aj iný<br />
prístup.“ Akupunktúra vychádza<br />
z toho, že za každou chorobou je<br />
nerovnováha, ktorú je potrebné<br />
odstrániť, vyrovnať. Je to systém<br />
energetickej medicíny, fungujúci<br />
už päťtisíc rokov. „Čím viac som<br />
to študovala, tým viac som poznávala,<br />
že je to pravda,“ hovorí hneď<br />
na úvod rozhovoru pre Svet Grálu<br />
Hana Váňová.<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
SG: Takže ste začali s akupunktúrou.<br />
Kedy to bolo?<br />
Už dávno pred revolúciou ako<br />
praktický lekár som robila aj akupunktúru<br />
a prichádzali ku mne ľudia<br />
zo širokého okolia. Akupunktúra<br />
ma vtedy priviedla k inému mysleniu,<br />
inému pohľadu na chorobu, na<br />
človeka, a vôbec na to, čo je to zdravie,<br />
pretože žiaľ, v dnešnej dobe sa<br />
oveľa častejšie staráme o boj s chorobou<br />
ako o zdravie samotné. Povedala<br />
by som, že prevencia je v medicíne<br />
skôr teoretická než praktická<br />
záležitosť.<br />
SG: No Vy ste dnes známa predovšetkým<br />
ako homeopatka, prednášate<br />
na homeopatických seminároch pre<br />
lekárov z celej republiky, diár máte nabitý<br />
pacientmi na niekoľko mesiacov<br />
dopredu… Poďme na začiatok. Ako<br />
a kedy ste sa k homeopatii dostali?<br />
Po revolúcii sa otvorili dvere do<br />
sveta a objavila sa homeopatia. Bola<br />
som k nej najskôr – rovnako ako väčšina<br />
ostatných lekárov – skeptická.<br />
Keď som si totiž prečítala v náučnom<br />
slovníku, že je to akási stará metóda,<br />
na základe akejsi filozofickej myšlienky,<br />
že podobné lieči podobné, hovorila<br />
som si: to je hlúposť, to nemôže<br />
byť – keď niekto bude mať streptokokovú<br />
angínu, tak ho azda budem<br />
liečiť streptokokom?! To predsa nemôže<br />
byť pravda. No pretože som<br />
od prírody zvedavá, tak som išla na<br />
prvé kurzy. Boli to historické kurzy<br />
– v posluchárni v Prahe na Homolke<br />
sa nás schádzalo aj tristo lekárov; sedeli<br />
sme na schodoch, na zemi, všade,<br />
kde sa dalo, prichádzali k nám lektori<br />
z Francúzska, Nemecka a Anglicka<br />
a prednášali nám o tejto metóde.<br />
Postupne som zisťovala, že to<br />
má logiku – a možno oveľa väčšiu<br />
než naša klasická medicína… začala<br />
som študovať všetky dostupné<br />
pramene. Dnes môžem povedať, že<br />
Česká republika sa stala akousi križovatkou<br />
všetkých homeopatických<br />
škôl, takže v tejto oblasti máme v Európe<br />
zvláštne postavenie. Poznáme<br />
francúzsku, nemeckú, anglickú ho-
Z D R AV I E<br />
meopatiu, v podstate aj holandsko-<br />
-indickú školu – každá má určité špecifiká,<br />
a tu sa to ďalej kultivuje – je tu<br />
proste celkom dobrá základňa na to,<br />
aby sa homeopatia viac v medicíne<br />
rozšírila.<br />
SG: Ako je to vlastne s tou liečbou podobného<br />
podobným? Ako by ste jednoducho<br />
vysvetlili, čo je to homeopatia?<br />
To je to najťažšie – jednoducho<br />
a zrozumiteľne. Homeopatia vychádza<br />
z dvoch základných gréckych<br />
slov – homoios (podobný) a pathos<br />
(choroba). Z toho teda vychádza základná<br />
myšlienka, že podobné sa<br />
lieči podobným. Zakladateľom tejto<br />
metódy bol Samuel Hahnemann od<br />
ktorého narodenia uplynulo už 200<br />
rokov. Bol to lekár, ktorý skúmal pôsobenie<br />
rôznych látok a zistil, že keď<br />
podá určitú látku zdravému človeku,<br />
tak tá vyvolá určité príznaky. A to<br />
sú príznaky, ktoré potom táto látka<br />
u chorého dokáže liečiť. Homeopatiká<br />
sa vyrábajú z rastlín, živočíšnych<br />
tkanív, z minerálov. Podávanie<br />
týchto látok vyvolá nejaké príznaky.<br />
Uved iem pr í-<br />
klad – základným<br />
liekom na<br />
horúčku je Belladonna.<br />
Tá sa<br />
vyrába z veľmi<br />
jedovatej rastliny ľuľkovca zlomocného<br />
(lat. atropa belladonna). Hahnemann<br />
zistil, že jedným z príznakov<br />
u ľudí, ktorí sa otrávili ľuľkovcom,<br />
bola obrovská horúčka, ktorá viedla<br />
až k postihnutiu centrálneho nervového<br />
systému, prejavujúcemu sa<br />
blúznením a delíriom. Túto látku samozrejme<br />
nemožno chorému podať,<br />
pretože by ho zabila. Postupom času<br />
však Hahnemann prišiel na geniálnu<br />
myšlienku, že keď túto látku nariedi,<br />
tak sa špecifické účinky nestratia, no<br />
účinky nežiadúce áno. Vzniklo tzv.<br />
infinitezimálne riedenie látok, čo<br />
je ďalší základ homeopatie. A to je<br />
zasa vec, ktorá vyvoláva polemiky –<br />
v homeopatických liekoch nie sú totiž<br />
účinné látky v merateľnom množstve.<br />
SG: Takže je namieste otázka: čo tam<br />
vlastne funguje?<br />
Dnes sa nám už darí na túto otázku<br />
odpovedať. Hahnemann len experimentoval<br />
na pokusoch, takže odvtedy<br />
je homeopatia považovaná za experimentálnu<br />
medicínu. Dnes – v dobe<br />
energií a informácií, keď všetci používame<br />
mobily, počítače, internet<br />
a podobne, už vieme, že informácia<br />
je niekedy to základné. Zamyslime<br />
sa nad slovom in-formácia: formovanie<br />
zvnútra. Informácia môže úplne<br />
zmeniť podstatu, štruktúru systému.<br />
Dobre vieme, že niekedy mať dobrú<br />
informáciu v správny čas je možno<br />
lepšie, než mať veľa peňazí. To je<br />
presne to, čo funguje v homeopatickom<br />
lieku. To riedenie je totiž také<br />
veľké, že v roztoku sa nakoniec nenachádza<br />
ani molekula tej látky. To čo<br />
tam lieči, je nejaká energia, informácia,<br />
nejaká energoinformačná stopa,<br />
Niekto vám napríklad povie extrémne zlú<br />
alebo dobrú informáciu - zmení sa všetko<br />
ktorá zostáva v rozpúšťadle, v ktorom<br />
sa daná látka rozpustila. Homeopatické<br />
lieky teda môžu mať v podstate<br />
len tzv. dynamické účinky, to<br />
znamená, že pôsobia len na funkčné<br />
postihnutie.<br />
A teraz sa vráťme späť do medicíny,<br />
pretože väčšina, ak nie všetky choroby<br />
takto začínajú. Predstavte si, že sedíte<br />
pokojne na stoličke, ste v pohode, nič<br />
vám nie je, počúvate príjemnú hudbu,<br />
alebo sa s niekým bavíte. Do miestnosti<br />
príde niekto, kto vám povie EX-<br />
TRÉMNE zlú alebo dobrú informáciu.<br />
Zmení sa všetko. Zmení sa celá vaša<br />
fyziológia. Začne vám viac búšiť srdce,<br />
začnete sa potiť, začnete byť nervózny.<br />
Vôbec nič sa nestalo, len ste dostali<br />
informáciu, ktorá vás veľmi zasiahla.<br />
A teraz si predstavte, že existuje liek,<br />
ktorý obsahuje informáciu, ktorá to<br />
vie vrátiť naspäť. Máme množstvo liekov<br />
na takzvané akútne emočné stavy,<br />
ktoré sa týmto spôsobom riešia veľmi<br />
efektívne.<br />
SG: Takže informácia uzdravuje, ale zároveň<br />
môže chorobu aj spôsobiť, keď<br />
v sebe nemáme dosť sily, aby sme sa<br />
s ňou vysporiadali iným spôsobom?<br />
Dnes vnímame, že tie zložité diagnózy,<br />
ako je chronický únavový<br />
syndróm, metabolický syndróm,<br />
rôzne autoimunitné ochorenia sú<br />
komplexné ochorenia. Ukazuje sa,<br />
že tieto ochorenia začínajú niekde<br />
na narušení osi – psychika, nervové<br />
ťažkosti, problémy endokrinného<br />
systému a imunity. Všetky tieto systémy<br />
sú akousi energoinformačnou<br />
databázou. Môžeme ich nazvať biocomputerom,<br />
ktorý všetko riadi: psychiku,<br />
imunitu, hormonálny systém,<br />
rytmus spánku a bdenia, príjem potravy,<br />
a tak ďalej…<br />
to je tá naša<br />
tzv. fyziológia,<br />
to je to, ako my<br />
všetci fungujeme.<br />
Choroba začína<br />
tým, že dôjde k blokáde alebo k oslabeniu<br />
týchto funkcií. Takže najskôr<br />
sa prejavujú symptómy na funkčnej<br />
úrovni. Až keď poruchy funkcie trvajú<br />
dlho, tak sa určitý orgán vyčerpá<br />
a dôjde k postihnutiu orgánu, o ktoré<br />
sa zaujíma klasická medicína. Homeopatia<br />
má výhodu v tom, že začína<br />
symptómy riešiť oveľa skôr – efektívnym<br />
spôsobom, už na tej funkčnej<br />
úrovni. Pokiaľ som teda prirovnala<br />
fungovanie tela k biocomputeru, tak<br />
by sme problém mohli brať ako zavírený<br />
počítač a homeopatický liek<br />
ako bioregulátor, čiže akýsi antivírový<br />
program.<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Z D R AV I E<br />
SG: Čo všetko teda lieči homeopatia?<br />
Na aké choroby zaberá?<br />
Keď poviete, že je niečo na všetko,<br />
tak je to veľmi podozrivé, a vyzerá<br />
to, že to nemôže byť pravda. S homeopatiou<br />
je to tak, že skutočne môže<br />
pomôcť každému, ale vždy musíme<br />
vedieť, kto pred nami sedí a s akou<br />
chorobou k nám prichádza. Preto<br />
by homeopatia mala zostať v rukách<br />
lekárov, pretože len lekár má<br />
kompetenciu vyšetriť pacienta po<br />
všetkých stránkach a stanoviť diagnózu.<br />
Správne stanovená diagnóza<br />
by mala byť základom každého liečenia.<br />
A potom je na kompetencii lekára,<br />
aby on rozhodol, ako toho konkrétneho<br />
pacienta bude liečiť.<br />
SG: Ako vybrať ten správny liek pre<br />
pacienta – dajme tomu s obyčajnou<br />
chrípkou. Väčšina lekárov ju lieči úplne<br />
rovnakým spôsobom u všetkých pacientov.<br />
Robíte rozdiely medzi pacientmi<br />
v liečbe?<br />
Homeopatia vychádza z toho, ako<br />
reaguje konkrétny človek. Keď som<br />
hovorila o príklade s informáciou,<br />
iste na ňu bude každý reagovať inak.<br />
To isté je pri chorobách: keď ľudia<br />
ochorejú na chrípku, reagujú na to<br />
rozdielne. Niekto má vysokú teplotu,<br />
suchý kašeľ, bude sa potiť, iný človek<br />
bude mať vlhký kašeľ, budú ho bolieť<br />
kĺby, hlava, atď. Takže podľa individuality<br />
symptómu – to je to, čo<br />
pri pokuse vykazuje práve tá látka<br />
– vyberáme príslušný liek.<br />
SG: Podľa čoho vyberá homeopat ten<br />
správny liek?<br />
Na základe kompletného vyšetrenia.<br />
To vyšetrenie je pomerne náročnejšie<br />
než u praktického lekára.<br />
Homeopat musí zhodnotiť oveľa<br />
viac symptómov. Musí zhodnotiť<br />
symptómy fyzické – ako každý lekár,<br />
vyšetriť pacienta, či má čapy na<br />
mandliach, suchú alebo vlhkú kožu,<br />
potiahnutý jazyk, zapálené hrdlo…,<br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
to sú všetko symptómy, ktoré skladáme<br />
do akejsi mozaiky, ktorá nám<br />
dá obrázok podľa ktorého predpisujeme<br />
homeopatický liek. Takže na<br />
jednej strane zisťujeme telesné, ale na<br />
druhej strane aj psychické príznaky.<br />
Každá choroba totiž zmení aj cítenie<br />
alebo vnímanie človeka. Inak sa cítime,<br />
keď nás bolí hlava, každý z pacientov<br />
sa pri chrípke môže cítiť inak<br />
a na nás je, aby sme aj to zhodnotili.<br />
SG: Pomáhajú vám pri vyšetrovaní pacientov<br />
aj nejaké prístroje?<br />
Samotná homeopatia nepotrebuje<br />
prístroje, pretože je založená na skutočnom<br />
pozorovaní príznakov pacienta<br />
a vyšetrení. Ale samozrejme<br />
žijeme dnes v dobe, kedy máme aj<br />
v medicíne množstvo<br />
prístrojov<br />
a vyšetrovacích<br />
metód. A dnes sa<br />
ukazuje, že nové<br />
vyšetrovacie metódy,<br />
ako je napríklad emisná pozitrónová<br />
tomografia nám postupom<br />
času vie zhodnotiť dynamické účinky<br />
funkcií rôznych telesných orgánov.<br />
Existuje však jedna metóda, ktorá<br />
spája akupunktúru a homeopatiu –<br />
a tou je elektroakupunktúra podľa<br />
Volla. Lekári, ktorí poznajú túto metódu,<br />
môžu pomocou nej vyťažiť ešte<br />
viac informácií pre správne predpísanie<br />
homeopatík. Touto metódou sa<br />
meria biopotenciál na akupunktúrnych<br />
bodoch. Princíp je podobný ako<br />
pri EKG, EEG a pod. Vyšetríme koncové<br />
body tzv. akupunktúrnych dráh,<br />
získame tabuľku plnú čísiel a podľa<br />
nich môžeme zhodnotiť, kde má pacient<br />
oslabenú energiu a podľa tzv.<br />
virtuálneho testu otestovať vhodný<br />
homeopatický liek. Dnes sa ukazuje,<br />
že by to mohla byť jedna z metód nového<br />
tisícročia.<br />
SG: Dajme tomu, že nebudem mať čas<br />
navštíviť homeopata, skolí ma cho-<br />
roba. Môžem si aj sama v lekárni kúpiť<br />
homeopatický liek? Alebo je nutná<br />
návšteva u homeopata, ktorý mi musí<br />
poradiť…<br />
Určite si môžete vybrať, pretože<br />
homeopatiká sú veľmi šetrné lieky.<br />
Pôsobia len svojím dynamickým<br />
účinkom a nemajú nežiadúce účinky,<br />
ako sme zvyknutí u každého iného<br />
lieku. Aj preto môžeme homeopatiká<br />
predpísať bez rizika novorodencom,<br />
dojčiacim ženám, tehotným. Existuje<br />
mnoho homeopatických špecialít<br />
na bežné prechladnutia, kašle,<br />
chrípky; ako si kupujete Panadol,<br />
tak si môžete kúpiť homeopatikum<br />
Paragrippe. Je to teda možné, vyriešite<br />
povrchové symptómy, ale pokiaľ<br />
ide o chronické choroby, je to vždy<br />
Správny liek sa vyberá podľa<br />
individuálnych symptómov<br />
záležitosť komplexná, ktorá má svoj<br />
koreň v dávnej minulosti. Týchto<br />
symptómov je mnoho, a tu potrebujete<br />
konzultáciu u homeopata, aby<br />
vám predpísal správnu liečbu.<br />
SG: Akým spôsobom sa homeopatiká<br />
užívajú a čo sa pri ich užívaní smie<br />
a nesmie?<br />
Homeopatiká väčšinou dostávame<br />
vo forme homeopatických granúl<br />
alebo bobúľ – to sú také cukrové guľôčky,<br />
ich hlavnou súčasťou je laktóza,<br />
sacharózy je tam minimum, takže sú<br />
vhodné aj pre diabetikov. Vo forme<br />
granúl je preto, lebo homeopatická<br />
látka je nejakým spôsobom napustená<br />
– alebo impregnovaná na tieto<br />
granule, aby mali čo najväčší povrch,<br />
pretože sa vstrebávajú slinami.<br />
Obvyklá dávka je päť granúl, ktoré<br />
necháme voľne rozpustiť na jazyku,<br />
pretože účinná látka sa vstrebáva<br />
slinami. Táto cesta príjmu lieku je<br />
veľmi priama, rýchlosť sa rovná skoro
Z D R AV I E<br />
tomu, ako keď pichneme nejakú látku<br />
priamo do žily. Lieky sa nesmú prehĺtať<br />
ani zapíjať, a musí sa dodržať<br />
tzv. neprítomnosť aromatickej látky<br />
v ústach, pretože napríklad mentolová<br />
chuť po zubnej paste, alebo po<br />
káve apod. môže zablokovať pôsobenie<br />
homeopatického lieku cez sliny.<br />
SG: Ako dlho môže trvať liečba napríklad<br />
tej spomenutej chrípky – keď nebudeme<br />
užívať antibiotiká ale iba homeopatiká?<br />
Samozrejme zase záleží na stave<br />
a situácii. Pokiaľ je človek normálne<br />
zdravý a náhle dostane chrípku, tak<br />
môže homeopatická liečba trvať tri až<br />
päť dní. Rozhodne je to však kratšia<br />
doba, než keď liečite chrípku inými<br />
spôsobmi. Máme aj homeopatiká,<br />
ktoré sa podávajú preventívne, napríklad<br />
Oscillococcinum. Samozrejme<br />
k správnej liečbe prispieva aj správna<br />
životospráva. Niekedy predpisujem<br />
aj liečbu kombinovanú s bežnými<br />
liekmi, pretože niekedy homeopatiká<br />
nestačia. Mám v opatere celý rad<br />
pacientov s chronickými chorobami,<br />
ktorým k bežným liekom pridávam<br />
homeopatický liek…<br />
SG: Keď prídem k praktickému lekárovi<br />
s tým, že ma často bolí hlava, pošle ma<br />
na odborné vyšetrenie. Aký je rozdiel<br />
v tom, keď prídem s rovnakým problémom<br />
k homeopatovi?<br />
Rozdiel je v tom, že homeopat<br />
bude vedieť, že vaša bolesť hlavy je<br />
iba symptóm, ktorý je akýmsi vrcholcom<br />
ľadovca vášho celkového zdravotného<br />
alebo psychického stavu. Lekára<br />
homeopata bude zaujímať, ako<br />
ste k tomu prišli, že vás bolí hlava, čo<br />
všetko s tým súvisí. Bude sa snažiť<br />
nájsť tzv. koreň príčiny – a k tomu<br />
môže byť niekedy dlhá cesta. Takže<br />
niekedy tzv. bolesť hlavy môže byť aj<br />
pre skúseného homeopata skutočne<br />
orieškom. A samozrejme vždy potrebujeme<br />
vyšetrenie – pretože hneď<br />
ako sa prejaví náhla bolesť hlavy, potrebujeme<br />
kvalitné neurologické vyšetrenie,<br />
vrátane všetkých komplementárnych<br />
(doplnkových) metód,<br />
aby sme vedeli, čo sa za tou bolesťou<br />
skrýva. Samozrejme neurológovia<br />
vedia, že minimálne deväťdesiat percent<br />
bolestí hlavy nemá žiadny nález<br />
ani na röntgene ani iných vyšetrovacích<br />
metódach a lieči tento symptóm<br />
analgetikami, ktoré tlmia bolesť. To<br />
iste nemusí byť ideálne, pretože tá<br />
bolesť sa potom stáva chronickou.<br />
Takže pokiaľ sa podarí u homeopata<br />
určiť koreň príčiny a vyriešiť ho, zbavíme<br />
pacienta symptómu a liečime<br />
zároveň aj pozadie tejto choroby.<br />
Homeopatia môže<br />
rozšíriť obzory<br />
celej medicíny<br />
SG: My sme teraz boli veľmi konkrétni.<br />
Ako postupujete pri liečbe pacientov,<br />
ktorí prekonávajú vážnejšie choroby?<br />
Hovorili ste, že vždy sa dá niečo urobiť,<br />
niečo vylepšiť...<br />
Keď je pacient vážne chronicky<br />
chorý, tak aj ja pri homeopatickej<br />
konzultácii vyžadujem, aby mi priniesol<br />
kópie všetkých prepúšťacích<br />
správ, všetkých vyšetrení, ktorými<br />
prešiel a snažím sa ich celkovo zhodnotiť.<br />
Pokiaľ sú to tzv. psychosomatické<br />
choroby alebo nejaké funkčné<br />
poruchy, ako je napríklad dyspeptický<br />
syndróm, keď pacient trpí nejakými<br />
tráviacimi ťažkosťami mnoho<br />
rokov, má za sebou rad vyšetrení,<br />
môže sa táto choroba homeopaticky<br />
celkom vyriešiť. Práve tak to môže<br />
byť aj u tých bolestí hlavy, o ktorých<br />
sme hovorili, ktoré nemajú organickú<br />
príčinu. Samozrejme u mnohých<br />
závažných chorôb, ako sú alergie,<br />
chronický únavový syndróm<br />
a nádorové ochorenia, potrebujeme<br />
celú medicínu a homeopatia môže<br />
byť len ako doplnková metóda. No<br />
v každom prípade pomôže pacientom<br />
zlepšiť energetiku, znížiť únavu,<br />
zlepšiť kvalitu spánku a života.<br />
SG: Vy školíte homeopatov, organizujete<br />
semináre pre lekárov. Majú dnes<br />
lekári záujem študovať homeopatiu?<br />
Je to ťažké. Homeopatia nie je v súčasnej<br />
dobe taká rozšírená, ako by<br />
si zaslúžila. Môže za to celý systém,<br />
ktorý sa viac zaoberá liečením chorôb<br />
než prevenciou. Možno je to systém,<br />
ktorý súvisí s tým politickým bojom<br />
v zdravotníctve… Homeopatia<br />
je metóda náročná na čas, na kvality<br />
lekára, vyžaduje ďalšie vzdelávanie<br />
a štúdium. Homeopatické kurzy prebiehajú<br />
cez víkendy. Než sa človek<br />
stane skúseným homeopatom, musí<br />
samozrejme uplynúť rad rokov, pretože<br />
tie skúsenosti získavate v procese,<br />
praxou, nielen z kníh… Kurzov<br />
je pomerne veľa, v Českej republike<br />
sú veľmi kvalitné, takže každý lekár<br />
môže študovať homeopatiu. A záleží<br />
na jeho rozhodnutí a jeho predpokladoch<br />
– či je ochotný prijať niečo nové<br />
do svojho myslenia a čiastočne zmeniť<br />
svoj prístup alebo rozšíriť svoje<br />
obzory. Dnes sa v súvislosti s homeopatiou<br />
hovorí až o zmene paradigmy<br />
(uhľa pohľadu), tak ako to bolo napríklad<br />
vo fyzike v čase, keď nastúpila<br />
kvantová fyzika, ktorá nezrušila<br />
Newtonove zákony, iba ich nejakým<br />
spôsobom obmedzila alebo skôr vymedzila<br />
a tak rozšírila obzory fyziky.<br />
Dnes sa ukazuje, že homeopatia môže<br />
rozšíriť obzory celej medicíny. Ideálne<br />
by bolo, keby každý lekár vedel, že<br />
existuje homeopatia a vedel ju zaradiť<br />
do svojho arzenálu liečebných metód.<br />
Homeopatikum totiž jednoduchým<br />
spôsobom môže uplatniť aj chirurg.<br />
Máme tiež lieky, ktoré urýchľujú hojenie<br />
zlomenín, rán, pooperačný priebeh<br />
atď. Samozrejme, nikto nebude<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Z D R AV I E<br />
po chirurgovi chcieť, aby študoval<br />
homeopatiu vo všetkých kontextoch,<br />
ale pokiaľ bude vedieť predpísať liek<br />
na zlepšenie pooperačného priebehu<br />
alebo urýchlenie hojenia zlomenín,<br />
tak to bude skvelé…<br />
SG: Ako sa v súčasnosti darí homeopatii<br />
v Českej republike?<br />
V posledných rokoch už vnímam<br />
posun, že mnoho lekárov má homeopatiu<br />
v povedomí. Tesne po revolúcii<br />
to tak nebolo. Žiaľ, doteraz<br />
na žiadnej lekárskej fakulte v Českej<br />
republike sa homeopatia nevyučuje.<br />
To je obrovská škoda, pretože<br />
študenti by určite mali otvorené uši<br />
a prijímali by túto metódu v rámci<br />
svojho štúdia veľmi dobre. Skúsení<br />
lekári, ktorí sú dnes v praxi dlhé<br />
roky, sú k homeopatii skeptickí – a to<br />
je normálne, tomu rozumiem, rovnako<br />
skeptická som bola aj ja, kým<br />
som homeopatiu nezačala študovať.<br />
Rozumiem kolegom, ktorí nevedia,<br />
čo môžu očakávať, pretože tú metódu<br />
nepoznajú. Preto, keď sa stretnú<br />
s pacientom, ktorý sa zmieni o homeopatickom<br />
lieku – vyjadrujú svoju<br />
nedôveru. Postupom času sa aj oni<br />
častejšie stretávajú s pacientmi, ktorí<br />
brali homeopatiká a vidia zlepšenie.<br />
Tí otvorenejší sa potom o to začnú<br />
zaujímať. Dnes mám mnoho kolegov,<br />
ktorí predtým veľmi nevedeli, kam<br />
ma zaradiť a čo ja to robím za metódu<br />
– a dnes mi bežne posielajú svojich<br />
pacientov, o ktorých si myslia, že<br />
by im homeopatia mohla pomôcť.<br />
SG: Je homeopatická liečba aspoň<br />
čiastočne hradená?<br />
Homeopatia v Českej republike nie<br />
je hradená. Tesne po revolúcii existovala<br />
na Morave jedna zdravotná poisťovňa,<br />
ktorá sa výrazne orientovala<br />
na prevenciu a preventívne programy<br />
a tá hradila prvú homeopatickú konzultáciu<br />
a homeopatické lieky. Ale poslancami<br />
bolo odhlasované, že je to<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
vlastne nadštandardná metóda, takže<br />
týmto zákonom táto poisťovňa zo dňa<br />
na deň skrachovala a odvtedy je homeopatia<br />
považovaná za nadštandard<br />
a nie je hradená. Homeopatické lieky<br />
hradí pacient v lekárni v plnej výške<br />
a konzultácia u lekára je tiež platená<br />
služba, pretože nemožno vykázať<br />
v poisťovni žiadne vyšetrenie.<br />
SG: Nie je to obmedzovanie slobody<br />
pacienta, keď si nemôže vybrať, akým<br />
spôsobom chce byť liečený?<br />
Áno, samozrejme, môj názor to<br />
je. Niekedy hovorím, že tí pacienti,<br />
ktorí už trochu pochopili a chcú<br />
inak, majú zdravotnú starostlivosť<br />
hradenú dvakrát. Všetci totiž samozrejme<br />
zo zákona platia zdravotné<br />
poistenie a homeopatické služby,<br />
ktoré využívajú, si musia platiť tiež<br />
sami. Navyše skutočne zo svojich 15-<br />
-ročných skúseností môžem povedať,<br />
že pacienti s chronickými chorobami,<br />
ktorí sa liečia homeopatickým<br />
spôsobom, alebo ktorí liečia akútne<br />
epizódy homeopatikami, sú oproti<br />
ostatným oveľa zdravší. Takže v podstate<br />
šetria peniaze nielen sebe ale<br />
aj poisťovniam. Mohla by to byť aj<br />
určitá výzva, keď vieme, že zdravotníctvo<br />
je vo finančnej kríze, zamýšľať<br />
sa aj nad inými metódami, ktoré by<br />
nám pomohli túto situáciu riešiť.<br />
SG: Homeopatické vyšetrenie určite<br />
vyžaduje aj iný prístup od samotných<br />
pacientov. Je to tak?<br />
Áno, a to hlavne ten, že sa skutočne<br />
chcú liečiť. Pretože niektorí<br />
ľudia, ktorí majú svoj symptóm, síce<br />
sa sťažujú, že sú chorí, no v podstate<br />
sa ho snáď ani nechcú zbaviť. Navyše<br />
– homeopat má množstvo otázok.<br />
Napríklad sa vás spýta: ako vás<br />
bolí hlava? – ľudia nevedia, nie sú<br />
schopní popísať, čo im bolesť hlavy<br />
zhoršuje, čo im zlepšuje, popísať<br />
svoje pocity, pretože si už navykli ich<br />
vôbec nepozorovať. Sotva pocítia nejakú<br />
malú bolesť, vezmú si prášok,<br />
aby tú bolesť nemali. Tento prístup<br />
sa podobá tomu, akoby ste na palubnej<br />
doske auta mali kontrolku, ktorá<br />
svieti, že nemáte dostatok brzdovej<br />
kvapaliny. A vy len vymontujete žiarovku<br />
a vôbec sa nestaráte o príčinu.<br />
Bolesť hlavy je väčšinou príznakom<br />
niečoho – niekedy toho, že sa človek<br />
preje, že sa nevyspí – a potom prebíja,<br />
tlmí tieto symptómy analgetikami,<br />
aby mohol zase niečo robiť. To isté<br />
pozorujem aj u lekárov – aj oni by<br />
mali vedieť pozorovať tie symptómy,<br />
aby dokázali rozlíšiť ich nuansy, odtiene.<br />
Dnes máme množstvo prístrojov<br />
a vyšetrovacích metód, ale niekedy<br />
sa vytráca akási citlivosť.<br />
Homeopatické liečenie je vždy proces<br />
– zvlášť u chronických chorôb,<br />
ktoré majú väčšinou príčinu v problémoch,<br />
ktoré vznikli napríklad pred<br />
piatimi alebo desiatimi rokmi a nejakým<br />
spôsobom sa vyvíjali, až dospeli<br />
do určitého neúnosného štádia.<br />
Homeopat je ten, ktorý sa zaoberá<br />
celou históriou choroby – od koreňa<br />
až po ten súčasný výsledok a pacient<br />
musí spätne prejsť celou fázou toho<br />
procesu. Takže homeopatiká nie sú<br />
zázračné guľôčky. Nikdy si nepredstavujte,<br />
že zhltnete päť homeopatických<br />
guľôčok a vymiznú vám symptómy,<br />
ktoré sa zbierali roky. To proste<br />
nie je možné, pretože homeopatia<br />
tiež nie je perpetuom mobile. No je<br />
to metóda, ktorá môže prispieť k harmonizácii<br />
celého vášho tela vrátane<br />
psychiky.<br />
Rozhovor viedla Marie Šuláková
R E P O R TÁ Ž<br />
Slnko, seno, biomasa…<br />
Sebestačná – tak by sa dala jedným slovom charakterizovať malá dedinka Hostetín na Uherskom Hradišti, v ktorej sa už<br />
mnoho rokov snažia o život šetrný k prírode. Dnes tomu hovoríme aj trvalo udržateľný život. Hostetín sa rozprestiera na<br />
úpätí Bielych Karpát, len niekoľ ko kilometrov od hraníc so Slovenskom. V dedine žije 230 obyvateľov a keď sa len pár kilometrov<br />
pred cieľom opýtate– kadiaľ do Hostetína – mnohí ľudia len pokrčia plecami… Prichádzam do Hostetína<br />
v smere od Luhačovic, podľa mapy je to kúsok za Slavičínom. Lesnaté serpentíny, kopcovitá krajina – všade je zeleno.<br />
Do Hostetína sa neprichádza, do Hostetína sa schádza. Hneď za poslednou zákrutou vidíte dedinu ako na dlani…<br />
Prečo sebestačná? Od počiatku deväťdesiatych<br />
rokov miestny obecný<br />
úrad v spolupráci so štátnou správou<br />
a mimovládnymi organizáciami<br />
presadil niekoľko modelových projektov<br />
v oblasti životného prostredia.<br />
Pod obcou je postavená koreňová čistička<br />
odpadových vôd a väčšinu domov<br />
vykuruje obecná výhrevňa na<br />
drevnú štiepku. Na desiatich hostetínskych<br />
domoch sú nainštalované<br />
slnečné kolektory a od roku 2000<br />
občianske združenie Tradice Bílých<br />
Karpat vyrába v miestnej muštárni<br />
jablčný mušt, ktorý sa honosí značkou<br />
Bio. Ale to nie je všetko.<br />
Súbor úspešne riešených príkladov,<br />
ako žiť šetrne v súlade s prírodou, sa<br />
stal základom Centra Veronica Hostetín.<br />
A práve v tomto centre pracuje<br />
aj Věra Pospíšilíková, ktorá sa stala<br />
našou sprievodkyňou po Hostetíne.<br />
Stretli sme sa pri Ekologickom dome,<br />
ktorý centrum otvorilo hneď vedľa<br />
muštárne na jeseň roku 2006.<br />
„Pracujem tu ako garantka vzdelávacích<br />
programov. Množstvo peňazí,<br />
ktoré sme potrebovali na stavbu<br />
nízkoenergetickej budovy, doplnili<br />
súkromní darcovia. Väčšiu časť sme<br />
zaplatili zo Spoločného regionálneho<br />
operačného programu – celkovo<br />
o niečo viac ako 23 miliónov<br />
korún“, hovorí. Dom slúži na konanie<br />
seminárov, vzdelávanie aj ubytovanie<br />
– hlavne však má byť príkladom<br />
ekologického bývania.<br />
Hneď za domom stojí starodávny<br />
drevený domček. Dozvedám sa, že<br />
práve to je tá slávna sušiareň ovocia.<br />
Ešte raz sa našej sprievodkyni ospravedlňujem,<br />
že som sa spýtala „na tú<br />
drevenú chatrč“. „No to snáď nie“,<br />
desí sa. „To je posledná funkčná sušiareň<br />
z pôvodne desiatich, v ktorých<br />
sa sušilo ovocie ešte v prvej polovici<br />
20. storočia. Táto Chmelová sušiareň<br />
stojí v záhrade za muštárňou pravdepodobne<br />
už od počiatku 19. storočia<br />
a aj dnes sa v nej podľa pôvodných<br />
postupov sušia jablká, hrušky<br />
a trnky.“ Ovocinárstvo malo v minulosti<br />
v dedine a vôbec v celej tejto oblasti<br />
obrovský význam pre miestnych<br />
hospodárov. Rovnako ako na celom<br />
moravsko-slovenskom<br />
pomed<br />
z í s a aj<br />
v Hostet í ne<br />
sušilo ovocie<br />
v rustikálnych<br />
sušiarňach. Tú<br />
poslednú bola<br />
z r e k o n š t r u -<br />
ovala v roku<br />
1999 miestna<br />
Ekologický dom Centra Veronica<br />
ochranárska organizácia. Odvtedy sa<br />
tu ročne spracuje okolo štyroch ton<br />
čerstvého ovocia pre potreby miestnych<br />
aj cezpoľných.<br />
Obec leží v oblasti chránenej krajinnej<br />
oblasti Biele Karpaty. Pôda tu<br />
nikdy nebola príliš vhodná na pestovanie<br />
bežných poľnohospodárskych<br />
plodín, takže sa tu pestovali hlavne<br />
ovocné stromy. Ovocie potom ľudia<br />
používali nielen pre vlastnú potrebu,<br />
no často si vylepšovali rodinný rozpočet<br />
aj predajom sušeného ovocia.<br />
„Sušiareň stojí v sade,<br />
pretože sa v nej muselo<br />
vo dne v noci kúriť,<br />
a ľudia tak chceli<br />
predísť požiarom svojich<br />
obydlí“, vysvetľuje<br />
Věra Pospíšilíková.<br />
„Domček má dve časti.<br />
Z jednej strany sa na<br />
Věra Pospišilíková<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Sušiareň<br />
Pastier – má obec ochraňovať…<br />
R E P O R TÁ Ž<br />
sa riešenie“, hovorí Věra Pospíšilíková.<br />
Dozvedám sa, že koreňové čističky<br />
odpadových vôd sú v podstate<br />
umelými mokraďami s výsadbou<br />
bežných mokradných rastlinných<br />
druhov, a využívajú prírodné samočistiace<br />
procesy v pôdnom prostredí<br />
nasýtenom vodou. Samočistiaci proces,<br />
ku ktorému v koreňových čističkách<br />
dochádza, je založený na<br />
schopnosti baktérií degradovať organické<br />
znečistenie. Význam mokradných<br />
rastlín, vysadených v koreňovej<br />
čističke spočíva predovšetkým<br />
v tom, že ich korene prevzdušňujú<br />
substrát a poskytujú tak prostredie<br />
pre rozvoj baktérií, odbúravajúcich<br />
organickú hmotu. Príjem a využívanie<br />
organických látok z odpadových<br />
vôd rastlinami má pri čistení odpadových<br />
vôd druhotný význam. „Výhodou<br />
koreňových čističiek oproti<br />
klasickým sú nízke prevádzkové nácie<br />
správne usušené, nie však presušené,<br />
nedosušené, alebo dokonca<br />
vyúdené…<br />
Po náučnom chodníku, ktorý spája<br />
dôležité a zaujímavé miesta v obci<br />
sa ideme pozrieť od sušiarne na koreňovú<br />
čistiareň odpadových vôd.<br />
Stretávame starého muža, ktorý na<br />
svojom pozemku okopáva zemiaky<br />
a sprievodkyňa ma hneď upozorňuje,<br />
aby som schovala diktafón. „Ľudia<br />
sú tu už trochu alergickí na novinárov<br />
a ľudí, ktorí ich okukávajú, ako<br />
v nejakej zoo. Chcú žiť svoj pokojný<br />
život, ale dedina je svojím spôsobom<br />
unikátna, a tak priťahuje pozornosť<br />
tisícok ľudí ročne“, vysvetľuje.<br />
Za lávkou nad potokom, do ktorého<br />
priteká už pomerne čistá voda<br />
z jazierka, prečistená koreňovou čističkou,<br />
míňame vodníka. V dedine<br />
je rozmiestených viacero drevených<br />
sôch. „Zostali tu po česko-slovenskom<br />
sympóziu v roku 2002. Sochy<br />
zdobia krajinu v okolí Hostetína<br />
a susedných obcí. Ich rozmiestenie<br />
nie je náhodné. Stoja na miestach<br />
opradených povesťami a v lokalitách<br />
s výnimočným výhľadom či inak<br />
zaujímavých. Výnimočným a od<br />
všetkých ostatných dubových sôch<br />
odlišným dielom je Letecké srdce. Je<br />
pomníčkom amerických letcov, ktorí<br />
zahynuli v roku 1944 pri neďalekom<br />
Šanove.“…Ale vráťme sa k čističke.<br />
V obci ju postavili v roku 1996. Dôvod?<br />
„Chýbala tu čistička odpadových<br />
vôd, a pod obcou bola na potoku<br />
navyše postavená nádrž na<br />
pitnú vodu, takže bolo nutné, aby sa<br />
odpad nevypúšťal do vody a hľadalo<br />
dosky vešajú debničky s nakrájaným<br />
ovocím, v druhej časti je pec,<br />
ktorá ovocie zahrieva a suší. Do jednej<br />
debny sa vojde 20 kíl čerstvého<br />
ovocia, takže naraz možno usušiť až<br />
120 kíl ovocia,“ vypočítava.<br />
Zaujímavé je aj to, že niekoľko<br />
obyvateľov Hostetína našlo v dedine<br />
svoje uplatnenie: v obecnej výhrevni,<br />
v muštárni alebo práve v sušiarni<br />
pani Bartošová. Dohovára sa<br />
s ľuďmi, kedy privezú ovocie, koľko<br />
ho chcú usušiť, a kedy si poňho prídu.<br />
A potom sa primeraným prikladaním<br />
do pece stará o to, aby bolo ovo-<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Vodník<br />
R E P O R TÁ Ž<br />
klady, jednoduchá obsluha a schopnosť<br />
absorbovať veľké výkyvy v zložení<br />
a množstve odpadových vôd“,<br />
uzatvára sprievodkyňa z centra Veronica.<br />
Vystúpali sme do kopca k lesu,<br />
odkiaľ je nádherný pohľad na celú<br />
dedinu – na domčeky<br />
a kopec zvaný Jahodiska.<br />
Niečo tu nesedí.<br />
Namiesto veľkých šírych<br />
rodných lánov vidím, že<br />
sa krajina podobá takej,<br />
akú vidíme za hranicami<br />
našej krajiny – napríklad<br />
v Rakúsku. A je to tak. „To je<br />
aktivita obce, ktorá chce, aby krajina<br />
vyzerala ako za starých čias. Veľké<br />
lány rozčlenili znovu na malé políčka.<br />
Medzi nimi sú namiesto hraníc<br />
nasadené stromy…“ hovorí Věra<br />
Pospíšilíková.<br />
V obecnej výhrevni to krásne vonia<br />
drevom. Kotol na spaľovanie drevnej<br />
štiepky vykuruje 70 domov a okrem<br />
radiátorov zohrieva aj vodu.<br />
Cestou cez dedinu si všímam ešte<br />
drobné pamiatky v krajine. Božie<br />
muky sú novo opravené, stromy<br />
vyzerajú zdravo. Kým prídeme do<br />
muštárne, moja spoločníčka ma upozorňuje<br />
na ďalšiu zaujímavosť, ktorou<br />
je verejné osvetlenie v obci. „Lampy<br />
sa rekonštruovali tak, že príkrov zospodu<br />
nie je vypuklý, takže svetlo sa<br />
nerozptyľuje a osvetľuje len potrebné<br />
miesta. Hlavne ale neláka nočný<br />
hmyz a neoslňuje oblohu. Súčasťou<br />
šetrného osvetlenia sú aj úsporné žiarovky“.<br />
Naša cesta sa uzatvára opäť pred<br />
Ekologickým domom. Vchádzame<br />
do vedľajšieho objektu, do obecnej<br />
muštárne. So značkou Bio to nie je<br />
také jednoduché. Ovocinári, ktorí si<br />
chcú privyrobiť, musia pestovať tradičné<br />
krajové odrody jabloní a musia<br />
si obstarať aj zvláštny certifikát.<br />
S propagáciou na obnovenie krajových<br />
odrôd pomáha práve občianske<br />
združenie Tradice Bílých Karpat.<br />
Pokiaľ sa miestnym nepodarí<br />
pôvodné odrody naštepiť, môžu využiť<br />
tzv. genofondový sad, kde sú<br />
vysadené tie najzaujímavejšie odrody<br />
z regiónu. „Pre hospodárov je<br />
Obecná muštáreň<br />
Výhodou koreňových čističiek sú nízke prevádzkové<br />
náklady, jednoduchá obsluha a schopnosť absorbovať<br />
veľké výkyvy v zložení a množstve odpadových vôd<br />
to motivácia. Môžu si aspoň privyrobiť,<br />
a navyše si tak poradia s ovocím,<br />
ktoré by už nespotrebovali. Keď<br />
tu máme dostatok jabĺk na celý deň<br />
práce, umyjú sa, dajú do lisu, a potom<br />
už to poznáte…“, vysvetľuje<br />
Věra Pospíšilíková. A ako chutí biomušt?<br />
Rovnako ako za čias našich<br />
babičiek. Nie sú v ňom konzervačné<br />
látky, konzervuje sa iba pasterizáciou.<br />
Hostetín ukazuje, že život v súlade<br />
s prírodou je možný aj v dnešnej<br />
dobe. Že nie vždy je treba cestovať<br />
za prácou do mesta, a že aj malá dedina<br />
môže byť sebestačná zo zdrojov,<br />
ktoré má na dosah ruky. Takému<br />
modelu, pokiaľ v neho veríme, sa<br />
môžeme aspoň približovať. Hostetín<br />
je dedina, v ktorej ľudia žijú – nie<br />
iba prespávajú.<br />
Marie Šuláková<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
N A Z A M Y S L E N I E<br />
NÁSILIE A<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
„Nemôžem byť veriaci, lebo som videl ako biskup svätil delá Hitlerovej armáde.“ „Verím<br />
v Boha ale neverím cirkvám, lebo sa usilujú najmä o svoj vlastný prospech“.<br />
„Moslimovia nás považujú za neveriacich a keby mohli, povraždili by nás všetkých.“<br />
Tieto a podobné výroky sú dosť často používané ako argument, že je lepšie „neveriť<br />
v nič“, prípadne že je namieste považovať duchovne hľadajúcich ľudí za<br />
(v lepšom prípade) neškodných bláznov, v horšom skrytých teroristov. Na podporu<br />
takýchto postojov poslúžia aj z času na čas sa objavujúce prípady zločinov<br />
a ľudských zlyhaní, ktoré sa dávajú do súvisu so zaklínajúcim slovom „sekta“.<br />
Skutočne sa skrývajú v jadre náboženských učení zárodky násilia a vojen?<br />
NÁSILIE<br />
V POSVÄTNÝCH<br />
KNIHÁCH<br />
Bhagavadgíta, Biblia, Korán – v každej<br />
z týchto posvätných kníh svetových<br />
náboženstiev nájdeme príklady<br />
„povoleného násilia“, neraz i v mene<br />
viery. Už tento fakt stačí väčšine ľudí<br />
na to, aby s horlivosťou poukazovali<br />
na nebezpečnosť náboženských učení.<br />
Dejiny im pritom čiastočne dávajú za<br />
pravdu, nejedna nezmyselná vojna<br />
začala z náboženských dôvodov. Rozoberme<br />
si to však podrobnejšie:<br />
v ktorých prípadoch náboženstvá dovoľujú<br />
násilie? Začnime od jedného<br />
z najstarších diel náboženskej literatúry<br />
vôbec.<br />
BHAGAVADGÍTA<br />
„Pieseň vznešeného“, ako sa Bhagavadgíta<br />
nazýva, začína bojovou scénou,<br />
kde oproti sebe stoja príslušníci znepriatelených<br />
rodov. Na jednej strane je<br />
tu vojvodca Ardžuna spolu so svojím<br />
duchovným učiteľom Krišnom, obklopený<br />
svojimi vernými. Na druhej<br />
strane je početná presila nepriateľskej<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
armády, ktorá reprezentuje sily zla.<br />
V radoch nepriateľov spoznáva Ardžuna<br />
vlastných príbuzných, dokonca<br />
aj náboženských predstaviteľov, ktorým<br />
kedysi preukazoval úctu. Klesá<br />
na mysli a zmieta sa vo vnútornej dileme,<br />
volajúc na pomoc svojho priateľa<br />
Krišnu: „Aký úžitok by nám prinieslo,<br />
keby sme vyhladili svoje vlastné<br />
príbuzenstvo? Aj keď ich myseľ, zatemnená<br />
chtivosťou, nevidí zlo vo vyhladení<br />
rodiny ani v nepriateľstve voči<br />
priateľom, prečo by sme my, Krišna,<br />
ktorí máme taký jasný pohľad, upadli<br />
do rovnakého omylu?(...)“ Krišnova<br />
odpoveď ukazuje nastávajúci súboj<br />
v hlbších súvislostiach:„ Nariekaš nad<br />
tými, ktorí si to nezaslúžia, Ardžuna!<br />
Aj keď hovoríš múdro, tí, ktorí sú ešte<br />
múdrejší, netrúchlia pre živých ani pre<br />
mŕtvych.(...) Kto sa domnieva, že duch<br />
sídliaci v smrteľnom tele zabíja, alebo<br />
môže byť zabitý, ten nespoznal Pravdu:<br />
duch neusmrcuje a nemôže byť usmrtený.<br />
Duch sa nikdy nerodí a nikdy neumiera.<br />
(..) Uvažuj o svojej povinnosti<br />
a nechvej sa, lebo nie je nič lepšie pre<br />
vojvodcu, než aby viedol spravodlivý<br />
boj. Ale odmietnuť tento spravodlivý<br />
boj, zradiť svoju vlastnú povinnosť<br />
a česť, znamená spáchať hriech. Ak to<br />
urobíš, bude tebou svet navždy pohŕ-<br />
dať. (...)“ Aby sme posúdili oprávnenosť<br />
tejto výzvy do boja, musíme sa<br />
vrátiť v čase približne o 4000 rokov<br />
späť. Krišna, jeden z najznámejších<br />
duchovných učiteľov Indie, prichádza<br />
so svojou myšlienkou neviditeľného<br />
Boha, stojaceho nad celou plejádou indických<br />
bohov, s ideou spravodlivého<br />
usporiadania spoločnosti do krajiny,<br />
kde nachádza miestami uctievačov<br />
démonov, prinášajúcich krvavé obete,<br />
inde aj pokročilejšie vrstvy, kde však<br />
prevláda boj o moc a útlak. Samotný<br />
Krišna so svojimi stúpencami je napádaný<br />
a neskôr prinútený bojovať.<br />
V Bhagavadgíte preto ostali zachované<br />
poukazy na duchovné súvislosti<br />
boja, aj keď horliví vyznávači tejto<br />
knihy patria medzi najmierumilovnejšie<br />
náboženské skupiny vôbec.
N A Z A M Y S L E N I E<br />
STARÝ ZÁKON<br />
Zápisy mnohých generácií so stovkami<br />
príbehov o tom, ako Boh zasahuje<br />
do života židovského národa<br />
tvoria Starý zákon. Aj v ňom nachádzame<br />
správy o bitkách a vojnách podobných<br />
tým v Bhagavadgíte. Boh tu<br />
prostredníctvom svojich stúpencov<br />
takisto zasahuje do behu dejín a dokazuje<br />
tak svoju priazeň a moc. Niektorých<br />
výrokov z týchto častí Starého<br />
zákona sa držia príslušníci niektorých<br />
radikálnych židovských a kresťanských<br />
skupín dodnes. Boh Izraela,<br />
podobne ako je to pri Krišnovi v Indii,<br />
vyzbrojuje svojich verných nie početnou<br />
prevahou, ale posilnením ducha<br />
a prepožičaním schopností, potrebných<br />
na boj. Vďaka cnostiam a Božej<br />
pomoci izraelské kmene zjednotené<br />
pod vlajkou viery porazili napríklad<br />
stúpencov pohanského kultu Baala.<br />
Boh však izraelitom nepomáha vždy<br />
– akonáhle sa jeho „vyvolený národ“<br />
odvráti od života vo viere a začne<br />
podliehať temným vplyvom, prichádza<br />
trest. Ako hovorí Boh prostredníctvom<br />
svojich prorokov: „neposlušných<br />
vydám do rúk nepriateľom“.<br />
KRESŤANSTVO<br />
Aj keď je Ježiš z Nazaretu súčasnými<br />
cirkvami predstavovaný najmä ako<br />
stelesnenie Lásky a dobroty, z jeho vyjadrení<br />
jasne vyplýva, že nemohol byť<br />
iba mierumilovným zvestovateľom<br />
Božieho kráľovstva. Stačí tu spomenúť<br />
jeho „vyčistenie chrámu“ od peňazomencov<br />
s bičom v ruke. Od mocenských<br />
a vojnových chúťok mal však<br />
ďaleko – neprijal ani úlohu vodcu židovského<br />
povstania proti Rímu. Ježiš<br />
tušil, že sa jeho učenie bude zneužívať.<br />
Dokazujú to jeho výroky adresované<br />
nasledovníkom: „Nie každý, kto mi<br />
hovorí Pane, Pane!, vojde do kráľovstva<br />
nebeského, ale kto činí vôľu môjho<br />
Otca nebeského.“ A čo považoval Ježiš<br />
za život podľa vôle Božej? Napríklad<br />
násilie chápal Ježiš v omnoho širších<br />
súvislostiach, ako my dnes. Za hriech<br />
považoval dokonca aj „nevinné“ posudzovanie<br />
či odsudzovanie blížnych,<br />
ktoré je takou obľúbenou kratochvíľou<br />
ľudí dnes.<br />
ISLAM<br />
Stačí niekoľko záberov na rozvášnený<br />
dav ozbrojencov so samopalmi<br />
v rukách, ktoré sa objavia v televízii<br />
a priemerný divák je presvedčený, že<br />
toto je pravý obraz moslimov. Teroristické<br />
činy, samovražedné atentáty<br />
– je toto autentický islam? V samotnom<br />
Koráne je jednoznačne<br />
zakázané zabíjanie žien a detí aj vo<br />
vojne. Násilie je možné ospravedlniť<br />
len v prípade, že je komunita moslimov<br />
sama napadnutá. Islam akceptuje<br />
aj náboženskú slobodu. Korán<br />
nabáda veriacich moslimov: „Nehádajte<br />
sa s ľudom písma (t.j. židmi<br />
a kresťanmi, pozn.red.), iba ak v najlepšom<br />
úmysle, okrem tých, ktorí<br />
konali neprávosti. Tí, ktorí sa hádajú<br />
o Bohu, potom ako ho vypočuli, tých<br />
základ je falošný u ich Pána. Príde<br />
na nich hnev a prísny trest. (Korán<br />
42:16)“ Samotný Mohamed v mnohom<br />
nadväzuje na židovských prorokov,<br />
ako bol Abrahám a tiež na učenie<br />
Ježiša z Nazaretu. „Mesiáš Ježiš, syn<br />
Márie, je poslom Božím, je slovom<br />
Boha, ktoré vložil do Márie a duchom<br />
z neho vychádzajúcim.“ (Korán 4:171)<br />
Cieľom Mohameda bolo očistiť židovské<br />
a kresťanské učenie od „bludných<br />
názorov“, ktoré podľa neho spôsobili<br />
ich úpadok. V mnohých islamských<br />
krajinách môžu v pokoji a bezpečí žiť<br />
a vyznávať svoju vieru aj kresťania.<br />
Možno tu spomenúť napríklad Egypt,<br />
alebo pokojné spolunažívanie moslimov,<br />
židov a kresťanov v Sýrii či Bulharsku<br />
a aj stáročia mieru v bývalej<br />
Juhoslávii, ktoré rozhodne neukončil<br />
islam. Až do začiatku križiackych vojen<br />
trval náboženský mier aj na území<br />
dnešného Izraela. Odpor moslimov<br />
vyvolala koncom 19. storočia najmä<br />
politika svetových mocností, ktoré si<br />
rozdelili arabský polostrov na sféry<br />
záujmu kvôli rope. Koloniálne vojny<br />
na severe Afriky spôsobili vznik<br />
ozbrojených hnutí, ktoré vyústili do<br />
osamostatnenia jednotlivých štátov.<br />
Aj násilie v dnešnej Palestíne je<br />
v prvom rade súbojom ozbrojených<br />
skupín v rámci národnooslobodzovacieho<br />
boja a má len veľmi okrajový<br />
súvis s islamom.<br />
ZÁVEROM<br />
Čo je skutočným myšlienkovým bohatstvom<br />
svetových náboženstiev<br />
a čo je už politická propaganda – to<br />
by mal každý človek preskúmať sám<br />
skôr, než sa rozhodne vynášať rozsudky<br />
nad ktoroukoľvek náboženskou<br />
komunitou. Je nešťastným omylom<br />
zavrhovať vieru a hľadanie Boha<br />
len preto, že sa náboženské cítenie<br />
môže zvrhnúť na fanatizmus a nenávisť<br />
voči inak zmýšľajúcim. Napokon<br />
to, ako náboženské posolstvá chápu<br />
a interpretujú veriaci, je vecou ich<br />
vlastnej slobodnej vôle a zodpovednosti.<br />
Ak niekto používa náboženstvo<br />
ako nástroj moci, znamená to,<br />
že vlastný zmysel učení nikdy nepochopil<br />
a ako taký nemôže byť považovaný<br />
za veriaceho.<br />
Roman Levický<br />
Poznámky:<br />
1) (Evanjelium podľa Matúša 7/21)<br />
Literatúra:<br />
(1) Kevin O´Donnell: Dejiny veľkých ideí, vyd.<br />
Ikar 2005<br />
(2) Bhagavadgíta: Vyd. Santal 2007<br />
(3) Biblia, vyd. Slovenská evanjelická cirkev<br />
a.v. v r. 1990<br />
(4) Korán, Academia 2000<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
N Á ZO R Y<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 12/2007, vyšlo 1. 6. 2007.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Júlia Faberová,<br />
Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />
Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Igor Vojtek<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Alena Nairn, Praha<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
Steve Cukrov, Irvine, USA/* (1); C. Lim, Kuala Lumpur, Malajzia/* (2);<br />
K. Franková, Brno (2); L. & C. Mckie, Christchurch, Nový Zéland/* (2, 31);<br />
anonym/* (3, 11, 15–19); J. B. A. Tissier, Versailles, Musée national du<br />
château (3, 5); Hieronymus Bosch, Prado, Madrid (7); AGK Berlin (8, 10, 37);<br />
E. Lam, Amersfoort, Holandsko/* (19); S. Van der Iaan, Breda, Holandsko/*<br />
(19); S. Rothstein, Babylon, USA/* (19); N. Chan, Hong Kong/* (20);<br />
anonym/* (21, 22); M. Zagajewska, Varšava, Polsko/* (22); N. Pogson,<br />
Dunrobin, Kanada/* (22); N. Boundariver, Moskva, Rusko/* (22); www.<br />
conventopadrepio.com (23, 24, 26, 27); Gerald J. Adamic, www.franciscanarchive.org<br />
(24, 25); D. Boiteau, Vichy, Francia (23–27); H. Mirabella,<br />
Hachenburg, Nemecko/** (28, 36); M. Scherf/** (28, 29); anonym/** (29,<br />
30); A. Booth, Sydney, Austrália/** (30); Sandra Binner, Švajčiarsko (31–<br />
33); J. Gough, Poole, Velká Británia/* (32); Aleksejs J., Riga, Litva/* (32);<br />
T. Sudihadi, Singapur/* (33); R. Sumners, Toronto, Kanada/* (33); P. Lane,<br />
Lithgow, Austrália/* (33); M. Bibikova, Rusko/** (34); C. Vineyard, Langley,<br />
Kanada/** (34); F. Müller, Vaterstetten, Nemecko/* (35, 36); D. Salcher,<br />
Neukirchen, Nemecko/* (35); J. Častka, Liberec/* (35); G. Pil, Syktyvkar,<br />
Rusko/* (36); C. Nitu, Bukurešť, Rumunsko/* (39); F. Kienas, Freiburg,<br />
Nemecko/* (38). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.<br />
com.; **) – iStockPhoto.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázk y,<br />
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />
súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne<br />
budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Smrt duše<br />
So záujmom som si prečítal Vaše<br />
stránky, dá sa nejako inak vysvetliť<br />
nasledujúca citácia: „Pri telesnej<br />
smrti nezomrie ani jeden atóm duše.<br />
Vlastný dej smrti nie je nič iné než narodenie<br />
sa do jemnohmotného sveta.<br />
Podobá sa zrodeniu do hrubohmotnosti.“<br />
O túto tému sa veľmi zaujímam,<br />
ale toto si jednoducho nedokážem<br />
vysvetliť.<br />
Honza<br />
Odpoveď:<br />
Vedomie osobnosti, teda pocitu<br />
vlastného „ja“, vychádza z duše človeka,<br />
ktorá svojím duchovným druhom<br />
nemá nič spoločné s pozemským<br />
telom. S týmto telom je iba<br />
dočasne spojená počas jedného pozemského<br />
života. Duša človeka začína<br />
nadväzovať spojenie so svojím<br />
pozemským telom už od okamihu<br />
počatia a toto spojenie s ním rozväzuje<br />
v procese umierania a smrti.<br />
Vlastný človek, teda duša, získava pozemské<br />
telo iba ako nástroj, ktorého<br />
zásluhou sa môže v hmotnosti prejavovať<br />
a získavať skúsenosti. Tie majú<br />
byť potom pre človeka základom<br />
jeho vnútorných premien, ktoré sú<br />
zapísané v jeho duši ako jeho vlastnosti<br />
a sklony. To je jediný skutočný<br />
majetok človeka, ktorý ho sprevádza<br />
na onen svet. Narodenie a smrť otvárajú<br />
duši človeka cestu striedavo z<br />
onoho sveta na tento svet a opačne,<br />
pretože oba svety sú úzko spojené.<br />
Od onoho sveta sme len zdanlivo oddelení<br />
obmedzenosťou svojich zmyslových<br />
orgánov.<br />
Vážená redakcia,<br />
som čitateľom i predplatiteľom<br />
Vášho časopisu, v ktorom som doteraz<br />
nachádzal okrem pekného vzhľadu<br />
aj množstvo zaujímavých, poučných<br />
a obohacujúcich článkov. Posledné<br />
dve čísla Sveta Grálu však obsahujú<br />
aj veci, ktoré sa mi nepáčia a voči ktorým<br />
mám výhrady. V súvislosti s najnovším,<br />
12 číslom chcel by som zareagovať<br />
na článok Zázraky 20. storočia<br />
– Páter Pio. Býva všeobecným pravidlom,<br />
že ak sa vážne a zodpovedne<br />
píše o nejakom probléme, či o osobnosti<br />
v takomto veľkom rozsahu ako<br />
v tomto prípade, autor článku si dá<br />
záležať na tom, aby informácie pre<br />
svoju prácu čerpal z viacerých zdrojov,<br />
z rôznych zorných uhlov. V serióznych<br />
časopisoch sa vec posudzuje<br />
z viacerých strán, samozrejmé je<br />
tiež to, že sa preskúma a prípadne aj<br />
zohľadňuje tiež názor oponentov, či<br />
skeptikov.“ (...) „Posielam Vám ako<br />
darček knižku Johna A. Schuga Páter<br />
Pio.(....) Z viet zo strany 116-117<br />
knihy Páter Pio bolo potom pánom<br />
Levickým s manipulátorským fortieľom<br />
skúseného cenzora vyselektované<br />
a v SG uverejnené to, čo sa ideologicky<br />
ako-tak ponáša na to, čo by mohlo byť<br />
v zhode s učením Hnutia Grálu a čo<br />
aspoň trochu zaváňa náznakom určitej<br />
duchovnosti.“ (...)„Ďalej by som<br />
rád uviedol niekoľko ukážok z knižky<br />
Johna A. Schuga Páter Pio. Nechcem<br />
to robiť preto, aby som vnucoval svoj<br />
osobný pohľad jej prípadnému čitateľovi.<br />
Nech si ju každý prečíta sám<br />
a nech si urobí o nej svoj vlastný úsudok.<br />
Citovaním niektorých myšlienok
N Á ZO R Y<br />
sledujem ten cieľ, že hľadám odpoveď<br />
na otázku, ktorá ostala pre mňa<br />
doteraz nezodpovedaná: Čo vlastne<br />
viedlo autora článku v SG k tomu, že<br />
po prečítaní tejto knihy napísal o tejto<br />
osobe článok v tom duchu, aký tam<br />
nachádzame? Ako je to možné, že<br />
ostali nepovšimnuté nehorázne hlúposti,<br />
hrubé rúhania sa voči Bohu,<br />
patologické výstrednosti a čudáctva<br />
a článok nabral svoju podobu v tvare,<br />
ako ho poznáme?“<br />
(meno v redakcii)<br />
Stiftung Gralsbotschaft,<br />
redakcia časopisu Svet Grálu<br />
a Efezus s.r.o.<br />
Odpoveď:<br />
Vážený čitateľ,<br />
snahou redakcie nášho časopisu je<br />
upriamiť pozornosť na duchovné súvislosti<br />
života, ktoré priamo ovplyvňujú<br />
osud každého jednotlivca.<br />
V uplynulom storočí zosilnela snaha<br />
vytlačiť tieto súvislosti zo spoločenského<br />
povedomia, zrodila sa ideológia<br />
pokroku, kde všetko mimo hmotnú<br />
skutočnosť bolo buď zosmiešňované,<br />
alebo odsúvané do úzadia. Dokonca<br />
aj katolícka cirkev ako najvplyvnejšia<br />
inštitúcia kresťanského náboženstva<br />
sa zrejme rozhodla „ísť s dobou“<br />
v tom zmysle, že v prípade zázrakov,<br />
či inak povedané paranormálnych<br />
javov zaujala opatrný, ale aj pochybovačný<br />
až nepriateľský postoj k osobám,<br />
s ktorými boli tieto javy spojené.<br />
Najznámejšou osobou z tejto skupiny<br />
bol zrejme kapucínsky mních páter<br />
Pio. Vo svojom liste mi vyčítate<br />
úmysel manipulovať čitateľa v tom<br />
zmysle, že predstavujem tohto rehoľníka<br />
len v pozitívnom zmysle, zatiaľ<br />
čo – podľa Vás, bol odstrašujúcim<br />
prípadom náboženského fanatizmu.<br />
Podľa môjho názoru by malo byť prirodzenou<br />
vlastnosťou duchovne založeného<br />
človeka, aby sa snažil hľadať<br />
vo svojom blížnom najmä to dobré<br />
a zhovievavo posudzovať jeho nedostatky,<br />
podľa príslovia: „Nech hodí<br />
kameňom, kto je bez viny!“ Nepopieram,<br />
že článok o pátrovi Piovi bol<br />
postavený práve takto. Položme na<br />
misku váh teraz to, že podľa mnohých<br />
doložených správ došlo po zásahu<br />
tohto mnícha k mnohým nevysvetliteľným<br />
vyliečeniam z ťažkých<br />
chorôb, vrátane takzvanej posadnutosti<br />
a na druhú stranu dajme jeho<br />
nepochopiteľnú oddanosť a poslušnosť<br />
cirkvi. Na jednu misku váh položme<br />
jeho skutočne úprimné úsilie<br />
o vnútornú čistotu a „zjednotenie<br />
s Kristom“, ktoré ani zďaleka nespočívalo<br />
len v otrockom reprodukovaní<br />
cirkevných úkonov. Na druhej strane<br />
priznajme, že<br />
Pio v m nohých<br />
názoroch<br />
neprekročil horizont<br />
katolíckeho<br />
zmýšľania. Zhrňme<br />
to všetko a pýtajme sa to podstatné:<br />
Čo ľudstvu môže a má povedať život<br />
pátra Pia? Čo robil tento človek pre<br />
svojich blížnych a aké poznanie či<br />
vnútorné prežívanie mu bolo oporou?<br />
A čo dokážeme urobiť s poznaním<br />
duchovných súvislostí života<br />
my? Ak spomínate „učenie Hnutia<br />
Grálu“, čím máte na mysli obsah<br />
knihy Posolstvo Grálu – Vo Svetle<br />
Pravdy a súvisiacich diel od Abd-<br />
-ru-shina, tak v knihe „Odpovede na<br />
otázky“ od toho istého autora sa uvádza:„<br />
Mnohí potrebujú navštevovať<br />
kostoly. Do akej miery sa človek otvorí,<br />
toľko sám pri tom dostane. Niektorí<br />
ľudia vykonávajú pobožnosť iba v lese,<br />
iní pri mori, ďalší zasa pri hudbe<br />
a mnohí skutočne iba v kostoloch. Tí<br />
by sa nemali kostolom vyhýbať! Vo<br />
všetkých vyznaniach jestvujú kazatelia,<br />
ktorí si zaslúžia označenie, že sú<br />
na to zrodení, teda povolaní. Človek<br />
sa len musí naučiť stať sa v sebe natoľko<br />
živým, aby sám zvažoval a skúmal<br />
to čo sa mu podáva; pretože je aj<br />
sám za seba celkom zodpovedný.“<br />
Vás pozývajú na návštevu!<br />
Nájdete nás v našom výstavnom stánku knižného veľtrhu<br />
BIBLIOTÉKA 2007<br />
v areáli EXPO Incheba v Bratislave od 8. do 11. 11. 2007.<br />
• predstavenie nového audio CD<br />
„Neznáme zo života Ježiša“<br />
• predstavenie Kalendára farieb<br />
na rok 2008<br />
• hosť Werner Huemer (šéfredaktor<br />
časopisu GralsWelt)<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
N A Z ÁV E R …<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007<br />
Na konci veku<br />
T<br />
ak zasa žijeme „na konci veku“, tentoraz toho „moderného“. Je to až trápne otrepaná fráza, napriek tomu<br />
však niečo znamená. Ak totiž pojmom „vek“ označujeme obdobie prepojené systémom často ani nevyslovených<br />
všeobecných samozrejmostí, potom jeden taký vek skutočne končí. V európskych dejinách ich môžeme rozoznať<br />
celý rad. Tak napríklad grécky starovek vyznával s úplnou samozrejmosťou predstavu krásy a dobra, stredovek<br />
túžbu po večnej spáse a náš „moderný“ vek nadšenie „pokrokom“, ktorý sme chápali celkom jednoznačne ako<br />
ovládanie prírody a stupňovanie osobnej spotreby. Nový zákon nás nabáda, aby sme najprv hľadali kráľovstvo<br />
Božie, a všetko ostatné nám bude pridané. Vek, ktorý sa prehlasoval za „moderný“, to obrátil. Rozhodol sa hľadať<br />
najprv všetko ostatné – moc, slávu, bohatstvo, či proste prosperitu – a spoľahol sa, že to mu prinesie naplnenie<br />
života, ono kráľovstvo Božie, či efemérnym moderným slovom „šťastie“.<br />
Práve táto samozrejmosť, vlastné jadro moderného veku, sa dnes triešti. Proroci a moralisti dávno poukazovali<br />
na to, že taká predstava o zmysle života je ľudsky zhubná. Dnes však zisťujeme, že je zhubná i sociologicky<br />
a ekologicky.<br />
Pachtenie sa za mocou a slávou nás priviedlo na pokraj priam apokalyptického konfliktu nezmyselne bohatých<br />
a zúfalo chudobných a na pokraj ekologickej katastrofy. Ide doslova o prežitie Zeme i života, a práve naše<br />
predstavy o pokroku ako cieli úsilia ich ohrozujú.<br />
Ako ďalej? (...)<br />
Erazim Kohák: Člověk, dobro a zlo–O smyslu života v zrcadle dějin /<br />
Kapitoly z dějin morální filosofie,<br />
vyd. Ježek 1993
Kalendár farieb<br />
na rok 2008<br />
Každý deň, týždeň i mesiac má svoju farbu, ktrá ovplyvňuje náš život, podobne ako<br />
ho ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo postavenie planét.<br />
Kalendár farieb<br />
2008<br />
Každý deň, týždeň i mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš<br />
život, podobne ako ho ovplyvňujú fázy mesiaca alebo postavenie planét.<br />
Príloha vo vnútri - popis farieb a ich pôsobenia<br />
SVET GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
• v praktickom prevedení<br />
• 20-stranová príloha o pôsobení farieb<br />
oranžová<br />
1. týždeň<br />
fialová<br />
2. týždeň<br />
purpurová<br />
3. týždeň<br />
svetlozelená<br />
4. týždeň<br />
svetlomodrá<br />
5. týždeň<br />
tmavofialová<br />
1<br />
Nový rok<br />
tmavočervená<br />
8<br />
Severín<br />
oranžová<br />
15<br />
Dobroslav<br />
svetlozelená<br />
22<br />
Zora<br />
čierna<br />
29<br />
Gašpar<br />
Január<br />
tmavozelená<br />
2<br />
Alexandra<br />
oranžová<br />
9<br />
Alexej<br />
svetločervená<br />
16<br />
Kristína<br />
tmavočervená<br />
23<br />
Miloš<br />
svetlozelená<br />
30<br />
Ema<br />
tyrkysová<br />
3<br />
Daniela<br />
purpurová<br />
10<br />
Dáša<br />
tmavomodrá<br />
17<br />
Nataša<br />
tyrkysová<br />
24<br />
Timotej<br />
svetločervená<br />
31<br />
Emil<br />
indigová<br />
4<br />
Drahoslav<br />
fialová<br />
11<br />
Malvína<br />
staroružová<br />
18<br />
Bohdana<br />
tmavomodrá<br />
25<br />
Gejza<br />
svetlomodrá<br />
5<br />
Andrea<br />
tmavozelená<br />
12<br />
Ernest<br />
svetlozelená<br />
19<br />
Drahomíra, Mário<br />
fialová<br />
26<br />
Tamara<br />
oranžová<br />
6<br />
Antónia<br />
strieborná<br />
13<br />
Rastislav<br />
indigová<br />
20<br />
Dalibor<br />
žltá<br />
27<br />
Bohuš<br />
Farba mesiaca - zlatá<br />
Zlatá je farbou najvyšších hodnôt, ako v rovine hmotnej,<br />
tak i v rovine duchovnej. V jej vplyve môžeme hlbšie prežiť,<br />
a tým tiež poznať, skutočnú hodnotu či bezcennosť.<br />
tmavomodrá<br />
7<br />
Bohuslava<br />
žltá<br />
14<br />
Radovan<br />
zlatá<br />
21<br />
Vincent<br />
svetlomodrá<br />
28<br />
Alfonz<br />
2 0 0 8<br />
V predaji od 25. septembra!<br />
Nástenný kalendár<br />
Rozmery: 29,5 x 42 cm<br />
Cena: 187 Sk<br />
U nás dostanete Kalendár farieb so zľavou 15 %.<br />
Ďalšie informácie nájdete na objednávkovom kupóne.<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
Osud nám spĺňa naše priania, ale po svojom,<br />
aby nám mohol dať niečo nad naše túžby.<br />
Goethe