Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!
Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.
strana 5<br />
strana 8<br />
strana 12<br />
strana 20<br />
Rozhovor s riaditeľkou mobilného hospica<br />
strana 32<br />
cena 2,89 € (87 Sk)<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
VÝ VOJ ŽIVOTA<br />
SIEGFRIED<br />
HAGL<br />
Nová kniha<br />
z edície<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk<br />
V ďalšom čísle časopisu:<br />
Kniž<br />
Ezoterika<br />
Svet Grálu č. 20<br />
vychádza v septembri 2009<br />
titulná téma:<br />
Ezoterika je krokom do onoho sveta. Sveta, ktorý existuje, ale skrýva<br />
aj nebezpečenstvá. Spoliehaním sa na rady z oného sveta strácame<br />
schopnosť vlastného rozhodovania.<br />
Svet Grálu<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
15/2008 Svet Svet Grálu Grálu<br />
Svet Grálu<br />
<br />
19/2009 Svet Grálu<br />
marec – máj 2008 08 · číslo 15<br />
strana 5<br />
Reinkarnácia a kresťanská dogma<br />
<br />
strana 10<br />
Cigareta: Zaťaží aj dušu<br />
Zázraky na nebi<br />
strana 21<br />
strana 26<br />
Samovražda a ako východisko?<br />
Duchovné príčiny<br />
chorôb<br />
Hrdé San Marino<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
strana 32<br />
cena 87 Sk<br />
Už v predaji!<br />
Svet Svet Grálu Grálu TV TV<br />
Materialisti<br />
pochádzajú z opice<br />
… a Vy?<br />
Ako vznikol život<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
MILÍ ČITATELIA,<br />
OD TOHTO ČÍSLA PRE VÁS ČASOPIS ROZŠIRUJEME<br />
ZA NEZMENENÚ CENU<br />
Svet Grálu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
marec – máj 2009 · číslo 19<br />
Gemmoterapia v praxi<br />
KDYŽ TO NEBYL<br />
ZÁZRAK, CO TEDY?<br />
Ešte neprišiel čas – zážitok blízkej smrti<br />
Hriech zvaný strava<br />
Démonické sily a posadnutosť<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Ľudia by mali zomierať doma<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
www.svetgralu.sk<br />
Teraz môžete dostať tieto CD z edície Zaviate doby sa prebúdzajú len za 6,99 € (210,60 Sk)<br />
Mária z Nazaretu Neznáme zo života Ježiša<br />
Dramatizované atiz<br />
ané čítanie – 75 minút<br />
Rozhlasová hra<br />
– 66 minút<br />
Cena: 4,65 € (140<br />
Sk)<br />
Cena: 4,81 € (145<br />
Sk)<br />
Neznáme<br />
zo života<br />
Ježiša<br />
Neznáme zo života Ježiša<br />
Dramatizované spracovanie<br />
Dramatizované spracovanie<br />
• Ján Krstiteľ<br />
• Mária z Magdaly<br />
• Ježiš z Nazaretu<br />
• Ján Krstiteľ<br />
• Mária z Magdaly<br />
• Ježiš z Nazaretu<br />
<br />
1. Úvod • 2. Ján Krstiteľ • 3. Ján krstí v Jordáne • 4. Herodias • 5. Mária Magdaléna • 6. Vnútorne<br />
rodičia • 12. Sľub a pomoc • 13. Uzdravenie •<br />
14. Nikodém • 15. Ježiš a Samaritánka • 16. Vykladači<br />
písma • 17. V chráme • 18. Útoky farizejov • 19. Ježiš a Ján • 20. V akej moci konám… • 21. Kaifáš •<br />
22. Posledná večera • 23. Na ceste<br />
oslobodená • 7. Ježiš v Tiberias • 8. U Gideona •<br />
9. Odpustenie • 10. Ďalšie putovanie • 11. Zadak a jeho<br />
Svet Grálu<br />
8.10.2008 19:54:15<br />
Mária-potla .indd 1 8.10.2008 20:00:27<br />
Svet Grálu Zaviate doby sa prebúdzajú<br />
Cena spolu: 9,46 € (285 Sk)<br />
Akciová cena: 6,99 € (210,60 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Od 1. 9. 2009 nezisková organizácia Svet Grálu sa presídli z Košíc do Bratislavy. Bližšie informácie v septembrovom čísle.
NA ÚVOD…<br />
Ak sa raz vyberiete do Malej Fatry,<br />
určite si urobte túru na Veľký<br />
Rozsutec. Taký jeden slnečný a veterný<br />
deň na skalách, to si ani nemôžete<br />
sňať čapicu na znamenie<br />
úcty – aby vám ten vetrisko neodfúkol<br />
hlavu – a tak si ju necháte narazenú<br />
na ušiach a len tak sa pozeráte<br />
akoby nič. Po trávnatých hrebeňoch<br />
sa vo vlnách preháňa vietor, v ihličí<br />
to šumí a syčí, vetvičky kosodreviny<br />
sa bázlivo chvejú, slnko a vietor sa<br />
delia o vládu nad krajom ako dve<br />
božstvá. Na konár blízko vás si sadne<br />
čierny strakatý vták a nedôverčivo<br />
pozerá jedným okom. Neurobíš mi<br />
nič? – pýta sa. Ale kdeže, vôbec nie,<br />
odpoviete – len tak v duchu, aby ste<br />
ho nevyplašili. To je dobre, povie<br />
vták, ja som totiž kúzelník a splním<br />
ti jedno želanie. Ale nie aby si si prial<br />
zlatý palác, ten si u nás raz želala rybárova<br />
žena, a nakoniec jej nezostalo<br />
vôbec nič. To nie, poviete tomu vtákovi,<br />
vieš, mne vlastne pripadá, že<br />
hádam mám dosť všetkého, čo potrebujem<br />
k bohatému životu, aj keď<br />
to tak nevyzerá. Snáď len by som si<br />
želal chvíľu nemať nič na práci, nepozerať<br />
do kalendára na úlohy, ale<br />
len tak vôkol seba na svet, a hlavou<br />
i srdcom by mi pritom plynuli myšlienky<br />
ako obláčiky na nebi, a cítil by<br />
som takú vďačnosť… Aha, povedal<br />
ten vták, že som taký smelý – a čo<br />
robíš práve teraz? A vy sa zahanbíte,<br />
že si stále čosi želáte, čo vlastne už<br />
máte, že vám život akoby preteká pomedzi<br />
prsty a pritom ho máte plné<br />
dlane. Ach jaj, poviete tomu strakatému<br />
vtákovi, tak to som vlastne to<br />
želanie prešvihol. Mohol som si namiesto<br />
toho priať… napríklad nový<br />
počítač, alebo nové kolená, tie mám<br />
stuhnuté práve od toho počítača…<br />
vieš čo, mohol by som si ťa aspoň<br />
vyfotiť?<br />
No, práve toto ti splním dosť<br />
nerád, povedal mi vták a celý sa nastražil,<br />
akoby chcel už-už ubziknúť.<br />
Čo to máš v ruke, nestrelíš do mňa<br />
prakom? Ale kdeže, vôbec nie, len<br />
chvíľku vydrž na tom konári, to je<br />
vlastne celé moje želanie, všetky<br />
ostatné sa mi už splnili. Tak, ďakujem<br />
ti, vták! – No dobre, keď to muselo<br />
byť, zamračil sa vták a vyzeral<br />
prísne ako každý starý čierny kúzelník;<br />
neviem ako ty so mnou, ale<br />
ja som sa s tebou cítil taký nesvoj,<br />
celkom rád už odfrnknem a poletím<br />
svojou cestou; a čo budeš robiť ty?<br />
Ja? Ja, milý vták-jarabák, žijem<br />
a ďakujem, to je taká zvláštna činnosť,<br />
vieš? To máš tak, vysvetlil<br />
som mu: v mladosti si žiješ pre seba<br />
a máš plné ruky práce sám so sebou.<br />
Na život ti stačí jedna malá izba a na<br />
sobotu jeden malý ruksak. Potom<br />
vykročíš z toho kruhu, čo si si namaľoval<br />
kriedou okolo seba, s niekým<br />
sa spojíš, a už ste dvaja. Ale stále ti<br />
ešte k životu stačia dva malé ruksaky<br />
a jedna malá izba. No a život<br />
ide ďalej, naraz už ste traja, potrebujete<br />
tri veľké izby a tri veľké ruksaky<br />
a všetko to navyše dostane nový rozmer.<br />
Už nežiješ sám so sebou a sám<br />
pre seba, ale pre iných. Ste rodina. No<br />
a ten život v rodine je takým úvodom<br />
k niečomu, čo potom bude pokračovať<br />
stále ďalej, až si v prichádzajúcej<br />
starobe uvedomíš: tie dni môjho života<br />
sú čoraz namáhavejšie, mizne<br />
z nich bezstarostnosť, ružový nádych<br />
a romantika, život pre seba. Pribúda<br />
povinností a úloh, aj tie mladícke sily<br />
sú na ústupe, ale zato sa ako skalisko<br />
z hlbín mora začína vynárať nová<br />
krajina: žiješ pre iných, pre niečo, čo<br />
ťa presahuje a čo je viac než ty. Najprv<br />
sa trochu ošívaš, potom si zvykáš,<br />
neskôr už vieš, že je to takto správne,<br />
no a nakoniec je ti jasné: inak by som<br />
to ani nechcel. Toto je plod môjho životného<br />
dozrievania.<br />
Vták zmizol. Tak už to kúzelníci<br />
vedia – splnia želanie a rozplynú sa.<br />
Artur Zatloukal<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
OBSAH<br />
ROZHOVOR<br />
Mať veľa detí je dar a veľké šťastie<br />
HUDBA<br />
Rozhovor s Janou Valentovou,<br />
mamičkou ôsmich detí<br />
a babičkou jednej vnučky<br />
Hledání české hudby a sebe sama<br />
Motto: „Umělec v Čechách musí napřed zemřít nebo aspoň<br />
ohluchnout, aby mu byla přiznána velikost.“ Jan Neruda<br />
ZDRAVIE<br />
Rakovina? Minimalizujte paniku!<br />
Dr. Hamer a jeho<br />
GERMAN NEW MEDICINE®<br />
5<br />
9<br />
ŽIVOT<br />
Prežila som vlastnú smrť<br />
Niektorí bádatelia v oblasti klinickej smrti prinášajú poznatky,<br />
ktoré vedomú existenciu po smrti potvrdzujú<br />
SPOLOČNOSŤ<br />
„Burn-out“ – syndróm vyhorenia<br />
Pribúda čoraz viac prípadov tzv. syndrómu vyhorenia.<br />
Dr. Lisbeth Jerichová z Univerzity v Grazi sa vo svojom<br />
výskume zaoberala okolnosťami jeho vzniku<br />
ROZHOVOR<br />
Liečivé záhony z Hrubej Strany<br />
Rozhovor s homeopatom<br />
Jánom Dedíkom<br />
29<br />
31<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Príroda očami<br />
Ľubomíra Textorisa 32<br />
TÉMA<br />
Je rodina prežitok?<br />
Učiť sa vzájomnej úcte, tolerancii znamená žiť slobodnejšie,<br />
než osamelo hľadať ideálny protiklad<br />
VÝCHOVA<br />
Trestaním detí si dospelí<br />
autoritu nezaistia<br />
Majú tresty vo výchove svoje miesto? A pokiaľ sa im chceme<br />
vyhnúť – ako inak môžeme deťom vymedziť hranice<br />
REPORTÁŽ<br />
ZDRAVIE<br />
Zázrak<br />
Púť do Lúrd<br />
Zázračné uzdravenie je pojem, ktorý snáď v každom človeku<br />
vyvolá záujem a zároveň aj otázky<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
13<br />
18<br />
20<br />
Boh vám uľahčí vo vašom utrpení,<br />
ak to bude pre vás dobré<br />
23<br />
27<br />
TÉMA<br />
Detstvo podľa plánu<br />
Deti musia predčasne vynakladať množstvo energie, aby sa<br />
naučili veci, ktoré by si neskôr osvojili omnoho ľahšie<br />
VEDA<br />
PRIKÁZANIE<br />
Máš ctiť otca i matku!<br />
Abd-ru-shinov výklad štvrtého prikázania<br />
Aquapol<br />
34<br />
39<br />
Prístroj za hranicami dnešnej fyziky<br />
43<br />
45<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 47<br />
NA ZÁVER…<br />
Spadol strom 48
Mať veľa detí je<br />
DAR<br />
a veľké<br />
ŠŤASTIE<br />
Rozhovor s Janou Valentovou,<br />
mamičkou ôsmich detí<br />
a babičkou jednej vnučky<br />
Keď sa povie „rodina“ – a ak nebudem<br />
mať na mysli tú svoju vlastnú, najprv<br />
mi napadne, ako to asi vyzeralo v tých<br />
početných rodinách našich prarodičov<br />
z Valašska a Lašska, kde žilo v jednej<br />
chalupe pokojne aj desať detí. Viem,<br />
že to teplé slovo „rodina“ neznamená<br />
„mnoho detí“, ale je spojené s dobre<br />
fungujúcimi vzťahmi a správne pochopenými<br />
rolami otca a matky… A to<br />
platí pre všetky časy – tie minulé i tie<br />
súčasné. Takže znovu – keď sa povie<br />
rodina, spomeniem si napríklad na<br />
rodinu Valentovcov z malej dedinky<br />
Skoky na Olomoucku. Valentovci vychovávajú<br />
osem detí, z toho dve majú<br />
v pestúnskej starostlivosti...<br />
Vy máte osem detí, jednu vnučku<br />
a sama pochádzate z veľkej rodiny,<br />
zo štyroch detí. Ja mám tiež štyri<br />
deti a musím povedať, že veľa ľudí<br />
sa ma pýta, či sme veriaci. Myslíte si,<br />
že viera v Boha nejako súvisí s počtom<br />
detí? A vôbec s materstvom?<br />
Mňa sa na to tiež mnoho ľudí<br />
pýta. A navyše sa často stretávam<br />
s rodinami, ktoré sú veriace a zároveň<br />
majú veľa detí. Myslím si, že<br />
viera je akýmsi základom pre to,<br />
že uprednostňujete prijatie dieťaťa<br />
pred materiálnym životom, ktorý<br />
obmedzuje ľudí prijať ďalšieho člena<br />
rodiny, pretože, keď si to ekonomicky<br />
spočítajú – tak to vždy vyjde<br />
tak, že sa budú mať lepšie, keď toho<br />
ďalšieho člena neprijmú. Duchovne<br />
zameraný človek dá prioritu ľudskému<br />
životu. Myslím si, že veriaci<br />
ľudia majú iné hodnoty.<br />
Tiež veríte tomu, že keď sa dieťa<br />
narodí, nie je „listom nepopísaného<br />
papiera“, do ktorého až<br />
rodičia vkladajú správnou výchovou<br />
správne vlastnosti?<br />
O tom som presvedčená, že človek<br />
už prichádza s určitým potenciálom.<br />
Keď máte osem detí, tak sa vám to<br />
aj jasne potvrdí. Pretože každé to<br />
dieťa je individualista, každý má<br />
úplne iné dobré a zlé vlastnosti…<br />
Myslím si, že rodina len pomáha<br />
toho človeka tvoriť v tomto živote,<br />
že mu do života dáva dobrý alebo<br />
zlý vklad. Moja maminka hovorí, že<br />
osemdesiat percent si človek do života<br />
prinesie a dvadsať percent môžeme<br />
ovplyvniť výchovou. A tých<br />
dvadsať percent je to, čo my tu<br />
osemnásť alebo dvadsať rokov do<br />
dieťaťa vkladáme. Ja som si to uvedomila,<br />
keď mi odišli najstaršie deti<br />
z domu. Žijú tu s nami vlastne pomerne<br />
krátko a potom majú pred<br />
sebou ďalších päťdesiat, šesťdesiat<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ROZHOVOR<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
rokov života, počas ktorých zúročujú<br />
to, čo sme do nich vložili, to,<br />
čo sme tu spoločne prežili.<br />
Pozorujete nejaký vývoj u svojich<br />
detí v súvislosti s vlastným duchovným<br />
vývojom? Máte pocit, že<br />
so zmenou výchovy k vám prichádzajú<br />
aj iné deti?<br />
To, že si človek nesie so sebou aj<br />
minulé životy, som si začala uvedomovať<br />
až u tých mladších detí.<br />
S tým vedomím som pristupovala<br />
k tehotenstvu aj k deťom. Je pravda,<br />
že tie deti sú trošku iné – ale zase<br />
majú väčšie problémy v tom bežnom<br />
živote. Ja si hlavne myslím, že<br />
nezáleží na tom, ako veľmi je človek<br />
v tomto svete vzdelaný a čo dokáže<br />
– ale ako je na tom morálne. Ideálne<br />
je, keď prijme vieru. A keď potom<br />
na tom dospelom človeku vidíte, že<br />
to dokázal – tak je to tá najväčšia<br />
odmena pre rodičov.<br />
Keď si spomeniete na to, ako vás<br />
vychovávali vlastní rodičia – čo<br />
sa vám na tom s odstupom času<br />
páči a na čo, naopak, nespomínate<br />
rada?<br />
Určite tá výchova bola vtedy úplne<br />
iná. Keď sa dívate na filmy zo 70.<br />
rokov – tam, keď dieťa dostalo na<br />
zadok, tak to bolo úplne normálne<br />
a bolo to pokojne aj v televízii. Naši<br />
rodičia boli práve tak radikálni.<br />
Musíš, urobíš – a keď neurobíš, dostaneš.<br />
Určite nás postavili do života<br />
dobre v tom, že sme vedeli, že<br />
všetko musí byť v poriadku. Na druhej<br />
strane nám ale chýbal akýsi pocit<br />
sebavedomia. Človek stále čakal, čo<br />
musí urobiť, čo mu ten druhý nariadi,<br />
aby urobil. A ten prerod v dospelého<br />
človeka, ktorý vlastne rozhoduje<br />
a zodpovedá sám za seba, je<br />
potom dlhý a ťažký. Pretože mi desať<br />
rokov po svadbe môj muž raz povedal<br />
– „Ty ešte stále poslúchaš svoju<br />
maminku…“, a mal pravdu. Dnes<br />
sa deti vychovávajú inak. Fyzický<br />
trest sa použije až úplne v krajnom<br />
prípade, keď už nie je iná možnosť,<br />
a človek musí nejakým spôsobom to<br />
dieťa usmerniť. Deti sú dnes otvorenejšie,<br />
povedia nám, čo si myslia,<br />
zároveň sú vrúcnejšie.<br />
Čo z tej výchovy dnes považujete<br />
za dôležité a prenášate do výchovy<br />
vlastných detí?<br />
My, keď sme začali niečo robiť –<br />
či už to bol krúžok, alebo nejaká<br />
činnosť – vždy nás rodičia viedli<br />
k tomu, že to musíme dotiahnuť<br />
do konca. Ja som si myslela, že je to<br />
zlé, že dieťa si má samo vybrať, čo<br />
chce v živote robiť. A to bola chyba.<br />
Vied la som tak najstaršiu dcéru,<br />
ktorá skúšala mnoho vecí: chodila<br />
na angličtinu, na gitaru, na klavír,<br />
do výtvarného krúžku – nič nedokončila.<br />
A potom sa veľmi ťažko vyrovnávala<br />
s tým, že musí robiť jednu<br />
vec poriadne. Takže teraz, keď naše<br />
deti začnú chodiť na hudobnú, tak<br />
ten cyklus dokončia, aj keď ich to za<br />
určitú dobu prestane baviť, opadne<br />
nadšenie a záujem a zábava sa<br />
mení na povinnosť. To je, myslím<br />
si, dobrý vklad. Najstaršiu dcéru to<br />
dnes navyše mrzí – konkrétne napríklad<br />
ten výtvarný odbor, v ktorom<br />
bola veľmi dobrá – teraz veľmi<br />
rada maľuje, ale len tak pre zábavu.<br />
Rada by som teraz nadviazala<br />
jednou mojou spomienkou na<br />
rozhovor s mamičkou, ktorá má<br />
niekoľko detí vlastných a niekoľko<br />
v pestúnskej starostlivosti<br />
ako vy… Jej dcéra vraj ľuďom hovorí<br />
– „moja mamička má dve<br />
deti z bruška a štyri zo srdiečka…“<br />
Ako sa to stáva, že sa ľudia, ktorí<br />
majú vlastné deti, rozhodnú pre<br />
pestúnstvo?<br />
To už je tak dávno, keď sme prvýkrát<br />
žiadali…(zamyslí sa). Ja som<br />
vždy chcela mať veľa detí. A priznám<br />
sa, že ma môj muž veľmi prekvapil,<br />
keď som mu povedala: „Ja<br />
by som chcela prijať do rodiny ešte<br />
ďalšie dieťa.“ On mi na to povedal:<br />
„Áno,“ – čo som vôbec nečakala.<br />
Potom, samozrejme, musia stáť pri<br />
sebe nielen manželia, ale celá rodina,<br />
ktorá s tým musí súhlasiť a mať to<br />
ďalšie dieťa rada. Tá základná myšlienka<br />
musí byť veľmi silná. Mojou<br />
úlohou potom bolo presvedčiť ostatných<br />
(aj úrady, u ktorých žiadate),<br />
že som o tom presvedčená. To pre<br />
mňa nebolo ťažké, vždy som chcela
ROZHOVOR<br />
mať veľa detí. A potom je to ako<br />
v manželstve – zamilujete sa do seba<br />
a prekonáte úplne všetko. Inak to<br />
nefunguje. Pretože prídu problémy –<br />
a keď ich neriešite srdcom, tak sú<br />
neriešiteľné.<br />
Ja som Viléma videla v dobe, keď<br />
ste si ho vzali k sebe – vtedy mal<br />
osem rokov, bol taký krehký. Dnes<br />
je to vysoký dlhovlasý „sympaťák“,<br />
má príjemné vystupovanie, dokonca<br />
mám niekedy pocit, že sa už<br />
na vás začal aj fyzicky podobať…<br />
To bolo dieťa – vyzeral, ako zabehnuté<br />
šteňa. Do školy nechodil (a to<br />
mal chodiť do druhej triedy), on<br />
spomínal len na to, ako ho niekde<br />
zháňali policajti, ako mal porezanú<br />
nohu, mal tam asi desať stehov, pretože<br />
sa šiel niekam kúpať… on bol<br />
proste stále sám a stále niekam utekal.<br />
Nemal to jednoduché. Spomínal<br />
napríklad na to, že keď mal päť<br />
rokov, otec ho zavrel doma a šiel<br />
do krčmy. On sa veľmi bál, pretože<br />
bola búrka… Mne to všetko došlo<br />
až spätne, až po nejakej dobe, čím<br />
vlastne ten chlapec prechádzal. Priviezol<br />
nám ho jeho otec. Mal za<br />
ním chodiť a nikdy za ním neprišiel…<br />
Vilém spočiatku tak trochu<br />
čakal a potom to nejako vyšumelo,<br />
prebehli súdy, dostali sme ho do starostlivosti<br />
a patril k nám. Ale ten<br />
začiatok bol náročný. On sa nejako<br />
upol na Valentína, ktorý je o štyri<br />
roky mladší. Jemu sa to páčilo, robili<br />
neplechu… ja som potom napríklad<br />
do jedenástej večer stála pri posteli,<br />
aby sa vôbec upokojili a spali, a on sa<br />
veľmi hneval, pretože si potreboval<br />
presadiť svoje, a snažil sa za každú<br />
cenu. Takže sme mali spočiatku trenice,<br />
ale všetko to pominulo. Spomínam<br />
si, že k nám prišiel s tým,<br />
že bude musieť chodiť na zvláštnu<br />
školu. Dnes študuje strednú školu<br />
a boli časy, keď bol najlepší z triedy…<br />
On jednoducho skutočne potreboval<br />
len zmeniť prostredie. Ale ten začiatok,<br />
než sa zžijete, než to dieťa<br />
pochopíte, než mu ustúpite v tom,<br />
čo je jeho prirodzenosť, pretože ho<br />
nepoznáte, to vždy chvíľku trvá a je<br />
to veľmi náročné.<br />
Ďalej máte dievčatko Marcelku,<br />
tú ste si brali z detského domova,<br />
bola vtedy rovnako stará ako Jindřich,<br />
obaja mali tri roky. Marcelka<br />
je rómskeho pôvodu – je<br />
poznať trochu inú mentalitu?<br />
A zároveň kým odpoviete, musím<br />
podotknúť, že kto vidí Marcelku<br />
s husličkami, ten sa musí len usmievať,<br />
aká je milá…<br />
Začiatky boli tiež veľmi ťažké<br />
a náročné - tiež si veľmi tvrdo stála<br />
za svojím a dokiaľ sme jej ustupovali,<br />
tak bolo všetko v pohode. No<br />
len čo sme od nej začali niečo požadovať<br />
– tak to bol veľmi tvrdý orech.<br />
Mala v kúpeľni svoju „trucovňu“.<br />
Tam sa postavila k oknu a trucovala.<br />
A keď už toho mala dosť, tak prišla<br />
a povedala: „Už som dobrá.“ A tak<br />
sme to zvládli. Ona má silný temperament<br />
a čím viac jej povolíte, tým<br />
je to horšie. Ale zase v dobrom. Naučili<br />
sme ju, že sú určité hranice…<br />
A pretože je úžasne bystrá, chytrá,<br />
nadaná a vďaka tomu, že sa dokáže<br />
skoncentrovať, nemá v škole problémy,<br />
s husličkami je zlatá… V prvej<br />
triede sa učila poriadku, režimu, tak<br />
som sa jej veľa venovala – teraz je<br />
v druhej triede – príde domov, napíše<br />
si úlohy, nádherne číta.<br />
Aká výchova je podľa vás účinná?<br />
Ja si myslím, že vy musíte byť, pri<br />
vašich skúsenostiach, skvelá manažérka.<br />
Mnoho matiek sa snaží<br />
deti pri najlepšej vôli dobre vychovávať,<br />
ale nejako to nevychádza…<br />
Čo zaručene platí?<br />
Na to neexistuje recept (smiech). Ja<br />
nie som psychológ a ťažko môžem<br />
radiť – ja len zbieram skúsenosti.<br />
Hlavne si myslím, že mať veľa detí<br />
je dar. Tie prvé dve deti boli vedené<br />
pevnou rukou. A päťdesiat percent<br />
výchovy robia súrodenci. A tiež by<br />
mal fungovať určitý poriadok v rodine<br />
(nie striktný – pretože sa vždy<br />
stane niečo nepredpokladaného, mimoriadneho…).<br />
Ale čo je u nás dôležité:<br />
keď má niekto nejaký problém,<br />
všetci sa mu snažia pomôcť. Či má<br />
dieťa sedem alebo sedemnásť rokov.<br />
Pretože každé to dieťa má iný problém,<br />
a keď s ním nepríde za mnou,<br />
ako za tou najstaršou autoritou<br />
v dome, tak ide za starším bratom<br />
alebo sestrou a ja mám dobrý pocit<br />
z toho, keď mu dobre poradia. A že<br />
oni majú postoj k životu taký, že ho<br />
nezavedú na zlú cestu.<br />
Vaša rodina je plná muzikantov<br />
a aj vaše deti hrajú na hudobné nástroje.<br />
Už sme spomenuli, že máte<br />
huslistov, violončelistov, klaviristov,<br />
váš najstarší syn vyštudoval<br />
konzervatórium - lesný roh,<br />
Marcelka hrá na husle, Vilém na<br />
bicie… Čo vám hovorí rodinná<br />
muzikoterapia?<br />
Zatiaľ k tomu smerujeme. Raz dali<br />
deti dohromady taký ansámbel –<br />
Vilda bicie, Valda violončelo, Zlatka<br />
husle a Marcelka s Jindřichom hrali<br />
koledy v rovnakej tónine – husle,<br />
klavír… Ja už roky spievam v kostolnom<br />
zbore, to mi robí veľmi<br />
dobre, je to také moje odreagovanie.<br />
Zlatuška tam tiež spieva a moja sestra,<br />
ktorá učí na ZUŠ klavír, už premýšľa,<br />
že by k tomu mohol vzniknúť<br />
hudobný sprievodný súbor. Naše<br />
deti chcú, tak dúfam, že sa konečne<br />
budú môcť aj nejako realizovať a nechodiť<br />
stále len na hudobnú a cvičiť<br />
etudy a stupnice…<br />
Poďme ešte raz k Vilémovi.<br />
U neho je obdivuhodné, akým spôsobom<br />
sa rozhodol o svojom budúcom<br />
živote…<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ROZHOVOR<br />
Vilém, keď prišiel do našej rodiny,<br />
hlásal, že bude kozmonaut.<br />
Stále mal nad sebou hviezdy a stále<br />
bádal. Tak sme objednali ABC<br />
a čítal rôzne encyklopédie a o astronautoch,<br />
prihlásil sa do modelárskeho<br />
krúžku, kde sa prejavil ako<br />
veľmi šikovný, zo súťaží nosil prvé,<br />
druhé miesta. Raz bol cez prázdniny<br />
u brata v Turanoch a doma<br />
mi potom povedal: „Mamička, ja<br />
som si tam zašiel na letisko, bavil<br />
som sa s mechanikom a on mi povedal,<br />
že musím do Kunovic, študovať<br />
za leteckého mechanika, keď<br />
chcem robiť pri lietadlách.“ Mne<br />
spadla sánka, pretože som počítala<br />
s tým, že pôjde do školy niekam<br />
blízko domova. Po skúsenostiach<br />
s najstarším synom, ktorý študoval<br />
na konzervatóriu v Brne, viem,<br />
aký je ťažký prerod človeka z dieťaťa<br />
na dospelého, keď je v tom<br />
veku preč z domu. Ale Vilém si za<br />
tým stál. Išiel potom s manželom<br />
na deň otvorených dverí a vrátili<br />
sa obaja nadšení. Vilém sa musel<br />
pripraviť na prijímačky, celé vianočné<br />
prázdniny sa pripravoval,<br />
požiadal nás o hodiny doučovania…<br />
skúšky urobil bez problémov<br />
s plným počtom bodov. Mala som<br />
strach aj z ubytovne – musí sa tam<br />
o seba postarať, bol na izbe s chlapcom,<br />
ktorý fajčil marihuanu. Hovorila<br />
som si, že keď sa „spustí“, bude<br />
všetko zle. Ale založili kapelu, kde<br />
hrá aj jeho učiteľ, s inou pani učiteľkou<br />
chodí pravidelne do divadla.<br />
Veľa sa tam tým deťom venujú,<br />
mám z neho radosť – a na lotroviny<br />
nemá veľa času.<br />
Keď to u vás tak pekne funguje,<br />
povedzte nám, akú úlohu v rodine<br />
má mať matka a akú otec? Alebo –<br />
ako je to u vás?<br />
My v tom máme úplne jasno. Žena<br />
patrí do kuchyne a do domácnosti<br />
a otec zaisťuje živobytie pre rodinu<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
a stará sa o také to veľké zabezpečenie:<br />
drevo na zimu, stavebné práce<br />
okolo domu, údržba. U nás to tak<br />
funguje automaticky.<br />
Ale to je dnes veľmi nepopulárne<br />
rozdelenie rolí, nie? Čo<br />
by na to asi povedali feministky<br />
a muži, ktorí si nevedia rady ani<br />
so skrutkovačom…?<br />
Ja viem, že je to dnes nemoderné.<br />
Ale funguje to. V rodine môjho<br />
muža vládol otec a v našej rodine<br />
mala hlavné slovo mamička. Spočiatku<br />
tým bolo naše manželstvo<br />
ovplyvnené, ako sa hovorí išlo sa<br />
„na ostrie noža“. Ale čoskoro som<br />
pochopila, že je dobre, keď má muž<br />
vedúcu rolu, pretože vďaka tomu sa<br />
o niektoré veci vôbec nemusím starať.<br />
Také to zabezpečenie tepla, to,<br />
že auto jazdí – to je pre mňa veľmi<br />
príjemné – rovnako tak pre neho<br />
je príjemné, že má navarené a nemusí<br />
sa starať, či majú deti napísané<br />
úlohy.<br />
A hlavne, vy rozhodne nevyzeráte<br />
ako zakríknutá žienka domáca,<br />
a tiež musím povedať, že u vás panuje<br />
vzájomná úcta…<br />
Každý si tie pozície buduje počas<br />
vzťahu. Myslím si, že pokiaľ vládne<br />
striktne len jeden, tak je to patologický<br />
vzťah. Nie je to nikdy ideálne,<br />
keď sa len hovorí: „…áno, mamička,<br />
áno, otecko“. Niekedy si tie pozície<br />
musíme vyjasniť ostrejšie, aby ten<br />
druhý pochopil, že je potrebné ustúpiť.<br />
Ale rovno hovorím zo skúsenosti,<br />
že nemá zmysel sa hádať. Pretože<br />
podstatné veci vyriešime jedine<br />
v pokoji, vždy sme schopní sa dohodnúť<br />
a nájsť jasný spoločný názor.<br />
V hádke sa riešia vždy len hlúposti<br />
a malichernosti. To vám vezme len<br />
energiu a čas.<br />
Zrejme keď je vzťah zakotvený<br />
v láske, tak ide všetko…<br />
Ja som to tak pochopila teraz, keď<br />
sme mali 25. výročie našej svadby.<br />
Prvýkrát sme s manželom išli sami<br />
dvaja na dovolenku. A my sme si<br />
to tak užili…, neriešili sme žiadne<br />
problémy a stále sme si mali čo povedať<br />
a bolo nám pekne. A to bolo<br />
úžasné. Z toho teraz môžeme čerpať<br />
dosť dlho, pretože sa zase dlho<br />
nikam nedostaneme (smiech).<br />
Hovorili ste o tom, že mať veľa<br />
detí je šťastie a radosť. Kedy si<br />
to svoje šťastie a radosť najviac<br />
uvedomujete?<br />
Keď ich mám všetkých doma.<br />
Keď je pohoda, všetci sa zídeme tu<br />
pri tomto veľkom stole v kuchyni<br />
a máme sa o čom rozprávať. To<br />
sú najkrajšie chvíle… v poslednej<br />
dobe, napríklad na Vianoce, sme<br />
veľa sviatkovali.<br />
Čo znamená „sviatkovali“?<br />
To znamená, že nemusíme pracovať,<br />
venujeme sa jeden druhému,<br />
veľa sa rozprávame a na Štefana<br />
chodíme do lesa variť guláš – to je<br />
už taká tradícia – stretáva sa nás<br />
viacero rodín s deťmi. Takže sme<br />
intenzívne sviatkovali – neleňošili<br />
sme, nepoflakovali sme sa po dome,<br />
ale bolo to veľmi pestré, stále sme<br />
mali nejaký program…<br />
Tak sme nakoniec predsa len<br />
skončili pri guláši… a mne už išiel<br />
o chvíľu autobus, tak som rýchlo<br />
poďakovala a ponáhľala sa na zastávku.<br />
Ale bolo mi veľmi dobre.<br />
Takej mamičke sa narodiť - to musí<br />
byť veľké šťastie, hovorila som si cestou<br />
domov…<br />
Marie Šuláková<br />
marie.sulakova@svet.gralu.cz
HUDBA<br />
Hledání ceské hud by<br />
Jaroslav Klimecký, Artur Zatloukal<br />
Motto: Umělec v Čechách musí napřed zemřít nebo aspoň<br />
ohluchnout, aby mu byla přiznána velikost.<br />
Jan Neruda<br />
… a sebe sam a<br />
Každý z nás si hledáme své místo v životě.<br />
Dáváme si dohromady své schopnosti<br />
s možnostmi, budujeme své znalosti<br />
a hlavně si ujasňujeme, co chceme dělat,<br />
čemu chceme věnovat své síly; často to<br />
děláme podvědomě a teprve později si<br />
uvědomujeme skutečné motivy svého<br />
rozhodování, svých činů a také vnitřní<br />
uzrávání, kterého se nám tím dostává.<br />
Většina z nás se přitom pohybuje v docela<br />
obvyklých mezích docela obyčejného<br />
člověka, dobývajícího si chléb vezdejší,<br />
vychovávajícího děti, lopotícího<br />
se s každodenními starostmi i radostmi,<br />
a v pozadí v nás doutná touha po ideálech<br />
a po království nebeském.<br />
Když tak chodíme kolem bronzových<br />
soch velikánů minulosti, nejeden z nás<br />
si přitom říká: holenku, tobě se to žilo,<br />
ty jsi měl ve všem jasno, žil jsi takový<br />
zvláštní, nevšední život velikého muže<br />
a lidi tě ctili. To ovšem není pravda;<br />
právě ti velicí lidé těžce objevovali a prošlapávali<br />
svou cestu v houští všedního<br />
živobytí a nepřátelských útoků okolí.<br />
A tak je život a dílo každého z nich odkazem<br />
a pobídkou i pro nás, povzbuzením<br />
na našich životních cestách.<br />
Co Čech, to muzikant, pravívalo se<br />
za starých časů, Čechy jsou konzervatoří<br />
Evropy, v hudbě jest život<br />
Čechův. Zpívalo se dětem, muzicírovalo<br />
se v kostelech i na tancovačkách,<br />
amatérské kvartety se scházívaly ve<br />
městech ba i na vesnicích. Špičkoví<br />
interpreti však nenacházeli možnost<br />
uplatnění v těsné domovině a odcházeli<br />
do ciziny. Odcházeli i skladatelé;<br />
členové široce rozvětvené rodiny Stamiců,<br />
Bendů působili v Německu,<br />
Vaňhal, Vranický, Koželuh, Míča<br />
a Voříšek ve Vídni, „božský Čech“<br />
Mysliveček v Itálii, Antonín Rejcha<br />
v Paříži. Většina z nich však splynula<br />
s prostředím, v němž působila,<br />
a psala hudbu ve stylu svého okolí:<br />
v italském, francouzském,<br />
vídeňském, mannheimském<br />
stylu. Trvalo až do<br />
poloviny devatenáctého<br />
století, než se našel muž,<br />
který nalezl odvahu počínat<br />
si právě obráceně:<br />
ačkoliv byl v dalekém<br />
Švédsku vysoce ceněný,<br />
neustále se vracel do<br />
nuzné Prahy, protože mu<br />
v duši plál ideál vytvoření<br />
české národní hudby. Ten<br />
muž se jmenoval Bedřich<br />
Smetana.<br />
MUZIKANT NEBO<br />
DAREBÁK<br />
Smetana se narodil roku<br />
1824 v rodině bohatého<br />
sládka a v mládí byl ušetřen<br />
chudoby, toho častého<br />
průvodce osudů velkých<br />
mužů. To ovšem jen do svého 20.<br />
roku věku, do chvíle, než se pevně<br />
rozhodl věnovat se pouze hudbě.<br />
Otec v něm viděl pokračovatele pivovarnické<br />
tradice a odmítl jej nadále<br />
podporovat. Později sám nečekaně<br />
zchudl a zemřel v bídě, synovy slávy<br />
se nedožil. Bedřicha na několik let<br />
zachránila od nuzoty nabídka hraběte<br />
Thuna, aby vyučoval jeho dcery<br />
hudbě. To místo málem nedostal;<br />
Bedřich Smetana, okolo r. 1870 9<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
HUDBA<br />
když se dostavil, působil dojmem<br />
krátkozrakého, nedospělého a podivínského<br />
mladíka, svými dlouhými<br />
vlasy evidentně napodobujícího obdivovaného<br />
skladatele Liszta. Sebevědomý,<br />
ctižádostivý, vždy elegantně<br />
oblečený, i když neměl co na stůl, lev<br />
salonů, v mládí špatný student, protože<br />
ho školy nebavily – jeho příbuzný<br />
profesor Smetana o něm vyhlásil:<br />
Z Bedřicha bude buď veliký<br />
muzikant, nebo veliký darebák!<br />
Thun před něj položil obzvláště<br />
těžkou partituru v očekávání koktavé<br />
a nejisté přehrávky; místo toho<br />
se u klavíru strhla bouře brilantní<br />
hudby – byl okamžitě přijat.<br />
V zajištěném prostředí u Thunů vydržel<br />
tři roky, mezitím se hudebně<br />
vzdělával u Josefa Proksche, slepého<br />
učitele a vynikajícího pedagoga.<br />
Proksch ukáznil Smetanův nespoutaný<br />
talent, tam poznal Smetana také<br />
hudbu Beethovenovu, tam poznal<br />
Schuberta, Schumanna, Liszta, dával<br />
soukromé hodiny a příležitostně vystupoval<br />
jako klavírní virtuos.<br />
Nebyl by to neklidný a ctižádostivý<br />
Smetanův duch, kdyby nezkusil<br />
něco nového; opustil tedy zajištěný<br />
přístav u Thunů a vyplul do nejistých<br />
vod samostatné činnosti. Jeho<br />
koncertní turné po Čechách i zahraničí<br />
se ukázalo jako naprostý propadák,<br />
na první koncert přišli celkem<br />
4 lidé a ze zájezdu se vrátil jen s dalšími<br />
dluhy. Ve svých 24 letech pak<br />
založil v Praze hudební ústav, něco<br />
mezi hudební školou a konzervatoří;<br />
ústav prosperoval, měl výbornou pověst.<br />
Smetana se stal dvorním pianistou<br />
bývalého krále Ferdinanda<br />
(tohle prestižní místo ovšem znamenalo<br />
nudné vysedávání se slabomyslným<br />
šlechticem, vybrnkávajícím<br />
jednoduché melodie po bílých klávesách,<br />
černé Ferdinand nesnášel).<br />
Své klavírní virtuózní umění osvědčoval<br />
i veřejně a s úspěchem. V Praze<br />
byl považován především za velmi<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
schopného interpreta, učitele a představitele<br />
nových hudebních směrů,<br />
spojených se jmény Roberta Schumanna,<br />
Berlioze, Liszta a Wagnera.<br />
DOMA NENÍ NIKDO<br />
PROROKEM<br />
Ve 25. roce se oženil se svou studentskou<br />
láskou Kateřinou Kolářovou,<br />
narodily se děti, pět let<br />
uplynulo klidně a harmonicky. Pak<br />
udeřilo několik bolestných osudových<br />
ran, jedna za druhou: ze čtyř<br />
Smetanových dětí tři postupně zemřely,<br />
sama Kateřina onemocněla tuberkulózou,<br />
výnos hudebního ústavu<br />
klesal, začali pociťovat nedostatek.<br />
Navíc Smetanu netěšilo vyučování<br />
průměrně nadaných žáků, toužil po<br />
uměleckém rozmachu, který tehdejší<br />
Praha nemohla poskytnout.<br />
Ve svých 32 letech dostal lákavou<br />
nabídku do švédského Göteborgu;<br />
nabídku přijal, okamžitě se výborně<br />
uvedl a získal si srdce honorace tohoto<br />
bohatého přístavního města.<br />
Stal se koncertním virtuosem, uměleckým<br />
ředitelem Filharmonické<br />
společnosti, dirigentem pěveckého<br />
sboru, ředitelem Sdružení pro klasickou<br />
hudbu, lvem salonů, obdivovaným<br />
a milovaným učitelem hudby,<br />
jehož obrázek nechyběl v mnohém<br />
dívčím pokojíku. Bylo to naprosté<br />
vítězství, naprostý úspěch.<br />
Kdyby byl Smetana zůstal v zahraničí,<br />
stejně jako to udělali mnozí<br />
čeští hudebníci před ním, dožil by<br />
svůj život jako zajištěný a spokojený<br />
občan.<br />
Spokojený?<br />
V<br />
NÁRODNÍ OBROZENÍ<br />
Čechách mezitím naplno explodoval<br />
zázrak zvaný národní obrození.<br />
V průběhu dvou století od Bílé<br />
Hory se pod habsburským žezlem<br />
český živel propadl v živoření, jazykové<br />
klenoty Husovy, Kralické bible,<br />
vzdělanost Moravských bratří byly<br />
zdušeny a odstrčeny do pozadí; český<br />
jazyk doutnal na venkově, zatímco<br />
v Praze a velkých městech se mluvilo<br />
českoněmeckou hatmatilkou, kdo se<br />
chtěl vyjádřit kultivovaně, musel<br />
mluvit německy. Vystupovat jako<br />
Čech znamenalo automaticky mít<br />
pečeť nevzdělance, i sami národní<br />
buditelé se museli česky teprve učit.<br />
„Prósjm, bi jste mně předewšým<br />
odpustil wšecky chybi jak ortograficky<br />
tak gramatykálný, které v hojně<br />
se v mým psanj nalesnau, neb až do<br />
dnešnýho časů mně nebylo dopřáno,<br />
se v naší mateřské řečí dotwrdjtj“,<br />
psal ještě i Bedřich Smetana z Göteborgu<br />
pražským vlasteneckým<br />
činovníkům.<br />
Do tohoto předsmrtného skomírání<br />
zabouřila vichřice, rozpoutaná<br />
koncem 19. století skupinkou lidí<br />
sdružených kolem Josefa Jungmanna,<br />
Františka Palackého, Jána Kollára,<br />
Pavla Josefa Šafaříka. Je úžasné, co<br />
dokázalo několik lidí, jaké zmrtvýchvstání<br />
se tu odehrálo. Národní<br />
buditelé správně vycítili, že podstatnou<br />
částí svébytnosti národa je především<br />
jazyk a v době Smetanovy<br />
činnosti už byla postavena na nohy<br />
česká slovesnost; v pokladnici jazyka<br />
se třpytily drahokamy děl Boženy<br />
Němcové, Karla Hynka Máchy, Karla<br />
Jaromíra Erbena a dalších. Ale jak<br />
má vypadat česká národní hudba, to<br />
nevěděl nikdo.<br />
Na jedné z pravidelných cest<br />
mezi Göteborgem a Prahou se ve Výmaru<br />
Smetana po vzrušeném rozhovoru<br />
se skladatelem Lisztem a vídeňským<br />
hudebníkem Herbeckem<br />
zapřisáhl: „Když jsem v noci osaměl,<br />
zdvihl jsem proti hvězdnému<br />
nebi prsty k přísaze, že učiním vše,<br />
abych se co Čech uplatnil ve světovém<br />
umění“.
HUDBA<br />
Rozhodnuto. Smetana ukončil<br />
svůj jednoznačný úspěch v Göteborgu<br />
a zaměnil jej za nejistou, nevýnosnou<br />
a nevděčnou práci na<br />
domácím úhoru české národní<br />
hudby.<br />
HUDBA PRO NÁROD<br />
I PRO SVĚT<br />
Smetana správně usoudil, že nejlidovější<br />
formou hudby bude<br />
opera; těžko se dalo předpokládat,<br />
že prostý lid bude se zaujetím naslouchat<br />
smyčcovým kvartetům<br />
a klavírním sonátám. Ale tak jednoduché<br />
to nebylo. Při jednom<br />
ze setkání se do rozhovoru o budoucí<br />
české hudbě vmísil František<br />
Ladislav Rieger, zasloužilý politik<br />
skupiny Staročechů, a pravil:<br />
„Podkladem by ovšem musely být<br />
nejkrásnější české národní písně!“<br />
„Tak by vznikla pouhá směs,“ namítl<br />
mu Smetana, „nikoli jednotné umělecké<br />
dílo.“ Ješitný Rieger, jinak významná<br />
osobnost národního obrození,<br />
nebyl zvyklý nesouhlasu a tak<br />
propukl bouřlivý spor. Smetana ale<br />
neznal v hudebních tématech bratra,<br />
a tak pronesl fatální větu: „Nepleťte<br />
se, pane doktore, do věcí, kterým<br />
nerozumíte!“ Tahle slova mu<br />
ovšem vynesla nenávistné nepřátelství<br />
mocného muže, trvající, co byl<br />
živ. A nejen jeho. Smetanova neústupnost<br />
a ctižádost rozdělila v dalších<br />
letech obrozenecké šiky, ostatně<br />
tak jak tak nejednotné, na dva rozeštvané<br />
tábory, vzájemně se napadající<br />
kousavými a jedovatými útoky.<br />
Smetana byl obviňován z němectví,<br />
wagneriánství, zpochybňovaly se<br />
jeho umělecké kvality, vlastenectví<br />
i občanský charakter, označoval<br />
se i za „hlavu protinárodního<br />
spiknutí“… zachraňovaly ho ovace<br />
publika a někdy i hromadné petice<br />
hudebníků.<br />
Snad si laskavý čtenář vzpomene<br />
na jiné velikány naší historie, třeba<br />
T. G. Masaryka, jehož téměř vyštvalo<br />
ze země kocourkovství malých<br />
lidí, než se později stal milovaným<br />
prezidentem, a davy, které<br />
napřed volaly „Ukřižuj ho!“, mu začaly<br />
provolávat „Hosanna!“<br />
Mezitím však již zrála první Smetanova<br />
dramatická<br />
díla. V březnu 1866<br />
dokončil na Sabinovo<br />
libreto operu<br />
Braniboři v Čechách<br />
a zadal ji do<br />
soutěže hraběte<br />
Harracha o českou<br />
národní historickou<br />
zpěvohru. Získal<br />
vypsanou cenu.<br />
Premiéra za pohostinského<br />
řízení<br />
Smetanova měla<br />
pronikavý úspěch,<br />
i proto, že lidé cítili<br />
v ději opery narážky<br />
na nenáviděnou<br />
vídeňskou<br />
vládu.<br />
Mezitím rychle<br />
dokončuje svou<br />
další práci na Sabinovo<br />
libreto. Ve<br />
svých zápiscích<br />
vzpomíná: „Ten rok<br />
(1865) jsem dohotovil<br />
první svoji komickou operu a dal<br />
jsem jí sám jméno ‚Prodaná nevěsta‘,<br />
protože básník Sabina nevěděl, jak<br />
ji pojmenovat. Byla ve 2 jednáních<br />
a s prósou. Umínil jsem sobě, pokusit<br />
se, jestliže se mi podaří lehčí sloh,<br />
o kterém jsem dosud nikdy nepracoval,<br />
všem svým odpůrcům ukázat,<br />
že umím se velmi dobře pohybovat<br />
v menších hudebních formách,<br />
co mně oni upírají, jelikož prý jsem<br />
tuze zarytý wagnerián, abych to trefil.<br />
Též jsem hleděl všude ve všech<br />
číslech národní hudbu zachovati.“<br />
Úspěch se však o premiéře nedostavil.<br />
Smetana si zapisuje: „Náhodou<br />
ale obecenstvo při prvním<br />
představení ‚Prodané nevěsty‘ dne<br />
30. května 1866 v Novoměstském<br />
divadle scházelo, za jedno již všude<br />
panoval strach, nebo vojna s Pruskem<br />
započala…“. Objevilo se pojmenování<br />
„holínková opera“, lidový<br />
motiv se zdál pro operu nemístný,<br />
triviální. Představa komické opery<br />
se tehdy kryla s pojmem klasické<br />
buffy, jako Mozartova Figarova<br />
svatba nebo Rossiniho Lazebník<br />
sevilský, kdežto nad selským příběhem<br />
Jeníka a Mařenky z vesnice<br />
obecenstvo i kritici ohrnuli nos. Tak<br />
se stalo, že pozdější nejznámější<br />
česká opera napoprvé propadla.<br />
Takové přivítání budoucího úspěšného<br />
díla bude dobré si zapamatovat,<br />
budeme se s ním ještě setkávat,<br />
a nejen u Smetany.<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
HUDBA<br />
Smetana Prodanou nevěstu mnohokrát<br />
upravoval, dnešního tvaru<br />
nabyla až po pěti letech a 30 reprízách.<br />
Časem rostla pozornost i respekt<br />
zahraničních návštěvníků,<br />
i cizí umělci začali vystupovat jako<br />
hosté. A tak po šestnácti letech od<br />
premiéry dosáhla Prodaná nevěsta<br />
stovky představení. Stalo se tak 5.<br />
května 1882.<br />
Ten večer byl pro Smetanu velkým<br />
triumfem. Měl úsměvnou dohru –<br />
obchodní ředitel divadla, když prý<br />
toho večera muselo na 3000 lidí odejít<br />
od pokladny s prázdnou, po dvou<br />
dnech dal sté představení opakovat.<br />
Na divadelní ceduli bylo napsáno:<br />
„Na všeobecnou žádost: druhé sté<br />
představení Prodané nevěsty.“<br />
V roce 1892 zazněla opera na mezinárodní<br />
divadelní výstavě ve Vídni<br />
s mimořádným úspěchem a tím se<br />
jí otevřela cesta na světová pódia.<br />
Smetanův zápis symfonické básně Vltava<br />
Nebylo pak divadla, které by se o ni<br />
neucházelo. Do dnešních dnů je<br />
Prodaná nevěsta tou nejnárodnější<br />
českou operou a také nejznámějším<br />
Smetanovým dílem vůbec.<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
Následoval „Dalibor“ a „Libuše“;<br />
první opera propadla, druhá byla<br />
napadána ještě dřív, než bylo dílo<br />
dopsáno. Nakonec ale přece zazněla<br />
jako slavnostní dílo v Národním<br />
divadle a stala se jeho kmenovým<br />
repertoárem.<br />
Mezitím se ohlásila těžká životní<br />
rána, největší neštěstí, jaké hudebníka<br />
může postihnout: Ohluchl.<br />
NEMOC<br />
Donedávna se za příčinu skladatelova<br />
ohluchnutí a pozdějších<br />
tragických projevů pokládal syfilis,<br />
prokletí tehdejší romantické<br />
společnosti.<br />
Krátce před rokem 1990 zkoumal<br />
posmrtné ostatky Bedřicha Smetany<br />
tým lékařů, mezi nimi i stomatolog<br />
Dr. Jiří Ramba, specialista<br />
na čelistní a obličejovou chirurgii.<br />
Ten zjistil, že Smetana měl výrazně<br />
menší pravou část obličeje, kterou<br />
se v pozdějším věku snažil zakrýt<br />
mohutným plnovousem. Na<br />
obličejových kostech měl známky<br />
dlouhodobého infekčního zánětu –<br />
osteomyelitidy. Jako jedenáctiletý<br />
chlapec se Bedřich připletl k výbuchu<br />
prachové nálože, který mu<br />
vmetl do obličeje infikované střepy<br />
z pohnojeného pole, přechodně také<br />
ztratil sluch. Vznikl zánět, který<br />
Smetana jako zázrakem přežil, jenomže<br />
zánět později přešel do chronického<br />
stádia a zachvátil mozkové<br />
pleny. Tím se podle současného lékařského<br />
poznání vysvětlují nejrůznější<br />
obtíže, které musel po celý<br />
život snášet. Mikroskopické vyšetření<br />
prokázalo, že zánět těžce postihl<br />
také ušní kůstky, což vedlo ke<br />
ztrátě sluchu, nakonec se dostavily<br />
i psychické potíže.<br />
Smetana i po ohluchnutí skládal<br />
dál, díky vnitřní intuici a velkým<br />
hudebním schopnostem. Tak<br />
vznikla „Má vlast“, ojedinělé dílo<br />
ve světové hudbě – „Vltavu“ složil za<br />
pouhých 19 dní; následovaly další<br />
opery a narůstající věhlas skladatele.<br />
Už nemusel bojovat o uznání,<br />
po provedení většiny jeho děl lidé<br />
vstávali a mávali hluchému skladateli<br />
do lóže šátky.<br />
Nicméně mu nemoc zachvacovala<br />
stále více i mozek a Smetana<br />
se propadal do duševní choroby.<br />
Posledním dokončeným dílem byl<br />
Smyčcový kvartet d moll, náročná<br />
skladba, jež předběhla svou dobu<br />
o desítiletí. Pak zbýval už jen tragický<br />
konec. Zemřel v ústavu pro<br />
choromyslné.<br />
Zbylo po něm živé dílo prvního<br />
skladatele skutečně české hudby,<br />
která má současně i co říci světu.<br />
Literatura:<br />
Jaroslav Klimecký, Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svet.gralu.cz<br />
jaroslav.klimecky@svet.gralu.cz<br />
Gracian Černušák: Dějiny evropské hudby<br />
Josef Teichman: Bedřich Smetana<br />
Otakar Hostinský: Bedřich Smetana<br />
Zdeněk Nejedlý: Bedřich Smetana<br />
Mirko Očadlík: Co máme vědět o Prodané<br />
nevěstě<br />
Hans Bankl: Život a smrt slavných<br />
Zdeněk Mahler: Nekamenujte proroky. Kapitoly<br />
ze života Bedřicha Smetany<br />
http://cs.wikipedia.org/wiki/<br />
Bedřich_Smetana<br />
http://www.helpnet.cz/monitoringmedii/16855-3/jiri-ramba-bedrichsmetana-nemel-syfilis
ZDRAVIE<br />
RAKOVINA?<br />
Minimalizujte<br />
!<br />
Mária Majerová<br />
Dr. Hamer a jeho<br />
GERMAN NEW MEDICINE®<br />
„Milí priatelia, vážení kolegovia,<br />
je pre mňa veľkou cťou obdarovať<br />
vás najväčším darom, aký bohovia<br />
kedy ľudstvu dali. Som prezidentom<br />
tohto kongresu, no momentálne sedím<br />
vo Francúzsku vo väzení za „navádzanie<br />
k praktizovaniu German New<br />
Medicine“ – tak znie oficiálne obvinenie<br />
a rozsudok.<br />
Strávil som vo väzení 8 a pol mesiaca,<br />
kým sa konečne uskutočnilo<br />
súdne pojednávanie. V minulosti,<br />
v r. 1986 odvolali moju aprobáciu<br />
„pre odmietanie zriecť sa svojho verejne<br />
hlásaného železného pravidla<br />
rakoviny (t. j. vyhlásenia o psychosomatickom<br />
pôvode rakovinových ochorení<br />
– pozn. red.) a pre neochotu konvertovať<br />
na tradičnú medicínu“. Už<br />
24 rokov som prenasledovaný, napádaný,<br />
stíhaný a dvakrát aj uvrhnutý<br />
do väzenia, hoci som neurobil nič<br />
zlé – iba to, že som nanovo odhalil<br />
túto nádhernú novú medicínu s Piatimi<br />
biologickými zákonmi Prírody!<br />
Medicínu, ktorá vždycky jestvovala<br />
a stále bude. Toto je, dámy a páni,<br />
celý môj zločin!“<br />
Týmito slovami uviedol v máji<br />
2005 svoj príspevok Päť biologických<br />
zákonov novej medicíny, v ktorom<br />
Dr. med. Mag. Theol. Ryke Geerd<br />
Hamer prezentoval svoju prevratnú<br />
teóriu (tzv. German New Medicine®nemeckú<br />
novú medicínu) na 1. Medzinárodnom<br />
kongrese doplnkovej<br />
a alternatívnej liečby rakovinových<br />
ochorení v španielskom Madride.<br />
A ďalej pokračoval:<br />
„Ako za chvíľočku uvidíte, takzvané<br />
choroby, ako sme ich chápali doteraz,<br />
vlastne nejestvujú. Presnejšie povedané,<br />
sú to vlastne Jedinečné účelové<br />
biologické programy Prírody. A tie<br />
sa nemajú liečiť „terapiou“, ale ich<br />
treba nechať prebehnúť ako súčasť<br />
evolučného programu svojou cestou,<br />
pretože ony VŽDY majú svoj konkrétny<br />
biologický zmysel (Piaty biologický<br />
zákon).<br />
Základný problém v našom myslení<br />
tkvie v tom, že 1500 rokov sme<br />
doteraz v Európe praktizovali symptomatickú<br />
medicínu. Usilovne a ortodoxne<br />
sme všetko triedili na „benígne“<br />
a „malígne“: rakovina je zhubná,<br />
mikróby sú nepriatelia, zlá je teplota<br />
i únava, i všetky takzvané „chorobné<br />
symptómy“ považujeme za škodlivé<br />
a musia byť preto vykorenené ako<br />
hriech!“<br />
V ČOM JE GNM NOVÁ?<br />
ko udáva autor, GNM je založená<br />
A na prísne vedeckom základe a je<br />
aplikovateľná na všetky v medicíne<br />
známe ochorenia: na ktoromkoľvek<br />
medicínskom prípade možno odskúšať<br />
a potvrdiť jej Päť biologických<br />
zákonov. Vychádza z toho, že každá<br />
choroba má psychosomatický pôvod –<br />
konkrétny náhly emocionálny šok,<br />
konflikt, ktorý človeka zastihne nepripraveného<br />
(Prvý biologický zákon)<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ZDRAVIE<br />
a prejaví sa v psychike, v mozgu<br />
a v určitom orgáne. Druhý biologický<br />
zákon hovorí, že každé ochorenie –<br />
za predpokladu, že sa konflikt vyriešil<br />
– má dve fázy, ktorými Jedinečný<br />
účelový biologický program Prírody<br />
prechádza z aktívnej fázy konfliktu<br />
do ozdravného procesu. Celý vývoj<br />
možno sledovať na troch úrovniach<br />
(psychika – mozog – orgán) súčasne,<br />
spolu s ontogeneticky (= embryonálnym<br />
vývojom) určenými histologickými<br />
zmenami v orgánoch (Tretí<br />
biologický zákon) aj ontogeneticky<br />
danou účasťou mikróbov na tomto<br />
procese (Štvrtý biologický zákon).<br />
Tieto dva zákony vychádzajú z poznatku,<br />
že každý organizmus vo<br />
fáze embryonálneho vývoja vzniká<br />
z troch základných zárodočných<br />
(mozgových) vrstiev; z nich sa ďalej<br />
vyvíjajú jednotlivé orgány a systémy<br />
tela i rozličné mikroorganizmy, ktoré<br />
spolupracujú pri ozdravných procesoch,<br />
a sú nimi riadené po celý čas<br />
svojej existencie. Na základe pochopenia<br />
tejto spojitosti je možné vysloviť<br />
predpoklad, kde v organizme<br />
sa určitý konflikt prejaví alebo prejavil,<br />
prípadne spätne – podľa toho,<br />
kde nastal problém – určiť, aký konflikt<br />
túto zmenu spôsobil. Aj ohnisko<br />
v mozgu reflektuje prebiehajúce<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
zmeny. Celý tento proces má podľa<br />
biologických zákonov Dr. Hamera<br />
predurčený priebeh a predovšetkým<br />
konkrétny biologický zmysel (Piaty<br />
biologický zákon). Ide tu teda o vedecky<br />
dokázateľný systém predurčenia,<br />
podľa ktorého – pokiaľ je známa<br />
situácia na jednej úrovni, možno<br />
z nej odvodiť stav na ďalších dvoch<br />
úrovniach. A práve tento systém<br />
predvídateľnosti odlišuje Päť biologických<br />
zákonov Nemeckej novej<br />
medicíny (GNM) od mnohých iných<br />
teórií konvenčnej medicíny.<br />
OSVIETENÝ, ALEBO<br />
BLÁZON?<br />
ňa 18 augusta 1978 Dr. Ryke<br />
D Geerd Hamer, M.D., v tom čase<br />
primár interného<br />
oddelenia onkologickej<br />
kliniky Univerzity<br />
v Mníchove<br />
v Nemecku, dostal<br />
šokujúcu správu, že<br />
jeho syn Dirk bol<br />
postrelený. V decembri<br />
1978 Dirk<br />
následkom zranenia<br />
podľahol. O niekoľko<br />
mesiacov neskôr<br />
Dr. Hamerovi<br />
diagnostikovali rakovinu semenníka.<br />
Keďže dovtedy nebýval nikdy vážne<br />
chorý, vznik nádoru si dal do súvislosti<br />
s tragickou stratou svoho syna.<br />
Dirkova smrť a vlastná skúsenosť<br />
s rakovinou primäli Dr. Hamera,<br />
aby skúmal osobné príbehy svojich<br />
onkologických pacientov. Zistil, že<br />
u všetkých – podobne ako v jeho prípade<br />
– vzniku nádoru predchádzal<br />
náhly, mimoriadne šokujúci zážitok.<br />
Dr. Hamer tento náhly šok označil<br />
ako Syndróm Dirka Hamera (Dirk<br />
Hamer Syndrom - skratka DHS) –<br />
na pamiatku svojho syna, ktorý ho<br />
k bádaniu inšpiroval.<br />
Skúmal CT snímky mozgu svojich<br />
pacientov a odhalil, že tento vonkajší<br />
podnet vytvorí v mozgu ohnisko<br />
a každá choroba – nielen nádory – je<br />
riadená z toho konkrétneho miesta<br />
v mozgu. Zistenie, že toto ohnisko<br />
(tzv. Hamerov fokus) je pozorovateľné<br />
pomocou technického zariadenia<br />
bolo natoľko prekvapivé, že vyvolalo<br />
búrku nevôle mnohých rádiológov.<br />
Na ich námietky, že ide o optický jav<br />
spôsobený prístrojom, bol vyzvaný<br />
i výrobca diagnostického prístroja<br />
(Siemens), aby posúdil sústredné<br />
kružnice, ktorými sa tento fokus na<br />
snímku prejavuje, a ten v r. 1989 toto<br />
podozrenie vylúčil. Napriek tomu sú<br />
CT snímky zobrazujúce tento jav naďalej<br />
predmetom kritiky, výsmechu,<br />
či podozrenia z falšovania, alebo ich<br />
zavádzajúcej interpretácie.
ZDRAVIE<br />
Dr. med. Mag. theol. Ryke Geerd Hamer, nar. 17.5. r. 1935<br />
v Mettman (vo Frízii, Nemecko), študoval medicínu a teológiu<br />
na Univerzite v Tübingene a Erlangene. Ako 22-<br />
ročný úspešne ukončil štúdium teológie a o 4 roky neskôr<br />
promoval i na fakulte medicíny a bol mu udelený diplom<br />
doktora medicíny. Po štúdiách získaval praktické skúsenosti<br />
na rôznych univerzitných klinikách v Nemecku.<br />
V roku 1972 Dr. Hamer zavŕšil svoju špecializáciu z internej medicíny<br />
a pracoval na Univerzitnej klinike v Tübingene ako internista poverený<br />
starostlivosťou o onkologických pacientov. Súčasne vykonával aj súkromnú<br />
prax spolu so svojou manželkou Sigrid.<br />
Preukázal aj mimoriadny talent pri vynaliezaní lekárskych zariadení.<br />
Medzi inými je vlastníkom patentu na nekrvavý skalpel (Hamer-Skalpel),<br />
ktorý reže 20-násobne ostrejšie než žiletka, na špeciálnu pílu na kosti pre<br />
plastickú chirurgiu, a masážny stôl, ktorý sa automaticky prispôsobuje<br />
líniám tela. Tieto vynálezy priniesli Dr. Hamerovi a jeho rodine slušné<br />
finančné zabezpečenie.<br />
Dr. Hamer výsledky svojej práce<br />
prezentoval na Lekárskej fakulte<br />
Univerzity v Tübingene, kde medicínu<br />
vyštudoval, ešte ako svoju dizertačnú<br />
prácu. No univerzita – napriek<br />
tomu, že je zo zákona povinná<br />
výskum Dr. Hamera verifikovať – to<br />
dodnes odmieta. V histórii univerzít<br />
je to bezprecedentný prípad. Napriek<br />
viacerým urgenciám a súdnym nariadeniam<br />
sa dlhé roky stavala k tejto<br />
otázke vyhýbavo. Podobne i oficiálna<br />
medicína odmieta potvrdiť jeho objavy<br />
napriek 30 vedeckým overeniam<br />
zo strany nezávislých lekárov a profesionálnych<br />
organizácií. Jednou z inštitúcií,<br />
ktorá na to poskytla pôdu,<br />
bola i slovenská Univerzita v Trnave,<br />
kde boli výsledky výskumu Dr. Hamera<br />
demonštrované a 8. - 9. septembra<br />
1998 oficiálne verifikované.<br />
Lekárska fakulta univerzity v Trnave<br />
testovala za prítomnosti kolégia<br />
12 profesorov a prednášajúcich na<br />
Onkologickom Inštitúte Sv. Alžbety<br />
v Bratislave a na onkologickom oddelení<br />
Nemocnice v Trnave 7 pacientov<br />
s 20 špecifickými príznakmi.<br />
V oficiálnom stanovisku sa<br />
uvádza:<br />
Cieľom bolo preukázať, či medicínsky<br />
systém Dr. Hamera môže byť<br />
verifikovaný pomocou vedeckej metódy<br />
tak, aby sa dokázalo, že jeho výsledky<br />
sú opakovateľné.<br />
V súlade s pravidlami „Novej Medicíny“<br />
každý jednotlivý prípad ochorenia<br />
bol testovaný v cca 100 rôznych<br />
aspektoch. Pre neúplné výsledky medicínskych<br />
testov nie v každom prípade<br />
bolo hodnotených všetkých 100<br />
aspektov. Napriek tomu zistený skutkový<br />
stav pacientov poukazoval na to,<br />
že všetky uvedené prirodzené zákony,<br />
ktoré sú základom tejto „Novej medicíny“,<br />
sú platné.<br />
Tento systém bol testovaný súčasne<br />
na dvoch konzíliách. Podpísaní sú<br />
toho názoru, že platnosť tohto systému<br />
bola preukázateľne potvrdená s vysokou<br />
mierou pravdepodobnosti.<br />
Veľmi vysoko hodnotíme ľudskosť<br />
Dr. Hamera, jeho etický a starostlivý<br />
vzťah k pacientovi a nový, holistický<br />
prístup k pacientom. Berúc do úvahy<br />
všetky tieto faktory nadobudli sme<br />
dojem, že by sa mala venovať pozornosť<br />
otázke, ako „Novú medicínu“<br />
podľa možnosti čo najskôr uviesť do<br />
praxe.<br />
Napriek všetkému, zamietavé stanovisko<br />
k verifikácii dizertačnej<br />
práce Dr. Hamera napokon odobril<br />
aj súd:<br />
Dňa 12. marca 2008 sudca Správneho<br />
súdu v Sigmaringene (Nemecko)<br />
rozhodol, že Univerzita v Tübingene<br />
(napriek svojej právnej povinnosti)<br />
medicínske výsledky Dr. Hamera,<br />
predložené Lekárskej fakulte univerzity<br />
ako dizertačná práca v roku 1981,<br />
nie je viac povinná verifikovať.<br />
VEDEC, ČI ŠARLATÁN?<br />
Pohľad Dr. Hamera na rakovinu<br />
(a chorobu vôbec) ako na síce neželaný,<br />
no zákonitý dôsledok ľudského<br />
zmýšľania a konania v prvom<br />
rade orientuje pacienta z pasívnej<br />
roly obete do pozície zodpovedného<br />
a aktívneho prístupu k životu.<br />
Spojitosť myseľ – telo nie je nič prekvapivé.<br />
Početné štúdie už aj predtým<br />
poukazovali na to, že nádory, aj<br />
iné ochorenia, sú často dôsledkom<br />
citovej ujmy po traumatickej udalosti.<br />
Táto skutočnosť je najmä prívržencami<br />
celostnej medicíny všeobecne<br />
akceptovaná. Dr. Hamer vo svojom<br />
výskume však pokročil o kúsok ďalej.<br />
Odhalením vznikajúcich ohnísk<br />
v mozgu a využitím poznatkov z embryológie<br />
poukazuje na možnosť celý<br />
dej predvídať.<br />
Rôznorodé životné situácie môžu<br />
spôsobovať mnohoraké šoky, ktoré<br />
v organizme iniciujú najrôznejšie<br />
prejavy „núdzového stavu“, a to<br />
vždy definovaným spôsobom. V organizme<br />
prebiehajú zmeny v súlade<br />
s potrebou, ktorú prežitý šok vyvolal;<br />
spočiatku často skryte, nepozorovane,<br />
až kým rozsah zmien na seba<br />
neupozorní. Preto Dr. Hamer zdôrazňuje<br />
dôležitosť poznania, že choroba<br />
má dve fázy (2. zákon), aby sa<br />
práve táto prehliadaná, aktívna fáza<br />
konfliktu včas odhalila a mohla riešiť.<br />
Nie je to také jednoduché, ako sa<br />
na prvý pohľad zdá. Často totiž ide<br />
o konflikty, ktorých si človek nie je<br />
vedomý. Tu je nový, citlivý prístup lekára<br />
ako človeka schopného empatie<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ZDRAVIE<br />
a porozumenia snáď oveľa dôležitejší<br />
než medikamentózna liečba.<br />
Pomáha pacientovi chápať, že nie je<br />
bezmocný, ale že ide o zákonitý dej,<br />
v súlade s vyšším poriadkom, ktorý<br />
sa učíme poznávať a vo svojom konaní<br />
zohľadňovať.<br />
Na rozdiel od zvierat, ktoré zažívajú<br />
biologické šoky konkrétne, napr.<br />
náhlu stratu svojho územia, stratu<br />
potomka, neočakávanú hrozbu hladom,<br />
smrteľný strach a iné, myseľ človeka<br />
dokáže vnímať tieto biologické<br />
konflikty aj v prenesenom význame:<br />
muž pri náhlej strate domova alebo<br />
pracovného miesta môže trpieť „konfliktom<br />
straty územia“; ženský „konflikt<br />
hniezda“ sa môže týkať nepohody<br />
v rodine, „konflikt opustenosti“<br />
môže byť spustený nepredvídaným<br />
rozvodom alebo hospitalizáciou, či<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
odchodom dieťaťa z domu; u detí sa<br />
objaví po rozchode rodičov, alebo<br />
keď sa matka rozhodne vrátiť do<br />
zamestnania.<br />
Vezmime si napr. rakovinu pľúc:<br />
biologickým konfliktom spojeným<br />
s pľúcami je „strach zo smrti“, vyjadrený<br />
ako neschopnosť dýchať. Zo<br />
spôsobeného šoku (pričom nie je dôležité,<br />
či je tento strach opodstatnený<br />
alebo nie), sa bunky pľúcnych váčkov<br />
začnú množiť – aby sa zvýšila kapacita<br />
pľúc a tým optimalizovala šanca<br />
organizmu na prežitie. Toto množenie<br />
sa pľúcnych buniek a vznik nádoru<br />
nie je teda neriadeným, nezmyselným<br />
procesom, ale slúži presne<br />
určenému biologickému účelu.<br />
Odhalený konflikt musí človek<br />
nielen vnútorne vyriešiť, ale uviesť<br />
zmenu do praxe – to znamená často<br />
riešenie zložitých vzťahových situácií,<br />
kde je mnohokrát ťažkým orieškom<br />
práve postoj ostatných ľudí, ktorých<br />
sa konflikt týka.<br />
Po vyriešení konfliktu mozog dá<br />
pokyn na zrušenie „stavu núdze“ –<br />
v tomto prípade na zastavenie množenia<br />
a zároveň na likvidáciu týchto<br />
nadbytočných pľúcnych buniek (nádoru).<br />
Organizmus sám je za určitých<br />
podmienok (pomocou príslušných<br />
baktérií) schopný zmnožené<br />
bunky rozložiť a zbaviť sa ich; podľa<br />
okolností tento dej môže trvať rôzne<br />
dlhý čas a môže byť sprevádzaný<br />
dramatickými vonkajšími prejavmi,<br />
ako sú opuchy, bolesť, zápal, horúčka,<br />
výtoky a hnis spolu s niektorými<br />
nádormi, i zmenami na ohnisku<br />
v mozgu, ktoré z hľadiska konvenčnej<br />
medicíny bývajú identifikované<br />
ako rakovinové ochorenie.<br />
V tej súvislosti Dr. Hamer považuje<br />
za nutné zdôrazniť, že už samotné<br />
riešenie traumatickej citovej<br />
skúsenosti (fáza aktívneho konfliktu)<br />
môže mať za následok veľmi silný<br />
nápor nepríjemných sprievodných<br />
symptómov s možnými vážnymi<br />
komplikáciami, i keď častejšie sa výrazne<br />
pozorovateľné fyzické symptómy<br />
objavujú až v druhej, ozdravnej<br />
fáze. Keďže psychika, mozog<br />
i zodpovedajúci orgán vždy pracujú<br />
synchrónne, je nesmierne dôležité<br />
regulovať tento proces, prípadne<br />
„zmierniť“ prudkosť konfliktu ešte<br />
pred jeho plným vyriešením.<br />
Za určitých okolností je dokonca<br />
kategoricky prikázané konflikt NE-<br />
RIEŠIŤ – aby sa predišlo ťažkej<br />
ozdravnej kríze (mozgová príhoda,<br />
infarkt a pod.).<br />
FILANTROP, ALEBO<br />
NETVOR?<br />
Dr. Hamer v zmysle svojich Piatich<br />
biologických zákonov u onkologických<br />
pacientov nekompromisne<br />
odmietal až dosiaľ používanú drastickú<br />
„liečbu“ pomocou chemoterapie<br />
a rádioterapie. Je pochopiteľné, že<br />
takéto radikálne stanovisko nemohlo<br />
ostať bez odozvy oficiálnych kruhov –<br />
silnejúce útoky proti nemu vyústili<br />
napokon v obvinenia z porušovania<br />
Hippokratovej prísahy a následné<br />
odobratie lekárskeho diplomu.<br />
NAKONIEC SOM SI MUSEL POLOŽIŤ OTÁZKU,<br />
ČI NAŠE CHÁPANIE A NAŠE PONÍMANIE<br />
CHOROBY NIE JE ÚPLNE NESPRÁVNE –<br />
PRE NAŠE NEPOCHOPENIE BIOLOGICKÉHO<br />
ÚČELU CHOROBY
ZDRAVIE<br />
Keďže v presvedčení o svojej pravde<br />
naďalej radil onkologickým pacientom<br />
nepodstupovať tradičné liečebné<br />
postupy, za toto nezákonné počínanie<br />
bol niekoľkokrát uväznený.<br />
Ako je zrejmé, jeho filozofia zdravia<br />
a choroby má okrem nadšených<br />
nasledovníkov aj veľmi vehementných<br />
odporcov. Na internetových<br />
stránkach možno nájsť – niekedy<br />
vedecky dôstojnú, inokedy bulvárne<br />
nedôstojnú – ostrú kritiku kolegov,<br />
námietky a svedectvá pacientov<br />
alebo ich príbuzných.<br />
Odborné medicínske kruhy kritizujú<br />
Dr. Hamera za nedostatočnú vedeckú<br />
serióznosť; jeho prístup k chorobe<br />
ako k účelovému biologickému<br />
programu Prírody, ako aj teóriu pozitívnej<br />
účasti baktérií na ozdravnom<br />
procese odmietajú ako nepodložené<br />
a klinicky nepreukázané. Táto kritika<br />
však vyznieva veľmi paradoxne<br />
v situácii, keď oficiálna veda všemožne<br />
bojuje proti tomu, aby sa tieto<br />
nové poznatky verifikovali. Sám Dr.<br />
Hamer využil všetky svoje finančné<br />
prostriedky, aby svoje poznanie šíril<br />
a jeho platnosť preukázal. Svoju filozofiu<br />
podrobne popisuje vo svojej knihe<br />
Krebs – Krankheit der Seele (Rakovina<br />
– ochorenie duše). Ako hovorí:<br />
„Dňom i nocou rozmýšľam, ako vám<br />
pomôcť proti našim vládnúcim, ktorí<br />
sa všetkou svojou mocou zasadzujú<br />
o to, aby udržali rakovinu ako nemoc,<br />
na ktorú sa povinne zomiera...!“<br />
Najviac si však Dr. Hamer znepriatelil<br />
kolegov – lekárov svojím<br />
vyhlásením, že rakovinové nádory<br />
netvoria metastázy. Podľa jeho poznatkov<br />
ide vždy o súbeh viacerých<br />
konfliktných udalostí, ktoré v organizme<br />
pôsobia a nachádzajú sa v rôznych<br />
vývojových štádiách. Diagnóza<br />
„rakovina“ býva nezriedka jednou<br />
z nich. I v tomto prípade ide o patovú<br />
situáciu – vyžadujú sa klinické dôkazy,<br />
no kým chýbajú, nemožno túto<br />
hypotézu uznať a uviesť do praxe.<br />
Dr. med. Mag. theol. Ryke Geerd Hamer<br />
a Caroline Markolin, Ph.D.<br />
Dr. Hamer i jeho pokračovatelia<br />
vždy kladú dôraz na nevyhnutnosť<br />
aktívneho prístupu pacienta k svojmu<br />
problému: pochopením súvislostí dospieť<br />
k vyriešeniu konfliktu, správne<br />
sa rozhodovať a prevziať za svoje rozhodnutia<br />
náležitú zodpovednosť – to<br />
sú základné predpoklady na ceste<br />
k zdraviu. I to však nie je zárukou, že<br />
choroba pominie natrvalo – ohnisko<br />
v mozgu je vlastne pamäťová stopa,<br />
ktorú určité životné okolnosti môžu<br />
opätovne oživiť (tomu Dr. Hamer<br />
pripisuje i tzv. chronické ochorenia,<br />
alergie, astmu a pod.) Pokiaľ rozhodnutia<br />
človeka k zmene nepramenia<br />
z jeho slobodnej vôle a ak nemajú<br />
podporu v trvalom úsilí o ich uplatnenie,<br />
niet sily, ktorá by pomohla – či<br />
už ide o zdravie, porozumenie alebo<br />
akúkoľvek zmenu v živote.<br />
Nech už je tak či onak: súčasná<br />
úroveň vedomostí a predovšetkým<br />
informačná explózia majú za následok,<br />
že dokážu poprieť alebo potvrdiť<br />
čokoľvek – rozum dokáže obhájiť<br />
všetko. Je nevyhnutné veci bdelo<br />
skúmať; naše poznanie však potrebujeme<br />
paradoxne čoraz viac opierať<br />
o to ľudské v človeku – o náš vlastný<br />
cit a vyciťovanie pravej podstaty vecí.<br />
To má byť impulzom našich rozhodnutí.<br />
To je to, čo nazývame slobodnou<br />
vôľou človeka. Rozum nám<br />
Pre európskych záujemcov je pripravovaný<br />
9-dňový GNM Megaseminár<br />
(v angličtine) v dňoch 22. – 30.<br />
augusta 2009 v Rakúsku<br />
Uzávierka prihášok: 31. júl 2009<br />
Vedie: Caroline Markolin, Ph.D. –<br />
oficiálna lektorka German New Medicine®<br />
na plný úväzok, vyškolená<br />
a osvedčená Dr. Hamerom.<br />
Žije v Kanade, prednáša na víkendových<br />
seminároch GNM v Montreali<br />
a Vancouveri.<br />
Udržiava oficiálnu webovú stránku<br />
GNM®:<br />
www.germannewmedicine.com<br />
dáva možnosť chápať súvislosti a tak<br />
usmerňovať svoje konanie, ktorého<br />
následky sú predurčené zákonmi<br />
univerza. Máme ich poznávať a rešpektovať.<br />
A je nádherné, že smieme –<br />
i za cenu omylov a často bolestných<br />
prežití – tieto láskyplné zákony stvorenia<br />
skúmať, poznať a využívať pre<br />
dobro vlastné, i na úžitok svetu.<br />
Mária Majerová<br />
majerova@svetgralu.sk<br />
Zdroje:<br />
• Caroline Makrolin, Ph.D.: GNM – Dr. Hamer´s<br />
Medical Paradigm - EXPLORE!<br />
6/2007<br />
• Ventegodt S., Andersen N.J., Merrick J.: Rationality<br />
and Irrationality in Ryke Geerd<br />
Hamer´s System for Holistic Treatment of<br />
Metastatic Cancer - The scientificWorld-<br />
JOURNAL 5/2005 (www.thescientificworld.<br />
com)<br />
• www.germannewmedicine.com<br />
• www.pilhar.com<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
TÉMA<br />
Je rodina<br />
PREŽITOK?<br />
Marie Šuláková<br />
P<br />
ýta sa matka svojich detí: „Čo<br />
je to rodina?“ „Dospelí sa volajú<br />
mama a otec, ostatní sú<br />
deti a tí všetci sa majú radi. Mama<br />
kŕmi deti a otec sa stará o to, aby bolo<br />
za čo nakupovať.“ „Otec je pre deti<br />
mužský vzor a mama ženský. Otec<br />
robí chlapskú prácu, mama ženskú,<br />
ale otec jej môže pokojne pomáhať,<br />
keď je toho viac...“ „Otec by mal mať<br />
iba jednu ženu – a nie ako niekde pripúšťajú<br />
mnohoženstvo alebo niekde<br />
homosexuáli uzatvárajú registrované<br />
partnerstvo. Hlavne by sa nemali<br />
hádať a mali by si pomáhať…“ Tak<br />
si to myslia deti vo veku zhruba od<br />
sedem do dvanásť rokov, súrodenci<br />
z tzv. tradičnej rodiny, kde sa muž<br />
a žena vzali, pretože sa mali radi a tiež<br />
preto, že sa im malo čoskoro narodiť<br />
dieťatko. Otec sa vloží do debaty: „Rodina?<br />
Hlavne, keď sa majú radi, a keď<br />
už sa niečo nepodarí, musia sa vedieť<br />
ospravedlniť a musia si vedieť odpustiť<br />
a povedať si, že už takú chybu v budúcnosti<br />
neurobia.“<br />
Táto rodina nie je z tých najdokonalejších.<br />
Občas sa tam trochu pohádajú,<br />
občas sa im všetko nedarí tak, ako si<br />
predstavovali – občas nezvládajú svoje<br />
úlohy tak, ako by mali, deti sú občas<br />
dosť nezbedné. Táto rodina však veľmi<br />
túži po harmonickom zväzku, a tak<br />
skutočne každý svár končí nakoniec<br />
trvalým mierom, pohladením, uzmierením,<br />
odpustením. Matka i otec si<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
v napätých<br />
situáciách<br />
stokrát v duchu<br />
povedali, že by<br />
bolo najlepšie z toho<br />
všetkého odísť. Ale už<br />
po chvíli im je jasné, že bez<br />
tých ostatných by to bolo smutné,<br />
chudobné, nenaplnené… Pre rodinu,<br />
v ktorej to má fungovať, musíte obetovať<br />
spánok, sčasti svoje materiálne<br />
pohodlie, sčasti svoju vlastnú slobodu,<br />
sčasti i kariéru.<br />
Celkom nemoderná rodina, však?<br />
Veď štatistiky posledných rokov hovoria,<br />
že každé tretie dieťa sa narodí nemanželskému<br />
páru. Je to vraj jednoduchšie<br />
– majú z toho väčšie sociálne<br />
výhody, a keď to neklape, jednoducho<br />
sa rozídu, o deti sa, samozrejme, dobre<br />
postarajú – jeden týždeň s mamou,<br />
druhý s otcom – alebo ešte lepšie, volajme<br />
ich krstným menom – týždeň<br />
s Táňou, víkend s Pavlom – stále lepšie,<br />
ako na seba doma kričať, riešiť<br />
problémy, viazať sa, vzdať sa vlastnej<br />
slobody, nakoniec – polovica manželstiev<br />
aj tak končí rozvodom, tak prečo<br />
vlastne riskovať?<br />
Je to tak. Ukážte mi rodinu s deťmi,<br />
kde to klape celkom bez problémov…<br />
a ak v takej už žijete, potom úprimne<br />
gratulujem. Sociológovia uvádzajú, že<br />
tradičná rodina u nás ostáva pravidlom<br />
skôr už iba u menšiny ľudí. Dalo by sa<br />
povedať, že čím ďalej tým rozšírenejší<br />
je dlhodobý<br />
život<br />
bez partnera<br />
a detí, to<br />
všetko na úkor<br />
tradičnej rodiny.<br />
Skutočne by sa mohlo<br />
zdať, že netradičná rodina – tzn.<br />
rodina, kde sa deti rodia nemanželským<br />
párom, môže mať celý rad<br />
výhod… a to ešte buďme radi, že nežijeme<br />
v dobe alebo v krajine, kde nám<br />
ženícha alebo nevestu vyberú rodičia.<br />
Sociológovia ďalej uvádzajú, že v živote<br />
mnohých dvadsiatnikov a tridsiatnikov<br />
chýba vlastná rodina a deti,<br />
ktoré v období reálneho socializmu<br />
boli považované za základný znak dosiahnutia<br />
dospelosti a osamostatnenia<br />
sa od rodičov. Zdá sa, že sa v súčasnosti<br />
stále viac presadzuje dospelosť<br />
bez rodiny a bez detí. Platíme za to<br />
postupnou stratou schopnosti partnerského<br />
spolužitia a prispôsobenia<br />
sa inému človeku.<br />
A tak sa ľudia často sami seba pýtajú,<br />
kvôli čomu vlastne ešte uzatvárať<br />
manželstvo. Dnes sa už na vás predsa<br />
nikto nebude pozerať s opovrhnutím,<br />
keď budete slobodná matka, keď<br />
budete žiť s priateľom alebo hoci bez<br />
neho… Manželstvo stráca na príťažlivosti,<br />
pretože vyžaduje prijatie vopred<br />
určených rolí. Spolužitie v nezáväznom<br />
zväzku sa naopak oceňuje, chápe<br />
sa ako „slobodnejšia“ forma spolužitia,
TÉMA<br />
ktorá lepšie vyhovuje individuálnym<br />
požiadavkám. Manželský život musí<br />
konfliktné tendencie partnerov naopak<br />
vstrebávať (Singly, 1999).<br />
Kresťanské náboženské obrady stavajú<br />
na myšlienke, že svadobným<br />
úkonom spája oboch snúbencov sám<br />
Boh – a manželstvo sa uzatvára v nebi.<br />
Napríklad Abd-ru-shin vo svojom<br />
diele Vo svetle Pravdy uvádza: „Že<br />
bolo manželstvo uzatvorené v nebi<br />
znamená, že obaja manželia boli pre<br />
seba už dopredu vyhliadnutí pred<br />
vstupom alebo pri vstupe do tohto pozemského<br />
života. Ale toto predurčenie<br />
spočíva iba vo vlastnostiach, ktoré si<br />
priniesli a ktorými sa obaja vzájomne<br />
dokonale dopĺňajú. Takí ľudia sú si<br />
teda určení.“<br />
Na tzv. nevýhodách je možné teraz<br />
pochopiť, prečo sú manželstvá vlastne<br />
také dôležité a čo je ich zmyslom.<br />
Vráťme sa do rodiny, o ktorej bola reč<br />
na začiatku. K vypätej situácii, keď<br />
si manželia v duchu hovoria: „Ak by<br />
sme nemali deti a neboli v manželskom<br />
zväzku, už by sme sa vari rozišli.<br />
Aké jednoduché to majú ľudia, ktorí<br />
nemajú deti, ktorí si môžu iba tak zbaliť<br />
kufre a ísť…“ Iste nie je zmyslom<br />
manželstva trpieť v neharmonickom<br />
zväzku, ktorý nikam nevedie, v neslobode<br />
byť dokonca obeťou domáceho<br />
násilia. Nie je zmyslom manželstva<br />
pripraviť sa o slobodu. No ak hovoríme<br />
o zväzku, kde na problémoch<br />
obaja partneri dozrievajú, vyvíjajú sa,<br />
kde majú možnosť jeden pred druhým<br />
prejaviť svoje dobré aj zlé vlastnosti,<br />
učiť sa vzájomnej úcte, tolerancii,<br />
potom žijú často omnoho slobodnejšie<br />
ako osamelí jedinci večne hľadajúci<br />
Učiť sa vzájomnej úcte, tolerancii<br />
znamená žiť slobodnejšie, než osamelo<br />
hľadať ideálny protiklad<br />
svoj ideálny protiklad. Už-už sa im<br />
zdá, že ho našli… ale kvôli strate vlastného<br />
pohodlia a nutnej zmene zlozvykov<br />
a zlých vlastností sa opäť<br />
rozchádzajú. Potom nachádzajú<br />
nového partnera<br />
a skúsenosť sa<br />
opakuje až do úplného<br />
sprotivenia.<br />
Jedna známa<br />
po takejto skúsenosti<br />
povedala<br />
– „To si nevyberieš,<br />
všetci<br />
sú rovnakí…“<br />
A potom sú<br />
tu deti. Istá novinárka<br />
sa spýtala<br />
matky niekoľkých detí:<br />
„Je najvyšším zmyslom života<br />
mať deti?“ Matka na to<br />
odpovedala: „Netvrdím, že mať deti<br />
je to najdôležitejšie na svete. Ale myslím,<br />
že mať deti je niečo prirodzené,<br />
k čomu by dvaja milujúcí sa ľudia<br />
mohli dospieť – pokiaľ sa to, samozrejme,<br />
dá. Materstvo je dar. Ste blažená,<br />
keď čakáte dieťa, keď dáte možnosť<br />
niekomu ďalšiemu, aby tu prežil<br />
svoj život, aby sa prejavil – a vy môžete<br />
stáť pri ňom a do určitého veku mu pomáhať.<br />
Je to nesmierne krásne – i za tú<br />
cenu únavy, starostí, straty vlastného<br />
pohodlia.“ Novinárka: „A existuje nejaké<br />
pravidlo, rada, ako zvládať problémy<br />
v rodine?“ Matka: „Najdôležitejší<br />
vždy bol, je a bude partnerský vzťah,<br />
zakotvený v láske. To je jediný recept<br />
na šťastnú rodinu. Akonáhle budú<br />
žiť pekne manželia, potom pri nich<br />
budú mať ich deti vždy dobré zázemie,<br />
všetko zvládnu, prenesú sa ponad<br />
všetky problémy. Nemilovať sebecky.<br />
To znamená, že si poviete – Som rada,<br />
že môžem patriť práve tebe (že môžem<br />
byť tvojou ženou, tvojím<br />
mužom…) a nie – Som<br />
rada, že ťa mám. To je<br />
málo…“<br />
Články o rodine,<br />
rozhovory s matkami<br />
patria<br />
k najčastejším,<br />
najčítanejším,<br />
zároveň k tým<br />
najobyčajnejším…<br />
a predsa<br />
sa život v rodine<br />
môže prirovnať<br />
k vysokej<br />
škole, v ktorej síce nekončíte<br />
s diplomom, ale<br />
s bohatstvom, skúsenosťami,<br />
pri ktorých dozrievate. Akonáhle sa<br />
naučíte žiť v mieri a láske so svojou<br />
rodinou, so svojimi najbližšími, akonáhle<br />
sa poučíte z chýb, potom nájdete<br />
kľúč k šťastiu. Nedá mi to nepripomenúť<br />
nakoniec slová farára Antonína<br />
Huvara: „Najdôležitejšie je zachovať si<br />
radosť. Každý deň má v sebe dosť trápenia.<br />
Ale jediný deň nám aj na celý<br />
život môže zachrániť i tú radosť, ktorá<br />
nám pomáha, aby sme tým ostatným<br />
mohli ísť ako také svetielko, aby videli<br />
ten správny chod života. Žiadne<br />
zlozvyky a žiadne ospravedlňovanie<br />
chýb. Je potrebné postaviť sa pravdivo<br />
ku všetkému; za chyby sa treba<br />
ospravedlniť, za krivdy robiť pokánie.<br />
Ale každopádne si udržať to, čomu<br />
sa hovorí radostné ponímanie života.<br />
A každý deň znovu...“<br />
Marie Šuláková<br />
marie.sulakova@svet.gralu.cz<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
Tatjana a Pavel Kopřivovi<br />
TRESTANÍM<br />
DETÍ<br />
si dospelí autoritu nezaistia<br />
Majú tresty vo výchove svoje miesto? A pokiaľ<br />
sa im chceme vyhnúť – ako inak môžeme<br />
deťom vymedziť hranice a zaistiť si<br />
u nich autoritu?<br />
„Je užitočné, že sa začal rúcať mýtus o trestoch<br />
ako o nevyhnutnej súčasti výchovy,“<br />
hovoria psychológovia Tatjana a Pavel Kopřivovci,<br />
rodičia piatich detí a spoluautori<br />
knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný.<br />
V nasledujúcich riadkoch vám prinášajú<br />
odpovede na najčastejšie kladené otázky<br />
ohľadne výchovy a trestov.<br />
Myslíte si, že je vo výchove skutočne<br />
možné zaobísť sa bez trestu?<br />
Deti potrebujú hranice. Tie sa však<br />
dajú budovať aj inak než pomocou<br />
trestov. Sme presvedčení, že dospelí<br />
môžu byť dobrými rodičmi a vychovávateľmi<br />
a pritom nemusia deti trestať.<br />
Sú však na to potrebné dve veci: uvedomiť<br />
si riziká trestov, predovšetkým<br />
tie dlhodobé, a vedieť, ako reagovať,<br />
keď sa deti správajú nevhodne.<br />
Čo je vlastne trest?<br />
Zneužitie fyzickej sily alebo moci<br />
danej postavením na odplatu alebo<br />
na to, aby sme donútili druhých urobiť<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
to, čo chceme my. Tresty by sa nemali<br />
zužovať len na fyzické; oveľa horšie<br />
z hľadiska dlhodobých účinkov na<br />
charakter, sebaúctu a vzťahy môžu<br />
byť tresty psychické, napríklad keď<br />
s vami rodič alebo partner niekoľko<br />
týždňov nehovorí.<br />
Používanie trestov sa zdôvodňuje<br />
potrebou udržania si autority a rešpektu.<br />
Potrebujú deti autoritu?<br />
Áno, ale v tom zmysle, že sú obklopené<br />
dospelými, ktorých si vážia. Je<br />
rozdiel medzi autoritou ako vplyvom,<br />
spočívajúcou v tom, že si niekoho<br />
vážime a autoritou ako mocou,<br />
zakladajúcou sa na strachu. Trestom<br />
si dospelí vplyv a úctu nezaistia, prinajlepšom<br />
dosiahnu to, že sa ich deti<br />
budú báť a vyhovejú im, aby sa vyhli<br />
nepríjemnostiam.<br />
A ako si potom deti vážia samých<br />
seba?<br />
To je zásadná otázka. Trestaním vysielame<br />
skryté posolstvo, že ten, koho<br />
trestáme, vlastne zaveľa nestojí – inak<br />
by sme sa k nemu predsa takto nesprávali.<br />
Tresty tak – napriek tomu, že to<br />
nemáme v úmysle – podkopávajú sebaúctu<br />
detí. Vysoká sebaúcta znamená,<br />
že si vážime samých seba a prijímame<br />
sa ako hodnotná ľudská bytosť. Dalo<br />
by sa to tiež vyjadriť pojmom ľudská<br />
dôstojnosť. Pomoc deťom, aby rozvíjali<br />
svoju sebaúctu, kladieme v rámci<br />
výchovného pôsobenia veľmi vysoko.<br />
Človek, ktorý má primeranú sebaúctu,<br />
si váži aj druhých ľudí. A opačne, ak si<br />
niekto neváži sám seba, nemusí si vážiť<br />
ani ostatných a môže im prípadne aj<br />
ubližovať.<br />
Aké je podľa vás najväčšie riziko<br />
trestov?<br />
Posolstvo moci. Trestaním sa deti<br />
učia, že ubližovanie je legálny nástroj<br />
výchovy a riešenia problémov medzi<br />
ľuďmi. Použiť tento nástroj pravdaže<br />
môže iba ten, kto má moc. A tak sa<br />
deti učia na jednej strane ustupovať<br />
moci, a na druhej strane, aby samé<br />
mohli tento nástroj používať, moc<br />
získať. Moc je dôležitejšia než zákony<br />
a pravidlá. Keď získajú moc nad druhými,<br />
môžu si robiť, čo chcú. Toto posolstvo<br />
je napríklad obsiahnuté v situácii,<br />
keď rodič vypláca svojho potomka,<br />
ktorý ublížil mladšiemu súrodencovi,<br />
so slovami: To máš za to, že si mu ublížil!<br />
Teraz si už snáď budeš pamätať, že
TÉMA<br />
takto sa správať nemôžeš! – Čo sa dieťa<br />
po takejto lekcii naučilo pre život?<br />
To asi súvisí aj s potláčaním<br />
súcitu.<br />
Aby deti nemuseli opakovane prežívať<br />
nepríjemné pocity súvisiace s trestaním,<br />
môžu ich začať potláčať. Stáva sa,<br />
že potom vyhlásia, že im už tresty prestali<br />
prekážať. Deti (a neskôr dospelí!)<br />
tak však strácajú kontakt s niektorými<br />
oblasťami svojho prežívania, čo<br />
môže viesť k potlačeniu schopnosti<br />
citiť s druhými a naopak k tomu, že<br />
budú tolerovať násilie ako „normálne“.<br />
Mnohí rodičia, ktorí trestajú svoje deti,<br />
boli ako deti sami trestaní, avšak tieto<br />
nepríjemné zážitky potlačili.<br />
Niekto ale napriek všetkému tvrdí,<br />
že tresty motivujú.<br />
Známy psychológ Zdeněk Matějček sa<br />
o trestoch vyjadril tak, že zastavujú,<br />
ale nebudujú.<br />
Trestom môžeme niekoho donútiť,<br />
aby urobil, čo chceme, ale nemali by<br />
sme si nahovárať, že tým niečo budujeme<br />
v jeho „vnútri“. Deti sa majú<br />
naučiť robiť dôležité činnosti z takzvanej<br />
vnútornej motivácie, preto, že pochopili<br />
ich zmysel a užitočnosť. Potom<br />
ich budú vykonávať, aj keď nad nimi<br />
nebude stáť žiadna kontrola. Vyhrážkami<br />
alebo trestom dosiahneme to,<br />
že dieťa niečo urobí preto, aby sa zavďačilo<br />
autorite a vyhlo sa ďalším nepríjemnostiam.<br />
Tresty teda motivujú,<br />
ale ide o motiváciu, ktorú označujeme<br />
ako vonkajšiu. Jej rizikom je v tomto<br />
prípade to, že správne konanie je len<br />
účelové a trvá, pokiaľ trvá hrozba. (Ak<br />
si neurobíš tie úlohy, nebudeš sa dívať<br />
na televíziu!)<br />
Dá sa povedať, že tresty môžu ohroziť<br />
morálny vývoj detí?<br />
V snahe vyhnúť sa ďalším trestom<br />
a nepríjemnostiam sa deti učia maskovať<br />
chyby a neúspechy, učia sa klamať<br />
a podvádzať. Môže sa z toho stať<br />
návyk, ktorý niekoho sprevádza až<br />
do dospelosti. A je tu ešte riziko trestov<br />
ako „výmenného obchodu“ alebo<br />
„odpustkov“ – nevhodné správanie sa<br />
akoby odčiňuje trestom, a nie je už<br />
vlastne dôvod niečo naprávať. Dieťa<br />
napríklad dostane pár zaúch za to, že<br />
bolo drzé. Záver, ktorý si z toho môže<br />
urobiť, by sa dal vyjadriť asi takto: nie<br />
je potrebné sa ospravedlňovať alebo<br />
chybu napraviť – veď som už dostal<br />
trest. Alebo dokonca: pokiaľ znesiem<br />
tých pár zaúch, môžem si robiť, čo<br />
chcem. Trestaním sa teda deti môžu<br />
učiť prijímať tresty, ale neučí ich to,<br />
ako konať správne.<br />
Toto všetko si asi väčšina dospelých<br />
neuvedomuje. Keď trestajú, jednoducho<br />
chcú, aby si deti počínali<br />
správne.<br />
Áno, väčšina ľudí, ktorí používajú<br />
tresty, tak koná s najlepšími úmyslami.<br />
Avšak niekedy dochádza k niečomu<br />
inému než zamýšľame, pretože si<br />
nie sme vedomí všetkých súvislostí.<br />
Jeden z motívov trestov je primäť deti<br />
k správnemu konaniu – akoby sme<br />
predpokladali, že po treste dieťa pôjde<br />
a napraví, čo spôsobilo, vysvetlí svoje<br />
správanie, alebo sa ospravedlní. Negatívne<br />
emócie, ktoré trest vyvolá,<br />
však presne toto skomplikujú. Všetci<br />
predsa z vlastnej skúsenosti vieme,<br />
ako rozumne sa správame, keď sme<br />
pod vplyvom emócií!<br />
Deti si často aj bez trestu veľmi<br />
dobre uvedomujú, že sa zachovali<br />
nesprávne, a majú snahu to napraviť.<br />
Alebo im toto poznanie môžeme<br />
sprostredkovať my. Pokiaľ ale príde<br />
trest, energia ich negatívnych emócií<br />
sa zameria viac na toho, kto ich potrestal,<br />
než na nápravu.<br />
Čo teda namiesto trestov?<br />
Vyhýbať sa pri výchove trestom, samozrejme,<br />
neznamená, že nereagujeme<br />
na nevhodné správanie detí. To<br />
by bolo v mnohých prípadoch ešte<br />
horšie, než keby sme dieťa potrestali.<br />
Základnou alternatívou trestu je, že<br />
dieťa nejakým spôsobom prežije prirodzené<br />
alebo logické dôsledky svojho<br />
nesprávneho konania. Logickými ich<br />
nazývame preto, že logicky vyplývajú<br />
z previnenia, na rozdiel od trestov,<br />
ktoré s previnením väčšinou vôbec<br />
nesúvisia – dieťa niečo rozbije, rodič<br />
mu vynadá, dá mu zaucho a uprace<br />
to sám. Dospelí majú dieťaťu pri jeho<br />
výchove pomáhať uvedomovať si tieto<br />
dôsledky a hľadať spôsoby, ako veci<br />
napraviť. Keď dieťa stratí mobil, prirodzeným<br />
dôsledkom je, že ho nejaký<br />
čas nebude mať. Ďalším dôsledkom<br />
môže byť, že sa bude podieľať na zakúpení<br />
nového. Keď niečo zničí alebo<br />
rozbije, môže to – v závislosti od veku –<br />
upratať, pokúsiť sa to opraviť či prispieť<br />
zo svojho vreckového na novú<br />
vec. Niekedy sa nedá urobiť nič iné,<br />
než sa ospravedlniť. Keď sa dieťa oneskorí,<br />
prirodzeným dôsledkom je aj<br />
to, že počuje od rodičov, že oň mali<br />
strach, že do budúcna očakávajú, že<br />
v takej situácii zavolá, a že by si priali<br />
urobiť s ním takú dohodu, s ktorou by<br />
boli spokojné obe strany.<br />
V takýchto situáciách však bývame<br />
pod vplyvom emócií.<br />
Áno, a to, čo hovoríme, môžeme, samozrejme,<br />
hovoriť i zvýšeným hlasom<br />
s príslušnými sprievodnými emóciami.<br />
Veľmi však záleží na tom, aké vyberáme<br />
slová. Nemáme obviňovať, ale<br />
použiť takzvané ja-výroky, v ktorých<br />
oznamujeme, ako sa cítime, čo potrebujeme<br />
a čo očakávame. (Hnevám sa,<br />
že sa nedodržala naša dohoda. Vulgárne<br />
výrazy mi skutočne prekážajú.<br />
Chcela by som, aby si ich nepoužíval<br />
aspoň predo mnou.) Aj z prirodzeného<br />
dôsledku sa dá urobiť trest tým,<br />
že zvolíme mocenský spôsob komunikácie<br />
– výčitky, obvinenia, vyhrážky,<br />
iróniu, príkazy, atď.<br />
Vyhnúť sa týmto spôsobom asi<br />
nie je vôbec ľahké. Ako inak sa dá<br />
postupovať?<br />
Tým najdôležitejším je spoluúčasť dieťaťa<br />
na riešení a na náprave. V praxi<br />
to znamená stručne opísať situáciu,<br />
alebo vyjadriť nesúhlas s určitým<br />
správaním a čo najskôr sa obrátiť<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
TÉMA<br />
na dieťa napríklad so slovami: Tak<br />
čo teraz navrhuješ? Ako to budeme<br />
riešiť? Alebo: Môžeš si do zajtra premyslieť,<br />
čo s tým urobíme. Očakávam,<br />
že sa budeš podieľať na náprave. Až<br />
keby dieťa samo nič nenavrhlo, môžeme<br />
dať stručné námety na to, čo by<br />
v danej situácii pomohlo, alebo mu<br />
dať na výber, kedy, ako alebo s kým sa<br />
pokúsi situáciu riešiť. Dlhé monológy<br />
dospelých, „napomínanie“, ktoré je<br />
vlastne kázaním, ako by sa deti mali<br />
vhodne správať, nie sú účinnou alternatívou<br />
trestania a veľa detí ich znáša<br />
horšie než trest.<br />
Skutočne to funguje? Čo keď dieťa<br />
nespolupracuje?<br />
Tam, kde sú dobré vzťahy, bývajú tieto<br />
postupy veľmi účinné. Niekedy sa však<br />
môže stať, že druhá strana pri riešení<br />
situácie spolupracovať nechce alebo<br />
nedokáže. Potom preberáme iniciatívu<br />
my a snažíme sa urobiť opatrenia,<br />
ktorými zabránime dieťaťu, aby<br />
pokračovalo v nesprávnom konaní.<br />
Na to je niekedy potrebné využiť aj fyzickú<br />
silu. Keď dieťaťu, ktoré ubližuje<br />
iným deťom, nepomohli informácie<br />
alebo výber, môžeme ho vziať pevne<br />
za ruku alebo do náručia a odviesť ho<br />
so slovami, že bude lepšie, keď bude<br />
chvíľu osamote. Využitie fyzickej sily<br />
je niečo iného, než trest, pri ktorom<br />
ide o zneužitie sily.<br />
Vo väčšine európských krajín existujú<br />
zákony, ktoré zakazujú telesné<br />
tresty. O prijatí takého zákona sa<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
diskutuje aj v Českej republike. Pomôže<br />
to, aby ľudia zmenili svoje postoje<br />
k trestom a začali vychovávať<br />
bez nich?<br />
Nemáme prehľad o všetkom, ale vieme,<br />
že v niektorých štátoch to ovocie prinieslo.<br />
Cenná je práve tá diskusia, veríme,<br />
že aj u nás prispeje k väčšiemu<br />
uvedomeniu si rizík trestov a k hľadaniu<br />
alternatív. Samotný zákaz telesných<br />
trestov by toho veľa nevyriešil.<br />
Formulácia zámeru by mala byť pozitívna<br />
– napríklad, že každé dieťa má<br />
pri svojej výchove a pri svojom vzdelávaní<br />
právo na používanie metód, ktoré<br />
rešpektujú ľudskú dôstojnosť a vyhýbajú<br />
sa trestom, násiliu, ponižovaniu<br />
a ďalším spôsobom, ktoré sa s ľudskou<br />
dôstojnosťou nezlučujú. Nemalo by sa<br />
tiež hovoriť iba o telesných trestoch –<br />
psychické tresty môžu byť horšie než<br />
tie telesné. Zákon by zároveň nemal<br />
slúžiť na to, aby rodičia boli trestaní<br />
za to, že trestajú, ale mal by usmerniť<br />
pozornosť k využívaniu podporného<br />
systému, na ktorý by sa rodičia,<br />
vychovávatelia a vzdelávatelia mohli<br />
obracať.<br />
A čo vy – potrestali ste niekedy svoje<br />
deti?<br />
Kedysi sme považovali tresty za súčasť<br />
výchovy a niekedy sme ich použili,<br />
pretože sme si neuvedomovali všetky<br />
ich riziká a inak sme to nevedeli. Teraz<br />
sa nám už roky darí vychovávať bez<br />
trestov a násilia a pritom vidíme, že sa<br />
naše deti snažia správať zodpovedne<br />
a ohľaduplne. Niekedy skĺzneme k výčitkám<br />
a kritike, ale už si nenahovárame,<br />
že tým vychovávame, a učíme<br />
sa priznať si, že sme možno nezvládli<br />
svoje emócie a nenašli správne slová.<br />
Každý z nás by si iste dokázal spomenúť<br />
na situáciu, keď sa pri výchove<br />
nezachoval úplne najlepšie. Čo sa dá<br />
urobiť s tým, čo sa už stalo?<br />
Asi každému rodičovi sa niekedy pri<br />
výchove detí stalo, že mu „vyletela<br />
ruka“, alebo že dieťa nejako inak potrestal.<br />
Pokiaľ išlo skôr o výnimočné situácie,<br />
keď trest nebol nijako drastický<br />
a nasledoval po ňom dialóg, zmierenie,<br />
či prípadne i ospravedlnenie sa<br />
zo strany dospelého, dieťa sa s trestom<br />
pravdepodobne vyrovnalo bez toho,<br />
aby to zanechalo hlbšie jazvy na jeho<br />
duši a na jeho vzťahu k nám. Tým nechceme<br />
povedať, že sem-tam nejaký<br />
trest nezaškodí. Tresty nepatria k dobrým<br />
výchovným metódam, lenže sme<br />
ľudia a nie vždy sa zachováme správne.<br />
Pokiaľ však dokážeme doplniť svoje<br />
citové kontá u detí pozitívnymi spôsobmi<br />
spolunažívania a komunikácie,<br />
máme šancu negatívne dopady svojich<br />
prechmatov zmierniť. V rodine<br />
je na to veľa príležitostí: venovať dieťaťu<br />
svoj čas, dávať mu najavo svoju<br />
lásku a prijatie, zaujímať sa oň, robiť<br />
spoločne najrôznejšie činnosti, zapájať<br />
ho do spolurozhodovania, byť mu<br />
oporou v situácii, keď niečo nezvláda…<br />
To sú všetko spôsoby, ktoré napomáhajú<br />
ovplyvňovať „výchovnú bilanciu“<br />
pozitívnym smerom. A tak ako odpúšťame<br />
my deťom a ony nám, mali<br />
by sme odpustiť aj sami sebe.<br />
Tatjana a Pavel Kopřivovci<br />
koprivovi@svetgralu.sk
S<br />
tretla som bývalého kolegu,<br />
a ako to už pri takýchto<br />
stretnutiach býva, prebrali<br />
sme všetko od práce po rodinu.<br />
„Práce je dosť a stále ma baví,“<br />
hovoril, „iba ten členok, pani kolegyňa,<br />
ten ma veľa hneval. Ale bol som<br />
v Lurdoch, a odvtedy mám pokoj, a to<br />
som, prosím, neveriaci! A ešte som<br />
videl kus krásneho Francúzska.“<br />
S členkami som momentálne problémy<br />
nemala, ale do pevného zdravia<br />
mal môj stav ďaleko. Všetko, čo som<br />
skúšala, mi pomohlo iba na chvíľu<br />
a bolo čoraz ťažšie prejsť pešky kus<br />
cesty. Na rozdiel od môjho kolegu som<br />
veriaca. O Lurdoch sa hovorí, že tam<br />
chorí odhadzujú svoje barly, asi teda<br />
na tom niečo bude. A Francúzsko milujem,<br />
takže som sa rozhodla hneď.<br />
Snáď tu cestu zvládnem, keď sa dobre<br />
vybavím liekmi proti bolesti. Dohovorili<br />
sme sa s priateľkou, zistili termíny<br />
zájazdov do Lúrd a vybrali si júnový –<br />
aspoň ešte nebude tak teplo.<br />
Smerom k hraniciam sa autobus<br />
postupne plnil. Väčšinou staršie ženy,<br />
mužov bolo poskromne. Najmladší<br />
z nich bol katolícky kňaz, ktorý mal<br />
s nami celú púť absolvovať. Áno, nebol<br />
to zájazd do Francúzska, ako som si<br />
predstavovala, ale púť do Lúrd. Uvedomila<br />
som si to, keď kňaz predniesol<br />
na hraniciach v Znojme modlitbu za<br />
šťastnú cestu. Jedna zo žien sa potom<br />
začala v autobuse nahlas modliť ruženec<br />
a ostatní sa pridávali. Spomínala<br />
som na detstvo, keď som cez prázdniny<br />
chodila s babičkou s procesiou na<br />
púť do susednej dediny. Spevy, modlitby,<br />
vždy som sa tešila hlavne na kolotoče,<br />
ktoré zakaždým prišli. Teraz<br />
to nebolo o kolotočoch. Ešte do autobusu<br />
som sadala s predstavou, že<br />
akonáhle prídeme do Lúrd, pôjdem<br />
do bazéna, ktorý tam zrejme bude ako<br />
v iných kúpeľoch a strávim v ňom celý<br />
čas, aby som svojim kĺbom dopriala<br />
maximálnu relaxáciu. Väčšina z mojich<br />
spolucestujúcich išla však do Lúrd<br />
ANNA ŠTEFKOVÁ<br />
PÚŤ DO LÚRD<br />
ako na pútnické miesto a modlitbami<br />
a spevmi sa chceli na tento pobyt vnútorne<br />
naladiť. Ibaže málokto vydržal<br />
modliť sa celý dlhý ruženec. Niekto sa<br />
modlil, iný si čítal, niekto spal, ďalší<br />
raňajkovali či desiatovali...<br />
Po noci strávenej v autobuse nasledovali<br />
dve krátke zastávky vo Švajčiarsku.<br />
Tá prvá v krásnom Montreux –<br />
„…keď tu chcete byť dlhšie, predajte<br />
dom a príďte sem na štrnásť dní na<br />
dovolenku,“ radil nám vedúci zájazdu,<br />
keď sa nám nechcelo od brehov jazera<br />
lemovaného kvetinovými záhonmi<br />
späť do autobusu. Druhá zastávka<br />
bola v Ženeve. Bolo to v čase futbalového<br />
majstrovstva, obrovská fontána<br />
na Ženevskom jazere niesla na svojom<br />
vrcholku futbalovú loptu. Starú<br />
Ženevu s katedrálou sme videli iba<br />
z diaľky, pred nami bol ešte kus cesty,<br />
museli sme ďalej. Cez Grenoble až do<br />
Romans, kde sme mali zaistený nocľah.<br />
A ešte predtým omša v okrajovej<br />
štvrti mesta.<br />
Skoro ráno sme vyrazili na ďalšiu<br />
cestu, na jej konci mal byť už príchod<br />
do Lúrd. Prvá zastávka bola v Avignone.<br />
Na podrobnú prehliadku opäť<br />
nebol čas, ale dojem sme si urobili. Počasie<br />
bolo krásne, záhon levandule pri<br />
moste rozkvital a voňal. Hneď popoludní<br />
sme ešte krátko navštívili obrovský<br />
hrad Carcassonne, a potom<br />
už sme smerovali k Lurdom. Krajina<br />
sa trochu menila. Ubúdalo viníc, pribúdalo<br />
kopcov. Istú chvíľu lemovali<br />
cestu veľké, tajomné sochy Katarov.<br />
Išli sme stále na západ, tak ďaleko, že<br />
i k španielskemu San Sebastianu to<br />
bolo už len 250 km. A v tej chvíli sme<br />
začali schádzať dole do Lúrd. Prešli<br />
sme mestečkom a šli ďalej, ubytovanie<br />
sme mali v Cité St. Pierre kúsok nad<br />
mestom. Čisté dvojlôžkové izby s kúpeľničkou<br />
v jednotlivých hotelových<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ŽIVOT<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
domoch v krásnom parku, spoločná<br />
jedáleň, kde jedlo vydávali dobrovoľníci,<br />
zmes všetkých možných národov<br />
a jazykov.<br />
Po večeri bola ohlásená omša v kaplnke<br />
prestavanej zo stodoly. Jednoduchá<br />
stavba z kameňov, ktoré poskytovalo<br />
okolie, jednoduché drevené<br />
lavice. Kňaz nás vyzval, aby sme si,<br />
pokiaľ chceme, napísali na lístočky<br />
svoje priania a prosby, kvôli ktorým<br />
Omyte svoju tvár<br />
a proste Boha, aby<br />
očistil vaše srdce<br />
sme absolvovali púť až sem, lístočky<br />
vložili do pripravenej misky a on sa<br />
za naše prosby bude pri omši modliť.<br />
Atmosféra v tejto kamennej kaplnke<br />
bola naplnená zbožnosťou. Ľudia sa<br />
modlili nielen za svoje uzdravenie, ale<br />
i za zdravie svojich blízkych, ktorí nemohli<br />
absolvovať túto dlhú cestu.<br />
Ráno sme sa vydali dole do Lúrd.<br />
Mesto leží v údolí rieky Gávy pod Pyrenejami<br />
v prekrásnej prírode. Ako<br />
aj ostatní z 3 500 000 návštevníkov<br />
ročne sme si chceli prehliadnuť<br />
mestečko, kostoly i jaskyňu, kde sa<br />
štrnásťročnej Bernadette Soubirousovej<br />
niekoľkokrát zjavila „pani“, ako<br />
ona zjavenie nazývala. Už v minulosti<br />
boli Lurdy dôležitým strategickým<br />
miestom v kraji Bigorre. Ich história<br />
a dokonca názov mesta sú úzko spojené<br />
s dejinami miestneho hradu, ale<br />
v roku 1858 už hrad stratil svoju predchádzajúcu<br />
dôležitosť. V tom roku vo<br />
februári začala novodobá sláva Lúrd.<br />
Lurdy dnes patria k najväčším<br />
pútnickým miestam na svete; ich<br />
význam bol zdôraznený aj návštevou<br />
pápeža Jána Pavla II. Za svoju slávu<br />
vďačia zjaveniam, ktoré v roku 1858<br />
videla celkom osemnásťkrát Bernadetta<br />
Soubirousová. Ona sama nazývala<br />
ženu, ktorú videla, vždy iba<br />
„pani“, nechcela potvrdiť, že videla<br />
Pannu Máriu. Po jej smrti v kláštore<br />
v Nevers hovoria cirkevní hodnostári<br />
však už iba o zjavení Panny Márie.<br />
Pokiaľ ide skutočne o obrazy podávané<br />
zhora, teda pravé zjavenia,<br />
nie o výplody fantázie, či imitácie<br />
postáv, vytvorené fantómami, jedná<br />
sa o žiariace obrazy kráľovnej nebies,<br />
ktoré môžu hlboko rozochvení<br />
ľudia niekdy zbadať či vyciťovať.<br />
Ich prostredníctvom prichádzajú<br />
i zrýchlené pomoci, ktoré nazývame<br />
zázrakmi. Z obrazov, ktoré omilostení<br />
ľudia zachytili a odovzdali,<br />
vznikli potom obrazy cirkevné.<br />
Je nápadné, že väčšina zjavení prichádza<br />
s výzvou k lepšiemu správaniu,<br />
či varuje pred rôznymi katastrofami.<br />
Niekedy je tento jav spojený<br />
s objavením prameňa liečivej vody.<br />
Miesta, kde ku zjaveniam dochádza,<br />
majú často charakter sústredených<br />
silových prúdov vytvorených pred<br />
dávnymi rokmi. Tieto strediská sa<br />
nachádzajú pri väčšine súčasných<br />
významných duchovných stavieb<br />
alebo miest, kde sa udiali „zjavenia“.<br />
V každom prípade medzi nich patria<br />
aj Lurdy.<br />
Uznanie akéhokoľvek pútnického<br />
miesta sa opiera o množstvo vyliečených<br />
osôb. Efekt zmiernenia bolestí<br />
býva veľký, nemusí byť však trvalý.<br />
Doposiaľ cirkev oficiálne uznala<br />
66 z 6 500 „zázračných“ vyliečení.<br />
Posledný zázrak na sebe prežil Jean-<br />
Pierre Bely, ktorý ochorel na roztrúsenú<br />
sklerózu a v roku 1987 pricestoval<br />
do Lúrd na vozíčku. Po návšteve<br />
bohoslužby v sebe pocítil „oslobodenie“,<br />
ako sa sám vyjadril. Na spiatočnej<br />
ceste už do vlaku nastúpil bez<br />
cudzej pomoci.<br />
Je teda lurdská voda skutočne zázračná?<br />
Podľa odborného posudku<br />
kúpeľnej komisie v Nevers nemá<br />
lurdská voda žiadne liečivé zložky,<br />
neobsahuje rádioaktívne prvky ani<br />
nemá antibiotické účinky. Pútnici si<br />
majú vodou omyť tvár a prosiť Boha<br />
v modlitbe, aby očistil ich srdce.<br />
Inými slovami: Všetko, čo v chorom<br />
človeku vzbudí nádej, vieru<br />
a pozitívne pocity, môže prispieť<br />
k jeho vyliečeniu a uzdraveniu.<br />
Tieto vnútorné pochody však nemusia<br />
byť viazané na určité miesto.<br />
Podobné zázračné vyliečenia ako<br />
v Lurdoch opisuje napríklad renomovaný<br />
časopis „Journal of American<br />
Medical Assotiation“: Dve ženy<br />
trpeli autoimunitným ochorením<br />
„Lupus“ a podľa lekárov im obom už<br />
hrozila smrť. Obe sa zotavili a dnes<br />
sú považované za úplne vyliečené.<br />
Jedna z nich prešla hlbokým náboženským<br />
prežitím, druhá sa zamilovala.<br />
Záver ošetrujúceho lekára:<br />
„V mnohých prípadoch, ktoré som<br />
vyšetroval, sa zdá, že uzdravovanie<br />
nasleduje bezprostredne po zmene<br />
vo vedomí pacientov.“
ŽIVOT<br />
11. februára 1858 sa Bernadette Soubirousová<br />
s dvoma dievčatami vydali<br />
k rieke Gáve zbierať drevo na kúrenie.<br />
Dostala sa až k jaskyni. V istej chvíli<br />
začula zvuk podobný hučaniu vetra,<br />
ale stromy sa ani nezachveli. Vo výklenku<br />
jaskyne dievča náhle zbadalo<br />
ženskú postavu oblečenú v bielom:<br />
mala na sebe biele šaty, závoj, modrý<br />
pás a pri nohách ruže, ktoré mali rovnakú<br />
žltú farbu ako jej ruženec. Žena<br />
vzala ruženec, ktorý mala okolo zápästia,<br />
učinila znamenie kríža a začala<br />
sa modliť ruženec. Bernadetta neskôr<br />
rozprávala, že to skúsila tiež a strach,<br />
ktorý ju predtým prepadol, zmizol.<br />
Keď ruženec skončil, zjavenie zmizlo.<br />
Ostatné dievčatá nevideli nič. Bernadetta<br />
začala chodiť k jaskyni častejšie<br />
a zjavenie sa opakovalo. Teraz už<br />
o tom vedeli rodičia, postupne s dievčinou<br />
chodilo k jaskyni stále viac ľudí,<br />
ale „paniu“ videla iba ona. Zjavení<br />
bolo spolu osemnásť. Bernadetta prijala<br />
niekoľko správ, niektoré však boli<br />
určené iba jej a svet sa o nich nedozvedel.<br />
Iné správy boli pre všetkých ľudí:<br />
predovšetkým požiadavka, aby ľudia<br />
činili pokánie a modlili sa za hriešnikov.<br />
Bernadette „pani“ ukázala aj<br />
miesto, kde je v skale ukrytý prameň.<br />
Na žiadosť predstaviteľov katolíckej<br />
cirkvi v Lurdoch, ktorí sa so zjavením<br />
iba ťažko zmierovali, sa Bernadetta<br />
spýtala „panej“, kto vlastne je. Pri<br />
šestnástom zjavení sa konečne dočkala<br />
odpovede: „Som nepoškvrnené počatie“!<br />
S pohnutím prijal otec Peyramala<br />
túto odpoveď. To predsa mohla povedať<br />
iba Panna Mária! A tak začal mariánsky<br />
kult v Lurdách, kde nás Ave<br />
Maria, Salve Regina sprevádzalo na<br />
každom kroku.<br />
Dopoludnia sme sa zúčastnili medzinárodnej<br />
omše v podzemnej Bazilike<br />
Pia X. Táto bazilika bola vysvätená<br />
v roku 1958 a má kapacitu 27 000<br />
ľudí. Uprostred je zvýšený oltár pre<br />
koncelebrované omše, pri prijímaní<br />
Boh vám uľahčí vo<br />
vašom utrpení, ak to<br />
bude pre vás dobré<br />
sa kňazi rozídu medzi návštevníkov.<br />
Vchody sú upravené i pre vozičkárov.<br />
S túžbou po uzdravení sem prichádza<br />
množstvo chorých, ktorí potrebujú<br />
sprievod, a tak na veľkej obrazovke<br />
vonku neustále beží nápis v mnohých<br />
jazykoch: ak máte hodinu voľného<br />
času, príďte nám pomôcť. Väčšina<br />
akcií je tu skutočne založená na dobrovoľnej<br />
pomoci.<br />
Okrem obrovskej podzemnej baziliky,<br />
nad ktorej stropom je pestovaný<br />
trávnik, sú v areáli ešte ďalšie:<br />
Ružencová bazilika, Horná bazilika<br />
Nepoškvrneného počatia, Bazilika<br />
sv. Bernadetty, Krypta, Krížová cesta<br />
atď. Veľkému priestranstvu vnútri<br />
areálu dominuje socha Panny Márie<br />
Kráľovnej. Na rozdiel od neprehliadnuteľných<br />
bazilík a chrámov je massabiellská<br />
jaskyňa, kde sa Bernadette<br />
Soubirousovej zjavovala „pani“, trochu<br />
bokom. V skale nad jaskyňou je<br />
vpravo hore oválny výklenok, v ktorom<br />
Bernadetta videla zjavenia. Tu<br />
bola neskôr umiestnená socha Panny<br />
Márie z bieleho carrarského mramoru.<br />
Po pravej strane pred jaskyňou<br />
je veľký stojan so sviecami ako symbol<br />
vďačnosti pútnikov, ktorí prichádzajú<br />
do Lúrd. Vo vnútri jaskyne po<br />
ľavej strane vyviera zo skaly prameň.<br />
Tento prameň sa objavil, keď Bernadetta<br />
vyhrabala zem v miestach, kde<br />
jej to „pani“ ukázala. Pri prameni je<br />
nápis: „Omyte svoju tvár a proste<br />
Boha, aby očistil vaše srdce“. Okolo<br />
jaskyne neustále prechádzajú procesie<br />
pútnikov a strážcovia dozerajú na to,<br />
aby tu vládlo ticho a pokoj.<br />
Z prameňa teraz vyteká denne<br />
122 400 litrov liečivej vody. Voda je privádzaná<br />
do kohútikov na skale vľavo<br />
od jaskyne. Rezervoár na 450 000 litrov,<br />
vystavaný pod severnou časťou<br />
Ružencovej baziliky, umožňuje zvýšiť<br />
tok vody zvlášť v dňoch s veľkou návštevnosťou.<br />
No i cez dni s „bežnou“<br />
návštevnosťou, keď nie je žiadny mariánsky<br />
sviatok, je pri kohútiku plno.<br />
Návštevníci sa nielen „napijú a omyjú“,<br />
ako bolo Bernadette prikázané, ale napĺňajú<br />
vodou plastové fľaše a kanistre<br />
s obrázkom Lúrd, ktoré sa tu všade<br />
dajú kúpiť, aby ich priviezli domov<br />
ako suvenír.<br />
Kúsok za jaskyňou sú kúpele. Boli<br />
vystavané v roku 1955 a sú otvorené po<br />
celý rok od 9. do 11. a od 14. do 16. hodiny.<br />
Vedúci zájazdu nás informoval,<br />
že musíme prísť skôr a čakať, aby sme<br />
sa vôbec dostali na rad – žiadny voľne<br />
prístupný bazén, ako som si predstavovala.<br />
Po omši v podzemnej bazilike<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ŽIVOT<br />
sme teda išli s priateľkou na obed<br />
a hneď zas dole, aby sme si vysedeli<br />
rad na kúpanie. Neskoro. Celú hodinu<br />
pred začiatkom popoludňajších kúpeľov<br />
už bolo „vypredané“. Lavice pod<br />
prístreškom obsadené, príchod k laviciam<br />
uzavretý reťazou. Bez kúpania<br />
ale neodídem, pre to som predsa tu.<br />
Takže ráno znovu. Namiesto pohodlných<br />
raňajok som si uchmatla kúsok<br />
bagety, oparila si jazyk vriacou kávou<br />
a ponáhľala sa ku kúpeľom. Teraz to<br />
vyšlo. Reťaz označujúca stop ďalším<br />
záujemcom zapadla do zámku o pár<br />
minút neskôr, sedela som na poslednej<br />
lavici. Ženy sediace vpredu tam<br />
vari museli nocovať. V mužskej časti<br />
zatiaľ plno nebolo.<br />
Bolo pol ôsmej ráno, chladno a pršal<br />
drobný dážď. Predo mnou niekoľko<br />
stoviek žien, čakajúcich ako ja, podľa<br />
reči prevažne Talianky. Ale veľa sa<br />
tam nehovorilo. O chvíľu prišiel kňaz<br />
a pozdravil nás. Máme sa pripraviť na<br />
prijatie veľkej milosti, povedal v niekoľkých<br />
jazykoch. Potom sa začal nahlas<br />
modliť ruženec a spievať mariánske<br />
piesne. Ostatní sa pridávali. A keď<br />
sa zvýšil šum medzi čakajúcimi, začal<br />
kňaz iba hovoriť či spievať hlasnejšie<br />
a všetci pochopili, že rozhovor nie<br />
je žiaduci. Odhadla som, že čakanie<br />
bude trvať minimálne 3 hodiny. Takže<br />
tri hodiny spevov a modlitieb. Dostali<br />
sme letáčiky, ktoré nám mali pomôcť<br />
v sústredení, s takýmto textom: „Prichádzate<br />
k lurdským kúpeľom, aby ste<br />
sa ponorili do vody. Učiňte tento krok<br />
v modlitbe! Vo viere, v pokore, láske,<br />
v mieri a dôvere. Nepripisujte vode<br />
žiadne iné sily. Boh dáva svoju milosť<br />
veľkoryso, z lásky. Ponúka vám mier<br />
v srdci a uľahčí vám vo vašom utrpení,<br />
keď to bude pre vás dobré.“<br />
Lavice predo mnou sa postupne vyprázdňovali,<br />
ako ženy mizli vo dverách<br />
budovy, a konečne som bola na rade<br />
aj ja. Vošla som dovnútra, aby som<br />
spolu s ďalšími čakala na chodbe pred<br />
jednotlivými boxmi. Pokoj, mier. Iba<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
občas trochu rozruchu, keď priniesli<br />
alebo priviezli pacienta na lôžku alebo<br />
na vozíčku. Títo ľudia išli dovnútra,<br />
pochopiteľne, mimo poradia. Až vo<br />
vnútri boxu som pochopila, prečo<br />
kúpele nie sú otvorené. Práve predo<br />
mnou priviezli do boxu nehybnú<br />
paniu. Šesť žien, ktoré pri kúpaní pomáhali,<br />
ju zoblieklo, zabalilo do prestieradla,<br />
preložilo na nosidlá, odišlo<br />
s nosidlami za zástenu, kde bola vaňa,<br />
nosidlá so ženou pomocnice ponorili<br />
do vody, vytiahli, priniesli, ženu osušili,<br />
preobliekli a položili späť na vozík,<br />
na ktorom bola privezená. Namáhavá,<br />
ťažká fyzická práca, ktorú pomocnice<br />
vykonali niekoľkokrát za deň, pokojne<br />
a s úsmevom, bez akejkoľvek finančnej<br />
požiadavky na pacientov.<br />
Vo vnútri boxu nás bolo niekoľko.<br />
Boli sme vyzvané, aby sme sa zobliekli,<br />
a okolo každej ženy držali pomocnice<br />
prestieradlo, takže nikto nebol vystavený<br />
pohľadom iných. Jedna z pomocníc<br />
sa ma spýtala, či som Chorvátka.<br />
Nie, Češka. Hovoríte po anglicky?<br />
Áno. Dve ženy ma viedli za záves, kde<br />
bola veľká kamenná vaňa. Prežehnajte<br />
sa, pomodlite a poproste o uzdravenie,<br />
povedala mi jedna z nich. A potom<br />
pomaly do vody. Jeden stupeň, druhý,<br />
voda bola skoro ľadová, ale ten chlad<br />
som nevnímala. Ešte tretí schod,<br />
a zrazu som bola po krk vo vode.<br />
Ruky tiež do vody, počula som, keď<br />
som sa skoro kŕčovito držala okraja<br />
vane. A hneď zase vstať, pomaly vystúpiť<br />
po stupňoch, opäť prestieradlo<br />
ako zástena, dokiaľ som sa neosušila<br />
a neobliekla. Podala som obidvom<br />
ženám ruku, poďakovala za pomoc,<br />
jedna z nich ma objala. Ako som sa<br />
dostala von, už ani neviem. Až v autobuse<br />
do osady St. Pierre som si uvedomila,<br />
že tam vnútri na chodbe pod<br />
soškou Panny Márie bol košíček na<br />
dobrovoľné príspevky, kde som chcela<br />
dať niekoľko korún.<br />
Na druhý deň skoro ráno sme<br />
z Lúrd odchádzali. Tentokrát južnou<br />
trasou, cez Camarque (videli sme<br />
stáda koní za ohradou, asi to neboli<br />
tie divoké, ale boli krásne), až do Marseille.<br />
Nasledoval krátky výlet loďou<br />
na jeden z blízkych ostrovov, prehliadka<br />
katedrály vysoko nad mestom,<br />
omša pod šírym nebom a nocľah.<br />
A potom ďalej pozdĺž pobrežia,<br />
moje milované Nice sme aspoň prešli<br />
po Anglickej promenáde a zastavili<br />
sme sa až v Monaku. Oddychový čas:<br />
takže kniežací palác, kostoly, omša,<br />
prístav, japonská záhrada a hlavne<br />
stále schody hore a dole, a večer odchod<br />
cez Taliansko a Rakúsko domov.<br />
A opäť Ave Mária...<br />
Poslednú tabletku proti bolesti som<br />
si vzala v ten večer v Monaku, odvtedy<br />
som ju zatiaľ nepotrebovala. Nezostáva<br />
mi nič iné, než len ďakovať.<br />
Rudolf Evanžin, Anna Štefková<br />
stefkova@svet.gralu.sk, evanzin@svet.gralu.sk
ZÁZRAK<br />
MUDr. JAN PALOUČEK<br />
ázračné uzdravenie je pojem, ktorý<br />
Z snáď v každom človeku vyvolá záujem<br />
a zároveň aj otázky. Správy o zázračných<br />
uzdraveniach sú neoddeliteľnou<br />
súčasťou histórie ľudstva. Je<br />
príznačné, že väčšina týchto záznamov<br />
stojí v priamej súvislosti s vierou a náboženstvom,<br />
avšak nie s lekárstvom.<br />
Napriek tomu, že v takých prípadoch<br />
šlo takmer výhradne o uzdravenie<br />
ľudského tela, dobová medicína<br />
nikdy nenašla k týmto významným<br />
medicínskym javom pozitívny vzťah.<br />
Dej zázračného uzdravenia sa až dodnes<br />
vždy odohrával mimo rámca<br />
platného lekárskeho poznania, a preto<br />
nebol braný na vedomie ako jedna zo<br />
zvláštnych možností regenerácie. Lekárska<br />
veda sa od lekárskeho zázraku<br />
dištancovala, pretože preň nemala<br />
vysvetlenie.<br />
Vo väčšine prípadov sa teda zázrakov<br />
ujímala cirkev ako najvyššia duchovná<br />
autorita. Nevysvetliteľné javy sú svojím<br />
spôsobom viac vítané v náboženstvách<br />
než vo vedeckom svete. Tu vyvolávajú<br />
neistotu, ignorovanie alebo najčastejšie<br />
nekompromisné odmietnutie. Zdá<br />
sa, akoby vo vedeckom svete začínali<br />
veci existovať až potom, keď ich niekto<br />
pochopí a uzná. Pochopenie určitého<br />
javu však v žiadnom prípade nemôže<br />
znamenať začiatok jeho existencie.<br />
V kontraste s týmto vzdorovitým<br />
postojom k preukázaným skutočnostiam,<br />
ktorý mnohých ľudí stojí veľa<br />
času a síl, stojí hľadisko človeka veriaceho<br />
v Boha.<br />
Na to, aby človek mohol vziať na vedomie<br />
existenciu liečivej sily a jej vysoký<br />
pôvod, potreboval by oveľa viac<br />
pokory, než je dnes obvyklé. Potom by<br />
vnímal svoju skutočnú úlohu a svoje<br />
miesto v hierarchii vesmíru správne<br />
a neskreslene. Dospel by rýchlo a ľahko<br />
k poznaniu, že vo vesmíre nestojí ako<br />
určujúca veda a jej úsudky, ale večný<br />
zákon, z ktorého až môže veda žiť.<br />
Správne stanovisko by v krátkom čase<br />
pomohlo vede k novému rozmachu<br />
a využitiu mnohých skutočností, pre<br />
ktoré ešte nenašla vysvetlenie.<br />
Fakt, že sa zázraky diali a stále dejú,<br />
nemožno popierať. Existuje už príliš<br />
mnoho modernej lekárskej dokumentácie,<br />
ktorá zázraky potvrdila. Tu treba<br />
pripomenúť, že lekárske vyšetrenia boli<br />
v týchto prípadoch vykonané veľmi<br />
nekompromisne, pretože ich cieľom<br />
nebolo vždy len zázrak dokumentovať<br />
a potvrdiť, ale naopak spochybniť<br />
ho, alebo dokonca preukázať, že ide<br />
o podvod.<br />
Navzdory doterajším domnienkam<br />
treba považovať zázrak za prirodzené<br />
dianie, ktoré môže mať v osude človeka<br />
svoje zákonité miesto. Ak vychádzame<br />
z faktu, že aktívnym tvorcom svojho<br />
osudu je každý človek sám, potom to<br />
znamená, že zázrak musí mať počiatok<br />
v ňom samotnom. Výnimočnosť zázraku<br />
tak poukazuje nie na jeho nadprirodzenosť,<br />
ale na to, aké je pre človeka<br />
ťažké dospieť až k rozhodnutiam, ktoré<br />
sú schopné vyvolať zázrak.<br />
Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do<br />
miest ako sú Lurdy a prosia tu o uzdravenie<br />
z ťažkých chorôb, sa ničoho nedočká.<br />
Zázračné uzdravenie zažilo<br />
zatiaľ len niekoľko ľudí z desiatok miliónov<br />
– nepatrný zlomok z tých zástupov,<br />
ktoré dúfali, verili a prosili.<br />
Výnimočnosť zázraku poukazuje nie<br />
na jeho nadprirodzenosť, ale na to, aké je<br />
pre človeka ťažké dospieť k rozhodnutiam,<br />
ktoré sú schopné vyvolať zázrak<br />
Ako je to teda? Je Boh nevyspytateľný,<br />
keď niekoľkým prosbám vyhovie<br />
a ďalšie odmietne? Sú v Lurdoch<br />
väčšie šance na uzdravenie než inde?<br />
Ako vôbec vyzerá prosba, ktorá môže<br />
byť vypočutá? Veď prosia všetci!<br />
Zázrak je pomoc, určená ľudským<br />
dušiam, ktoré sa jej otvorili vážnym<br />
úsilím o zmenu svojho doterajšieho<br />
spôsobu života. Ako každá pomoc,<br />
tak aj zázrak je bez výnimky pevne<br />
viazaný na vnútorné stanovisko človeka,<br />
a nemôže sa teda odohrávať svojvoľne,<br />
bez príčiny. To však znamená,<br />
že miestom, kde sa zázrak začína, je<br />
ľudské vnútro. Tu musí vyklíčiť a dozrieť<br />
prosba o uzdravenie, ktorá môže<br />
uviesť do pohybu liečivú silu.<br />
Človek by však nemal prosiť len<br />
o uzdravenie z následkov svojho konania,<br />
ale predovšetkým o silu na prekonanie<br />
seba samého. Veď základ choroby<br />
je najčastejšie položený už jeho životnými<br />
postojmi. Ak sa v tom nezmení,<br />
bude sa dopúšťať stále toho istého konania<br />
s rovnako žalostným výsledkom.<br />
Mal by zázrak v takom prípade nejaký<br />
zmysel?<br />
Prosba, ktorá má nádej na vypočutie,<br />
je predovšetkým vnútorný stav, ku ktorému<br />
človek dospieva často až po mnohých<br />
rokoch neúprosných vnútorných<br />
bojov a nezriedka aj telesných bolestí.<br />
Ako môže vyzerať taký stav?<br />
Príde s prežitiami, ktoré pripravilo<br />
človeku ochorenie, v ktorom dozrieva<br />
poznanie o vlastných chybách. Začne<br />
pozorovať, že sa vo svojom vnútornom<br />
svete pohybuje inak než predtým. Už<br />
sa necíti ako obeť, ale ako obdarovaný.<br />
Sťažnosti na osud tíchnu a prebúdza<br />
sa veľká túžba po vyrovnaní všetkých<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ŽIVOT<br />
dlhov, túžba napraviť všetky pochybenia.<br />
Dostavuje sa poznanie, že jeho<br />
cesta za uzdravením nebola nikdy<br />
púťou chorého tela, ale hlavne púťou<br />
chorého ducha. Predtým si želal žiť<br />
znovu tak ako žil dovtedy. Teraz pochopil,<br />
že s touto mylnou predstavou<br />
by sa nikdy nemohol skutočne uzdraviť,<br />
pretože uzdravenie vyžaduje obrat<br />
v ľudskej duši – zrodenie nového človeka.<br />
Zostáva mu len jedno veľké odhodlanie:<br />
žiť nový, lepší život. Tým vrcholí<br />
veľký obrat v jeho vnútri, ktoré<br />
sa v zlomku sekundy otvára prijatiu<br />
liečivej sily.<br />
Je veľa známych aj neznámych miest,<br />
kde sa už odohral zázrak uzdravenia.<br />
Ľudia veria v liečivú silu miesta<br />
a v opakovanie zázraku. Iste právom.<br />
Bolo však zatiaľ len málo tých, ktorí si<br />
vo svojom srdci priniesli na tieto miesta<br />
aj kľúč k tejto liečivej sile.<br />
Zázrak sa môže odohrať všade tam,<br />
kdekoľvek dovŕšil človek svoju vnútornú<br />
cestu. Liečivá sila nepotrebuje<br />
zemepisné súradnice, ale pripravenú<br />
ľudskú dušu. Je dosiahnuteľná v nemocniciach,<br />
v kostoloch, v prírode,<br />
doma...<br />
Je teda voda z lurdského prameňa<br />
liečivá? Fakty ukazujú, že pre niekoho<br />
áno, pre niekoho nie. Choroba<br />
aj uzdravenie sú odozvou na postoje<br />
človeka a zasahujú prenikavo do celého<br />
jeho života, pretože pomáhajú formovať<br />
jeho názory. Zmyslom zázračného<br />
uzdravenia nie je teda len priniesť<br />
úľavu a preukázať, že existuje ešte aj iný,<br />
vyšší svet. Jeho zmyslom je povzbudiť<br />
človeka v jeho úsilí o poznanie Božej<br />
vôle. Len jeho vlastná námaha a poctivosť<br />
v tomto smere ho nesú vnútorne<br />
nahor a vytvárajú predpoklad na prijatie<br />
pomoci.<br />
Voda v Lurdoch má nepochybne vysoký<br />
obsah energie a možno ju označiť<br />
za výnimočnú. Čistota vody a jej<br />
energetický náboj sú základnými<br />
predpokladmi jej liečivého pôsobenia.<br />
Obdobnú kvalitu má však aj voda na<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
mnohých iných miestach zeme. Predpoklady<br />
na liečivé pôsobenie nie sú<br />
však ešte liečivým pôsobením samotným.<br />
Vžitú predstavu o zaručenom<br />
liečivom účinku lurdského prameňa<br />
vyvracajú slová letáčika, ktorý pripravuje<br />
prichádzajúcich na vstup do kúpeľa:<br />
„Učiňte tento krok v modlitbe! Vo<br />
viere, v pokore, láske, v mieri a dôvere.<br />
Nepripisujte vode žiadne iné sily. Boh<br />
dáva svoju milosť veľkoryso, z lásky.<br />
Ponúka vám mier v srdci a uľahčí vám<br />
vo vašom utrpení, pokiaľ to bude pre<br />
vás dobré.“<br />
Liečivá voda nie je teda sama osebe<br />
zdrojom liečivej sily, ale prostriedkom<br />
na jej pôsobenie. Liečivý účinok<br />
je v plnej miere závislý od vnútorného<br />
stavu prosiaceho a tiež od toho, či závažnosť<br />
jeho karmického zaťaženia vôbec<br />
takú možnosť pripúšťa. Liečivá sila<br />
začína vo vode pôsobiť až v okamihu,<br />
keď do nej vstúpi vnútorne pripravený<br />
človek, ktorý môže silu prijať. Možno<br />
tiež povedať, že liečivé žiarenie preniká<br />
vodou práve len v stanovenú chvíľu. Pre<br />
ďalšieho človeka, ktorý vstupuje do tej<br />
istej vody, už svoj liečivý účinok stráca,<br />
pretože spojenie je prerušené. Iba v prípade,<br />
že by aj tento chorý človek vyvolal<br />
svojím vnútorným stavom obdobný dej,<br />
môže liečivá sila zapôsobiť znovu.<br />
Voda je jedinečným médiom na prenos<br />
či sprostredkovanie liečivého žiarenia.<br />
Telo prijíma prostredníctvom vody<br />
mocný impulz, ktorý vedie k obnoveniu<br />
jeho zákonitej činnosti vo veľmi<br />
krátkom čase. Výsledkom je neobvykle<br />
rýchla regenerácia poškodených orgánov<br />
a tkanív. K uzdraveniu dochádza<br />
teda v zhode s lekárskymi poznatkami.<br />
Len obrovská intenzita regenerácie presahuje<br />
možnosti dnešného chápania.<br />
Výnimočnosť Lúrd nespočíva v tom,<br />
že by tu mohla zapôsobiť liečivá sila<br />
silnejšie než inde. Už z toho dôvodu nie,<br />
pretože Božia spravodlivosť nepozná<br />
nadržiavanie. Veď pre väčšinu ľudí sú<br />
Lurdy nedosiahnuteľným miestom na<br />
zemi. Liečivá sila, prichádzajúca z vyššieho<br />
sveta, nie je však určená miestam,<br />
ale ľuďom, ktorí chcú zápasiť za svetlo<br />
v sebe. Tým sa potom môže dostať liečivej<br />
kvapky z pohára svetla, z ktorého<br />
sa môžu napiť všetci, ktorí sa snažia<br />
prekonať sami seba.<br />
Lurdy sú výnimočné v inej veci –<br />
v koncentrácii ľudí veriacich v zázrak.<br />
Mnoho desiatok rokov smerujú do<br />
týchto miest prúdy nádeje a viery. Máloktoré<br />
miesto na zemi je preniknuté<br />
takou atmosférou očakávania a viery<br />
v Božie pôsobenie. Na jednej strane<br />
veľká pomoc... na druhej strane veľká<br />
pasca, ktorá príliš ľahko necháva veriacich<br />
uveriť tomu, že ich prosby sú pravé<br />
už preto, že prijali ustálenú náuku.<br />
Liečivá voda nie je sama osebe zdrojom liečivej<br />
sily, ale prostriedkom na jej pôsobenie<br />
Povzbudzujúcemu vplyvu, ktorý<br />
prebúdza a posilňuje dôveru v Božiu<br />
pomoc, ako aj odhodlaniu uskutočniť<br />
vo svojom živote zásadné zmeny, nie<br />
je však človek vystavený až na mieste.<br />
Tento pomáhajúci vplyv sa človeka dotkne<br />
už pri samotnom plánovaní takej<br />
cesty a znovu aj na jej pozemskom začiatku.<br />
Napriek tomu, že si toho človek<br />
nemusí byť vedomý, jeho podvedomie<br />
dostáva nezvyčajne silné podnety.<br />
Mnoho rokov zasunuté či potlačené<br />
zážitky začínajú nenápadne precitať<br />
k životu a vyzývať k novému pokusu<br />
o prehodnotenie života. Jeho duša dostáva<br />
novú šancu na záchranu.<br />
Preto by sa nemal na túto cestu vydávať<br />
so želaním, aby jeho život uzdravením<br />
znovu získal starú navyknutú<br />
podobu. Mala by ho na ňu priviesť<br />
vzrastajúca pokora, ktorá mu dopraje<br />
vidieť vlastný život pravdivo tak, ako<br />
ho vidí umierajúci človek. Cesta za
zázrakom by mala byť cestou vnútorného<br />
spytovania sa, obdobím intenzívnej<br />
duševnej činnosti. Len tak<br />
môže doraziť do cieľa pripravený, vnútorne<br />
premenený. Zázračné uzdravenie<br />
potom môže byť začlenené do jeho<br />
osudu nie ako akt ľubovôle, ale ako zákonitá<br />
odozva na jeho úsilie.<br />
Oveľa viac zázrakov sa však odohráva<br />
mimo Lúrd. Existujú o nich dokonca<br />
početné lekárske záznamy. Nedočítame<br />
sa však: „Stal sa zázrak!“, ale narazíme<br />
na dve strohé slová: „Spontánna remisia.“<br />
To znamená, že v očiach lekára došlo<br />
k niečomu, na čo nebol z hľadiska súčasnej<br />
medicíny žiaden dôvod. Pokiaľ<br />
lekár podá pacientovi nejaké vysvetlenie<br />
jeho nevysvetliteľného uzdravenia,<br />
potom je to najčastejšie veta: „Príroda<br />
si pomohla sama.“<br />
V tejto vete spočíva uznanie vyššej<br />
moci, ktorá stojí nad všetkým lekárskym<br />
umením. Taký lekár je iste na<br />
dobrej ceste, napriek tomu, že sa cíti<br />
odstrčený akosi bokom. Zbytočne! Stačilo<br />
by len, aby urobil odvážny krok<br />
a prekonal obavu z kliatby. Ten odvážny<br />
krok nespočíva v ničom inom,<br />
než v uznaní ľudskej duše ako toho<br />
najživšieho a najvyššieho v človeku.<br />
Tým by získal kľúč k otvoreniu trinástej<br />
komnaty svojich pacientov, ktorých<br />
utrpenie je spôsobené nepochopením<br />
zmyslu udalostí ich života.<br />
Som presvedčený, že by sa mohlo<br />
diať oveľa viac zázrakov, než sa dialo<br />
doposiaľ. Na každú pomoc je však potrebné<br />
najskôr pripraviť pôdu v sebe<br />
samom. Ak sa človek dokáže od základov<br />
zmeniť a uzdraviť svoju chorú<br />
dušu, musí sa zmeniť celý jeho život.<br />
Už toto bude prežívať ako zázrak, ako<br />
bohatú odmenu za svoje úsilie. Ak raz<br />
bude toto cieľom väčšiny ľudí, nebude<br />
o zázračné uzdravenia<br />
taká núdza, ako<br />
je dnes.<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
paloucek @svetgralu.sk<br />
PREŽILA<br />
SOM<br />
VLASTNÚ<br />
SMRŤ<br />
Werner Huemer<br />
Podľa vedeckého názoru sídli naše vedomie v mozgu a po smrti človeka zaniká spolu<br />
s jeho telom. Toto materialistické tvrdenie však nie je veľmi presvedčivé. Navyše<br />
niektorí bádatelia v oblasti klinickej smrti prinášajú poznatky, ktoré naopak vedomú<br />
existenciu po smrti potvrdzujú.<br />
POČAS KLINICKEJ<br />
SMRTI…<br />
„Na operačnú sálu gynekologického<br />
oddelenia ma priviezli v bezvedomí.<br />
Príčinou môjho kritického stavu bol<br />
pokročilý zápal pobrušnice. Vedomie<br />
som stratila už niekoľko minút po príjazde<br />
do nemocnice; potom si už na<br />
nič nespomínam.<br />
Náhle som však pocítila, ako ma<br />
uchopil mohutný vír. Hnalo ma to tunelom,<br />
na ktorého konci som zbadala<br />
neopísateľnú svetelnú žiaru, ktorá sa<br />
obyčajnému svetlu nijako nepodobala.<br />
Vnímala som jej živú, podmanivú<br />
krásu a nevysvetliteľnú milosť, ktorou<br />
ma zaplavovala. Počula som nádhernú<br />
hudbu, ktorej záchvevy vo mne<br />
žijú doteraz. Ako prudký žiar som cítila<br />
túžbu nasledovať tento žiarivý<br />
obraz, prenikajúci celým mojím vedomím.<br />
Takto, v nevýslovnej nádeji<br />
som zotrvala v prítomnosti obrazu<br />
svetla, ktorý ma svojím upokojujúcim<br />
svitom celú obklopoval.<br />
Postupne sa mi začal vybavovať<br />
môj doterajší život. Ako vo farebnom<br />
filme, neuveriteľne živo som pozorovala<br />
svoje narodenie, radostné aj<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ŽIVOT<br />
smutné okamihy dospievania a začínajúcej<br />
dospelosti.<br />
Potom sa film prerušil a ja som sa<br />
zrazu vznášala nad operačným stolom,<br />
na ktorom ležalo moje telo. Lekári<br />
práve začali s operačným zákrokom.<br />
Spočiatku som bola prekvapená a nič<br />
som nechápala. Opakovane som sa pokúšala<br />
upozorniť ich na svoju prítomnosť,<br />
no moju aktivitu nikto nespozoroval.<br />
Vnímala som všetko celkom<br />
jasne a zreteľne – tak, akoby som bola<br />
v bdelom stave. So záujmom som sledovala,<br />
čo sa s mojím telom deje. Hodiny<br />
ukazovali o desať minút dvanásť;<br />
lekári hodnotili stav operačnej rany<br />
a prehodili medzi sebou niekoľko viet.<br />
Tie som neskôr vedela presne zopakovať,<br />
čomu sa veľmi divili. Z ich rozhovoru<br />
som vyrozumela, že ma zrejme<br />
zachránia, sama som však žiadnu potrebu<br />
záchrany nepociťovala. Moja posledná<br />
spomienka na operačnú sálu sa<br />
týkala jedného asistenta, ktorý odchádzal<br />
na obed. Potom som, práve tak<br />
náhle ako na začiatku, pocítila mohutnú<br />
silu, ako ma unáša do tmavého<br />
rotujúceho víru a opäť som stratila<br />
vedomie.<br />
Od lekárov som sa neskôr dozvedela,<br />
že som prekonala klinickú smrť<br />
a že som po operácii musela byť pripútaná<br />
k lôžku, pretože som neustále<br />
prepadávala na ľavú stranu – to bol<br />
totiž smer rotačného víru, v ktorom<br />
som sa pohybovala.“<br />
Opísaný zážitok je osobnou skúsenosťou<br />
liečiteľky pani Marcely Paloučkovej,<br />
ktorá je spoluautorkou článkov<br />
pripravovaných do ďalších čísel Sveta<br />
Grálu. Jej skúsenosť sa v podstatných<br />
bodoch zhoduje so svedectvami mnohých<br />
iných osôb, ktoré tiež stáli na<br />
prahu medzi životom a smrťou. Zážitok,<br />
ako napr. stáť náhle mimo svojho<br />
tela, a napriek tomu vnímať všetko<br />
okolité dianie; skúsenosť prechádzania<br />
tunelom či vťahovania vírom do<br />
iného sveta; retrospektíva všetkých významných<br />
životných udalostí; prežitie<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
neopísateľného, nadpozemského svetla<br />
plného milosti a bezpečia – všetky<br />
tieto výpovede, ktoré boli zozbierané<br />
od desiatok tisíc ľudí, poukazujú na to,<br />
že smrť je prechodný jav a že opustenie<br />
pozemského tela pri umieraní je<br />
počiatkom života v inom svete.<br />
NENARODENÉ DIEŤA<br />
Onen svet nevieme za normálnych<br />
okolností vnímať bežnými zmyslami,<br />
je však v tesnej blízkosti so svetom pozemským.<br />
Hovorí o tom aj ďalšia skúsenosť,<br />
ktorú popisuje pani Elke Scheibert-Schulze<br />
z Hildesheimu. Jej život<br />
sa vďaka tomuto zážitku zásadným<br />
spôsobom zmenil.<br />
„Pred dvanástimi rokmi som otehotnela.<br />
Prežívala som vtedy ťažké životné<br />
obdobie, ale na dieťa som sa veľmi tešila.<br />
Začiatkom tretieho mesiaca som<br />
si náhle uvedomila, že poznám pohlavie<br />
dieťaťa – bol to chlapec.<br />
O niekoľko dní neskôr, keď som si<br />
v jeden letný večer ľahla do postele,<br />
bola som vo sne vtiahnutá do tmavého<br />
tunela, na konci ktorého bolo<br />
slabé svetlo. Potom som sa ocitla v nehmotnom<br />
žiariacom priestore. Vzduch<br />
bol presýtený tými najjemnejšími<br />
čiastočkami zlata a striebra, ktoré sa<br />
celkom ticho a harmonicky pohybovali<br />
vzduchom. Pýtala som sa samej<br />
seba, ako tu mám dýchať, no zároveň<br />
som cítila, že dýchať vôbec nemusím.<br />
Po mojej pravej strane sa nachádzala<br />
malá bytosť, ktorá ma držala za ruku.<br />
Náhle sa pred nami zjavila nádherná<br />
žiariaca žena neurčitého veku s dlhými<br />
svetlými vlasmi, zahalená do bieleho<br />
rúcha. Bola som schopná komunikovať<br />
s ňou bez toho, aby sme spolu hovorili.<br />
Chcela nás oboch, mňa aj dieťa,<br />
odviesť. Súhlasila som, aby vzala so<br />
sebou dieťa; ja som však cítila, že sa<br />
musím vrátiť, pretože mám ešte nejakú<br />
povinnosť. Môjmu želaniu vyhovela.<br />
Tá malá bytosť sa odo mňa odpútala<br />
a odišla so žiarivou ženou. Znovu<br />
som bola vtiahnutá do tmavého tunela.<br />
Nato som pocítila pád na posteľ. Bol<br />
taký tvrdý, že som sa prebudila. Srdce<br />
mi búšilo až v ušiach, chvela som sa na<br />
celom tele. Bolo pol piatej ráno.<br />
Tri dni nato som o svoje dieťa prišla.<br />
Vedela som, že jeho duša odišla, moje<br />
telo sa už len potrebovalo zbaviť jeho<br />
prázdnej schránky. Pri záverečnom<br />
vyšetrení v nemocnici sa lekár čudoval<br />
môjmu dobrému zdravotnému stavu aj<br />
celkom dobrému psychickému rozpoloženiu,<br />
napriek tomu, že som práve<br />
prišla o dieťa. Keď som o niečo neskôr<br />
vyšla na ulicu a slnko mi zasvietilo do<br />
tváre, vytryskli mi náhle slzy do očí.<br />
Slzy radosti a vďačnosti, pretože som<br />
v tom okamihu, ako som o dieťa prišla,<br />
pochopila, čo mi toto prežitie malo<br />
ukázať. Jeho duša sa rozhodla oslobodiť<br />
ma od mojich častých trýznivých<br />
myšlienok. Odvtedy som si v živote už<br />
nikdy s ničím nelámala hlavu, pretože<br />
som životu dôverovala. Dodnes som<br />
vďačná za to, že som takúto skúsenosť<br />
mohla zažiť.“<br />
SKEPSA VEDY<br />
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bolo<br />
len veľmi málo ľudí schopných hovoriť<br />
o takýchto skúsenostiach blízkych<br />
smrti. Až do deväťdesiatych rokov prevládal<br />
u väčšiny ľudí strach, že narazia
na nepochopenie a že budú považovaní<br />
za „nie celkom normálnych“.<br />
Avšak odvtedy, čo lekári a vedci –<br />
ako napr. Dr. Elisabeth Kübler-Ross<br />
alebo Dr. Raymond Moody – začali<br />
takéto správy dokumentovať a zverejňovať,<br />
vyšlo najavo, ako hojne sú<br />
tieto skúsenosti rozšírené a ako sú si<br />
navzájom podobné. Dnes je už známe,<br />
že sa s obdobnou skúsenosťou stretli<br />
ľudia zo všetkých krajín sveta, mladí<br />
aj starí, bez ohľadu na svoje vzdelanie,<br />
kultúru či náboženskú príslušnosť.<br />
A mnoho tých, ktorí sú nábožensky<br />
či duchovne založení, považujú tieto<br />
posmrtné zážitky za dôkaz pokračovania<br />
života po smrti.<br />
Odborníci z oficiálnych vedeckých<br />
kruhov však zostávajú skeptickí. Neurológovia<br />
radi vysvetľujú tieto neobvyklé<br />
zážitky ako halucinácie. Podľa<br />
nich mozog reaguje na nastávajúcu<br />
smrť ochranným mechanizmom, teda<br />
že vytvára ilúziu o ďalšom živote na<br />
onom svete. Fyziologicky by sa dali<br />
tieto halucinácie tunela a svetla či retrospektíva<br />
života vysvetliť nedostatkom<br />
kyslíka v mozgu. Podľa názoru<br />
súčasnej vedy je vedomie produktom<br />
ľudského mozgu a bez neho – teda po<br />
vyhasnutí telesných funkcií – nemôže<br />
existovať žiadny stav vedomia.<br />
Pre tento materialisticky orientovaný<br />
pohľad na človeka väčšina vedcov<br />
nepovažuje za potrebné bližšie skúmať<br />
zážitky blízkosti smrti. Existujú<br />
však výnimky: holandský kardiológ<br />
Dr. Pim van Lommel sa pred niekoľkými<br />
rokmi skúmal posmrtné zážitky<br />
344 pacientov, ktorí boli úspešne oživení<br />
po zastavení srdca, a dospel k pozoruhodným<br />
poznatkom.<br />
VEDOMIE MIMO TELA<br />
Prakticky všetky tanatologické štúdie<br />
(tanatológia: náuka o procese umierania<br />
a smrti) dvadsiateho storočia zhrnuli<br />
rôznorodé opisy takýchto zážitkov.<br />
Opísané posmrtné skúsenosti sa<br />
odohrali často pred mnohými rokmi,<br />
keď už v mnohých prípadoch presnú<br />
diagnózu nebolo možné spätne zistiť.<br />
Aj otázka, do akej miery daná situácia<br />
ohrozovala život postihnutého, zostala<br />
často otvorená. Z týchto dôvodov<br />
boli štúdie považované z hľadiska<br />
vedy za diskutabilné.<br />
Dr. Pim Van Lommel však pre svoju<br />
štúdiu, zverejnenú v roku 2001, vyberal<br />
výlučne takých pacientov, u ktorých<br />
pre infarkt došlo k zastaveniu<br />
srdca a u ktorých nebolo pochýb, že<br />
by boli zomreli, keby sa o niekoľko<br />
málo minút nebolo začalo s oživovaním.<br />
Po úspešnej resuscitácii bolo 18<br />
percent z 344 opýtaných pacientov<br />
schopných opísať posmrtné zážitky.<br />
Toto je hodné povšimnutia, pretože<br />
vyšetrenia ukazujú, že EEG (elektroencefalograf<br />
– prístroj na meranie<br />
mozgovej aktivity) už 3 sekundy po<br />
zastavení srdca ukazuje nulové hodnoty,<br />
podľa čoho mozgová činnosť už<br />
neexistuje.<br />
Napriek tomu aj títo pacienti opisovali<br />
vedomé mimotelesné zážitky<br />
(boli schopní pozorovať oživovanie<br />
svojho tela), zážitky z detstva, myšlienky<br />
a pocity. Pim van Lommel<br />
z toho vyvodil, že obvyklé vysvetlenie<br />
posmrtných skúseností – odumieranie<br />
mozgových buniek, či zmena krvného<br />
zásobovania – vlastne neplatí.<br />
Dr. Lommel tak na základe svojho<br />
skúmania nastolil potrebu nanovo definovať<br />
termín „vedomia“, pretože súčasné<br />
ponímanie, že ľudské vedomie<br />
je iba výtvorom mozgu, vzhľadom na<br />
výsledky jeho štúdie už neobstojí.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
„BURN-OUT“<br />
– DÔSLEDOK ODCUDZOVANIA<br />
V<br />
dnešnej modernej dobe pribúda<br />
čoraz viac prípadov tzv. syndrómu<br />
vyhorenia (Burn-out-Syndrom), ktorý sa<br />
prejavuje stratou záujmu o prácu, ktorú človek<br />
inak vykonával s nadšením a veľkým<br />
nasadením. Tento stav je spojený s psychickou<br />
i fyzickou vyčerpanosťou. Súvisí predovšetkým<br />
s profesiami, ktoré si vyžadujú<br />
intenzívny kontakt s ľuďmi. Dr. Lisbeth<br />
Jerichová z Univerzity v Grazi sa vo svojom<br />
výskume zaoberala okolnosťami vzniku<br />
vyhorenia. Za hlavnú príčinu tohto ochorenia<br />
bolo doposiaľ považované enormné<br />
pracovné vyťaženie a stres. Dr. Jerichová<br />
však túto skutočnosť vo svojich záveroch<br />
spochybňuje. Podľa nej je „Burn-out“ predovšetkým<br />
reakciou na odcudzovanie sa,<br />
ktoré začína často už voľbou povolania.<br />
Vysvetľuje, že kým v dobe pred 30 rokmi<br />
viedli k voľbe povolania v prvom rade idealistické<br />
pohnútky, dnes sú to skôr zištné<br />
motívy ako peniaze, moc a prestíž. Zato<br />
sebarealizácia zostáva často „na pol ceste“.<br />
To podľa autorky spôsobuje konflikt hodnôt,<br />
narastajúcu ľahostajnosť a prázdnotu<br />
duše. Dôsledkom toho je pocit odcudzenia<br />
sa práci i kolegom. Dnešná pracovná klíma<br />
je navyše často poznamenaná systematickým<br />
šikanovaním. K tomu je treba pripočítať<br />
konkurenčný a výkonnostný tlak,<br />
hrozivé obmedzovanie pracovných miest<br />
a najrôznejšie reorganizácie.<br />
Účinné by podľa Dr. L. Jerichovej mohli<br />
byť protiopatrenia ako osveta a školenia<br />
zamerané na novú organizáciu práce, moderovanie<br />
konfliktov či firmami presadzované<br />
stratégie podpory kolegiality. Podniky<br />
sa však v súčasnosti usilujú skôr o maximalizáciu<br />
ziskov a aplikujú koncepty ako „Reengineering“<br />
(procesné riadenie), „Downsizing“<br />
(znižovanie počtu zamestnancov)<br />
a „Lean Managment“ (štíhle riadenie).<br />
Práve tieto racionalizačné opatrenia sťažujú<br />
podľa Jerichovej presadzovanie princípov<br />
ľudskosti v profesijnom živote.<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
32<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
Pozrite sa raz pokojne na to, čo obvykle nazývate<br />
prírodou: na vrchy, jazerá, lesy, lúky! Vo všetkých<br />
ročných obdobiach sa môže oko pokochať z krásy<br />
toho, čo vidí. A teraz uvažujte: Čo vás dokáže tak<br />
potešiť a poskytnúť vám zotavenie, to sú plody<br />
pôsobenia všetkého bytostného, ktoré sa vo stvorení<br />
nachádza pod duchovným a ktorého sila vám bola<br />
daná! Potom hľadajte plody svojej činnosti vy, ktorí<br />
ste duchovní a mali ste vytvárať niečo vyššie než to,<br />
čo pred vami vytvorili bytostní, ktorí sem prišli.<br />
Abd-ru-shin<br />
Fotografie: Ľubomír Textoris<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ČERNUŠKA DAMASCÉNSKA<br />
(PSYCHICKÉ PORUCHY)<br />
RASTISLAV PODIVINSKÝ<br />
LIEČIVÉ ZÁHONY<br />
Z HRUBEJ STRANY<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
ROZHOVOR<br />
S HOMEOPATOM<br />
JÁNOM DEDÍKOM
Ján Dedík sa homeopatii venuje už<br />
38 rokov, a je podľa vlastných slov<br />
aj najstarším homeopatom v Česko-Slovensku.<br />
Býva v Trečianskych<br />
Tepliciach a prechodne na chalupe<br />
v prekrásnom prostredí pri Moravskom<br />
Lieskovom, na lazoch s názvom<br />
Hrubá Strana. Tu, vo svojej<br />
záhrade pestuje viac ako 50 druhov<br />
rôznych rastlín. Pri záhonoch<br />
liečivých bylín sme v rozhovore<br />
prenikli do tajomna homeopatickej<br />
liečby...<br />
Kedy ste založili túto záhradu a ako<br />
zvládate jej obhospodarovanie?<br />
Tieto svoje liečivé rastlinky som<br />
začal pestovať asi pred 18-timi rokmi.<br />
Dovtedy som si ich musel buď kupovať<br />
alebo hľadať v prírode. Chodil<br />
som po celom Slovensku. Napríklad<br />
jednu rastlinku, Sumach šarlátový<br />
(čes. Škumpu jedovatú, lat. Rhus<br />
tox.), som hľadal 15 rokov na Slovensku<br />
aj na Morave, až som ju našiel pri<br />
Martine.<br />
Máte nejaké zásady pri zbere bylín?<br />
Bylinky sa musia zberať v čase, keď<br />
ich účinok vrcholí, čiže od východu<br />
slnka (skorého rána) do obeda. Pri<br />
popoludňajšom slnku sa už začínajú<br />
brániť, lebo nechcú vyschnúť; sú stresované,<br />
a keď sa bránia, využívajú na<br />
to svoje účinné látky – tým bylina<br />
stráca svoju kvalitu. To je jedno pravidlo.<br />
Potom platí ešte jedna zásada,<br />
hlavne v homeopatii: nadzemné časti<br />
bylín sa majú zberať keď je mesiac<br />
vo fáze splnu, a korene zasa zberám<br />
keď je nov mesiaca. To preto, lebo<br />
rastlina je určitá biologická hmota,<br />
ktorá obsahuje vodu – v nej sú tie<br />
účinné látky a tie kolíšu podľa fázy<br />
mesiaca. Čím je mesiac väčší, tým<br />
viac sa ťahajú účinné látky do vrchnej<br />
časti rastliny a pri nove sú zasa<br />
účinné látky prevažne v koreni.<br />
NECHTÍK LEKÁRSKY (LIEČI MOČOVÉ CESTY, MECHÚR)<br />
A BORÁK LEKÁRSKY (LIEČI ENDOKRINNÝ SYSTÉM)<br />
Ján Dedík pri svojej liečbe kombinuje bylinné a homeopatické prípravky – tzv. fyto-homeopatia.<br />
Tým je podľa jeho slov účinok homeopatík širokospektrálnejší. Vo svojich začiatkoch získal<br />
poznatky od českého homeopata Dr. Vojtíška, ktorý sa venoval homeopatii približne 50 rokov.<br />
On sám sa učil od svojho strýca, ktorý ako homeopatický lekár ordinoval ešte ako 104-ročný<br />
v časoch Rakúsko-Uhorska niekde pri Viedni a zomrel až v dôsledku zranení po páde z koňa.<br />
„Fytoterapeutiká pôsobia na telesnej úrovni, homeopatiká na jemnohmotnej úrovni, na genotyp –<br />
tam treba hľadať príčiny chorôb. Polovica z nich sú dedičné, druhá polovica je duchovného pôvodu.<br />
Duchovné príčiny môžu byť dve: 1. Človek si niečo prinesie z minulého života, narodí sa do prostredia,<br />
ktoré bude vhodné pre jeho vývoj. Napr. zločinec sa nenarodí do kráľovskej rodiny.<br />
2. Karmická príčina – prečo je slepec slepec? Zrejme v min. živote nejakým obetiam vypichol oči.“<br />
Kde ste vlastne prišli k týmto zaujímavým<br />
poznatkom?<br />
Vo svojich začiatkoch som sa učil<br />
od Dr. Vojtíška (homeopatii sa venoval<br />
50 rokov), ktorý ich prevzal od<br />
svojho strýka. Ten žil ešte počas Rakúsko-Uhorskej<br />
monarchie niekde<br />
pri Viedni a ako 104 ročný ešte ordinoval<br />
ako homeopat; zomrel na<br />
následky zranení po páde z koňa.<br />
Vďaka ním som mal dobré výsledky<br />
hneď od začiatku. Keby som mal sám<br />
získať tieto skúsenosti, musel by som<br />
žiť 300 rokov...<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ROZHOVOR<br />
Paprička štipľavá - dobrá na cievy<br />
aj ako korenina<br />
Koľko druhov bylín tu máte a odkiaľ<br />
pochádzajú?<br />
Mám asi tak 50 až 60 druhov z celého<br />
sveta, z Ďalekého východu,<br />
Ameriky, Európy...<br />
Ktoré považujete za najcennejšie?<br />
Tak ťahúňmi v tejto liečbe sú bylinky<br />
Leuzea šuštivá, Klanopraška<br />
čínska, Eleuterokok (slov. všehojivec<br />
štetitaný, nazývaný aj sibírsky žeňšeň),<br />
Dankšen (lat. Codonopsis pilosua<br />
slov. pazvonček), Šišiak bajkalský<br />
(Scutellaria baikalensis), zo<br />
slovenských je to Lipkavec pravý, Ľubovník<br />
bodkovaný, Komonica lekárska,<br />
Pamajorán obyčajný, Koriander,<br />
Nechtík Lekársky, Borák lekársky<br />
a ďalšie.<br />
Kedy ste sa stali homeopatom?<br />
Vo svojich 30-tich rokoch som sa<br />
začal zaujímať o bylinky, lebo som<br />
mal nejaké zdravotné problémy<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
a nevedel ich nikto vyriešiť. Raz<br />
som sa stretol s jedným bylinkárom<br />
v Uherskom Brode, istý pán Tomala,<br />
ktorý liečil všetko a mal veľké úspechy,<br />
vodili si ho aj prezidenti. Keď<br />
som videl, že mi toto pomohlo, tak<br />
som sa začal o byliny a čaje tiež zaujímať.<br />
Potom som zistil, že všetko<br />
neriešia, tak som hľadal iný spôsob,<br />
až som sa dostal k Dr. Vojtíškovi.<br />
K nemu som sa chodil učiť homeopatii<br />
10 rokov. Mal obrovské úspechy.<br />
Liečil najťažšie choroby aké existujú.<br />
Liečil rakovinu, sklerózu multiplex,<br />
detské mozgové obrny...<br />
Myslíte si, že sa dajú všetci takto ťažko<br />
postihnutí vyliečiť?<br />
Všetci sa nedajú vyliečiť, lebo sú<br />
ľudia, ktorí majú nejakú karmu. Keď<br />
by boli ochotní sa zmeniť a urobiť<br />
niečo vo svoj prospech, tak takí sa<br />
dajú vyliečiť. Ale taký, ktorý je ťažko<br />
chorý a nemieni sa zmeniť, tak tomu<br />
sa nedá pomôcť.<br />
To sme sa už vlastne dostali k samotným<br />
príčinám chorôb...<br />
My si všetky choroby nesieme so<br />
sebou ako taký nežiaduci balíček<br />
a to ako geneticky po svojich rodičoch<br />
tak aj karmicky. To znamená, že<br />
človek sa narodí tam, kde to zodpovedá<br />
jeho karme – do spravodlivého<br />
prostredia. To pre rodičov môže byť<br />
tiež niekedy utrpenie, a cez utrpenie<br />
svojho dieťaťa si aj oni odpykávajú<br />
svoju vlastnú karmu. To postihnuté<br />
dieťa má tiež svoju karmu, pretože<br />
v minulom živote vykonalo niečo<br />
veľmi zlé. Tak môže prísť napríklad<br />
s detskou mozgovou obrnou alebo<br />
slepé, hluché a pod., pretože keby to<br />
tak nefungovalo, tak by tu nebola<br />
spravodlivosť. Napr. v jednej dedine<br />
bol chlapík, ktorý vtáčikom vypichoval<br />
oči. Keď sa oženil, všetky deti sa<br />
mu narodili slepé. Tá slepota vychádzala<br />
z jeho karmy. Myslím to tak,<br />
že tie deti v minulom živote museli<br />
tiež robiť niečo podobné a kvôli jeho<br />
karme sa narodili práve jemu. On to<br />
mal za trest, že sa musel pozerať na<br />
svoje slepé deti.<br />
Spolupracujete s lekármi?<br />
Spolupracoval som 4,5 roka s lekármi<br />
v nemocnici v Lehniciach na<br />
oddelení rekondície a naturálnej medicíny,<br />
kde sme ešte s kolegyňou pripravovali<br />
homeopatické lieky pre asi<br />
20 pacientov a 5 lekárov. Každý lekár<br />
stanovil svoju diagnózu, ja som určil<br />
homeopatickú liečbu, oni to rešpektovali<br />
a my sme tam mali fantastické<br />
výsledky. Tam boli výsledky také vynikajúce,<br />
že sa aj vtedajší minister<br />
Soboňa čudoval, ako je to možné. Postup<br />
bol taký, že primár ponechal iba<br />
životu nevyhnutné lieky ako napr.<br />
inzulín; ostatné vysadil a pacienti sa<br />
liečili iba pomocou homeopatie, fytoterapie,<br />
životosprávy, jogy a pod.<br />
Ktoré ochorenia napríklad ste úspešne<br />
liečili?<br />
Tam sme s úspechom liečili napr.<br />
následky cukrovky, rôzne poruchy<br />
látkovej výmeny, poruchy pečene,<br />
prieduškové ochorenia, všetky druhy<br />
alergií a kožných chorôb; prijímali<br />
sme pacientov so všetkými možnými<br />
diagnózami, ktoré sa u človeka môžu<br />
vyskytnúť. (na rozdiel od užívania<br />
bežných liekov, homeopatický prípravok<br />
sa má krátky čas podržať<br />
v ústach, pozn. red.)<br />
Existujú viaceré homeopatické smery.<br />
Ktoré ste si vyskúšali a ktorý z nich<br />
uprednostňujete?<br />
Absolvoval som štyri homeopatické<br />
školy: anglickú klasickú, ktorou sa už<br />
200 rokov lieči celá anglická kráľovská<br />
rodina. Za svoj život som nepočul,<br />
že by bol niektorý z nich chorý. Majú<br />
svojich homeopatických lekárov; sám<br />
princ Charles pestuje asi 6000 druhov<br />
rastlín. Anglická homeopatia je založená<br />
na hľadaní konštitučného lieku 1
ROZHOVOR<br />
človeka. To znamená, že ak sa mu<br />
taký liek podá, tak lieči všetky jeho<br />
neduhy. Napríklad, ak by bol pacient<br />
konštitučný typ sedmokrásky – tá<br />
stále rastie, stále kvitne, už skoro na<br />
jar, ľudia po nej šliapu, ale ona znova<br />
vystrčí hlavičku a rastie ďalej. To znamená,<br />
že ak by mal tento človek akýkoľvek<br />
zdravotný problém, prípravok<br />
zo sedmokrásky v potencii D1 alebo<br />
D2 mu bude liečiť všetky ťažkosti. Či<br />
bude mať hnačku alebo zápchu, to je<br />
jedno. Potom som absolvoval francúzsku<br />
homeopatickú školu, tá lieči<br />
podľa symptómov; vyberie komplex<br />
prípravkov a tým potom lieči, ďalej<br />
rakúsku školu Dr. Peitnera a ešte indickú<br />
školu. Tá je zaujímavá už aj<br />
preto, že v Indii väčšina lekárov lieči<br />
homeopaticky, sú tam aj homeopatické<br />
kliniky.<br />
Aconitum napellus – prilbica modrá;<br />
pomáha aj pri infekčných ochoreniach<br />
V čom spočíva tajomstvo prípravy<br />
homeopatík?<br />
V prvom rade musí byť k dispozícii<br />
materiál. Sú to rôzne druhy rastlín<br />
a to často práve aj jedovaté druhy. Sú<br />
vysoko účinné, pričom riedením sa<br />
jedovatosť stratí, takže sú zaručene<br />
bezpečné. Pripraví sa základná tinktúra<br />
a tá sa potom riedi v pomere 1:10<br />
podľa návodu zakladateľa homeopatie<br />
Dr. Samuela Hahnemanna. Takto<br />
môžeme ísť do vysokých riedení – ja<br />
používam od D1 až do D30 podľa<br />
toho, o akú diagnózu ide. Čím viac<br />
je choroba vo fyzickej úrovni, čiže má<br />
príčiny v hrubohmotnom tele (virózy,<br />
angíny, vírusy, zápaly... ) tým nižšie<br />
riedenia sa používajú. Naopak, čím je<br />
choroba staršia, ako napr. v prípade<br />
chronickej choroby, ktorá sa dlhodobo<br />
vyvíja, tým viac je vhodné vyššie<br />
riedenie. Napr. dieťa má najskôr celé<br />
roky alergiu a neskôr z toho v dospelosti<br />
dostane prieduškovú astmu. Takýto<br />
prípad sa už musí riešiť vyššími<br />
potenciami, pretože choroba je tam<br />
už tak zafixovaná, že žiadna alopatická<br />
(klasická symptomatická, pozn.<br />
red.) liečba už nezaberá. Osobne som<br />
ešte nevidel, aby alopatická liečba vyliečila<br />
ťažkého astmatika alebo ekzematika.<br />
To sú všetko choroby, ktoré<br />
sa dajú liečiť len homeopaticky. To<br />
preto, lebo alopatia lieči iba príznaky<br />
na fyzickej úrovni, kdežto homeopatia<br />
lieči aj na jemnohmotnej úrovni.<br />
Človek nie je len fyzické telo, sú tam<br />
aj iné, éterické telá. To znamená, že<br />
na tieto odstupňovania sa dá posobiť<br />
len homeopatiou, alopatia na to<br />
nemá dosah.<br />
Mnohí odporcovia homeopatie argumentujú<br />
tým, že pri vysokých riedeniach<br />
už nie je v prípravku prítomná<br />
ani molekula z pôvodnej látky. Ako si<br />
vysvetľujete, že to funguje?<br />
Áno, už v riedení D23 až D25<br />
údajne nie je ani jedna molekula pôvodnej<br />
látky, no je tam z tej látky informácia<br />
– potom už lieči len tá informácia,<br />
tá sa nestratí. Tá rastlina<br />
má v sebe zhora danú informáciu, na<br />
čo je použiteľná a tá informácia s ňou<br />
ide stále. Jej chemické vlastnosti sa<br />
postupným riedením strácajú, a zostane<br />
už len tá informácia.<br />
Echinacea dobre pôsobí pri poruchách<br />
imunitného systému<br />
Môžete uviesť nejaký príklad takej<br />
informácie?<br />
Napríklad rastlinka Železník lekársky:<br />
bol určený na ženské choroby,<br />
napr. neplodnosť – tak tam je dobrá<br />
i základná tinktúra. Ale keď tie ženy<br />
už majú problémy s neplodnosťou<br />
a bežné lieky nezaberajú, tak sa táto<br />
bylinka musí zriediť do takej miery,<br />
aby pôsobila až do mentálnej úrovne,<br />
pretože takáto žena si už pri každom<br />
pokuse myslí, že z toho nič nebude.<br />
Takto sa rôznym manželským párom<br />
narodilo spolu už asi 200 detí, pričom<br />
ani u jedného z manželov neboli<br />
zistené patologické (fyziologické)<br />
príčiny neplodnosti.<br />
Princíp homeopatie je, že lieči podobné<br />
podobným. Napr. z rastliny,<br />
ktorá spôsobuje zvýšenú teplotu sa<br />
pripravuje preparát na liečbu horúčky.<br />
Ako si vysvetľujete, že to takto<br />
funguje?<br />
Napríklad žihľava, keď sa jej človek<br />
dotkne, popŕhli, čím na koži vzniknú<br />
červené fľaky. Preto sa aj najčastejšie<br />
používa na kožné choroby ako<br />
napr. žihľavku, pretože to čo rastlina<br />
spôsobí, to dokáže aj vyliečiť. V pôvodnej<br />
podobe pŕhli, no v nariedenej<br />
forme zasa lieči.<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
ROZHOVOR<br />
Prípravky čakajúce na svojich pacientov<br />
Okrem riedenia sa pripravované preparáty<br />
ešte aj potriasajú – dynamizujú.<br />
Čo sa tým docieľuje, prečo je to<br />
dôležité?<br />
Dynamizácia je veľmi dôležitá. Pretrepávaním<br />
sa molekuly trú o seba<br />
a tým sa uvoľňuje energia, ktorá je<br />
vlastne nosičom tej informácie.<br />
Pri akých zdravotných problémoch<br />
máte s homeopatiou úspechy?<br />
Najčastejšie za mnou prichádzajú<br />
ľudia s atopickými ekzémami a kožnými<br />
chorobami a rôznymi alergiami,<br />
pretože športová reportérka<br />
z JOJky Lenka Hriadeľová v jednom<br />
časopise prezradila, že som ju vyliečil<br />
z ťažkého ekzému, kvôli ktorému<br />
chcela spáchať samovraždu. Ona<br />
totiž aj s rodičmi precestovala celý<br />
svet a minuli veľa peňazí na drahé<br />
liečby a pritom neuspeli. Bola „zaekzémovaná“<br />
od hlavy po päty, veľmi<br />
ju to svrbelo a pálilo a už ju nebavilo<br />
s tým žiť. A keď ju ku mne priviedla<br />
jej babka, tak som ju z toho asi za 3<br />
týždne vyliečil. Po 10-tich rokoch<br />
s tým vyrukovala v časopise Zdravie<br />
a keď ten časopis vyšiel, tak to ste<br />
mali vidieť tých telefonátov. Už na<br />
druhý, tretí deň bola pred dverami<br />
plná chodba a schodište ľudí; niektorí<br />
prišli už v noci – a ja som mal<br />
rok galeje. Toľko alergikov a ekzematikov<br />
som v živote nevidel.<br />
Okrem dospelých za mnou prichádzajú<br />
aj s bábätkami. Ide o ľudí,<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
ktorých žiadna masť z toho nevyliečila,<br />
pretože táto choroba má príčinu<br />
vo vnútri: je to určitý druh alergie na<br />
potraviny a pokiaľ sa nelieči zvnútra,<br />
tak im nepomôže žiadna masť.<br />
Potom ide ešte napr. o choroby<br />
pohybového ústrojenstva, kĺby, artritídu,<br />
zápaly kĺbov, ďalej zažívacie<br />
problémy, pečeňové a žlčníkové<br />
ochorenia, veľmi časté bývajú črevné<br />
ochorenia. Menej časté sú rakovina<br />
a skleróza multiplex.<br />
Je teda možné homeopatiou liečiť aj<br />
tzv. nevyliečiteľné choroby?<br />
To si len doktori vymysleli tento<br />
pojem „nevyliečiteľné chroroby“.<br />
Lebo keď ju nevedia vyliečiť tak si<br />
myslia, že je to nevyliečiteľná choroba.<br />
Všetky choroby sú liečiteľné,<br />
len ide o to – zistiť, akými prostriedkami<br />
a čím sa dajú liečiť. Homeopatia<br />
totiž nevyužíva len byliny, ale aj<br />
stopové prvky, ďalej prvky ako cín,<br />
olovo, zlato, striebro a takisto sa používajú<br />
zlúčeniny ako kyselina sírová,<br />
soľná, mravčia, ale aj prvky živočíšneho<br />
pôvodu ako včelí jed, hadí jed,<br />
jed z pavúkov a pod.<br />
Mali ste v poslednej dobe nejaký zaujímavý<br />
prípad vyliečenia?<br />
Nedávno som mal dva prípady<br />
sklerózy multiplex, kde už boli pokročilé<br />
lézie na mozgu, potvrdené<br />
magnetickou rezonanciou. No a po<br />
mojom trojmesačnom liečení, keď<br />
išli znova na kontrolu, tak tento<br />
nález bol už preč. Zmizli aj príznaky<br />
sklerózy multiplex, ako sú ťažké ruky,<br />
ťažké nohy, všetko sa stratilo. Tí ľudia<br />
by inak po nejakom čase skončili na<br />
vozíčku.<br />
Liečite aj psychické problémy?<br />
Áno, sú to napr. stavy totálneho vyčerpania,<br />
prípady pomätenosti, migrény.<br />
Mal som niekoľko mladých ľudí,<br />
ktorí sa vyčerpali pri vysokoškolskom<br />
štúdiu do takého štádia, že im<br />
až – ako sa ľudovo povie – „preskočilo“<br />
a skončili na psychiatrii, a boli<br />
celé roky na liekoch. Napr. jedna<br />
dievčina bola v takomto stave osem<br />
rokov: doma na sociálnej podpore,<br />
a nikto si s tým nevedel rady. Krátko<br />
na to, čo sa preliečila homeopaticky,<br />
obyčajným ľubovníkom bodkovaným,<br />
si našla prácu v zahraničí<br />
a odcestovala.<br />
A čo akútne choroby ako chrípka,<br />
angína...<br />
No tu sa mi osvedčili hlavne tie<br />
jedovaté bylinky ako Atropa Beladonna<br />
(Rulík zlomocný) alebo Aconitum<br />
(Prilbica modrá). Tie majú vo<br />
vysokom riedení lepší účinok, ako<br />
antibiotiká. Ja mám dokonca prípady<br />
detí, ktoré bývali často choré, každý<br />
mesiac dostávali antibiotiká a rodičia<br />
boli zúfalí, aj kvôli tomu, že deti<br />
príliš vymeškávali zo školy. Keď sa<br />
takto preliečili, ich imunitný systém<br />
sa nabudil a prestali byť takto choré.<br />
A teraz, aj keď väčšina detí pri epidémii<br />
ochorie, tak dieťa, ktoré bolo<br />
takto preliečené, neochorie.<br />
Čo napríklad dobre účinkuje na<br />
herpes?<br />
Aj herpesy a afty sa dajú pekne liečiť.<br />
Tu sa v homeopatickej podobe<br />
používajú minerálne stopové prvky,<br />
hlavne selén a zinok, potom kyselina<br />
jantárová.<br />
Ďakujem za veľmi zaujímavý rozhovor<br />
a prajem mnoho úspechov vo<br />
vašej práci.<br />
Zhováral sa Rastislav Podivinský •<br />
Poznámky<br />
(1) Človek sa rôznymi otázkami diagnostikuje<br />
až kým sa nezistí, ktorej rastline najbližšie<br />
zodpovedajú príznaky jeho druhu choroby<br />
a tá sa mu potom v homeopatickej<br />
podobe aplikuje. Ďalšie praktické informácie<br />
poskytuje hospic na stránkach
BEATE KOLLEWE<br />
DETSTVO<br />
PODĽA<br />
PLÁNU<br />
Počas štúdia som brigádovala<br />
v plaveckej škole. Desať štvorročných<br />
detí sa čvachtalo vo<br />
vode a chcelo sa naučiť plávať. Pracovala<br />
som s plávacími rohožkami,<br />
kruhmi a žabami, a popri tom som<br />
sa zhovárala s rodičmi. Stojí predo<br />
mnou mamka malej Nadine a potrebuje<br />
si pre svoju dcéru dohodnúť<br />
nový termín. V jednej ruke hrubý<br />
diár, v druhej pero: „Nie, v pondelok<br />
sa nedá, to ide na flautu; v stredu má<br />
tanec; vo štvrtok má jazdu na koni,<br />
síce len do druhej, potom však mávame<br />
ešte stretnutia so starou skupinou<br />
z jaslí. Vo štvrtok bude v škôlke<br />
ešte aj zaujímavá výučba angličtiny<br />
pre štvorročné deti. A okrem toho<br />
Nadine práve prechádza zo škôlky<br />
do prípravnej triedy…“ To bol okamih,<br />
keď som nenápadne pozrela na<br />
tučný diár a pýtala som sa sama seba,<br />
čí je ten kalendár: mamin, alebo diár<br />
štvorročnej Nadine. Jej matka mi<br />
najprv vymenovala ešte niekoľko<br />
ďalších bezpochyby zaujímavých<br />
a zábavných aktivít svojej dcéry,<br />
a nakoniec oznámila, že Nadine<br />
môže chodiť vlastne už len do piatkovej<br />
skupiny od tretej popoludní. Nastala<br />
malá pauza v rozhovore, počas<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
TÉMA<br />
ktorej som stála pred<br />
touto matkou, zabratá do<br />
myšlienok a neschopná<br />
slov. Štvorročné dievčatko...<br />
vlastne len v piatok<br />
po tretej hodine...<br />
Kedy sa toto dieťa, premýšľala<br />
som, vlastne hrá<br />
jednoducho tak, ako sa<br />
mu práve zachce? Pevne<br />
som si predsavzala: keď<br />
raz ja budem mať deti, doprajem<br />
im dostatok času<br />
na slobodný rozvoj. Naučiť<br />
sa hrať na hudobný<br />
nástroj, to by určite bolo<br />
krásne... a samozrejme športovanie<br />
a pohyb s ostatnými deťmi. To však<br />
musí ísť aj bez diára!<br />
O 15 ROKOV NESKÔR…<br />
Ešte rýchlo niečo nakúpiť, kým je<br />
moja dcéra Carina na hodine klavíra.<br />
Návšteva u zubára sa mi dnes vôbec<br />
nehodí, pretože práve dnes musím<br />
Tonymu na futbalovom tréningu objednať<br />
nové dresy. Snáď nemá Hannah<br />
cez víkend volejbalový zápas, to<br />
by sa už dnes musela pripravovať do<br />
školy. Ale je už dosť veľká, aby myslela<br />
na svoje úlohy sama. A potom je<br />
tu stále rovnaké trápenie: ešte cvičiť<br />
na nástroj! Načo platíme drahé<br />
školné, keď sa potom necvičí? To<br />
predsa nemá žiadny význam! V aute<br />
prijímam telefónny hovor od svojej<br />
priateľky. Na semafore sa práve objaví<br />
zelená. Pýta sa ma, či by som mala<br />
cez víkend čas, alebo či zase budem<br />
musieť rozvážať deti po okolí.<br />
Len pomaly mi do vedomia preniká<br />
trúbenie auta za mnou, kým<br />
sa na semafore mení žltá farba zase<br />
na červenú. – „Si tam ešte?“ pýta sa<br />
ma priateľka. Spomínam si na svoj<br />
zámer zo študentských čias. Ako sa<br />
to vlastne stalo? Pritom mám pocit,<br />
že aktivity svojich detí skôr brzdím.<br />
– Rýchlo zastavujem pri krajnici, aby<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
som už aspoň neprekážala v cestnej<br />
premávke. Doobeda sú naše deti<br />
v škôlke, prípadne v základnej škole.<br />
Všetky ďalšie ponuky aktivít zostali<br />
len pri zámere: možno jeden hudobný<br />
nástroj, jeden šport... Odmietať možnosti<br />
ma stojí oveľa viac energie, než<br />
organizovať termíny. Je to kuriózne,<br />
ale ako študentka som si to predstavovala<br />
opačne.<br />
Hrdinovia môjho detstva sa volali<br />
Huckleberry Finn, Pipi Dlhá pančucha<br />
a Peter Pan. Ich detstvo sa odohrávalo<br />
na brehu rieky, v pestrej vile<br />
alebo rovno v Krajine nekrajine. To<br />
sú pre dospelých nedosiahnuteľné<br />
miesta.<br />
Dnes sa naliehavo ozývajú hlasy<br />
volajúce po priestore na rozvoj našich<br />
detí. Lesy, násypy na brehoch<br />
alebo nejaké opustené domy v našich<br />
mestách nenájdeme. Ale aj keby tieto<br />
miesta existovali, nechali by ste svoje<br />
dieťa hrať sa na brehu rieky? Pre naše<br />
deti hľadáme priestranstvá bez húštin,<br />
áut a zhonu. Skutočná sloboda<br />
nášho detstva však spočívala v tom,<br />
že široké pláne nášho detského sveta<br />
neboli obývané dospelými, ktorí sa<br />
dnes detstvo snažia regulovať, usporiadať<br />
a naplánovať.<br />
Prirodzene, my dospelí musíme<br />
chrániť naše deti pred nebezpečenstvami.<br />
V našej spoločnosti to nie je<br />
dravá rieka, ale ulica; nie<br />
je to hlad, ale fastfood<br />
a sladkosti; nie sú to zlé<br />
psy, ale poklesky dospelých.<br />
Nehrozí živorenie<br />
v sirotincoch, ale živorenie<br />
v bytoch pred televíznou<br />
obrazovkou alebo<br />
počítačom.<br />
Tak napríklad podľa<br />
štatistiky štvrtina desaťročných<br />
detí žijúcich<br />
v Hamburgu ešte nikdy<br />
nebola v lese. Aké zvieratá<br />
tam môžu stretnúť?<br />
Aké je to brodiť sa lístím?<br />
Viete si predstaviť detstvo bez skúseností<br />
z prírody? Je to zvedavé objavovanie<br />
sveta plné zážitkov. My dospelí<br />
sme sa prírode už dávno odcudzili<br />
a dnes bojujeme s následkami tohto<br />
odcudzenia.<br />
Aj svoje deti odvádzame od prirodzeného<br />
detstva a ponúkame im<br />
len biednu náhradu. Svet dospelých<br />
preniká do ich života akosi priskoro<br />
a prirýchlo. Ešte v časoch detstva<br />
mojich prarodičov museli deti von,<br />
za dvere, keď sa dospelí bavili medzi<br />
sebou, ale dnes už neexistuje téma,<br />
ktorú by ľudia považovali za nevhodnú<br />
pre detské uši. A aj keby, tak<br />
je kedykoľvek na dosah filmová láska<br />
a televízne násilie. A potom sú tu aj<br />
trinásťročné alebo šestnásťročné modelky,<br />
tenisové hviezdy alebo obete<br />
drog, ktoré ukazujú rýchlu cestu do<br />
sveta dospelých. Ostáva vôbec ešte<br />
miesto a čas pre vlastný detský svet?<br />
Počas môjho učiteľského vzdelávania<br />
boli pre mňa veľmi inšpirujúce<br />
dve úplne rozdielne zamerané<br />
hodiny telocviku na základnej škole.<br />
Na jednej z nich mali deti skákať rôznymi<br />
technikami cez debnu. Robili<br />
to veľmi šikovne a s radosťou. Museli<br />
zvládnuť skrčku, preskok, kotúľ<br />
a ďalšie cvičenia.<br />
Na inej vyučovacej hodine stála<br />
v telocvični debna a deti nemali
určený žiadny konkrétny pohyb. Na<br />
konci tejto hodiny deti aj bez návodu<br />
skúšali skrčky, otočky a kotúle.<br />
Okrem toho cez debnu skákali aj ako<br />
žaba alebo ako kôň, debnu potom rozobrali<br />
a schovali sa v nej. Deti rýchlo<br />
vyvrátili aj učiteľovu námietku, že<br />
z horného dielu debny sa žiadna hojdačka<br />
postaviť nedá. Skúšať, zbierať<br />
skúsenosti, plánovať... Na tieto dôležité<br />
skúsenosti v našej spoločnosti<br />
podľa môjho názoru deti veľa príležitostí<br />
nemajú. Práve tak sa vytrácajú<br />
možnosti na nepríjemné skúsenosti<br />
plné konfliktov. Je možné, že hojdačka<br />
nakoniec nefunguje. Možno,<br />
že si človek priškripne prsty. Zažiť<br />
neúspech je pre detský vývoj takisto<br />
dôležité.<br />
Deti slobodnou hrou získavajú dôležité<br />
skúsenosti. Dnes už však slobodný<br />
vývoj ani veľmi nepripúšťame,<br />
snažíme sa ich život starostlivo plánovať.<br />
Len čo sa prišlo na pozitívny<br />
vplyv pohybu na dozrievanie mozgu,<br />
mnohý rodič z toho vyvodil ďalšiu<br />
úlohu pre svoje dieťa: začať včas<br />
a poctivo cvičiť, aby bolo maximálne<br />
inteligentné!<br />
Aj hranie na hudobný nástroj,<br />
ako je známe, rozvíja inteligenciu<br />
detí a priaznivo ovplyvňuje schopnosť<br />
sústrediť sa. Ale radosť z hudby<br />
alebo dokonca muzikálnosť – koho<br />
to zaujíma?<br />
Deti, ktoré vedia chodiť pospiatky,<br />
lepšie počítajú. Precvičujeme teda<br />
motoriku len preto, aby deti v škole<br />
lepšie prospievali?<br />
Je naozaj správne, aby motiváciou<br />
výchovy bola snaha nepremeškať<br />
žiadnu možnosť alebo obdobie, aby<br />
mali naše deti čo najlepšie šance na<br />
trhu práce?<br />
Diár má dnes dieťa azda ešte skôr,<br />
než príde na svet. Stráca sa aj intimita<br />
vzťahu dieťa – rodič: stále silnejšie<br />
medzi nich vstupujú rôzne inštitúcie.<br />
Mnohí rodičia vyhľadávajú<br />
odborníkov a pedagógov v obavách,<br />
TÉMA<br />
že sami nedokážu svoje dieťa optimálne<br />
podporovať. Spejeme azda<br />
k tomu, že akýkoľvek prejav náklonnosti<br />
k dieťaťu, ťukanie na bruško<br />
a ískanie, rozprávanie a spievanie<br />
nebudú vedené túžbou po láskyplnom<br />
kontakte, ale so zámerom čo<br />
najvčasnejšie podporiť vývoj jeho<br />
mozgu?<br />
Dieťa je systematicky prispôsobované<br />
„hodnotám“, ktoré naša spoločnosť<br />
stanovuje – teda spotrebe,<br />
technike a inteligencii. Výskumy už<br />
ukazujú výsledky týchto snáh. Inteligencia<br />
našich detí rastie, no súčasne<br />
sa u nich množia aj také ochorenia<br />
a poruchy, ktoré boli doposiaľ typické<br />
len pre silne zaťažovaných pracovníkov:<br />
bolesti hlavy a žalúdočné<br />
vredy, motorický nepokoj a neschopnosť<br />
koncentrácie, depresie a nedostatok<br />
motivácie.<br />
Toto zameranie na výkon znižuje<br />
i sociálnu spôsobilosť a vyjadrovacie<br />
schopnosti našich detí. Hovoriť<br />
o svojom rozpoložení, náladách<br />
a zámeroch – na to nepotrebujeme<br />
inteligenciu, ale cit pre jazyk a integráciu<br />
všetkých zmyslov. Ak sme my<br />
trávili svoje poobedia skákaním cez<br />
švihadlo a skladaním veršov, potom<br />
sme v sebe podporovali práve tieto<br />
schopnosti.<br />
Ako hlboko sa nášho srdca dotkne<br />
pohľad na dieťa, ktoré je celkom ponorené<br />
do svojej hry. V tej chvíli tušíme,<br />
že sme stratili niečo, čo sme ako<br />
deti mali – seba samých a svoj zvedavý<br />
prístup k svetu. A teraz – keď<br />
ich detstvo vtesnávame na stránky<br />
diárov – berieme svet zážitkov aj svojim<br />
vlastným deťom.<br />
V čom je podstata týchto snáh o výkony?<br />
Strach z existencie a z budúcnosti?<br />
Či ide o materiálne zaistenie?<br />
Alebo pramenia tieto prepiate zásahy<br />
do života detí z nedostatočnej schopnosti<br />
celej spoločnosti poradiť si so<br />
samotnou individualitou, a tým aj<br />
nevypočítateľnosťou človeka?<br />
Rovnako, ako hodiny nesmú<br />
byť len trvalo natiahnuté,<br />
tak ani deti nesmú byť trvalo<br />
vychovávané. Človek ich<br />
musí aj nechať chodiť.<br />
Jean Paul<br />
Tráva neporastie rýchlejšie,<br />
keď ju budeme ťahať.<br />
Indiánske príslovie<br />
Človek vidí dobre len svojím<br />
srdcom, to podstatné je pre<br />
oči neviditeľné.<br />
Antoine de Saint-Exupéry,<br />
„Malý princ“<br />
Je dôležitejšie, aby deti boli<br />
šťastné, než aby sme my boli<br />
šťastní z detí.<br />
Walter Bärsch<br />
Nemusíme pripravovať cestu<br />
pre naše deti, ale naše deti<br />
na cestu.<br />
Americké príslovie<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
TÉMA<br />
Vývoj každého dieťaťa je jedinečný:<br />
pomalší, rýchlejší alebo jednoducho<br />
iný, než je priemer.<br />
Skúsme ich prijímať a podporovať<br />
v ich jedinečnosti. Potom získame<br />
istotu aj v tom, čo naše dieťa zvládne,<br />
bez toho, aby sme museli hľadať odborné<br />
rady.<br />
Na prelome 19. a 20. storočia vyzývali<br />
pedagógovia Maria Montessori<br />
alebo Johann Heinrich Pestalozzi<br />
k pedagogike, ktorá vychádza z dieťaťa.<br />
Zdá sa, že prechod do nášho<br />
tisícročia vyžaduje naproti tomu<br />
pedagogiku, ktorá vychádza z hospodárskych<br />
a technických záujmov.<br />
Je to dokonca zrejmé aj z dnešnej<br />
terminológie. Citát vedca Klausa<br />
Hurlemanna v rozhovore pre časopis<br />
„Geo Wissen“ (č. 37, „Potrebujeme<br />
na rodičovstvo vodičský preukaz?“)<br />
ukazuje, ako ďaleko to až<br />
môže dôjsť: „Musíme si ujasniť, že<br />
náš štát v súčasnosti plytvá najdôležitejšou<br />
surovinou, potenciálom detí.<br />
(…) V dôležitých fázach vývoja dnes<br />
premárňujeme mnohé šance. Vypovedajú<br />
o tom nielen pedagogické teórie,<br />
ale aj moderné poznatky o fyziológii<br />
mozgu. Naše materské školy sú<br />
tradične príliš silne zamerané na hry<br />
a voľné aktivity.“<br />
Taký je obchodný jazyk a vedecký<br />
pohľad na „surovinu“: potenciál detí:<br />
podpora a využívanie zdrojov, plánovanie,<br />
kontrolovanie, programovanie.<br />
To je slovník nášho technického<br />
sveta. Sveta, do ktorého sa deti<br />
skutočne nedajú dobre zaradiť. Pretože<br />
sú jedinečné? Pretože reagujú<br />
nepredvídateľne?<br />
Profesorka Gertrud Höhler, politická<br />
poradkyňa a publicistka, vo<br />
svojom príspevku do časopisu Cicero<br />
(6/2006) opisuje, že politika sa<br />
na deti díva skoro ako na poruchu.<br />
„Dieťa je v súčasnom poradí našich<br />
hodnôt problémový element, pretože<br />
sa prieči všetkému, čo sme dosiahli.<br />
(…) Len čo sa v živote dospelých<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
objavia deti, rúcajú sa všetky harmonogramy,<br />
padajú hranice medzi<br />
dňom a nocou a narušuje sa strojový<br />
rytmus hospodárstva. Momentálne<br />
sa snažíme túto ,poruchu‘ nejako začleniť<br />
do nášho bežného života a súčasne<br />
ju čo najskôr pripraviť na tieto<br />
požiadavky. Pokúšame sa prirodzené<br />
potreby detí vytlačiť a nie prispôsobiť<br />
im svoj rýchly, preplánovaný každodenný<br />
život!“ Je viac-menej utópiou<br />
zlúčiť každodenný pracovný<br />
Deti musia predčasne<br />
vynakladať množstvo<br />
energie, aby sa<br />
naučili veci, ktoré<br />
by si neskôr osvojili<br />
omnoho ľahšie<br />
život a požiadavky hospodárstva<br />
s voľným a zdravým vývojom našich<br />
detí. Každý, kto zažil hektický<br />
zhon a vypätie pri privádzaní detí do<br />
materských škôl vie, ako ich bolesti<br />
brucha, nevôľa, vzdor alebo strach<br />
z odlúčenia bojkotujú začiatok pracovnej<br />
doby. A kdeže je pozorovanie<br />
bagra na stavenisku alebo objavovanie<br />
húsenice na ceste...<br />
Nemáme v úmysle kritizovať často<br />
vynikajúcu a nedoceňovanú prácu<br />
vychovávateliek a vychovávateľov<br />
v predškolských zariadeniach. Ponuka<br />
koncepcie prírodnej pedagogiky,<br />
ako napríklad lesných materských<br />
škôlok, sa rozrastá a predškolákom<br />
ponúka rozmanité možnosti. No aj<br />
v týchto zariadeniach sú rodičia nervózni,<br />
keď sa začne blížiť škola; zo<br />
strachu, že by ich dieťa mohlo nezvládnuť<br />
blížiace sa nároky. Ale ako<br />
sa môže dieťa lepšie pripraviť na nový<br />
úsek svojho života než tým, že si ten<br />
predchádzajúci naplno vychutná?<br />
Šesťročné dieťa nebude sedieť pokojnejšie,<br />
keď to začne cvičiť už vo veku<br />
štyroch rokov. Deti musia predčasne<br />
vynakladať množstvo energie, aby sa<br />
naučili veci, ktoré by si neskôr osvojili<br />
omnoho ľahšie. Ešte skôr cvičiť,<br />
ešte skôr začať chodiť do školy – to<br />
už budeme mať čoskoro okrem predškolských<br />
zariadení aj predškôlky?<br />
Vytvoriť deťom možnosti na samostatný<br />
vývoj neznamená vziať im<br />
detstvo – kým vyrastú, potrebujú<br />
podporu a pomoc dospelých. Kým<br />
sme neustále v pokluse, naháňame<br />
sa od jedného termínu k druhému<br />
a nie sme doma, nemôžu sa naše deti<br />
vydať na cestu poznávania a objavovania;<br />
jednoducho nie sme pre ne<br />
istotou, zázemím.<br />
Hľadať príčiny chýbajúcich životných<br />
vzorov našich detí, nedostatkov<br />
v opatrovateľských zariadeniach<br />
alebo kariérnych plánoch<br />
rodičov nemá zmysel. Súčasné diskusie<br />
o rodine a zamestnaní už túto<br />
tému celkom vyčerpali. Politici, otcovia,<br />
matky, školy, materské školy...<br />
Zrejme každý si dokáže nájsť nejakú<br />
príčinu, prečo, ako sa vraví, nemal<br />
detstvo. Je ľahké sťažovať sa na zlé<br />
pomery. Ťažšie je hľadať možnosti<br />
a vytvoriť našim deťom podmienky,<br />
aké na zdravý vývoj potrebujú. Jasne<br />
sa ukazuje, kde musíme začať: u seba<br />
samých. Potrebujeme si urobiť čas<br />
na to podstatné – na samotný život;<br />
zhodnotiť a prepracovať svoje životné<br />
priority. A kto nám v tom môže pomôcť<br />
lepšie, ako naše deti? – Že nám<br />
ich príchod do nášho života tak výrazne<br />
narušil plány a obrátil náš<br />
svet hore nohami, môže znamenať<br />
len jedno: že ten náš život bol doposiaľ<br />
úplne naruby, že sme ho akosi<br />
prekrútili.<br />
Beate Kollewe •<br />
beate.kollewe@svetgralu.sk
Aquapol<br />
Vlhké múry a plesnivé steny sú častými problémami<br />
prevažne starších domov. Bežnými metódami mi záchrany<br />
týchto objektov je podrezávanie múrov a<br />
vkladanie<br />
novej izolácie, či chemická injektáž.<br />
Šetrnejšou metódou sú elektrofyzikálne<br />
systémy. Ich fungovanie spočíva v tom,<br />
že sa do muriva zavedie kladná a záporná<br />
elektróda, čo spôsobí, že sa vlhkosť sťahuje<br />
späť do zeme. Celkom revolučným vynálezom<br />
je však patent rakúskeho vynálezcu<br />
Wilhelma Mohorna. Jeho systém „Aquapol“<br />
účinne vysušuje murivo bez potreby napájania<br />
el. prúdom, navyše pôsobí priaznivo<br />
na ľudský organizmus.<br />
Bolo to koncom 19. storočia<br />
v Bavorsku, keď samotný rektor<br />
Univerzity v Mníchove<br />
naliehavo odhováral študenta Maxa<br />
Plancka od štúdia fyziky, pretože<br />
v tejto oblasti je už všetko preskúmané,<br />
a až na malé nezrovnalosti,<br />
ktoré je ešte potrebné objasniť, na<br />
poli fyziky sa už nedajú dosiahnuť<br />
žiadne významnejšie úspechy. Pri<br />
pohľade na celkový vedecký vývoj<br />
v historickom kontexte však môžeme<br />
vytušiť, že stav ľudského poznania<br />
sa vôbec nenachádza niekde v poslednom<br />
štádiu, ale kdesi celkom na<br />
začiatku. Mnohí fyzici nechcú vziať<br />
na vedomie, že viaceré súčasné vedecké<br />
poznatky budú zrejme v budúcnosti<br />
považované za nesprávne;<br />
veď práve omyly sú tým dôležitým<br />
pohonom poznávania vo vede. Asi<br />
najväčší vedecký omyl, ku ktorému<br />
dochádza prakticky denne, spočíva<br />
v tom, že sa nevysvetliteľné<br />
fenomény označia jednoducho za nemožné<br />
(v zmysle filozofického prístupu<br />
„čo nepoznám, to ani nemôže<br />
existovať“). Potom by podľa znalosti<br />
zákonov fyziky v 19. storočí malo<br />
byť nemožné, aby lietadlo či čmeliak<br />
vôbec mohli lietať, pretože sú<br />
ťažší ako vzduch. – Toto všetko sa<br />
môže vybaviť niekomu, kto sa začne<br />
zaoberať aktivitami rakúskeho prírodného<br />
bádateľa a vynálezcu Wilhelma<br />
Mohorna, ktorý už od roku<br />
1985 „nevysvetliteľným spôsobom“<br />
vysušuje staré vlhké budovy, a to s trvalým<br />
účinkom. Okrem toho systém<br />
„Aquapol“, ako sa „nevysvetliteľná“<br />
technológia volá, eliminuje negatívne<br />
pôsobenie geopatogénnych zón,<br />
ktoré hlavne v obytných priestoroch<br />
spôsobujú alebo prehlbujú mnohé<br />
zdravotné problémy.<br />
Tradičná metóda: Múr sa po častiach prerezáva, do medzery sa vkladá izolačný pás<br />
z tvrdej gumy. Do vyvŕtaných otvorov sa nalieva špeciálna izolačná kvapalina.<br />
PRÍSTROJ<br />
ZA HRANICAMI<br />
DNEŠNEJ<br />
FYZIKY<br />
FUNGUJE TO –<br />
ALE PREČO?<br />
HANS KRONBERGER<br />
Ing. Wilhelm Mohorn pri elektronickej časti svojho patentovaného prístroja „Aquapol“: Rôzne cievky<br />
a antény pôsobia na pohľad síce zvláštne, ale svoj účel plnia. V súčasnosti uznávané fyzikálne teórie<br />
nedokážu objasniť, akým spôsobom môže tento prístroj upevnený na strope miestnosti vysušovať<br />
vlhké múry. Mohorn hovorí: „Prístroj pôsobí proti silám, ktoré umožňujú vode stúpať v póroch<br />
muriva. Zjednodušene povedané, molekuly vody sú prepólované a poslané späť do zeme!“<br />
Ako sa mu môže podariť prostredníctvom<br />
špeciálne vyvinutého prístroja<br />
vysušiť vlhké múry bez priameho<br />
fyzického kontaktu s nimi,<br />
to sa pomocou vedy vyučovanej na<br />
školách vôbec nedá vysvetliť. „Prístroj<br />
presmeruje vlhké molekuly<br />
a pošle ich naspäť do zeme“, hovorí<br />
vynálezca. Systém Wilhelma Mohorna<br />
„Aquapol“ nevyžaduje žiadne<br />
priame či nepriame fyzické zásahy,<br />
ako je napríklad prerezanie vlhkého<br />
muriva, pôsobenie chemickými látkami<br />
či elektrickým prúdom. Princíp<br />
činnosti svojho patentovaného<br />
prístroja popisuje takto: „Prístroj<br />
na vysušovanie múrov pozostáva<br />
z jedného prijímača a jedného vysielača.<br />
Prijímač zachytáva pre súčasnú<br />
vedu doposiaľ neznáme geoenergetické<br />
silové pole, ktoré je v prírode<br />
zodpovedné za mnohé vírivé fenomény.<br />
Táto energia prijatá zo zeme<br />
je pravotočivo polarizovaná (sformovaná)<br />
a prenáša sa na vysielač.<br />
Zhora doň ešte prúdi priestorová<br />
energia a zosilňuje účinnosť prístroja,<br />
v ktorom sa zvyšuje amplitúda odovzdaného<br />
poľa. Táto energia, ktorej<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
VEDA<br />
Spokojný užívateľ: Ing. Schopf pri jednom zo<br />
svojich troch objektov vysušených pomocou<br />
prístroja „Aquapol“ – krásnej stavbe na<br />
Mariahilfestrasse, v minulosti dlho ohrozovanej<br />
vysokou vlhkosťou muriva. Vysušovanie<br />
prebieha bez pôsobenia elektrického prúdu,<br />
chémie alebo nákladných stavebných prác.<br />
existenciu predpovedal už v 19. storočí<br />
Nikola Tesla, je generovaná vo<br />
forme zemskej energie. Z fyzikálneho<br />
hľadiska je prístroj novodobým<br />
polarizačným generátorom.“<br />
Tak znie oficiálna defnícia zariadenia,<br />
využívajúceho princíp pôsobenia<br />
vlastnej zemskej energie. Aj keď<br />
z tohto vysvetlenia môžu niektorým<br />
fyzikom vstávať vlasy na hlave, faktom<br />
je, že v rámci celej Európy sa už<br />
používa viac ako 36 000 prístrojov<br />
„Aquapol“, a fungujú. Niektoré dokonca<br />
viac než 20 rokov, pretože spoločnosť<br />
„Aquapol GmbH“ existuje už<br />
od roku 1985.<br />
KRITIKA A VÝSLEDKY<br />
TESTOV BEZ TESTOV<br />
Napriek mnohým preukázateľným<br />
úspechom veľa kritikov tento systém<br />
zo zásady odmieta, hoci ho mohli<br />
mať k dispozícii na testovanie. Niektorí<br />
„vedci“ dokonca vytvorili „výsledky<br />
testov“, hoci systém ani nevideli<br />
a ani ho v praxi netestovali.<br />
Podobne ako staroveký matematik<br />
Archimedes zo Syrakúz, ktorý vysmial<br />
prvého známeho prívrženca<br />
heliocentrického obrazu sveta –<br />
Aristacha zo Samosu (230 p. n. l.) –<br />
a argumentoval tým, že keby sa Zem<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
skutočne otáčala okolo svojej osi<br />
a okolo Slnka, ženám v domácnosti<br />
by predsa odletela bielizeň...<br />
NEPREHLIADNUTEĽNÝ<br />
ZOZNAM REFERENCIÍ<br />
Rakúsky vynálezca a prírodný bádateľ<br />
Wilhelm Mohorn môže pochybovačom<br />
ukázať dlhý zoznam referencií:<br />
nájdeme v ňom napríklad<br />
časť budapeštianskeho parlamentu,<br />
v Rakúsku pamiatkovo chránený<br />
dom v štýle biedermeier „U zlatého<br />
medveďa“ vo Viedni, aj 246-ročnú<br />
vilu v Bad Vöslau, kláštornú vinotéku<br />
v Klosterneuburgu, kostol postavený<br />
v r. 1140 „U sv. Márie“ v St.<br />
Marein pri Knittelfelde, 150-ročný<br />
sedliacky dvor Moniky Moik zo St.<br />
Margarethen an der Raab, ako aj<br />
„Líščí palác“ v St. Veit an der Glan –<br />
dielo medzinárodne známeho staviteľa<br />
Roberta Rognera, alebo aj zámok<br />
Schlatt an den Krähen v Badensku<br />
– Würtenbersku. Všetky tieto<br />
staré a predtým vlhké budovy, ako<br />
i mnoho ďalších, boli pomocou technológie<br />
„Aquapol“ vysušené a trvalo<br />
sa udržiavajú suché. Na Slovensku<br />
našiel tento systém svoje uplatnenie<br />
v objektoch ako je napr. evanjelický<br />
kostol v Modre, Okresný súd vo Vranove<br />
nad Topľou, Reštaurácia Sabbia<br />
Ristorante v Prievidzi, Základná<br />
Umelecká škola v Kremnici, Rímsko-katolícky<br />
kostol v Malej Čause.<br />
V Českej Republike sú to napr.: kostoly<br />
v Konici, Suchodole, Prostějove,<br />
Jesenici a Bohuslaviciach.<br />
STÁLY BOJ O UZNANIE<br />
Cesta k uznaniu bola pre Wilhelma<br />
Mohorna spočiatku kvôli nepochopeniu,<br />
neprajníkom i neobjektívnosti<br />
médií viac než tŕnistá. Napriek tomu<br />
sa však napokon dočkal ocenenia.<br />
V roku 1995 bol Wilhelm Mohorn vyznamenaný<br />
za svoj základný výskum<br />
medailou Viktora Kaplana, čo je najvyššia<br />
pocta udeľovaná v Rakúsku<br />
úspešným, inovatívnym výskumníkom<br />
a vynálezcom. Podnik Aquapol<br />
dostal aj čestnú cenu od ministerstva<br />
vedy za úspešný aplikovaný výskum.<br />
Na veľtrhu IENA v Norimbergu<br />
(medzinárodný odborný veľtrh „Nápady<br />
– vynálezy – novinky“) bol ocenený<br />
zlatou medailou. Aj na známom<br />
veľtrhu o ochrane pamiatok v Toruni<br />
v Poľsku bol „Aquapol“ vyznamenaný<br />
cenou „Grand Prix“ za svoj<br />
prínos k zachovaniu a údržbe kultúrnych<br />
pamiatok, čo môže predstavovať<br />
aj akúsi „vstupenku“ na sanáciu<br />
budov v nových krajinách EU. Na<br />
Slovensku získal „Aquapol“ certifikát<br />
od Technického a skúšobného ústavu<br />
stavebného, n. o., a v Českej republike<br />
ho ocenilo České vysoké učení<br />
technické v Prahe, stavebná fakulta.<br />
PRIEKOPNÍK ENERGE-<br />
TICKEJ REVOLÚCIE?<br />
Na príklade „Aquapolu“ vidíme, že<br />
fyzika ani v 21. storočí ešte zďaleka<br />
nie je na konci so svojím poznaním.<br />
Obhajovanie tradičných dogiem<br />
a neraz aj arogancia spomaľujú príchod<br />
revolučnej technológie a bránia<br />
tomu, aby boli nové, ešte nevysvetliteľné<br />
fenomény uznané a do hĺbky<br />
prebádané. Takýto prístup je, žiaľ,<br />
obrovskou brzdou pokroku ľudstva.<br />
A pritom sú možno práve technológie<br />
typu „Aquapol“ priekopníkmi<br />
nadchádzajúcej energetickej revolúcie<br />
a prinesú so sebou aj nové, oveľa<br />
účinnejšie metódy ochrany životného<br />
prostredia.<br />
Hans Kronberger •<br />
hans.kronberger@svetgralu.sk<br />
Zoznam referencií:<br />
www.energisch.net<br />
www.aquapol.at<br />
www.aquapol.sk<br />
www.sanacie.hydrosan.sk<br />
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10133/115351/Sanacia-muriva
MÁŠ<br />
CTIŤ<br />
OTCA<br />
4I MATKU<br />
ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE<br />
ABD-RU-SHIN<br />
ABD-RU-SHIN<br />
DESATORO<br />
BOŽÍCH<br />
PŘIKÁZANÍ<br />
OTČENÁŠ<br />
Toto prikázanie nechal Boh dať ľudstvu. Vyvolalo<br />
to však nesmierne duševné boje. Nejedno dieťa,<br />
nejeden dospelý ťažko zápasili, aby najhrubším spôsobom<br />
neporušili práve toto prikázanie.<br />
Ako môže dieťa ctiť otca, ktorý sa znižuje na opilca,<br />
alebo matku, ktorá svojou náladovosťou, svojím neskrotným<br />
temperamentom, nedostatkom sebadisciplíny a mnohým<br />
iným strašne strpčuje hodiny otcovi i celému domu<br />
a úplne znemožňuje, aby zavládla pokojná nálada!<br />
Môže dieťa ctiť rodičov, keď počuje, ako si navzájom<br />
hrubo nadávajú, klamú sa, alebo sa dokonca bijú? Nejedna<br />
manželská scéna urobila deťom z prikázania muky, spôsobila,<br />
že jeho plnenie sa stalo nemožným.<br />
Veď napokon by to bolo len pokrytectvo, keby dieťa<br />
chcelo tvrdiť, že ctí matku ešte aj vtedy, keď sa táto správa<br />
voči cudzím oveľa vľúdnejšie než voči vlastnému mužovi,<br />
otcovi dieťaťa. Ak u nej pobadá sklon k povrchnosti a vidí<br />
ju, ako v tej najsmiešnejšej márnomyseľnosti klesá, stávajúc<br />
sa povoľnou otrokyňou každej módnej pochabosti,<br />
ktorú často nie je možné viac zlúčiť s pojmom vážne ho,<br />
vznešeného materstva, čo uberá všetku krásu a vznešenosť<br />
materskej cti, … na základe čoho má potom dieťa ešte<br />
dobrovoľne ctiť matku? Čo všetko skrýva toto jedno slovo:<br />
„matka“! Čo však tiež vyžaduje.<br />
Dieťa, ktoré ešte nie je otrávené, musí podvedome v sebe<br />
cítiť, že človek zrelého, vážneho ducha sa nikdy nebude<br />
môcť odhodlať k tomu, aby svoje hrubohmotné telo obnažoval<br />
len kvôli móde. Ako potom môže matka ostať pre<br />
dieťa posvätnou! Prirodzená úcta impulzívne poklesne<br />
k prázdnej forme povinnosti zo zvyku alebo v závislosti<br />
od výchovy k samozrejmej spoločenskej zdvorilosti, teda<br />
do pokrytectva, ktorému chýba akýkoľvek vzlet duše.<br />
Práve ten vysoký vzlet, ktorý v sebe skrýva vrúcny život,<br />
ktorý je pre dieťa nepostrádateľný a kto rý ho pri dospievaní<br />
a vstupe do života sprevádza ako bezpečný štít,<br />
chráni pri pokušeniach všetkého druhu a ktorý mu vnútorne<br />
ostáva pevným útočiskom, ak sa niekedy dostane<br />
do pochybností. Až do vysokého veku!<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
PRIKÁZANIE<br />
Slovo „matka“ alebo „otec“ by vždy malo prebudiť horúci<br />
vrúcny cit, z ktorého pred dušu dôstojne vystúpi<br />
obraz v plnej čistote varujúc alebo súhlasiac, ako hviezda<br />
udávajúca smer v celom pozemskom bytí!<br />
A o aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť<br />
svojho otca alebo svoju matku z celej duše!<br />
Avšak tieto muky duše vyvoláva zas len nesprávne ľudské<br />
pochopenie prikázania. Nesprávny bol doterajší názor,<br />
ktorý ohraničoval zmysel a robil ho jednostranným, veď<br />
predsa nič, čo Boh zoslal, nemôže byť jednostranné.<br />
Ešte nesprávnejšie však bolo, že sa toto prikázanie znetvorilo<br />
tým, že malo byť vylepšené podľa ľudského uváženia,<br />
presnejšie sformulované dodatkom: „Cti otca svojho<br />
a matku svoju!“ Tým sa stalo osobným. To muselo viesť<br />
k omylom; pretože prikázanie znie vo svojej pravej forme<br />
len: „Cti otca a matku!“<br />
Nemienia sa teda jednotlivé, určité osoby, ktorých druh<br />
nie je možné vopred stanoviť a predvídať. Niečo také nezmyselné<br />
sa v Božích zákonoch nikdy nevyskytne. Boh<br />
v žiadnom prípade nepožaduje ctiť niečo, čo si ani bezpodmienečne<br />
nezasluhuje, aby bolo ctené!<br />
Toto prikázanie naopak zahŕňa namiesto osobnosti<br />
pojem otcovstva a materstva. Neobracia sa teda najskôr<br />
k deťom, ale na samotných rodičov, od týchto požaduje,<br />
aby si ctili otcovstvo a materstvo! Prikázanie ukladá<br />
rodičom bezpodmienečné povinnosti, aby si vždy boli<br />
úplne vedomí svojej veľkej úlohy a aby tým stále mali pred<br />
očami aj zodpovednosť, ktorá v tom spočíva.<br />
Na onom svete a vo Svetle sa nežije slovami, ale<br />
v pojmoch.<br />
Z tohto dôvodu sa stáva, že pri opakovaní v slove ľahko<br />
dôjde k obmedzeniu týchto pojmov, ako je to zrejmé<br />
v tomto prípade. Ale beda tým, ktorí nedbali na toto prikázanie,<br />
ktorí sa neusilovali o je ho spoznanie v pravom<br />
zmysle. Nie je ospravedlnením, že dosiaľ bolo len mnohokrát<br />
nesprávne vykladané a nesprávne vyciťo vané.<br />
Dôsledky nedodržania prikázania sa prejavili už pri<br />
plodení a vstupe duše. Úplne ináč by bolo na tejto zemi,<br />
keby ľudia boli pochopili a plnili toto ďalekosiahle prikázanie.<br />
K inkarnácii sa potom mohli dostať úplne iné duše,<br />
ktoré by nepripustili úpadok mravnosti a morálky takého<br />
stupňa, aký je dnes!<br />
Pozrite len na vraždenie, pozrite na zhýralé tance, pozrite<br />
na orgie, ktorým sa dnes všetko chce oddávať. Podobné<br />
korunovaniu triumfu dusivých prúdov temna.<br />
A pozrite na nechápavú ľahostajnosť, s ktorou sa prijíma<br />
a dokonca podporuje úpadok ako niečo správne alebo ako<br />
niečo, čo tu už vždy bolo.<br />
Kde je človek, ktorý sa usiluje správne poznať Božiu vôľu,<br />
ktorý sa usiluje vo svojom vzlete pochopiť nekonečnú<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
veľkosť, namiesto toho, aby vždy znova a znova túto veľkú<br />
vôľu tvrdohlavo vtláčal do biednej obmedzenosti pozemského<br />
mozgu, z ktorého spravil chrám rozumu. Sám<br />
si tým klopí pohľad k zemi ako otrok idúci v reťaziach,<br />
namiesto toho, aby ho s radostným leskom dvíhal nahor,<br />
kde by sa stretol s lúčom poznania.<br />
Vari nevidíte, ako úboho sa javíte v každom chápaní<br />
všetkého, čo k vám prichádza zo Svetla! Či sú to už prikázania,<br />
prísľuby, posolstvo Krista alebo i celé stvorenie!<br />
Nič nechcete vidieť, nič poznať! Veď sa ani vôbec nesnažíte<br />
niečomu skutočne porozumieť! Neberiete to tak, ako<br />
to je, ale kŕčovite sa snažíte vždy znova a znova všetko<br />
preformovať do nízkych názorov, ktorým sa oddávate<br />
po tisícročia.<br />
Osloboďte sa konečne od tohto dedičstva. Silu na to<br />
máte predsa k dispozícii v každom okamihu a bez toho,<br />
aby ste museli prinášať obete. Ale vy to musíte odhodiť<br />
razom, jediným aktom vôle! Bez toho, aby ste si niečo<br />
z toho zahrávajúc sa ponechali. Len čo sa pokúsite hľadať<br />
prechod, nikdy sa neoslobodíte od doterajšieho, ale vždy<br />
vás to bude mocne ťahať späť. Ľahké to pre vás bude len<br />
vtedy, ak jedným rezom oddelíte všetko staré, a tak bez<br />
starého bremena predstúpite pred nové. Len potom sa<br />
vám otvorí brána, inak ostane pevne zatvorená.<br />
A to si vyžaduje len skutočne vážne chcenie, a stane sa<br />
to v okamihu. Presne ako prebudenie sa zo spánku. Ak sa<br />
pritom nezodvihnete ihneď zo svojho lôžka, opäť sa unavíte<br />
a radosť z diela nového dňa oslabne, ak sa dokonca<br />
celkom nestratí.<br />
Cti otca i matku! To nech sa vám stane svätým prikázaním.<br />
Vzdávajte otcovstvu a materstvu úctu! Ktože<br />
dnes ešte vie, aká veľká dôstojnosť v tom spočíva. A aká<br />
moc k zušľachteniu ľudstva! Ľudia, ktorí sa spájajú tu<br />
na zemi, by v tom mali mať už raz jasno, potom bude<br />
každé manželstvo skutočne manželstvom zakotveným<br />
v duchovnom! A všetci otcovia, matky budú hodní úcty<br />
podľa Božích zákonov!<br />
Pre deti však bude toto prikázanie prostredníctvom ich<br />
rodičov sväté a živé. Nebudú môcť vôbec inak než z duše<br />
ctiť otca a matku, nech už budú samy uspôsobené akokoľvek.<br />
Budú k tomu donútené už skutočnosťou správania<br />
sa rodičov.<br />
A beda potom tým deťom, ktoré prikázanie nebudú<br />
plniť úplne. Doľahla by na ne ťažká karma; pretože dôvod<br />
k tomu bude potom v plnej miere daný. Ale nasledovanie<br />
prikázania sa stane vo zvratnom pôsobení čoskoro samozrejmosťou,<br />
radosťou a potrebou! Choďte preto a dbajte<br />
na Božie prikázania vážnejšie ako doposiaľ! To znamená,<br />
dbajte na ne a plňte ich, aby ste boli šťastní!<br />
Abd-ru-shin •
NÁZORY<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 20/2009, vyšlo 1. 6. 2009.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk, mobil: 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno)<br />
Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Ján Dobrota, Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Mária Majerová, Mária Pesselová, Rastislav Podivinský,<br />
Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, n.o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, n.o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Ľuboš Záhora (Košice)<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík (Košice), Mario Comisso (Košice),<br />
Jozef Lehotkai (Ráztočno), Kristýna Franková (Brno),<br />
Alena Nairn (Praha), Pavel Patloch (Karviná)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
• Dreamstime: Jitka Saniova, Pardubice, Česká republika (2); Vladimirs<br />
Prusakovs, Riga, Lotyšsko (zadná strana obálky); Pavel Losevsky, Moskva,<br />
Rusko (19); Photowitch (45); Wessel Cirkel, Brummen, Netherlands (23);<br />
Serge Villa, Nice, France (titul, 23); Laurent Dambies, Newcastle-upon-<br />
Tyne, United Kingdom (23); Wessel Cirkel, Brummen, Netherlands (26)<br />
• Wikimedia Commons/Wikipedia.org: (9, 12)<br />
• www.sxc.hu: Anton Malan (titul), Marius Muresan, Belleville, MI,<br />
United States (13), zweettooth (14); Sanja Gjenero, Zagreb, Croatia (16);<br />
Stefanie L., Meppen, Germany (16)<br />
• www.morguefile.com: bandini, Key Largo, Florida, USA (18);<br />
charmaineswart; South Africa (22, 30);<br />
• www.freerangestock.com: Lynn Davis (20);<br />
• www.stockvault.net: bruno deroose (29)<br />
• Ľubomír Textoris (32–33); • Artur Zatloukal (3, 43–44)<br />
• Ján Dedík, Rastislav Podivinský (34–38); • Anna Štefková (24–25, 27)<br />
• Marie Šuláková (5–6)<br />
• www.pilhar.com (15); • www.transgallaxys.com (15)<br />
• www.warum-wir-krank-werden.ch (16); www.prgcons.cz (11)<br />
• www.germannewmedicine.ca (16)<br />
• Gralswelt (39–44)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svet.gralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy<br />
a otázky, i odpovede redakcie. Listy, názory<br />
a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne<br />
budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Antickí bohovia<br />
Čo sa stalo s antickými bohmi? Boli<br />
zosadení alebo nahradení? Odstúpili<br />
dobrovoľne? Odkiaľ sa vedelo o ich životoch,<br />
príbuzenských vzťahoch, návykoch,<br />
atď.? Nie sú tieto otázky viery iba<br />
špekulácie – a nemali by sa radšej témy<br />
tohto druhu ponechať bokom?<br />
Takzvané otázky viery nie sú vo<br />
vedeckom zmysle dokázateľné – podobne,<br />
ako by napríklad nebolo<br />
možné presne vedecky preukázať, čo<br />
zažije čitateľ pri čítaní tohto časopisu.<br />
Náš život sa skladá zo subjektívnych<br />
prežívaní a iný človek, ktorý nezažil<br />
nič podobného, ich môže len ťažko<br />
pochopiť. To isté platí pre náboženské<br />
otázky. Vždy existovali ľudia, ktorí<br />
mali výnimočný vzťah k oblastiam,<br />
silám a bytostiam, ktoré sa nachádzajú<br />
a pôsobia nad alebo za materiálnym<br />
svetom. Toto bolo a je podstatou viery<br />
v bytosti, ktoré sa dávnejšie nazývali<br />
bohmi. Tieto bytosti existujú aj dnes,<br />
časom sa však kalila schopnosť ľudí vidieť<br />
ich a kontaktovať a tak sa pravda<br />
o nich postupne nahrádzala fantáziou<br />
a domnienkami. Tak vznikali najrôznejšie<br />
príbehy a legendy o „bohoch“,<br />
poľudštené a pribásnené. Preto majú<br />
ságy o bohoch v najlepšom prípade<br />
svoju symbolickú hodnotu, ale iste<br />
nie faktickú.<br />
Prečo sa uspokojujeme<br />
s materializmom?<br />
Rád by som Vám úprimne a srdečne<br />
poďakoval za to, že vydávate tento<br />
časopis – perlu medzi časopismi a novinami<br />
v mediálnom svete! Mám na Vás<br />
otázku: Prečo je povedomie o základných<br />
otázkach života také nevýrazné<br />
a zahalené? Vyzerá to, akoby život<br />
na zemi mal slúžiť len materializmu –<br />
a ľudia sa s tým očividne uspokoja. Je<br />
bytie v oných svetoch také snové alebo<br />
neskutočné, že väčšina ľudí dáva prednosť<br />
radšej inkarnácii na Zemi a koniec-koncov<br />
aj populačnej explózii?<br />
Život vo fyzickom svete je utváraný<br />
hrubšími vplyvmi než vo vyšších dimenziách,<br />
preto nám dojmy materiálneho<br />
sveta pripadajú výraznejšie, než<br />
tie „základné otázky života“; napríklad<br />
ako rozdiel medzi rytmickým<br />
hip-hopom a symfonickou hudbou.<br />
No hĺbka prežívania vo vyšších sférach<br />
po pozemskej smrti bude neporovnateľne<br />
väčšia než tu.<br />
O tom, k čomu sa človek cíti priťahovaný,<br />
rozhoduje jeho vlastná<br />
povaha. Aby však mohol prežívať<br />
jemnosť a krásu v celej jej intenzite,<br />
musí najprv rozvíjať svoje vnútorné<br />
schopnosti.<br />
Nie je nám tak celkom slobodne<br />
dané, či sa inkarnujeme do hrubého<br />
materiálneho sveta, alebo nie. Až<br />
do určitej vnútornej zrelosti sa inkarnovať<br />
musíme. Mnoho ľudí žiaľ počas<br />
svojho života na Zemi podľahne pohodlnosti<br />
a zmyslovosti fyzického<br />
sveta. Na vine však nie je len svojráznosť<br />
materiálneho sveta, ale aj lenivosť<br />
ľudí, ktorá má za následok neobyčajne<br />
silnú túžbu po poživačnom, pasívnom<br />
a pohodlnom živote.<br />
(mená v redakcii)<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009
NA ZÁVER…<br />
SPADOL<br />
STROM<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
20 | 2009<br />
prostred mesta spadol statný strom.<br />
U V zlomku sekundy, bez varovania,<br />
v čase, kedy ani najmenší vánok nepohol<br />
jeho holými konármi. Keďže sa to stalo na<br />
poludnie a na frekventovanom mieste, zranil<br />
pri svojom páde niekoľko ľudí, dvoch<br />
školákov smrteľne.<br />
Denne počujeme v správach alebo čítame<br />
v novinách o nešťastiach, ktoré sa prihodia<br />
na cestách, na horách či pri práci s nebezpečnými<br />
látkami. Asi si nikto nesadá do auta<br />
s myšlienkou, že by mohlo dôjsť ku zrážke<br />
a nehode, ale všetci vedia, že sa to stáva<br />
skoro denne. O lavínovom nebezpečenstve<br />
v zime vieme, ale keď vyrazíme na bežky,<br />
ťažko niekto pred tým upozorní príbuzných,<br />
že v treťom šuplíku sprava je uložená<br />
jeho posledná vôľa. No sotva človek predpokladá,<br />
že na neho z ničoho nič uprostred<br />
mesta spadne strom. Udalosť preto vzbudila<br />
značný rozruch, písalo sa o tom v novinách,<br />
hovorilo v televízii, dokonca aj naši priatelia<br />
z Drážďan o tom vedeli. Niečo takého<br />
sa proste nestáva. Hľadal sa teda vinník.<br />
Prizvaní znalci sa zhodli na tom, že strom<br />
nejavil žiadne viditeľné a bežne zistiteľné<br />
známky poškodenia – bol poškodený jeho<br />
koreňový systém. V lete by možno strom<br />
reagoval na silné poškodenie koreňov zvädnutím<br />
listov, ale v zime holé konáre nemohli<br />
nikoho varovať.<br />
„Je to hrozné“, povedala mi dcéra, sama<br />
matka dvoch malých synov. „Tí chlapci ani<br />
neboli zo Zlína, ale do školy, do výberovej<br />
školy sem dochádzali z blízkeho okolia. Aké<br />
výčitky svedomia asi majú teraz rodičia, že<br />
ich do tej školy poslali!“ „Hrozné nie je<br />
správne slovo“, odpovedala som. Ťažké, je<br />
nesmierne ťažké pre rodičov zmieriť sa s tým,<br />
že sa ich dieťa už nevráti zo školy. V takej<br />
situácii si asi každý kladie otázku, prečo.<br />
Prečo sa to stalo práve mne, môjmu synovi?<br />
Išla som na druhý deň trolejbusom okolo<br />
miesta nešťastia. Väčšina cestujúcich hľadela<br />
z okna, ako je mohutný strom, ktorý spadol,<br />
a aj jeho sused, ktorého z opatrnosti vyrezali,<br />
rozrezávaný na kusy. Horelo tam nespočetne<br />
veľa sviečok. „To je osud“, povedala staršia<br />
pani, ktorá sedela za mnou. „To má človek<br />
určite napísané v knihe osudu“, súhlasila<br />
s ňou jej susedka. „Keď mu dohorí sviečka,<br />
musí zomrieť.“ To je však slabá útecha pre<br />
rodičov. Čo je to osud? A kto určil, že práve<br />
dnes a práve môjmu synovi oná osudová<br />
sviečka dohorela?<br />
Osudové udalosti často otrasú naším životom.<br />
Mnohí ľudia sa potom považujú za<br />
nevinné obete takých dejov. Nepoznám rodičov<br />
tých dvoch školákov. Ak sú neveriaci,<br />
majú to ešte ťažšie. Ale ani známe porekadlo<br />
„Pán Boh dal, Pán Boh vzal“ nemusí zlomiť<br />
tŕň výčitky kdesi vovnútri. Boh však nekoná<br />
podľa ľubovôle, nedáva a neberie podľa momentálnej<br />
situácie ako ľudia! Nezasahuje<br />
priamo do všetkých veľkých i malých ľudských<br />
starostí, či už to sú vojny, bieda, kríza<br />
či prírodné katastrofy. Jeho vôľa je od počiatku<br />
sveta vyjadrená v dokonalých zákonoch,<br />
ktoré sú nepodplatiteľné. Nadržiavanie<br />
je vylúčené rovnako ako krivda a každá<br />
nespravodlivosť. My však väčšinou vidíme<br />
len tento pozemský život a neberieme do<br />
úvahy, že všetci máme za sebou už viacero<br />
životov tu na zemi, a v období medzi nimi<br />
aj životy vo sférach inej hmotnosti. V rámci<br />
jedného pozemského života by sme snáď<br />
mohli zhliadnuť všetky svoje dobré i zlé činy<br />
a tak vidieť existujúcu spravodlivosť. Príčiny,<br />
ktoré osudovo určujú pomery, do ktorých<br />
sa dieťa narodí, siahajú však často veľmi ďaleko<br />
do minulosti, a tu už nám chýba onen<br />
prehľad dejov, udalostí a väzieb. Preto nepoznáme<br />
odpoveď na otázku prečo, a prečo<br />
práve teraz.<br />
Možno tým dvom chlapcom na ich vývoj<br />
stačil tentokrát len ten krátky úsek života<br />
a ich duše putujú inými svetmi. Možno ich<br />
náhly odchod má pomôcť rodičom, aby<br />
v bolesti nad stratou blízkeho človeka, keď<br />
človek ľahšie otvorí svoje srdce, našli cestu<br />
k večným hodnotám. No puto medzi nimi<br />
a ich rodičmi sa ich smrťou nemuselo pretrhnúť.<br />
Nitky lásky nás stále spájajú s tými,<br />
ktorí odišli z nášho života, a tak sa duše<br />
spojené láskou môžu raz<br />
opäť stretnúť a spoločne<br />
ísť ďalej.<br />
Anna Štefková<br />
stefkova@svet.gralu.cz
ná ponuka Knižná ponukaKnižná ponuka<br />
Knižná ponuka<br />
Knižná ponukaKnižná ponuka Knižná pon<br />
Když to nebyl zázrak, co tedy?<br />
Siegfried Hagl<br />
Skúsený a úspešný spisovateľ Siegfried Hagl sa vo svojej najnovšej publikácii zaoberá<br />
najnovšími vedeckými poznatkami o vývoji života na našej Zemi. Jeho výpoveď je<br />
dôkladná a ukazuje, že veda a svetonázor sú si navzájom bližšie…<br />
Z obsahu knihy vyberáme:<br />
Na počiatku bolo Slovo<br />
Život - najväčší zázrak<br />
Evolučná teória<br />
Vývoj k vedomému bytiu<br />
Náhoda ako evolučný princíp<br />
Druh Homo sapiens<br />
Náboženské očakávania<br />
... a mnohé ďalšie.<br />
161 strán, mäkká väzba, formát 11,5 x 18 cm, váha 200 g, český jazyk.<br />
Cena 7,70 € / 232 Sk. Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 7,32 € / 220 Sk.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Devět stupňů ke štěstí<br />
Zdeněk Fritz<br />
Román o ceste človeka za šťastím. Hlavný hrdina Karel<br />
Král prechádza počas svojho života rôznymi stupňami<br />
duchovného vývoja, ktoré ho na ceste hľadania Pravdy<br />
dovedú k poznaniu Svetla.<br />
312 strán, mäkká väzba, formát 14,5 x 20,4 cm, 300 g, český jazyk.<br />
Cena 6,50 € / 196 Sk. Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 6,18 € / 186 Sk.
Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba.<br />
To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iný názov pre<br />
mravnú biedu. Mravná bieda je totiž príčina, hospodársky úpadok<br />
je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú,<br />
že hospodársky úpadok možno sanovať peniazmi. Hrozím sa<br />
dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame,<br />
nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme<br />
mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku.<br />
Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty<br />
za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej<br />
biedy, pracovať a šetriť a urobiť prácu a šetrnosť výnosnejšími,<br />
žiadúcejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu,<br />
treba prekonať krízu dôvery. Technickými zásahmi, finančnými<br />
a úverovými ju však prekonať nemožno, dôvera je vec osobná a dôveru<br />
možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.<br />
Výrok Tomáša Baťu z roku 1932