ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1
najčastejšie prostredníctvom PR prostriedkov, politickej reklamy a masmédií.
Neapeluje sa na logiku, rozum alebo fakty, ale skôr na sféru pocitovú,
emocionálnu, iracionálnu“ (Kara-Murza, 2002, s. 19). Špecifikom súčasného
stavu spoločnosti je nepochybne to, že „človek v dnešnom svete sa jednoducho
nezaobíde bez prísunu stále nových a nových informácií, a tie mu niekedy, žiaľ,
ponúkajú aj pomocou veľmi sofistikovaných manipulatívnych techník práve
médiá rozličného druhu a charakteru. Fenomén informačnej revolúcie, v ktorom
sa odrážajú uvedené potreby, sa stáva jedným z najpodstatnejších príznakov
dnešnej modernej spoločnosti a zároveň závažným determinantom viacerých
civilizačných zmien, ktorým musí čeliť v celosvetovom meradle prakticky každá
kultúra“ (Horváth, 2010, s. 117).
Prostredníctvom masmédií sa stále deklarujú, ba dokonca vnucujú
štandardné prístupy k rôznym politickým a sociálnym javom. Najbežnejším
spôsobom manipulácie je formovanie stereotypov. Ich pomocou sa u recipienta
tvoria určité normy, hodnoty a vzory, výhodné pre autora a jeho komunikačný
zámer. Aj etnolexikológia „v súlade s ‘naivným’ obrazom sveta sa opiera
o stereotypy. Stereotypy pritom smerujú buď ku ‘vzorom‘, akými by entity ‘mali
byť’ (teda k idealizovaným kultovým exemplárom) alebo k obrazom,
stvárňujúcim, aké entity ‘naozaj sú’. Niektoré stereotypy sa nadčasovo spájajú
s konotáciami, často negatívnymi v dôsledku spoločného ukotvenia subjektívnej
generalizácie výkladu s hodnotením“ (Orgoňová, 2011, s. 67). Príslovia
a porekadla sú (svojím spôsobom) stereotypom myslenia, ktorý je overený
časom a je sú platné nielen pre jednotlivca, ale pre celý kultúrny, resp. mentálny
archetyp určitého národa. Presýtenosť textov paremiologickými jednotkami
(parémiami) spájajú lingvisti okrem iných faktorov aj s celkovou
demokratizáciou verejného života, absenciou politickej a jazykovej cenzúry,
s reštrukturalizáciou systému funkčných štýlov jazyka a s hľadaním nových
jazykových prostriedkov zvyšovania pôsobivosti textov v masmediálnej
komunikácii. Pri použití parémie sa teda „každá z nich svojou obraznosťou
stáva ukazovateľom výpovednej angažovanosti hovoriaceho a intenzita
jej expresívnosti závisí od viacerých okolností: od ich typu, od kontextu
111 | S t r a n a