ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

More documents

Recommendations

Info

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 spoločné problémy a trápenia. Keď autor volí príslovie alebo porekadlo na realizáciu svojho komunikatívneho zámeru, už samotnou voľbou fakticky informuje adresáta o typickosti, pravdivosti informácie, ktorá je akoby už viackrát potvrdená praxou a stala sa zákonitosťou v takej miere, že obsah oznámenia je hodný zovšeobecnenia v tvare parémie. Porekadlo, o ktorom možno povedať, že je nielen jedno z najpopulárnejších v Rusku, ale svojím spôsobom vyjadruje aj jeden z najpodstatnejších komponentov ruského kultúrneho archetypu a mentality „бедность – не порок“ je sústavne opakované v politických textoch v rôznych modifikáciách, najčastejšie s podrobným výkladom tejto, každému Rusovi známej myšlienky pre konkrétnu popisovanú situáciu. Jeho slovenskú podobu „chudoba cti netratí“ sme zaregistrovali v menšom množstve, možno aj pre nekompatibilný obsah so súčasnými preferovanými morálnymi hodnotami na Slovensku. Ďalší príklad porekadla, ktoré odzrkadľuje jednu z negatívnych stránok ruskej mentality a teší sa obľube hlavne v každodennej komunikácii „работа дураков любит / работа не волк в лес не убежит“, je ustavične opakované v novinách v rôznych modifikáciách, pričom najčastejšie sa objavuje v záhlaviach. Jeho slovenskú podobu „robota nie je zajac, neutečie“ sme na rozdiel od toho zaregistrovali len v samotnom hlavnom texte a s nižším výskytom. Ako vidíme, okazionálne (príležitostné) aktualizácie parémií v masmediálnej komunikácii sú oveľa rozšírenejšie ako aktualizácie uzuálne a majú aj podstatne väčší pragmatický potenciál, nakoľko vyjadrujú autorský názor na problém a udávajú tón vnímania textu recipientom z určitého (autorského) uhla pohľadu. Slovenské príslovie „nosiť drevo do hory / nosiť drevo do lesa“ je rozšírené v slovenskom masmediálnom diskurze takisto ako v ruskom „ездить в Тулу со своим самоваром“ a zdôrazňuje zbytočnosť a márnosť nejakého úsilia. Pragmatický potenciál okazionálnych aktualizácií parémií v jazyku masmédií spočíva aj vo vytvorení efektu prekvapenia, ktorý núti recipienta zvýšiť pozornosť a hlbšie sa zamyslieť nad súvislosťami (nakoľko pri narušení 116 | S t r a n a
ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 obvyklej štruktúry vzniká efekt neočakávanosti a protirečenia). Uvedieme príklad s príslovím „Дорога ложка к обеду.“ v slovenskom variante „Kto včas dáva, dvakrát dáva. / Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.“ V záhlaví článkov na Slovensku na rozdiel od ruského diskurzu sme dané príslovie nenašli, ale v samotnom texte sa vyskytlo viackrát. Efekt prekvapenia vyvolaný okazionálnou transformáciou parémií pomáha recipientovi nielen hlbšie sa zamyslieť nad súvislosťami, ale aj predpo- kladá samozrejme vysokú úroveň jazykovej kompetencie poslucháča, resp. čitateľa. Slovenské príslovie „priatelia buďme, dlhy si plaťme“ a príslovie „v službe nepoznám brata“ je prekvapivo málo rozšírené v slovenskom masmediálnom diskurze, ale ruské ekvivalenty „дружба дружбой“ а „служба службой“ alebo „дружба дружбой“ а „табачок врозь“ sme zaregistrovali vo veľkom počte, dokonca aj v záhlaví článkov mienkotvorných ruských politických médií. V roku 2005 bol v Rusku vydaný zaujímavý slovník Антипословицы русского народа, v ktorom autori Harry Walter a Valerij Mokijenko (2005) ponúkajú čitateľom netradičné podoby parémií. Aj keď z vyše 4000 príkladov nie všetky sú práve folklórnymi jednotkami, t. j. ľudovými z hľadiska etymológie, je možné na tomto materiáli dobre pozorovať mechanizmus podobných modifikácií a zistiť najčastejšie syntaktické modely novotvarov. „Аппетит приходит во время еды, а отравление – после /Аппетит приходит во время еды, особенно если едите не вы /Аппетит приходит во время стояния в очереди/Аппетит приходит вовремя, а вот еду опять задерживают /Аппетит приходит вовремя, зарплату задерживают“ (tamže, s. 28). Je prirodzené, že aj podobné „antipríslovia“ sa môžu stať časom výrazným jazykovým prostriedkom irónie, výsmechu a sémantickej manipulácie v masmediálnych textoch rovnako tak v Rusku ako aj na Slovensku. Klasické príslovia najčastejšie plnia v texte pragmatickú funkciu interpretácie podávanej informácie z určitého uhla pohľadu. Napríklad čo sa týka prísloví „S jedlom rastie chuť. / Аппетит приходит во время еды v prekladovom rusko-slovenskom frazeologickom slovníku nachádzame širší výklad, že „záujem o vec sa zvyšuje prehĺbením práce, činnosti, bádania“, zatiaľ 117 | S t r a n a
Page 1 and 2:
[Zadajte text] KATEDRA ŽURNALISTIK
Page 3 and 4:
Editor: Mgr. Miloš Horváth, PhD.
Page 5 and 6:
Hra so slovami alebo rétorika pre
Page 7 and 8:
ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOS
Page 9 and 10:
KOMUNIKAČNÝ MODEL APLIKOVATEĽNÝ
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
LITERATÚRA ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ,
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
LITERATÚRA ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ,
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66: ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOS
Page 103 and 104: - Habaďúru? Neprekukli? Konzervy?
Page 115: ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOS
Page 139: ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOS
show all

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?