ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1
či aktualizačných možností. Okrem pojmového obsahu vyjadruje aj citové,
vôľové javy a emócie“ (Kiššová, 2010, s. 20).
Slovenská rusistka Nikoleta Demjanová (2010, s. 1), skúmajúca ruské
a slovenské publicistické (žurnalistické) texty, právom konštatuje,
že „k objektom lingvokognitívneho, diskurzívneho a lingvokulturologického
skúmania sa v posledných troch desaťročiach zaradil aj paremiologický
(príslovia a porekadlá) frazeologický fond jazyka, chápaný ako báza poznatkov
o kultúre a jazyku, mentalite národa. Prostredníctvom tohto fondu
sa demonštrujú v jazykových prejavoch epochy kultúrne hodnoty, ich percepcia
a objektivizácia spoločnosťou, mentalita a obraz človeka, ktorý je v nacionál-
nom charaktere zakomponovaný“.
V jazykovede sa tradične chápalo príslovie ako kompletný obrazný výrok,
kým v porekadle sa videl iba zárodok príslovia. Za typický znak príslovia
sa považuje jeho didaktický záver, a to priamo vyslovený. Napriek týmto dosť
zreteľným diferenciám sa hranica medzi porekadlom a príslovím určuje niekedy
dosť ťažko (podľa jedného znaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr
o porekadlo).
Nám sa pri rozdeľovaní prísloví a porekadiel zdá logické a funkčné
lexikálno-sémantické kritérium, ktoré spočíva v konštatovaní, že prísloviam
je vlastný rovnako priamy ako aj prenesený význam, zatiaľ čo porekadlá majú
len priamy význam. Teda výrok „aké semeno, také plemeno“ je príslovím,
pretože má priamy aj prenesený význam. Podobne je to tomu s výrokom
„незваный гость хуже татарина“ („nepozvaný hosť je horší ako Tatár“),
aj keď táto paremická konštrukcia má v súčasnom modernom svete
už len prenesený význam. Obidva uvedené výroky sa zároveň vyznačujú
tým, že sú zapojené do politického kontextu. Na druhej strane výrok „бедность
не порок, деньги-дело наживное“ („chudoba cti netratí“) má len priamy
význam v spojení so sémantikou slova chudoba a peniaze, v dôsledku čoho
je jeho možnosť začleňovania do textu tematicky zúžená, a teda je porekadlom.
Jedným z najrozšírenejších prostriedkov zvyšovania expresivity v jazyku
masmédií je transformácia parémií alebo úmyselné porušovanie
ich sémantickej alebo štruktúrnej celistvosti. Metódou „prerobenia“ a adaptácie
112 | S t r a n a