16.10.2013 Views

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

ŽURNALISTIKA, MÉDIÁ, SPOLOČNOSŤ # 1 - Filozofická fakulta UK ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>ŽURNALISTIKA</strong>, <strong>MÉDIÁ</strong>, <strong>SPOLOČNOSŤ</strong> # 1<br />

Podľa typu komunikácie sa diferencuje úloha informačných zdrojov<br />

v interpersonálnej komunikácii a úloha informačných zdrojov vo verejnej<br />

komunikácii. Vo verejnej komunikácii sú súradnice (priestor, čas, aktéri<br />

komunikácie) a determinanty komunikácie (znalosti komunikantov,<br />

komunikačné zámery, komunikačné podmienky, komunikačné princípy, princípy<br />

konania) posudzované podľa špecifických kritérií.<br />

Z pohľadu našej témy je oprávnené rozlišovať medzi aktérmi<br />

komunikačného procesu (novinár – text – čitateľ) a aktérmi v jazykovom<br />

komunikáte. Zároveň je dôležité diferencovať informácie o udalosti z pohľadu<br />

spôsobu ich získania. Napríklad požiar skladu môže novinár interpretovať<br />

v kontexte týchto možností: 1. novinár bol osobne na mieste požiaru a priamo<br />

požiar videl, t. j. disponuje bezprostrednými a priamymi informáciami o požiari;<br />

2. novinár bol osobne na mieste požiaru, ale nevidel požiar, len jeho dôsledky,<br />

t. j. disponuje bezprostrednými ale nepriamymi informáciami o požiari;<br />

3. novinár nebol osobne na mieste požiaru, nevidel ani požiar, ani jeho<br />

dôsledky, ale o požiari má informácie z iného zdroja, t. j. novinár disponuje<br />

sprostredkovanými informáciami, ktoré môžu byť 3.1 priame (ak informačný<br />

zdroj bol pri požiari) alebo 3.2 nepriame (ak ani informačný zdroj nebol<br />

pri požiari). V prvom aj druhom prípade možno uvažovať o interpretácii<br />

udalosti z pozície účastníka, v treťom prípade ide o metainterpretáciu<br />

(v prípade 3.1) a interpretáciu metainterpretácie (v prípade 3.2).<br />

Odkazovanie na zdroj je neoddeliteľnou súčasťou textov písanej<br />

publicistiky (spravodajských, analytických aj beletristických žánrov). Zároveň sa<br />

texty písanej publicistiky vo všetkých svojich žánrových podobách stávajú<br />

informačnými zdrojmi. Vyplýva to napokon z ich funkčnej (teleologickej)<br />

podstaty.<br />

V tomto príspevku budeme informačné zdroje – infozdroje interpretovať<br />

z aspektu ich funkcie a lexikálno-gramatickej prezentácie v textoch písanej<br />

publicistiky.<br />

Informačné zdroje môžu byť posudzované z viacerých hľadísk. Podľa<br />

poskytovateľa informácií sa rozlišujú zdroje:<br />

24 | S t r a n a

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!