SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

z ruských základov a podľa slovotvorných postupov bežných v ruštine
máme podoby arakčejevčina, benkendorfčina a pod. namiesto očakávaných
podôb arakčejevovčina, benkendorfovčina a pod. Pri derivátoch typu obZomovčina,
karamazovčina, manilovčina, kde totiž ruské priezvisko vychodí
na príponu -ov (napr. Oblomov, Karamazov), by nemuselo ísť o priame prevzatie
z ruštiny, ale dalo by sa hovoriť aj o skrátení či náhrade dvoch prípon
-ov jednou: Oblomov — oblomQv(ov)ský — oblomov(ov)čina. Nepochybne
sú však rusizmami podoby benkendorfčina namiesto benkendorfovčina,
arakčejevčina — arakčejevovčina, no a najmä kerenčina (Kerenskij
— kerenskovský — kerenskovčina).
V týchto súvislostiach s ruštinou za zmienku stojí podoba „richardčina"
z tvorby S. H. Vajanského, ako ju reprodukuje A. Matuška (1946): Tento
Kerský je pri svojej diabolskosti literárne založený, pri svojich divých
„kúskoch" si totiž spomenie na „Richarda 111" v Shakespearovej dráme
a „pocítil v sebe kus r i ch a r d čin y".
Je iste zaujímavé, že práve Vajanský, ktorý podobu košútovčina dáva do
úvodzoviek, hoci to bola podoba nepochybne živá vo vtedajšej hovorenej
slovenčine, utvára si — zaiste vplyvom ruštiny — podobu richardčina namiesto
správneho richardovčina. A podobu richardčina do úvodzoviek nedáva.
K derivátom od vlastných mien patrí aj pomenovanie postoja v podobe
kocúrkovčina. Kocúrkovo nie je názov osoby, ale je to fiktívny zemepisný
názov, ku ktorému prislúcha adjektívum kocúrkovský. Zo spojenia kocúrkovský
postoj sa potom odvodzuje podoba kocúrkovčina.
Po týchto pozorovaniach môžeme záverom zhrnúť svoje zistenie takto:
V súčasnej esejistike a publicistike, hojne aj v prekladoch politickej literatúry
z ruštiny sa stretávame s názvami hnutí a postojov, ktoré majú vzťah
k nejakej, v danom kontexte charakteristickej osobe (napr. Košút — košútovčina,
Oblomov — oblomovčina), osihotene aj k miestu (Kocúrkovo —
kocúrkovčina). Proti nocionálnym názvom hnutí a postojov typu košutizmus
majú názvy typu košútovčina spravidla expresívny charakter.
Všetky takto utvorené názvy hnutí a postojov s ustálenou podobou odvodzovacej
prípony -čina delíme z hľadiska podoby odvodzovacieho základu
na dve skupiny:
1. názvy utvorené organicky podľa domáceho slovotvorného postupu, typ
(Košút —) košútovský — košútovčina, (Kocúrkovo —) kocúrkovský — kocúrkovčina.
Typ richardčina namiesto richardovčÍ7ia je porušením ústrojnosti
tvorenia domáceho typu;
2. počtom obmedzená skupina hotových názvov prevzatých z ruštiny,
utvorených podľa slovotvorných postupov bežných v ruštine, ale so slovo-