SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

„pracujúcej triedy". Okrem toho substantívum pán sa používa aj ako formálna
zdvorilostná súčasť oslovenia mužskej osoby, napr. pán doktor,
Krupec.
Tento rozdiel vo využívaní slova pán podľa významov, či totiž ide
o plnovýznamové slovo alebo o formálnu zdvorilostnú súčasť pomenovania,
sa odráža podľa E. Paulinyho aj v skloňovaní. Ako plnovýznamové sa slovo
pán skloňuje riadne podľa vzoru chlap, ako formálne slovo má tvar dat.
a lok. sg. pánu.
Z tohto vymedzenia vyplýva, že slovo pán má tvar dat. a lok. sg. s pádovou
príponou -ovi aj v pozícii pred vlastným menom. Napríklad:
Keď pánovi de Nemours tlmočili tieto slová, nazdával sa, že umrie (M. de la
Fayette, Kňažná de Cléves, prel. V. Millerová, Bratislava 1969, s. 152). — Mal
sa predstaviť pánovi de Guevára, generálnemu vykupovačovi a hlavnému komisárovi
(B. Frank. Cervantes, prel. N. Krausová, Bratislava 1962, s. 214). —
Teraz sa zišli u vdovy pani de Gandealurier kvôli pánovi de Beufeau (V. Hugo,
Chrám Matky božej v Paríži, prel. M. Bartko — O. Mrlian, Bratislava 1963,
s. 250). —i Dedil po starom pánovi de la Bertélliérc (H. de Balzac, Eugénia
Grandetová. Račiarka, prel. V. Reisel, Bratislava 1951, s. 11).
pán
V týchto prípadoch je slovo pán použité v plnom význame, a preto je tu
v dat. a lok. sg. tvar pánovi.
Slovo pán má tvar v dat. alebo lok. sg. s príponou -ovi aj vtedy, keď
je súčasťou spojenia slov (združeného pomenovania) starý pán. Ide tu
o zdvorilé označenie mužskej osoby v pokročilom veku. Slovník slovenského
jazyka 2
toto spojenie nezaznamenáva (iba spojenie starší pán, čo je
významovo niečo iné), hoci je v slovenčine bežné, napr. starý pán Levický,
starý pán Žilinský atď. Spojenie starý pán môže stáť aj pred vlastným menom,
ako ukazujú naše príklady, a vtedy je v uvedených pádoch tiež tvar
s príponou -ovi, teda pánovi, napr. odovzdal to starému pánovi Žilinskému.
Z významového hľadiska treba rozlišovať spojenie starý pán stojace
pred vlastným menom mužskej osoby a spojenie slova pán s vlastným
menom, ktoré je bližšie určené prívlastkom starý (v tomto prípade sa adj.
starý používa samostatne ako prívlastok, nie ako súčasť spojenia slov starý
pán). Uvedené spojenie slov môžeme znázorniť takto:
starému pánovi / Žilinskému
starému / pánu Žilinskému.
Ide, pravda, o jemný rozdiel, takže v bežnej jazykovej praxi sa prípony
-ovi a -u nemusia vždy tak presne používať, ako to vyplýva z tohto vymedzenia.
O používaní tvaru dat. a lok. sg. pánovi v tých prípadoch, keď slovo pán
2
Slovník slovenského jazyka. Zv. 4. Red. S. Peciar. 1. vyd. Bratislava, Vydavateľstvo
SAV 1964, s. 229.