SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Slovenska majú podobné vnímanie dvojhlások, ibaže druhú časť majú vždy
krátku. Preto treba upozorniť, že pre správnu výslovnosť dvojhlásky je
dôležité si uvedomiť:
1. Prvú časť dvojhlásky tvorí krátke i alebo u.
2. Dvojhláska sa tvorí (artikuluje) kĺzavým pohybom od prvej časti
k druhej (artikulácia i vnímanie obidvoch častí ako oddelených zvukov nie
je pri dvojhláskach správna).
3. Obidve časti dvojhlások sú krátke, ale dvojhláska ako nerozdeliteľný
nositeľ slabičnosti platí ako dlhá samohláska.
Literatúra
DVONČOVÁ, J. - JENCA, G. - KRÁĽ, Á.: Atlas slovenských hlások. 1. vyd.
Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1969, s. 49.
HORECKÝ, J.: Povaha dvojhlások v slovenčine. In: Jazykovedné štúdie. 12. Red.
J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1974, s. 49-52.
KRÁĽ, Á.: Východiská ortoepickej kodifikácie slovenčiny. Slovenská reč, 37, 1972,
s. 193-204.
KRÁĽ, Á.: Fonetická povaha a systém slovenských samohlások a dvojhlások. In:
Studia Academica Slovaca. 3. Red. J. Mistrík. Bratislava, Alfa 1974, s. 51—66.
KRÁĽ, Á.: (1974a): Z fonetickej a ortoepickej problematiky slovenských dvojhlások.
Kultúra slova, 8, 1974, s. 199-206.
KRÁĽ, Á.: Na záver Kapitol zo slovenskej ortoepie. Kultúra slova, 10, 1976, s. 333—
336.
PAULÍNY, E.: Fonologické hodnotenie diftongov v slovenčine. Skopje 1977 (v tlači).
Vlado Uhlár
O SPISOVNEJ VÝSLOVNOSTI NIEKTORÝCH ZDVOJENÝCH
SPOLUHLÁSOK
1. V slovenskej ortoepii osobitné miesto zaujíma výslovnosť zdvojených
spoluhlások. Ich vyslovovanie sa uznáva za charakteristickú črtu spisovnej
výslovnosti.
Keďže však výslovnosť zdvojených spoluhlások okrem širokého pása nárečovej
výslovnosti na Považí od Žiliny cez Trenčín dolu za Hlohovec, ale
tak isto aj na Ponitrí (okrem okolia Prievidze) je v ostatných slovenských
nárečiach neznáma (s výnimkou časti sotáckeho nárečia v Zemplíne), neraz
sa aj v spisovných prejavoch táto charakteristická vlastnosť slovenskej
výslovnosti zanedbáva. Pri doterajšom stave jazykovej kultúry a jej stupni,
keď sa takmer všetka pozornosť sústreďuje zväčša iba na písomné prejavy,
dá sa to do značnej miery aj pochopiť. V súčasnosti sa zasa v pedagogickej