SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

pisky z lekárskych kníh a herbárov (najmä českých), a to prevažne od 17.
stor. Autori zápisov sú zvyčajne neznámi, v jednom zborníčku píšu často
aj viacerí.
Rukopis Gemerského receptára bol objavený v 60. rokoch na povale
starej školy v Muránskej Dlhej Lúke a je v súkromnom majetku. Autori
rukopisu sú neznámi, čas vzniku sa odhaduje na prvú polovicu 18. stor.
Výrazné nárečové javy lokalizujú pamiatku do východného Gemera, do
okolia Dobšinej. 1
Rukopis sa skladá zo 126 dodatočne číslovaných strán. Je písaný atramentom
na hrubšom papieri. Obsahuje návody na liečenie hovädzieho
dobytka a koni, ale aj návody na pestovanie včiel, lekárske a magické
recepty vybraté z lekárskej knihy, návody a zariekacie formuly na hľadanie
pokladov, alchymistické a magicko-praktické rady týkajúce sa zbraní.
Receptár je dielom troch pisárov. Jeden z nich píše pomerne dobrou
slovakizovanou češtinou, t. j. češtinou bez najvýraznejších českých hláskových
znakov (f, é, ou) s niektorými slovakizmami, ako sú napr. dvojhlásky
ie, uo a niektoré morfologické a lexikálne slovakizmy (inštr. sg. chlapom,
mestom, gen. sg. dobrej, chrobák, opitovati se, skapati „stratiť sa", žeravý,
kura „sliepka").
Text druhých dvoch pisárov je oveľa bližší východogemerskému nárečovému
úzu a obsahuje viaceré pisárske chyby a nedostatky.
Z nárečových javov je najnápadnejšie používanie sprievodného vokálu
pri slabikotvornom r, l, (perst, tverdý, velna, vypelznút, svorbeti, vstorčiž,
zolti, zulna, zultky, ale aj hredlo, v chrenci, plen „plný"). Podoby so slabikotvorným
r (hrdlo, chrdlo) a podoby s dvoma sprievodnými vokálmi
(herest, števert) sú vzácnejšie. Výrazná je aj gemerská zmena č > š (moš,
konšisty, pšenišny, mošniška, rušnice, čišvár), zmena h > ch (chróm, chlava,
chnyly) a niektoré lexikálne dialektizmy (krek „krt", nametat, verhnút,
trimat, statok, duk, zrajbat, pejkovatý, zbíjat, varovčivý a poď.). Ohlas
gemerskej posunutej kvantity možno hádam vidieť v zápise slova koreini
„korenie" (= korene).
Tretieho pisára charakterizuje navyše používanie výrazov kot (druhí
dvaja pisári kdi, kdiž) a loška (druhí lyžička).
V receptári sa vyskytuje vyše 100 názvov rastlín používaných vo vtedajšom
lekárstve, zverolekárstve a pri magických praktikách.
Najviac je slovenských názvov (blen, breza, bedernik, cibula, černochlavek,
divasel, diatelina, dobra mysel, horec, jelcha, kapusta, kúri mor,
lieska, omelo, myši chvostík, šíp) a názvov používaných v staršej češtine
1
Pórov, i KUCHÁR, B.: Receptár z 18. storočia. Slovenský národopis, 14, 1966,
s. 448-452.