SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

nych príručkách súčasnej spisovnej slovenčiny. V. Uhlár v príspevku Sípä
— šípie, kvieťa — kvietie a chotárne názvy Dúbä, Tŕsfa a Duba, Zúbra li
tvrdí, že by malo byť aj Vŕbie, hoci v súčasnosti sa uvádza názov tejto
obce s krátkym -r-, ktorý bol uzákonený po prvej svetovej vojne. V poznámke
č. 2 V. Uhlár pripomína, že tzv. Vážneho Pravidlá slovenského
pravopisu z r. 1931 sa usilovali usmerniť vývin slovenčiny kodifikovaním
krátkej kmeňovej slabiky v kolektívach tohto typu (Ústie, prutie, skalie).
S názorom V. Uhlára treba súhlasiť a v miestnom názve Vrbie kodifikovať
dlhé -ŕ-: Vŕbie. Dedina však v súvislosti s výstavbou prečerpávacej nádrže
poniže vodného diela Liptovská Mara, ako tvrdí V. Uhlár, zanikla. Dlhé -ŕnavrhujeme
kodifikovať aj v miestnych názvoch Tŕnie a Tŕstie. Pri zapisovaní
miestnych názvov Vŕbie, Tŕnie a Tŕstie s dlhým -ŕ- by musela nastať
zmena aj pri ženských odvodených obyvateľských substantívach, ako aj
pri adjektívnych derivátoch pre rytmické krátenie. Namiesto prípon
-iansky a -ianka by pre rytmické krátenie boli prípony -anský a -anka:
Vŕbie — Vŕbanka — vŕbanský; Tŕnie — Tŕňanka — tŕňanský; Tŕstie — Tŕstanka
— tŕstanský.
11
UHLÁR, V.: Šípa — šípie, kvieta — kvietie a chotárne názvy Dúbä, Tŕsta a Dúba,
Zubra. Kultúra slova, 9, 1975, s. 51-55.