SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

atov [zo zdravíy^bratou], o vysokých domoch [o visokíy^,domox], múdrych
dedov [múdriy^ďedou], tuhých zím [tuhíy^zím], maľovaných džbánov [maľovaníy^jbánou],
košatých gaštanov [košatíy^.gaštanou], z ich borievok
[z iy^boievok], z mojich vlasov [z mojiyjvlasou], z toľkých závejov [s toľkíy^závejou]
a pod.
3.2. Osobitne sa pozastavíme pri výslovnosti spoluhlásky ch [x] spolu
s nasledujúcou zvučnou spoluhláskou j, m, n, ň, l, ľ, r. Takýchto spojení je
v reči veľa a ich výslovnosť má značný vplyv na kvalitu spisovnej výslovnosti.
V takýchto asimilačných spojeniach sa neraz uplatňuje „písmenková"
výslovnosť u Iudí pomýlené „dôkladných", ktorá potom vedie k výslovnosti
neznelého ch [x] pred nasledujúcou jedinečnou zvučnou spoluhláskou.
Pravdaže, výslovnosť neznelej spoluhlásky pred zvučnou sa v slovenčine
vyskytuje (smrť, smet, smotana, sval, moknút, zvrtnúť, chlapmi, duchmi,
plotmi), ale v asimilačnom postavení je neasimilovaná výslovnosť ch [x]
s nasledujúcou zvučnou spoluhláskou nespisovná (i v slovenských nárečiach
je takmer neznáma). V taktoch statných junákov, smelých mužov, o prudkých
riekach, za našich mladých liet, z tvojich rečí, zo štyroch lúk a pod.
vyslovujeme ch na konci slov v prvej časti taktu ako znelé y [h]: statníy^
junákou, smelíyjmužou, o prutkíyjriékach, za našiyjmladíyJíiet, s tvojiy^
rečí, zo štiroy^lúk a pod. Vyslovovať tu neznelé ch [x] by bolo nespisovné
a násilné.
3.3. Tu treba spomenúť aj obdobnú „písmenkovú výslovnosť ch [x] v asimilačnom
postavení pred slovami začínajúcimi sa na samohlásku, kde sa tak
isto náležitá výslovnosť znelého zadopodnebného y [h] neraz zanedbáva. V spojeniach
zo smutných očí, z ich úsmevov, z takých ozvien, na dlhých uliciach
počuť nespisovnú výslovnosť zo smutníx očí i zo smutníx^očí, s ? ix "?úsmevou
?
i zjixjásmevou, s takíx "^ozvien i s takíx^pzvien, na dlhíx uľiciach i na
?
dlhíx^.uliciach a pod. Tieto skúsenosti som získal nielen celoživotnou školskou
praxou, ale najmä ustavičnou prácou s recitátormi poézie a prednášateľmi
prózy a súbežne sústavným sledovaním recitačných súťaží. I v školách na hodinách
čítania (tým skôr inokedy) učitelia dbajú na zreteľnosť a rýchlosť čítania,
kým asimilácii (obdobne výslovnosti zdvojených spoluhlások) sa pozornosť nevenuje,
ba sa zanedbáva.
4. Nemožno si nepovšimnúť to, že až štvrtine príslušníkov nášho jazykového
spoločenstva (najmä podľa pomerov vo východoslovenských nárečiach,
s výnimkou Zemplína, ale zasa až po Liptovský Mikuláš) je vlastná len
výslovnosť neznelého h, ktoré sa zavše vyslovuje ako šumivá neznela
hláska trením fonačného prúdu na hlasivkovej štrbine, ale častejšie na zadnom
mäkkom podnebí bez intenzívneho trenia, takého charakteristického
pre spoluhlásku ch [x] artikulovanú na tomto mieste. Vo fonetických prepisoch
sa toto neznelé h osobitným písmenom zvyčajne neoznačuje.