SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
dená pani / Neonila Michajlovna Nagurská je spojenie rozvedená pani na<br />
rovnakej rovine ako spojenie rozvedená žena. Členenie rozvedená pani /<br />
Neonila Michajlovna Nagurská umožňuje práve používanie spojenia slov<br />
rozvedená pani v rovnakej platnosti ako výrazu rozvedená žena. Okrem<br />
toho je možné bližšie určenie spojenia slov pani Neonila Michajlovna Nagurská<br />
prívlastkom rozvedená. Aj tu podobne ako v prípade starý pán /<br />
Žilinský a starý / pán Žilinský ide o veľmi jemný rozdiel, ktorý má svoj<br />
odraz v skloňovaní alebo neskloňovaní podst. mena pani. Všimnime si konečne<br />
spojenie vzácna pani Kôprovnická. Podľa S. Peciara by tu prichádzalo<br />
do úvahy členenie vzácna pani / Kôprovnická alebo vzácna / pani<br />
Kôprovnická. Nazdávame sa, že tu prídavné meno vzácna netvorí užšiu<br />
jednotku so slovom pani a že sa ani spojenie slov vzácna pani ako istý<br />
celok nespája s vlastným menom (Kôprovnická v našom príklade). Podľa<br />
našej mienky prídavné meno vzácna predstavuje tu bližšie určenie výrazu<br />
pani Kôprovnická. Ide tu teda o členenie vzácna / pani Kôprovnická.<br />
V takomto prípade by sa slovo pani nemalo skloňovať, ako je to napokon<br />
aj v citovanom doklade zo Stodolu.<br />
Spojenia osvietená pani / Dermolová, rozvedená pani j Neonila Michajlovna<br />
Nagurská alebo rozvedená / pani Neonila Michajlovna Nagurská<br />
a vzácna / pani Kôprovnická možno porovnať so spojeniami starý pán / Žilinský<br />
a starý / pán Žilinský, o ktorých sme hovorili vyššie pri rozbore<br />
skloňovania podst. mena pán. V jednom aj druhom prípade je dôležitá<br />
okolnosť, kde padá „syntagmatický švík" v danom spojení slov.<br />
Substantívum pani podobne ako substantívum pán ako plnovýznamové<br />
slovo sa riadne skloňuje aj pred vlastným menom, napr. Predovšetkým<br />
nepovie ani slova pane j de Berny (S. Zweig, Balzac, prel. M. Klimová,<br />
Bratislava 1949, s. 224). — Som nehoden jediného pohľadu pane j de Cléves<br />
(M. de la Fayette, Kňažná de Cléves, prel. V. Millerová, Bratislava<br />
1969, s. 113). Tu však o skloňovaní slova pani môže rozhodovať aj nesklonná<br />
podoba priezviska, s ktorým sa substantívum pani spája. Tieto prípady bude<br />
potrebné ešte ďalej sledovať na konkrétnom materiáli.<br />
3. Z uvedených poznámok je zrejmé, že pri slovách pán a pani sú isté<br />
spoločné črty, ktoré sú dôležité z hľadiska ich skloňovania. Treba rozlišovať<br />
na jednej strane plnovýznamové používanie podst. mien pán a pani (slovo<br />
pán v takomto prípade má pred vlastnými menami v dat. a lok. sg. pádovú<br />
príponu -ovi, slovo pani sa riadne skloňuje) a na druhej strane ich používanie<br />
ako formálnych, zdvorilostných výrazov (slovo pán má vtedy v dat.<br />
a lok. sg. príponu -u, slovo pani je nesklonné). V postavení pred vlastnými<br />
menami treba tiež dobre skúmať, či slová pán a, pani tvoria užšie syntagmatické<br />
spojenie s prídavným menom, ktoré stojí pred nimi.<br />
•