SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

dená pani / Neonila Michajlovna Nagurská je spojenie rozvedená pani na
rovnakej rovine ako spojenie rozvedená žena. Členenie rozvedená pani /
Neonila Michajlovna Nagurská umožňuje práve používanie spojenia slov
rozvedená pani v rovnakej platnosti ako výrazu rozvedená žena. Okrem
toho je možné bližšie určenie spojenia slov pani Neonila Michajlovna Nagurská
prívlastkom rozvedená. Aj tu podobne ako v prípade starý pán /
Žilinský a starý / pán Žilinský ide o veľmi jemný rozdiel, ktorý má svoj
odraz v skloňovaní alebo neskloňovaní podst. mena pani. Všimnime si konečne
spojenie vzácna pani Kôprovnická. Podľa S. Peciara by tu prichádzalo
do úvahy členenie vzácna pani / Kôprovnická alebo vzácna / pani
Kôprovnická. Nazdávame sa, že tu prídavné meno vzácna netvorí užšiu
jednotku so slovom pani a že sa ani spojenie slov vzácna pani ako istý
celok nespája s vlastným menom (Kôprovnická v našom príklade). Podľa
našej mienky prídavné meno vzácna predstavuje tu bližšie určenie výrazu
pani Kôprovnická. Ide tu teda o členenie vzácna / pani Kôprovnická.
V takomto prípade by sa slovo pani nemalo skloňovať, ako je to napokon
aj v citovanom doklade zo Stodolu.
Spojenia osvietená pani / Dermolová, rozvedená pani j Neonila Michajlovna
Nagurská alebo rozvedená / pani Neonila Michajlovna Nagurská
a vzácna / pani Kôprovnická možno porovnať so spojeniami starý pán / Žilinský
a starý / pán Žilinský, o ktorých sme hovorili vyššie pri rozbore
skloňovania podst. mena pán. V jednom aj druhom prípade je dôležitá
okolnosť, kde padá „syntagmatický švík" v danom spojení slov.
Substantívum pani podobne ako substantívum pán ako plnovýznamové
slovo sa riadne skloňuje aj pred vlastným menom, napr. Predovšetkým
nepovie ani slova pane j de Berny (S. Zweig, Balzac, prel. M. Klimová,
Bratislava 1949, s. 224). — Som nehoden jediného pohľadu pane j de Cléves
(M. de la Fayette, Kňažná de Cléves, prel. V. Millerová, Bratislava
1969, s. 113). Tu však o skloňovaní slova pani môže rozhodovať aj nesklonná
podoba priezviska, s ktorým sa substantívum pani spája. Tieto prípady bude
potrebné ešte ďalej sledovať na konkrétnom materiáli.
3. Z uvedených poznámok je zrejmé, že pri slovách pán a pani sú isté
spoločné črty, ktoré sú dôležité z hľadiska ich skloňovania. Treba rozlišovať
na jednej strane plnovýznamové používanie podst. mien pán a pani (slovo
pán v takomto prípade má pred vlastnými menami v dat. a lok. sg. pádovú
príponu -ovi, slovo pani sa riadne skloňuje) a na druhej strane ich používanie
ako formálnych, zdvorilostných výrazov (slovo pán má vtedy v dat.
a lok. sg. príponu -u, slovo pani je nesklonné). V postavení pred vlastnými
menami treba tiež dobre skúmať, či slová pán a, pani tvoria užšie syntagmatické
spojenie s prídavným menom, ktoré stojí pred nimi.
•