SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKÁ
REČ
ROČNÍK 46 - 1981
ClSLO 3
František Kočiš
«
KONGRUENTNÉ ZLOŽENÉ SUBSTANTÍVNE SYNTAGMY
1. V slovenskej syntaktickej literatúre i v bežných gramatických príručkách
sa za substantívnu syntagmu pokladá syntagma, ktorej nadradeným
(rozvitým) členom je substantívum alebo ktorýkoľvek slovný druh vo
funkcii nadradeného substantíva. Podradeným (rozvíjacím) členom je tu prívlastok
— zhodný alebo nezhodný, a tak substantívna syntagma, ktorej rozvíjacím
členom je zhodný prívlastok, nazýva sa kongruentná (napr. vysoký
dom) a substantívna syntagma, ktorej rozvíjacím členom je nezhodný prívlastok,
nazýva sa nekongruentná (napr. kopa kameňa).
V bežných vetných rozboroch i v syntaktickej teórii sa pracuje s typmi
jednoduchých substantívnych syntagiem čiže so syntagmarni, ktoré majú
jeden rozvíjací člen. Akýkoľvek text (umelecký či odborný) nás však na
každom kroku presviedča, že jazyková komunikácia ani zďaleka nespočíva
iba na využívaní jednoduchých syntagiem, že pri komunikovaní hovoriaci
svoje myšlienky formulujú oveľa zložitejšie, v zložitých syntagmatických
útvaroch, vo vetách a súvetiach, ktorých základom sú zložené syntagmy.
S týmito syntaktickými útvarmi treba v syntaktickom rozbore jazykových
prejavov počítať, ak chceme zachovať jednotu obsahu a formy týchto jazykových
prejavov alebo útvarov pri ich realizácii v reči. Keby sme napr.
zloženú syntagmu štvorkolesový vozík so širokou plošinou pri syntaktickom
rozbore rozložili na dve jednoduché syntagmy štvorkolesový vozík a vozík
so širokou plošinou (príp. ešte na tretiu syntagmu široká plošina), potvrdila
by sa nám síce binárnosť v spájaní syntaktických jednotiek, ale rozbili by
sme celistvosť komunikovaného obsahu tejto syntagmy, oddelili by sme na
rovine syntaktickej analýzy to, čo v reálnej skutočnosti i v komunikatívnom
zámere autora výpovede má a musí ostať celistvé ako jedno vlastnostné
určenie istej veci, oddelili by sme od seba to, čo má ostať v jednom