SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Druhý graf pokladá za presnejší, ale nepraktický. Za úplne nesprávny
pokladá graf:
Z toho vyplýva, že podľa V. Smilauera jednotlivé kongruentné prívlastky
rozvíjajú nadradené substantíva, ale nie sú vo vzájomnom syntaktickom
vzťahu (jasne to vidieť z prvého grafu). Druhý graf naznačuje, že jednotlivé
prívlastky nie sú od seba úplne izolované, lebo prívlastok naše sa viaže na
celú syntagmu vysoké školy a prívlastok všetky na syntagmu naše vysoké
školy. Tým však V. Smilauer podľa nášho názoru nič nevyriešil, ba dokonca
svoj výklad skomplikoval aj tým, že o spojeniach vysoké školy (resp. naše
vysoké školy) nehovorí ako o syntagme, ale ako o pojme. Spája tak rovinu
syntaktickú s logickou rovinou. S istou korektúrou jeho postupu by sme
mohli konštatovať, že V. Smilauer v druhom grafe naznačuje postupnú
determináciu, ale v sémantickej rovine, lebo tri atribúty v logicky hierarchizovanej
postupnosti vymedzujú pojem škola. V Smilauerovom výklade
niet však zreteľnej zmienky o syntaktickom vzťahu — o nadradenosti a podradenosti
uvedených troch prívlastkov. A navyše nieto tu zmienky ani
o syntaktickom a sémantickom radení nezhodných prívlastkov, ktoré sa
v najrozmanitejších konštrukciách realizujú v konkrétnych textoch.
Smilauerovský výklad radenia zhodných prívlastkov do istej miery
ovplyvnil aj vyučovaciu prax v škole, pravda, so všetkými spomínanými
nedostatkami a s nedotiahnutosťou výkladu o syntaktickej podstate kongruentnej
zloženej substantívnej syntagmy.
V slovenskej syntaktickej literatúre sa otázkou poradia dvoch i viacerých
prívlastkov v zloženej syntagme komplexnejšie zaoberali J. Mistrík (1966)
a J. Oravec (1978).
Podľa názoru J. Mistríka ak je prívlastkový výraz rozvinutý novým adjektívom,
poradie prívlastkov určí ich vzťah k rozvíjanému substantívu:
pri substantíve stojí prívlastok vyjadrujúci neodlučiteľnú vlastnosť (J.