SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Má suchú, často šťučiu hlavu na dlhšom, štíhlom a vzpriamene nesenom krku.
(Atlas plemien hospodárskych zvierat, 1971) — Nepekné sú uši myšacie — malé,
nízko nasadené, zajačie — dlhé, úzke.. . (Všeobecná zootechnika, 1967)
Pre odborný štýl je charakteristické aj nahradenie kongruentných živočíšnych
adjektív s významom príslušnosti a významom pôvodu nezhodnými
genitívnymi prívlastkami:
... zuby krokodílov sú zasadené v čeľustiach vo zvláštnych jamkách zvaných
alveoly. (Zoológia II, 1966) — Mláďatá ryby, ktoré sa vyliahli z vajíčok ožiarených
rádioaktívnymi lúčmi. (Príroda, 1973) — Kožka nutrie je veľmi cennou
kožušinovou surovinou. (Základné otázky živočíšnej výroby, 1958)
3. Repertoár prípon, ktorými sa tvoria deriváty od živočíšnych podstatných
mien s rovnakým slovotvorným významom, prezrádza rozmanitosť
vzťahu medzi obsahovým a výrazovým plánom lexikálnej jednotky. Na
jednom póle tohto vzťahu stojí symetria, keď jednému obsahu zodpovedá
jedna forma, napr. norčie mláďa (význam príslušnosti) — norkový kožuch
(význam pôvodu), a na druhom póle asymetria, keď ten istý tvar sa používa
na vyjadrenie obidvoch významov, napr. ovčie mláďa (význam príslušnosti)
— ovčí kožuch (význam pôvodu).
Samostatnú skupinu tvoria deriváty typu rybí — rybací so slovotvornými
formantmi -í, -ací a typu volí — volský so slovotvornými formantmi
-í, -ský. Príponou -ací sa tvoria adjektíva k pomenovaniam zvierat stredného
rodu, napr. teľací, šteňací, kozľací a v obmedzenej miere aj k názvom
ostatných rodov (Furdík — Horecký — Ondrus, 1980): holubací, husací,
mušací. L. Dvonč (1979) na základe totožnosti významu pokladá prípony -í
a -ací v širšom slova zmysle za varianty na rozdiel od J. Jacka (1977), ktorý
prípony -í, -ací pri prídavných menách typu srní — srňací chápe ako dve
samostatné prípony. V jazykových prejavoch naozaj pozorujeme, že prípony
-í, -ací v tvaroch adjektív od zvieracích substantív sa vo všeobecnosti
voľne obmieňajú, ale zároveň sa tu pri využívaní tvarov -í, -ací prejavuje
tendencia odlíšiť slovotvorný význam príslušnosti od slovotvorného významu
pôvodu osobitnými príponami -í a -ací:
Dospelé i larvy sú veľmi dravé, živia sa inými živočíchmi a narobia škody aj na
rybej mladi. (Slovensko. Príroda, 1972) — ... po súhlase a spolupráci so Štátnou
veterinárskou správou MPV2 — SSR sme na celom území Slovenska vykonali
akciu vyplynovania líščích brlohov. (Poľovníctvo a rybárstvo, 1978) — Ulovená
ryba sa využíva aj na iné účely než priamo na výživu (výroba rybacej múčky,
ktorá je dôležitým krmivom). (Zemepis III, 1969) — Na lišacej kožušine hľadáme
čo najplnšiu, bohatú pokrývku srsti, ktorá je rozložená rovnomerne na bokoch