SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

nížin), napr. Kozí štít, Baranie sedlo, Medvedie ostrovy, Kačacia dolina;
názvy vodstiev (riek, plies, jazier, zátok), napr. Svištový potok, Žabie plesá,
Sobie jazero, Žraločia zátoka a názvy dedín: Ovčie, Jastrabie nad Topľou,
Srňacie.
Určujúcim členom je živočíšne adjektívum aj vo všeobecných združených
pomenovaniach s nepreneseným významom, napr. rybí olej, včelí
med, kým v združených pomenovaniach s preneseným významom strácajú
živočíšne adjektíva svoju lexikálnu samostatnosť: kandík psí zub, ostrica
zajačia, marinka psia, vlčia tma, kurie oko, zajačia pera a pod. Na rozdiel
od týchto združených pomenovaní terminologického charakteru vo frazeologizovaných
združených pomenovaniach typu slimačie tempo, medvedia
služba, slepačí rozum,
labutia pieseň a i. živočíšne adjektíva sa uplatňujú
v úlohe významovo kľúčového slova (Mlacek, 1977). Ako prostriedky
aktualizácie sa využívajú v publicistickom, umeleckom a hovorovom štýle:
... v tomto prípade urobil A. Medvec hre aj P. Kadovi medvediu službu, keď
mu zveril postavu Ing. Sliačana. (Pravda) — Na našich štadiónoch len slimačím
tempom utvárajú oddiely pohodlie pre diváka. (Pravda) — Vašu dievku mi tu
vyveďte! Tú krkavčiu matku! (Beňo)
2. Živočíšne adjektíva ako prídavné mená vôbec nepredstavujú z hľadiska
slovnodruhového významu samostatné pomenovania, ich sémantika
sa špecifikuje iba v spojení s nadradeným podstatným menom (pórov.
Furdík — Horecký —- Ondrus, 1980, s. 20—21). Keď tvrdíme, že prídavné
mená nemajú sémantickú samostatnosť, tak to značí, že nesamostatné sú
aj ich tvary, ktoré, ako tvrdí F. Miko (1980), ,,sú prostým formálnym reflexom
tvarov nadradených podstatných mien". Týka sa to tak tvarov akostných
adjektív, ako aj tvarov sekundárnych prídavných mien, utvorených
od podstatných
mien. Inventár slovotvorných prostriedkov, ktorými sa
tvoria prídavné mená od zvieracích substantív, je podmienený konkrétnym
lexikálnym významom základového slova a slovotvorným významom, ktorý
v zhode s J. Horeckým (1959) chápeme ako zovšeobecnenie formálnych
a obsahových prvkov štruktúrnych zložiek slova — slovotvorného základu
a slovotvorného formantu, vyplývajúce zo vzťahu vlastnosti označenej prídavným
menom k entite pomenovanej podstatným menom (tab. s. 166).
Z tabuľky vyplýva, že od všetkých pomenovaní zvierat sa tvoria prídavné
mená so slovotvorným významom príslušnosti, ale početne limitované
deriváty so slovotvorným významom príslušnosti a slovotvorným významom
pôvodu sa tvoria iba od pomenovaní domestikovaných, prípadne
niektorých iných užitočných zvierat: bocianie mláďa — ovčie mláďa, ovčí
syr. Relatívne väčšia dôležitosť domestikovaných zvierat pre život človeka
sa odráža aj pri tvorení adjektív, a to v ich bohatších slovotvorných vý-