SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Štylisticky príznaková lexika (tab. 3) 4
zaberá v eseji (okrem slov označených
x) asi 11,5 %. Podľa pracovne určeného indexu opakovania štylisticky
príznakových slov, ktorý sme vypočítali podľa vzťahu I s
= -v > kde N
je rozsah textu a N s
počet štylisticky príznakových slov, je priemerne každé
dvadsiate slovo štylisticky príznakové (I s
eseje je 19,25; Žáry 13,2, Rúfus
21, Matuška 19,7, Mináč 23,1). Charakteristické je najmä vysoké percento
knižných slov domáceho, ale najmä cudzieho pôvodu. Tieto, ako aj v poradí
ďalšie slová — propriá, termíny, lexikálne citáty rozličnej proveniencie
(najviac latinské, francúzske, maďarské a nemecké — aj v pôvode citátov
sa značne odráža autorova orientácia) charakterizujú
esej ako písomný
útvar blízky kontextovým žánrom náučného a analytickým žánrom
publicistického štýlu. Príznakové je najmä využitie proprií ako presného
označenia konkrétnych osôb, resp. vecí, k čomu sa pripája i využitie čísloviek
vyjadrených číslicou. To všetko zvyšuje konkrétnosť, nocionálnosť.
odbornosť eseje. Ak teda pokladáme propriá, termíny, resp. číslovky a letopočty
vyjadrené číslicami za príznak nocionálnosti textu a expresívne slová
rozličného typu za príznak posilňujúci tendenciu k lexikálnej pestrosti
a expresívnosti textu, teda svojím spôsobom k umeleckému štýlu, ukazuje
aj vzájomný pomer 4,5:3,7 v prospech nocionáľnych slov (ak pravda nepočítame
knižné slová, ktoré majú pri jemnejšej analýze rozličnú hodnotu)
na vnútorné napätie eseje medzi exaktnosťou a expresívnosťou. Prevaha
lexiky v prospech nocionálnosti (najmä ak berieme do úvahy 90 % štylisticky
neutrálnej lexiky) umožňuje udržať eseji charakter odborného textu,
pretože „esej je v podstate žáner, ktorý plní funkciu v rámci vedeckého
poznania a dorozumenia. Je to vedecký žáner a jeho ciele sú náukové"
(Miko, 1975, s. 174); prevaha expresívnosti v tejto zložke lexiky vedie často
k nefunkčnej ornamentálnosti. A ak vnútorné zákonitosti usporiadania
eseje jednoznačne poukazujú na výlučnosť slovníka, potom je „úsilie" po
nocionálnosti v najnápadnejšej
po vnútornej rovnováhe a udržaní žánru.
časti lexiky zákonitým pôsobením „úsilia"
Základ každého textu tvoria slová z jadra slovnej zásoby, ktoré sú väčšinou
nemotivovane; priemerný výskyt slovotvorné motivovaných slov je
vyšší v tých štýlových oblastiach, v ktorých „sa aktivizuje „najmladšia",
najaktuálnejšia,
zväčša nedávno utvorená vrstva slovnej zásoby" (Furdík,
1978, s. 109), teda najmä v publicistike a v náučnom štýle, kde je vysoké
percento výskytu termínov, vyžadujúcich významovú priezračnosť, a vyktorej
znaky boli vzhľadom na kontext najpregnantnejšie. Do tabuľky sme zaradili
aj také slová, ktoré nepatria do ani jednej skupiny štylisticky príznakových slov,
ale vyčleňujú sa z neutrálnej slovnej zásoby a zároveň pomáhajú určovať charakter
textu (v tabuľke označené x).