SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

čenými pamiatkami a jeho jazyk hodnotí ako češtinu bez r a bez prehlásky.
8
Ďalšou listinou, z ktorej J. Kohuth uverejňuje úryvky v Literárnych
listoch, je fragment nazvaný Rukopis Veličanský asi z r. 1690—1709. 9
Usudzuje, že jeho autorom bol Matheus Hanzel, ktorý po Rákocziho vzburách
stále úradoval v Mošovciach. Marginálne poznámky (Thur. 1708 —
Thurocij 1702, 1706—1709) naznačujú, že by mohlo ísť o texty z Turca.
Tomu nasvedčuje aj úryvok textu, osobné meno Hrabovský i poznámka
s miestnym názvom Blatnice (Blatníc). Autorom musel byť vzdelaný človek,
lebo spomína aténsku školu a dišputy, takže Kohuthov predpoklad o autorovi
je veľmi pravdepodobný. Jazyk tejto pamiatky sa hodnotí takto:
„A čo sa týka slovenčema v samých kázňach, to je na tie časy non plus
ultra. [. . .] Píše: čo i czo, bol i bil, som i sem, sa i se [. . .] Myslím, že terajší
Turčania môžu s tou preddvestoročnou jezuitskou slovenčinou spokojní
byť. Dodávam ešte, že autor rukopisu píše všade i; len omylom na
pár miestach napísal y." Z uverejnených ukážok možno zistiť neprítomnosť
grafémy é (swadbe, wecz, čloweka) a výskyt dz (medzi, nachádza); časté sú
dvojhlásky (berie, osuob, nagmenssia). Z tvaroslovných znakov, ktoré uvádza
J. Kohuth v príkladoch, je charakteristická slovenská prípona dat. pl.
-om (delnikom), ak. pl. -ou (delnikou), inštr. sg. -ou (medzi sebou). Ďalšie
slovakizmy v listine sú tieto: magu, utrhugu, zawolag, dag, nazarmucuge,
nenachádza, dnessneg, zadneg; sweg, teyto; len; nagsčasliwegssi.
Ako vyplýva z Kohuthových poznámok, v pongrácovskej biblii sa nachádzajú
rukopisné značky a zápisy Žigmunda (Sigismond, Sigmód) Pankráca
a jeho potomkov v silne slovenčiacej češtine z rokov 1558—1638.
z ktorých vybral len niekoľko ukážok. 10
J. Kohuth zistil tieto slovakizmy:
meno, Brata, rociech, wšecky; opet, w pamety; Rajaga, potomkow, wekow,
otca, Pangraca, Andraša; w dobreg, mogu, wzálho (vzal ho), wo dwuch,
buď; najmladšiho. Pravda, popri podobe meno je i podoba gmeno, popri
Brata i Bratra, ako aj Andraša i Mikulaše. J. Kohuth si nevšíma pravopisnú
stránku zápisov, napr. dvojaký zápis spojky i (i — y) a spoluhlások c (c —
cz), (s — sz), ž (z —ž). Takéto prípady však komentuje na iných miestach.
Kohuthovo vyznačenie hláskoslovných, tvaroslovných a lexikálnych slovakizmov
v rukopisných záznamoch pongrácovskej biblie je dôležité aj
preto, že rozširuje ich dovtedy známy počet. Ešte r. 1922 napr. A. Pražák
nachádza v týchto zápisoch iba tieto slovakizmy: v dobrej pameti, s tehoto
s
Dejiny spisovné slovenštiny po dobu Štúrovu. Praha, 1922, s. 111.
Literárne listy, 2, 1892, č. 1, s. 40.
"' Literárne listy, 4, 1894, č. 2, s. 25-26.