SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

gický slovník, bez vedeckej hodnoty, potom L. A. Mičátek, ktorý v Martine
r. 1892 vydal Karmannyj rusko-slovenskij slovar (366 strán) a r. 1900 Diferenciálny
slovensko-ruský slovník. Gabriel Bargár vydal r. 1919 Maďarsko-slovenskú
právnickú terminológiu (164 strán).
Veľkú pozornosť autorka venovala priekopníkovi slovenskej nárečovej lexikografie
S. Czamblovi, jeho slovníku východoslovenských nárečí v druhej časti
jeho knihy Slovenská reč (1906), ktorý má 143 strán. S. Czambel uvádza pri
heslách aj gramatickú charakteristiku, pádové prípony, a to aj pri onomastickom
materiáli miestnych názvov a osobných mien. Autorka ďalej venuje pozornosť
rukopisnému nárečovému slovníku z Bošáce Ľ. V. Riznera, záznamom
S. Mišíka a Iremského zo Spiša, ako aj F. Sujanskému, ktorý sa chystal na veľký
slovník slovenského jazyka (v rukopise 8 až 10 tisíc hesiel).
Začiatkom 20. storočia vyšiel skrátený a prepracovaný slovník J. Loosa pričinením
prof. Adolfa Pechánya: Slovník slovenský a maďarský, má 400 strán
a Magyar és tót szótár má 449 strán; je bez nemeckých ekvivalentov. Bol to
osožný „vreckový" slovník bez vedeckej náročnosti. Autorka zaznamenala starostlivo
aj iné pripravované slovníky (napr. J. Geryka).
V V. kapitole Slovenské slovníky do roku 1945 autorka charakterizuje lexikografické
diela, ktoré vyšli v nových pomeroch po vzniku Československej republiky.
Mnohé nové úlohy v kultúrnom a hospodárskom živote mali primeraný
výraz v slovníkovej tvorbe. Napriek nepripravenosti vtedajšej slovenskej spoločnosti
na zložité úlohy po otvorení slovenských škôl a uvedení slovenčiny do
úradov predsa vychádzalo pomerne dosť slovníkov. Veľký kurz mali najmä neveľké
diferenčné slovníky slovensko-české pre potreby úradníkov na Slovensku,
ktorých vyšlo niekoľko (Frýdecký — Kompiš, Kubín, Bradáč, Bačkovský, Šedivý).
Pre potreby škôl, najmä stredných, vychádzalo viac slovníkov latinčiny,
nemčiny, francúzštiny, maďarčiny. Náročnejší bol Zovrubný slovník slovenskomaďarský
a maďarsko-slovenský od N. Hvozdzíka, ktorý má 1638 strán. Zachytil
veľkú časť slovnej zásoby obidvoch jazykov so značným počtom ustálených spojení,
ale s neprehľadným hniezdovaním a bez štylistickej diferenciácie slov. —
Cenný je Slovenský slovník z literatúry aj nárečí, ktorého autormi sú Karel
Kálal a Miroslav Kálal (1923, 1104 strán); pri nedostatku nárečového slovníka
robí aj v súčasnosti dobré služby záujemcom. — Významné boli niektoré terminologické
slovníky, najmä cenný Maďarsko-nemecko-slovenský železničný slovník
od I. Viesta a J. Skultétyho, ktorý vyšiel už r. 1919 na 788 stranách; je zostavený
svedomito a presne, pri základných slovách sú aj odvodené slová, oddelené
bodkočiarkou. Obdobný význam má aj Právnický terminologický slovník
od V. Fajnora a A. Zátureckého (maď.-slov. r. 1921, slov.-maď. 1923). Im sa
nevyrovná veľký Strojnícky slovník némecko-česko-slovenský, asi 1000 strán
(Praha 1930) od Svojmíra Mikulíka. Vysokú vedeckú úroveň má lekársky terminologický
slovník Nomina Anatomica (1935) od prof. Júliusa Ledényiho
(Ladzianskeho), ktorý položil základy slovenskej lekárskej terminológie.
Primerane veľkú pozornosť autorka venovala lexikografickému dielu Petra
Tvrdého (na 13 stranách), autora viacerých slovníkových diel, najmä Slovenského
frazeologického slovníka (241 strán) a veľkého Rusko-slovenského slovníka
(1133 strán), ktorý však ostal v rukopise. Konzervatívnosť v ruskom pravopise
i reči mu nemohla osožiť.
Autorka správne zaradila do svojich Dejín sl venských slovníkov aj Slovenský