SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SPRÁVY A POSUDKY
HAYEKOVÁ, M.: Dejiny slovenských slovníkov do roku 1945. Bratislava,
Univerzita Komenského 1979. 256 s.
Je zásluhou M. Hayekovej, že po viacerých odborných štúdiách o slovenských
slovníkoch a či presnejšie lexikografickej tvorby u nás so vzťahom k slovenčine,
uverejnených v zborníkoch a časopisoch Jazykovedné štúdie, Jazykovedný zborník,
Jazykovedný časopis, Slovenská reč, Slavica Slovaca, Studia Slavica (Budapešť)
zhrnula svoj výskum knižníc a svoje poznatky do syntetického diela o slovenskej
lexikografickej tvorbe až do r. 1945.
Okrem Úvodu (s. 11—15), v ktorom sa ntručne hodnotia významnejšie štúdie
iných autorov skúmajúcich dejiny slovenskej lexikografie (S. Czambel, M. Weingart,
V. Vážny, E. Jóna, Lewanski, Rusinský-Sztripszký, K. Palkovič, P. Ondrus),
svoje dielo autorka rozdelila do šiestich obsažných kapitol, z ktorých v prvej
(Glosy) spomína iba Svätoemeramské glosy z r. 880 (päť staroslovienskych glos
z Metodovej činnosti zaznačených azda Wichingom) a potom až Bošányho glosy
v Calepinusovom slovníku (dakedy po r. 1628) v bohemizovanej češtine medzi
riadkami a na okrajoch textu knihy, lebo glosy v autorkinom poňatí „sú vlastne
prvou neuvedomelou lexikografickou prácou, prípadne jej prípravnou fázou".
V II. kapitole Slovakizmy v slovníkoch je na 54 stranách rozsiahla informácia
o slovníkovej tvorbe na Slovensku do r. 1848 so slovakizmami vo viacerých inojazyčných
(i českých) slovníkoch pred Bemolákom a Stúrom. V tomto období
takmer polovica všetkej takejto tvorby (20 slovníkových prác) ostala v rukopisoch,
napr. vzácny Prešporský slovník so slovakizmami (odpis Klaretovho
slovníka asi z r. 1425), Vocabularium asi z r. 1650 (132 s.), takisto Komenského
dielo Janua linguarum reserata, ktoré r. 1666 František Bulovský doplnil i slovenskými
ekvivalentmi (preklad lat.-maď. verzie; podlá výskumu Ľ. Nováka).
Okrem Hruškovho Vocabulára (132 s.) v rukopise ostal rozsiahly dvojdielny slovník
skalického lekára Jána Prokopiusa až z obdobia okolo r. 1800 (625 + 204 s.)
aj cenný Idioticon Slovacicum (z r. 1808) Juraja Ribayho (autorka píše Rybay),
plod 30-ročnej práce; je to rozsiahly slovensko-nemecko-latinský slovník (asi
14 700 slov) lexém, ktoré „Cesi nepoužívajú, alebo ich používajú v inom význame",
ako napísal sám autor tohto v podstate diferenciálneho slovníka v pomere
k češtine. V neskoršom období ostal v rukopise Všeslovanský slovník Jána
Koiša, ktorý na 10 000 stranách v 15 fóliových zväzkoch má aj ruské a srbské
ekvivalenty. Koiš chystal aj iný 10-rečový slovník s ekvivalentmi vo všetkých
slovanských rečiach.
Z tlačených slovníkov do tohto obdobia patrí latinsko-nemecko-maďarsko-
-český slovník Ch. Cellaria z r. 1735, ktorý maďarskými a českými ekvivalentmi
(so slovakizmami) doplnil Matej Bel. Velkú pozornosť autorka venuje poslovenčenému
svetoznámemu slovníku (i frazeologickému) F. Wagnera Universae Latinae
Corpus, ktorý popri maďarských ekvivalentoch (od Vardjasa) má aj české
ekvivalenty (so slovakizmami) od B. Zarúbala. Tento slovník vyšiel r. 1750 na