SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Je pravda, že uvedené prípady sú v školách na okraji poznávanej a precvičovanej
časti skloňovania. Je tiež pravda, že namiesto poznávania spisovného
jazyka aj v takýchto odlahlejších častiach a namiesto upevňovania
správnych kodifikovaných tvarov sa naša škola jednostranne a zbytočne
vela sústreďuje na pravopisné javy v súvislosti -s písaním y — i. To
však ešte neznamená, že by bolo správne a užitočné hýbať doterajšou výstižnou
kodifikáciou. Vplyvom dvojhlások v tvaroch uliciam, uliciach, srdcia,
srdciam, srdciach sa zavše aj do novín dostávajú v inštr. pl. tvary „poliami",
„srdciami", „uliciami", „vreciami" (azda aj vplyvom západoslovenských
nárečí, kde sú tvary v podobe ženámi/ženáma a pod.), ale predsa nebudeme
navrhovať zmenu spisovnej normy a kodifikácie, hoci je pravda, že
dvojhlásky sú pre spisovnú slovenčinu veľmi charakteristické.
Pristavme sa ešte pri názve Babia hora. Na Orave ľud tento vrch volá
iba Baba (ako je iba Baba nad Korytnicou, Baba nad Pezinkom). Názov
Babia hora je fonetickou adaptáciou poľského názvu. Aj pri úprave tohto
rázvu na Babí vrch (na Babom vrchu) by nastala obdobná možnosť nespisovného
tvaru „Babiou" („o Babiom vrchu").
Ďalej je tu otázka úpravy pravopisu miestnych názvov Komjatice, Komjatná,
Cemjata a Demjata, ktoré F. Sabol navrhuje písať s dvojhláskou -ianamiesto
-ja-. Iste nie je potrebné vždy citovať literatúru, ale aby sa vec
nezjednodušovala a výklad nedostával na vedľajšiu koľaj, treba uviesť, že
v Slovenskej reči (34, 1969, s. 164—167) v mojom článku Z problematiky
miestnych názvov v stati Pôvod a znenie názvu Komjatná a Komjatice
a novšie v Kultúre slova (10, 1976, s. 212—213) sa prebrala otázka pôvodu
týchto názvov, ich domáceho znenia a pravopisu. Problémom tu totiž
nie je iba nespisovný spôsob pravopisu (písanie -ja-), lež aj oprávnenosť,
resp. neoprávnenosť tejto cudzej hláskovej úpravy.
V otázke úradnej podoby názvu Komjatná a Komjatice načim uviesť, že
domáca regionálna podoba týchto dedín je Komnätná a Komňatice (pórov,
i prácu J. Stanislava Slovenský juh v stredoveku I, 1948, s. 334; pórov, aj
zápisy stredovekých listín: r. 1330 Komnathna, tak obdobne po celé 16. a 17.
storočie v daňových portálnych a dikálnych súpisoch — tak napr. r. 1686
Cathedrantes . . . Komnetnensis), pokiaľ sa neskôr neuplatnil zásah maďarských
pisárov feudálnych panstiev a stoličných úradníkov aj v Liptove
a nezačali písať od 18. stor. Komjatná, príp. Komjátna. Obdobne tak bolo
s názvom Komjatice: prvý zápis z r. 1256 je „super terra Kamnati, r. 1348
Komnyati, pórov, i Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II, s. 49—50.
Etymologicky tieto názvy súvisia so slovom komnata, komnata, pôv. iba
„izba s vykurovaním" (pórov, komín), kým v súčasnosti je to knižné slovo
(v rozprávkach a povestiach izba v palácoch, zámkoch a pod.).