SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKà REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
oblasti: veverica — veverka, prepelica — prepielka, lastovica, častejšie lastovička<br />
— lastovka, kačica — kačka, ďalej názvy niektorých predmetov, ktoré<br />
používal človek: lyžica — lyžka, čapica — čiapka, polica — polka. Podobné<br />
paralely sú aj pri viacerých motivovaných slovách (teda s normálnym, nie<br />
viazaným slovotvorným základom) typu pijavica — pijavka, jašterica — jašterica,<br />
jalovica — jalovka, dojnica — dojka, oslica — osielka, polovica — polovica,<br />
lavica — lávka, trstenica — trstienka, merica — mierka, bradavica —<br />
bradavka, nohavice — nohavky, družica — družka a pod. Ide tu o celý rad<br />
analogicky utvorených dvojíc slov, z ktorých formy na -ica sú typické pre<br />
stredoslov. a západoslov. nárečia a podoby s -ka sú charakteristické pre<br />
východoslov. nárečia.- Je to teda dôležitý charakterizačný znak slovenských<br />
nárečí, a to najmä preto, že ide o pomerne starobylý jav (napr. varianty<br />
lyžica — lyžka sa predpokladajú už pre praslovančinu 3 ). Pritom obidva<br />
sufixy, -ica i -ka, sú pôvodné a boli časté pri prechyľovaní (jašterica —<br />
jašterica), pri názvoch nositeľa vlastnosti (jalovica — jalovka) a pri deminutívach<br />
(lavica — lávka).<br />
2.2. Ostatné nárečové slová s viazaným slovotvorným základom sú (historicky)<br />
odvodené rozličnými sufixmi. Sú to tiež názvy z oblasti prírody<br />
i bezprostredného okolia človeka. Najčastejšie sú mužského rodu, napr.<br />
vrabec (stredoslov.-západoslov.) — vrabeľ (východoslov.), mravec (stredoslov.-západoslov.)<br />
— mravík (Hont), hrnec (stredoslov.-západoslov.) — harnek<br />
(miestami východoslov.), bocian (prevažne celoslov.) — bocek (Zemplín),<br />
puľak („moriak", prevažne východoslov.) — puľar (Spiš). Pri uvedených<br />
názvoch je charakteristický pomerne častý výskyt sufixov, ktorými sa<br />
bežne tvoria deminutíva (-ec, -ok/-ek, -ík). Podobné názvy ženského a<br />
stredného rodu sú zriedkavejšie, napr. slezina (stredoslov. a západoslov.) —<br />
slezeň (Spiš), ostina (juhozáp. Slovensko) — ôstica (miestami stredoslov.),<br />
kaplnka (stredoslov.-západoslov.) — kaplica, častejšie kaplička (východoslov.),<br />
slnko (celoslov.) — slnce (miestami stredoslov.), vajce (celoslov.) —<br />
vajko (Liptov), diéta (stredoslov.-západoslov.) — decko (východoslov.). Aj<br />
tuná sú časté názvy so sufixom, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v deminutívach<br />
(-ka, pôvodne bol deminutívny aj sufix -ica, -ko, -ce).<br />
2.3. Za slová s viazaným slovotvorným základom môžeme z celoslovenského<br />
hľadiska pokladať aj prípady, ako je východoslov. krák, pňak (pórov,<br />
stredoslov. a západoslov. ker, peň), stredoslov. a západoslov. čmelák, str-<br />
2<br />
Pórov. BUFFA. F.: O niektorých slovách zakončených na -ica v slovenských nárečiach.<br />
In: Jazykovedné štúdie. 10. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo <strong>SAV</strong><br />
1969, s. 140 n.<br />
3<br />
Pórov. MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. 1. vyd.<br />
Praha, Nakladatelství Č<strong>SAV</strong> 1957, s. 281.