SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

oblasti: veverica — veverka, prepelica — prepielka, lastovica, častejšie lastovička
— lastovka, kačica — kačka, ďalej názvy niektorých predmetov, ktoré
používal človek: lyžica — lyžka, čapica — čiapka, polica — polka. Podobné
paralely sú aj pri viacerých motivovaných slovách (teda s normálnym, nie
viazaným slovotvorným základom) typu pijavica — pijavka, jašterica — jašterica,
jalovica — jalovka, dojnica — dojka, oslica — osielka, polovica — polovica,
lavica — lávka, trstenica — trstienka, merica — mierka, bradavica —
bradavka, nohavice — nohavky, družica — družka a pod. Ide tu o celý rad
analogicky utvorených dvojíc slov, z ktorých formy na -ica sú typické pre
stredoslov. a západoslov. nárečia a podoby s -ka sú charakteristické pre
východoslov. nárečia.- Je to teda dôležitý charakterizačný znak slovenských
nárečí, a to najmä preto, že ide o pomerne starobylý jav (napr. varianty
lyžica — lyžka sa predpokladajú už pre praslovančinu 3 ). Pritom obidva
sufixy, -ica i -ka, sú pôvodné a boli časté pri prechyľovaní (jašterica —
jašterica), pri názvoch nositeľa vlastnosti (jalovica — jalovka) a pri deminutívach
(lavica — lávka).
2.2. Ostatné nárečové slová s viazaným slovotvorným základom sú (historicky)
odvodené rozličnými sufixmi. Sú to tiež názvy z oblasti prírody
i bezprostredného okolia človeka. Najčastejšie sú mužského rodu, napr.
vrabec (stredoslov.-západoslov.) — vrabeľ (východoslov.), mravec (stredoslov.-západoslov.)
— mravík (Hont), hrnec (stredoslov.-západoslov.) — harnek
(miestami východoslov.), bocian (prevažne celoslov.) — bocek (Zemplín),
puľak („moriak", prevažne východoslov.) — puľar (Spiš). Pri uvedených
názvoch je charakteristický pomerne častý výskyt sufixov, ktorými sa
bežne tvoria deminutíva (-ec, -ok/-ek, -ík). Podobné názvy ženského a
stredného rodu sú zriedkavejšie, napr. slezina (stredoslov. a západoslov.) —
slezeň (Spiš), ostina (juhozáp. Slovensko) — ôstica (miestami stredoslov.),
kaplnka (stredoslov.-západoslov.) — kaplica, častejšie kaplička (východoslov.),
slnko (celoslov.) — slnce (miestami stredoslov.), vajce (celoslov.) —
vajko (Liptov), diéta (stredoslov.-západoslov.) — decko (východoslov.). Aj
tuná sú časté názvy so sufixom, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v deminutívach
(-ka, pôvodne bol deminutívny aj sufix -ica, -ko, -ce).
2.3. Za slová s viazaným slovotvorným základom môžeme z celoslovenského
hľadiska pokladať aj prípady, ako je východoslov. krák, pňak (pórov,
stredoslov. a západoslov. ker, peň), stredoslov. a západoslov. čmelák, str-
2
Pórov. BUFFA. F.: O niektorých slovách zakončených na -ica v slovenských nárečiach.
In: Jazykovedné štúdie. 10. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo SAV
1969, s. 140 n.
3
Pórov. MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. 1. vyd.
Praha, Nakladatelství ČSAV 1957, s. 281.