16.03.2014 Views

SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

oblasti: veverica — veverka, prepelica — prepielka, lastovica, častejšie lastovička<br />

— lastovka, kačica — kačka, ďalej názvy niektorých predmetov, ktoré<br />

používal človek: lyžica — lyžka, čapica — čiapka, polica — polka. Podobné<br />

paralely sú aj pri viacerých motivovaných slovách (teda s normálnym, nie<br />

viazaným slovotvorným základom) typu pijavica — pijavka, jašterica — jašterica,<br />

jalovica — jalovka, dojnica — dojka, oslica — osielka, polovica — polovica,<br />

lavica — lávka, trstenica — trstienka, merica — mierka, bradavica —<br />

bradavka, nohavice — nohavky, družica — družka a pod. Ide tu o celý rad<br />

analogicky utvorených dvojíc slov, z ktorých formy na -ica sú typické pre<br />

stredoslov. a západoslov. nárečia a podoby s -ka sú charakteristické pre<br />

východoslov. nárečia.- Je to teda dôležitý charakterizačný znak slovenských<br />

nárečí, a to najmä preto, že ide o pomerne starobylý jav (napr. varianty<br />

lyžica — lyžka sa predpokladajú už pre praslovančinu 3 ). Pritom obidva<br />

sufixy, -ica i -ka, sú pôvodné a boli časté pri prechyľovaní (jašterica —<br />

jašterica), pri názvoch nositeľa vlastnosti (jalovica — jalovka) a pri deminutívach<br />

(lavica — lávka).<br />

2.2. Ostatné nárečové slová s viazaným slovotvorným základom sú (historicky)<br />

odvodené rozličnými sufixmi. Sú to tiež názvy z oblasti prírody<br />

i bezprostredného okolia človeka. Najčastejšie sú mužského rodu, napr.<br />

vrabec (stredoslov.-západoslov.) — vrabeľ (východoslov.), mravec (stredoslov.-západoslov.)<br />

— mravík (Hont), hrnec (stredoslov.-západoslov.) — harnek<br />

(miestami východoslov.), bocian (prevažne celoslov.) — bocek (Zemplín),<br />

puľak („moriak", prevažne východoslov.) — puľar (Spiš). Pri uvedených<br />

názvoch je charakteristický pomerne častý výskyt sufixov, ktorými sa<br />

bežne tvoria deminutíva (-ec, -ok/-ek, -ík). Podobné názvy ženského a<br />

stredného rodu sú zriedkavejšie, napr. slezina (stredoslov. a západoslov.) —<br />

slezeň (Spiš), ostina (juhozáp. Slovensko) — ôstica (miestami stredoslov.),<br />

kaplnka (stredoslov.-západoslov.) — kaplica, častejšie kaplička (východoslov.),<br />

slnko (celoslov.) — slnce (miestami stredoslov.), vajce (celoslov.) —<br />

vajko (Liptov), diéta (stredoslov.-západoslov.) — decko (východoslov.). Aj<br />

tuná sú časté názvy so sufixom, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v deminutívach<br />

(-ka, pôvodne bol deminutívny aj sufix -ica, -ko, -ce).<br />

2.3. Za slová s viazaným slovotvorným základom môžeme z celoslovenského<br />

hľadiska pokladať aj prípady, ako je východoslov. krák, pňak (pórov,<br />

stredoslov. a západoslov. ker, peň), stredoslov. a západoslov. čmelák, str-<br />

2<br />

Pórov. BUFFA. F.: O niektorých slovách zakončených na -ica v slovenských nárečiach.<br />

In: Jazykovedné štúdie. 10. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo <strong>SAV</strong><br />

1969, s. 140 n.<br />

3<br />

Pórov. MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. 1. vyd.<br />

Praha, Nakladatelství Č<strong>SAV</strong> 1957, s. 281.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!