annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

nasticizmu sa stali hora Athos, Olymp a Meteory. V Byzancii zohrávali kláštory
nezastupiteľnú úlohu. Boli strediskami nielen duchovného života, ale aj
centrami kultúry, písomníctva, vzdelania. 4
Na kresťanskom Východe sa kláštory začali budovať ešte pred vybudovaním
Konštantínopola. Veľký progres však nastal za vlády Konštantína Veľkého a jeho
matky Heleny. V roku 337 bolo v samotnom hlavnom meste už 15 kláštorov.
Počas vlády Theodosie Veľkej bol vybudovaný kláštor akimitov, tzv. – nespiacich.
Tento kláštor bol medzi Byzantíncami veľmi obľúbený, pretože kedykoľvek
ho navštívili, vždy prebiehala bohoslužba, dňom i nocou, neustále. Za panovania
imperátora Leva Veľkého (457 – 474) bol v Konštantínopole postavený
ďalší významný kláštor Studitos. Studitský kláštor sa stal svedomím morálneho
života v hlavnom meste ríše. Predstavení kláštora sa nebáli verejne vystupovať
proti morálnym pokleskom cisárskeho dvora i samotného cisára. Postupne sa
spomínaný kláštor stal vplyvnou inštitúciou v celej ríši. V roku 518 bolo v Konštantínopole
okolo 54 kláštorov. Za zlatý vek budovania kláštorov v Byzancii je
považované obdobie vlády imperátora Justiniána. Za panovania tohto panovníka
boli postavené mnohé významné kláštory. V polovici 6. storočia bolo v hlavnom
meste 80 kláštorov. Špecifikom kláštornej štruktúry Byzancie boli aj kláštory
výlučne národné. V dejinách Byzancie tak môžeme zaznamenať sýrske, rímske
i arménske kláštory. Okrem národných kláštorov existovali o Byzancii aj iné
typy kláštorov, napríklad cisárske, stauropigiálne, ktoré boli vyňaté spod právomoci
diecéznych biskupov a podliehali priamo patriarchovi. 5
Vidíme teda, že neodmysliteľnou súčasťou byzantskej spoločnosti bola
inštitúcia kláštorov. Kláštory patrili nielen do náboženskej štruktúry, ale i do
štátneho a kultúrneho systému Byzancie. Kláštory boli v Byzancii aj centrami
sociálnej a charitatívnej činnosti. Slúžili ako záchytné strediská pre tých najbiednejších,
ktorí boli odkázaní na pomoc iných.
Byzantské misie a ich vplyv na formovanie európskej kultúry
V súčasnosti je dôležitá otázka vplyvu byzantského kultúrneho dedičstva
na európsku kultúru, hlavne v období európskeho humanizmu a renesancie. Je
potrebné uviesť, že byzantská kultúra dala antickému dedičstvu nový náboj.
Jeho pozitívne hodnoty dokázala pretransformovať a využiť pri aktualizácii
kresťanstva. Európsky humanizmus a renesančné hnutie mohli naplno využiť
pozitívny vklad byzantskej kultúry, ktorý im plne vyhovoval. Z tohto dôvodu
by bolo mylné, keby sme európsky humanizmus a renesanciu vnímali ako pro-
4 Provatakis, Theoharis Mich.: Meteora, dejiny klášterů a mnišství. Athény 2002, s. 18-19.
5 Haviernik, Pavol: Počiatky mníšstva, Byzantský monasticizmus. In: Rehole a kláštory. Zost.:
Kožiak, Rastislav, Múcska, Vincent. Banská Bystrica; Bratislava, 2002, s. 7-27.
12