annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Všetci sú totiž predstaviteľmi kresťanskej kultúry, všetci sú súčasníkmi
jedného obdobia, epochy prelomu v dejinách. Končí sa éra stredoveku, a tak sa
ako vždy, tak i teraz v ťažkostiach rodí nový svet, nová civilizácia. Od kresťanstva
sa očakávalo nové zásadné stanovisko o svete, kultúre a hlavne o človeku.
Ako vo všetkých zlomových okamihoch histórie aj teraz bola otázka o človeku
vyzdvihnutá so všetkou presvedčivosťou. A samozrejme s netrpezlivosťou sa
očakávali odpovede na antropologické otázky, medzi ktorými dominoval problém
perspektívy novej, na tú dobu „modernej“ civilizácie.
Sme svedkami toho, že každý z nich, síce odlišne od ostatných, odpovedá
na aktuálne otázky doby. Dante to robí v Božskej komédii, Tomáš Akvinský
v Summach, Palama v Triadach a Eckhart vo svojich listoch. Ukázať však človeku
nádej do budúcnosti bolo v tom období veľmi zložité, pretože doba, v ktorej
žili, nebola jednoduchá.
Ak hovoríme o palamizme a o kultúrnom rozvoji Byzancie tej doby, nebolo
by správne skúmať túto otázku mimo kontextu európskeho kultúrneho dedičstva.
Nebolo by správne a ani objektívne oddeľovať svet Byzancie od ostatného
kultúrneho sveta, hoci je značne odlišný. Je pravdou, že Byzancia vďaka
svojmu vnútornému súladu stojí akosi mimo západoeurópskej kultúry. Túto
osobitosť však netreba prezentovať ako neprekonateľnú prekážku. V dejinách
stredoveku totiž v oblasti hľadania duchovných hodnôt nie sú odlišnosti medzi
Byzanciou a západnou Európou. Naopak, existuje medzi nimi veľmi tesné
spojenie. Netreba zabúdať na to, že v minulosti bola Východorímska ríša – Byzancia
súčasťou rímskej civilizácie a cítila sa byť jej pokračovateľkou. Preto je
úplne normálnym javom, že napriek ťažkostiam a uzavretosti riešila kultúra,
niekedy aj paralelne, tie isté otázky ľudskej existencie.
Keď máme takýto pohľad, potom môžeme so všetkou zodpovednosťou prijať
názor o vzájomnom ovplyvňovaní sa kultúr Západ – Východ.
Sťažené podmienky v hospodárskych vzťahoch neznamenali prerušenie
kontaktov. Krajiny západnej Európy, zvlášť talianskych miest (Benátky a Janov),
dominovali obchodu v stredozemnej námornej lokalite. Táto skutočnosť
svedčí o tom, že medzi západnou Európou a Byzanciou neexistovala neprekonateľná
priepasť, ale že tieto dva svety sa v stredoveku kultúrne i hospodársky
stretávali. Na túto skutočnosť netreba zabúdať. Platí to aj napriek rozdielom,
ku ktorým došlo medzi Západom a Východom v priebehu dejín. Západ a Východ
vzájomne komunikovali, a preto dochádzalo aj k priamemu vzájomnému
ovplyvňovaniu.
V Európe sa vytvorila situácia, v ktorej vznikla pôda na to, aby si Byzancia
ľahko osvojovala plody aj európskej kultúry. Išlo hlavne o filozofiu a teológiu.
Vplyv západnej filozofie a teológie na byzantskú kultúru bol zjavný. Prejavil sa
predovšetkým v diele významného predstaviteľa byzantského humanizmu Michaila
Psellosa, Demetriosa Kydonesa a ďalších. Súčasne však vidíme spätnú
16