annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

a preto v nich absentuje širší kontext. Kyprian Kern, ktorý sa venoval štúdiu
diela Gregora Palamu, uviedol, že dodnes je jeho život a dielo málo preštudované,
a preto ani neexistuje práca, v ktorej by bolo podané komplexné hodnotenie
prínosu palamizmu pre európske kultúrne dedičstvo.
Byzancia v období obnovy a pádu (1204 – 1453)
Posledné obdobie dejín Byzancie, obdobie obnovy a pádu (1204 – 1453) sa
začína založením Latinského cisárstva, ktoré rozdelilo územie ríše na latinské
a postbyzantské štátne útvary. V tejto situácii sa medzi Byzantíncami, napriek
ich partikularizmu, rodí zjednocujúca myšlienka – znovu obnoviť Konštantínopol,
ako hlavné mesto impéria. Tri postbyzantské štáty, vedené nicejským
cisárom, realizovali túto myšlienku v roku 1261. Dynastia Palaiologovcov, ktorá
síce nastúpila na obnovený cisársky trón v Konštantínopole, už nikdy nezabránila
úpadku a postupnej agónii ríše.
Na Balkáne zosilnel na úkor Byzancie srbský a bulharský štátny útvar. Hromadný
presun byzantskej armády z východu na západ úplne uvoľnil východnú
hranicu. V tejto dobe „pronia“ stratili svoj vojenský význam, pretože do feudálneho
systému Byzancie bol zavedený dedičný princíp. Novodobí byzantskí
feudáli utláčali a postupne likvidovali samostatne hospodáriacich slobodných
roľníkov. V dôsledku týchto skutočností došlo k vyľudneniu celých oblastí vo
východnej časti ríše. Citeľne bola obmedzená poľnohospodárska výroba, čo
znamenalo hospodársky úpadok štátu. Obmedzila sa bojaschopnosť armády.
Feudálni vládcovia nielenže neodvádzali dane do centrálnej štátnej pokladnice,
ale vyhýbali sa aj vojenským povinnostiam. Preto osmanskí Turci veľmi ľahko
obsadili východné územia ríše. Pomohli im k tomu aj vnútorné konflikty. Súperiace
strany sa na Osmanov obracali o pomoc, avšak ich vstup na byzantské
územie už nebol dočasný, ale trvalý, a tak samotní Byzantínci umožňovali osmanským
Turkom ľahký postup na ich územie.
Úspechom sa neskončil ani pokus Jána Kantakuzena, ktorý sa snažil obnoviť
námornú a obchodnú silu impéria zrušením námorných výsad Benátčanov
a Janovčanov. Táto iniciatíva prišla podľa niektorých bádateľov neskoro.
Koncom 14. storočia musel byzantský cisár vykúpiť mier od tureckého sultána
nielen peniazmi, ale dokonca bol povinný poskytovať mu vojenskú pomoc.
Dynastia Palaiologovcov sa snažila agóniu impéria zastaviť myšlienkou
unionizmu. Pokusy o obnovenie kresťanskej jednoty sa však nezrealizovali.
Preto osmanským Turkom už nič nestálo v ceste, aby sa zmocnili hlavného
mesta Byzancie a Konštantínopol nielen premenovali, ale aj prebudovali na Istanbul.
Zlomovým medzníkom v dejinách Byzancie i Európy sa stal rok 1453,
kedy Konštantínopol dobyli osmanskí Turci a už im nič nebránilo postupovať
na európske územie. Dostali sa až k Viedni, kde sa v roku 1683 odohrala roz-
14