annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

žívali na zosmiešňovanie mníchov a nazývali ich „pozerajúcich sa na pupok“,
akoby verili, že duša človeka má svoje centrum v pupku.
Byzantský mysticizmus je v mnohom zhodný s ostatnými mystickými systémami
rôznych filozofických a náboženských doktrín. Línia Pseudo-Dionýza
je svojím obsahom veľmi blízka mystickej doktríne novoplatonika Plotina.
Plotinos tak ako byzantskí palamisti hovoril o oslovení Svetlom: „Je potrebné
veriť, že duša vtedy vidí Boha, keď ju neočakávane osvetlí Svetlo, pretože toto
Svetlo vychádza od Neho a je Ním samým. Duša nemá Svetlo keď Boh nie je
prítomný. Len Bohom osvetlená duša človeka má to čo hľadala.“ 20
Plotinos, aj keď nie priamo, ale prostredníctvom Pseudo-Dionýza, ovplyvnil
Gregora Palamu. Plotina preto môžeme považovať za jedného z jeho predchodcov.
Podľa slov samotného Palamu jeho učiteľmi boli: Niceforos Samotár, Theoliptos
Filadelfský, Nil, zakladateľ grottaferatského kláštora v Itálii, Eliáš Spiliotis.
Osobitne silný vplyv na myslenie Palamu mal Symeon Nový Teológ a Niceforos
Stifatas. Pritom treba uviesť aj Jána Klimakosa, Hesychia, Philothea
Sinajského a mnohých iných.
Nakoľko palamisti o svojich mystických skúsenostiach mlčali, mnohí ich
neprávom obviňovali z rôznych pre kresťanstvo neprijateľných praktík. Významní
byzantskí humanisti Niceforos Grigoras a Demetrios Kydones obviňovali
palamistov z mesalianizmu. 21 Izák zo Sýrie vo svojom 55. slove uvádza, že
zakladateľom tohto učenia bol istý Malpa, ktorý pochádzal z Edessy. 22
Práve takéto útoky stúpencov racionalistického aristotelizmu viedli Palamu
k tomu, aby sa postavil na obranu byzantského monasticizmu, ktorý v mlčanlivosti
praktizoval asketický mysticizmus. Palama zodpovedajúcimi argumentmi
obhajoval bohatú mystickú tradíciu byzantského asketizmu a kláštorného
života.
Spor mal však v skutočnosti omnoho širšiu dimenziu. Týmto výlučne byzantským
problémom sa vtedy riešil vzťah celého východného kresťanstva
a odlišností kresťanského Západu. V danom spore sa Palama prejavil ako dôstojný
reprezentant a zástanca byzantského mysticizmu, ktorý je v dejinách prezentovaný
ako palamizmus. V podstate však išlo o obranu východného mysticizmu,
nielen byzantského, pretože byzantský mysticizmus bol vtedy kompatibilný
s mysticizmom celého kresťanského Východu.
20 Plotín: Enneady, V., 3, 17. edit. Les Belles Lettres. Paris 1931, s. 73.
21 Pôvod tejto herézy bol v Sýrii. Mesaliani tvrdili, že iba v nich sa usídlil Svätý Duch, a preto
sa navždy oslobodili od utrpenia a pociťovali v sebe iba prítomnosť Svätého Ducha. Mesaliani
vyhlasovali, že telesným zrakom vidia samotné Božstvo.
22 Izák, Sýrsky: Slova. Sergijev Posad 1911, s. 272.
22