annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

dvore, Pierre Dubois z Coutances, v mnohých traktátoch neúnavne hlásal túto
myšlienku, pričom rozpracoval plány na vybudovanie francúzskej ríše v Európe
s vazalským, avšak francúzskym cisárstvom v Konštantínopole. Šikovne
pritom vedel využiť stále aktuálne heslo križiackeho úsilia spojeného kresťanstva
o znovudobytie Svätej zeme ako zámienku pre kapetovskú rozpínavosť. 4
Brat záhadného kráľa Filipa IV. Pekného Karol Valois mal vtrhnúť s veľkým
vojskom do Itálie, obsadiť Sicíliu a získajúc ruku Kataríny Courtenai, dobyť
Palaiológovskú dŕžavu. Zhromaždené sily vo Francúzsku čakali na možnosť
vyraziť, pričom začala doba rýchlych vpádov Francúzov do susedného Talianska.
Pápež Bonifác VIII. sa napriek tradíciám kúrie, nepripúšťajúcim príliš
silnú svetskú moc, stal zapáleným prívržencom tohto plánu. A Karol si Katarínu
v roku 1301 predsa len zobral. Avšak neschopný vážnejšieho činu utrpel
vojenský neúspech. Všetko sa to nakoniec skončilo neľútostným sporom medzi
pápežom Bonifácom VIII. a francúzskym dvorom, ktorý dva roky po Bonifácovej
smrti v roku 1303 viedol k vzniku dvojpápežstva a neskôr, od roku 1409,
až trojpápežstva (Rím, Avignon, Pisa).
Byzantínci sa vzniknutú situáciu síce pokúšali využiť, avšak ich úsilie sa
ukázalo ako málo efektívne. V 14. storočí pokračovala napriek spomínaným
sporom na Západe politická skaza Byzancie. A situácia sa mala ešte zhoršiť
v nasledujúcom storočí. Cisárske územie sa čoskoro zúžilo na Carihrad a niekoľko
malých miest, roztrúsených po marmarskom pobreží Trákie a Čierneho
mora až po Mesembriu na severe, Thesaloniky s predmestiami, niekoľko
malých ostrovov a Peloponéz, kde morejskí despoti dosiahli zopár nepatrných
úspechov a dobyli späť niektoré územia, ktoré im predtým zabrali Frankovia,
ako Byzantínci nazývali západných kresťanov. Niekoľko latinských panstiev
a kolónií až doposiaľ prežívalo v Grécku a na gréckych ostrovoch. Florentskí
vojvodcovia vládli v Aténach a veronské kniežatá v Egejskom archipelagu.
Všetky ostatné územia obsadili Turci.
Irónia dejín chcela, že toto obdobie politického úpadku sprevádzal oveľa
živší a tvorivejší kultúrny život, než aký kedy byzantské dejiny poznali. Umelecky
a intelektuálne bola doba Palaiológovcov jednoducho skvelá. Carihradskú
univerzitu koncom 13. storočia obnovil veľký minister Teodor Metochit
(1260/1 – 1332), muž jemného vkusu a hlbokých znalostí. Práve tento polyhistor,
niektorými považovaný za predchodcu renesančného humanizmu, inšpiroval
nasledujúcu významnú generáciu učencov. Popredné intelektuálne postavy
14. storočia, muži ako historik Nikeforos Gregoras, teológ Gregorios Palamas,
4 Pozri Dějiny lidstva od pravěku k dnešku. Středověk vrcholný a stárnoucí, část první, Praha
1942, s. 455. F.I. Uspenskij, Istorija Vizantiji, Moskva 2002, Tom V., s. 296-364.
34