annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Spomínané dôvody vedú mnohých k tvrdeniu, že počiatok hesychazmu (palamizmu)
je treba hľadať na hore Sinaj. Antipalamisti považovali za zakladateľa
hesychazmu na hore Athos Gregora Sinajského, askétu žijúceho v 14. storočí.
Takisto sa aj západní bádatelia rozchádzajú v pohľade na túto otázku. Pravdou
však je, že askéti a mnísi nikdy nepatrili medzi novátorov kresťanskej
viery. Vždy boli tými, ktorí vyznávali tradičné hodnoty. Faktom je, že hesychazmus
jestvoval na Athose už dávno. Askéti tu v mlčaní realizovali svoj
duchovný zápas a nikto o ich spôsobe života nevedel. Preto ani nikoho svojím
konaním nepohoršovali. Objavil ich až kalabrijský mních Barlaam a byzantská
cirkev, ktorá bola citlivá k všetkému a na túto záležitosť reagovala koncilovými
riešeniami. Vieroučné Tomosy 27 z roku 1341 a nasledujúcich rokov sú svedectvom
toho, aké silné bolo koncilové vedomie v byzantskej cirkvi.
Čo povedať na záver
Vďaka palamizmu prestal byť byzantský mysticizmus doktrínou, ktorá
opakuje, akou bola od 9. storočia. Gregor Palama, ktorý sa narodil roku 1296,
bol po dvadsiatich rokoch strávených v kláštore na hore Athos ustanovený za
arcibiskupa v Thesalonikách. Vo svojom hlavnom diele Triady rozvíja tradíciu
egyptských mníchov, ktorí perspektívu ľudského bytia videli v eschatologickej
budúcnosti, pričom základom tejto perspektívy je pozemský život človeka.
Palamas sa podľa tvrdenia Mircea Eliade vracal k biblickej tradícii a svojím
dielom vyvolal nielen obnovu liturgického života, ale fascinoval aj byzantskú
inteligenciu. 28 Palamizmus „naštartoval“ rozvoj byzantskej ikonografie a kultúry
vôbec. Paradoxom celého procesu je, že prebieha v období, kedy Byzancia
ako veľmoc smeruje k svojmu zániku.
Palamizmus sa z Byzancie veľmi rýchlo rozšíril po východnej Európe, a tak
na mnohé storočia ovplyvnil mystickú i kultúrnu tradíciu národov, žijúcich
v tomto geopolitickom priestore.
Autor:
Prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc.
Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta
Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov
belejkan@unipo.sk
27 Tomos je oficiálny vieroučný koncilový dokument, ktorý bol svojím obsahom záväzný pre
celú byzantskú cirkev.
28 Porovnaj: Eliade, Mircea: Dejiny náboženských predstáv a ideí /III. Bratislava, 1997, s. 182-
183.
24