annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Vysvetlenie podstaty rodov a vidov je učením o univerzáliách. Ide o problematiku,
ku ktorej sa neustále vracia filozofické bádanie. Na prvý pohľad sa
tento problém týka iba psychológie a logiky, avšak svojou podstatou dominuje
v celom filozofickom myslení, pretože nejestvuje otázka o bytí človeka, ktorá
by v sebe nezahŕňala tento problém. Ide totiž o to, či všetko viditeľné je kombináciou
nášho rozumu alebo má svoj základ v reálnom svete. Každá ontologická
alebo psychologická doktrína sa musí nevyhnutne vysporiadať s otázkou
o univerzáliách.
Netrváme na tom, že tento spor má svoj pôvod v byzantských filozofických
doktrínach, iba uvádzame, že ten istý problém dominoval v Byzancii v 11. až 13.
storočí. Koncom 11. storočia totiž byzantskí učenci Ján Italos a Nil Evstratios,
hoci riešia teologické otázky, vedú konkrétne spory o dogmu o Svätej Trojici,
vtelení Krista a jeho uctievaní, v diskusiách používajú scholastickú argumentáciu.
Evstratiove Traktáty riešia uvedené otázky z pohľadu rodov a vidov, tzn.
z aspektu univerzálií. Táto konkrétna skutočnosť svedčí o tom, že aj v Byzancii
sa teologické problémy rozpracovávali na filozofickom základe. Evstratios
pri riešení tejto otázky stojí na pozícii „reálnych univerzálií“. Preto aj z tohto
dôvodu si táto otázka zasluhuje hlbokú kultúrnu vážnosť a vyzýva na potrebu
pozorného štúdia doposiaľ opovrhovaných materiálov byzantskej filozofie. 14
Aj v spore o Eucharistii, ktorý vznikol medzi Sotirichom Pantevgenom
a Nikolasom Methonským, išlo v podstate o konflikt medzi nominalistami
a realistami. Sotirichos obhajoval svoju pozíciu, odvolávajúc sa na Platóna
a Aristotela.
Aj tieto spory svedčia podľa názoru Uspenského o tom, že byzantský klérus
bol filozoficky patrične vzdelaný. 15
Vidíme teda, že v stredoveku neexistovala kardinálna priepasť medzi západoeurópskou
vzdelanosťou a byzantským kultúrnym fondom. Spoločné záujmy
inšpirovali vzdelancov Východu a Západu k hľadaniu odpovedí na aktuálne
otázky doby, aby sa tak pričinili o smerovanie vývoja k lepšej perspektíve.
Pri všetkých podobných úvahách v našom vedomí stále rezonuje téma
o priamom vplyve byzantskej filozofie na európske myslenie. Je prirodzené, že
Západ získaval pre svoju filozofiu inšpirácie z Východu. Zabudnutie gréckeho
jazyka spôsobovalo, že sa diela klasických filozofov stali pre učencov Západu
nedostupné. Logiku Aristotela poznali na Západe nie skôr ako v druhej polovici
12. storočia. V tomto období mali Byzantínci už aj komentáre k jeho spisom.
Záujem západného kultúrneho prostredia vzbudila i otázka o vplyve Michaela
Psellosa na západné filozofické myslenie. Známy bavorský historik
Carl von Prantl vo svojich Dejinách logiky prišiel k záveru, ktorý dodnes nikto
14 Pozri: De Libera, Alain: Ibidem, s. 47.
15 Uspenský, F. I.: Ibidem, s. 222-223.
18