cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

More documents

Recommendations

Info

S V E T F I N A N C I Í Jednou z v˘znamn˘ch medzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰titúcií, ktorá napomáhala podporou mnoh˘ch projektov k prechodu slovenského hospodárstva na trhovo orientovanú ekonomiku je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). EBOR je medzinárodná finanãná in‰titúcia so sídlom v Lond˘ne, ktorá vznikla na základe Zmluvy o zaloÏení EBOR podpísanej v ParíÏi 29. mája 1990. Jej cieºom je podpora transformácie krajín strednej a v˘chodnej Európy a b˘valého Sovietskeho zväzu hlásiacich sa k demokracii a pluralizmu na trhovo orientované ekonomiky. V súãasnosti EBOR formou poradenskej ãinnosti, poskytovaním pôÏiãiek, kapitálov˘m vstupom a garanciami podporuje konkurenãnú a súkromnú hospodársku ãinnosÈ v 27 krajinách strednej Európy a Pobaltia, juÏnej a v˘chodnej Európy a Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov. ZdruÏuje 60 ãlensk˘ch krajín (vrátane 27 recipientsk˘ch), samostatn˘ vklad má Európske spoloãenstvo a Európska investiãná banka. Celková v˘‰ka upísaného kapitálu EBOR po odsúhlasenom zdvojnásobení v roku 1996 predstavuje 20 mld. eur (z toho 5 mld. eur predstavuje splaten˘ kapitál a zvy‰n˘ch 15 mld. eur je splatn˘ch na poÏiadanie). Slovenská republika je ãlenom EBOR od roku 1993. Celková v˘‰ka upísaného kapitálu SR je 85,34 mil. eur, z ktor˘ch 22,4 mil. eur predstavuje v˘‰ku splateného vkladu a zvy‰nú ãasÈ tvorí kapitál na poÏiadanie. Slovenská republika vlastní na základe v˘‰ky upísaného kapitálu 8534 akcií EBOR. Od roku 1991 podpísala EBOR na Slovensku 41 konkrétnych projektov v celkovej hodnote presahujúcej 3,3 mld. eur, v ktor˘ch predstavovala angaÏovanosÈ EBOR viac ako 1 mld. eur. Z tejto sumy smerovalo 91 % do súkromného sektora. Po na‰om vstupe do EÚ sa postavenie a úlohy EBOR na Slovensku v˘razne zmenili a aj keì naìalej zostáva u nás pôsobiÈ, plánuje svoje aktivity presunúÈ do nov˘ch oblastí. Zaujímalo nás do ktor˘ch, a tak sme poÏiadali o rozhovor riaditeºa rezidenãnej kancelárie EBOR na Slovensku Alexandra AUBOECKA, s ktor˘m, keìÏe u nás pôsobí uÏ piaty rok, sme krátko rekapitulovali aj doteraj‰iu ãinnosÈ kancelárie. EBOR ponúka neobmedzené mnoÏstvo peÀazí Áno, isté obdobie sme boli spoluvlastníkmi Slovenskej sporiteºne i VÚB a dodnes sme akcionármi Unibanky. Ale tieÏ ste spoluakcionármi in˘ch spoloãností... Máte pravdu, a v tejto súvislosti hodno azda spomenúÈ producenta hliníka – spoloãnosÈ Slovalco v èiari nad Hronom, ktorú povaÏujeme za jednu z na‰ich najúspe‰nej‰ích investícií na Slovensku vo v˘robnom segmente, ale aj na‰u úãasÈ v poisÈovni Allianz ãi v Západoslovenskej energetike. Investície EBOR vo v˘‰ke jednej miliardy eur je úctyhodná suma. Do ak˘ch oblastí smerovali tieto finanãné prostriedky Spolufinancovali sme konkrétne hospodárske projekty s podnikateºmi, bankami, lízingov˘mi spoloãnosÈami, súkromn˘mi investiãn˘mi fondmi a podobne. V prv˘ch rokoch ná‰ho pôsobenia na Slovensku sme ako jednu z na‰ich priorít videli angaÏovaÈ sa pri budovaní bankového sektora, ktor˘ je jedn˘m z rozhodujúcich predpokladov fungovania trhovej ekonomiky, ão je vlastne na‰ím hlavn˘m poslaním. EBOR dokonca mala v niektor˘ch bankách kapitálovú spoluúãasÈ... V ostatn˘ch rokoch ste v‰ak popri investovaní do veºk˘ch podnikov v˘razne podporovali malé a stredné podnikanie... Áno, do rozvoja tejto oblasti sme dali nielen financie, ale aj veºmi veºa energie. KeìÏe na‰a kancelária nie je personálne ani priestorovo vybavená na poskytovanie úverov tak aby mohla v tomto smere nahradiÈ bankové in‰titúcie, smerovali sme finanãnú pomoc malému a strednému podnikaniu cez bankové úverové linky. Vstupom Slovenskej republiky do únie v‰ak tieto aktivity pravdepodobne skonãili... Tak ako vravíte. Berieme do úvahy, Ïe na Slovensku je uÏ veºmi dobre rozvinut˘ ban- 23
S V E T F I N A N C I Í kov˘ sektor, ktor˘ aj vìaka tomu, Ïe 90 bánk je vo vlastníctve zahraniãn˘ch strategick˘ch investorov, vykazuje vysokú stabilitu a zabezpeãuje pre potreby trhu a podnikania dostatok voºn˘ch finanãn˘ch prostriedkov na úvery. Aj konkurenãné prostredie vo finanãnom sektore sa veºmi dobre rozvinulo a dostupnosÈ a v˘hodnosÈ úverov pre podnikateºské subjekty na Slovensku je porovnateºná, povedal by so, Ïe dokonca lep‰ia, ako napríklad v Rakúsku, ale i in˘ch krajinách pôvodnej pätnástky. TakÏe nechcete konkurovaÈ bankám... To je jeden z na‰ich princípov – nekonkurovaÈ nielen bankovému sektoru, ale ani in˘m. Nebudeme preto ìalej poskytovaÈ úvery. Kam teda mienite orientovaÈ vá‰ kapitál v blízkej budúcnosti Oblastí, kde vidíme potrebu a efektivitu investícií z na‰ej strany je viac. Predov‰etk˘m mienime podporovaÈ súkromné investiãné fondy, radi by sme sa angaÏovali v oblasti dopravy – najmä pri privatizácii letísk a Ïeleznice a znaãné moÏnosti vnímame aj v energetike. Za zaujímavú oblasÈ povaÏujem podporu nov˘ch lokálnych projektov, napríklad v oblasti cestovného ruchu... V súãasnosti máme rozpracovan˘ veºk˘ projekt a rokujeme s kompetentn˘mi in‰titúciami o podpore efektívnych energetick˘ch projektov, ktoré by formou úverov˘ch liniek prostredníctvom bánk umoÏnili mal˘m a stredn˘m podnikom, ale aj spoloãnostiam vlastníkov bytov energeticko-úsporné investície, napríklad v˘menu vykurovacích telies, zatepºovanie objektov a podobne. To je akiste zaujímavá aktivita. Máte v „talóne“ ìal‰ie „bonbóniky“, ktoré by mohli byÈ pre slovenské podnikateºské subjekty in‰pirujúce Áno, máme. Vzhºadom na stabilitu slovenského podnikateºského prostredia moÏno v krátkej budúcnosti oãakávaÈ – podobne ako je to napríklad v Slovinsku – v˘raznej‰iu expanziu slovensk˘ch firiem do zahraniãia – myslím najmä na zakladanie spoloãn˘ch podnikov... V hociktorej krajine Nie, regionálna expanzia slovensk˘ch firiem, ktorú môÏeme podporiÈ, musí smerovaÈ do európskych krajín b˘valého v˘chodného 24 bloku. Teda do úvahy pripadajú predov‰etk˘m Rusko, Ukrajina a juhov˘chodná Európa. Myslíme si, Ïe slovenské firmy tu majú veºké predpoklady uspieÈ a my budeme radi pri tom. Jednou z nev˘hod EBOR je skutoãnosÈ, Ïe v˘‰ka vá‰ho vkladu je limitovaná minimálnou sumou 4 aÏ 5 milionov eur, t˘m sú pre vás aktuálne len veºmi veºké projektyak berieme do úvahy, Ïe majetková spoluúãasÈ EBOR zvyãajne nepresahuje 30-33 percent.... Naozaj je to jedno z na‰ich obmedzení... âím ho kompenzujete, aby ste vlastne v porovnaní s komerãn˘mi bankami boli pre potenciálnu klientelu zaujímaví Myslím, Ïe v tejto súvislosti treba spomenúÈ tri podmienky, ktoré musí spæÀaÈ kaÏd˘ projekt. Na prv˘ pohºad síce vyzerajú ako ìal- ‰ie obmedzenia, ale ak sa nad nimi zamyslíte, pochopíte, Ïe sú zároveÀ v˘hodou pre klienta. Po prvé, nerobíme kompromisy, ão sa t˘ka rizika a nejdeme do projektov, ktoré vykazujú vysokú mieru neistoty a rizika. Po druhé – v porovnaní s bankami – prinesieme „na stôl“ ãosi viac neÏ ony a po tretie – projekt musí maÈ vplyv na transformáciu ekonomiky smerom na trhové hospodárstvo. âo napríklad je to naviac, ão ponúkate Zvyãajne uÏ pri rokovaniach o ‰truktúre projektu ponúkame také plnenie, ktoré iní ponúknuÈ nemôÏu. Napríklad vlastn˘ kapitál a spoluúãasÈ na podnikaní, alebo úverové linky... Banka vám do podnikania nevstúpi ako akcionár, my túto moÏnosÈ ponúkame a z príkladov, ktoré som uvádzal na zaãiatku rozhovoru, vidíte, Ïe táto forma je zaujímavá aj pre veºké medzinárodné spoloãnosti. Chápem, Ïe pre banku je jednoduch‰ie poskytnúÈ úver a nebraÈ si na plecia ìal‰ie starosti s podnikaním – najmä v pozícii minoritného akcionára. Ako viete z takejto pozície ovplyvÀovaÈ chod firmy, resp. z nej vystúpiÈ Máme zástupcov v správnych a dozorn˘ch radách, ktorí majú moÏnosÈ nielen hájiÈ na‰e záujmy, ale v prvom rade záujmy prospe‰né tomu konkrétnemu podniku. Iste, nie je jednoduché predaÈ povedzme 30-percentn˘ podiel vo firme a je malá ‰anca nájsÈ niekoho „zvonka“. Preto sa spravidla dopredu uzavrie zmluva s majoritn˘m akcionárom, v ktorej sa zaviaÏe odkúpiÈ po piatich, ‰iestich rokoch ná‰ podiel za vopred stanovenú, alebo znalcom urãenú trhovú cenu. Aké objemy finanãn˘ch prostriedkov má EBOR vyãlenené pre slovensk˘ trh Dá sa povedaÈ, Ïe neobmedzené. Pravda- Ïe máme pribliÏn˘ odhad na nasledujúce roky, ale v tomto smere sme veºmi flexibilní a pokiaº nám trh ponúkne zaujímavé projekty, budeme radi, ak môÏeme investovaÈ ão najviac. Pripravil: Peter Vámosi
Page 1 and 2: CXXVIII. ČÍSLO 2005 Parlamentný
Page 3 and 4: E D I T O R I A L Slovenská spolo
Page 5 and 6: V L Á D A S R premietol do vy‰
Page 7 and 8: V L Á D A S R Vladimil Podstránsk
Page 9 and 10: Z A H R A N I â N É I N V E S T
Page 11 and 12: N Á R O D N Á R A D A S R naké,
Page 13 and 14: N Á R O D N Á R A D A S R nej‰
Page 15 and 16: S V E T F I N A N C I Í Slovenská
Page 17 and 18: N Á R O D N Á B A N K A S L O V E
Page 19 and 20: S L O V E N S K O - R A K Ú S K A
Page 21: S L O V E N S K O - R A K Ú S K A
Page 25 and 26: T E L E K O M U N I K A â N ¯ T R
Page 27 and 28: T E L E K O M U N I K A â N ¯ T R
Page 29 and 30: MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔ·T A TELE
Page 31 and 32: A S O C I Á C I A T E L E K O M U
Page 33 and 34: T E L E K O M U N I K A â N ¯ Ú
Page 35 and 36: N Á R O D N Á R A D A S R sociál
Page 37 and 38: S L O V E N S K É Z D R A V O T N
Page 39 and 40: L E T E C K Á D O P R A V A DÀa 2
Page 41 and 42: MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔ·T A TELE
Page 43 and 44: S V E T F I N A N C I Í Niekoºko
Page 45 and 46: K U L T Ú R A Robert HROMEC NARODI
Page 47 and 48: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom O l
Page 49 and 50: D I A L Ó G Y O A & E W by to bol
Page 51 and 52: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 59 and 60: E U R Ó P S K A Ú N I A Poslanci
Page 61 and 62: GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANI
Page 63 and 64: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 65 and 66: S U P E R M O N I T O R hu t˘chto
Page 67 and 68: S U P E R M O N I T O R torít pre
Page 69 and 70: S U P E R M O N I T O R n˘, ale le
Page 71: S U P E R M O N I T O R tak s nejak

cxxviii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia