cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

CXXVIII. ČÍSLO 2005 

Parlamentný 

Kuriér 

ČASOPIS 

NÁRODNEJ 

RADY 

SLOVENSKEJ 

REPUBLIKY 

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CXXVIII. ãíslo 2005 

PARLAMENTN¯ KURIÉR 

ãasopis Národnej rady 

Slovenskej republiky 

Mesaãník, roãník XIII 

Vydavateº: 

Slovenská národná reklamná 

a propagaãná agentúra, s.r.o. 

v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SR 

Adresa redakcie: 

Bôrik 

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. 

Tel./fax: 02/54 414 546 

e-mail: parkur@nextra.sk 

madar@nextra.sk 

applestudio@stonline.sk (pre foto) 

http://www.parlamentnykurier.sk 

Registrované MK SR ã. 837/93 

ISSN 1335–0307 

·éfredaktor: 

Zástupca ‰éfredaktora: 

Redakcia: 

Redakãn˘ kruh: 

Franti‰ek Nagy 

Ernest Weidler 

Peter Vámosi 

Peter Gregu‰ 

Marta Toma‰oviãová 

Peter Zemaník 

Gyula Bárdos 

Ferdinand Devínsky 

Ivan Hopta 

Ján Kovarãík 

ªubomír Lintner 

Peter Muránsky 

Vojtech Tkáã 

Boris Zala 

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová 

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy 

Asistentka riaditeºa: 

Magdaléna Horáková 

02/54 414 546, 0903 766 995 

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 

Riaditeº pre obchod a marketing: 

Marián Reisel 

02/54 414 544, 0905 224 492 

Typo & lito: 

AppleStudio 

Tlaã: 

WELTPRINT, Bratislava 

Grafická úprava: 

J. B. Design 

Fotografie: Rudolf Bihary, Oliver Andrasy 

archív redakcie 

Predplatné a objednávky na uverejnenie 

reklamy prijíma: 

Slovenská národná reklamná a propagaãná 

agentúra, s.r.o. 

po‰tov˘ prieãinok 

814 01 Bratislava 1 

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Sk 

âíslo úãtu 2629002985/1100 

DIâ SK2020399458 

Foto na titulnej strane: Rytina Uhorskej 

koruny zo zbierky Galérie mesta Bratislavy 

Zlatá a strieborná pamätná minca 

korunovácie Leopolda I. 

OBSAH 

Editorial 

Slovenská spoloãnosÈ na jednu nohu kríva (F. Nagy) 2 

Vláda SR 

Veda, v˘skum, vzdelanie – priority rozpoãtu (Rozhovor s I. Miklo‰om) 2 

Dane treba vnímaÈ v súvslostiach a vyváÏene (Rozhovor s V. Podstránskym) 6 

PokraãovaÈ vo zvy‰ovaní efektívnosti (Rozhovor s R. Zajacom) 37 

Zahraniãné investície 

Rozhodne medzinárodná arbitráÏ (Rozhovor s M. Juskom) 8 

Na vrchol nás priviedla profesionalita (Rozhovor s V. Mikom) 25 

ISAP – ideálne rie‰enie pre letiská v Bratislave a Ko‰iciach 42 

Národná rada SR 

Dimenzie najdôleÏitej‰ieho zákona roka (Rozhovor s P. Farkasom) 9 

KaÏd˘ po svojom (Rozhovor s J. Brockom a J. Dlhopolãekom) 11 

Dane a ão za ne (I. ·ulaj) 35 

Svet financií 

Nov˘ prístup pri vymáhaní pohºadávok sektora verejnej správy 14 

(Rozhovor s V. Va‰koviãom) 

Stredoeurópsky región má potenciál (Rozhovor s R. Ovesny-Straka) 18 

EBOR ponúka neobmedzené mnoÏstvo peÀazí (Rozhovor s A. Auboeckom) 23 

Niekoºko vybran˘ch informacií z bankového sektora (P. Vámosi) 44 

Národná banka Slovenska 

Trend rozpoãtu jasne smeruje k splneniu maastrichtsk˘ch kritérií 16 

(Rozhovor s I. ·ramkom) 

Slovensko-rakúska spolupráca 

Dobrí susedia sa poznajú (Rozhovor s M. Boldorfom) 19 

Dobr˘ obchod nepozná hranice (Rozhovor s K. Bekosom) 20 

Telekomunikaãn˘ trh 

V‰etko smeruje k zákazníkovi (Rozhovor s M. Majoro‰om) 26 

Alternatíva je vo vzduchu (Rozhovor s J. Králikom) 28 

Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR 

V˘zva telekomunikácií (Rozhovor s K. Vajdom) 29 

Civilné letectvo – ohliadnutie späÈ a plány do budúcnosti (Rozhovor s J. Brejom) 41 

Asociácia telekomunikaãn˘ch operátorov 

NechodiÈ s kro‰Àou na pleciach (Rozhovor s V. Ondroviãom) 31 

Telekomunikaãn˘ úrad 

âo nás neminie (Rozhovor s M. Luknárom) 33 

Slovenské zdravotníctvo 

Ako hodnotíte dopad reformy zdravotníctva na lekárnikov (J. Valjan) 38 

Letecká doprava 

Príãina úspechov je v na‰ej aktivite (Rozhovor s M. Kajanom) 40 

Kultúra 

Robert Hromec (E. Okruhlicová) 46 

Dialógy OA & EW 

JeÏi‰ by kupcov vyhnal z chrámu (Rozhovor s O. Andrásym) 48 

Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch Slovákov Úradu vlády SR 

Kalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo svete (ª. Bartalská) 51 

Slovenská pamätná tabuºa svätému Metodovi v nemeckom Elwangene (A. J. Lang) 62 

Slovenské národné slávnosti – vrcholná kultúrno-spoloãenská udalosÈ 62 

vojvodinsk˘ch Slovákov(A. J. Lang) 

Jáno‰íkov dukát opäÈ Ïiaril... (ª. ·i‰ák) 63 

Glosy – Poznámky – Eseje 

Kto je kto (D. âaploviã) 52 

Kauza Turecko: zráÏka slabosti a sily (D. Dani‰) 53 

V sluÏbe zmierenia (J. Filo) 54 

Masarykovská drobná práca (M. Kus˘) 55 

Do mesta stále ìalej (G. Rothmayerová) 56 

Slovensko ako vzor (G. MeseÏnikov) 57 

Na‰a pani uãiteºka pod sprchou (E. Weidler) 58 

Európska únia 

Ambiciózna stratégia EK na podporu zamestnanosti a rastu v EÚ (M. Toma‰oviãová) 60 

Politológia 

Argumenty za predãasné voºby (J. Sivák) 61 

Supermonitor 

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 64 

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L 

Slovenská spoloãnosÈ 

na jednu nohu kríva 

Politika a aj Ïivot rodiny sú vo veºkej miere 

otázkou primeraného zabezpeãenia finanãn˘ch 

prostriedkov na dobré fungovanie 

‰tátu i jeho jednotliv˘ch obãanov. Okolo 

tohto javu sa krúti veºmi mnoho verejne 

prezentovan˘ch reãí. Ale ako zdôrazÀuje v 

dne‰nom dialógu s kolegom Ernestom 

Weidlerom jeho pravideln˘ rozhovorov˘ 

partner, humorista Oliver Andrásy, v‰etko, 

aj spoloãnosÈ, aj rôzne in‰titúcie, aj kaÏd˘ 

ãlovek, musí stáÈ na dvoch nohách. Jedna je 

ekonomická a druhá morálna, kultúrna. Obe 

sú – podºa neho – rovnako potrebné, a len 

vtedy majú spoloãnosÈ, in‰titúcie a ºudia 

zdravú existenciu, keì nekrívajú, ale naopak, 

keì sú v rovnováhe. 

Staãí vziaÈ do úvahy jednoduchú rovnicu. 

Samozrejme, je veºmi dôleÏité, keì sa trvalo 

pozitívne rozvíja národné hospodárstvo. 

Keì je dobr˘ daÀov˘ systém – ako nedávno 

o tom hovoril v zaujímavom rozhovore 

pre denník Pravda minister financií Ivan 

Miklo‰. Keì sa roz‰iruje zamestnanosÈ, keì 

sú zdravé banky, keì je dosÈ peÀazí pre uãiteºov, 

na vybavenie ‰kôl, na modernizáciu 

v˘skumu, na zdravotnícku sluÏbu pre kaÏdého, 

kto ju potrebuje. Na Slovensku, pod- 

ºa v‰etkého, vo v‰etk˘ch ukazovateºoch e‰te 

stále v˘razne zaostávame za na‰imi partnermi 

v Európskej únii. Zdá sa, Ïe na vine je v 

prvom rade málo priazniv˘ historick˘ v˘voj 

ná‰ho ‰tátu. Ale asi to nie je úplná pravda. 

Je tu napríklad zdanlivo hypotetická otázka: 

Kde by dnes bola Slovenská republika 

v ekonomickej úrovni, keby sa od roku 

1989 v‰etky miliardy a miliardové majetky, 

ktoré malo Slovensko k dispozícii, boli pouÏili 

na ciele prospe‰né celému obyvateºstvu 

In˘mi slovami: Keby sa ãasÈ – zrejme 

dosÈ veºká ãasÈ – ‰tátnych peÀazí a majetkov 

nebola rozkotúºala a roztrúsila medzi podvodníkmi 

najrôznej‰ieho formátu Keby 

morálna úroveÀ slovensk˘ch politikov a 

ºudí na nich nadviazan˘ch bola vÏdy nespochybniteºná 

– a keby ani jednotlivé rozhodnutia, 

ba ani mnohé zákony neboli prijaté 

len v záujme nenásytn˘ch dravcov a egoistov 

Ako si v‰ak zaslúÏili mnohí prívrÏenci 

tej ãi onej strany v˘hody, ktoré získali 

Ako zveºadili sprivatizovan˘ ‰tátny majetok 

tí, ktorí sa k nemu dostali zväã‰a dosÈ ºahko, 

ak boli v úzkom kontakte s niektorou 

úspe‰nou politickou stranou Keì si rozanalyzujeme 

mnohé deje, ktoré sa odohrali za 

16 rokov, ºahko si spoãítame, Ïe dodrÏiavanie 

etick˘ch princípov v politike a v „priºahl˘ch“ 

oblastiach spoloãensk˘ch aktivít 

môÏe v˘razne ovplyvniÈ úspe‰n˘ rozvoj 

ekonomiky. 

Aj to je dôvod, Ïe sa v Parlamentnom kuriéri, 

ktor˘ by mal zdanlivo patriÈ v prvom 

rade a moÏno v˘luãne len politike (sem-tam 

ekonomike), usilujeme aspoÀ do tej miery, 

ako nám to umoÏÀuje jeho priestor, venovaÈ 

pozornosÈ tieÏ duchovn˘m úvahám a kultúrnej 

tematike, najmä v na‰ej pravidelnej rubrike 

glos, fejtónov a esejí. Preto tam má 

svoje miesto ako stály autor evanjelick˘ 

biskup Július Filo (nie Ïe by sme chceli daÈ 

prednosÈ jednej cirkvi, ale keì sme uÏ museli 

vyberaÈ, tak sme sa rozhodli pre predstaviteºa 

ekumenického hnutia, ktor˘ reprezentuje 

kresÈanstvo ako také, teda nielen 

ideológiu jednej cirkvi) a spisovateºka Gabriela 

Rothmayerová (ktorá zasa spája v sebe 

a vo svojej ãinnosti aj publicistku, aj dlhoroãnú 

ºavicovú politiãku). Iste nevychádzame 

z toho, Ïe názory Júliusa Fila a témy, 

ktoré si vyberá, musia kaÏdému ãitateºovi 

rovnako imponovaÈ. Ale povaÏujeme za mimoriadne 

uÏitoãné, ak sa aj v „politickom“ 

ãasopise niekto zam˘‰ºa (ãi Filo, ãi Rothmayerová, 

a ãi niekedy aj Du‰an âaploviã 

a ìal‰í autori) nad spoloãnosÈou a ãlovekom 

z iného zorného uhla, ako b˘va zvykom v 

ostatnej na‰ej tlaãi. PovaÏujeme za veºmi 

uÏitoãné, aby práve v ãase, ktor˘ je pln˘ nebezpeãn˘ch 

televíznych, internetov˘ch a 

ìal‰ích „modern˘ch“ ponúk, slovenská verejnosÈ 

na jednu nohu nekrívala, ale aby 

bola v celej svojej pestrosti a rôznorodosti 

plnohodnotn˘m spoloãenstvom. UÏ ãi na 

báze biblického Starého zákona a Kristovho 

evanjelia, alebo na základe dlh˘mi storoãiami 

vypestovan˘ch a vytvoren˘ch humanistick˘ch 

etick˘ch princípov. 

‰éfredaktor 

Nielen pre ministerstvo 

financií, ale aj pre parlament 

a vôbec pre celú politickú scénu 

sa poãas nasledujúcich t˘ÏdÀov 

stane témou ãíslo jeden 

rozpoãet. Dozaista, ako kaÏd˘ 

rok o takomto ãase, sa zrazu 

ako húb po daÏdi objaví popri 

h⁄stke t˘ch, ktorí ekonomike 

naozaj rozumejú, 

aj neuveriteºné mnoÏstvo 

naslovovzat˘ch „odborníkov“. 

MoÏno im síce pojmy, ako 

deficit, inflácia, Pakt stability 

a rastu a mnohé iné veºa 

nehovoria, ale o to bravúrnej‰ie 

dokáÏu ÏonglovaÈ s miliónmi 

a miliardami a obratne ich 

prehadzovaÈ z kôpky na kôpku. 

Aj preto v‰etci ministri financií 

o tomto ãase siahajú 

na hranicu svojich psychick˘ch 

a fyzick˘ch síl a nervy majú 

„na‰ponované“ na prasknutie. 

Pravdupovediac, vychádzajúc 

z prirodzenosti toho javu, sme 

podobn˘ pohºad oãakávali aj 

na ná‰ho ministra financií 

Ivana MIKLO·A, ktorého sme 

poÏiadali o rozhovor k tejto 

aktuálnej téme a úprimne 

povedané, ani sme veºkú nádej 

stretnutiu s ním práve v ãase 

jeho najväã‰ej vyÈaÏenosti 

nedávali. O to väã‰ie 

a príjemnej‰ie bolo na‰e 

prekvapenie, keì na na‰u 

prosbu o hodinov˘ rozhovor 

reagoval minister veºmi 

ústretovo a so stoick˘m 

pokojom a vyrovnanosÈou 

a s neomyln˘m sebavedomím, 

súkajúc z rukáva jeden 

argument za druh˘m, 

zodpovedal v‰etky otázky, 

ktoré sme mu kládli. 

2

V L Á D A 

S R 

Veda, v˘skum, vzdelanie – 

priority rozpoãtu 

Z vami menovan˘ch hºadísk moÏno usudzovaÈ 

naozaj na dobr˘ a zodpovedn˘ rozpoãet. 

Do akej miery zakomponováva v 

sebe financovanie tak˘ch oblastí ako veda 

a v˘skum, ‰kolstvo, ãi kultúra, pri ktor˘ch 

odborná verejnosÈ dlhodobo kritizuje nedostatoãné 

mnoÏstvo vyãlenen˘ch prostriedkov 

v porovnaní s in˘mi krajinami 

Tento rozpoãet zabezpeãuje prioritné financovanie 

vami spomenut˘ch oblastí. PovaÏujeme 

ich totiÏ za kºúãové. NajdôleÏitej‰ími prioritami 

sú veda, v˘skum a vzdelanie. MôÏeme 

kon‰tatovaÈ, Ïe rozpoãet pokr˘va financovanie 

programu Minerva. Do tejto sféry sme 

naviac vyãlenili dve a pol miliardy korún. Popri 

tom sú finanãné prostriedky zabezpeãené 

aj na informatizáciu a na ìal‰ie priority - zdravotníctvo, 

kultúru, vnútro a pôdohospodárstvo. 

Pán minister, aká je základná charakteristika 

rozpoãtu na budúci rok, jeho priority, 

v ãom je v˘znamn˘, resp. v ãom rozdielny 

oproti predchádzajúcim rozpoãtom 

Asi najdôleÏitej‰ou jeho charakteristikou a 

podstatou navrhovaného rozpoãtu je, Ïe zabezpeãuje 

a vytvára predpoklady na vysok˘ udrÏateºn˘ 

ekonomick˘ rast, ktor˘ zároveÀ determinuje 

rast Ïivotnej úrovne. Rozpoãet je jedn˘m 

z v˘sledkov reformy verejn˘ch financií 

aj v tom zmysle, Ïe je budovan˘ na báze trojroãného 

rozpoãtu a bol vypracovan˘ v programovej 

‰truktúre. Samozrejme, vytvára podmienky 

na zabezpeãenie základn˘ch priorít 

programového vyhlásenia vlády aj t˘m, Ïe 

zniÏuje ìalej pod tri percentá deficit verejn˘ch 

financií, a zabezpeãuje zároveÀ plnenie 

záväzkov z revidovaného Paktu stability a rastu 

v oblasti schodku. V porovnaní s t˘mto rokom, 

kedy boli verejné financie rozpoãtované 

s 3,4 percentn˘m schodkom, je budúcoroãn˘ 

plánovan˘ schodok 2,9 percent, teda vo v˘- 

‰ke poÏadovaného pol percenta roãne. 

ZniÏovaním podielu verejného dlhu na hrubom 

domácom produkte rozpoãet vytvára podmienky 

aj na zniÏovanie relatívneho dlhu. Plánovan˘ 

5,7 – percentn˘ rast HDP spolu s reformami, 

ktoré boli uskutoãnené, dobudováva 

dobré a stabilné ekonomické podnikateºské 

prostredie a udrÏuje infláciu na v˘‰ke 2,2 

percentá. 

Z pohºadu domácností sa asi najdôleÏitej‰ím 

plusom javí reálna tendencia rozpoãtu v raste 

reálnych miezd a dôchodkov – pribliÏne okolo 

‰tyroch-piatich percent – a ão je dôleÏité – 

Ïe na udrÏateºnom základe. Teda tento rast je 

charakterizovan˘ dlhodobosÈou a nie je len 

doãasn˘. 

SpomeÀme prosím niektoré konkrétnosti... 

V ‰kolstve a vzdelávaní garantuje rozpoãet 

v˘razn˘ nárast platov uãiteºov – vy‰‰í neÏ vo 

verejnom i súkromnom sektore – tak, aby uÏ 

platy uãiteºov na budúci rok dosiahli úroveÀ 

priemerného platu v národnom hospodárstve. 

Vyãlenili sme financie aj na podporu v˘uãby 

angliãtiny, zv˘‰enie zruãnosti v pouÏívaní v˘poãtovej 

techniky a podobne. 

OblasÈ vedy a techniky bude disponovaÈ 

dvojnásobn˘m objemom finanãn˘ch prostriedkov 

v porovnaní s rokom 2002, ministerstvo 

dopravy obdrÏí 300 miliónov na rozvoj internetizácie, 

rezort kultúry dostane naviac prostriedky, 

ktoré umoÏnia nielen dostavbu národného 

divadla, ale aj rozbehnutie rekon‰trukcie 

·tátnej opery v Banskej Bystrici. Navy‰e prostriedky 

do zdravotníctva cielene smerujú na 

v˘stavbu dvoch veºk˘ch kardiocentier v Banskej 

Bystrici a Ko‰iciach... 

Mohol by som e‰te pokraãovaÈ v príkladoch, 

ale za najdôleÏitej‰ie povaÏujem zdôrazniÈ, 

Ïe pok˘m k navy‰ovaniu do spomínan˘ch 

oblastí dochádzalo vÏdy aj doteraz, budú tentokrát 

cez program Minerva podporené konkrétne 

cieºové programy a projekty – teda nejde 

len o plo‰né navy‰ovanie. 

V pôvodnom trojroãnom pláne bol rast 

HDP plánovan˘ niÏ‰í neÏ je súãasn˘ reálny 

stav, takÏe by mali byÈ rezervy... 

Rast je naozaj vy‰‰í ako sa pôvodne plánovalo, 

ale Ïiadne rezervy nie sú, pretoÏe my pri 

príprave rozpoãtu vychádzame vÏdy z aktualizovan˘ch 

prognóz. Aj vìaka lep‰iemu v˘voju, 

neÏ bol vtedy prognózovan˘, sa zväã‰il 

priestor napríklad aj pre spomínané priority, na 

ktoré sme pôvodne vyãlenili „len“ 5,4 miliardy 

korún, a nakoniec sme prerozdelili 10,8 miliárd. 

ãiastoãne síce toto nav⁄‰enie umoÏnili 

vy‰‰ie príjmy zo zv˘‰en˘ch súdnych a správnych 

poplatkov a daní z liehu a tabaku, ale 

znaãná ãasÈ naviac príjmov vznikla v dôsledku 

lep‰ieho ekonomického v˘voja, ktor˘ sa 

3

V L Á D A 

S R 

premietol do vy‰‰ích príjmov, ale i do niÏ‰ích 

v˘davkov – napríklad v oblasti dlhovej sluÏby. 

Pri súãasnej situácii v parlamente ÈaÏko 

vylúãiÈ riziko neprijatia zákonov, a teda aj 

návrh rozpoãtu môÏe teoreticky neprejsÈ 

ão by sa stalo v takom prípade Malo by 

prípadné neschválenie budúcoroãného rozpoãtu 

nejaké negatívne vplyvy na chod rezortov, 

respektíve na ná‰ plánovan˘ vstup 

do eurozóny 

Ak by rozpoãet nebol schválen˘, platilo by 

samozrejme provizórium vychádzajúce z parametrov 

tohto roka. Z hºadiska vstupu do eurozóny 

by neschválenie negatívne dôsledky 

nemalo, skôr naopak, viedlo by dokonca k 

niÏ‰iemu deficitu. Ale pravdaÏe, nebol by to 

dobr˘ signál. A najmä by ‰kodovali rezorty, 

ktoré by museli maÈ niÏ‰ie v˘davky ako v prípade 

schváleného rozpoãtu. 

A je moÏné schválenie rozpoãtu s väã‰ím deficitom 

Schválenie rozpoãtu s väã‰ím deficitom vyluãujem, 

pretoÏe to by som ho rad‰ej z parlamentu 

stiahol. 

Preão 

PretoÏe pozmeÀovacie návrhy zvy‰ujúce 

deficit verejn˘ch financií by bránili napæÀaniu 

práve t˘ch cieºov, o ktor˘ch som hovoril na zaãiatku, 

teda neplnili by sme Maastrichtské 

podmienky, nemohli by sme vstúpiÈ do eurozóny, 

ale najmä by sme ohrozili pozitívny v˘voj 

a naru‰ili trend trvalo udrÏateºného rastu 

slovenskej ekonomiky – zahrÀujúc samozrejme 

rast zamestnanosti a Ïivotnej úrovne. 

To sú dôvody, pre ktoré je pre mÀa deficit 

tak kºúãov˘. Nie pre deficit samotn˘, ale pre 

nenapraviteºné dôsledky, ktoré by jeho zv˘‰enie 

prinieslo. 

TakÏe najpravdepodobnej‰ou sa javí alternatíva, 

Ïe rozpoãet bude schválen˘ v zásade 

v rámcoch vládneho návrhu... 

Áno. A keby tomu tak byÈ nemalo, tak potom 

je samozrejme lep‰ím rie‰ením nemaÈ 

schválen˘ rozpoãet a ísÈ podºa provizória, pretoÏe 

ten variant by nehrozil zv˘‰ením deficitu. 

Popri deficite je dôleÏitou ekonomickou kategóriou 

inflácia, ktorú sme uÏ spomínali na 

zaãiatku ná‰ho rozhovoru. Národná banka 

ju stále povaÏuje za zásadn˘ problém a 

najÈaÏ‰ie kritérium predov‰etk˘m preto, 

lebo nepoznáme jej cieºovú hodnotu, ktorá 

bude závislá od toho, ako sa bude v roku 

2007 vyvíjaÈ inflácia v krajinách eurozóny, 

respektíve v troch krajinách s najniÏ‰ou 

mierou inflácie. Zdá sa byÈ zloÏité snaÏiÈ sa 

dosiahnuÈ úroveÀ a ani sami nevieme akú... 

KeìÏe zatiaº iné kritériá schválené neboli, 

nezostáva nám iné, ako odhadnúÈ budúci v˘voj 

v t˘ch najlep‰ích ekonomikách a podºa 

toho posúdiÈ, kam sa chceme dostaÈ my. Faktom 

ale je, Ïe tak Európska centrálna banka 

ako aj Európska komisia túto otázku posudzujú 

nielen v súvislosti s aritmetick˘m v˘kladom, 

ale aj s ohºadom na tendencie a vytváranie 

predpokladov zniÏovania inflácie. A musím 

povedaÈ, Ïe predstavitelia oboch in‰titúcií povaÏujú 

na‰e ambície a ciele z hºadiska splnenia 

Maastrichtsk˘ch kritérií – vrátane splnenia 

kritéria inflácie - za reálne. 

Jednou z dôleÏit˘ch úloh a kompetencií ministerstva 

financií je dohôd nad dodrÏiavaním 

zákona o cenách, ão sa azda najvypuklej‰ie 

prejavilo pri dlhodobo medializovanej 

kauze zneuÏívania dominantného postavenia 

spoloãnosti Slovnaft na trhu s pohonn˘mi 

hmotami. Ministerstvo zaujímalo 

od zaãiatku jasné postoje, ktor˘ch v˘sledkom 

bolo udelenie takmer jeden a pol miliardovej 

pokuty. MôÏete v skratke popísaÈ 

Va‰e postoje – aj s ohºadom na budúce moÏné 

zneuÏívanie postavenia prípadn˘mi in˘mi 

subjektami 

Ministerstvo financií je povinné dohliadaÈ 

nad dodrÏiavaním zákonov spadajúcich do 

jeho právomoci a jedn˘m z nich je, ako ste spomenuli, 

aj zákon o cenách. Ten jasne hovorí, 

Ïe v prípade dominantného postavenia na trhu 

sme povinní dohliadaÈ na to, aby nedo‰lo k 

zneuÏitiu tohto postavenia. Vlani na jeseÀ sme 

obdrÏali stanovisko Protimonopolného úradu 

SR, v ktorom bolo dominantné postavenie 

Slovnaftu kon‰tatované a na‰e ministerstvo 

to oprávÀovalo vykonaÈ kontrolu, ãi k zneuÏitiu 

nedochádza. Kontrolná skupina dospela k 

záveru, Ïe spoloãnosÈ Slovnaft zneuÏíva dominantné 

postavenie na trhu úãtovaním neoprávnen˘ch 

nákladov, ão viedlo k tvorbe neprimeraného 

zisku. Po vyãíslení poru‰ovania bola 

spoloãnosti uloÏená pokuta, voãi ktorej Slovnaft 

podal opravn˘ prostriedok. Ako druhostupÀová 

in‰tancia som zriadil z odborníkov - 

ekonómov a právnikov - rozkladovú komisiu, 

ktorá v zásade s nepodstatn˘mi odch˘lkami 

potvrdila nález prvého stupÀa. Re‰pektoval 

a akceptoval som nález tejto odbornej komisie 

a rozhodol som v druhom stupni o ulo- 

Ïení pokuty. 

Z hºadiska v˘‰ky pokuty a neoblomnosti 

ministerstva sa tento krok javil dosÈ razantn˘m... 

Neviem, ãi bol razantn˘, myslím si, Ïe bol 

normálny. Tak˘, ak˘ má byÈ. 

Nehrozí ale, Ïe prísne postihy môÏu primaÈ 

firmy v podobn˘ch prípadoch k „streãkovaniu“, 

eventuálne k presÈahovaniu sídla zo 

Slovenska 

Nemali by sme sa zam˘‰ºaÈ nad t˘m, ãi ktokoºvek 

bude alebo nebude streãkovaÈ. Jednoducho 

zákony sa majú dodrÏiavaÈ a ak tak 

niekto nerobí, budeme vyvodzovaÈ dôsledky. 

Jednou z trocha príjemnej‰ích tém neÏ pokuty, 

je oblasÈ investiãn˘ch stimulov, pri 

poskytovaní ktor˘ch viackrát nebola ani v 

rámci vládnej koalície jednota názorov. Aké 

sú zámery do budúcna z hºadiska posudzovania 

ich dôvodnosti, v˘‰ky... 

NajdôleÏitej‰ie je, aby boli. 

 

PretoÏe doteraz neboli. Práve absencia investiãn˘ch 

stimulov viedla k zlému stavu, ktor˘ 

sme tu mali. Zl˘ v tom zmysle, Ïe za viac 

peÀazí sme získali menej investícií neÏ sme 

mohli maÈ. 

Podºa b˘valého ministra financií v‰ak vìaka 

nim pribudlo 35 tisíc nov˘ch pracovn˘ch 

miest... 

Som presvedãen˘, Ïe ak pán Rusko dnes 

tvrdí, Ïe to bol on, kto t˘ch 35 tisíc pracovn˘ch 

miest priniesol, tak po prvé – je hlúposÈ, Ïe ich 

priniesol on a po druhé – zároveÀ platí, Ïe ak 

by sme investiãné stimuly boli mali, tak za ten 

ist˘ objem peÀazí sme mohli vytvoriÈ nie 35, 

ale 60, 70, ba moÏno i 100-tisíc nov˘ch pracovn˘ch 

miest. 

Jednoducho povedané, investícií je menej 

ako mohlo byÈ, pretoÏe investori sú zneistení, 

nevedia ão ich v oblasti investiãn˘ch stimulov 

ãaká... Sario uÏ rok, v niektor˘ch prípadoch aÏ 

dva roky, rokuje s investormi a tento proces nie 

je ukonãen˘ práve kvôli neexistencii pravidiel, 

ktor˘ch prijatiu sa b˘valé ministerstvo hospodárstva 

bránilo... 

Zmení sa to 

Chvalabohu, uÏ sa zmenilo. Poãas môjho 

pôsobenia na ministerstve hospodárstva v 

septembri sme pripravili pravidlá na poskyto- 

4

V L Á D A 

S R 

vanie investiãn˘ch stimulov a vláda ich práve 

schvalila. 

Aká je teda ich základná filozofia 

V zásade ide o to, aby boli tieto kritériá v 

princípe nárokovateºné a teda aby si kaÏd˘ 

investor mohol jednoducho prepoãítaÈ a zanalyzova, 

zhruba na ão má nárok pri investícii takého 

typu, akú plánuje zrealizovaÈ na konkrétnom 

území. 

V˘‰ka stimulov teda zohºadÀuje druh investície 

a región 

V zásade áno. Základn˘m princípom je, Ïe 

väã‰ie stimuly budú dostáva investori, ktorí sa 

rozhodnú pre investície v menej rozvinut˘ch 

oblastiach. Slovensko sme pre ten úãel rozdelili 

podºa miery nezamestnanosti do troch pásiem 

– s nezamestnanosÈou do 10 a 15 percent 

a nad 15 percent. ZároveÀ sa v˘‰ka stimulov 

bude odvíjaÈ od typu investície. Najjednoduch‰ie, 

napríklad do spracovateºského priemyslu, 

budú podporované menej, neÏ investície do 

hi-tech, alebo do technologick˘ch parkov ãi do 

v˘rob s vysokou mierou pridanej hodnoty. 

Stanovili sme veºmi presné kritériá a súbeÏne 

veºmi jasné termíny, ktoré v˘razne spruÏnia a 

zr˘chlia posúdenie investícií zo strany ministerstiev. 

V zásade oãakávame za menej peÀazí viac 

investícií a teda aj viac pracovn˘ch miest pri 

súbeÏne vy‰‰om stransparentnení procesu poskytovania 

investiãn˘ch stimulov. Uvedené 

opatrenia urãite v˘razne eliminujú a zníÏia riziko 

korupcie a dohadovaní, ktor˘ch sme boli 

svedkami v nedávnej minulosti. 

Zostaneme ale po vyt˘ãení t˘chto striktn˘ch 

pravidiel konkurencieschopní pre prílev 

zahraniãn˘ch investícií v porovnaní s na- 

‰imi najväã‰ími rivalmi v tomto smere – 

âeskou republikou, Poºskom a Maìarskom 

To skôr doteraz sme boli v nev˘hode. Na 

rozdiel od nás totiÏ mali tieto krajiny jasne stanovené 

kritériá. Samozrejme, my sme ich teraz 

nastavovali tak, aby sme boli konkurencieschopní. 

Je potrebné si ale uvedomiÈ, Ïe 

konkurencieschopnosÈ nevypl˘va len zo stimulov. 

Investori neprichádzajú len kvôli nim, ale 

najmä kvôli lep‰iemu podnikateºskému prostrediu, 

niÏ‰iemu daÀovému zaÈaÏeniu, flexibilite, 

kvalite a cene pracovnej sily, reformám. 

Vnímajúc teda celkové v˘hody ná‰ho podnikateºského 

prostredia a berúc do úvahy aj investiãné 

stimuly, nie sme pre zahraniãn˘ch 

investorov o nich menej príÈaÏlivej‰í neÏ okolité 

krajiny. 

Zásadnou zmenou na slovenskom finanãnom 

trhu od januára budúceho roka bude 

v dôsledku prechodu kompetencií Úradu 

pre finanãn˘ trh na Národnú banku Slovenska 

centralizácia dohºadu nad ním. âo 

od nej oãakávate 

Zlep‰enie dohºadu. Aj preto, Ïe dnes sa nedajú 

dosÈ dobre oddeliÈ produkty, ktoré jednotlivé 

finanãné in‰titúcie na trhu ponúkajú. Banky 

napríklad robia aj poistné produkty, teda 

prelínanie sluÏieb sa zväã‰uje a rozdelenie 

dohºadu stratilo svoju opodstatnenosÈ. Naviac, 

zniÏuje jeho úãinnosÈ. Národná banka má dobré 

renomé, jednotné riadenie disponuje ‰piãkov˘mi 

odborníkmi, ústava jej umoÏÀuje vydávaÈ 

platné nariadenia – to v‰etko sú oproti 

doteraj‰iemu stavu nesporné v˘hody. 

Keì uÏ sme pri finanãnom sektore, v súvislosti 

s návrhom rozpoãtu by som sa sp˘tal, 

aké dôvody vedú k zniÏovaniu ‰tátnej prémie 

pre stavebné sporiteºne.... 

V˘‰ka podpory bytovej v˘stavby zo ‰tátneho 

rozpoãtu neklesá, vláda len mení formy menej 

efektívne na efektívnej‰ie, ãiÏe viac podporujeme 

·tátny fond rozvoja b˘vania, podporu 

nájomn˘ch bytov a projekty súvisiace so 

zatepºovaním bytov a domov. Z tohto pohºadu 

sa preto zniÏuje v˘‰ka ‰tátnej prémie a peniaze, 

ktoré sa t˘mto spôsobom u‰etria, pretoÏe 

sa jedná o peniaze daÀovníkov, sa presúvajú 

na tie projekty, ktoré sú z ná‰ho pohºadu 

oveºa efektívnej‰ie. 

âo je ale podstatné - podpora bytovej v˘stavby 

na Slovensku neklesá, skôr naopak. 

Aké najdôleÏitej‰ie úlohy potrebuje e‰te 

ministerstvo financií zvládnuÈ do konca volebného 

obdobia 

Predov‰etk˘m potrebujeme schváliÈ rozpoãet. 

V zásade v‰etky reformy, ktoré sa t˘kajú 

ekonomickej a sociálnej oblasti – teda okrem 

reformy vysokého ‰kolstva – sme urobili v prvej 

polovici volebného obdobia a potrebujeme 

ich uÏ „len“ dolaìovaÈ. 

Z dlhodobej‰ieho hºadiska zásadnou vecou 

zostáva Minerva, teda podpora vedomostnej 

ekonomiky, vedy, vzdelania, v˘skumu, inovácií, 

informatizácie a internetizácie. A pravda- 

Ïe odstraÀovanie slabín, ktoré e‰te stále pretrvávajú 

v podnikateºskom prostredí a v celkovej 

efektívnosti verejnej správy, teda ‰tátnej 

správy, samosprávy a v‰etk˘ch verejn˘ch 

in‰titúcií. 

Aké slabiny myslíte 

Za najváÏnej‰iu povaÏujem nedostatoãnú 

vymoÏiteºnosÈ práva. To, ako fungujú súdy je 

jednoznaãne najväã‰ou slabinou nielen podnikateºského 

prostredia, ale vôbec fungovania 

spoloãnosti. 

S blíÏiacimi sa voºbami silnejú hlasy oponentov 

súãasnej vlády volajúce po revidovaní 

niektor˘ch reforiem... 

Z hºadiska dlhodobej‰ej perspektívy je 

udrÏanie reforiem jednou z najväã‰ích v˘ziev. 

Jedna vec je reformy schváliÈ, druhá udrÏaÈÈ 

ich. Pokiaº by do‰lo v reformnom procese k zásadnej 

zmene v tom zmysle revidovania alebo 

zru‰enia reforiem, bolo by to pre Slovensko 

veºmi, veºmi zlé. Zlé jednoducho preto, 

lebo by sa t˘m znehodnotilo to obrovské úsilie, 

ktoré museli vynaloÏiÈ v‰etci – vrátane 

obãanov. Znehodnotili by sa náklady a tieÏ 

strádanie, ktoré Ïiaº reformy so sebou zákonite 

priniesÈ museli. Verím, Ïe k tomu nedôjde 

a nenaru‰íme predpoklady nastavené na vysok˘ 

rast ekonomiky, zamestnanosti a Ïivotnej 

úrovne. I keì to asi nebude ºahké. V ‰porte platí, 

Ïe pozície a úspech je ÈaÏ‰ie obhájiÈ neÏ získaÈ. 

A v politike i v reformách to platí tieÏ. 

5

V L Á D A 

S R 

Vladimil Podstránsky je akiste najdlh‰ie aktívne slúÏiacim ‰tátnym tajomníkom. V októbri 1998 

bol ako nominant SMK prv˘krát menovan˘ za ‰tátneho tajomníka Ministerstva financií SR 

a nasledujúce ‰tyri roky zodpovedal za sekcie rozpoãtu, daní a ‰tátneho v˘kazníctva. V tomto 

volebnom období prevzal kompetencie a zodpovednosÈ za sekcie daÀovú a colnú, legislatívnu, 

‰tátneho v˘kazníctva a finanãného trhu a naviac, minister financií na neho delegoval aj dohºad 

nad ·tátnou pokladnicou. Dalo by sa povedaÈ, Ïe uÏ presne sedem rokov sedí pohodlne v tom 

istom kresle. Ale asi v˘stiÏnej‰ie by bolo slovíãko „pohodlne“ vynechaÈ. Akiste je v na‰ej ‰tátnej 

správe stále dosÈ kresiel a stoliãiek, na ktor˘ch sa dá s viac-menej zaloÏen˘mi rukami predriemaÈ 

nejaké to volebné obdobie, ale dosÈ ÈaÏko si tak˘ „vyhriaty flek“ predstaviÈ na ministerstve 

financií, ktoré je nakoniec v kaÏdej krajine jedn˘m z najdôleÏitej‰ích. A obzvlá‰È u nás, veì práve 

toto ministerstvo je hnacím motorom radikálnych ekonomick˘ch reforiem. MoÏno síce pre 

mnoh˘ch nepopulárnych a tvrd˘ch, ale vìaka nim je Slovensko na ãele pelotónu 

najdynamickej‰ie napredujúcich ekonomík. Nakoniec, do niektor˘ch oblastí – i do tak˘ch, 

o ktor˘ch sa príli‰ nehovorí a nepí‰e, môÏu na‰i ãitatelia nahliadnuÈ prostredníctvom rozhovoru, 

ktor˘ sme viedli so ‰tátnym tajomníkom Vladimilom PODSTRÁNSKYM. 

Dane treba vnímaÈ 

v súvislostiach a vyváÏene 

známe, Ïe európske smernice dosÈ v˘znamne 

regulujú otázku nepriamych daní, teda 

dane z pridanej hodnoty a spotrebn˘ch daní 

– daní z tabaku a tabakov˘ch v˘robkov, vína, 

piva a liehu, uhºovodíkov˘ch palív... 

Ale v daÀovej oblasti je zároveÀ veºmi dôleÏitou 

oblasÈou reforma daÀovej a colnej 

správy, ktorú sme uÏ rozbehli. Vstupom do 

únie sa prakticky zru‰ili hranice – okrem hraníc 

s Ukrajinou – a uvoºnenie personálnych 

kapacít umoÏnilo plynul˘ prechod správy 

spotrebn˘ch daní z daÀovej na colnú správu. 

Za tie roky, ão uÏ pôsobíte na ministerstve 

financií ste pre‰li vlastne celou jeho agendou, 

a to práve v ãase, keì v kaÏdej oblasti 

prebiehali zásadné zmeny, ktor˘ch ste 

boli spolutvorcom a spolurealizátorom. O 

mnoh˘ch veciach, napríklad o daÀovej reforme, 

sa uÏ toho popísalo na kilometre, 

napriek tomu ão hodno okrem nej e‰te 

spomenúÈ 

IsteÏe, daÀová reforma bola nesmierne dôleÏitá 

a potrebná a myslím si, Ïe médiá jej venovali 

náleÏitú pozornosÈ. Sám som bol predsedom 

komisie, ktorá pripravovala a riadila 

zavedenie daÀovej reformy a som presvedãen˘, 

Ïe táto oblasÈ bola veºmi dobre zvládnutá. 

Nakoniec, najlep‰ie to deklarujú pozitívne 

v˘sledky z reformy daní. Obrovsk˘ kus 

práce bolo potrebné urobiÈ v legislatívnej oblasti, 

pri príprave a prerokovaní mnoh˘ch zákonov. 

V období rokov 1998 – 2002 sme 

okrem iného aj v oblasti daní intenzívne pracovali 

na aproximácii práva, na zosúladení 

práva Slovenskej republiky s právom európskeho 

spoloãenstva. Je pomerne v‰eobecne 

Zdá sa – aspoÀ podºa ãoraz ãastej‰ie medializovan˘ch 

informácií o úspe‰n˘ch zá- 

Èahoch colníkov najmä proti nelegálnym 

v˘robcom a distribútorom liehovín – Ïe 

tento krok priniesol do praxe coln˘ch orgánov 

efektívnej‰ie v˘sledky... 

Máte pravdu, colníci naozaj odhalia viac 

neÏ predt˘m. Pok˘m správu spotrebn˘ch daní 

vykonávali daÀové orgány, mali zákonmi obmedzené 

práva v oblasti dôraznosti správy. 

Nemohli napríklad bez asistencie polície vstúpiÈ 

do podozriv˘ch objektov, ani zadrÏaÈ tovar, 

ãi zaistiÈ osoby. Colná správa – ako de 

facto ozbrojená zloÏka ‰tátu – t˘mito právomocami 

disponuje a aj vìaka nim môÏe postupovaÈ 

oveºa r˘chlej‰ie, razantnej‰ie a dôraznej‰ie. 

Popri posilnení tejto – dá sa povedaÈ represívnej 

stránky – ste v‰ak zaviedli do praxe 

aj legislatívne zmeny posilÀujúce prevenciu, 

myslím napríklad na daÀové sklady... 

Áno, obchodovanie s tovarom podliehajú- 

6

V L Á D A 

S R 

cim spotrebnej dani, je dnes uÏ moÏné len cez 

registrovan˘ daÀov˘ sklad, ktor˘ je pod stálou 

kontrolou coln˘ch orgánov a za v‰etko, 

ão z neho odíde, musí byÈ odvedená spotrebná 

daÀ. Ak colníci zistia sklad, ktor˘ nie je registrovan˘m 

daÀov˘m skladom, je jasné, Ïe 

ide o ãierny sklad, z ktorého sa neplatí spotrebná 

daÀ. Zavedenie in‰titútu daÀového 

skladu jednoznaãne zväã‰ilo priestor na odhaºovanie 

nelegálnej v˘roby a predaja tovarov 

podliehajúcich spotrebnej dani. Pravdepodobne 

sa nám ale nikdy nepodarí zabrániÈ 

úniku spotrebn˘ch daní na sto percent. Pre isté 

skupiny ºudí totiÏ zostane nezaplatenie spotrebnej 

dane, ktorá sa uÏ pri mal˘ch mnoÏstvách 

nabaºuje do veºk˘ch súm, lákavé. Ale 

my vieme, Ïe poku‰enie úmerne klesá s nárastom 

dôraznosti a razantnosti colnej správy. 

Vychádzajúc z doteraj‰ích v˘sledkov preukazujúcich 

efektivitu tejto formy správy 

spotrebn˘ch daní, uvaÏuje o personálom 

posilnení colnej správy 

Ako som uÏ bol spomínal, uvoºnilo sa nám 

dosÈ ºudí z hraníc, vìaka ãomu nám na správu 

spotrebn˘ch daní zostal slu‰n˘ potenciál 

schopn˘ch pracovníkov. Skôr by sme ich potrebovali 

dovybaviÈ sofistikovanej‰ími technick˘mi 

zariadeniami, ktoré dokáÏu úãinne 

pomôcÈ pri odhaºovaní trestn˘ch ãinov nezaplatenia 

spotrebn˘ch daní. Od t˘chto investícií 

je priamoúmerná efektivita colnej správy 

a teda aj príjem ‰tátneho rozpoãtu, ktor˘ 

ona zabezpeãuje. 

Keì sme sa uÏ dostali k spotrebn˘m daniam, 

práve je v Národnej rade zákon o 

spotrebnej dani z tabaku a tabakov˘ch v˘robkov, 

v ktorom navrhujete zv˘‰enie 

sadzby dane... 

Zvy‰ovaniu dane z tabaku a tabakov˘ch v˘robkov 

sa nemôÏeme vyhnúÈ, pretoÏe pri 

vstupe do EÚ sme sa zaviazali zv˘‰iÈ do roku 

2007 túto daÀ tak, aby sme dosiahli aspoÀ minimálnu 

hranicu, ktorú pre Àu stanovuje smernica 

európskeho spoloãenstva. Ná‰ zámer, 

ako je známe, je dospieÈ k nej postupn˘m 

viacnásobn˘m zvy‰ovaním miernej‰ím tempom. 

PovaÏujete ale za správnu filozofiu, Ïe európska 

komisia urãuje, resp. limituje sadzby 

niektor˘ch daní Nebolo by rozumnej‰ie 

ponechaÈ to na úvahu kaÏdého ‰tátu 

Je potrebné rozli‰ovaÈ medzi priamymi a 

nepriamymi daÀami. Priame dane, teda dane 

z príjmov, z nehnuteºností európska komisia 

nestanovuje a nerozhoduje o nich. Ale na 

druhej strane, podºa môjho názoru je správne, 

Ïe stanovuje minimálne sadzby spotrebn˘ch 

daní. Myslím, Ïe je namieste aby v rámci 

spoloãného európskeho trhu fungovala jednotná 

minimálna sadzba dane na uhºovodíkové 

palivá, tabak, lieh a ìal‰ie produkty, z ktor˘ch 

sa odvádza spotrebná daÀ. Ak by sa totiÏ 

sadzby daní pri nich v˘razne rozchádzali, 

dochádzalo by na slobodnom európskom 

trhu k daÀovo-cenovému dampingu, ão je 

akiste jav neÏiaduci. Tieto dane sú viazané na 

spotrebu, platia sa pri predaji tovaru a ak by 

sme mali na Slovensku napríklad v˘razne 

niÏ‰iu daÀ z liehu ako iné krajiny EU, tak by 

sme boli liehov˘m rajom, ão by nebolo korektné 

voãi v˘robcom a spotrebiteºom inde. 

Ale stanovenie minimálnej sadzby spotrebn˘ch 

daní nere‰pektuje rozdielnosÈ 

reálnych príjmov v jednotliv˘ch krajinách 

únie, rozdielnu Ïivotnú úroveÀ.... 

V tom máte síce pravdu, ale sadzby spotrebn˘ch 

daní nie sú otázkou Ïivotnej úrovne. 

Tou je v˘konnosÈ ekonomiky, otázky sociálneho 

systému a ostatn˘ch systémov, ktoré 

by mali zachytiÈ problémové otázky Ïivotnej 

úrovne. 

Zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne môÏeme rie- 

‰iÈ podporou investiãn˘ch stimulov, rozvojom 

podnikania, zabezpeãením dostatoãného prístupu 

ºudí ãi podnikov k lacn˘m úverom, vytváraním 

nov˘ch pracovn˘ch miest, zniÏovaním 

nezamestnanosti, rastom nominálnym a 

reálnych miezd... 

Predsa v‰ak zvy‰ovanie spotrebn˘ch daní 

ovplyvní Ïivotnú úroveÀ veºkej ãasti ºudí, 

veì napríklad takmer polovica dospelej 

populácie fajãí a zv˘‰enie cien tabaku ich 

akiste od tohto neduhu moc neodradí... 

Pri príprave daÀovej reformy sme pristupovali 

k daniam vyváÏene. O koºko sa zvy‰ovali 

spotrebné dane, o toºko sa v podstate zni- 

Ïovali dane priame, takÏe harmónia tu je. Ale 

dorovnávaÈ Ïivotnú úroveÀ Slovákov povedzme 

na úroveÀ Nemcov t˘m, Ïe budeme 

maÈ v˘razne niÏ‰ie spotrebné dane ako oni, to 

jednoducho nejde. NielenÏe by to bolo voãi 

nim nekorektné, ale rozpoãet únie je tieÏ len 

jeden spoloãn˘ badÏet a nepochybne by takéto 

správanie vyvolalo veºké roztrÏky medzi 

prispievateºmi a nárokovateºmi príspevkov z 

európskych fondov. A navy‰e, uvedomme si, 

Ïe tabak nielenÏe má ‰kodlivé úãinky, ale je 

tieÏ tovarom, na ktorom sa dosÈ silne zarába 

a keby nebol tak zdaÀovan˘, zarábalo by sa 

na Àom e‰te lep‰ie – aj z dôvodu, Ïe u nás sú 

dane z príjmov niÏ‰ie a tabakov˘ priemysel 

by tak odviedol do ‰tátneho rozpoãtu menej 

peÀazí. 

Myslím, Ïe ste to vyargumentoval dostatoãne. 

Napriek tomu by som e‰te rád poznal 

vá‰ názor na v˘‰ku, resp. moÏnosÈ zníÏenia 

spotrebn˘ch daní z uhlovodíkov˘ch palív, 

kde európske minimum sadzby dane prevy‰ujeme... 

Áno, je pravdou, Ïe na Slovensku nemáme 

najniÏ‰iu sadzbu dane na uhºovodíkové palivá, 

ale nerád by som teraz podobne ako pred 

chvíºou zase vyÈahoval na‰e argumenty. E‰te 

raz zdôrazÀujem, Ïe veci treba vnímaÈ v súvislostiach 

a vyváÏene. Máme predsa na druhej 

strane niÏ‰ie priame dane a urãite je lep- 

‰ie maÈ niÏ‰ie priame dane na úkor mierne 

vy‰‰ích spotrebn˘ch daní. 

Ak˘ je súãasn˘ stav v oblasti správy daní 

v súvislosti s daÀov˘mi nedoplatkami 

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích predpokladov 

zamedzenia rastu daÀov˘ch nedoplatkov je 

funkãná legislatíva. V tomto smere je ná‰ 

právny systém uÏ pomerne úãinn˘ a zákony 

ako obchodn˘ zákonník, zákony o bankách, o 

cenn˘ch papieroch, o konkurze a vyrovnaní, 

daÀové zákony, ale i mnohé ìal‰ie sÈaÏujú obchádzanie 

daÀov˘ch zákonov, tunelovanie firiem 

a podobne. Myslím si, Ïe aj trh sa za po- 

sledné roky preãistil a pôsobia na Àom uÏ 

viac-menej stabilné firmy, tie menej schopné 

skrachovali, zaÏívame rozmach investícií a to 

tieÏ spôsobuje, Ïe ani v ekonomike medzi firmami 

navzájom zìaleka nevzniká toºko pohºadávok 

ako pred ‰tyrmi, piatimi rokmi. 

Na druhej strane – treba priznaÈ – sa nám 

e‰te nepodarilo dobudovaÈ lep‰iu organizáciu 

daÀovej správy. Málokedy je totiÏ vôºa zákonodarcov 

k radikálnej‰ím zásahom do nej. V˘raznému 

zlep‰eniu daÀovej správy by nesmierne 

tieÏ pomohol nov˘, sofistikovanej‰í 

informaãn˘ systém, pretoÏe ten súãasn˘, i 

keì je funkãn˘, je uÏ takmer nerozvíjateºn˘ 

a neumoÏÀuje dosahovaÈ potrebnú v˘konnosÈ. 

Napríklad bez nového informaãného 

systému urãite nedokáÏeme zaviesÈ in‰titút 

tzv. individuálneho úãtu daÀovníka, ktor˘ by 

v praxi znamenal, Ïe kaÏd˘ daÀovník by mal 

jeden úãet, cez ktor˘ by realizoval svoje finanãné 

vzÈahy k ‰tátnemu rozpoãtu. 

Máte na starosti aj ‰tátnu pokladnicu a oblasÈ 

manaÏovania ‰tátneho dlhu. O t˘chto 

témach médiá veºa nepublikujú – môÏete 

k nim povedaÈ pár slov 

Systém ‰tátnej pokladnice sme zaãali systematicky 

budovaÈ v roku 2001 a podºa môjho 

názoru dnes moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe ‰tátna 

pokladnica je plne funkãná a prechádza cez 

Àu cel˘ platobn˘ styk v rámci ‰tátnej správy. 

V porovnaní s predchádzajúcim systémom, 

keì boli úãty vedené v bankov˘ch in- 

‰titúciách, sa t˘m nielenÏe v˘razne zefektívnili 

a sprehºadnili finanãné toky v rámci ‰tátnej 

správy, ale ‰tát t˘m získal mnoho miliónové 

príjmy. I keì e‰te v najbliÏ‰ích mesiacoch 

plánujeme urãit˘ redizajn ‰tátnej pokladnice, 

zdá sa, Ïe to bol úspe‰n˘ príbeh a sme 

jednou z mála nov˘ch ãlensk˘ch krajín únie, 

ktorej sa to podarilo. 

Vznik ·tátnej pokladnice, skonsolidovanie 

verejn˘ch financií a celého v˘kazníctva ‰tátu, 

ale i reforma daÀovej a colne správy samozrejme 

napomohli i modernizovaniu manaÏovania 

‰tátneho dlhu. 

Keì uÏ ste spomenuli ‰tátny dlh, prednedávnom 

schválená novela zákona o ‰tátnom 

dlhu v˘razne zasiahla do oblasti poskytovania 

‰tátnych záruk. Ako sa podºa 

novej úpravy budú poskytovaÈ 

Áno, prerobili sme legislatívu s cieºom viac 

regulovaÈ i redukovaÈ ‰tátne záruky. AÏ na 

niektoré men‰ie ‰tátne zákazky sme ‰tátnu 

záruku neposkytli uÏ vlani a ani teraz o nej neuvaÏujeme. 

·tátna záruka vÏdy predstavuje 

pre ‰tát isté riziko plnenia namiesto nezodpovedného 

dlÏníka a do budúcna by sme t˘m 

mohli vytváraÈ predispozície na rast ‰tátneho 

dlhu. Nakoniec, na trhu je dostatok, resp. prebytok 

úverov˘ch zdrojov a ak chce niekto 

rozvíjaÈ svoje hospodárenie, môÏe získaÈ zdroje 

zo súkromného sektora. Podºa nového zákona 

o ‰tátnom dlhu bude môcÈ ‰tátne záruky 

schvaºovaÈ v˘luãne Národná rada a to tak, 

Ïe buì ich vláda zakomponuje do ‰tátneho 

rozpoãtu, alebo ak tam nie sú a a vznikla by 

akútna potreba ich poskytnutia, preloÏí vláda 

poslancom parlamentu samostatn˘ návrh. PovaÏujem 

to za dosÈ dobr˘ filter, aby sa ‰tátne 

záruky len tak nerozdávali. 

Pripravil: Peter Vámosi 

7

Z A H R A N I â N É I N V E S T Í C I E 

Ministerstvo financií SR potvrdilo pokutu vo v˘‰ke 1,34 mld. Sk pre spoloãnosÈ Slovnaft, a.s. 

za údajné poru‰enie cenovej disciplíny. Podºa ministerstva mal Slovnaft v rokoch 2002 

a 2003 údajne zahrnúÈ do svojich cien aj tzv. neoprávnené náklady. Tak˘mi mali byÈ napríklad 

zv˘‰enie miezd zamestnancom nad mieru inflácie, náklady na v˘skum, ãi náklady na prevádzku 

ãerpacích staníc. âasÈ pokuty, cca 800 miliónov korún bola udelená kvôli tomu, Ïe podºa 

ministerstva bol zisk spoloãnosti v minulom roku príli‰ vysok˘. Slovnaft uÏ avizoval, Ïe nakoºko 

je presvedãen˘, Ïe právne i ekonomické argumenty stoja na jeho strane, odvolá sa na Najvy‰‰í 

súd SR. Jeho majoritn˘ akcionár – spoloãnosÈ MOL – sa chce navy‰e obrátiÈ na medzinárodnú 

arbitráÏ. Pokuta udelená Slovnaftu môÏe byÈ podºa ekonómov nebezpeãn˘m precedensom. 

V tejto súvislosti sme oslovili predsedu predstavenstva Slovnaftu, a.s. Mariána JUSKA. 

Rozhodne medzinárodná arbitráÏ 

Slovnaft uÏ podal Ïalobu na Najvy‰‰í súd, 

ktorou sa odvolal proti rozhodnutiu ministerstva 

financií. Nie sú to len také „Èahanice“ 

Naozaj veríte, Ïe argumenty sú na 

va‰ej strane 

Mal som moÏnosÈ veºmi pozorne si pre‰tudovaÈ 

argumentáciu ministerstva a tieÏ ju 

prediskutovaÈ s renomovan˘mi domácimi i 

zahraniãn˘mi právnymi a ekonomick˘mi odborníkmi. 

Zhodujeme sa v názore, Ïe kontrola, 

na základe ktorej ministerstvo udelilo pokutu 

Slovnaftu, preukázala akurát to, Ïe ziskovosÈ 

Slovnaftu je niÏ‰ia ako ziskovosÈ porovnateºn˘ch 

ropn˘ch spoloãností vo svete a tieÏ 

ako veºk˘ch slovensk˘ch firiem, pôsobiacich 

dokonca v regulovan˘ch odvetviach. 

ëalej, Ïe jedine Slovnaft nemôÏe beztrestne 

vynaloÏiÈ ani korunu na prevádzku ãerpacích 

staníc, ani zv˘‰iÈ mzdy nad rámec inflácie, 

hoci tak robí aj vláda. Podºa môjho názoru 

aj uvedené skutoãnosti potvrdzujú, Ïe 

Slovnaft svoje trhové postavenie nezneuÏíva 

a uskutoãÀuje svoje aktivity v súlade s platn˘mi 

právnymi predpismi. 

Hovoríte, Ïe ziskovosÈ Slovnaftu je niÏ‰ia 

ako porovnateºn˘ch ropn˘ch spoloãností. 

Zisk Slovnafu v‰ak vlani prev˘‰il 10 mld. 

Sk. 

To, Ïe ziskovosÈ Slovnaftu stále zaostáva za 

profitabilitou na‰ich konkurentov potvrdzujú 

viaceré ‰túdie. Napríklad podºa renomovanej 

poradenskej spoloãnosti McKinsey ziskovosÈ 

Slovnaftu meraná najpouÏívanej‰ím ukazovateºom 

s najväã‰ou v˘povednou hodnotou – návratnosÈou 

vlastného imania – dosiahol v období 

skúmanom MF SR v roku 2004 7,8%, ão 

je podstatne niÏ‰ia ziskovosÈ ako dosahovaná 

v ropárskom priemysle na úrovni 13,4%. Napriek 

v˘razn˘m investíciám v uplynulom období 

(46 mld. Sk za uplynul˘ch 10 rokov do 

modernizácie rafinérie a petrochémie v Slovnafte), 

ziskovosÈ Slovnaftu stále zaostáva za 

priemerom v sektore. 

Hovorí sa, Ïe „ão je doma, to sa poãíta“. 

Spomínali ste, Ïe viaceré slovenské firmy 

dosahujú podstatne vy‰‰iu ziskovosÈ ako 

Slovnaft, napriek tomu nie sú za „úspech“ 

penalizované, hoci Slovnaft je. Mohli by ste 

byÈ konkrétnej‰í 

SkutoãnosÈ je taká, a dá sa to ºahko overiÈ, 

Ïe v porovnaní so ziskovosÈou in˘ch v˘znamn˘ch 

slovensk˘ch firiem, pôsobiacich napríklad 

v oblasti plynárenstva (pomer zisku k 

trÏbám dosiahol vlani 40,3%) ãi v telekomunikáciách 

(45,7%), ktoré sú navy‰e regulované 

‰tátom, ale aj v porovnaní so súkromn˘mi 

telekomunikaãn˘mi operátormi Slovnaft nedosahuje 

ani poloviãnú ziskovosÈ (18,9%). V 

zmysle rozhodnutia MF SR tak Slovnaft nemôÏe 

beztrestne dosahovaÈ ziskovosÈ ani porovnateºn˘ch 

konkurenãn˘ch ropn˘ch spoloãností, 

ba ani takú, ktorú slovenské regulaãné 

úrady akceptujú pre porovnateºné podniky 

dokonca v regulovan˘ch odvetviach. Ak MF 

SR urãí ziskov˘ strop pre Slovnaft, malo by 

tak urobiÈ na nediskriminaãnej báze, aby mohlo 

odôvodniÈ, preão je nárast zisku Slovnaftu 

podºa neho v rozpore so zákonom, ale oveºa 

vy‰‰ie nárasty zisku u in˘ch subjektov nie. 

Majoritn˘ akcionár Slovnaftu – spoloãnosÈ 

MOL – uÏ avizovala, Ïe sa v záujme ochrany 

záujmov svojich akcionárov, ktor˘mi 

sú prevaÏne západoeurópski a americkí investori 

a dovolania sa pravdy, obráti na 

medzinárodnú arbitráÏ, kde bude od Slovenskej 

republiky ÏiadaÈ náhradu spôsoben˘ch 

‰kôd, vrátane úrokov. Aké sú oãakávania 

v súvislosti s t˘mto krokom 

MOL sa obráti na medzinárodnú arbitráÏ na 

základe dohody medzi SR a Maìarskom o 

vzájomnej podpore a ochrane investícií. Zahraniãní 

investori môÏu na základe tejto dohody 

podaÈ v záujme ochrany svojej investície 

Ïalobu proti ‰tátu v prípade, ak sa domnievajú, 

Ïe ‰tátny orgán koná diskriminaãne 

voãi spoloãnosti, ktorej sú vlastníkom. 

Dnes je uÏ jasné, Ïe tento spor bude definitívne 

uzavret˘ aÏ nezávisl˘mi súdnymi in‰titúciami, 

rovnako ako to bolo napríklad v prípade 

âSOB. Dodatoãné náklady súvisiace so 

súdnymi konaniami bude, bohuÏiaº, v koneãnom 

dôsledku zná‰aÈ slovensk˘ daÀov˘ poplatník 

rovnako, ako to bolo v prípade sporu 

s âSOB. 

Ovplyvní pokuta ceny motorov˘ch palív 

na Slovensku 

Vyrubená pokuta nebude maÈ vplyv na cenovú 

politiku Slovnaftu, ani na ceny motorov˘ch 

palív v SR. Ceny budú totiÏ naìalej primárne 

závisieÈ od v˘voja na medzinárodn˘ch 

trhoch s ropn˘mi produktmi. 

MôÏe pokuta nejak˘m spôsobom ovplyvniÈ 

slovensk˘ trh s motorov˘mi palivami 

Domnievame sa, Ïe rozhodnutie MF SR 

môÏe vyústiÈ do zhor‰enia podnikateºského 

prostredia pre Slovnaft aÏ do miery, Ïe to 

bude nútiÈ majoritného akcionára spoloãnosti 

prehodnotiÈ svoje rozvojové a investiãné 

zámery v SR. TaktieÏ môÏe vyústiÈ do úplnej 

reorientácie podnikateºsk˘ch aktivít Slovnaftu 

na export na úkor domáceho trhu. Slovnaft 

uÏ v súãasnosti exportuje tri ‰tvrtiny svojej 

produkcie. E‰te väã‰ia reorientácia na export 

by znamenala nutnosÈ nahradiÈ ch˘bajúce 

mnoÏstvo motorov˘ch palív na slovenskom 

trhu dovozmi za ceny, ktoré by v krátkom ãasovom 

horizonte mohli znamenaÈ zv˘‰enie 

cien benzínu a nafty v SR. 

8

N Á R O D N Á R A D A S R 

Dimenzie najdôleÏitej‰ieho 

zákona roka 

Pred mesiacom spadol z bicykla a dnes ho zdobia ‰rámy, pretoÏe si nechránil hlavu prilbou. „B˘vam na dedine 

a keby som nosil prilbu, susedia by o mne povedali, Ïe som namyslen˘ poslanec,“ zdôvodÀoval svoju nehodu 

poslanec NR SR, predseda V˘boru NR SR pre financie, rozpoãet a menu Pál FARKAS. V rozhovore sme v‰ak 

hºadali iné súvislosti, ktoré sa viaÏu na prípravu a zostavenie návrhu ‰tátneho rozpoãtu na rok 2006. 

Tento návrh je o to dôleÏitej‰í, Ïe je posledn˘m pre teraj‰iu vládnu koalíciu a tak nás zaujímalo, ãi sa v Àom 

odráÏajú prvky prípravy na parlamentné voºby. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová. 

Aké podmienky determinovali prípravu a 

zostavovanie návrhu ‰tátneho rozpoãtu na 

rok 2006 

Súãasn˘ návrh ‰tátneho rozpoãtu bol tvoren˘ 

v úplne inom makroekonomickom prostredí 

neÏ po minulé roky. Po prv˘krát sa vláda 

opierala o odsúhlasen˘ rozpoãet verejnej správy 

na roky 2005 – 2007, teda nehºadala na zelenej 

lúke, ãísla tu uÏ boli definované, naprogramované. 

Dokonca moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe 

tento návrh rozpoãtu sa od nich ani veºmi neodkláÀa. 

To naznaãuje, Ïe tvorba návrhu prebiehala 

v stabilizovanom prostredí a zároveÀ 

sa ukazuje, Ïe ide o realistické odhady v˘voja 

v tejto oblasti. Návrh rozpoãtu sa pochopiteºne 

opiera o konkrétne ciele programového 

vyhlásenia vlády, ktoré treba e‰te naplniÈ v 

tomto volebnom období. Jedn˘m z nich bolo 

zníÏenie deficitu verejn˘ch financií roãne o 

0,5%, ão nám predpisuje aj konvergenãn˘ program 

EÚ. Návrh ‰tátneho rozpoãtu na rok 

2006 v oblasti deficitu verejn˘ch financií je na 

úrovni 2,9 % HDP, ão potvrdzuje oproti minulému 

roku (bol 3,4%) plnenie stanoveného 

cieºa a kritéria vo vzÈahu k EMÚ, neprekroãiÈ 

3%-nú hranicu deficitu z HDP. ëal‰ím faktorom 

potvrdzujúcim na‰u stabilitu je skutoãnosÈ, 

Ïe máme vytvorené aj stabilné legislatívne 

prostredie na prijímanie návrhu ‰tátneho rozpoãtu. 

Pokiaº v predchádzajúcich rokoch bolo 

treba prijímaÈ mnoho noviel zákonov pred 

schvaºovaním návrhu ‰tátneho rozpoãtu, najmä 

v príjmovej oblasti, menili sme skoro v‰etky 

daÀové zákony, v tomto roku budú novelizované 

iba 3 zákony, ktoré nepovaÏujem z 

hºadiska ich charakteru za závaÏné. Predov‰etk˘m 

pôjde o spotrebnú daÀ z tabaku a tabakov˘ch 

v˘robkov, o spotrebnú daÀ z liehu 

a miestne poplatky. Pochopiteºne, Ïe ide o dôleÏité 

zákony, ale nebudeme nimi zasahovaÈ do 

celého daÀového systému, ktor˘ tu existuje a 

dosiahneme naplnenie príjmovej stránky, pri 

t˘ch makroekonomick˘ch ukazovateºoch, na 

ktor˘ch leÏí celá stavba návrhu ‰tátneho rozpoãtu. 

Odborná verejnosÈ poukazuje na skutoãnosÈ, 

Ïe v˘znamné skoky pri novelizácii zákona 

o spotrebnej dani tabaku a tabakov˘ch 

v˘robkov, pri liehu nie sú jedin˘m 

moÏn˘m rie‰ením na to, aby sme splnili po- 

Ïiadavky EÚ vyrovnaÈ cenovú hladinu t˘chto 

v˘robkov na úroveÀ obvyklú v krajinách 

EÚ. Vzniká na trhu nebezpeãenstvo 

nárastu ‰edej ekonomiky, nelegálneho dovozu 

a obchodovania s t˘mito v˘robkami 

Ide o beÏné problémy kaÏdej krajiny, nelegálny 

dovoz t˘chto v˘robkov nás ohrozuje aj 

vzhºadom na otvorenosÈ na‰ej ekonomiky a v˘chodnú 

hranicu. Rie‰ením je zabezpeãenie t˘chto 

hraníc a s t˘m sa spája aj miera, do akej 

je schopná SR chrániÈ sa pred tak˘mto neoprávnen˘m 

dovozom. Druhou stranou mince 

je pravda, Ïe ceny t˘chto v˘robkov prudko 

stúpajú, ale sme povinní plniÈ podpísané záväzky 

pri vstupe do EÚ, Ïe do roku 2007 vyrovnáme 

tieto cenové rozdiely v spotrebn˘ch daniach. 

Po tejto úprave spotrebn˘ch daní dosiahneme 

57% úroveÀ z predajnej ceny najpredávanej‰ích 

cigariet na Slovensku. Teda ide o postupné 

zvy‰ovanie spotrebnej dane v˘robkov 

a v nasledujúcom rozpoãtovom období budeme 

musieÈ dosiahnuÈ deklarovanú hranicu vo 

vzÈahu k poÏiadavkám EÚ. Citeºn˘ nárast 

bude aj pri spotrebnej dani z liehu, podºa návrhu 

pôjde o 15%-né zv˘‰enie cien, ale opäÈ 

pripomínam, Ïe stále nedosiahne úroveÀ spotrebn˘ch 

daní z liehu v okolit˘ch krajinách. Pokiaº 

ide o miestne poplatky, ktoré plynú do pokladnice 

obecn˘ch samospráv, tie sa neodrazia 

priamo na príjmovej stránke ‰tátneho rozpoãtu. 

Je pravdou, Ïe sa poãíta s vy‰‰ím príjmom 

spotrebn˘ch daní, ale stále tu je priestor, 

aby relevantné poÏiadavky na strane v˘davkov 

zo ‰tátneho rozpoãtu a jednotliv˘ch správcov 

kapitol boli vykryté na základe dohody koaliãn˘ch 

partnerov. Na celú otázku zvy‰ovania 

spotrebn˘ch daní t˘chto v˘robkov sme hºadeli 

aj cez prizmu, ãi je v˘hodnej‰ie nezaÈaÏovaÈ 

spotrebnou daÀou fajãiarov alebo nenaplniÈ relevantné 

poÏiadavky zdravotníctva. 

Musím protiargumentovaÈ na poslednú 

va‰u my‰lienku, pretoÏe neexistuje priama 

úmera medzi cenami za zdraviu ‰kodlivé 

v˘robky a zv˘‰ením starostlivosti, prevencie 

v zdravotníctve. Dokonca tu existuje latentné 

nebezpeãie, Ïe nelegálne dováÏané 

v˘robky vo zv˘‰enej miere, nedodrÏiavaním 

stanoven˘ch noriem ohrozujú obyvateºstvo 

vy‰‰ím obsahom zdraviu ‰kodliv˘ch látok. 

Va‰a otázka je postavená na nelegálnom 

dovoze tak˘chto tovarov, ale ‰tát je o tom, aby 

vedel maximálne zamedziÈ vplyv tak˘chto v˘robkov 

na na‰om trhu. Musíme maximálne zamedziÈ 

pohyb nelegálne dováÏan˘ch tovarov 

na hraniciach, ktoré nie sú hranicami EÚ. Na 

druhej strane t˘m, Ïe budeme ÏiÈ zdrav‰ie, 

vytvoríme podmienky na zníÏenie poãtu fajãiarov, 

konzumentov alkoholu, t˘m menej budeme 

míÀaÈ na sociálne dávky a zdravotnícke 

v˘davky pri ich lieãbe, samozrejme, Ïe ide iba 

o sprostredkovan˘ model. Pri prerokúvaní návrhu 

zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakov˘ch 

v˘robkov vo V˘bore NR SR pre financie, 

rozpoãet a menu sme zmenili urãité parity 

vládneho návrhu, ktoré najv˘raznej‰ie 

zvy‰ovali ceny lacnej‰ích cigariet. Toto prerozdelenie 

sme navrhli zmeniÈ tak, Ïe zdraÏovanie 

cigariet vo v‰etk˘ch úrovniach bude rov- 

9


naké, takÏe ceny lacnej‰ích cigariet sa nebudú 

dvíhaÈ progresívnej‰ie neÏ drah‰ích. 

Ako by ste charakterizovali ‰truktúru návrhu 

‰tátneho rozpoãtu, ide o model, ktor˘ 

je orientovan˘ aspoÀ na pribliÏovanie sa k 

vyváÏenosti príjmovej a v˘davkovej ãasti, 

alebo sa prehlbuje schodok 

Pri tvorbe príjmovej ãasti návrhu ‰tátneho 

rozpoãtu boli oslovené aj niektoré nezávislé in- 

‰titúcie, vrátane SAV a bola prerokovaná otázka 

jednotliv˘ch poloÏiek. V‰etky tieto in‰titúcie 

sa vyjadrili, Ïe daÀové a príjmové moÏnosti 

boli odhadnuté realisticky. Pokiaº ide o druhú 

stránku, najväã‰iu ãasÈ v˘davkov definujú 

zákony a opakujú sa kaÏdoroãne. âiastka v˘davkov, 

ktorá je urãená na krytie priorít je oblasÈou, 

o ktorej sa dá debatovaÈ, a debaty sa 

niesli aj na politickej úrovni, ãi vychádzajú z 

politick˘ch záujmov strán pri obhajobe rezortn˘ch 

nárokov. Treba v‰ak zdôrazniÈ, Ïe aj 

tento priestor striktne ovplyvÀujú kritériá dodrÏiavania 

maastrichtského rámca rozpoãtu a 

t˘m prakticky je ohraniãen˘ aj celkov˘ deficit 

rozpoãtu na úroveÀ 2,9% HDP. 

Ktoré priority z návrhu ‰tátneho rozpoãtu 

budú rezonovaÈ v roku 2006, ktor˘ bude zároveÀ 

aj rokom parlamentn˘ch volieb 

Hlavn˘mi prioritami návrhu ‰tátneho rozpoãtu 

a verejn˘ch financií je v˘razná podpora 

‰kolstva, rozvoja vedy a techniky, v˘razná 

podpora poºnohospodárstva a ìal‰ích oblastí, 

nevynímajúc ani podporu podnikateºskej sféry, 

Ïivotného prostredia atì. Tieto rezorty v 

roku 2006 môÏu poãítaÈ s moÏnosÈou vy‰‰ích 

v˘davkov a s vy‰‰ími dotáciami zo ‰tátneho 

rozpoãtu. Pokiaº ide o ‰kolstvo, na platy uãiteºov 

na rozvoj vysok˘ch ‰kôl, dostávajú ove- 

ºa vy‰‰ie ãiastky ako v predchádzajúcich obdobiach 

a najv˘raznej‰í rast t˘chto v˘davkov 

bude práve v rezorte ‰kolstva. V rezorte poºnohospodárstva, 

budú maÈ poºnohospodárski 

podnikatelia vy‰‰ie mnoÏstvo prostriedkov 

ako v minulom roku, ão je veºmi dôleÏité, 

pretoÏe prechodné obdobie, k˘m nedostávame 

z fondov EÚ takú istú ãiastku ako ostatní poberatelia 

zo star˘ch ãlensk˘ch krajín, tak dovtedy 

môÏeme vyrovnávaÈ priamymi platbami 

zo ‰tátneho rozpoãtu poºnohospodárom deficit. 

Cieºom takéhoto stanoviska je, aby sa na‰i 

poºnohospodári ão najskôr prispôsobili ekonomick˘m 

podmienkam trhu EÚ. Pokiaº ide o Ïivotné 

prostredie, tu môÏeme jednoznaãne potvrdiÈ, 

Ïe vstup SR do EÚ, bol v˘nimoãne 

efektívny krok pre tento rezort. Pri porovnaní 

úrovne v˘davkov v roku 2002 a 2006, tak rezort 

Ïivotného prostredia má o 80% viac prostriedkov 

a taktieÏ to platí aj pre rezort ‰kolstva 

a ìal‰ie rezorty. Opodstatnená je kritika 

v oblasti vedy a v˘skumu, pretoÏe v niektor˘ch 

materiáloch, najmä zo strany SAV, ktoré uÏ boli 

publikované, zaostávanie v ukazovateli podpory 

vedy a v˘skumu je veºké. Nie som si v‰ak 

ist˘, ãi zarátali v‰etky v˘davky zo v‰etk˘ch kapitol, 

ktoré sú presmerované na rozvoj vedy a 

techniky, pretoÏe v tomto volebnom období dávame 

na rozvoj vedy a techniky viac ako o 

30% neÏ v predchádzajúcom období, teda aj 

tu je v˘razn˘ nárast prostriedkov. ZadæÏenie 

krajiny sa zv˘‰i iba o deficit ‰tátneho rozpoãtu, 

ãím sledujeme, aby nedochádzalo k zadlÏovaniu 

mlad‰ej a ìal‰ích generácií, uÏ ani 

nehovoriac o tom, Ïe sa nájde dostatok zdrojov 

na krytie opodstatnen˘ch poÏiadaviek napr. 

v oblasti bytovej v˘stavby, aj keì tu dôjde k 

inému prerozdeºovaniu zdrojov ako doposiaº, 

v˘raznej‰ia bude podpora v˘stavby nájomn˘ch 

bytov a zníÏi sa podpora súkromnej formy 

b˘vania. 

Návrh novely zákona o ‰tátnej podpore na 

b˘vanie zniÏuje bonifikáciu stavebného sporenia. 

PovaÏujete tak˘to krok zo strany ‰tátu 

v danej chvíli za prezierav˘ 

Netvrdil by som, Ïe podpora ‰tátu na b˘vanie 

bude niÏ‰ia, neÏ doteraz. Zdroje na podporu 

b˘vania sú mimoriadne zaujímavé a budú 

minimálne na úrovni predchádzajúceho roka, 

ba budú o ãosi vy‰‰ie. V tejto oblasti dôjde iba 

k inému vnútornému prerozdeºovaniu zdrojov. 

Vychádzame z toho, Ïe aj v okolit˘ch krajinách 

je väã‰ia poÏiadavka na nájomné formy b˘vania, 

ão vedie aj k väã‰ej pruÏnosti obyvateºstva 

pri voºbe a hºadaní voºn˘ch pracovn˘ch miest. 

Takúto politiku praktizujú aj ekonomicky vyspelé 

krajiny. Podiel nájomnej formy b˘vania 

majú oveºa v˘raznej‰í ako je u nás v súãasnosti. 

Nájomné formy b˘vania najviac pomáhajú 

mladej generácii, teda ide o kategóriu obyvateºstva, 

ktorá e‰te nemá dostatok finanãn˘ch 

zdrojov na budovanie vlastnej formy b˘vania. 

PovaÏujem to za v˘znamn˘ krok, ktor˘ moÏno 

nemá silnú tradíciu u nás, ale vo v‰eobecnosti 

ide o Ïiadanú formu, ktorá vychádza z po- 

Ïiadaviek mlad‰ej generácie. 

Mobilita pracovnej sily je dôleÏit˘m prvkom 

rastu ekonomiky, zvy‰ovania konkurencieschopnosti, 

ale môÏe pomáhaÈ aj pri 

rozvoji regiónov. Zohºadnili sa pri zostavovaní 

návrhu ‰tátneho rozpoãtu aj potreby 

vyrovnania dlhov ‰tátu vo vzÈahu k samosprávnym 

orgánom pri v˘kone ich funkcií 

po prenesení kompetencií v oblasti ‰kolstva, 

zdravotníctva a pod. 

Prakticky vychádzame z toho, Ïe samosprávy 

dostávajú viac prostriedkov ako v predchádzajúcom 

roku, keìÏe v˘razn˘ skok sa zrealizoval 

uÏ vlani. Samosprávy majú moÏnosÈ získavaÈ 

prostriedky z fondov EÚ na rekon- 

‰trukciu a prestavby objektov, ktoré získali, s 

t˘m, Ïe v ‰tátnom rozpoãte sa im zabezpeãí podiel 

potrebn˘ na ãerpanie t˘chto zdrojov. ·tát 

bude teda pripraven˘, ale otázka skôr znie, ãi 

bude dostatok kvalitn˘ch projektov na ãerpanie 

z fondov EÚ. A to je otázka pre samotn˘ch 

Ïiadateºov, samotné samosprávy. Keì porovnáme 

vo v‰eobecnosti úroveÀ t˘chto projektov 

a ãerpanie fondov s projektmi z okolit˘ch 

krajín, SR má veºmi dobré hodnotenie v rámci 

EÚ. Pri rie‰ení tejto otázky netreba poãítaÈ 

iba s prostriedkami ‰tátneho rozpoãtu, ale aj s 

prostriedkami z fondov EÚ, ktoré predstavujú 

veºmi zaujímav˘ balík. 

Napriek poukazovaniu na pozitívny v˘voj 

v makroekonomickej rovine a úspechom 

slovenskej ekonomiky, medzinárodné in‰titúcie 

hovoria aj o rastúcej chudobe na Slovensku. 

KOZ organizuje protestné stretnutie 

v Banskej Bystrici práve proti rastu 

chudoby. Aké opatrenia zah⁄Àa v sebe návrh 

‰tátneho rozpoãtu na odstránenie tohto 

nepriaznivého hodnotenia 

KOZ je naladená protivládne, podporuje 

opozíciu, ba dokonca má s jednou z opoziãn˘ch 

strán dohodu o spolupráci. Ide o vyuÏitie 

príleÏitosti kritizovaÈ vládu a vládnu koalíciu, 

ale pokiaº ide o relevantn˘ fakt, aj tento 

rozpoãet poãíta s rastom reálnych miezd o 

4,4%, v roku 2005 vzrástli o 4%. To zname- 

ná, Ïe priemerné mzdy na Slovensku rastú a 

rastie aj Ïivotná úroveÀ a kúpyschopnosÈ obyvateºstva, 

najmä v porovnaní s predchádzajúcim 

obdobím. KaÏd˘ rozbor ukazovateºov, 

anal˘za má v sebe aj subjektívny náboj a veºmi 

záleÏí na tom, z akého zorného uhla vyhodnocujeme 

‰tatistické údaje. Keì vychádzame 

z objektivizovan˘ch ukazovateºov, Ïe slovenské 

hospodárstvo rastie o viac ako 4%, rastie zamestnanosÈ, 

zniÏuje sa úroveÀ zadæÏenosti krajiny, 

dnes je zhruba na 38% HDP, rastie podpora 

investícií, mlad˘ch ºudí a zároveÀ hovoríme 

o raste chudoby, mne osobne pri tak˘chto 

záveroch nieão nesedí. Samozrejme, Ïe v kaÏdej 

spoloãnosti sa nájdu ºudia, ktorí sa nedokáÏu 

etablovaÈ, nevedia nájsÈ zamestnanie, 

uplatnenie, tak˘m moÏno treba v˘raznej‰ie 

pomôcÈ, a v sociálnej sfére treba nájsÈ vhodnej‰í 

model prerozdeºovania a ãerpania prostriedkov 

podºa reálnych poÏiadaviek ºudí. 

Ani tohtoroãné obdobie pred schvaºovaním 

návrhu ‰tátneho rozpoãtu sa nevyhlo politick˘m 

hrám. V parlamente do‰lo k preskupovaniu 

poslancov a vznikajú podozrenia o 

kupovaní poslancov. Ako vy hodnotíte tieto 

rituálne tance, ktoré sa opakujú, moÏno 

Ïe iba v in˘ch kontextoch a farbách 

Dobre vidíte, osobne som presvedãen˘, Ïe 

kde je politika, tam pokoj nikdy nebude, lebo 

politika je o tom, aby sa diskutovalo. VÏdy je 

to otázka náboja toho-ktorého ãloveka, kde sa 

nachádza a kam sa chce dostaÈ a akú cestu si 

volí, aby dosiahol svoj cieº. Pri voºbe sú rôzne 

pohºady, metódy, prostriedky, formy, kaÏd˘ 

sme in˘, preto aj na‰a politická paleta je 

taká pestrá a obãan si má z ãoho vyberaÈ. Na 

druhej strane v‰ak predsa len schvaºovanie 

návrhu ‰tátneho rozpoãtu bude trochu iné, 

pretoÏe nikdy predt˘m vládna koalícia nebola 

v takej v˘raznej men‰ine ako teraz. Podºa 

môjho názoru ide o realistick˘ návrh, ktor˘ 

nemá v sebe náboj volebného rozpoãtu, ão 

naznaãuje, Ïe chce diskutovaÈ na odbornej 

úrovni, hoci sa nedá vylúãiÈ ani iba politická 

úroveÀ. 

Boli ste úãastníkom v‰etk˘ch diskusií ãi uÏ 

v rámci koaliãnej rady alebo v odborn˘ch 

kruhoch pri zostavovaní návrhu ‰tátneho 

rozpoãtu. Sú v Àom pokryté poÏiadavky 

nezávisl˘ch poslancov a akú diskusiu v parlamente 

pri schvaºovaní návrhu oãakávate 

Rozprava v pléna NR SR bude urãite veºmi 

ostrá, sme pred voºbami a je to posledn˘ 

váÏny zákon v tomto volebnom období, ktor˘ 

vládna koalícia bude chcieÈ silou mocou prijaÈ. 

Ide o veºmi potrebn˘ zákon, ktor˘ vytvára 

urãit˘ rámec pre ìal‰í spoloãensk˘ v˘voj 

krajiny. Îiadna tragédia sa v‰ak nestane ani v 

tom prípade, ak návrh tohto rozpoãtu nebude 

prijat˘, nastúpi mechanizmus rozpoãtového 

provizória a zdroje budú ãerpané na úrovni 

predchádzajúceho schváleného rozpoãtu. Nezastaví 

sa Ïivot, ale zastaví sa rozvoj a preto 

si myslím, Ïe v‰etko bude závisieÈ od toho, do 

akej miery sa zapoja do tohto procesu nezávislí 

poslanci, ãi zostanú na politick˘ch postojoch 

alebo sa priklonia k odbornej argumentácii, 

ktoré dávajú návrhu ‰ancu na prijatie. V koaliãnej 

rade sa odborne diskutovalo o návrhu a 

dohodlo sa, Ïe sa nebudú vytváraÈ Ïiadne rezervy 

na krytie osobitn˘ch poÏiadaviek nezávisl˘ch 

poslancov. Vládna koalícia má urãitú 

úroveÀ politickej kultúry a nemôÏe si dovoliÈ 

takéto praktiky na získavanie podpory. 

10


Na zníÏenie efektov a niekedy aj afektov nechceného vládna koalície v období pred otvorením rozpravy k návrhu 

‰tátneho rozpoãtu na nasledujúci rok v parlamente prijala úzus, Ïe k˘m nie je v koalícii prijatá dohoda, nie je 

rozhodnuté o niãom a dovtedy nebude poskytovaÈ bliÏ‰ie informácie k zostavovaniu ·R. Manévrovací priestor bol 

determinovan˘ v˘vojom na politickej scéne, keì do matematick˘ch v˘poãtov potrebného poãtu poslancov 

hlasujúcich v prospech vládnej koalície zasiahli prestupy, odchody a príchody aj z radov vládnej koalície, 

aj z radov opozície. Atypická situácia, keì sa zvy‰ujú poãty nezaraden˘ch alebo tzv. nezávisl˘ch poslancov 

vyvoláva ‰pekulácie o kupovaní poslancov, ão môÏe maÈ neblah˘ vplyv na zostavenie ‰tátneho rozpoãtu a rovnako 

neodbytn˘mi sa stávajú aj otázky súvisiace s aktivitami politikov pred voºbami do parlamentu. Do tejto mozaiky 

primie‰ame nariadenie ministerstva financií, Ïe ‰tátne podniky sa musia snaÏiÈ o maximálne zisky a dividendy 

a napr., Ïe príjmy Slovenskej elektrizaãnej prenosovej sústavy za prenos elektriny v minulom roku boli v ãistom 

1,7 mld. pri v˘nosoch vy‰e 17 mld. a tento rok by mal jej zisk predstavovaÈ asi 830 miliónov korún. Vysok˘mi 

ziskami sa len naháÀajú príjmy do ‰tátneho rozpoãtu, ão je ne‰tandardné, pretoÏe nejde o toky cez dane, 

ale cez ceny elektriny, upozorÀujú predstavitelia Klubu 500. A podobné povrchné hodnotenie moÏno v tomto 

smere vysloviÈ aj o ziskoch Slovnaftu, ãi Slovak Telekomu, SPP a pod. Ako vnímajú túto situáciu predstavitelia 

zákonodarnej moci, poslanci NR SR sa p˘tala Marta Toma‰oviãová. 

1. Viacero subjektov podnikateºského sektora, ako napr. Slovak Telecom alebo Slovnaft, dostali niekoºkomiliónové 

pokuty za zneuÏitie svojho dominantného postavenia na trhu. Vo v˘bore pre financie, rozpoãet a menu ste sa 

neraz zaoberali práve otázkami ãinnosti t˘chto subjektov z hºadiska liberalizovaného trhu, ako hodnotíte takéto 

správanie sa monopoln˘ch subjektov a ich cenovú politiku vo vzÈahu dopadov na obyvateºstvo 

2. V rámci zlaìovania cenovej úrovne sa chystá v januári ìal‰ie zvy‰ovanie cien tabakov˘ch v˘robkov a liehu 

na úroveÀ beÏnú v krajinách EÚ. PovaÏujete za úãelné takúto formu zvy‰ovania cien, keì t˘m vznikajú 

trendy rastu ‰edej ekonomiky a dovozu nelegálneho tovaru 

3. Zmeny nastanú aj v zákone o poskytovaní ‰tátnej podpory na b˘vanie. Na jednej strane ide o zniÏovanie 

v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu, ale na druhej na trhu je stále nedostatok bytov pre mladé rodiny, 

pre obyvateºstvo s niÏ‰ími príjmami a pri dosahovaní efektov ekonomiky úlohu zohráva aj mobilita 

pracovnej sily. PovaÏujete kroky vlády, resp. ministerstva financií v tomto smere za efektívne 

KaÏd˘ po svojom 

Július Brocka – 

poslanec NR SR (KDH) 

Myslím si, Ïe v prostredí, kde neexistuje 

alebo je obmedzená hospodárska súÈaÏ, ktorá 

môÏe v˘razne vpl˘vaÈ na v˘voj cien na trhu 

a aj vo vzÈahu k spotrebiteºovi, je úplne na 

mieste, ba dokonca je nevyhnutné, aby ‰tát 

vstupoval na trh, keì hospodárska súÈaÏ je 

ist˘m spôsobom obmedzená a ceny monopolného 

v˘robcu alebo dodávateºa môÏu v˘razne 

a negatívne ovplyvÀovaÈ Ïivotnú úroveÀ 

obyvateºstva. S doteraj‰ím postupom a postojom 

ministerstva financií súhlasím. KeìÏe v 

tomto prípade budú rozhodovaÈ nezávislé 

súdy, nechcem hovoriÈ o zneuÏívaní dominantného 

postavenia podnikateºsk˘mi subjektmi, 

ale existujú príklady aj z in˘ch krajín 

EÚ alebo aj USA, keì spoloãnosÈ prostredníctvom 

vlády vyuÏíva aj moÏnosÈ uloÏenia 

sankcií, ako napr. v prípade Microsoftu. Budem 

pozorne sledovaÈ ako to celé dopadne. 

Nemohli ste z pozícií ãlenov zákonodarného 

zboru ako tvorcovia prostredia a jednoznaãnej‰ím 

definovaním podmienok pôsobenia 

na trhu, v˘raznej‰ie ovplyvniÈ v˘voj, 

aby nedochádzalo tak ãasto k podobn˘m 

situáciám 

MoÏno áno, napr. pri kontrole vlády, aby 

bola dôslednej‰ia pri zamedzení takéhoto dominantného 

postavenia sa dostatoãne nevyu- 

Ïívajú nástroje, ktoré mohol ‰tát pouÏiÈ, aby 

tak˘to v˘voj nenastal. 

Pri rokovaní o ‰tátnom rozpoãte, keì po- 

Ïiadavky boli neúmerné zdrojom alebo tomu, 

ão minister financií mohol ponúknuÈ, prevá- 

Ïil v mojom prípade argument ministra, Ïe 

na‰e sadzby spotrebnej dane tabakov˘ch v˘robkov 

a liehu sú najniÏ‰ie nielen v EÚ, ale 

aj pri porovnávaní so susedn˘mi krajinami. 

Dokonca ani po schválení tejto úpravy nebudeme 

patriÈ k t˘m, kde sú sadzby najvy‰‰ie. 

KeìÏe ide o tovary, ktoré nepatria medzi základné 

Ïivotné potreby, kompromis sa prijímal 

celkom ºahko. Urãite sa neprestane ani 

piÈ, ani fajãiÈ a je tu nebezpeãenstvo zv˘‰enia 

nelegálnych foriem nadobúdania t˘chto komodít, 

ale existujú príslu‰né colné a isté kompetencie 

preberú aj daÀové orgány, ktoré budú 

musieÈ úãinne vykonávaÈ svoju ãinnosÈ aj na 

zamedzenie tak˘chto praktík. Je to istá daÀ, 

aby sme mali moÏnosÈ investovaÈ viac do 

‰kolstva, rezortu bezpeãnosti, obrany, aj na investiãné 

stimuly a pod. Pre ministra financií 

je to ak˘si vankú‰, kde môÏe siahnuÈ v prípade 

veºk˘ch tlakov na v˘davky. 

Podºa ekonómov existujú aj iné formy, nie 

je to cesta najmen‰ieho odporu. 

Súhlasím, pretoÏe efekt nemusí byÈ tak˘, 

ako oãakáva ministerstvo financií, pri istej 

hranici sa táto spotreba môÏe v˘razne zníÏiÈ 

a celkov˘ v˘nos môÏe byÈ úplne in˘. Nevyluãujem 

v‰ak ani moÏnosÈ, Ïe v priebehu roka 

sa budeme musieÈ v parlamente zaoberaÈ novelou 

tohto zákona. 

Pri rie‰ení otázky ‰tátnej podpory na b˘vanie 

sa usmievam s ist˘m uspokojením, lebo 

uÏ pri minuloroãnom schvaºovaní ‰tátneho 

rozpoãtu som upozorÀoval ministra, keì hovoril, 

Ïe ‰tátne rezervy na dávky najohroze- 

11


nej‰ích skupín neexistujú. Protiargumentoval 

som mu práve ‰tedrou ‰tátnou podporou stavebného 

sporenia. Dnes, keì komerãné banky 

úroãia úspory a aj termínové vklady tak 

nízko, povaÏujem takmer 10%-né zhodnotenie 

prostredníctvom stavebného sporenia, 

práve vìaka vysokej ‰tátnej prémii, za luxus. 

To je podpora ºudí, ktorí majú voºné peniaze, 

podpora priateºsk˘ch sporiteºov, to je 

podpora t˘ch, ktorí si vedia zrátaÈ, Ïe v bankách 

by takto nezhodnotili svoje peniaze. A 

v koneãnom dôsledku, aj keì viem, Ïe tie peniaze 

slúÏia na bytovú v˘stavbu, ale v prvom 

rade je to podpora súkromn˘ch spoloãností. 

Ak minister financií je aÏ dnes v úzkych a hºadá, 

kde u‰etriÈ, ja som tie rezervy videl uÏ aj 

skôr. Vtedy si to vládna koalícia e‰te mohla 

dovoliÈ, dnes je situácia taká, Ïe ‰tát práve na 

splnenie tvrd˘ch maastrichtsk˘ch kritérií musí 

hºadaÈ rezervy práve na strane v˘davkov a 

musí veºmi zodpovedne váÏiÈ, ktoré nie sú nevyhnutné. 

Prieskumy a anal˘zy v‰ak neustále poukazujú 

na nedostatok bytov, najmä pre mladé 

rodiny a pre ºudí s niÏ‰ími príjmami. 

Súhlasím, Ïe nevyuÏívame v‰etky nástroje 

pomoci najmä t˘m, ktorí si potrebujú zabezpeãiÈ 

túto základnú Ïivotnú potrebu – b˘vanie, 

najmä mladí, mladé rodiny, ale formy 

ak˘mi to robíme nie sú tie najoptimálnej‰ie. 

·tát vynakladá znaãné prostriedky na to, aby 

zhodnocoval úspory t˘ch, ktorí majú b˘vanie 

zabezpeãené. Ak by ‰tát naozaj chcel podporovaÈ 

ºudí sociálne odkázan˘ch alebo v niÏ- 

‰ích príjmov˘ch skupinách, tak by malo ísÈ 

viac o podporu nájomného b˘vania. Zaujímav˘m 

nástrojom by mohlo byÈ hypotekárne 

úverovanie bytovej v˘stavby, hoci tu existuje 

isté bonifikovanie t˘chto úverov zo strany 

‰tátu, ale ak by si ºudia do istého veku mohli 

odrátaÈ úroky zo svojho daÀového základu, 

tak to by bola zaujímavá podpora pre mnoh˘ch 

zamestnan˘ch mlad˘ch ºudí. Vo vzÈahu 

k ºuìom so sociálne slab‰ím základom, tak 

tam vidím veºk˘ priestor v podpore v˘stavby 

bytov neziskov˘m sektorom, ãiÏe opäÈ by 

i‰lo o nájomné byty. Problémom, ktor˘ sa teraz 

vynára v súvislosti s príchodom siln˘ch 

investorov je, Ïe sa stavajú byty napr. okolo 

Trnavy takmer v kaÏdej obci, ãi uÏ slovensk˘mi 

alebo zahraniãn˘mi firmami. Ale ide predov‰etk˘m 

o byty do osobného vlastníctva, 

drahé byty a myslím si, Ïe nebude dostatok 

záujemcov o ne, pretoÏe veºkú ãasÈ súãasn˘ch 

i budúcich zamestnancov tvoria ºudia, ktorí 

b˘vanie uÏ majú, za prácou chodia na „t˘Ïd- 

Àovky“ a nechcú sa sÈahovaÈ s cel˘mi rodinami. 

Pre nich nie je alternatívou ani nájomné 

b˘vanie a bude im úplne postaãovaÈ moÏnosÈ 

b˘vania v rôznych penziónoch, ubytovniach, 

resp. na privátoch. Ide o formy, ktoré 

u nás veºmi absentujú, teda lacné, príleÏitostné 

b˘vanie. To je priestor, cez ktor˘ by 

sme mohli aj legislatívne podporiÈ privátnych 

investorov. Tu vidím priestor, kde môÏe 

‰tát preferovaÈ nájomné b˘vanie pred b˘vaním, 

resp. v˘stavbou bytov do osobného 

vlastníctva. Vo fonde rozvoja b˘vania existujú 

rádovo miliardové prostriedky, z ktor˘ch 

obrovská ãasÈ ide na b˘vanie do vlastníctva, 

ale na Slovensku je situácia taká, Ïe súkromn˘ 

a bankov˘ sektor dokáÏe uÏ obhospodarovaÈ 

tieto poÏiadavky aj bez podpory ‰tátu, preto 

by sa ‰tát mal venovaÈ podpore nájomného 

b˘vania. V tejto situácii by sa ‰tát mal správaÈ 

podºa známeho porekadla „za menej pe- 

Àazí – viac muziky“, premeniÈ existujúce 

mnoÏstvo prostriedkov na väã‰iu ãasÈ v˘stavby 

nájomn˘ch bytov, sociálnych ubytovní 

pre sezónnych, t˘ÏdÀov˘ch zamestnancov 

v automobilkách, lebo to vypl˘va aj z mentality 

na‰ich ºudí, ktorú treba taktieÏ re‰pektovaÈ. 

Mobilita pracovnej sily je v‰ak jedn˘m z 

predpokladov rozvoja ekonomiky. 

Vláda a ministerstvo práce, sociálnych vecí 

a rodiny navrhuje nástroje na podporu mobility 

pracovnej sily, ale u nás ºudia neb˘vajú 

v dreven˘ch domãekoch, môÏe prísÈ aj hurikán 

a nevyvráti ich tak ako v New Orleans. 

Na‰i ºudia sú viac zrastení s prostredím kde 

sa narodili, kde majú svoju rodinu, rodinné zázemie. 

Iné je správanie mlad˘ch ºudí, ktorí uÏ 

nemajú tento problém ako stredná a star‰ia generácia. 

KeìÏe Slovensko je atraktívnou krajinou, 

kde sa v˘razne zlep‰ili podmienky na 

podnikanie, zahraniãní investori s postupom 

v˘stavby diaºnic idú za pracovnou silou a to 

je tá komparatívna v˘hoda regiónov. 

Ako hodnotíte zostavenie návrhu ‰tátneho 

rozpoãtu na rok 2006 

Ide o veºmi zodpovedn˘ návrh ·R a neobsahuje 

patinu volebného roka. Kritici vlády 

budú namietaÈ, Ïe mala viac ‰etriÈ, e‰te viac 

sa krotiÈ vo v˘davkoch a druhí budú poukazovaÈ 

na to, Ïe sa správa nie veºmi ‰tedro, rozhodne 

neuspokojí v‰etk˘ch. Naãahujúcich sa 

rúk bolo veºa a preto sa mi zdá, Ïe ide o rozumn˘ 

kompromis. Aj keì veºmi ÈaÏko trávim 

kompromis zru‰enia odvodového bonusu v 

dôchodkovom systéme, najmä vo volebnom 

období koalície, ktorá ho zaviedla, to pova- 

Ïujem chybu. V tejto oblasti nás ãaká e‰te veºa 

zmien a tu ide o nástroj, cez ktor˘ sme mohli 

konaÈ najmä vo vzÈahu k t˘m, ktorí sa cítia 

byÈ ohrození. 

Ján Dlhopolãek – 

poslanec NR SR 

(ªS-HZDS) 

Vo v˘bore pre financie, rozpoãet a menu 

pracujem krátko, nemôÏem posudzovaÈ jeho 

ãinnosÈ v predchádzajúcom období. Monopolné 

postavenie niektor˘ch subjektov na trhu 

zvádza k ekonomickému správaniu, ktoré je 

charakteristické neúmern˘m zvy‰ovaním cien 

ich produkcie, pretoÏe tieto subjekty podnikateºského 

sektora nie sú nútené k zniÏovaniu 

nákladov, k ãomu by ich mohla úãinne prinútiÈ 

konkurencia. V˘sledkom sú príli‰ vysoké 

ceny v˘robkov, resp. sluÏieb dodávan˘ch 

t˘mito subjektmi. Najmä neprimeran˘ zisk, 

neúmerné zvy‰ovanie platov manaÏmentu a 

zah⁄Àanie neproduktívnych nákladov do kalkulácií 

cien v˘robkov a sluÏieb spôsobujú, Ïe 

ãasto neefektívne hospodárenie t˘chto podnikateºsk˘ch 

subjektov má dopad na obyvateºstvo 

v podobe vysok˘ch cien v˘robkov a 

sluÏieb. Preto sa domnievam, Ïe práve na 

túto ãasÈ podnikateºského sektora, ktorá má 

dominantné postavenie na trhu, by mala byÈ 

zameraná kontrolná ãinnosÈ Protimonopolné- 

ho úradu, Najvy‰‰ieho kontrolného úradu a 

ìal‰ích kontroln˘ch orgánov, najmä v oblasti 

tvorby cien. 

Podºa návrhu ‰tátneho rozpoãtu na rok 

2006 predstavuje medziroãn˘ nárast príjmov 

‰tátu na spotrebn˘ch daniach 3,5 miliardy 

korún. Znaãná ãasÈ z t˘chto príjmov bude zabezpeãená 

zv˘‰ením spotrebnej dane z tabakov˘ch 

v˘robkov. Táto daÀ sa mala pôvodne 

prispôsobovaÈ poÏiadavkám EÚ aÏ v roku 

2007. Ministerstvo financií v‰ak posunulo 

termín uÏ na rok 2006, ãoho v˘sledkom bude 

rast cien tabakov˘ch v˘robkov, ale najmä 

prínos 960 miliónov korún do ‰tátneho rozpoãtu. 

Je to teda ìal‰í krok ako naplniÈ zámery 

vlády v oblasti rozpoãtov˘ch príjmov za- 

ÈaÏením obãanov. Ak je cieºom vlády zlaìovanie 

cenovej úrovne tabakov˘ch v˘robkov 

na úroveÀ beÏnú v krajinách EÚ pri súãasn˘ch 

príjmoch na‰ich obãanov, ktoré patria v 

rámci t˘chto krajín k najniÏ‰ím, moÏno oãakávaÈ, 

Ïe zv˘‰enie cien tabakov˘ch v˘robkov 

vyvolá dovoz nelegálneho tovaru zo zahraniãia 

a rast ‰edej ekonomiky. PredloÏenú novelu 

zákona o spotrebn˘ch daniach preto pova- 

Ïujem za neúãelnú. 

Stavebné sporenie je jedn˘m z najroz‰írenej‰ích 

a najdostupnej‰ích spôsobov financovania 

b˘vania, je oÀ stále záujem a vyuÏívané 

je prevaÏne mlad˘mi ºuìmi. Nielen ‰tátna 

prémia, ale i moÏnosÈ získaÈ v˘hodn˘ úver 

s nízkou úrokovou sadzbou, úãelovo urãen˘ 

na rie‰enie b˘vania, priãom nie je potrebné 

zakladaÈ nehnuteºnosÈ ako predmet záloÏného 

práva, sú spolu s na‰etren˘mi prostriedkami 

predpokladom získania bytu i v súãasn˘ch 

podmienkach, keì pri nedostatku nájomn˘ch 

bytov majú najmä mladé rodiny problémy pri 

rie‰ení svojej bytovej otázky. Pripravená novela 

zákona o stavebnom sporení, najmä zní- 

Ïenie ‰tátnej prémie z 2500,- Sk na 2000,- Sk 

a zv˘‰enie vymeriavacieho základu na takmer 

31 000,- Sk znamenajú zníÏenie rendity tohto 

sporenia. Novela zákona je jedn˘m z opatrení, 

ktoré smerujú k u‰etreniu prostriedkov 

v ‰tátnom rozpoãte, nezohºadÀuje v‰ak potreby 

obãanov, najmä tej skupiny, ktorá nemá 

moÏnosÈ vzhºadom na svoje príjmy získaÈ 

hypotekárny úver. 

ZniÏovanie ‰tátnej podpory na b˘vanie povaÏujem 

v súãasnom období, keì sú najmä 

mladé rodiny nútené sÈahovaÈ sa za prácou a 

rie‰iÈ svoju bytovú otázku v novom prostredí, 

za neefektívne kroky vlády. 

12

S V E T F I N A N C I Í 

Vláda SR na svojom augustovom zasadnutí schválila materiál „Návrh koncepcie vymáhania 

pohºadávok sektora verejnej správy“. Jeho obsahom je úplne nová dimenzia a prístup 

k vymáhaniu pohºadávok in‰titúcií verejného okruhu. Redakcia Parlamentného kuriéra preto 

oslovila Ing. Viliama VA·KOVIâA, CSc. – generálneho riaditeºa a predsedu predstavenstva 

Slovenskej konsolidaãnej, a.s. – in‰titúcie, ktorá v súlade s t˘mto materiálom 

bude centrálnym správcom pohºadávok sektora verejnej správy. 

Nov˘ prístup 

pri vymáhaní pohºadávok 

sektora verejnej správy 

MôÏete nám priblíÏiÈ podstatu vy‰‰ie uvedenej 

koncepcie 

Podstatou novoprijatej koncepcie je, Ïe na 

Slovenskú konsolidaãnú, a.s. budú prevedené 

v‰etky problémové pohºadávky zo spoloãnosti 

Veriteº, a.s. a z jednotliv˘ch daÀov˘ch 

a coln˘ch úradov. V súlade s touto koncepciou 

by mali byÈ ìalej na Slovenskú konsolidaãnú 

presunuté problémové pohºadávky Sociálnej 

poisÈovne, ktorá vykazuje spomedzi 

in‰titúcií verejného sektora ich najvy‰‰í objem. 

Má ísÈ pritom o pohºadávky v celkovej 

nominálnej hodnote pribliÏne 60 mld. Sk 

voãi dlÏníkom v konkurze, ktoré vznikli do 

31.12.2005. Pohºadávky, ktoré budú v t˘chto 

in‰titúciách vznikaÈ po uvedenom dátume 

nebudú na Slovenskú konsolidaãnú postupované, 

ale tá ich bude vymáhaÈ pre tieto in- 

‰titúcie formou mandátnej správy. Takéto rie- 

‰enie je v‰ak podmienené e‰te prijatím ist˘ch 

legislatívnych zmien. V prípade Fondu národného 

majetku sa s transferom problémov˘ch 

pohºadávok poãíta aÏ v prípade likvidácie 

tejto in‰titúcie. 

âo bolo dôvodom prijatia takéhoto materiálu 

Prijatie spomínaného materiálu je prirodzen˘m 

a logick˘m vyústením dlhodobej- 

‰ích úvah o zefektívnení a zracionálnení vymáhania 

pohºadávok, ktoré doposiaº zabezpeãujú 

vo vlastnej réÏii jednotlivé in‰titúcie 

okruhu verejn˘ch financií. Na mysli mám 

in‰titúcie ako Sociálna poisÈovÀa, jednotlivé 

daÀové a colné úrady, Fond národného majetku 

a v neposlednom rade aj spoloãnosti Veriteº, 

a.s a Slovenská konsolidaãná, a.s. 

V mnoh˘ch prípadoch si tieto in‰titúcie 

uplatÀujú svoje, teda de facto ‰tátne pohºadávky, 

voãi jednému a tomu istému dlÏníkovi. V 

praxi tak dochádza k multiplicite ãinností, 

spojen˘ch s vymáhaním ‰tátnych pohºadávok, 

a teda k neefektívnemu vynakladaniu 

‰tátnych prostriedkov. ëal‰ím dôvodom prijatia 

novej koncepcie je snaha o profesionalizáciu 

vymáhania ‰tátnych pohºadávok prostredníctvom 

ich koncentrácie v jednej profesionálnej, 

na tento úãel ‰pecializovanej in- 

‰titúcii. Implementáciou takéhoto rie‰enia sa 

navy‰e vytvára priestor na to, aby sa ostatné 

in‰titúcie verejného sektora mohli v budúcnosti 

v plne miere sústrediÈ na v˘kon svojich 

primárnych aktivít, vypl˘vajúcich z povahy 

a charakteru ich ãinnosti. No a v neposlednom 

rade Slovenská konsolidaãná viac-menej 

splnila úãel, na ktor˘ bola zaloÏená. Ku koncu 

roka 2004 z celkového objemu nadobudnut˘ch 

pohºadávok z komerãn˘ch bánk v 

rámci re‰trukturalizácie slovenského finanãného 

sektora v nominálnej hodnote 109 mld. 

Sk vysporiadala pohºadávky v nominálnej 

hodnote 92,4 mld. Sk, teda zhruba 85 %. 

Preão práve Slovenská konsolidaãná, a.s. 

sa má staÈ tou in‰titúciou, ktorá bude centrálne 

zabezpeãovaÈ správu a vymáhanie 

t˘chto ‰tátnych pohºadávok 

Slovenská konsolidaãná na rozdiel od 

ostatn˘ch in‰titúcií z okruhu verejn˘ch financií 

bola zaloÏená v˘luãne za úãelom správy 

a vymáhania problémov˘ch pohºadávok. 

Poãas svojej päÈroãnej existencie dosiahla v 

oblasti správy a vymáhania pohºadávok vysokú 

profesionálnu úroveÀ. Implementovala 

úplne nov˘ informaãn˘ systém, ktor˘ umoÏ- 

Àuje sledovaÈ priebeh jednotliv˘ch konkurzn˘ch, 

exekuãn˘ch a súdnych konaní v reálnom 

ãase. Tak˘mto systémom nedisponuje 

ani jedna z in‰titúcií z verejného okruhu. Poãas 

svojej existencie Slovenská konsolidaãná 

vypracovala a na základe praktick˘ch skúseností 

detailizovala vnútorné predpisy, postupy, 

riadiace a kontrolné mechanizmy. Tie 

spoloãne vytvárajú komplexn˘ systém, ktor˘ 

je garanciou transparentného nakladania s 

t˘mito pohºadávkami. Konsolidaãná navy‰e 

disponuje elektronick˘m archívom v‰etk˘ch 

úverov˘ch zloÏiek, ktoré spravuje a v‰etk˘ch 

dokumentov, ktoré prichádzajú a opú‰Èajú 

túto in‰titúciu. Z personálnej, technickej, informaãnej 

a systémovej stránky predstavuje 

v súãasnosti profesionálnu in‰titúciu na správu 

a vymáhanie problémov˘ch pohºadávok. 

14


Slovenská konsolidaãná, a.s. bola pôvodne 

budovaná v˘luãne pre úãely re‰trukturalizácie 

bankového sektora. Do akej miery 

novoprijatá koncepcia poznaãí jej ãinnosÈ 

Vznik Slovenskej konsolidaãnej, a.s. bol nevyhnutnou 

podmienkou úspe‰nej re‰trukturalizácie 

slovenského finanãného a bankového 

sektora. Na Slovenskú konsolidaãnú, a.s. tak 

v tomto období boli z re‰trukturalizovan˘ch 

bánk presunuté pohºadávky v celkovej nominálnej 

hodnote 109 mld. Sk. Jej úlohou bolo 

vysporiadaÈ v stanovenom horizonte piatich 

rokov tento objem pohºadávok. Od samého zaãiatku 

bola preto Slovenská konsolidaãná budovaná 

ako in‰titúcia s ohraniãenou lehotou 

existencie. Z pohºadu foriem a metód správy 

dominoval transparentn˘ predaj formou medzinárodn˘ch 

tendrov. Tejto skutoãnosti bolo 

prispôsobované aj personálne, technické a 

systémové zázemie in‰titúcie. 

Prijatie novej koncepcie znamená pre Slovenskú 

konsolidaãnú z pohºadu preferovan˘ch 

foriem vysporiadania spravovan˘ch pohºadávok 

v˘znamn˘ obrat. Z in‰titúcie zameranej 

predov‰etk˘m na predaj pohºadávok sa 

má staÈ in‰titúcia, vykonávajúca najmä efektívnu 

správu a vymáhanie t˘chto pohºadávok. 

Predaje pohºadávok tak v budúcnosti 

budú predstavovaÈ iba okrajovú alebo sekundárnu 

formu nakladania so spravovan˘m portfóliom. 

Hlavná pozornosÈ spoloãnosti bude zameraná 

na efektívne presadzovanie záujmov 

‰tátu v rámci prebiehajúcich konkurzn˘ch a 

exekuãn˘ch konaní. Dôraz bude kladen˘ na 

aktívny prístup a spoluprácu s jednotliv˘mi 

správcami konkurzn˘ch podstát a exekútormi, 

s cieºom zabezpeãiÈ neustály tok informácií 

o v˘voji jednotliv˘ch pohºadávok, ich 

pravidelnú a systémovú aktualizáciu. Na základe 

takto získan˘ch informácií bude spoloãnosÈ 

systematicky vyhodnocovaÈ a korigovaÈ 

stratégiu nakladania s jednotliv˘mi pohºadávkami. 

Bola jedn˘m z dôvodov koncentrácie problémov˘ch 

pohºadávok do Slovenskej konsolidaãnej, 

a.s. otázka dosahovanej v˘ÈaÏnosti 

Je vôbec moÏné porovnávaÈ dosahovanú 

v˘ÈaÏnosÈ jednotliv˘ch in‰titúcií 

verejného okruhu 

Áno, aj snaha o zv˘‰enie v˘ÈaÏnosti pohºadávok 

je dôvodom zmien pri správe a vymáhaní 

pohºadávok verejného sektora. Súvisí to 

so skutoãnosÈou, Ïe vìaka legislatívnym úpravám, 

prijat˘m v posledn˘ch rokoch, majú na 

kontrolu ãinnosti správcu konkurznej podstaty 

oveºa väã‰í vplyv veritelia úpadcu. Z toho 

vypl˘va, Ïe kumulácia pohºadávok verejného 

sektora do Slovenskej konsolidaãnej, a.s. 

a zjednodu‰enie komunikácie veriteºov so 

správcom konkurznej podstaty pri speÀaÏovaní 

majetku dlÏníka by sa malo prejaviÈ najmä 

na zr˘chlení a zefektívnení konkurzn˘ch 

konaní, ão bude maÈ v koneãnom dôsledku 

pozitívny vplyv aj na v˘ÈaÏnosÈ pohºadávok. 

Nie je v‰ak moÏné nielen porovnávaÈ v˘- 

ÈaÏnosÈ pohºadávok dosahovanú jednotliv˘mi 

in‰titúciami, ale nie je moÏné porovnávaÈ ani 

jednotlivé pohºadávky. Je to preto, Ïe je nielen 

veºmi rozdielna úroveÀ zabezpeãenia jednotliv˘ch 

pohºadávok ruãením alebo záloÏn˘m 

právom, ale hlavne preto, Ïe jednotlivé 

pohºadávky vznikali v rôznych ãasov˘ch ob- 

dobiach za rozdielnej legislatívy a na základe 

rozdielnych okolností. Veºmi diferencovaná 

je aj majetková situácia dlÏníkov, resp. 

úpadcov a najmä je veºmi rozdielna úroveÀ 

práv veriteºov v jednotliv˘ch etapách v˘voja 

legislatívy. Práve toto sú ÈaÏiskové aspekty, 

determinujúce v˘ÈaÏnosÈ pohºadávok. TaktieÏ 

je rozdielne postavenie Slovenskej konsolidaãnej 

ako veriteºa vo vzÈahu k správcovi 

konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom 

voãi dlÏníkovi pred novelizáciou Zákona 

o konkurze, platného do roku 2002 atì. 

Oãakáva sa od novej koncepcie zv˘‰enie 

v˘ÈaÏnosti pri správe a vymáhaní tejto skupiny 

pohºadávok 

Oãakávan˘m prínosom je predov‰etk˘m 

redukcia nákladov na duplicitné ãinnosti, 

vykonávané viacer˘mi in‰titúciami. V˘sledkom 

by tak malo byÈ globálne zníÏenie nákladov 

na správu a vymáhanie t˘chto pohºadávok 

a t˘m zv˘‰enie príjmov do ‰tátneho 

rozpoãtu. ZároveÀ koncentrácia pohºadávok 

v jednej in‰titúcii posilní jej postavenie ako 

veriteºa v rámci jednotliv˘ch konkurzn˘ch 

konaní a vytvorí priestor pre efektívnej‰ie a 

razantnej‰ie presadzovanie záujmov ‰tátu. 

No a v neposlednom rade fakt, Ïe Slovenská 

konsolidaãná je dnes personálne, technicky 

a systémovo ‰pecializovanou a profesionálnou 

in‰titúciou, zameranou na vymáhanie 

pohºadávok, by sa spolu s uveden˘mi 

faktormi mal odzrkadliÈ aj vo vy‰‰ej efektívnosti 

a v˘nosnosti správy t˘chto pohºadávok. 

V‰etky in‰titúcie verejného sektora, ktoré 

si doposiaº vo vlastnej réÏii zabezpeãovali 

správu a vymáhanie problémov˘ch pohºadávok, 

viazali na tieto aktivity nemalé 

personálne kapacity i nemalé finanãné 

prostriedky. Ak˘ v˘voj oãakávate v personálnej 

a v nákladovej oblasti Slovenskej 

konsolidaãnej po transfere v‰etk˘ch pohºadávok 

Slovenská konsolidaãná, a.s. predov‰etk˘m 

v posledn˘ch dvoch rokoch pre‰la zásadnou 

reorganizáciou. Vìaka tomu sa podarilo 

radikálnym spôsobom zníÏiÈ v priebehu rokov 

2003 aÏ 2005 roãné náklady spoloãnosti aÏ o 

255 mil. Sk. V trende zniÏovania nákladov 

pritom naìalej pokraãujeme. Táto úspora bola 

ãiastoãne dosiahnutá aj vìaka personálnemu 

dobudovaniu spoloãnosti, ãím sa podarilo 

skoro úplne odbúraÈ náklady na externú správu 

a právnu pomoc. KaÏdé zniÏovanie nákladov 

v‰ak má svoje limity. V tejto súvislosti si 

treba uvedomiÈ, Ïe ãasÈ nákladov, ktoré dnes 

in‰titúcie verejnej správy vynakladajú na 

správu a vymáhanie pohºadávok, ãi uÏ v podobe 

personálnych alebo in˘ch finanãn˘ch 

nákladov, sa úplne logicky prenesú na Slovenskú 

konsolidaãnú, samozrejme vo v˘razne 

niÏ‰ej miere. Rozhodne implementáciou 

novej koncepcie dôjde ku globálnemu zníÏeniu 

nákladov a k efektívnej‰iemu vymáhaniu 

a správe problémov˘ch pohºadávok. 

15

N Á R O D N Á B A N K A S L O V E N S K A 

Trend rozpoãtu jasne 

smeruje k splneniu 

maastrichtsk˘ch kritérií 

tvrdí v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér guvernér Národnej banky Slovenska Ivan ·RAMKO, 

s ktor˘m sme sa popri tejto v˘sostne aktuálnej téme dne‰n˘ch dní dotkli aj otázok spojen˘ch 

s prípravou na prijatie eura, aktuálneho stavu bankového sektora i úloh, 

ktoré v blízkej budúcnosti pred centrálnou bankou stoja. 

Ak˘ je teda vá‰ pohºad na tento aktuálny 

rozpoãet 

Ak dovolíte, zaãnem so v‰eobecn˘mi poznámkami. 

PovaÏujem za mimoriadne v˘znamné, 

Ïe v roku 2004 bol rozpoãet prv˘krát 

zostaven˘ na trojroãnej báze, vìaka ãomu 

môÏe kaÏd˘ rezort oveºa zodpovednej‰ie a 

dlhodobej‰ie plánovaÈ svoje priority s v˘hºadom 

na oãakávania a v˘chodiská v dlh‰om ãasovom 

horizonte. 

Je spracovan˘ transparentn˘m spôsobom, 

vyhovuje poÏiadavkám medzinárodného ‰tandardu 

a je veºmi dôleÏité, Ïe je rozpoãtom celej 

verejnej sféry, teda uÏ nepokr˘va priamo 

len kapitoly jednotliv˘ch ministerstiev, ale aj 

ostatn˘ch in‰titúcií ãerpajúcich alebo vyuÏívajúcich 

prostriedky, ktoré sú k dispozícii vo verejnej 

oblasti. 

Vytvára rozpoãet predpoklady na ìal‰í rast 

ekonomiky 

Urãite áno. Parametre rozpoãtu vytvárajú 

priestor na pokraãovanie dobrého rastu a stability 

ekonomiky pre rok 2006 a na pokraãovanie 

udrÏateºného mierneho rastu aj pre ìal- 

‰ie obdobia. 

DôleÏité je povedaÈ, Ïe tento rozpoãet zároveÀ 

nepriná‰a v˘znamnej‰ie riziká pre menovú 

politiku centrálnej banky, naopak, spæÀa 

predpoklady potrebné k zav⁄‰eniu integrácie 

slovenskej ekonomiky vstupom do eurozóny 

a prijatiu eura na území Slovenskej republiky. 

Trend rozpoãtu jasne smeruje k splneniu Maastrichtsk˘ch 

kritérií v období rokov 2006- 

2009. 

Pán guvernér, blíÏi sa ãas, keì bude Národnej 

rade SR predloÏen˘ na schválenie rozpoãet 

na budúci rok. Akiste je v tejto súvislosti 

uÏitoãné poznaÈ názor NBS ako apolitickej 

in‰titúcie na jeho návrh... 

Národná banka ma povinnosÈ dávaÈ stanovisko 

k rozpoãtu, a to najmä vzhºadom na to, 

Ïe rozpoãet verejn˘ch financií priamo ovplyv- 

Àuje menovú politiku, za ktorú je národná 

banka zodpovedná. Vyjadrujeme sa k jednotliv˘m 

parametrom rozpoãtu, k jeho moÏn˘m 

rizikám, rovnako k pozitívam, ktoré priná‰a. 

V novelizovanom Pakte stability a rastu sa 

Slovenská republika zaviazala k postupnému 

zniÏovaniu deficitu na maximálne jedno 

percento. Ako vnímate rozpoãet z tohto 

pohºadu 

Ak by sme porovnali v˘chodiská oãakávaní, 

ktoré boli prezentované pri prvom trojroãnom 

plánovaní na obdobie rokov 2005 aÏ 

2007, v ktor˘ch sa pre rok 2006 oãakával rast 

hrubého domáceho produktu vo v˘‰ke 5 percent 

so súãasnou optimistickej‰ou prognózou 

r˘chlej‰ieho rastu HDP, tak zastávame názor, 

Ïe nadchádzajúce dobré ãasy by sme mali vyuÏiÈ 

na väã‰ie zniÏovanie deficitov. Oãakávanie 

deficitu na tento rok bolo na zaãiatku zhruba 

4,3%, zníÏilo sa na 3,25 a pokiaº by skutoãnosÈ 

bola takáto, tak sme povinní podºa 

Paktu stability a rastu zniÏovaÈ deficit o pol 

percenta roãne. TakÏe ak by sme porovnali ãíslo 

3,25 s ãíslom 2,9, ão je deficit, ktor˘ sa na- 

16

N Á R O D N Á B A N K A S L O V E N S K A 

vrhuje schváliÈ v rozpoãte na rok 2006, tak nezniÏujeme 

deficit potrebn˘m tempom. 

Myslíte si, Ïe je reálne aj faktické plnenie 

rozpoãtu – ak teda bude schválen˘ 

Poãas doteraj‰ieho pôsobenia vláda ukázala, 

Ïe je rozpoãtovo disciplinovaná a úvahy, Ïe 

by nedodrÏala schválen˘ rozpoãet, sú myslím 

si neopodstatnené. 

S ohºadom na stav hospodárskeho v˘voja na 

Slovensku povaÏujete za realistické dosiahnutie 

strednodobo naplánovan˘ch cieºov 

Pre odhad splnenia strednodob˘ch cieºov je 

dôleÏité, Ïe sa realizuje na úrovni vlády trojroãné 

plánovanie. V Àom sa vytvárajú reálne 

podmienky na splnenie Maastrichtsk˘ch kritérií 

– postupne sa zniÏuje deficit tak, aby v 

roku 2007, ktor˘ bude rozhodujúcim rokom 

pre hodnotenie splnenia kritérií na prijatie 

eura, bolo kritérium deficitu splnené. 

Ktoré ìal‰ie kritériá je potrebné v záujme 

dosiahnutie tohto cieºa e‰te splniÈ 

Za najÈaÏ‰ie kritérium povaÏujeme infláciu, 

ktorá je z viacer˘ch dôvodov zloÏit˘m kritériom. 

Predov‰etk˘m nepoznáme jej cieºovú 

hodnotu, ktorá bude závislá od toho, ako sa 

bude v roku 2007 vyvíjaÈ inflácia v krajinách 

eurozóny, respektíve v troch krajinách s najniÏ‰ou 

mierou inflácie. Je zloÏité pripravovaÈ 

menovú politiku keì kritérium nie je známe a 

musíme sa zatiaº spoºahnúÈ len na odhady. 

Inflácia je ovplyvÀovaná aj vonkaj‰ími vplyvmi, 

na ktoré nemá menová politika dosah. 

Potom sa zákonite vynára otázka, ãi toto 

inflaãné kritérium nie je nastavené zle... 

My si myslíme, Ïe takto zadefinované kritérium 

je neadekvátne a uÏ nezodpovedá dne‰- 

nej dobe. Bolo aktuálne v dobe, kedy neexistovala 

eurozóna ani spoloãná menová politika. 

Dnes má predsa Európska centrálna banka 

jasne dan˘ inflaãn˘ cieº a nevidím dôvod, 

preão by malo byÈ splnenie kritéria inflácie 

hodnotené v závislosti od troch najv˘konnej- 

‰ích ekonomík v oblasti inflácie – plus jeden 

a pol percenta, ão je samotné kritérium. 

V tom sa uÏ my zmeny asi nedoãkáme... 

Kon‰trukciu a nastavenie tohto kritériá sme 

kritizovali na viacer˘ch fórach, ale s ohºadom 

na princíp rovnakého prístupu ku v‰etk˘m 

krajinám nie je dostatoãná vôºa na jeho zmenu. 

Samozrejme napriek na‰im v˘hradám budeme 

toto kritérium re‰pektovaÈ v jeho súãasnej 

kon‰trukcii. 

Okrem menovej a fi‰kálnej politiky sú v‰ak 

aj ìal‰ie faktory ovplyvÀujúce infláciu... 

Iste, predov‰etk˘m je mimoriadne zloÏité 

odhadnúÈ v˘voj cien komodít, najmä ropy a 

plynu, ktoré sa v poslednom ãase v˘razne 

‰plhajú nahor a v tomto smere si myslím, ani 

nemôÏe existovaÈ Ïiadna seriózna predpoveì. 

V˘voj cien samozrejme prinesie so sebou aj sekundárne 

efekty, ktoré môÏu v˘razne ovplyvniÈ 

infláciu nielen na Slovensku, ale aj v ostatn˘ch 

krajinách únie- i keì faktom zostáva, Ïe 

na‰a ekonomika je z hºadiska svojej ‰truktúry 

citlivej‰ia na nárast cien ropy neÏ iné ekonomiky. 

Inflaãné tlaky do ekonomiky by mohol priniesÈ 

aj príli‰ r˘chly a neodôvodnen˘ rast 

miezd, najmä pokiaº by boli prírastky vy‰‰ie 

ako produktivita práce a pokiaº by bol neadekvátny 

rast v ‰tátnej sfére. To sme ale nakoniec 

komentovali uÏ viackrát, takÏe záverom 

témy inflácie by som e‰te raz zdôraznil, Ïe vo 

v‰eobecnosti povaÏujeme inflaãné kritérium za 

najzloÏitej‰ie a najnepredvídateºnej‰ie a jeho 

plnenie môÏe priniesÈ problémy. 

Prejdime od rozpoãtu k samotnej Národnej 

banke Slovenska. Aké sú jej priority na nasledujúce 

roky 

Samozrejme, prioritou ãíslo jeden je vytváraÈ 

podmienky na dokonãenie integrácie Slovenska, 

teda na vstup do eurozóny, ktorému 

podriaìujeme na‰u menovú politiku. 

Zásadnou zmenou, ktorá v˘razne zasiahne 

NBS, je skutoãnosÈ, Ïe od 1. januára bude 

centrálna banka vykonávaÈ funkciu orgánu integrovaného 

dohºadu nad cel˘m finanãn˘m 

trhom. Presun kompetencií a pracovníkov teraj‰ieho 

Úradu pre finanãn˘ trh do NBS so sebou 

prinesie mnohé váÏne úlohy- aj v podobe 

zmien organizaãnej ‰truktúry. Musíme zabezpeãiÈ 

podºa moÏnosti ão najviac bezproblémov˘ 

a plynul˘ prechod, aby trh túto zmenu 

pocítil uÏ v blízkej budúcnosti ako pozitívnu. 

Bankovej rade v˘razne narastie agenda, 

pretoÏe sa stane druh˘m stupÀom v rozhodovaní 

pre cel˘ finanãn˘ trh. 

Samozrejme, pozeráme sa kriticky aj dovnútra 

na‰ej in‰titúcie so snahou zefektívniÈ ju. 

Zaãali sme vypracúvaÈ dokument, ktor˘ by 

hovoril o koncepcii rozvoja centrálnej banky 

do roku 2009. Zmyslom tohto dokumentu je, 

aby sa centrálna banka pripravila – v prípade 

ak v roku 2009 splníme kritériá a staneme sa 

ãlenom eurozóny - na zmenu vzÈahu k Európskej 

centrálnej banke a vôbec na zmenu postavenia, 

kompetencií a zodpovednosti NBS. 

Jednou z prioritn˘ch funkcií Národnej banky 

je bankov˘ dohºad. Ak˘ je stav bankového 

sektora na Slovensku 

Vo v‰eobecnosti sa dá povedaÈ, Ïe tento 

sektor z ná‰ho pohºadu vykazuje veºmi vysokú 

stabilitu a rast vo v‰etk˘ch charakterizujúcich 

parametroch. Rastie bilanãná suma, permanentne 

sa zlep‰uje situácia v oblasti klasifikovan˘ch 

úverov. Veºmi dôleÏit˘m faktom 

pre NBS je, Ïe sektor je charakterizovan˘ veºmi 

vysokou kapitálovou primeranosÈou, ktorá 

je základn˘m hodnotením bankového sektora. 

Priemer kapitálovej vybavenosti u nás pôsobiacich 

bánk je 15 a pol percenta, ão vysoko 

presahuje poÏadovan˘ch osem percent. 

Sektor vykazuje aj veºmi vysokú ziskovosÈ... 

Podrobnej‰ie detaily nájdete v na‰ej zverejnenej 

správe o stave bankového sektora k 30. 

júnu tohto roka. 

(Poznámka redakcie: v˘ber z tohto materiálu 

priná‰ame na nasledujúcich stranách.) 

Je na slovenskom trhu podºa vás e‰te priestor 

pre aktivity nov˘ch bánk, alebo bude 

skôr prevládaÈ trend smerom k fúziám 

bánk 

Urãite nie je ná‰ trh e‰te natoºko vyvinut˘, 

aby nemohla prísÈ nová banka a aby nemohla 

ponúknuÈ sluÏby, s ktor˘mi by bola úspe‰ná. 

Otázne je , ãi zostáva priestor aj na tzv. retailovú 

banku, ktorá by zaãala budovaÈ novú 

sieÈ poboãiek po celej krajine. Skôr sa priklá- 

Àam k názoru, Ïe nie. Ak by aj nejaká banka 

mala ambíciu na Slovensku pôsobiÈ, tak by 

pravdepodobne uprednostnila vyuÏitie akvizície 

uÏ u nás pôsobiacich bankov˘ch domov. 

Takého pohyby sú prirodzené v‰ade vo svete, 

aj v krajinách únie. Urãit˘ priestor stále vidím 

najmä v ‰pecializovan˘ch bankách, napr. v 

oblasti investiãného bankovníctva so sluÏbami 

pre urãitú skupinu klientov. 

Treba v tejto súvislosti moÏno pripomenúÈ, 

Ïe centrálna banka uÏ pred niekoºk˘mi rokmi 

upustila od posudzovania, ãi na‰a ekonomika 

znesie alebo nie ìal‰iu banku a toto zváÏenie 

ponechávame na investora samotného. 

Pán guvernér, na záver ná‰ho rozhovoru by 

ste mohli e‰te spomenúÈ najaktuálnej‰iu legislatívu, 

ktorú potrebujete schváliÈ v Národnej 

rade SR... 

DôleÏité sú pre nás schválenia zákona o integrácii 

dohºadov a zákona o ochrane vkladov, 

ktor˘ umoÏÀuje zníÏiÈ povinn˘ príspevok bánk 

do Fondu ochrany vkladov. Oãakávame, Ïe sa 

ním vytvoria predpoklady na zlep‰enie podmienok 

pre klientov bánk predov‰etk˘m vo 

vy‰‰om úroãení klientskych úãtov. 

Pripravil: Peter Vámosi 

17


Slovenská sporiteºÀa je najväã‰ou slovenskou bankou s jedin˘m majiteºom v akcionárskej 

‰truktúre – rakúskou Erste Bank. O tom, aké sú rakúsko-slovenské vzÈahy, moÏnosti 

spolupráce aj snahy retailovej bankovej skupiny, hovorí predsedníãka predstavenstva 

a generálna riaditeºka Slovenskej sporiteºne Regina OVESNY-STRAKA. 

Stredoeurópsky región 

má potenciál 

Jedin˘m akcionárom Slovenskej sporiteºne 

je rakúska Erste Bank. Vy ste Rakú- 

‰anka, s Rakúskom ste stále v úzkom kontakte. 

Ako by ste zhodnotili rakúskoslovenské 

vzÈahy 

Spolupráca Rakúska a Slovenska má dlhú 

tradíciu. Je prirodzené, Ïe Slovensko má 

najbliÏ‰ie vzÈahy so ‰tátmi, s ktor˘mi má 

spoloãné hranice. Okrem toho na spoluprácu 

s Rakúskom na‰u krajinu predurãuje aj 

história ãi blízkosÈ hlavn˘ch miest. 

Kde teda vidíte moÏné oblasti spolupráce 

V mnoh˘ch oblastiach uÏ obidve krajiny 

spolupracujú, napríklad vo v˘skume a v˘voji 

ãi ‰kolstve. Zaujímav˘mi oblasÈami sú urãite 

doprava, turistika, Ïivotné prostredie ãi 

kultúra. Osobitne v regióne ViedeÀ – Dolné 

Rakúsko – Bratislava vidím moÏnosÈ rozvoja 

a prínos pri vytváraní a zveºaìovaní regiónu 

strednej Európy. 

Ako k rozvoju t˘chto vzÈahov prispieva 

va‰a banka 

V prvom rade vnímame strednú Európu 

ako jeden región. Sme tu pre v‰etk˘ch klientov, 

teda aj rakúskych, ktor˘m sa snaÏíme 

poskytnúÈ rovnako kvalitné sluÏby, aké dostanú 

slovenskí klienti. Skupina Erste Bank 

pôsobí vo viacer˘ch krajinách, okrem Rakúska 

a Slovenska e‰te v âeskej republike, Maìarsku, 

ale aj Chorvátsku, Srbsku ãi Slovinsku. 

Klienti majú v˘hody, ak komunikujú 

cez banky skupiny Erste Bank, môÏu napríklad 

lacnej‰ie vyberaÈ hotovosÈ z bankomatov 

alebo posielaÈ peniaze obchodn˘m 

partnerom. SnaÏíme sa podporiÈ aj zmysluplné 

projekty, ktoré pomôÏu regiónu. Skupina 

Erste Bank sa nikdy netajila t˘m, Ïe má 

záujem o nad‰tandardné vzÈahy v euroregiónoch. 

PribliÏne pred dvoma rokmi ste spolu s 

materskou spoloãnosÈou organizovali konferenciu 

Îijeme v susedstve, ktorá bola o 

vzÈahoch so susedn˘mi krajinami aj o 

vstupe do Európskej únie. Naplnili sa va‰e 

oãakávania súvisiace so vstupom do EÚ 

Vrátim sa viac späÈ. V zaãiatkoch, keì sa 

âeskoslovensko rozdelilo, nikto men‰iemu 

z dvoch ‰tátov nedával ‰ancu. Krajina potrebovala 

ãas, aby si získala svoju pozíciu. I‰lo 

aj o tvrdé kroky pre obãana, zdá sa v‰ak, Ïe 

sa to nakoniec oplatilo. Teraz je Slovensko 

stabilizované, ekonomick˘ rozvoj, ktor˘ sa 

nám podarilo získaÈ, môÏe byÈ príkladom 

pre mnohé krajiny. Len málo krajín dosiahlo 

tak˘to rast. Okrem toho je pre viaceré krajiny, 

aj pre rakúsku vládu motiváciou, resp. 

iniciátorom daÀov˘ch reforiem. Odpoveì 

na va‰u otázku teda je, Ïe aj keì je stále ão 

zlep‰ovaÈ, Slovensko má za sebou veºk˘ kus 

cesty. 

Aké je postavenie skupiny Erste Bank v 

Európe 

Skupina Erste Bank je jednou z najväã‰ích 

retailov˘ch bánk v strednej Európe. Jej prioritou 

naìalej ostáva starostlivosÈ o obãana, to 

je to, ão vieme najlep‰ie. Okrem toho poskytujeme 

kvalitné sluÏby aj korporátnym klientom 

a stále dôleÏitej‰ím sa stáva segment mal˘ch 

a stredn˘ch podnikov. 

Keì sme pri mal˘ch a stredn˘ch podnikoch, 

hovorí sa, Ïe sú pilierom ekonomiky. 

Súhlasíte s t˘m 

Stredná vrstva a rovnako aj skupina mal˘ch 

a stredn˘ch podnikateºov je pre ekonomiku 

veºmi dôleÏitá. Sú to ãasto flexibilné 

firmy, ktoré zabezpeãujú zamestnanosÈ krajiny 

nielen v najrozvinutej‰ích regiónoch a 

priná‰ajú nové nápady a technológie. Z hºadiska 

perspektív a rastu je to jeden z najatraktívnej‰ích 

segmentov na trhu. Malé a stredné 

podniky na Slovensku síce e‰te nedosahujú 

tak˘ podiel na HDP ako v krajinách Európskej 

únie, aj v banke v‰ak vidíme, Ïe dostávame 

ãoraz viac kvalitnej‰ích projektov. 

My zase roz‰irujeme moÏnosti financovania 

pre túto skupinu klientov. Od roku 2002 

sme zriadili deväÈ obchodn˘ch centier vo 

v‰etk˘ch regiónoch Slovenska, kde sú podnikateºom 

k dispozícii ‰pecializovaní pracovníci. 

Synergick˘ efekt skupiny Erste Bank 

môÏe podnikateºom takisto pomôcÈ. Napríklad 

pri vyuÏívaní informácií o obchodn˘ch 

príleÏitostiach. 

Chystáte teraz nieão nové v skupine, ão 

pocítia aj slovenskí klienti 

Neustále sa snaÏíme vylep‰ovaÈ na‰e produkty 

a sluÏby tak, aby klienti dostávali vy‰- 

‰iu kvalitu. V októbri sme predstavili stredoeurópsky 

akciov˘ index, ktor˘ vyvinula Erste 

Bank spolu s Viedenskou burzou. V indexe 

je 30 najlep‰ích akcií stredoeurópskeho 

regiónu, zatiaº tam, Ïiaº, Slovensko nemá 

zástupcu. Slovenská sporiteºÀa, Asset Management 

Slovenskej sporiteºne a rakúska 

správcovská spoloãnosÈ Erste-Sparinvest 

v‰ak pre slovensk˘ch klientov pripravili 

fond, ktorého v˘nos závisí práve od v˘voja 

stredoeurópskeho indexu. Investori sa môÏu 

podieºaÈ na v˘voji hodnoty akciového indexu 

a je to pre nich atraktívna moÏnosÈ investovania. 

E‰te jedna osobnej‰ia otázka. Ste na Slovensku 

uÏ niekoºko rokov. Ako by ste 

zhodnotili rozdiel medzi Ïivotom v Rakúsku 

a na Slovensku 

Ja som doma rovnako na Slovensku aj v 

Rakúsku. Myslím si, Ïe chod vecí na Slovensku 

poznám lep‰ie ako v Rakúsku, no stále 

mám veºa priateºov aj vo Viedni. MôÏem 

povedaÈ, Ïe v Rakúsku sa Ïije pohodlnej‰ie. 

Pre stabilizovanú ekonomiku ãasto Rakú‰ania 

nemajú chuÈ snaÏiÈ sa, ch˘ba im motivácia, 

preto tam atmosféra nie je tak pozitívna 

ako na Slovensku. Slováci zase niekedy 

zbytoãne nariekajú a sÈaÏujú sa na v‰etko 

moÏné. Vedia sa v‰ak aj zaÈaÈ a ísÈ ìalej. 

Oãakávajú, Ïe sa budú maÈ lep‰ie a na tom 

aj pracujú. 

18

S L O V E N S K O – R A K Ú S K A 

S P O L U P R Á C A 

Dobrí susedia sa poznajú 

Rakúsko je pre Slovákov známej‰ie ako Slovensko pre Rakú‰anov. K vzájomnému lep‰iemu 

poznaniu prispievajú predov‰etk˘m osobné kontakty ºudí. Úlohou politikov, a teda aj diplomatov, 

je pripraviÈ vhodné a bezproblémové podmienky na takéto vzájomné spoznávanie. Napríklad 

aj povzbudením investorov k vzájomn˘m hospodárskym vzÈahom. Na otázky Petra Zemaníka 

odpovedal J. E. Martin Bolldorf, mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Rakúskej republiky. 

Hovorili sme doteraz o hospodárskych 

vzÈahoch. Tie dosÈ úzko súvisia aj s politick˘mi. 

Predpokladám, Ïe vstupom Slovenska 

do EÚ sme vnímaní ako rovnocenn˘ 

partner, no napriek tomu si neodpustím 

otázku, ãi na‰e, niekedy aÏ malicherné 

a zbytoãné politické turbulencie, neovplyvÀujú 

a nezaÈaÏujú vzájomné vzÈahy 

Urãite nemáme Ïiadne pochybnosti o serióznosti 

Slovenska ako partnera. Najlep‰ie 

o tom hovoria v˘sledky, ktoré Slovensko aj 

pred vstupom do EÚ, aj v tom krátkom ãase 

po svojom zaãlenení, dosiahlo a to potvrdí 

kaÏd˘, kto sa pohybuje ãi uÏ priamo v Bruseli, 

alebo sleduje v˘voj hospodárskych a 

politick˘ch vzÈahov intenzívne aj u nás ãi u 

vás. 

Rakúsko je tretím najväã‰ím zahraniãn˘m 

investorom na Slovensku. Myslíte si, 

Ïe vzájomn˘ hospodársky vzÈah dosiahol 

uÏ svoje maximum, alebo sú e‰te moÏné 

lep‰ie v˘sledky 

Dúfam, Ïe hospodárske v˘sledky e‰te 

zìaleka nedosiahli svoje maximum. Momentálne 

sme dosiahli objem obchodného 

obratu 3 miliardy eur, ão je síce veºmi pozoruhodné, 

ale urãite sme e‰te nevyãerpali 

vzájomn˘ potenciál. 

Takzvan˘ stredoeurópsky trojuholník 

medzi ViedÀou, Bratislavou a Budape‰- 

Èou, alebo GyŒrom, ak to trocha zúÏime, 

má vysok˘ potenciál rozvoja investícií, 

obchodu, vzájomn˘ch vzÈahov. Myslíte 

si, Ïe boom rozvoja tohto regiónu uÏ nastal, 

alebo je e‰te len na papieri plánobvaãov 

ãi úradníkov 

Keì sa rozhliadnete po Bratislave, tak 

vám ten boom musí udrieÈ do oãí. Vidíme 

ho predov‰etk˘m aj v dobr˘ch hospodárskych 

v˘sledkoch Slovenska ako celku. 

Samozrejme, Ïe región Bratislavy je na 

‰pici tohto v˘voja a trendov a práve vìaka 

veºmi dobr˘m v˘sledkom rastu ekonomiky 

moÏno pozorovaÈ prudk˘ rozvoj regiónu 

a naopak – vlastne sú to spojené nádoby. 

Urãite by sme neboli nespokojní, 

keby sme podobné v˘sledky dosahovali aj 

u nás. 

Nevyvoláva to na druhej strane tak trochu 

ÏiarlivosÈ 

ÎiarlivosÈ NuÏ, pozrite sa, urãite nie ÏiarlivosÈ. 

Som presvedãen˘, Ïe nové moÏnosti 

pre na‰e firmy – tak, ako sa otvárajú pre 

pribliÏne 1800 rakúskych firiem, ktoré uÏ na 

Slovensku fungujú – ÈaÏia zo vzájomnej 

spolupráce obidve strany. A som presvedãen˘, 

Ïe takto to vnímajú ºudia aj v Rakúsku. 

Vidíte v na‰ich vzájomn˘ch vzÈahoch e‰te 

nedostatky, ktoré by bolo treba ur˘chlene 

odstrániÈ 

Samozrejme. Musím povedaÈ, Ïe sme na 

rakúskej strane podcenili a zanedbali r˘chlej‰ie 

prepojenie na spoloãnú infra‰truktúru 

v doprave i in˘ch technick˘ch kapacitách. 

ËaÏko sa dá rozumieÈ tomu, a ÈaÏko sa 

to aj vysvetºuje, preão e‰te nefunguje diaºniãné 

prepojenie medzi Bratislavou a Vied- 

Àou, rovnako aj to, Ïe preão Ïelezniãné spojenie 

nefunguje lep‰ie, r˘chlej‰ie i ãastej‰ie 

a takisto je ÈaÏko pochopiteºné, Ïe okrem 

mosta v Hohenau neexistuje Ïiadne premostenie 

Dunaja, po ktorom by sa mohlo 

odohrávaÈ hospodárske prepojenie medzi 

na‰imi krajinami. 

Jedn˘m z dôleÏit˘ch hospodárskych odvetví 

v Rakúsku je turizmus. Podobn˘ 

cieº s podobn˘m v˘sledkom by sa mohol 

prejaviÈ aj na Slovensku. LenÏe o jeho naplnení 

sa, zatiaº, zdá sa, viac hovorí a 

menej robí. Myslíte si, Ïe sa máme e‰te 

veºa od Rakú‰anov uãiÈ 

Nemyslím si, Ïe sa musíte uãiÈ. Som presvedãen˘, 

Ïe zlep‰ením a zintenzívnením 

spolupráce v tomto odvetví, dokáÏete vy (aj 

my) vyuÏiÈ ten potenciál, ktor˘ sa na Slovensku 

skr˘va, k obojstrannej spokojnosti. 

Dozaista by pomohol transfer know-how, 

transfer skúseností z technickej oblasti, ale, 

Ïiaº, e‰te sa to nepodarilo realizovaÈ v Ïiadanej 

intenzite a objeme. Má to viac dôvodov, 

ale chcem vás uistiÈ, Ïe aj na rakúskej 

aj na slovenskej strane pozorujem intenzívnu 

snahu v‰etk˘ch zainteresovan˘ch politick˘ch 

i hospodárskych ãiniteºov o zlep- 

‰enie tohto stavu. 

Je to podºa vás, otázka peÀazí, vedomostí, 

alebo len dobrej vôle 

To je ÈaÏká otázka a som presvedãen˘, Ïe 

peniaze prekáÏkou nie sú – ãi na jednej alebo 

na druhej strane – o dobrej vôli by som 

nepochyboval, skôr si myslím, Ïe doteraz 

sme túto oblasÈ podceÀovali. Ale aspoÀ 

máme pred sebou dosÈ práce. 

âo si na Slovensku ceníte osobne vy najviac 

Hovorím to stále a rád to zopakujem. 

OtvorenosÈ, s ktorou sa stretávam na kaÏdom 

kroku, priateºstvo Slovákov a z toho 

prameniaci pocit, Ïe sme tu vítaní. A preto 

sa tu cítim ako doma. 

19



Rakúsko bolo v minulosti na slovenskom trhu nielen siln˘m investorom a v˘vozcom, ale aj v˘znamn˘m dovozcom 

zo Slovenska. Vlani dovoz SR do Rakúska zaujímal 3. miesto a v˘voz Rakúska na Slovensko bol aÏ na 5. mieste. 

V 1. polroku 2005 sa v‰ak situácia zmenila a zaznamenávame úbytok dovozu slovensk˘ch tovarov do Rakúska. 

Práve tento men‰í dovoz bol hlavn˘m dôvodom usporiadania Nákupného dÀa rakúskych podnikov, s cieºom 

posilniÈ import SR na rakúsky trh. Okrem iného aj ponúkal slovensk˘m obchodníkom dynamickej‰iu spoluprácu 

s popredn˘mi rakúskymi firmami. Medzi nimi boli aj popredné firmy, ako Philips Austria, Voest Alpine Stahl 

alebo Siemens. V spolupráci s Rakúskym zdruÏením nákupcov malo toto nové podujatie prispieÈ k ìal‰iemu 

prepojeniu oboch hospodárskych priestorov nielen na trhu EÚ, ale aj v ‰ir‰ích teritoriálnych dimenziách. 

S Mag. Konstantinom BEKOSOM, Obchodn˘m radcom Rakúskeho veºvyslanectva sa zhováral Peter Zemaník. 

Dobr˘ obchod nepozná hranice 

technológií na základe investícií, príjmy z 

cestovného ruchu a podobne. 

Ako sa zmenil objem investícií z Rakúska 

na Slovensko 

Investície Rakúska na Slovensku získali na 

intenzite i objeme. Práve nedávno som sa 

zúãastnil na jednom podujatí vo Viedni, kde 

jeho úãastníci skon‰tatovali, Ïe väã‰ina investícií 

z Rakúska v ostatn˘ch rokoch smerovala 

do troch krajín: Slovensko, âesko a Maìarsko. 

Ako by ste zhodnotili v˘voj obchodnej spolupráce 

medzi Slovenskom a Rakúskom za 

posledné obdobie Kooperujú slovenské 

a rakúske firmy na nejak˘ch spoloãn˘ch 

projektoch 

Spolupráca rakúskych a slovensk˘ch podnikov 

sa neustále zintenzívÀuje. Vìaka geografickej 

blízkosti zaãali rakúske podniky 

pôsobiÈ na Slovensku hneì po páde Ïeleznej 

opony. V súãasnosti na Slovensku pôsobí aÏ 

1600 rakúskych podnikov. Veºk˘ podiel tvoria 

práve malé a stredné podniky, takÏe spolupráca 

medzi na‰imi krajinami je naozaj veºmi 

intenzívna. 

Rakúske podniky participovali na tak˘ch 

v˘znamn˘ch projektoch, ako bola stavba 

mosta Apollo v Bratislave (v konzorciu, ktoré 

realizovalo stavbu, hral kºúãovú úlohu 

v˘znamn˘ rakúsky koncern MCE). Rakúske 

podniky chcú participovaÈ aj na budúcich 

projektoch, ako je napríklad privatizácia 

bratislavského a ko‰ického letiska, privatizácia 

Rail CARGO, alebo privatizácia teplární. 

âo má predov‰etk˘m vplyv na objem obchodnej 

v˘meny oboch krajin a na portfólio 

obchodovan˘ch tovarov 

Obchodná v˘mena medzi oboma krajinami 

je veºmi dynamická, prírastky v posledn˘ch 

dvoch rokoch dosahovali v exporte 13% 

a importe cca 15 %. Postupne sa zmenila i 

‰truktúra v˘meny v prospech hotov˘ch v˘robkov 

a sluÏieb. Najväã‰í podiel v rakúskom v˘voze 

na Slovensko dosahujú strojárstvo, v˘robky 

spracovateºského priemyslu a chemické 

v˘robky. V slovenskom v˘voze do Rakúska 

prevládajú dopravné prostriedky, spracovateºsk˘ 

priemysel, minerálne oleje a palivá 

a suroviny – napr. drevo. 

Rakúske firmy od vzniku Slovenska veºmi 

aktívne prejavovali záujem o obchodovanie, 

o investovanie na Slovensku, zúãastÀovali 

sa na privatizácii – najmä v bankovom sektore. 

Pozitívny trend spôsobila aj tá skutoãnosÈ, 

Ïe Slovensko vìaka reformám vytvorilo 

dobré ekonomické prostredie. Nezanedbateºn˘mi 

faktormi boli tieÏ príbuznosÈ ekonomík 

a geografická poloha. 

Ktorá tendencia, je z vá‰ho pohºadu Ïiadaná 

Aby sa zo Slovenska do Rakúska viac 

vyváÏalo, alebo naopak 

Ak by sme to mali posudzovaÈ podºa kritérií 

a pravidiel medzinárodnej deºby práce, 

musí sa presadiÈ ten kto je nadanej‰í, ‰ikovnej‰í, 

kvalitnej‰í, prosto lep‰í a efektívnej‰í. 

A preto je samozrejmé, Ïe tieto vzÈahy reguluje 

trh, ão v‰ak na druhej strane nevyluãuje 

fakt, Ïe by bolo optimálne, aby vzÈahy vo vzájomnej 

obchodnej bilancii boli vyrovnané. 

âo do tejto bilancie nerátam, sú transfery 

Kde vidíte potenciál ìal‰ieho rastu pre rakúske 

a kde pre slovenské firmy Ak˘m 

smerom by sa mohla vyvíjaÈ vzájomná 

kooperáciav budúcnosti 

V blízkej budúcnosti oãakávam intenzívnej‰ie 

prehæbenie spolupráce v tak˘ch oblastiach 

ako sú napríklad cestovn˘ ruch, informaãné 

technológie, v˘skum a v˘voj. Urãite 

zaujímavou oblasÈou bude zdravotníctvo. UÏ 

dnes pozorujem váÏny záujem rakúskych 

podnikov o privatizáciu a rekon‰trukciu nemocniãn˘ch 

zariadení. 

Rakúsko pozorne sleduje aj roz‰irovanie 

automobilového priemyslu na Slovensku. V 

roku 2008 sa má na Slovensku vyrobiÈ aÏ 800 

tisíc automobilov roãne (v roku 2004 to bolo 

280 tisíc). Tento trend otvára nové príleÏitosti 

pre dodávateºov automobilov˘ch komponentov 

z Rakúska. 

Vypl˘va, z toho, Ïe prognózy ekonomického 

rastu a spolupráce v tomto regióne sa 

napæÀajú A vidíte e‰te nejaké rezervy v 

dynamike tohto rastu Sú tam prekáÏky 

napríklad pri aplikácii európskych pravidiel 

a platn˘ch predpisov, alebo sú aj nejaké 

iné 

Nemyslím si, Ïeby existovali nejaké prekáÏky 

v slobodnej v˘mene tovarov a sluÏieb. 

Urãite ho uºahãilo aj zru‰enie hraníc v rámci 

Európskej únie a dozaista sa zlomov˘m v 

jeho prospech ukáÏe aj zavedenie spoloãnej 

meny. Podºa môjho názoru by pozitívnemu 

v˘voju ekonomického rastu urãite pomohlo 

vytvorenie takej investiãnej ‰truktúry, ktorá 

by bola ãitateºná a zaruãovala by priehºadné 

a jasné podmienky vstupu investícií. Mám na 

mysli priemyselné parky a v‰etko, ão s nimi 

súvisí. 

Ktoré regióny na Slovensku sú z vá‰ho pohºadu 

na investície najlep‰ie pripravené, 

20



ktoré sú tzv. najsilnej‰ie z pohºadu investiãného 

potenciálu 

Doteraz to bolo západné Slovensko a takmer 

80% investícií z Rakúska smerovalo práve 

sem. A to aj na základe existujúcej infra- 

‰truktúry. Zvy‰uje sa v‰ak atraktivita v˘chodného 

Slovenska aj vìaka vynikajúcej polohe 

a susedstvu s Ukrajinou, ktorá má ako obrovská 

krajina s veºk˘m rozvojov˘m potenciálom 

pre investorov príÈaÏlivosÈ. A samozrejme registrujeme 

aj moÏnosÈ investovania na strednom 

Slovensku. 

Aj keì to nie je va‰ou úlohou na Slovensku, 

ale nedá mi nesp˘taÈ sa, ãi registrujete 

aj protipohyb investícií smerom zo Slovenska 

do Rakúska. A ak áno, tak v ak˘ch 

oblastiach 

Samozrejme, Ïe aj tak˘to trend existuje. Aj 

keì to e‰te nie sú priame investície do Rakúska, 

ale na‰a kancelária – ktorá je mimochodom 

vytvorená na to, aby zadarmo poskytovala 

informácie pre kaÏdého, kto má záujem 

získaÈ kontakty v obchode a podnikaní v Rakúsku 

a z Rakúska na Slovensku – registruje 

vo zv˘‰enej miere záujem slovensk˘ch 

podnikateºov o sprostredkovanie kontaktov 

pre partnerov v podnikaní. Myslím, Ïeby nebolo 

správne domnievaÈ sa, Ïe slovenské firmy 

automaticky budú hºadaÈ moÏnosÈ otvárania 

svojich filiálok v Rakúsku. Ide skôr o 

to, Ïe slovenské firmy sa snaÏia nájsÈ v Rakúsku 

partnerov, s ktor˘mi by na základe 

spoloãného marketingu, spoloãn˘ch trhov 

alebo v˘meny know-how mohli získaÈ pre 

seba tieÏ podiel na trhu. Samozrejme, máme 

úprimn˘ záujem na zv˘‰ení exportu slovensk˘ch 

firiem do Rakúska. Veì toto bol jeden 

z hlavn˘ch motívov, preão sme sa v spolupráci 

s BMO (rakúske ZdruÏenie nákupcov) a 

hlavn˘mi sponzormi podujatia HVB Bank, 

CAC Leasing a Siemens rozhodli zorganizovaÈ 

tzv. Nákupn˘ deÀ rakúskych podnikov. Ra- 

kúsko nechce na Slovensku iba investovaÈ a 

sem dodávaÈ, ale tu neustále hºadá aj nov˘ch 

dodávateºov. 

âo by ste poradili slovensk˘m firmám, 

ktoré v Rakúsku hºadajú partnerov – odberateºov 

âo by mali urobiÈ, ako by mali 

postupovaÈ, kto im môÏe pomôcÈ, kto by 

mohol maÈ o spoluprácu s nimi záujem 

Som presvedãen˘, Ïe najlep‰í je priamy 

kontakt medzi slovensk˘m a rakúskym podnikom. 

Samozrejme, na‰a kancelária vie tak˘to 

kontakt sprostredkovaÈ. Na‰ou úlohou 

nie je iba podporovaÈ rakúske podniky, ktoré 

prichádzajú na Slovensko. Zameriavame sa 

aj na pomoc slovensk˘m podnikom, ktoré 

chcú spolupracovaÈ s rakúskymi partnermi. 

Roãne organizujeme niekoºko podujatí, ktoré 

umoÏnia sprostredkovaÈ priamy kontakt 

medzi rakúskymi a slovensk˘mi podnikmi. 

Takisto sa na nás obracia veºké mnoÏstvo rakúskych 

podnikov, ktoré hºadajú kontakty 

na slovensk˘ch partnerov. Chcem preto aj 

touto cestou navrhnúÈ slovensk˘m podnikateºom, 

ktoré majú záujem nadviazaÈ spoluprácu 

s rakúskymi partnermi, aby nám zaslali informácie 

o svojej ãinnosti. My ich zaradíme 

do na‰ej databázy a v prípade, Ïe dostaneme 

poÏiadavku z rakúskej strany z daného oboru, 

poskytneme ich kontakt rakúskemu partnerovi. 

Spomínali ste uÏ aj turizmus ako priemyselné 

odvetvie, ktoré v sebe tieÏ skr˘va 

ist˘ potenciál pre spoluprácu medzi Rakúskom 

a Slovenskom. V ãom sú, podºa vás 

e‰te rezervy a ão by sme mohli zlep‰iÈ 

UÏ dlhé roky o tomto potenciáli, ktor˘ sa 

na Slovensku otvára, iba hovoríme – na jednej 

i druhej strane – ale skutoãn˘ pohyb v rozvoji 

tohto odvetvia e‰te nebadaÈ. Myslím si, 

Ïe to je preto, lebo na Slovensku ch˘bajú tie 

‰truktúry, ktoré by rozvoj tohto odvetvia posúvali 

dopredu. Turizmus akoby nebol nik˘m 

zastre‰en˘. Pohybuje sa niekde medzi 

ministerstvom hospodárstva, ZMOS-om a 

Zväzom hotelierov na Slovensku, ale Ïiadny 

z t˘chto ãi in˘ch subjektov neprevzal na seba 

aktívnu úlohu pri vypracovaní spoloãnej stratégie 

ãi vytvorení modelového územia, kde by 

v‰etky zloÏky aktívne spolupracovali. A myslím 

si, Ïe je to otázka správneho definovania 

priorít v tejto oblasti. Mám tak˘ pocit, Ïe 

re‰trukturalizáciou verejnej a ‰tátnej správy, 

decentralizáciou zdrojov, rozdelením príjmov 

i odvodov a v‰etk˘m, ão s t˘m súvisí, vzniká 

priestor na presne tie ‰truktúry v jednotliv˘ch 

regiónoch, ktoré majú záujem o vyÈaÏenie 

maxima z turistického potenciálu pre svoj 

región. 

Nákupn˘ deÀ rakúskych podnikov 2005 je 

za nami. Aké ìal‰ie podujatia na podporu 

spolupráce pripravujete 

Moja kancelária organizuje na Slovensku 

kaÏdoroãne niekoºko podujatí, kde môÏu slovenské 

podniky nadviazaÈ spoluprácu s rakúskymi 

partnermi. Budúci rok napríklad pripravujeme 

hneì niekoºko akcií k témam ako sú 

zdravotníctvo, automobilov˘ priemysel, infra‰truktúra, 

rizikov˘ kapitál, potravinárstvo, 

drevospracujúci a nábytkársky priemysel. No 

a samozrejme opäÈ Nákupn˘ deÀ rakúskych 

podnikov. 

Na záver sa nám dovoºte sp˘taÈ, ão pova- 

Ïujete za najväã‰ie a najdôleÏitej‰ie úlohy 

v rozvoji na‰ich bilaterálnych hospodárskych 

vzÈahov 

Myslím si, Ïe intenzívnej‰ia spolupráca pri 

transfere know-how, pri vytváraní spoloãn˘ch 

podnikov, ako aj lep‰ia organizácia a koordinácia 

investiãn˘ch tokov môÏe na‰u bilanciu 

zlep‰iÈ. Takisto aj vytvorenie koncepcií 

spolupráce pre cielené odvetvia. Je to len 

otázka ãasu a preto tak ako kaÏd˘ ºudsk˘ postup, 

aj tento si vyÏaduje trpezlivosÈ a cieºavedomosÈ. 

Veºmi dobre sa tieto procesy rozvíjajú 

po vstupe Slovenska do EÚ a som presvedãen˘, 

Ïe to takto pôjde aj ìalej a preto, 

lebo sa ako susedia a partneri veºmi dobre poznáme 

a vieme, ão môÏeme od toho druhého, 

v tom dobrom slova zmysle, oãakávaÈ. Najlep‰ie 

o tom hovorí fakt, Ïe Rakúsko je tretím 

najväã‰ím investorom na Slovensku, ale ove- 

ºa viac ma te‰í to, Ïe celková väã‰ina rakúskych 

podnikov na Slovensku sú tzv. malé a 

stredné podniky, ãím vzniká oveºa silnej‰ie 

prepojenie medzi na‰imi ekonomikami. Veì 

rovnako ako Slovensko aj Rakúsko má pribliÏne 

90% mal˘ch a stredn˘ch podnikov a to je 

v˘chodisko, na ktorom sa dá stavaÈ. 

22


Jednou z v˘znamn˘ch medzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰titúcií, ktorá napomáhala podporou 

mnoh˘ch projektov k prechodu slovenského hospodárstva na trhovo orientovanú ekonomiku 

je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). 

EBOR je medzinárodná finanãná in‰titúcia so sídlom v Lond˘ne, ktorá vznikla na základe Zmluvy o zaloÏení 

EBOR podpísanej v ParíÏi 29. mája 1990. Jej cieºom je podpora transformácie krajín strednej a v˘chodnej 

Európy a b˘valého Sovietskeho zväzu hlásiacich sa k demokracii a pluralizmu na trhovo orientované ekonomiky. 

V súãasnosti EBOR formou poradenskej ãinnosti, poskytovaním pôÏiãiek, kapitálov˘m vstupom a garanciami 

podporuje konkurenãnú a súkromnú hospodársku ãinnosÈ v 27 krajinách strednej Európy a Pobaltia, juÏnej 

a v˘chodnej Európy a Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov. ZdruÏuje 60 ãlensk˘ch krajín (vrátane 27 recipientsk˘ch), 

samostatn˘ vklad má Európske spoloãenstvo a Európska investiãná banka. Celková v˘‰ka upísaného kapitálu 

EBOR po odsúhlasenom zdvojnásobení v roku 1996 predstavuje 20 mld. eur (z toho 5 mld. eur 

predstavuje splaten˘ kapitál a zvy‰n˘ch 15 mld. eur je splatn˘ch na poÏiadanie). 

Slovenská republika je ãlenom EBOR od roku 1993. Celková v˘‰ka upísaného kapitálu SR je 85,34 mil. eur, 

z ktor˘ch 22,4 mil. eur predstavuje v˘‰ku splateného vkladu a zvy‰nú ãasÈ tvorí kapitál na poÏiadanie. 

Slovenská republika vlastní na základe v˘‰ky upísaného kapitálu 8534 akcií EBOR. 

Od roku 1991 podpísala EBOR na Slovensku 41 konkrétnych projektov v celkovej hodnote presahujúcej 

3,3 mld. eur, v ktor˘ch predstavovala angaÏovanosÈ EBOR viac ako 1 mld. eur. 

Z tejto sumy smerovalo 91 % do súkromného sektora. 

Po na‰om vstupe do EÚ sa postavenie a úlohy EBOR na Slovensku v˘razne zmenili a aj keì naìalej zostáva 

u nás pôsobiÈ, plánuje svoje aktivity presunúÈ do nov˘ch oblastí. Zaujímalo nás do ktor˘ch, a tak sme poÏiadali 

o rozhovor riaditeºa rezidenãnej kancelárie EBOR na Slovensku Alexandra AUBOECKA, s ktor˘m, 

keìÏe u nás pôsobí uÏ piaty rok, sme krátko rekapitulovali aj doteraj‰iu ãinnosÈ kancelárie. 

EBOR ponúka 

neobmedzené mnoÏstvo peÀazí 

Áno, isté obdobie sme boli spoluvlastníkmi 

Slovenskej sporiteºne i VÚB a dodnes 

sme akcionármi Unibanky. 

Ale tieÏ ste spoluakcionármi in˘ch spoloãností... 

Máte pravdu, a v tejto súvislosti hodno 

azda spomenúÈ producenta hliníka – spoloãnosÈ 

Slovalco v èiari nad Hronom, ktorú povaÏujeme 

za jednu z na‰ich najúspe‰nej‰ích 

investícií na Slovensku vo v˘robnom segmente, 

ale aj na‰u úãasÈ v poisÈovni Allianz 

ãi v Západoslovenskej energetike. 

Investície EBOR vo v˘‰ke jednej miliardy 

eur je úctyhodná suma. Do ak˘ch oblastí 

smerovali tieto finanãné prostriedky 

Spolufinancovali sme konkrétne hospodárske 

projekty s podnikateºmi, bankami, lízingov˘mi 

spoloãnosÈami, súkromn˘mi investiãn˘mi 

fondmi a podobne. V prv˘ch rokoch 

ná‰ho pôsobenia na Slovensku sme ako 

jednu z na‰ich priorít videli angaÏovaÈ sa pri 

budovaní bankového sektora, ktor˘ je jedn˘m 

z rozhodujúcich predpokladov fungovania 

trhovej ekonomiky, ão je vlastne na‰ím hlavn˘m 

poslaním. 

EBOR dokonca mala v niektor˘ch bankách 

kapitálovú spoluúãasÈ... 

V ostatn˘ch rokoch ste v‰ak popri investovaní 

do veºk˘ch podnikov v˘razne podporovali 

malé a stredné podnikanie... 

Áno, do rozvoja tejto oblasti sme dali nielen 

financie, ale aj veºmi veºa energie. KeìÏe 

na‰a kancelária nie je personálne ani priestorovo 

vybavená na poskytovanie úverov tak 

aby mohla v tomto smere nahradiÈ bankové 

in‰titúcie, smerovali sme finanãnú pomoc 

malému a strednému podnikaniu cez bankové 

úverové linky. 

Vstupom Slovenskej republiky do únie 

v‰ak tieto aktivity pravdepodobne skonãili... 

Tak ako vravíte. Berieme do úvahy, Ïe na 

Slovensku je uÏ veºmi dobre rozvinut˘ ban- 

23


kov˘ sektor, ktor˘ aj vìaka tomu, Ïe 90 bánk 

je vo vlastníctve zahraniãn˘ch strategick˘ch 

investorov, vykazuje vysokú stabilitu a zabezpeãuje 

pre potreby trhu a podnikania dostatok 

voºn˘ch finanãn˘ch prostriedkov na úvery. 

Aj konkurenãné prostredie vo finanãnom 

sektore sa veºmi dobre rozvinulo a dostupnosÈ 

a v˘hodnosÈ úverov pre podnikateºské subjekty 

na Slovensku je porovnateºná, povedal by 

so, Ïe dokonca lep‰ia, ako napríklad v Rakúsku, 

ale i in˘ch krajinách pôvodnej pätnástky. 

TakÏe nechcete konkurovaÈ bankám... 

To je jeden z na‰ich princípov – nekonkurovaÈ 

nielen bankovému sektoru, ale ani in˘m. 

Nebudeme preto ìalej poskytovaÈ úvery. 

Kam teda mienite orientovaÈ vá‰ kapitál v 

blízkej budúcnosti 

Oblastí, kde vidíme potrebu a efektivitu investícií 

z na‰ej strany je viac. Predov‰etk˘m 

mienime podporovaÈ súkromné investiãné 

fondy, radi by sme sa angaÏovali v oblasti dopravy 

– najmä pri privatizácii letísk a Ïeleznice 

a znaãné moÏnosti vnímame aj v energetike. 

Za zaujímavú oblasÈ povaÏujem podporu 

nov˘ch lokálnych projektov, napríklad 

v oblasti cestovného ruchu... V súãasnosti 

máme rozpracovan˘ veºk˘ projekt a rokujeme 

s kompetentn˘mi in‰titúciami o podpore 

efektívnych energetick˘ch projektov, ktoré by 

formou úverov˘ch liniek prostredníctvom 

bánk umoÏnili mal˘m a stredn˘m podnikom, 

ale aj spoloãnostiam vlastníkov bytov energeticko-úsporné 

investície, napríklad v˘menu 

vykurovacích telies, zatepºovanie objektov 

a podobne. 

To je akiste zaujímavá aktivita. Máte v 

„talóne“ ìal‰ie „bonbóniky“, ktoré by 

mohli byÈ pre slovenské podnikateºské subjekty 

in‰pirujúce 

Áno, máme. Vzhºadom na stabilitu slovenského 

podnikateºského prostredia moÏno 

v krátkej budúcnosti oãakávaÈ – podobne ako 

je to napríklad v Slovinsku – v˘raznej‰iu expanziu 

slovensk˘ch firiem do zahraniãia – 

myslím najmä na zakladanie spoloãn˘ch podnikov... 

V hociktorej krajine 

Nie, regionálna expanzia slovensk˘ch firiem, 

ktorú môÏeme podporiÈ, musí smerovaÈ 

do európskych krajín b˘valého v˘chodného 

24 

bloku. Teda do úvahy pripadajú predov‰etk˘m 

Rusko, Ukrajina a juhov˘chodná Európa. 

Myslíme si, Ïe slovenské firmy tu majú 

veºké predpoklady uspieÈ a my budeme radi 

pri tom. 

Jednou z nev˘hod EBOR je skutoãnosÈ, Ïe 

v˘‰ka vá‰ho vkladu je limitovaná minimálnou 

sumou 4 aÏ 5 milionov eur, t˘m sú 

pre vás aktuálne len veºmi veºké projektyak 

berieme do úvahy, Ïe majetková spoluúãasÈ 

EBOR zvyãajne nepresahuje 30-33 

percent.... 

Naozaj je to jedno z na‰ich obmedzení... 

âím ho kompenzujete, aby ste vlastne v porovnaní 

s komerãn˘mi bankami boli pre 

potenciálnu klientelu zaujímaví 

Myslím, Ïe v tejto súvislosti treba spomenúÈ 

tri podmienky, ktoré musí spæÀaÈ kaÏd˘ 

projekt. Na prv˘ pohºad síce vyzerajú ako ìal- 

‰ie obmedzenia, ale ak sa nad nimi zamyslíte, 

pochopíte, Ïe sú zároveÀ v˘hodou pre 

klienta. Po prvé, nerobíme kompromisy, ão sa 

t˘ka rizika a nejdeme do projektov, ktoré vykazujú 

vysokú mieru neistoty a rizika. Po 

druhé – v porovnaní s bankami – prinesieme 

„na stôl“ ãosi viac neÏ ony a po tretie – projekt 

musí maÈ vplyv na transformáciu ekonomiky 

smerom na trhové hospodárstvo. 

âo napríklad je to naviac, ão ponúkate 

Zvyãajne uÏ pri rokovaniach o ‰truktúre 

projektu ponúkame také plnenie, ktoré iní 

ponúknuÈ nemôÏu. Napríklad vlastn˘ kapitál 

a spoluúãasÈ na podnikaní, alebo úverové linky... 

Banka vám do podnikania nevstúpi ako 

akcionár, my túto moÏnosÈ ponúkame a z príkladov, 

ktoré som uvádzal na zaãiatku rozhovoru, 

vidíte, Ïe táto forma je zaujímavá aj pre 

veºké medzinárodné spoloãnosti. 

Chápem, Ïe pre banku je jednoduch‰ie poskytnúÈ 

úver a nebraÈ si na plecia ìal‰ie starosti 

s podnikaním – najmä v pozícii minoritného 

akcionára. Ako viete z takejto pozície 

ovplyvÀovaÈ chod firmy, resp. z nej 

vystúpiÈ 

Máme zástupcov v správnych a dozorn˘ch 

radách, ktorí majú moÏnosÈ nielen hájiÈ na‰e 

záujmy, ale v prvom rade záujmy prospe‰né 

tomu konkrétnemu podniku. Iste, nie je jednoduché 

predaÈ povedzme 30-percentn˘ podiel 

vo firme a je malá ‰anca nájsÈ niekoho 

„zvonka“. Preto sa spravidla dopredu uzavrie 

zmluva s majoritn˘m akcionárom, v ktorej 

sa zaviaÏe odkúpiÈ po piatich, ‰iestich rokoch 

ná‰ podiel za vopred stanovenú, alebo 

znalcom urãenú trhovú cenu. 

Aké objemy finanãn˘ch prostriedkov má 

EBOR vyãlenené pre slovensk˘ trh 

Dá sa povedaÈ, Ïe neobmedzené. Pravda- 

Ïe máme pribliÏn˘ odhad na nasledujúce 

roky, ale v tomto smere sme veºmi flexibilní 

a pokiaº nám trh ponúkne zaujímavé projekty, 

budeme radi, ak môÏeme investovaÈ ão najviac. 

Pripravil: Peter Vámosi


Na vrchol nás priviedla 

profesionalita 

Roku 2000 vzniklo takpovediac „na zelenej lúke“ Rádio Expres. Spoãiatku sa zdalo, Ïe pôjde o jedno z men‰ích 

‰pecializovan˘ch súkromn˘ch rádií, doplÀujúcich ponuku giganta – verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, 

v prípade Rádia Expres o pravideln˘, pruÏn˘ a vãasn˘ dopravn˘ servis. Je tu v‰ak rok 2005 a Rádio Expres sa 

stalo najpoãúvanej‰ím rádiom na Slovensku! V tejto súvislosti sa Parlamentn˘ kuriér obrátil na Václava MIKU, 

generálneho riaditeºa a predsedu predstavenstva spoloãnosti D. Expres, a.s. s niekoºk˘mi otázkami. 

Aká bola tá 5-roãná cesta Rádia Expres na 

samé „v˘slnie“ slovenskej poãúvanosti ªahká 

ãi taÏká 

Cesta to bola plná práce, skú‰ania a objavovania. 

Vo svojom v˘sledku úspe‰ná – sme dnes 

jasnou jednotkou na trhu a boli sme to my, jedno 

z najmlad‰ích nadregionálnych rádií na trhu, 

ktoré z tejto pozície zosadilo Slovensk˘ rozhlas 

po takmer 80-tich rokoch jeho existencie. Bola 

to cesta, pri ktorej sme sa my sami veºa uãili, pretoÏe 

sme prvé a zatiaº jediné rádio na Slovensku, 

ktoré je projektované tak, ako sa profesionálne 

budujú rádiá v zahraniãí. Nie intuitívne, s pocitom, 

Ïe ak som konzument vysielania, viem tvoriÈ 

aj jeho obsah. Rádio Expres je formátované 

profesionálnymi postupmi s jasnou marketingovou 

stratégiou, podporenou intenzívnou prácou 

s v˘skumami – doba nad‰enectva je za nami a aj 

médiá potrebujú profesionálov. 

Cel˘ projekt mal popri slovensk˘ch zakladateºoch 

aj siln˘ch európskych investorov, o.i. 

Európsku banku pre obnovu a rozvoj. Aká je 

spokojnosÈ akcionárov 

Rádio Expres bolo z hºadiska investorov úspe‰- 

n˘m projektom. Podaril sa ich základn˘ cieº – 

zhodnotenie investície. Akciovú spoloãnosÈ D. 

Expres, a.s. aj s jej dcérskymi spoloãnosÈami kúpila 

zaãiatkom tohto roku americká spoloãnosÈ 

Emmis Broadcasting Corporation, ktorá patrí 

medzi desiatich najväã‰ích rozhlasov˘ch hráãov 

na americkom trhu za cenu v˘razne presahujúcu 

400 mil. Sk. Som v‰ak naozaj py‰n˘ na ná‰ tím 

– Expres pokraãuje v stratégii úspechu a spokojnosÈ 

tak nebola len na strane investorov, ale je aj 

na strane na‰ich nov˘ch majiteºov. Investorsk˘ 

príbeh Expresu má dobr˘ koniec pre v‰etk˘ch – 

pre predávajúcich, pre kupujúceho, ale aj pre 

cel˘ slovensk˘ mediálny trh, pretoÏe to bol v 

jeho histórii prv˘ obchod tohto druhu a myslím, 

Ïe sme latku ceny a hodnoty slovensk˘ch médií 

nastavili na slu‰nú úroveÀ. 

Rádio Expres sa spoãiatku zadefinovalo ako 

rádio „pre v‰etk˘ch, ktorí si sadajú za volant“. 

Kostrou bol dopravn˘ servis. Aká je súãasná 

‰truktúra vysielania Preão podºa vás 

Rádio Expres poãúvajú aj tí, ktorí sedia doma 

a Ïiadne auto nemajú 

Dopravn˘ servis bol jeden z dominantn˘ch 

parametrov rádia pri jeho ‰tarte – parameter, ktor˘ 

ho mal odlí‰iÈ od konkurencie ako servis poslucháãom, 

ktor˘ dovtedy na na‰om trhu ch˘bal. 

Stanicu sme v‰ak nikdy nechápali ako úzko ‰pecializované 

vysielanie pre vodiãov a budovali 

sme ju vÏdy ako plnohodnotné rádio. Na‰a prvá 

mapping study (podrobn˘ v˘skum trhu, pozn. 

red.) v roku 2001 nám ukázala, Ïe Ïiadna súãasná 

stanica na trhu nie je jasne formátovaná v 

zmysle ‰tandardn˘ch rozhlasov˘ch formátov, tak 

ako sú dávno zadefinované v zahraniãí, kde otvoren˘ 

rozhlasov˘ trh funguje desaÈroãia. Siahli 

sme teda po formáte, kam sme aj predt˘m intuitívne 

stanicu pozicionovali – AC hitov˘ formát 

a ten priniesol v˘sledky aj na slovenskom trhu. 

Rádio Expres spoãiatku nechcelo byÈ tzv. mienkotvorn˘m 

médiom. To na Slovensku znie takmer 

kacírsky. âo vás viedlo k tomu, takto postaviÈ 

komunikáciu s poslucháãom 

Ja by som skôr povedal, Ïe Rádio Expres nechcelo 

a nechce robiÈ politiku. Som presvedãen˘, 

Ïe toto neprináleÏí médiám a my sme ani nikdy 

túto ambíciu nemali. Aktívna úloha v politike 

môÏe médiu priniesÈ veºmi r˘chly úspech, ale staãia 

nové v˘sledky volieb, aby sa ocitlo v problémoch 

a na okraji záujmu. Chceme byÈ mienkotvorní 

v komunikácii s na‰ím poslucháãom, keì 

% 

35 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

2001/I. 

2001/II. 

PoãúvanosÈ slovensk˘ch rozhlasov˘ch staníc 

2001/III. 

2002/I. 

2002/II. 

2002/III. 

2003/I. 

2003/II. 

2003/III. 

nastoºujeme témy, hovoríme o pravidlách a slu‰- 

nosti, o svete, chceme klásÈ politikom otázky namiesto 

na‰ich poslucháãov, chceme poskytovaÈ 

dobré a objektívne informácie. Ale zároveÀ sme 

presvedãení, Ïe komerãné rádio má byÈ v prvom 

rade príjemn˘m a zábavn˘m spoloãníkom. 

Rádio Expres je v súãasnosti najpoãúvanej‰ím 

rádiom na Slovensku. Ale – ako sa hovorí, 

ºah‰ie je vyhraÈ, ale ÈaÏ‰ie je víÈazstvo obhájiÈ. 

âo sa deje „v kuchyni“ Rádia Expres, aby ste 

si udrÏali prvú prieãku v poãúvanosti Aké 

chystáte novinky a inovácie 

Podarilo sa nám dobre naformátovaÈ stanicu a 

preto sú v‰etky novinky viac dolaìovaním neÏ 

zmenami. V súãasnosti sa te‰íme z novej sobotnej 

talkshow Fakty X, ktorá sa venuje aktuálnemu 

dianiu v na‰ej krajine. Skombinovali sme zaujímavú 

moderátorskú dvojicu Katarína Vitková 

a MaÈo Landl, ktorí dávajú „politickej“ talkshow 

na Slovensku nov˘ rozmer – uÏ prvé diely nám 

naznaãujú, Ïe sa máme na ão te‰iÈ. Politici so 

zmyslom pre humor a s nadhºadom dúfam tento 

formát ocenia – a veì in˘ch tu ani nemáme 

(smiech). 

Na záver nám dovoºte poloÏiÈ vám „panoramatickej‰iu“ 

otázku: Na Slovensku vznikajú medzi 

verejnoprávnymi a súkromn˘mi médiami 

ãasto „trecie plochy“. Ako by podºa vás mali 

vyzeraÈ tieto vzÈahy v rovine ideálu 

Jednoducho – obe strany by si mali uvedomiÈ, 

ão je ich poslaním. Verejnoprávne médiá majú byÈ 

nastavené na spoloãenskú objednávku a sluÏbu 

verejnosti, preto ich záber musí byÈ oveºa ‰ir‰í. My 

sme komerãné médium. Navrhoval by som, Ïe my 

sa nebudeme mie‰aÈ Slovenskému rozhlasu do 

realizácií v oblastiach rozsiahlych politicko-spoloãensk˘ch 

anal˘z, rozhlasov˘ch hier a váÏnej 

hudby, oni by nám zas nemuseli konkurovaÈ na 

reklamnom trhu. Aj keì treba povedaÈ, Ïe v poslednom 

období sa to Slovenskému rozhlasu uÏ 

ani nedarí. 

2004/I. 

2004/II. 

2004/III. 

2005/I. 

2005/II. 

Slovensko 1 

Rock FM 

FUN Rádio 

Rádio Twist 

Rádio Koliba/Okey 

Rádio Expres 

25

T E L E K O M U N I K A â N ¯ T R H 

V poslednom období zarezonovala v telekomunikaãnej oblasti téma prenositeºnosti ãísla. 

O tejto, ale aj o in˘ch aktuálnych otázkach sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva 

a prezidentom CEO Slovak Telecomu Miroslavom MAJORO·OM. 

V‰etko smeruje 

k zákazníkovi 

Jedn˘m z prvkov liberalizovaného telekomunikaãného 

trhu je umoÏnenie prenositeºnosti 

ãísla. Keby budú môcÈ túto sluÏbu 

vyuÏívaÈ aj zákazníci na Slovensku 

Podºa regulaãného rámca Európskej únie, 

ktor˘ Slovenská republika implementovala do 

svojej legislatívy, musia v‰etci operátori na telekomunikaãnom 

trhu, mobilní i fixní, túto 

sluÏbu poskytovaÈ. Poskytovanie tejto sluÏby 

je pre telekomunikaãn˘ch operátorov z technickej 

stránky pomerne nároãn˘m i nákladn˘m 

procesom. S cieºom vyrie‰iÈ technické i 

finanãné záleÏitosti súvisiace s realizáciou 

sluÏby prenositeºnosti ãísla vznikla v septembri 

Asociácia pre prenositeºnosÈ ãísla, ktorá 

zdruÏuje desaÈ telekomunikaãn˘ch operátorov. 

Na‰a spoloãnosÈ je jedn˘m z jej zakladajúcich 

ãlenov. Vzhºadom na nároãnosÈ prípravného 

procesu predpokladám, Ïe sluÏba by 

mohla byÈ v plnom rozsahu poskytovaná v 

priebehu budúceho roku. 

Je uÏ spoloãnosÈ Slovak Telecom pripravená 

túto sluÏbu poskytovaÈ 

Slovak Telecom je z technickej stránky 

pripraven˘. Musím v‰ak zdôrazniÈ, Ïe nejde 

o sluÏbu, ktorú by mohla poskytovaÈ na‰a 

spoloãnosÈ sama. Na jej poskytovanie je potrebná 

dohoda v‰etk˘ch operátorov na spoloãnom 

rie‰ení procesov prenesenia ãísla, ako aj 

ich technického zabezpeãenia. Technická nároãnosÈ 

procesu spoãíva nielen vo v˘mene informácií, 

ale keìÏe uÏ nebude moÏné rozoznaÈ 

operátora podºa prideleného ãíselného kódu, 

bude sa musieÈ zakomponovaÈ do kaÏdej siete 

inteligentná platforma, rozoznávajúca, kde 

sa uvedené ãíslo po prenesení nachádza, aby 

hovor mohol byÈ odsmerovan˘ do správnej 

siete. Slovak Telecom uÏ tak˘mto zariadením 

vo svojej sieti disponuje. Bude potrebné, aby 

smerovanie vo svojich sietiach podobne o‰etrili 

aj ostatní operátori. Technické zabezpeãenie 

v˘meny informácií a samotného procesu 

prenesenia ãísla bude vecou spoloãnej dohody 

operátorov. Investície sa tak môÏu pohybovaÈ 

aj v desiatkach miliónov korún. 

Medzi ktor˘mi operátormi prichádza do 

úvahy prenositeºnosÈ ãísla 

PreniesÈ ãíslo si budú môcÈ zákazníci fixn˘ch 

operátorov, ako aj zákazníci mobiln˘ch 

operátorov. PrenositeºnosÈ ãísla medzi fixnou 

a mobilnou sieÈou nebude moÏná. Aj napriek 

tomu je v‰ak dohoda potrebná aj medzi 

fixn˘mi a mobiln˘mi operátormi, pretoÏe aj 

ostatní operátori musia byÈ informovaní, do 

ktorej siete je potrebné ãíslo smerovaÈ a na základe 

toho správne smerovanie zabezpeãiÈ, ão 

uÏ nebude moÏné na základe príslu‰ného ãíselného 

kódu. 

Sprístupnenie prenositeºnosti ãísla predstavuje 

pre operátorov nároãn˘ proces, 

av‰ak na druhej strane tento krok je v˘razne 

v prospech zákazníka, ktorému zjednodu‰í 

proces v˘meny telekomunikaãného 

operátora. Neobávate sa väã‰ej konkurencie, 

keìÏe pre zákazníka je ãasto práve 

zmena ãísla veºkou bariérou pri zmene 

operátora 

MoÏnosÈ ponechania si ãísla je v˘hodou v 

prospech zákazníka, ktorá smeruje k väã‰ej 

voºnosti pri zmene operátora. Na rozhodovanie 

sa zákazníka o prípadnej zmene operátora 

v‰ak vpl˘vajú aj iné faktory, ako sú napr. 

kvalita sluÏby, jej cena, diverzifikovanosÈ ponúkan˘ch 

produktov a podobne. Snahou na- 

‰ej spoloãnosti je udrÏaÈ si svojich zákazníkov 

kvalitou poskytovan˘ch sluÏieb, a nie 

vytváraním silnej‰ích bariér proti prestupu. 

Keì sme pri konkurencii, môÏete povedaÈ, 

koºko alternatívnych operátorov podpísalo 

so spoloãnosÈou ST prepojovacie 

zmluvy a tak zaãali pôsobiÈ na telekomunikaãnom 

trhu 

Alternatívni operátori pôsobia na telekomunikaãnom 

trhu uÏ dlh‰ie, o ãom svedãia aj ich 

finanãné v˘sledky. Prepojenie pevn˘ch verejn˘ch 

telefónnych sietí a sluÏba voºby operátora 

individuálnou voºbou im dáva len nové 

moÏnosti pôsobenia. Zmluvy o prepojení sietí 

s alternatívnymi operátormi spoloãnosÈ Slovak 

Telecom podpisovala priebeÏne od februára 

aÏ do septembra tohto roku. Prvou 

spoloãnosÈou bol eTel Slovensko, ìalej nasledoval 

Amtel Slovensko, Îelezniãné Telekomunikácie, 

Dial Telecom, GlobalTel, Slovanet, 

Nextra a GTS Slovakia – v súãasnosti tak 

máme podpísan˘ch osem prepojovacích 

zmlúv, priãom fyzické prepojenie sietí doposiaº 

zrealizovalo päÈ z nich. Teraz je uÏ len na 

alternatívnych operátoroch, ako túto moÏnosÈ 

vyuÏijú a aké sluÏby zákazníkom ponúknu. 

Reakciou na‰ej spoloãnosti na pôsobenie 

alternatívnych operátorov bude príprava atraktívnej‰ích 

produktov pre na‰ich zákazníkov, 

ktor˘mi sa ich budeme snaÏiÈ presvedãiÈ, 

aby zostali na‰imi zákazníkmi. 

SpoloãnosÈ ST najskôr podpísala s alternatívnymi 

operátormi prepojovacie zmluvy 

a aÏ následne predloÏila na telekomunikaãn˘ 

úrad Referenãnú ponuku na prepojenie 

(RIO) a Referenãnú ponuku na prístup k 

úãastníckemu vedeniu (RUO) Oãakáva- 

26


te, Ïe príde na základe zverejnenie t˘chto 

ponúk k zmene uÏ uzavret˘ch zmlúv, resp. 

oãakávate väã‰í záujem alternatívnych 

operátorov o prepojenie sietí s ST 

Obidve referenãné ponuky sme predloÏili 

na základe rozhodnutí vydan˘ch predsedom 

Telekomunikaãného úradu. Referenãné ponuky 

predstavujú návrh zmluvy, ktor˘ spoloãnosÈ 

Slovak Telecom ako v˘znamn˘ podnik 

predkladá na posúdenie Telekomunikaãnému 

úradu SR a ktor˘ predstavuje podklad na 

uzatváranie tzv. zmlúv o prepojení sietí na nediskriminaãnom 

princípe s alternatívnymi 

operátormi. Záujem o prepojenie sietí zo strany 

ìal‰ích operátorov v‰ak v tejto chvíli nepredpokladáme, 

pretoÏe oãakávame skôr konsolidáciu 

trhu. Slovensko je malá krajina a uÏ 

i doteraj‰í poãet operátorov oprávnen˘ch na 

poskytovanie hlasov˘ch sluÏieb vytvára priestor 

na silné konkurenãné prostredie. V˘znamné 

zmeny uÏ uzatvoren˘ch zmlúv sa 

neoãakávajú a v súãasnosti sa obidve zmluvné 

strany sústreìujú na samotnú implementáciu 

prepojenia a jeho reálne fungovanie v 

praxi. Na‰a spoloãnosÈ nevstupovala do rokovaní 

s alternatívnymi operátormi s t˘m, Ïe 

uzatvorenú zmluvu, na ktorej sme sa obojstranne 

dohodli, budeme o chvíºu meniÈ. Aj 

keì samotná zmluva pamätá i na prípady, 

keì zmena zmluvy bude potrebná napr. v súvislosti 

so zmenou regulaãného rámca v oblasti 

elektronick˘ch komunikácií. 

A v prípade Referenãnej ponuky na prístup 

k úãastníckemu vedeniu 

PredloÏená referenãná ponuka je podkladom 

na uzatváranie zmlúv na nediskriminaãnom 

princípe s prevádzkovateºmi, ktorí prejavia 

záujem o prístup k úãastníckym vedeniam. 

âo znamená, Ïe sme pripravení poskytnúÈ 

prístup k úãastníckym vedeniam za 

rovnak˘ch podmienok ako vlastnému podniku. 

Operátor si tak môÏe od ST prenajaÈ vedenia 

a poskytovaÈ kompletné sluÏby svojim 

zákazníkom. Referenãná ponuka bola predloÏená 

telekomunikaãnému úradu v auguste 

tohto roku, zatiaº v‰ak o rokovania ST nepo- 

Ïiadal Ïiadny operátor. 

Asociácia telekomunikaãn˘ch operátorov, 

ako aj niektorí zástupcovia alternatívnych 

operátorov kritizujú ST za to, Ïe prepojovacie 

zmluvy sú pre nich nev˘hodné a Ïe 

va‰a spoloãnosÈ zaãína ponúkaÈ atraktívne 

ceny, ktoré sa blíÏia k v˘‰ke poplatku za 

prepojenie. MôÏu potom alternatívni operátori 

ST konkurovaÈ 

Zmluvy povaÏujeme za v˘sledok dohody 

ST a alternatívnych operátorov. V súãasnosti 

platné poplatky v zmluvách o prepojení 

sietí vychádzajú z druhostupÀového rozhodnutia 

TÚ SR. ST je núten˘ ponúkaÈ atraktívne 

ceny koncov˘m uÏívateºom z dôvodu agresívnej 

cenovej ponuky najmä zo strany mobiln˘ch 

operátorov. Terminaãné poplatky v‰ak 

umoÏÀujú fixn˘m alternatívnym operátorom 

vybudovaÈ presne rovnaké portfólio produktov, 

aké v súãasnosti poskytuje ST. 

Telekomunikaãn˘ úrad nedávno zverejnil, 

Ïe o poskytovanie univerzálnej sluÏby majú 

záujem dve spoloãnosti, medzi nimi aj spoloãnosÈ 

Slovak Telecom. Slovak Telecom v 

istej forme poskytoval univerzálnu sluÏbu 

aj doteraz. Vidíte v tom v˘hodu, oproti 

druhej spoloãnosti, ktorá s jej poskytovaním 

zatiaº nemá skúsenosti 

V˘hodou na‰ej spoloãnosti sú dlhoroãné 

skúsenosti s poskytovaním univerzálnej sluÏby. 

V tejto chvíli poskytujeme najmä operátorské 

sluÏby, ktor˘ch obsahom je podºa Licencie 

ST informaãná sluÏba, sluÏba oznamovanie 

porúch a sluÏba spojenie s in˘m uÏívateºom. 

Viaceré sluÏby poskytované na základe 

Licencie sa viac-menej zhodujú s obsahom 

povinností, ktoré bude musieÈ poskytovaÈ 

podnik urãen˘ úradom. Ide o poskytovanie 

verejnej telefónnej sluÏby, verejnej telekomunikaãnej 

sluÏby faksimilného prenosu a verejnej 

telekomunikaãnej sluÏby prenosu dát, 

poskytovanie bezplatného a nepretrÏitého prístupu 

k tiesÀov˘m volaniam, poskytovanie 

sluÏby verejn˘ch telefónnych automatov a 

vydávanie telefónnych zoznamov. Vzhºadom 

na vy‰‰ie uvedené je spoloãnosÈ ST pripravená 

plniÈ si povinnosti vypl˘vajúce z urãenia 

za poskytovateºa univerzálnej sluÏby. Na základe 

dlhoroãn˘ch skúseností má spoloãnosÈ 

Slovak Telecom záujem poskytovaÈ univerzálnu 

sluÏbu v plnom rozsahu, k˘m druh˘ operátor 

má záujem poskytovaÈ len niektoré povinnosti, 

ktoré sú jej predmetom. 

UÏ ist˘ ãas prebieha proces prípravy novelizácie 

zákona o elektronick˘ch komunikáciách. 

Samotn˘ zákon platí len od 1. januára 

2004. Preão je podºa vás potrebná jeho 

novela 

Novelu zákona o elektronick˘ch komunikáciách 

povaÏujeme za dôleÏitú aj vzhºadom 

na to, Ïe do na‰ej legislatívy je potrebné zakomponovaÈ 

ch˘bajúce prvky zo smerníc Európskej 

únie. Ich absenciu v domácej legislatíve 

vyãítala Slovenskej republike uÏ aj Európska 

komisia. Do procesu pripomienkovania 

novely zákona sa zapojila aj na‰a spoloãnosÈ. 

Cieºom pripomienok, ktoré sme k novele 

mali, bolo spresniÈ jej znenie. Príslu‰né 

smernice Európskej komisie majú totiÏ urãiÈ 

smerovanie krajiny v danej legislatívnej oblasti, 

preto sú vo veºkej miere len orientaãné 

a nie úplne presné. Vlády krajín ich musia 

transponovaÈ do svojich právnych systémov. 

âasto sa v‰ak stáva, a pri‰lo k tomu aj v prípade 

novely zákona o elektronick˘ch komunikáciách, 

Ïe zákonodarcovia idú nad rámec 

samotnej smernice. Na‰e pripomienky by 

sme preto mohli zhrnúÈ do niekoºk˘ch oblastí. 

Prvú skupinu pripomienok tvorili tie, ktor˘mi 

sme sa snaÏili doplniÈ neurãité a nejasné 

znenie novely. Druhú skupinu na‰ich pripomienok 

tvorili tie, ktoré sa vzÈahujú na 

ãasti novely idúce nad rámec samotn˘ch 

smerníc. TreÈou skupinou sú tie, ktoré podºa 

ná‰ho názoru vznikli neúpln˘m prekladom. 

Mohli by ste sa k niektor˘m pripomienkam 

vyjadriÈ presnej‰ie 

Napríklad v‰etky podniky poskytujúce 

sluÏby podºa tohto zákona majú v súãasnosti 

právo na zriadenie vedenia na cudzej nehnuteºnosti 

aj bez predchádzajúceho súhlasu 

vlastníka, a to v nevyhnutnom rozsahu a za 

primeranú náhradu. Ak by v‰ak bolo prijaté 

navrhované znenie, telekomunikaãn˘ podnik 

by stratil zákonné oprávnenia k cudzím 

nehnuteºnostiam, ãiÏe by bol plne závisl˘ od 

súhlasu v‰etk˘ch dotknut˘ch vlastníkov. V 

tomto smere navrhované znenie kopíruje 

napr. právne predpisy o energetike, av‰ak je 

tu jeden zásadn˘ rozdiel. Na úãely v˘stavby 

energetick˘ch stavieb je moÏné nehnuteºnosti 

vyvlastniÈ. Pri telekomunikaãn˘ch stavbách 

v‰ak taká moÏnosÈ nie je. V takomto prípade 

by sa príprava stavieb neúmerne predæÏila 

a v mnoh˘ch prípadoch by sa realizácia stavieb 

ani nekonala. 

Rovnako zostáva naìalej problémom pre 

v‰etk˘ch operátorov odpoãúvanie. Boli by 

sme radi, keby sme hradili náklady na odpoãúvanie 

iba po rozhranie na‰ej siete a zvy‰ok 

nákladov by si hradil ‰tát. Ani jednu z t˘chto 

oblastí Smernice neupravujú. ZáleÏí teda len 

na na‰ej vláde a na poslancoch, ãi prijmú zákon, 

ktor˘ sektoru elektronick˘ch komunikácií 

pomôÏe v ìal‰om rozvoji. 

Na záver sa e‰te vráÈme k udeleniu pokuty 

vo v˘‰ke 885 miliónov Sk Protimonopoln˘m 

úradom. Zástupcovia alternatívnych 

operátorov ju povaÏujú za adekvátnu. Vá‰ 

názor 

Na‰a spoloãnosÈ v plnom rozsahu odmieta 

rozhodnutie Protimonopolného úradu o 

zneuÏití dominantného postavenia, spoãívajúcom 

v neposkytovaní prístupu k sústave 

miestnych vedení ako k unikátnemu zariadeniu. 

Rovnako nesúhlasíme a ohradzujeme sa 

voãi uloÏeniu pokuty vo v˘‰ke 885 miliónov 

Sk, pretoÏe povinnosÈ uvoºnenia úãastníckych 

vedení nebola Slovak Telecomu nikdy 

uloÏená a uveden˘ skutok obmedzenia prístupu 

k úãastníckym vedeniam Protimonopoln˘ 

úrad SR vo svojom rozhodnutí nepreukázal. 

Rozhodnutie úradu spôsobuje právnu neistotu 

pre fungovanie telekomunikaãn˘ch operátorov 

v SR a má celoeurópsky dopad. Úrad 

totiÏ rozhodol, Ïe na‰a spoloãnosÈ zneuÏíva 

dominantné postavenie a v tejto súvislosti 

na‰ej spoloãnosti uloÏil bezprecedentnú pokutu. 

ZároveÀ na‰ej spoloãnosti prikázal odstrániÈ 

protiprávny stav. My sa v‰ak naopak 

p˘tame, ak˘ protiprávny stav Slovak Telecomu 

nebola doteraz stanovená povinnosÈ 

uvoºniÈ úãastnícke vedenia v zmysle nariadenia 

ES 2887/2000 a preto skutoãne nevieme, 

ão vlastne poru‰ujeme, ani to, ako máme napraviÈ 

tak˘to stav. Navy‰e úrad nikdy nepreukázal, 

Ïe Slovak Telecom má takúto povinnosÈ, 

za poru‰ovanie ktorej nás pokutoval. 

V neposlednom rade povinnosÈ uvoºniÈ úãastnícke 

vedenia má podºa európskeho práva, 

ktoré bolo implementované aj do slovenského 

práva, udeºovaÈ národn˘ regulátor, ktor˘m 

je na Slovensku Telekomunikaãn˘ úrad SR a 

nie Protimonopoln˘ úrad SR. Slovak Telecom 

poÏaduje uloÏenie povinnosti a jasn˘ch podmienok 

na uvoºnenie úãastníckych vedení 

Telekomunikaãn˘m úradom SR, pretoÏe 

úãastnícke vedenia sú majetkom ST a je potrebné 

stanoviÈ jednoznaãné podmienky ich 

prenájmu, platné pre v‰etk˘ch operátorov. 

27


Alternatíva je vo vzduchu 

Po niekoºkoroãnej príprave vyhlásil TU SR v˘zvu na predloÏenie ponúk na prevádzku pevn˘ch 

bezdrôtov˘ch sietí v pásme 3,5 GHz. O frekvencie sa uchádzalo 14 spoloãností vrátane mobiln˘ch 

operátorov a na základe rozhodnutia v˘berovej komisie získali individuálne povolenie 

na pouÏívanie frekvencií v pásme 3,5 GHz (WiMAX) ‰tyri z nich. GlobalTel, a.s., ãlen skupiny 

DanubiaTel, ako jedna z úspe‰n˘ch spoloãností na základe tohto povolenia uÏ 6. augusta ako 

prv˘ operátor spustila do prevádzky základÀovú stanicu v Bratislave. âo môÏeme od novej 

technológie na Slovensku oãakávaÈ, prezradil v rozhovore generálny riaditeº synergicky 

pôsobiacich spoloãností GlobalTel, a.s. a SWAN, a.s. Ing. Jozef KRÁLIK. 

Telekomunikaãné spoloãnosti tvoriace skupinu 

DanubiaTel zastre‰ujú celé portfólio 

elektronick˘ch komunikaãn˘ch sluÏieb. 

âo prinesie nová frekvencia FWA 3,5 GHz 

pre vás a zákazníkov 

SpoloãnosÈ SWAN je uÏ od roku 2001 

drÏiteºom licencie na FWA v pásme 26 GHz, 

a patrí k priekopníkom v poskytovaní ‰irokopásmov˘ch 

sluÏieb na Slovensku. Táto technológia 

je vysoko spoºahlivá a urãená pre 

najnároãnej‰ích zákazníkov. Tomuto faktu 

zodpovedá i cena za poskytovanú sluÏbu. 

Pre malé a stredné firmy bola moÏnosÈ pripojenia 

obmedzená len na bezdrôtové mikrovlnné 

spoje v pásme 2,4 GHz alebo pripojenie 

prostredníctvom DSL v lokalitách, 

kde je dostupné, navy‰e bez garantovania 

ak˘chkoºvek kvalitatívnych parametrov. 

Technológia v licencovanom pásme 3,5 

GHz ponúka garantované bezdrôtové ‰irokopásmové 

pripojenie men‰ím a stredn˘m podnikom 

za prijateºnú cenu na celom území 

Slovenska. Pripojenie sa dá vyuÏiÈ aj v miestach, 

z ktor˘ch nie je priamo vidieÈ na základ- 

Àovú stanicu. Navy‰e umoÏní aj poskytovanie 

ìal‰ích sluÏieb, napr. hlasov˘ch, ão prinesie 

celkovú alternatívu k sluÏbám poskytovan˘m 

v pevnej sieti. 

Kedy a v akom rozsahu plánujete poskytovaÈ 

komunikaãné sluÏby prostredníctvom 

technológie FWA 3,5 GHz 

Prvú základÀovú stanicu sme uviedli do 

prevádzky uÏ 6. augusta, t.j. 3 dni od nadobudnutia 

právoplatnosti povolenia. V˘stavba 

bezdrôtovej prístupovej siete má veºmi vyso- 

ké tempo. V súãasnosti uÏ poskytujeme sluÏby 

vo v‰etk˘ch krajsk˘ch mestách a v 14 

okresn˘ch. Okrem toho budujeme prístupové 

siete aj v men‰ích aglomeráciách, v ktor˘ch 

vidíme zákaznícky potenciál. 

Na‰ím cieºom je poskytnúÈ pre zákazníka 

komplexn˘ balík sluÏieb. Prostredníctvom 

FWA 3,5 GHz poskytujeme sluÏby vyuÏívajúce 

jednotnú platformu IP. V základnom ãlenení 

delíme sluÏby na internetové, dátové 

(VPN) a hlasové, priãom sluÏby vzájomne 

kombinujeme podºa poÏiadaviek zákazníka. 

Okrem základnej sluÏby ponúkame pridanú 

hodnotu vo forme doplnkov˘ch sluÏieb – 

prenájom hardvéru, zabezpeãovanie nezávislého 

záloÏného pripojenia, bezpeãnosÈ a 

ochranu pred útokmi hlavne z internetového 

prostredia a podobne. 

âo sa t˘ka poskytovania hlasov˘ch slu- 

Ïieb prostredníctvom FWA 3,5 GHz, testujeme 

niekoºko typov zariadení a máme aj prv˘ch 

zákazníkov, vyuÏívajúcich sluÏby odchádzajúcich 

volaní. V˘znamn˘ rozvoj hlasov˘ch 

sluÏieb prostredníctvom technológie 

FWA 3,5 GHz oãakávame po prepojení s dominantn˘m 

operátorom, ktoré sa blíÏi do závereãnej 

fázy. Po prepojení sa na‰e linky stanú 

100%-nou náhradou k pevn˘m linkám. 

Túto víziu povaÏujeme za reálnu a pravdepodobne 

aj r˘chlej‰iu ako uvoºnenie prístupu k 

úãastníckym vedeniam na základe predloÏenej 

referenãnej ponuky Slovak Telecomu. 

Rozhodli ste sa teda ísÈ inou, pravdepodobne 

r˘chlej‰ou cestou a poskytovaÈ hlasové 

sluÏby hlavne na vlastnej infra‰truktúre. 

Alebo plánujete aj poskytovanie sluÏieb 

Voºby operátora 

Budovanie vlastnej siete je pre nás veºmi 

dôleÏité. Hlasové sluÏby pre podniky poskytujeme 

prostredníctvom vlastnej infra‰truktúry. 

Tieto sluÏby sú úplne nezávislé od ostatn˘ch 

operátorov a tak môÏeme garantovaÈ 

vysokú kvalitu a ãasovú dostupnosÈ. 

Aby sme sa v silnom konkurenãnom prostredí 

udrÏali a „nenaháÀali“ zákazníkov za 

kaÏdú cenu, poskytujeme rie‰enia, ktoré sú 

vzájomne v˘hodné pre nás i zákazníka. Na- 

‰ou snahou je poskytnúÈ viac ako jednoduché 

sluÏby. Preto sa snaÏíme odlí‰iÈ sa od konkurencie 

a poskytovaÈ sluÏby s pridanou hodnotou 

a doplnkov˘mi sluÏbami. 

Samozrejme, nezabúdame ani na rezidenãn˘ch 

zákazníkov, ktorí vyÏadujú len modifikáciu 

súãasného rie‰enia dátov˘ch a hlasov˘ch 

sluÏieb prostredníctvom technológie 

DSL alebo prostredníctvom sluÏby „Voºba 

operátora“, ktoré sú taktieÏ súãasÈou ná‰ho 

portfólia sluÏieb. 

Roz‰irovaním na‰ej siete a postupn˘m zni- 

Ïovaním ceny hardvérov˘ch komponentov 

v‰ak predpokladáme zvy‰ovanie penetrácie 

sluÏieb na báze FWA 3,5 GHz - WiMAX aj 

v segmente rezidenãn˘ch zákazníkov. 

V ãom vidíte perspektívu DanubiaTelu na 

telekomunikaãnom trhu do ìal‰ích rokov 

Aké je smerovanie skupiny DanubiaTel 

Spoloãnosti tvoriace skupinu DanubiaTel 

v súãasnosti dokáÏu pokryÈ celé portfólio poskytovan˘ch 

elektronick˘ch komunikaãn˘ch 

sluÏieb s v˘nimkou mobiln˘ch sluÏieb. Vzájomn˘mí 

perspektívnymi synergiami t˘chto 

spoloãností dokáÏeme optimalizovaÈ rie‰enia 

podºa poÏiadaviek zákazníkov a ponúknuÈ 

tak pre nich optimálnu alternatívu. 

Sme inovátor a zároveÀ jedn˘m z popredn˘ch 

lídrov v oblasti elektronick˘ch komunikaãn˘ch 

sluÏbieb, ktoré samozrejme priamo 

súvisia so zavádzaním nov˘ch technologick˘ch 

rie‰ení. 

Aktívne spolupracujeme a budujeme strategické 

partnerské vzÈahy aj na medzinárodnej 

úrovni. Za nemenej dôleÏitú povaÏujeme 

i na‰u participáciu na ãinnosti regulátora pri 

tvorbe legislatívn˘ch zmien, nevyhnutn˘ch 

pre vytváranie zdravého konkurenãného prostredia. 

Podielanie sa na infomatizácii celej 

spoloãnosti je pre skupinu DanubiaTel jedna 

z kºúãov˘ch priorít, ktorou chceme aktívne 

prispievaÈ v trende vyrovnávania sa úrovni 

najvyspelej‰ím krajinám Európskej únie. 

Tieto skutoãnosti tvoria základné línie strategického 

smerovania skupiny DanubiaTel 

na nasledujúce obdobia. O tom, Ïe sa uberáme 

správnym smerom, svedãia na‰e hospodárske 

v˘sledky a obchodné úspechy na telekomunikaãnom 

trhu. 

28

MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔ·T A 

TELEKOMUNIKÁCIÍ SR 

Novou tvárou na Ministerstve dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR na poste riaditeºa 

telekomunikaãného odboru je od septembra 2005 Ing. Kristián VAJDA. Ako hºadí na v˘voj 

rie‰enia problémov spojen˘ch s liberalizáciou telekomunikaãného trhu a spæÀaním 

poÏiadaviek EK, sa za Parlamentn˘ kuriér p˘tala Marta Toma‰oviãová. 

V˘zva telekomunikácií 

V minulosti som pracoval v oblasti regulácie. 

Najskôr na Ministerstve financií, pod ktoré v ãase, 

keì e‰te nebola vytvorená ‰pecializovaná ‰tátna 

správa, spadali v‰etky regulované ãinnosti vrátane 

energetiky a telekomunikácií. Neskôr som pôsobil 

v Slovak Telecome na poste vedúceho oddelenia 

ekonomickej regulácie. 

Ktoré úlohy r˘chlo a dynamicky sa vyvíjajúceho 

telekomunikaãného odboru pova- 

Ïujete za najhorúcej‰ie, najmä v súãasnom 

období, keì stojíme pred budovaním 

informaãnej spoloãnosti a vedomostnej 

ekonomiky 

Hlavn˘m cieºom v oblasti telekomunikácií 

je vytváranie podmienok pre trvalo udrÏateºn˘ 

rozvoj elektronick˘ch komunikaãn˘ch 

sietí a sluÏieb v nadväznosti na plnenie Národnej 

stratégie pre elektronické komunikácie 

a Akãn˘ plán stratégie informatizácie 

spoloãnosti. Na splnenie základného strategického 

cieºa je potrebné sústrediÈ sa na nasledujúce 

oblasti, ktoré spolu navzájom súvisia. 

V oblasti digitalizácie pozemského televízneho 

a rozhlasového vysielania je potrebné 

vytvoriÈ podmienky na zaãatie pravidelného digitálneho 

TV vysielania v systéme DVB-T v 

roku 2006, na realizáciu uvádzacieho projektu 

digitálneho rozhlasového vysielania v systéme 

T-DAB do konca roku 2006 a následne 

ur˘chliÈ postupn˘ prechod z analógového na 

digitálne televízne vysielanie najneskôr do 

roku 2012. 

V oblasti hospodárneho vyuÏívania frekvenãného 

spektra je potrebné zabezpeãiÈ optimálne 

vyuÏitie pridelen˘ch kanálov druÏicového 

TV a rozhlasového vysielania pre potreby 

SR, dosiahnuÈ uvoºnenie poÏadovan˘ch 

frekvenãn˘ch pásiem pre elektronické komunikaãné 

sluÏby do konca roku 2005, zosúladiÈ 

národnú tabuºku frekvenãného spektra 

s európskou tabuºkou frekvenãného spektra 

do konca roku 2008 a ìalej efektívne vyuÏívaÈ 

frekvenãné spektrum. 

V súvislosti s rozvojom ‰irokopásmového 

prístupu k sluÏbám informaãnej spoloãnosti 

bola prijatá Národná stratégia pre ‰irokopásmov˘ 

prístup v SR. ëalej je potrebné zameraÈ 

sa na zníÏenie bariér ‰irokopásmového prístupu 

(nízka úroveÀ konkurencie v oblasti prístupovej 

infra‰truktúry, nedostatoãná dostupnosÈ 

‰irokopásmového pripojenia v men‰ích 

mestách a na vidieku, nepriazniv˘ pomer 

medzi cenou ‰irokopásmového pripojenia a 

kúpnou silou obyvateºov, nedostatoãná úroveÀ 

informovanosti predov‰etk˘m pre koncov˘ch 

uÏívateºov, nedostatoãná úroveÀ ponúkan˘ch 

sluÏieb a obsahovej náplne a z nej 

plynúca nedostatoãná motivácia uÏívateºov 

zaobstaraÈ si tento druh prístupu) podporou 

rozvoja súÈaÏe, hospodárne vyuÏívaÈ frekvenãné 

spektrum a budovaÈ r˘chlostné ‰irokopásmové 

siete. 

V oblasti stabilného regulaãného prostredia 

je potrebné zabezpeãiÈ nezávislosÈ regulaãného 

úradu v plnom rozsahu, t.j. vytvoriÈ 

regulaãn˘ úrad pre oblasÈ elektronick˘ch komunikácií 

a po‰tov˘ch sluÏieb ako samostatnú 

právnickú osobu. MDPT SR pripraví do 

konca roka 2005 návrh osobitného zákona o 

spoloãnom regulaãnom úrade pre oblasÈ elektronick˘ch 

komunikácií a po‰tov˘ch sluÏieb, 

na základe ktorého bude moÏn˘ vznik tohto 

úradu 1. januára 2007. Na to je potrebné 

uskutoãniÈ nevyhnutné legislatívne úpravy v 

roku 2006. 

Ktorú úlohu z pohºadu ministerstva pova- 

Ïujete za prioritnú 

Za prioritné úlohy z pohºadu MDPT SR povaÏujem 

schválenie novely zákona o elektronick˘ch 

komunikáciách a dynamické na‰tartovanie 

procesu prechodu z analógového na 

digitálne TV vysielanie tak, aby na ão najkrat- 

‰í ãas bola obmedzená finanãne nároãná paralelná 

analógovo-digitálna prevádzka TV 

vysielania. Digitalizácia pozemného TV vysielania 

prebieha v celej Európe, resp. v celom 

svete najmä z dôvodu jej veºk˘ch v˘hod 

nielen pre divákov (zv˘‰enie poãtu programov, 

moÏnosÈ vnútorného prenosného, príp. 

mobilného príjmu, zv˘‰enie kvality obrazu a 

zvuku) ale aj pre ‰tát – optimálne vyuÏitie 

frekvenãného spektra a rozvoj informaãnej 

spoloãnosti, najmä moÏnosÈ poskytovania 

dátov˘ch sluÏieb z hºadiska potrieb ‰tátu 

(eGovernment, prístup k cielenému internetu 

‰irok˘mi vrstvami obyvateºstva bez nutnosti 

vlastniÈ poãítaã). 

Odbor telekomunikácií ministerstva je garantom 

a navrhovateºom legislatívnych 

29



rámcov telekomunikaãného trhu. Opakovane 

v‰ak hodnotiace správy EK upozor- 

Àujú na nedostatky. PovaÏujete v súãasnosti 

za dostatoãnú a relevantnú zákonnú 

úpravu tohto prostredia, ktorá zah⁄Àa v‰etky 

poÏiadavky 

Je pravda, Ïe EK vyjadrila niekoºko v˘hrad 

k transpozícii smerníc nového regulaãného 

rámca do slovenského právneho poriadku. 

Pripomienky k transpozícii ustanovení smerníc 

v‰ak nemajú podºa môjho názoru tak˘ 

charakter, aby bránili vytvoreniu konkurencieschopného 

sektora elektronick˘ch komunikácií 

na Slovensku a ani v˘znamn˘m spôsobom 

neobmedzujú efektívnu hospodársku 

súÈaÏ a ochranu spotrebiteºa. V súãasnosti 

MDPT SR pripravuje vládny návrh zákona, 

ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon o elektronick˘ch 

komunikáciách. Táto novela má byÈ 

komplexn˘m návrhom rie‰enia v‰etk˘ch spomínan˘ch 

v˘hrad EK, ãím sa má zabezpeãiÈ 

úplná implementácia príslu‰ného európskeho 

práva. Novela zároveÀ reaguje aj na rie‰enie 

in˘ch problémov, ktoré sa objavili pri praktickej 

aplikácii zákona. V závislosti od trvania 

legislatívneho procesu sa úãinnosÈ tejto 

novely predpokladá najneskôr v prvom 

‰tvrÈroku 2006. 

K proliberalizaãn˘m krokom telekomunikaãného 

trhu patria aj poÏiadavky, ako 

prenositeºnosÈ ãísla, v˘ber operátora s 

predvoºbou ãi uvoºnen˘ prístup k miestnym 

vedeniam, ktoré prepojovacie zmluvy ST 

s alternatívnymi operátormi nezah⁄Àajú. 

PovaÏujete tieto námietky za opodstatnené 

a budú sa rie‰iÈ 

PrenositeºnosÈ ãísla, v˘ber operátora s predvoºbou 

ãi uvoºnen˘ prístup k miestnym vedeniam 

sú samostatné nástroje na dosiahnutie liberalizovaného 

trhu, definované aj v zákone 

o elektronick˘ch komunikáciách. 

V súvislosti s prenositeºnosÈou ãísla TÚ 

SR vydal záväzn˘ právny predpis v decembri 

minulého roka, ktor˘ uÏ platí a v t˘chto 

dÀoch vznikla Asociácia pre prenositeºnosÈ 

ãísla. Vytvorili ju Slovak Telecom, T-Mobile 

Slovensko, Orange Slovensko a ìal‰í siedmi 

operátori. SluÏba prenositeºnosÈ ãísla by sa 

mala zaãaÈ poskytovaÈ do konca marca 2006. 

Podmienkou, aby operátori mohli poskytovaÈ 

sluÏby na báze v˘beru operátora s predvoºbou 

je uzavretie zmluvy o prepojení. Proces 

prípravy prepojovacích dohôd je záleÏitosÈou 

súkromn˘ch spoloãností, ktor˘ za presne 

stanoven˘ch podmienok môÏe ovplyvniÈ 

TÚ SR ako regulátor trhu. 

Námietky zo strany alternatívnych operátorov 

smerujú aj k v˘‰ke poplatkov za prepojenie 

a poukazujú na skutoãnosÈ, Ïe ceny 

si generoval ST, priãom sa nevychádza z 

poÏiadaviek EK, aby i‰lo o nákladovú úroveÀ. 

PovaÏujete v˘voj situácie za splnenie 

poÏiadaviek konkurencieschopnosti a voºnej 

hospodárskej súÈaÏe 

PoÏiadavky EK t˘kajúce sa rozvoja hospodárskej 

súÈaÏe, v˘hodnej‰ích cien pre spotrebiteºa, 

kvalitnej‰ieho a lep‰ieho v˘beru slu- 

Ïieb, zhodnotenia kapitálu a zároveÀ zabezpeãenia 

transparentnosti a právnej istoty pre 

v‰etky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu 

elektronick˘ch komunikácií EÚ podporuje 

svojimi ustanoveniami zákon ã. 610/2003 

Z. z. o elektronick˘ch komunikáciách. Zákon 

podstatn˘m spôsobom posilnil a roz‰íril kompetencie 

Telekomunikaãného úradu SR, ktor˘ 

je zodpovedn˘ aj za preverenie nákladovej 

úrovne regulovan˘ch sluÏieb jednotliv˘ch 

operátorov. Ako som uÏ spomenul, proces 

prípravy prepojovacích dohôd, tak ako aj v˘- 

‰ka poplatkov za prepojenie je záleÏitosÈou súkromn˘ch 

spoloãností, ktoré za presne stanoven˘ch 

podmienok môÏe ovplyvniÈ TÚ SR 

ako regulátor trhu. 

Jedn˘m zo zádrheºov v˘konu kompetencií 

TÚ SR je neplnenie úloh – analyzovaÈ v‰etky 

relevantné trhy. Termín bol k 1.7.2004, 

od ãoho sa odvíja aj definovanie ST ako dominantného, 

resp. v˘znamného podniku 

pôsobiaceho na trhu, z ãoho by mu vypl˘vali 

aj urãité povinnosti. MôÏe ministerstvo 

ako subjekt zodpovedn˘ za telekomunikaãnú 

politiku ‰tátu vyvinúÈ tlak na plnenie 

t˘chto úloh 

V súlade so zákonom o elektronick˘ch 

komunikáciách, TÚ SR vo februári 2004 definoval 

a zverejnil vo svojom vestníku zoznam 

relevantn˘ch trhov. Vzhºadom na krátky 

termín na definíciu trhov – 2 mesiace – TÚ 

SR definoval trhy presne v zhode s odporúãaním 

Európskej komisie ã. 2003/311/EC s 

t˘m, Ïe po vykonaní najpotrebnej‰ích anal˘z 

zoznam relevantn˘ch trhov zreviduje. Urãil 

18 maloobchodn˘ch a veºkoobchodn˘ch 

trhov. Prvé pokusy ukázali, Ïe vykonaÈ anal˘zy 

v‰etk˘ch trhov do konca júna 2004 je 

úplne nereálne i s pomocou konzultaãnej 

spoloãnosti. Konzultácie s pracovníkmi EK, 

zodpovedn˘mi za notifikácie trhov potvrdili, 

Ïe anal˘zy musia byÈ vykonané dôsledne 

v súlade s opatrením EK ã. 2002/C 165, ão 

kladie znaãné nároky na odbornú kvalifikáciu 

pracovníkov vykonávajúcich anal˘zy a je 

ãasovo veºmi nároãné. TÚ SR doteraz urãil 

„v˘znamn˘ podnik“ na siedmich relevantn˘ch 

trhoch, priãom v ‰iestich prípadoch 

uloÏil aj primerané nápravné opatrenia. V 

piatich prípadoch i‰lo o spoloãnosÈ Slovak 

Telecom, a.s. a v dvoch prípadoch o oboch 

mobiln˘ch operátorov. 

Pokiaº ide o vyvinutie tlaku na TÚ SR, 

musím podotknúÈ, Ïe TÚ SR je od 1.7.2000 

samostatn˘m nezávisl˘m regulaãn˘m orgánom 

pre oblasÈ elektronick˘ch komunikácií, 

ktor˘ nie je riaden˘ MDPT SR. TÚ SR sa 

podºa platného ‰tatútu zodpovedá zo svojej 

ãinnosti Národnej rade SR. 

V súãasnosti pôsobí na telekomunikaãnom 

trhu 8 alternatívnych operátorov a oãakáva 

sa aj vstup kapitálovo siln˘ch zahraniãn˘ch 

hráãov. V˘voj vo viacer˘ch oblastiach 

spoloãnosti ukazuje, Ïe aj tu bude 

musieÈ dôjsÈ k spájaniu síl v záujme ekonomickej 

únosnosti a nároãnosti a v priamej 

väzbe na trh. Ak˘ v˘voj predpokladáte 

na tomto poli 

Ako ste uÏ spomínali, v˘voj vo viacer˘ch 

oblastiach spoloãnosti smeruje k spájaniu síl 

v záujme ekonomickej únosnosti, dá sa predpokladaÈ, 

Ïe aj na trhu elektronick˘ch komunikácií 

v SR sa spustí vlna fúzií a akvizícií 

podnikov. V súãasnosti na telekomunikaãnom 

trhu pôsobí 17 alternatívnych operátorov, 

z toho 8 uÏ podpísalo zmluvu o prepojení 

so spoloãnosÈou Slovak Telecom, a.s., ão 

je predpoklad na zaãatie plnohodnotného poskytovania 

sluÏieb. 

V˘voj v tejto oblasti smeruje aj k tzv. virtuálnym 

alternatívnym operátorom. V 

akom ãasovom horizonte zaãnú pôsobiÈ u 

nás a ako sa v tej strategickej rovine pripravujú 

pre nich podmienky 

Vstup virtuálneho operátora je v prvom 

rade podmienen˘ záujmom o vstup na tento 

trh a tieÏ ochotou existujúcich poskytovate- 

ºov sietí sprístupniÈ tento trh prípadnej konkurencii. 

Pokiaº viem, Telekomunikaãn˘ úrad 

SR podniká kroky, ktoré by mali smerovaÈ k 

podpore vstupu virtuálneho operátora. 

Ak˘ postoj zastáva ministerstvo vo vzÈahu 

k ST, kde vykonáva vlastnícke práva ‰tátu 

v súvislosti s udelením niekoºkomiliónovej 

pokuty za obmedzovanie hospodárskej 

súÈaÏe od PMÚ SR a rie‰ením sporu na medzinárodnom 

súde 

MDPT SR ako ústredn˘ orgán ‰tátnej správy 

v telekomunikáciách je len poverené ‰tátom 

v˘konom akcionárskych práv. MDPT 

SR nemôÏe zasahovaÈ do obchodnej ãinnosti 

spoloãnosti Slovak Telecom, a.s. ani in˘ch 

subjektov podnikajúcich na telekomunikaãnom 

trhu. Podobne nemôÏe ovplyvniÈ ani 

ãinnosÈ PMÚ ako iného nezávislého ústredného 

orgánu ‰tátnej správy. 

Ak˘ v˘voj oãakávate na telekomunikaãnom 

trhu v horizonte najbliÏ‰ích rokov 

Ako som uÏ spomínal, niekoºko podnikov 

podpísalo zmluvu o prepojení so spoloãnos- 

Èou Slovak Telecom, a.s. a mobiln˘mi operátormi, 

ão je predpoklad na zaãatie plnohodnotného 

poskytovania sluÏieb. Napriek tomu, 

Ïe podniky zaãnú poskytovaÈ sluÏby, nemô- 

Ïeme oãakávaÈ prudk˘ pokles cien. Ceny slu- 

Ïieb budú klesaÈ postupne, tak ako to bolo aj 

v ostatn˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ. 

V blízkej budúcnosti môÏeme oãakávaÈ 

rozvoj sluÏieb ‰irokopásmového prístupu, 

nov˘ch informaãno-komunikaãn˘ch technológií, 

ktoré prispejú k zvy‰ovaniu kvality Ïivota 

obãanov Slovenskej republiky. 

Ministerstvo má pri plnení priority vládneho 

programu a zachytení trendu budovania 

vedomostnej ekonomiky, poznatkovej 

spoloãnosti svoje dôleÏité úlohy aj prostredníctvom 

telekomunikácií, modern˘ch 

informaãn˘ch technológií. Pritom anal˘zy 

hovoria, Ïe takmer 30% mal˘ch a stredn˘ch 

podnikateºov nevidí potrebu vyuÏívaÈ 

internet vo svojej ãinnosti. Aké kroky sa 

pripravujú na zvrátenie takéhoto negatívneho 

v˘voja 

Dne‰n˘ nedostatoãn˘ rozvoj v oblasti budovania 

informaãnej spoloãnosti na Slovensku 

bol doteraz zapríãinen˘ aj neexistenciou 

„jednotného velenia“ s nadrezortn˘mi kompetenciami 

v tejto oblasti. Koordinácia úloh 

zameraná na rie‰enie problematiky informatizácie 

spoloãnosti je v súãasnosti v kompetencii 

splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu 

spoloãnosti, ktor˘ je zodpovedn˘ aj za 

budovanie vedomostnej ekonomiky. Za úãelom 

zvrátenia opísaného negatívneho stavu 

vláda SR schválila akãn˘ plán „Informaãná 

spoloãnosÈ“ k návrhu stratégie konkurencieschopnosti 

SR do roku 2010. 

30

A S O C I Á C I A 

T E L E K O M U N I K A â N ¯ C H O P E R Á T O R O V 

Rozvoj konkurencieschopnosti Slovenska a informaãná spoloãnosÈ sú v˘zvy doby, na ktoré 

sa viaÏe mnoho potrebn˘ch aktivít, aby sme naplnili ciele Lisabonskej stratégie ako ãlenská 

krajina EÚ. DôleÏitou strategickou oblasÈou pre investície a prácu je dokonãenie vnútorného trhu 

a zlep‰enie podnikateºského prostredia, najmä odbúraním neefektívnej administratívy, 

zlep‰ením infra‰truktúry a liberalizáciou sluÏieb. Jednou z dôleÏit˘ch platforiem sú 

telekomunikaãné sluÏby a k tomu príslu‰iaci trh s bohatou ponukou. Ako je táto ponuka bohatá, 

ão bráni jej rozvoju a liberalizácii v plnom rozsahu, aké súvislosti bránia presadzovaniu 

trendov a ako ich prekonaÈ, sa p˘tala Marta Toma‰oviãová predsedu 

Asociácie telekomunikaãn˘ch operátorov Ing. Vladimíra ONDROVIâA. 

NechodiÈ s kro‰Àou na pleciach 

neãne sa na nieãom dohodli. V kaÏdom prípade 

zmluva nezah⁄Àa v‰etky proliberalizaãné 

kroky, ktoré sú zakotvené v legislatíve a teda 

mali byÈ súãasÈou dohody. Od 1. augusta je 

moÏné poskytovaÈ sluÏbu carier selection, 

teda v˘ber operátora, ão znamená, Ïe pri kaÏdom 

volaní si úãastník môÏe prefixom zvoliÈ 

iného operátora, cez ktorého realizuje hovor. 

MôÏe si vyberaÈ medzi 7 operátormi alebo zostaÈ 

pri Slovak Telecome. Toto je jediná vec, 

ktorú sa podarilo presadiÈ do prepojovacej 

zmluvy, a ostatné veci, ako je napr. v˘ber 

operátora s predvoºbou, ão znamená, Ïe úãastník 

môÏe prejsÈ k inému operátorovi a v 

ústredni má naprogramované, Ïe bude volaÈ 

in˘m spôsobom ako to bolo doteraz, tak to zatiaº 

zrealizované nie je. Tak isto od vstupu SR 

do EÚ mala byÈ na svete sluÏba number portalbility 

tzv. prenositeºnosÈ ãísla, ão znamená, 

Ïe úãastník aj pri zmene operátora si môÏe 

nechaÈ svoje ãíslo. Existuje pravidlo, Ïe by to 

malo platiÈ pre úãastníkov vo fixn˘ch sieÈach 

navzájom a aj medzi úãastníkmi v mobiln˘ch 

sieÈach, ako právo v zmysle zákona. Je to dôleÏité, 

keì chce úãastník zmeniÈ operátora, 

ktor˘ mu neposkytuje dostatoãné sluÏby. Dodnes 

sa v‰ak operátori nedohodli, ak˘m spôsobom 

by mala byÈ táto sluÏba zabezpeãená, 

napriek ist˘m krokom. Pred 3 t˘ÏdÀami vzniklo 

zdruÏenie operátorov, ktorí by mali rie‰iÈ 

problematiku number portalbility, je to v‰ak 

iba zaãiatok a bude e‰te dlho trvaÈ, k˘m sa to 

zrealizuje. ëal‰ou vecou je, Ïe neboli uvoºnené 

miestne vedenia. Ide o ìal‰iu kardinálnu 

otázku, pretoÏe alternatívni operátori nemajú 

a nikdy ani nebudú maÈ z ekonomick˘ch dôvodov, 

moÏnosÈ pripojiÈ sa k úãastníkovi po 

vlastnej miestnej sieti. Vytvárajú sa síce náhrady 

rádiovou sieÈou, ale opäÈ ide o cestu plnú 

peripetií. Technológie 3,5 GHz sú na svete ako 

alternatíva pevnej metalickej siete uÏ dávno, 

ale na Slovensku sa nevyuÏívajú. Po 3-roãnom 

úsilí sa napokon podarilo vyhodnotiÈ tender, 

ktor˘ vypísal TÚ SR na pridelenie frekvencií 

pre vyuÏívanie t˘chto zariadení. Získali ich 4 

spoloãnosti, ktoré budujú svoje siete a snaÏia 

sa, aby ich mohli zaãaÈ vyuÏívaÈ a ponúkaÈ ako 

náhradu metalickej miestnej siete formou rádia. 

Samozrejme, Ïe aÏ budúcnosÈ ukáÏe, ãi je 

to ekonomicky v˘hodné a ãi uspejú na trhu. 

Liberalizácia telekomunikaãného trhu na 

Slovensku je stále iba v detsk˘ch plienkach. 

Poukazujú na to hodnotiace správy 

EK, ale aj samotní odborníci a politici SR. 

Mnohí hodnotia dne‰nú situáciu tak, Ïe sa 

napæÀa iba formálna rovina bez dostatoãného 

technického a technologického zázemia. 

V auguste 2005 do‰lo koneãne k akémusi 

zlomu a na trh vstúpilo 7 operátorov. 

Ako dnes hodnotíte napæÀanie krokov liberalizácie 

telekomunikaãného trhu na Slovensku 

Pokiaº by sme hodnotili situáciu iba z pohºadu 

Ïe nastal prelom, tak je to skutoãne 

pravda. Slovak Telecom podpísal prepojovacie 

zmluvy so 7 ìal‰ími operátormi a dokonca 

sa aj fyzicky prepojili a zaãali od augusta 

poskytovaÈ sluÏby. Ale musím sa vrátiÈ do 

minulosti a skon‰tatovaÈ, Ïe to nie je to „pravé 

orechové“, ão by malo na trhu byÈ. Interkonektová 

zmluva nevyplynula z legislatívy, 

tak ako je postavená, ãiÏe nebola vynútená 

t˘m, Ïe Slovak Telecom bol definovan˘ ako 

v˘znamn˘ podnik na trhu, a v niektor˘ch aspektoch 

takto definovan˘ nie je dodnes. Zmluva 

je v˘sledkom toho, Ïe firmy intenzívne 

rokovali s ST dva a pol roka o prepojení a ko- 

Alternatívni operátori vstupujú na trh s cenov˘mi 

ponukami, ktoré vyvolávajú otázky, 

z ãoho chcú profitovaÈ... 

Je to zaujímavá a zloÏitá otázka, pretoÏe za 

dan˘ch podmienok môÏu ÈaÏko profitovaÈ. 

Ako ATO zastávame názor, Ïe tieto podmienky 

treba r˘chlo zmeniÈ a znova sme pri tom, 

Ïe TÚ SR neukonãil niektoré ãinnosti, ktoré 

mal ukonãiÈ, Ïe nevydal rozhodnutia, ktoré tu 

mali byÈ. Existuje rozhodnutie TÚ SR, Ïe cenotvorba 

má byÈ orientovaná nákladovo a 

existujú na to rôzne metódy, ktoré úrad definoval. 

Ale vzhºadom na to, Ïe neukonãil anal˘zy 

niektor˘ch relevantn˘ch trhov, z ktor˘ch 

by malo vyplynúÈ, Ïe Slovak Telecom je na 

trhu dominantn˘m hráãom a Ïe ide o podnik 

s v˘znamn˘m postavením na trhu, tzv. SMP, 

tak zatiaº nemá povinnosÈ dodrÏiavaÈ pravidlá, 

ktoré sa naÀ vzÈahujú a cenotvorbu robí 

podºa vlastn˘ch prepoãtov, kalkulácií a metód. 

Podºa ná‰ho názoru cena o prepojení je príli‰ 

vysoká. KaÏd˘ alternatívny operátor ju musí 

zakalkulovaÈ do svojej ceny, a keì zváÏime, 

Ïe kaÏd˘ chce maÈ marÏu a chce byÈ aj úspe‰- 

n˘, tak je to veºmi zloÏité. Sme svedkami, Ïe 

ST zniÏuje ceny, láka zv˘hodnen˘mi balíãkami 

a pod., ão je zaujímavé pre obyvateºstvo, 

priãom jeho cena pre koneãného spotrebiteºa 

31



Liberalizácia telekomunikaãného trhu je 

ãasto terãom kritiky na domácej pôde, ale 

aj pri hodnotení EK. Aké kroky treba podniknúÈ 

tak, aby sa situácia zmenila v prospech 

progresívneho v˘voja 

Ide o veºmi ‰irok˘ problém, ale jeho rie‰esa 

stáva uÏ skoro rovnakou ako poplatok za 

prepojenie s alternatívnym operátorom a kde 

sú e‰te jeho vlastné náklady Tu je ten najväã- 

‰í problém, Ïe prakticky alternatívni operátori 

uÏ o chvíºu nebudú maÈ ão ponúknuÈ. Dnes 

síce e‰te ponúkajú rôzne zºavy a zv˘hodnené 

sluÏby, ale nepôjde to tak donekoneãna, tieto 

firmy dnes pracujú na hrane ekonomickej rentability 

a riskujú. Ak s t˘m TÚ SR nieão neurobí, 

teda pokiaº nebude cena za prepojenie 

regulovaná, v ão v‰etci dúfajú, tak celá kon- 

‰trukcia sa môÏe zrútiÈ ako domãek z karát. Samozrejme, 

Ïe úlohu hrá aj skutoãnosÈ, Ïe ich 

je veºa, sú malí, s nedostatoãnou ekonomickou 

silou, ão vo veºmi krátkom ãase povedie k ich 

spájaniu, akvizíciám, priãom sa e‰te oãakáva 

vstup ìal‰ích investorov na slovensk˘ trh. 

Podmienky sú dnes uÏ jasné a preto niã nebráni 

veºk˘m zahraniãn˘m operátorom zapojiÈ sa 

do hry. Bude treba konsolidovaÈ trh, pretoÏe 

súãasní alternatívni operátori takto nedokáÏu 

konkurovaÈ Slovak Telecomu v oblasti hlasov˘ch 

sluÏieb. 

Existujú ‰túdie, ktoré na základe ist˘ch 

parametrov môÏu pomôcÈ vygenerovaÈ primeran˘ 

poãet alternatívnych operátorov 

na dan˘ trh 

Neexistuje na to definícia, ani anal˘zy, 

ktoré by vedeli urãiÈ primeran˘ poãet. Môj 

osobn˘ názor je, Ïe pôjde o 2 – 4 alternatívnych 

operátorov, budú v‰ak potrebovaÈ strategick˘ch 

partnerov zo zahraniãia, ktorí budú 

ochotní prísÈ na tento trh. Je to dané veºkos- 

Èou a ponukou na trhu, situáciu treba vnímaÈ 

aj tak, Ïe dnes sa uÏ nedá rozdeliÈ hlasová a 

dátová sluÏba, internet, idú ruka v ruke a tak 

sa aj musia spoloãne poskytovaÈ, to je cesta 

ako na trhu uspieÈ. Alternatívny operátor mohol 

doteraz poskytovaÈ internetové sluÏby, 

vysokor˘chlostn˘ internet, broadbandové 

sluÏby a dátové sluÏby, ale pokiaº nevedel k 

tomu daÈ aj hlas, tak nebol zaujímav˘, preto- 

Ïe úãastníci hlas potrebujú, aj keì jeho v˘znam 

postupom ãasu klesá. DôleÏité v‰ak je 

aj presvedãiÈ ºudí, Ïe práve takéto sluÏby im 

môÏu pomôcÈ zvy‰ovaÈ produktivitu práce a 

pod. Zdá sa mi, Ïe k tomu sme e‰te na Slovensku 

nedorástli, ºudia nechápu na ão a v 

akom rozsahu by mali pouÏívaÈ tieto sluÏby, 

ão im prinesú. Nehovorím to rád a iba tak, ale 

máme informácie z anal˘z, Ïe 30% mal˘ch a 

stredn˘ch firiem na Slovensku vôbec nevidí 

dôvod naão vyuÏívaÈ internet a preto ho ani 

nepotrebuje, povaÏuje ho za zbytoãn˘ náklad. 

Pritom je to kardinálna otázka informatizácie 

spoloãnosti, podpory tohto sektora, 

ako priority rozvoja ekonomiky. 

Ak chce Slovensko dobehnúÈ a vyrovnaÈ 

rozdiely so star˘mi ãlenmi EÚ, musí sa 

staÈ krajinou nielen vedomostnej ekonomiky, 

ale aj vedomostnej spoloãnosti, k ãomu 

má napomôcÈ Lisabonská stratégia a na to 

nadväzujúce plány do roku 2010. VráÈme 

sa v t˘chto súvislostiach na telekomunikaãn˘ 

trh, kde sa o priazeÀ úãastníkov uchádzajú 

aj operátori s fixn˘mi, aj operátori 

s mobiln˘mi sluÏbami. Aké trendy sú v 

tomto sektore a ako vidíte ich v˘voj 

Dnes hovoríme o tom, Ïe máme mobilnú 

a fixnú telefóniu, som presvedãen˘ a v‰etko 

k tomu speje, Ïe aj tieto oblasti budú konvergovaÈ 

k sebe. T˘m, Ïe tu je otvoren˘ trh, mobilní 

operátori budú poskytovaÈ sluÏby, ktoré 

budú nahrádzaÈ sluÏby fixn˘ch operátorov 

a opaãne. UÏ dnes, napriek tomu, Ïe máme iba 

2 klasick˘ch mobiln˘ch operátorov na Slovensku 

a ÈaÏké je dostaÈ sem ìal‰ieho, otvára 

sa moÏnosÈ pre tzv. virtuálnych mobiln˘ch 

operátorov, ktorí budú vyuÏívaÈ uÏ vybudované 

siete mobiln˘ch operátorov. Virtuálny 

mobiln˘ operátor si bude prenajímaÈ sieÈ teraj‰ieho 

mobilného operátora a ponúkaÈ, poskytovaÈ 

na nej ìal‰ie, nové sluÏby, ktoré 

budú zaujímaÈ zákazníkov. Napokon vidíme, 

Ïe Eurotel sa stal súãasÈou skupiny Slovak Telecomu, 

ãiÏe je 100% vlastník slovenskej 

ãasti T-Mobilu a uÏ zaãína rozm˘‰ºaÈ, ako 

vyuÏiÈ túto konkurenãnú v˘hodu na trhu napriek 

tomu, Ïe podºa ná‰ho názoru ide o koncentráciu. 

V‰etko naznaãuje, Ïe hlasovú telefóniu 

do budúcnosti budú zabezpeãovaÈ predov‰etk˘m 

mobilní operátori, pretoÏe je to pre 

kaÏdého úãastníka oveºa jednoduch‰ie a pohodlnej‰ie. 

Samozrejme, Ïe je to aj otázka 

ceny a ak by i‰la do e‰te niÏ‰ích úrovní, tak 

by to bolo e‰te v˘hodnej‰ie. Treba si uvedomiÈ, 

Ïe mobiln˘ telefón nie je definovan˘ 

ako náhrada fixnej technológie, a preto sú definované 

rôzne relevantné trhy fixného a mobilného 

hlasu, ktoré k sebe konvergujú. Dnes 

v‰ak uÏ celkom neplatí, Ïe by si navzájom nekonkurovali, 

práve naopak, a predpokladám, 

Ïe tu nastane globalizácia. 

Slovak Telecom dostal od Protimonopolného 

úradu niekoºkomiliónovú pokutu, voãi 

ktorej sa odvoláva a dokonca vyuÏije aÏ 

medzinárodn˘ súd na rie‰enie celej situácie. 

Ako vidíte opodstatnenosÈ takéhoto 

postupu 

Treba povedaÈ, Ïe ST nech sa uÏ v minulosti 

akokoºvek volal, nebol ani súkromnou, 

ani akciovou spoloãnosÈou a ani nepracoval 

v liberalizovanom prostredí. Na v‰etky telekomunikaãné 

ãinnosti mal monopol, adekvátne 

k tomu boli preÀho vytvorené aj podmienky. 

Nikto in˘ nemal moÏnosÈ budovaÈ telekomunikaãné 

siete a zariadenia vrátane miestnej 

siete. V t˘chto podmienkach si monopolne 

diktoval aj ceny. Samozrejme, Ïe si 

pamätáme, Ïe pri plátaní dier v ‰tátnom rozpoãte 

dochádzalo k dodatkov˘m odvodom a 

na základe toho sa zvy‰ovali ceny a pod., ale 

to je hrozná minulosÈ, ktorá je uÏ vìakabohu 

za nami. Av‰ak ako pozostatok tu je skutoãnosÈ, 

Ïe Slovak Telecom vznikol v monopoln˘ch 

podmienkach, ktoré ho zv˘hodÀovali. 

Dnes je trend tak˘, Ïe vo v‰etk˘ch oblastiach 

sa liberalizuje, nielen v telekomunikáciách 

a ovocie je v tom, Ïe pokiaº je na trhu 

konkurencia, priná‰a to v˘hody koneãnému 

spotrebiteºovi, k ãomu by malo dochádzaÈ aj 

v telekomunikaãnom sektore. ST tvrdí, Ïe 

ide o jeho majetok, ão je pravda, ale ATO poukazuje 

na skutoãnosÈ, Ïe v ostatnom ãase ST 

pri‰iel o 400-tisíc úãastníkov ão znamená 

400-tisíc miestnych vedení a táto kapacita 

siete dnes leÏí ladom. Prostriedky na vybudovanie 

siete boli z celospoloãensk˘ch zdrojov, 

preto je také dôleÏité, aby sa vyuÏívali a nie, 

aby ST zdôvodÀoval, Ïe ide o jeho majetok 

a bránil tak prístupu na ne konkurencii, teda 

alternatívnym operátorom. Nikto neÏiada, 

aby ST tento majetok odovzdal, práve naopak, 

nariadenie EÚ presne definuje podmienky 

prenájmu za úhradu pre miestne vedenia me- 

talickej siete. Bolestné sa zdá byÈ definovanie 

normálnej ceny, ktorá by mala vychádzaÈ 

z nákladov. DôleÏité je, aby sa ekonomicky 

zaãali vyuÏívaÈ zdroje, ktoré v tejto sieti 

existujú. 

DôleÏitú úlohu a napokon i kompetenciu 

na definovanie t˘chto súvislostí má regulaãn˘ 

úrad – Telekomunikaãn˘ úrad SR. 

PociÈujete v˘kon jeho ãinnosti v oblasti telekomunikaãného 

trhu na primeranej a 

obvyklej úrovni 

Táto problematika je Achillovou pätou Slovenska, 

pretoÏe máme regulaãn˘ úrad, ale 

napriek novelám zákona sa situácia nezmenila 

tak, aby úrad pôsobil ako nezávislá in‰titúcia. 

Predseda úradu je síce volen˘ v parlamente, 

teda je volen˘ zástupcami politick˘ch strán, 

ale nemá vlastnú rozpoãtovú kapitolu, nemá 

vlastné zdroje, je financovan˘ z kapitoly ministerstva 

dopravy, pô‰t a telekomunikácií, 

ão je ten najväã‰í problém. MDPT je správcom 

34%-ného balíka Slovak Telecomu, ìal- 

‰ích 15% vlastní ‰tát cez FNM a 51% má 

Deutsche Telekom. Tu je zdroj schizofrénie, 

pretoÏe na jednej strane je ministerstvo zodpovedné 

za telekomunikaãnú politiku zaloÏenú 

na tvorbe liberalizovaného prostredia a 

vytvorenie konkurencie a na druhej strane sa 

má staraÈ o záujmy súkromného podnikateºa. 

Väzba TÚ SR na rozpoãtovú kapitolu MDPT 

nevytvára podmienky a dostatok zdrojov na 

nezávislé fungovanie. Poãet ºudí, ktorí robia 

v oblasti regulácie je trápne nízky a nedostatok 

zdrojov neumoÏÀuje vyuÏívaÈ extern˘ch 

odborníkov – právnikov a ekonómov, ktorí by 

mu pomohli pri rozhodovaní. ëal‰ou boles- 

Èou je, Ïe tu nevidieÈ ani úsilie TÚ SR niektoré 

veci urobiÈ a dokonãiÈ, existujú tu obavy, Ïe 

rozhodnutia skonãia na súde, ale zviazané 

ruky akoby mali aj pracovníci v postavení ‰tátnych 

úradníkov, na ktor˘ch sa vzÈahujú iné zákony 

a nariadenia, ão v˘znamne ovplyvÀuje 

ich rozhodnutia. V˘sledkom tohto v‰etkého je, 

Ïe k 1.7.2004 sme mali maÈ ukonãené anal˘zy 

v‰etk˘ch 18 relevantn˘ch trhov, nie úplne 

sú urobené 4. Toto v‰etko vyhovuje Slovak Telecomu, 

pretoÏe nemusí plniÈ povinnosti, ktoré 

by sa mali naÀho vzÈahovaÈ. 

ST namieta opodstatnenosÈ udelenia pokuty 

od Protimonopolného úradu a zdôvod- 

Àuje to t˘m, Ïe regulátorom telekomunikaãného 

trhu je TÚ SR. 

Myslím si, Ïe situáciu na Slovensku v tomto 

prípade zbytoãne komplikujeme, pritom je 

úplne jasná. PMÚ je regulátor ex post, to 

znamená, Ïe reguluje dozadu a TÚ SR je regulátor 

ex ante, ãiÏe mal by stanovovaÈ podmienky, 

podºa ktor˘ch bude regulovaÈ do budúcnosti. 

Tu sa stalo, t˘m Ïe TÚ SR nerozhodol 

ako mal, nedodrÏal zákonné termíny a 

v oblasti uvoºnenia miestnych vedení neboli 

definované podmienky, rozhodnutia, ãiÏe 

úrad nemal e‰te ako regulovaÈ, preto musel 

zasiahnuÈ PMÚ. Tento postup vypl˘va jednoznaãne 

z anal˘z. 

32



niu by pomohlo, keby TÚ SR dokonãil stanovené 

úlohy, aj keì s me‰kaním. EK kritizuje 

stav na TÚ SR a na‰ím rie‰ením je, Ïe vytvoríme 

in˘ regulaãn˘ orgán, ktor˘ spojí telekomunikaãn˘ 

a po‰tov˘ úrad a má zaãaÈ 

fungovaÈ niekedy v roku 2007. Na‰u situáciu 

to v‰ak vôbec nevyrie‰i, pretoÏe to je neskoro 

a nie je tu záruka zmeny. DôleÏité je nájsÈ 

odvahu dokonãiÈ definované úlohy a poÏiadavky. 

Ak Slovensko nezachytí trend, ak zame‰ká 

informatizáciu, vzdelávanie a v˘skum 

v tejto oblasti, moÏnosti poskytovania sluÏieb 

za prijateºné ceny, tak zabrzdí svoju vlastnú 

ekonomiku a bude to veºmi dlho naprávaÈ. 

Vláda prijala mnoÏstvo strategick˘ch i konkretizujúcich 

plánov, rozhodnutí, záväzkov aj 

úloh v prospech informatizácie spoloãnosti, 

deklaruje, Ïe táto oblasÈ je prioritou. Pritom 

v roku 2004 bolo vyhodnotené ich plnenie na 

úrovni 17%, ão je stra‰né ãíslo a vypovedá o 

tom, Ïe sa iba tvárime, Ïe v tejto oblasti nieão 

robíme. Ide o nadrezortnú záleÏitosÈ a preto 

je potrebné ju tak aj riadiÈ. DôleÏité je, aby 

bola dodrÏaná kompatibilita jednotliv˘ch 

komponentov, ktoré v informatizaãnej sieti 

budú pôsobiÈ do budúcnosti a aby nemalé 

zdroje boli vynaloÏené efektívne. Veì práve 

informatika by vedela a pomohla rozvíjaÈ a zefektívniÈ 

ãinnosti aj v oblastiach zdravotníctva, 

‰kolstva, vzdelávania, zamestnanosti, a 

pod. Hovoríme o 3. tisícroãí ako o informatizaãnom 

období, ale v praxi si stále vykladáme 

na plecia kro‰Àu. 

Predseda Telekomunikaãného úradu SR Milan LUKNÁR má neºahkú úlohu, ktorá má 

zabezpeãovaÈ rozvoj telekomunikaãného trhu a sluÏieb tak, aby sa na‰la rovnováha medzi 

poÏiadavkami technologického rozvoja a celosvetov˘ch trendov, ako aj podnikateºsk˘ch subjektov 

a v‰etk˘ch úãastníkov, s prijateºnou cenovou úrovÀou. Neraz balansuje na hrane tlakov zo 

v‰etk˘ch strán. Aká je reálna situácia, sa v rozhovore p˘tala Marta Toma‰oviãová 

âo nás neminie 

bude aj úprava pracovnoprávnych vzÈahov 

zamestnancov úradu, a ich zaãlenenie do 

pôsobnosti Zákonníka práce.“ 

V na‰om májovom rozhovore ste spomínali, 

Ïe MDPT SR pripravuje novelu zákona, 

ktorá zohºadní pripomienky EK, aby TÚ 

SR bol aj finanãne nezávislou in‰titúciou. 

Aká je dnes situácia 

Telekomunikaãn˘ úrad SR (TÚ SR) je v súãasnosti 

financovan˘ prostredníctvom rozpoãtovej 

kapitoly Ministerstva dopravy, pô‰t 

a telekomunikácií (MDPT) SR. 

MDPT SR vypracovalo návrh na vytvorenie 

spoloãného regulaãného úradu pre oblasÈ 

elektronick˘ch komunikácií a po‰tov˘ch slu- 

Ïieb, ktor˘ nedávno schválila vláda. V návrhu 

sa napr. uvádza „Európska komisia viackrát 

deklarovala, naposledy v 10. implementaãnej 

správe (Európska regulácia elektronick˘ch 

komunikácií a trh v roku 2004) z 2. decembra 

2004, Ïe nie je zabezpeãená nezávislosÈ 

regulaãného úradu v plnom rozsahu, 

keìÏe je regulaãn˘ úrad financovan˘ prostredníctvom 

rozpoãtovej kapitoly MDPT 

SR. Cieºom tohto materiálu je nájsÈ najoptimálnej‰ie 

a najefektívnej‰ie rie‰enie zabezpeãenia 

tejto poÏiadavky EK, vypl˘vajúcej 

z regulaãného rámca EÚ o telekomunikáciách 

a informaãn˘ch technológiách. NezávislosÈ 

regulaãného úradu v plnom rozsahu 

sa dá zabezpeãiÈ vytvorením spoloãného regulaãného 

úradu pre oblasÈ elektronick˘ch 

komunikácií a po‰tov˘ch sluÏieb ako samostatnej 

právnickej osoby. Ako sa v materiáli 

uvádza „v záujme dôsledného zabezpeãenia 

nezávislosti úradu ako národného regulátora 

je najdôleÏitej‰ie umoÏniÈ mu samofinancovanie. 

Naplnením tohto cieºa bude vytvorenie 

úradu ako samostatnej právnickej osoby, 

podºa osobitného zákona, ktorá nie je 

napojená na ‰tátny rozpoãet, ão je aj v súlade 

s poÏiadavkami Európskej komisie pre oblasÈ 

elektronick˘ch komunikácií, aby regulaãné 

úrady boli dôsledne oddelené od v˘konu 

‰tátnej správy. Rovnako dôleÏitou otázkou 

V auguste 2005 vstúpilo na telekomunikaãn˘ 

trh 7 alternatívnych operátorov. Ako 

dnes hodnotíte napæÀanie krokov liberalizácie 

telekomunikaãného trhu na Slovensku 

Od 1.8.2005 je slovensk˘ch trh elektronick˘ch 

komunikácií plne liberalizovan˘ aj v 

praxi. Od tohto dátumu bola spustená sluÏba 

v˘beru operátora individuálnou voºbou, teda 

do‰lo k liberalizácii aj v poslednom segmente 

trhu, na trhu pevnej verejnej telefónnej 

sluÏby. ëal‰ími nástrojmi liberalizácie budú 

prenositeºnosÈ ãísla a moÏnosÈ v˘beru podniku 

predvoºbou ãísla. 

K faktickej liberalizácii trhu pevnej hlasovej 

sluÏby do‰lo aj vìaka rozhodnutiu úradu, 

ktoré vydal koncom septembra 2004, a ktor˘m 

zmenil niektoré (zásadné) podmienky návrhu 

zmluvy o prepojení medzi spoloãnosÈou 

Slovak Telecom, a.s. a alternatívnymi operátormi. 

Rozhodnutie úrad vydal na základe 

kompetencií, ktoré pre úrad vyplynuli zo zákona 

o elektronick˘ch komunikáciách. Po 

viac ako dvoch rokoch neúspe‰n˘ch rokovaní 

medzi spoloãnosÈou Slovak Telecom, a.s. 

a alternatívnymi operátormi dnes máme na 

Slovensku osem prepojovacích zmlúv, na základe 

ktor˘ch môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe liberalizácia 

vstúpila aj na trh pevnej verejnej telefónnej 

sluÏby. K dne‰nému dÀu poskytuje 

pevnú verejnú telefónnu sluÏbu okrem spoloãnosti 

Slovak Telecom päÈ operátorov. V˘sledkom 

pôsobenia nov˘ch operátorov je 

moÏnosÈ v˘beru a najmä zníÏenie cien pre 

koncov˘ch uÏívateºov. 

Samozrejme pred nami sú ìal‰ie úlohy a to 

najmä stanovenie prepojovacích poplatkov 

zaloÏen˘ch na oprávnen˘ch nákladoch pod- 

ºa úradom stanovenej metodiky. V˘sledkom 

tohto kroku by mal byÈ ìal‰í pokles cien pevnej 

verejnej telefónnej sluÏby pre koncov˘ch 

uÏívateºov. 

33

T E L E K O M U N I K A â N ¯ Ú R A D S R 

Nevyrie‰ené zostali otázky súvisiace s liberalizáciou 

telekomunikaãného trhu ako je 

prenositeºnosÈ ãísla, prístup k uvoºneniu 

miestnych vedení, v˘ber operátora s predvoºbou. 

Ako postupuje rie‰enie t˘chto 

úloh 

Na sklonku septembra 2005 sa na Telekomunikaãnom 

úrade Slovenskej republiky 

uskutoãnila ustanovujúca ãlenská schôdza, 

na ktorej bola zaloÏená Asociácia pre prenositeºnosÈ 

ãísla (Number Portability Association 

– skrátene NPA). Zakladajúcimi ãlenmi 

NPA je desaÈ spoloãností: Amtel Slovensko, 

s.r.o., eTel Slovensko, s.r.o., GTS Slovakia, 

s.r.o., Nextra, s.r.o., Orange Slovensko, a.s., 

Slovanet, a.s., Slovak Telecom, a.s., T-Mobile 

Slovensko, a.s., Unient Communications 

SK, s.r.o. a Îeleznice Slovenskej republiky 

– Îelezniãné komunikácie Bratislava. 

Hlavn˘m cieºom NPA je zavedenie a funkãné 

poskytovanie komplexného rie‰enia prenositeºnosti 

geografick˘ch a negeografick˘ch 

úãastníckych ãísel a negeografick˘ch 

ãísel sluÏieb, v˘kon správy databázy prenesen˘ch 

ãísel a podpora inovácií, technick˘ch 

a technologick˘ch zlep‰ení v procese 

poskytovania sluÏby prenositeºnosti ãísel 

uÏívateºom elektronick˘ch komunikaãn˘ch 

sluÏieb v Slovenskej republike. PrenositeºnosÈ 

ãísla podniky zrealizujú zaãiatkom roku 

2006. 

Slovak Telecom (ST) na základe povinnosti, 

ktorú mu uloÏil TÚ SR, 12. augusta 

2005 predloÏil a zverejnil referenãnú ponuku 

na uvoºnen˘ prístup k úãastníckemu vedeniu 

(RUO). Referenãná ponuka je zverejnená 

na internete. Na základe podmienok RUO 

môÏu záujemcovia zaãaÈ rokovania a podpísaÈ 

zmluvu, ktorá im umoÏní prístup k úãastníckemu 

vedeniu. Úrad má samozrejme kompetenciu 

na to, aby v prípade, Ïe je navrhovaná 

zmluva o prístupe k úãastníckemu vedeniu 

v rozpore so zákonom, resp. po‰kodzuje 

iné podniky alebo úãastníkov, stanovil podmienky 

tejto zmluvy podobne ako to bolo v 

prípade zmluvy o prepojení. 

TÚ SR v polovici júla 2005 vydal rozhodnutia, 

ktor˘mi urãil ST ako v˘znamn˘ podnik 

na maloobchodn˘ch trhoch pripojenia 

bytov˘ch, resp. nebytov˘ch zákazníkov do 

pevnej verejnej telefónnej siete a zároveÀ mu 

urãil povinnosti, ktor˘ch cieºom je podporiÈ 

efektívnu súÈaÏ a rozvoj vnútorného trhu. 

Medzi urãen˘mi povinnosÈami je aj povinnosÈ 

umoÏniÈ svojim bytov˘m aj nebytov˘m zákazníkom 

(pri bytov˘ch zákazníkoch s v˘nimkou 

voliteºného volacieho programu „ST 

Mini“ a „Zv˘hodneného voliteºného volacieho 

programu“), podºa ich v˘beru prístup k 

sluÏbám ktoréhokoºvek prepojeného podniku 

poskytujúceho verejne dostupné telefónne 

sluÏby, a to: individuálnou voºbou ãísla vybraného 

podniku pre jednotlivé volania a 

predvoºbou ãísla vybraného podniku s moÏnosÈou 

zmeniÈ túto predvoºbu individuálnou 

voºbou ãísla vybraného podniku. ST podal 

voãi rozhodnutiam opravn˘ prostriedok – 

rozklad a rozhodnutia e‰te nie sú právoplatné. 

Predseda TÚ SR v súãasnosti finalizuje 

rozhodnutia o rozklade. 

Podºa odborníkov mal TÚ SR analyzovaÈ 

relevantné trhy, ktor˘ch by malo byÈ 18, 

zatiaº ste analyzovali 4. Sú opodstatnené 

hlasy, Ïe TÚ SR nenapæÀa definované úlohy 

a poÏiadavky 

PovaÏujem za potrebné uviesÈ, Ïe úloha 

stanovená zákonom, podºa ktorej mal úrad 

ukonãiÈ anal˘zy v‰etk˘ch 18 relevantn˘ch 

trhov do konca júna 2004 bola nereálna, resp. 

na jej splnenie neboli vytvorené pre úrad 

adekvátne podmienky. Napriek tejto skutoãnosti 

Slovensko patrí do prvej polovice v‰etk˘ch 

ãlensk˘ch krajín EÚ, ão sa t˘ka poãtu 

vykonan˘ch anal˘z. 

Úrad pri urãovaní ãi ide o v˘znamn˘ podnik 

vyhodnocuje 13 kritérií, bez ohºadu na to, 

ãi sú niektoré z nich na posúdenie konkrétneho 

relevantného trhu rozhodujúce alebo nie. 

Okrem toho anal˘za relevantného trhu musí 

vychádzaÈ zo skutoãného stavu na trhu a ten 

je moÏné zistiÈ jedine na základe údajov získan˘ch 

od konkrétnych úãastníkov trhu. 

Do dne‰ného dÀa úrad ukonãil anal˘zy 

siedmich relevantn˘ch trhov. ·esÈ z nich bolo 

(s men‰ími pripomienkami) odsúhlasen˘ch 

Európskou komisiou, a teda úrad na základe 

t˘chto anal˘z zaãal aj s procesom urãenia v˘znamn˘ch 

podnikov a ukladania príslu‰n˘ch 

povinností s cieºom zabezpeãiÈ na dan˘ch 

trhoch efektívnu súÈaÏ. TÚ SR k dne‰nému 

dÀu právoplatne urãil v˘znamn˘ podnik na 

troch najdôleÏitej‰ích veºkoobchodn˘ch trhoch 

a uloÏil mu povinnosti s cieºom podporiÈ efektívnu 

súÈaÏ a rozvoj vnútorného trhu. V˘znamn˘ 

podnik – Slovak Telecom tieto povinnosti 

plní. V prípade dvoch najdôleÏitej‰ích maloobchodn˘ch 

trhoch v˘znamn˘ podnik podal 

opravn˘ prostriedok a predseda úradu finalizuje 

koneãné rozhodnutia o uloÏení povinností. 

TÚ SR ako regulátor telekomunikaãného 

trhu stanovuje podmienky na pôsobenie 

podnikateºsk˘ch subjektov na Àom. Odborníci 

v‰ak upozorÀujú, Ïe pokiaº nebude 

cena za prepojenie regulovaná, v ão 

v‰etci dúfajú, celá kon‰trukcia sa môÏe 

zrútiÈ ako domãek z karát. Pripravujete v 

tomto smere úpravy 

TÚ SR rozhodnutím z polovice júna 2004 

vydal rozhodnutie vo veci urãenia podrobn˘ch 

technick˘ch a prevádzkov˘ch podmienok 

prepojenia a metodiky v˘poãtu ceny za 

prepojenie. Voãi rozhodnutiu podalo ãasÈ 

úãastníkov konania opravn˘ prostriedok. 

Koncom septembra 2004 predseda TÚ SR vo 

veci definitívne rozhodol, ale ST podal voãi 

rozhodnutiam Ïalobu na Najvy‰‰om súde SR. 

Najvy‰‰í súd SR Ïalobu zamietol, ãím potvrdil 

správnosÈ rozhodnutí. ÚroveÀ prepojovacích 

poplatkov bola v tomto rozhodnutí stanovená 

s cieºom nájsÈ kompromisné rie‰enie akceptovateºné 

na jednej strane spoloãnosÈou ST 

a na strane druhej alternatívnymi operátormi. 

TÚ SR rozhodnutím z 15. júla 2005 urãil 

metódu kalkulácie cien za sluÏby ukonãovania 

volaní v sieti v˘znamného podniku. TÚ 

SR rozhodnutím z 9. augusta 2005 uloÏil ST 

povinnosÈ nákladovej orientácie cien za ukonãovanie 

volaní vo svojej sieti, priãom musí 

postupovaÈ podºa rozhodnutia úradu z polovice 

júla 2005, ktor˘m sa urãuje metóda kalkulácie 

cien. ST nebude môcÈ do cien zapoãítavaÈ 

náklady, ktoré s poskytovaním prepojenia 

nesúvisia. Rozhodnutie e‰te nie je právoplatné, 

lebo ST podal opravn˘ prostriedok 

– rozklad. Predseda TÚ SR finalizuje rozhodnutie 

o rozklade. 

ST dostal niekoºko miliónovú pokutu od 

Protimonopolného úradu, ale namieta jej 

opodstatnenosÈ a zdôvodÀuje to t˘m, Ïe regulátorom 

telekomunikaãného trhu je TÚ 

SR. Aké je va‰e stanovisko, keìÏe rie‰enie 

bude ST hºadaÈ aÏ na medzinárodnom 

súde 

TÚ SR je národn˘ regulátor a cenov˘ orgán 

podºa zákona o elektronick˘ch komunikáciách. 

Protimonopoln˘ úrad SR má kompetencie 

v oblasti ochrany hospodárskej sú- 

ÈaÏe podºa príslu‰ného zákona. Oba úrady 

navzájom spolupracujú. 

Po 3-roãnom úsilí sa podarilo vyhodnotiÈ 

tender, ktor˘ vypísal Telekomunikaãn˘ 

úrad na pridelenie frekvencií 3,5 GHz, 

ktoré majú slúÏiÈ ako náhrada metalickej 

miestnej siete formou rádia. Ktoré spoloãnosti 

získali tieto licencie a aké oãakávania 

sa spájajú s ich ãinnosÈou 

TÚ SR koncom mája 2005 zverejnil vo 

svojom vestníku a v jednom celo‰tátnom periodiku 

v˘zvu, na základe ktorej ‰trnásÈ podnikov 

predloÏilo ponuky do v˘berového konania. 

V˘berová komisia stanovila v prvej polovici 

júla 2005 poradie uchádzaãov a TÚ SR 

na základe poradia úãastníkov v˘berového 

konania udelil spoloãnostiam Amtel Slovensko, 

s.r.o., GlobalTel, a.s., Telenor Networks, 

a.s. a WiMax telecom Slovakia, s.r.o. individuálne 

povolenie na pouÏívanie frekvencií v 

pásme 3,5 GHz. TÚ SR udelením povolení 

vytvára lep‰ie podmienky najmä na ìal‰í rozvoj 

vysokor˘chlostného internetu a verejnej 

telefónnej sluÏby. DrÏitelia povolení budú 

môcÈ poskytovaÈ sluÏby nezávisle od siete 

spoloãnosti Slovak Telecom a zároveÀ budú 

môcÈ poskytnúÈ ìal‰ím operátorom napr. „poslednú 

míºu“. „Posledná míºa“ je spojenie 

medzi koncov˘m uÏívateºom a ústredÀou 

operátora. Tento spôsob rie‰enia by mohol byÈ 

do urãitej miery alternatívou voãi úãastníckemu 

vedeniu spoloãnosti Slovak Telecom. 

V˘voj v oblasti telekomunikaãn˘ch technológií 

napreduje míºov˘mi krokmi a stáva sa 

hnacím motorom vedomostnej ekonomiky. 

Ako hodnotíte pripravenosÈ SR na tieto 

trendy 

TÚ SR zodpovedá za uplatÀovanie zákona 

o elektronick˘ch komunikáciách v praxi. 

Z pohºadu regulátora musím kon‰tatovaÈ, Ïe 

sa v˘znamn˘m spôsobom uºahãil vstup podnikateºov 

na telekomunikaãn˘ trh. Úrad vydal 

v‰eobecné povolenie na poskytovanie 

elektronick˘ch komunikaãn˘ch (telekomunikaãn˘ch) 

sietí a sluÏieb, podºa ktorého si 

staãí splniÈ oznamovaciu povinnosÈ a záujemca 

môÏe zaãaÈ podnikaÈ. TÚ SR ìalej vydal 

mnoÏstvo v‰eobecn˘ch povolení na prevádzkovanie 

rádiov˘ch zariadení, v‰etko ostatné 

je v rukách operátorov. Jedine oni rozhodujú 

o tom, do ktor˘ch technológií a v akom rozsahu 

budú investovaÈ. V právomoci úradu je 

zabezpeãiÈ, aby na jednej strane záujem operátorov 

o investovanie do nov˘ch technológií 

nebol brzden˘ príli‰nou reguláciu a na 

strane druhej, aby podnikanie v sektore prebiehalo 

za transparentn˘ch a nediskriminaãn˘ch 

podmienok a bolo v koneãnom dôsledku 

na prospech koncov˘ch uÏívateºov. 

34


Pred schvaºovaním návrhu ‰tátneho rozpoãtu na rok 2006 v‰etci uvaÏujú, ak˘m smerom sa bude vyvíjaÈ 

na‰a spoloãnosÈ. Niektorí s uspokojením trvajú na stanovisku, Ïe realizované reformy zaloÏili rastúci 

trend ekonomiky, ktor˘ sa pozitívne prejaví nielen v raste konkurencieschopnosti, ekonomiky, ale skôr ãi 

neskôr aj v kúpyschopnosti obyvateºstva. V tejto súvislosti oslovila Marta Toma‰oviãová poslanca NR SR 

za politickú stranu SMER–SD Igora ·ULAJA, ktor˘ uÏ neraz zviedol súboj v médiách s ministrom 

financií na tému dopadov reforiem a alternatív rie‰ení ìal‰ieho v˘voja. 

Dane a ão za ne 

Reformy vo verejn˘ch financiách prebiehajú 

uÏ niekoºko rokov, prakticky od roku 

1993. Ich cieºom by malo byÈ posilnenie 

transparentnosti verejn˘ch financií a ekonomickej 

efektívnosti vyuÏitia zdrojov. Mali 

byÈ zamerané na príjmovú a v˘davkovú stránku 

rozpoãtov verejn˘ch financií, na deficit a 

dlh. V príjmovej stránke je cieºom reforiem 

zniÏovaÈ daÀové a odvodové zaÈaÏenie a presúvaÈ 

daÀové zaÈaÏenia z priamych na nepriame 

dane. Túto skutoãnosÈ deklaruje aj 

programové vyhlásenie vlády SR. Vo v˘davkovej 

stránke by malo byÈ cieºom reforiem 

hospodárnej‰ie a efektívnej‰ie vyuÏívanie verejn˘ch 

zdrojov a postupné zniÏovanie rozpoãtového 

deficitu a dlhu. Reformy majú fi- 

‰kálny, hospodársky a sociálny rozmer. V da- 

Àovej reforme sa zavedením 19% sadzby 

dane z príjmov právnick˘ch osôb a zru‰ením 

zráÏkovej dane z dividend a podielov na zisku 

vytvoril priestor pre rozvoj podnikateºsk˘ch 

aktivít. DaÀovou reformou bola zru‰ená 

daÀ z darovania, dediãstva, prevodu a prechodu 

nehnuteºností. Najmä daÀ z darovania 

mala do urãitej miery aj kontrolnú funkciu súvisiacu 

s legálnosÈou nadobudnutia majetku. 

To znamená, Ïe jej zru‰ením sa vytvoril moÏn˘ 

priestor na obhajobu nelegálnych príjmov. 

DaÀovou reformou bola zavedená jednotná 

19% sadzba DPH na v‰etky tovary a sluÏby. 

Boli zv˘‰ené sadzby spotrebn˘ch daní z minerálneho 

oleja, piva, tabaku a tabakov˘ch v˘robkov. 

Zavedenie jednej sadzby DPH a zv˘- 

‰enie sadzieb spotrebn˘ch daní malo kompenzovaÈ 

v˘padky daÀov˘ch príjmov na priamych 

daniach. Zvy‰ovanie nepriamych daní 

malo vplyv na ‰truktúru a v˘‰ku koneãnej 

spotreby domácností. Jednotná 19% sadzba 

DPH, vrátane deregulácie cien ovplyvnila 

podstatne v˘‰ku a ‰truktúru spotreby domácností 

v tak˘ch dôleÏit˘ch tovaroch a sluÏbách, 

ako sú elektrina, plyn, teplo, vodné a 

stoãné ako aj základn˘ch potravinách. Tie 

boli v predchádzajúcom volebnom období 

zdaÀované 10% sadzbou, ktorá sa zv˘‰ila v 

súãasnom volebnom období na 19%. Vy‰‰ie 

v˘davky domácností na uvedené tovary a 

sluÏby zmenili v˘‰ku a ‰truktúru domáceho 

dopytu po ostatn˘ch tovaroch a sluÏbách. 

Elektrina, plyn, teplo, vodné a stoãné zaÈaÏila 

19% sadzbou DPH viac obãanov s niÏ‰ími 

príjmami ako obãanov s vy‰‰ími príjmami. 

Toto sa vzÈahuje na opakujúce sa plnenia, 

ktoré sú z hºadiska Ïivotn˘ch priorít povinní 

platiÈ v‰etci obãania tohto ‰tátu. Dôsledkom 

je tá skutoãnosÈ, Ïe obãania s niÏ‰ími príjmami 

majú vy‰‰ie daÀové zaÈaÏenie na nepriamych 

daniach ako obãania s vy‰‰ími príjmami. 

Objavuje sa takzvan˘ regresn˘ efekt 

spotreby – ãím vy‰‰í príjem, t˘m je niÏ‰ia spotreba. 

Tento ekonomick˘ dôsledok mali kompenzovaÈ 

iné dane – ão daÀová reforma plne 

neakceptovala. DaÀovou reformou boli zv˘- 

‰ené miestne dane a poplatky. Ich sadzba 

(najmä daÀ z nehnuteºností) sa v regiónoch 

niekoºkonásobne zv˘‰ila. ëal‰ím kompenzaãn˘m 

prvkom daÀovej reformy (po zníÏení 

sadzby dane z príjmov právnick˘ch osôb) 

bolo zavedenie 19% sadzby dane z príjmov 

fyzick˘ch osôb, zavedenie daÀového bonusu 

na deti a zv˘‰enie nezdaniteºnej ãasti základu 

dane na daÀovníka. 

Na druhej strane boli zv˘‰ené sadzby odvodov 

pre zamestnanca. DaÀová v˘hoda súvisiaca 

so zavedením uveden˘ch legislatívnych 

zmien pri dani z príjmov fyzick˘ch 

osôb a zv˘‰en˘mi odvodmi sa v‰ak podstatne 

prejavila len u osôb s vy‰‰ími príjmami nad 

cca 22 tis. Sk. Bol teda naru‰en˘ vzÈah medzi 

hospodárskym a sociálnym rozmerom 

reforiem. Najmä obãania so strednej príjmovej 

vrstvy, nezamestnaní, dôchodcovia nemali 

takmer Ïiadne alebo minimálne v˘hody zo 

zavedenia jednej sadzby dane z príjmov fyzick˘ch 

osôb. Na druhej strane bola v˘‰ka a 

‰truktúra ich spotreby ovplyvnená negatívne 

zavedením jednej 19% sadzby DPH a zv˘‰ením 

spotrebn˘ch daní (najmä spotrebnej dane 

z minerálneho oleja). V˘padok na dani z príjmov 

fyzick˘ch osôb nemal byÈ plne kompenzovan˘ 

len zv˘‰ením DPH, ale aj zníÏením 

v˘davkov na priamu kolektívnu spotrebu verejnej 

správy. Zv˘‰ením sadzieb DPH sa Slovensko 

vzdalo i vynegociovan˘ch podmienok 

rozhodujúcich pre vstup do Európskej únie. 

Tieto zohºadÀovali sociálno-ekonomické kritériá 

väã‰iny obãanov a domácností. Vy‰‰ia 

spotreba domácností mohla byÈ kompenzovaná 

sociálnou a dôchodkovou reformou. Jej parametre 

v‰ak boli urãené komplikovane – 

zásadne zv˘‰ili rozdiel medzi starodôchodcami 

a nov˘mi dôchodcami. Uveden˘m zmenami 

sa vytvorilo riziko zvy‰ovania dlhu verejn˘ch 

financií. V sociálnej reforme v‰ak do- 

‰lo k zniÏovaniu sociálneho ‰tandardu mnoh˘ch 

obãanov. Dôchodková reforma mala 

byÈ postavená na nov˘ch podmienkach transparentnosti 

a zásluhovosti. Jej finanãné dopady 

v‰ak spôsobujú váÏne problémy v hospodárení 

sociálnej poisÈovne. Preto vláda bola 

prinútená zasiahnuÈ do podmienok valorizácie 

dôchodkov, a to v rozpore s princípmi dôchodkovej 

reformy. 

Je nevyhnutné zniÏovaÈ v˘davky na verejnú 

spotrebu. Nie je v‰ak moÏné, aby boli 

zniÏované podstatne len v˘davky na verejnú 

spotrebu, ktorá slúÏi pre individuálne sluÏby 

poskytované ‰tátnou správou napríklad na 

35


sociálne zabezpeãenie, vzdelávanie, kultúru, 

zdravotníctvo. Je potrebné sa zameraÈ najmä 

na zniÏovanie verejnej spotreby, ktorú 

predstavuje skutoãná –priama koneãná spotreba 

verejnej správy. 

Jedn˘m zo základn˘ch ekonomick˘ch 

opatrení staronovej vlády súvisiacich s nakladaním 

a ekonomickou efektívnosÈou ‰tátnych 

podnikov bola a je ich privatizácia. Pri podnikateºskej 

ãinnosti, ktorá má monopoln˘ 

alebo dominantn˘ charakter sa v‰ak môÏe 

zneuÏiÈ postavenie takto sprivatizovan˘ch 

podnikov proti trhu a trhovému prostrediu, a 

teda aj proti obãanovi a ostatn˘m podnikateºsk˘m 

subjektom. O tejto skutoãnosti svedãia 

napríklad vyjadrenia súãasn˘ch alebo b˘val˘ch 

guvernérov NBS, ktorí poukázali na nezdôvodniteºne 

vysoké bankové poplatky alebo 

úrokové miery voãi obyvateºstvu. Túto 

tézu potvrdzujú i neustále ekonomicky nezdôvodniteºné 

rastúce zisky spoloãností podnikajúcich 

v oblastí rozvodu elektriny, predaja 

plynu ãi telekomunikácií. Dominantné respektíve 

monopolné postavenie sa prejavuje 

napríklad nepripustením konkurencie na trh, 

uvedomovaním si svojej technickej, prevádzkovej 

závislosti a jedineãnosti na na‰om 

trhu. Pritom ÚRSO respektíve iné orgány 

‰tátu sú voãi ich postupu benevolentné alebo 

nevykonávajú Ïiadnu ãinnosÈ. Vedia len potvrdzovaÈ 

neustále sa zvy‰ujúce ceny ich tovarov 

a sluÏieb. Pokiaº existuje v˘nimoãné 

nad‰tandardné postavenie tak˘chto dominantn˘ch 

alebo monopoln˘ch podnikov, ktoré 

deformuje trh sú potrebné i ‰pecifické 

opatrenia na ich reguláciu v daÀovej oblasti. 

Pri korekciách daÀovej reformy sa sústredíme 

na priame aj nepriame dane a to najmä 

v priamych daniach: 

– pri dani z príjmov právnick˘ch osôb predpokladáme 

ponechaÈ 19 % sadzbu dane. 

Zavedieme vy‰‰iu sadzbu dane ako je 19% 

pri podnikoch s dominantn˘m alebo monopoln˘m 

postavením a pri bankách. Táto 

vy‰‰ia sadzba dane by sa uplatÀovala do 

obdobia, k˘mby sa nestabilizovali trhovoekonomické 

podmienky podnikania uveden˘ch 

subjektov. V daÀovom základe umoÏníme 

zohºadnenie investiãn˘ch – rozvojov˘ch 

a vedecko-v˘skumn˘ch nákladov, 

ktoré prinesú konkrétne v˘sledky v tvorbe 

nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí, vy‰‰iu pridanú 

hodnotu, vy‰‰iu produktivitu práce, 

vy‰‰iu efektívnosÈ zhodnotenia produkcie 

na zahraniãnom aj domácom trhu ale aj 

ekologické efekty. Zavedieme znovu zda- 

Àovanie dividend a podielov na zisku 

– pri dani z príjmov fyzick˘ch osôb predpokladáme 

uplatniÈ dve sadzby dane. Zavedenie 

druhej sadzby dane vo v˘‰ke 15% zo 

základu dane cca 20 tis. Sk by malo pozitívny 

vplyv predov‰etk˘m na nízko a stredne 

príjmovú skupinu obyvateºov. DaÀov˘m 

úverom mienime stimulovaÈ fyzické 

osoby v závislej ãinností pre samostatné 

podnikanie a to uÏ v etape ich rozhodovania 

sa. 

V nepriamych daniach uvaÏujeme : 

– s daÀou z energií, ktorá bude plniÈ predov‰etk˘m 

ekologické kritériá. Uvedená daÀ 

bude fakultatívne zavedená od roku 2007 

podºa podmienok EÚ. Súãasne (v daÀovom 

základe pri dani z príjmov) podporíme rea- 

lizáciu investícií vyuÏívajúcich iné zdroje 

energií, malé vodné elektrárne, solárne teplo, 

vietor a pod. 

– pri DPH predpokladáme uplatniÈ dve sadzby 

DPH. NiÏ‰iu pribliÏujúcu sa k 10 % 

sadzbe dane na základné potraviny, energie, 

vedu a v˘skum, knihy a ãasopisy, lieky. 

Vy‰‰iu 19 % sadzbu DPH na ostatné 

druhy tovarov a sluÏieb. Súãasne prehodnotíme 

ekonomicko-spoloãenskú v˘hodnosÈ 

kategórie tovarov a sluÏieb osloboden˘ch 

od DPH. 

– prehodnotíme úroveÀ sadzby spotrebnej 

dane z minerálnych olejov, a to aj z hºadiska 

priemeru úrovne EÚ a duplicity zdanenia 

DPH. 

V správe daní budeme dbaÈ o zásadné zlep- 

‰enie kvality a vãasnosti daÀovej a finanãnej 

kontroly, a o tvrd˘ postih daÀovníkov za da- 

Àové úniky, resp. za vyh˘banie sa daniam. Pri 

rozmere ‰edej ekonomiky v objeme 70 miliárd 

Sk a ãiernej ekonomiky v objeme 40 miliárd 

Sk je zrejmé, Ïe keby sa podarilo získaÈ 

iba ãasÈ z ich celkového obratu, znamenalo by 

to znaãn˘ objem finanãn˘ch prostriedkov pre 

vylep‰enie príjmov ‰tátneho rozpoãtu. V prípade 

obmedzenia moÏností realizácie ‰edej a 

ãiernej ekonomiky na úrovni napríklad jednej 

‰tvrtiny by sa mohli získaÈ dodatoãné 

zdroje do ‰tátneho rozpoãtu v sume cca 4 

mld. Sk. 

V roku 2003 a v roku 2004 dochádza k 

podstatnému nárastu v˘beru spotrebnej dani 

z minerálneho oleja. Spotrebná daÀ z minerálneho 

oleja tvorí základ pre v˘poãet DPH. 

To znamená, Ïe koneãn˘ príjmov˘ efekt na 

·R bol v uveden˘ch rokoch: 

– rok 2003 (v roku 2003 bola 20% sadzba 

DPH) 

v ‰tátnom rozpoãte nezahrnuté daÀové príjmy 

= 4.298 x 1,20 = 5.157,6 mil. Sk 

– rok 2004 (v roku 2004 bola 19% sadzba 

DPH) 

v ‰tátnom rozpoãte nezahrnuté daÀové príjmy 

·R = 3.898 x 1,19 = 4.6378,6 mil. Sk 

Na mieste je otázka, ãi sadzby spotrebnej 

dane nemajú vychádzaÈ z rozpoãtu verejnej 

správy. Preão sme teda v roku 2004 neprijali 

legislatívne návrhy na zníÏenie sadzieb 

spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktoré neboli 

v rozpore so zákonom o ‰tátnom rozpoãte 

a rozpoãte verejnej správy Od 1.8.2003 

platí sadzba, ktorá sa nezmenila. Nedostatoãne 

krytá príjmová ãasÈ rozpoãtu v roku 2003 

spôsobila extrémne zv˘‰enie sadzby spotrebnej 

dane, ktorá sa uplatÀuje aj v súãasnom období. 

Tento podnet dal k vykrytiu schodku ·R 

aj MMF. Ak by v roku 2003 neboli problémy 

s príjmovou stránkou ‰tátneho rozpoãtu, neboli 

by zavedené ani tak vysoké sadzby spotrebnej 

dane z minerálneho oleja, ktoré sa 

uplatÀujú aj v súãasnom období. Práve táto 

skutoãnosÈ pri súãasnom nadpriemernom raste 

cien ropy dáva moÏnosÈ zníÏiÈ sadzby spotrebnej 

dane z minerálneho oleja. Argumenty 

súvisiace s t˘m, Ïe sa zníÏením sadzby spotrebnej 

dane nezníÏi cena sú neekonomické. 

So zv˘‰ením spotrebn˘ch daní sa zvy‰uje i 

poistné za automobily. T˘m sa auto stáva pre 

mnoh˘ch ºudí opäÈ len luxusn˘m tovarom. 

Zavedenie zv˘‰enej sadzby spotrebnej dane 

z minerálneho oleja platnej od 1.8.2003 malo 

protisociálny vplyv, zniÏovalo v˘‰ku koneãnej 

spotreby priamo pri spotrebe PHM a 

nepriamo pri najdôleÏitej‰ích Ïivotn˘ch komoditách 

a sluÏbách, ale aj protirozvojov˘ 

vplyv, zvy‰ovalo v˘robné náklady a teda i 

cenu tovarov a sluÏieb a t˘m sa zniÏoval domáci 

dopyt. To znamená, Ïe z jedného litra 

predaného PHM sa vyberie do ‰tátneho rozpoãtu 

naviac suma 1,40 Sk na DPH. V prípade 

predaja 2 190 mil. litrov to predstavuje 

sumu 3,066 mld. Sk v roku 2005. Minimálnu 

sadzbu spotrebnej dane z minerálneho 

oleja v EÚ urãuje Smernica ã. 2003/96/EC z 

27. októbra 2003. V súãasnosti platná právna 

úprava spotrebnej dane z minerálneho oleja 

na Slovensku neodôvodnene stanovuje 

vy‰‰ie sadzby spotrebnej dane ako je urãené 

v citovanej smernici. 

V uvedenej smernici je minimálna sadzba 

takáto: (tabuºka) 

ZníÏenie spotrebnej dane by malo pozitívny 

dopad na hospodárenie verejnoprávnych 

in‰titúcií. ZníÏením spotrebnej dani a DPH by 

sa zníÏili v˘davky verejnoprávnych in‰titúcií. 

Za rok 2004 dosiahli banky podºa údajov 

NBS disponibiln˘ zisk 12 280 mil. Sk. Spolu 

bol v roku 2004 vytvoren˘ disponibiln˘ 

zisk v sume 81 109 mil.Sk u pribliÏne 60 da- 

Àov˘ch subjektov (rozhodujúcich podnikov a 

bánk bez poisÈovní a in˘ch finanãn˘ch podnikateºsk˘ch 

subjektov). Tieto podnikateºské 

subjekty vytvorili 46% disponibilného zisku. 

V roku 2006 by mal celkov˘ objem disponibilného 

zisku vzrásÈ na 190.424 mil. Sk. Mal 

by sa oproti roku 2004, v ktorom bol disponibiln˘ 

zisk 176.395 mil. Sk, zv˘‰iÈ o 7,9%. 

V súãasnom období dosahujú niektoré podniky 

s dominantn˘m alebo monopoln˘m postavením 

neprimerane vysoké zisky. Protimonopoln˘ 

úrad ako aj ÚRSO zlyhali. Ak existujú 

podniky, ktoré majú na trhu ekonomicky 

zv˘hodnené postavenie pri uplatÀovaní 

ne‰tandardn˘ch konkurenãn˘ch trhovo-ekonomick˘ch 

podmienok (nedostatoãne kontrolované 

spomínan˘mi in‰titúciami) a z titulu 

predaja svojho tovaru alebo poskytovania 

sluÏieb dochádza k ich vy‰‰ej ziskovosti na 

úkor ostatn˘ch podnikateºsk˘ch subjektov, 

spotreby domácností ako aj vládnej spotreby, 

tak SMER – SD Ïe zv˘‰ená sadzba by sa mala 

uplatÀovaÈ do obdobia vytvorenia konkurenãn˘ch 

trhovo-ekonomick˘ch podmienok 

pre uvedené subjekty. Zavedením vy‰‰ej sadzby 

dane z príjmov právnick˘ch osôb sa 

zv˘‰ia daÀové príjmy ‰tátneho rozpoãtu. Vytvoria 

sa zdroje pre financovanie potrieb v 

‰kolstve, zdravotníctve alebo pre spoloãensky 

prospe‰né programy. 

Komodita min. sadzba prepoãet v Sk platná sadzba rozdiel 

v EUR v Sk /1000 l v Sk / 1000 l na 1000 l 

Benzín 359 13.844,– 15.500,– 1.656,– 

Nafta 302 11.646,– 14.500,– 2.854,– 

36

V L Á D A 

S R 

V t˘chto hektick˘ch dÀoch, pln˘ch obáv z vtáãej chrípky, sme poÏiadali v plnej zaneprázdnenosti ministra 

zdravotníctva Rudolfa ZAJACA o krátky rozhovor na tému liekovej politiky v prebiehajúcej reforme zdravotníctva. 

PokraãovaÈ 

vo zvy‰ovaní efektívnosti 

Slovenská lekárnická komora tvrdí, Ïe ministerstvom 

umoÏnená línia moÏného vlastníctva zdravotná 

poisÈovÀa -nemocnica - ambulancia- lekáreÀ 

je svetová rarita – bez ohºadu na to, ãi sa tak 

deje priamo, alebo prostredníctvom rozliãn˘ch 

dcérskych spoloãností. Podºa nich je to v rozpore 

aj s Ústavou SR deklarovanou slobodou podnikania 

a vlastníctva, pretoÏe je to cesta zneuÏívania 

vlastníctva na úkor druh˘ch. Aké je Va‰e stanovisko 

k tak˘mto argumentom 

Aká svetová rarita Prevádzkovanie verejn˘ch lekární 

prostredníctvom právnick˘ch osôb je povolené 

vo viacer˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Za oceánom, 

ãi USA, Austrália alebo Singapúr ani nepoznajú rozdiel 

vlastníctva. Zdravotná poisÈovÀa explicitne zo zákona 

nesmie vlastniÈ lekárne. Právnickou osobou je 

v‰ak aj nemocnica a tu je doslova Ïiaduce, aby lekáreÀ 

vlastnila. Zákon ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych 

pomôckach neupravuje v priamom slova 

zmysle vlastníctvo lekární, pretoÏe lekáreÀ môÏe 

existovaÈ aj v prenajat˘ch priestoroch, napokon väã- 

‰ina z nich pôsobí v prenajat˘ch priestoroch. Zákon 

nevyÏaduje ani vlastníctvo zariadenia lekárne. MôÏe 

byÈ tieÏ prenajaté. Pravdou je, Ïe drÏiteº povolenia na 

poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni 

je vlastníkom liekov. Súãasn˘ právny stav vydávania 

povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti 

vo verejnej lekárni je v súlade s Ústavou SR, 

potvrdzuje to nepriamo aj nález Ústavného súdu ã. 

122/1999 Z. z. 

Podºa SLeK sa ministerstvu zdravotníctva v plnom 

rozsahu podarilo - aj keì to nebola priamo súãasÈ 

reformy - zmeniÈ vlastnícke vzÈahy v lekárÀach. 

Táto zmena v‰ak pri‰la do legislatívne úplne nepripraveného 

prostredia, ãoho dôsledkom je poru‰ovanie 

uÏ platn˘ch zákonov, legalizovanie nelegálneho 

stavu, utváranie nelegálnych reÈazcov, 

nevyberanie poplatkov, manipulácia s doplatkami 

atì. Zdá sa logickou ich argumentácia, Ïe trh 

s liekmi nemoÏno nafúknuÈ a v systéme s limitovan˘mi 

zdrojmi a limitovan˘m poãtom pacientov 

takzvane liberalizovaÈ trh s lekárÀami. Ak˘ je 

teda reálny stav Znesie slovensk˘ trh nárast nov˘ch 

lekární Je legislatíva a kontroln˘ mechanizmus 

‰tátu schopn˘ predísÈ hrozbe vytvárania nelegálnych 

reÈazcov 

Súhlasím, trh nemoÏno nafúknuÈ, zato v‰ak moÏno 

veºmi váÏne“ nafukovaÈ“ korporatívne správanie 

sa SLeK, ãoho sme boli svedkami. Nakoniec je v 

kompetencii SLek sankcionovaÈ poru‰ovanie zákonn˘ch 

ustanovení t˘kajúcich sa vyberania poplatkov 

resp. nevyberania poplatkov zo strany niektor˘ch lekární. 

MZ SR neeviduje konkrétne postihy keìÏe sa 

t˘kajú kompetencií SLeK. 

âo sa t˘ka otázky regulácie poãtu lekárni, je pravdou, 

Ïe v niektor˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ boli zavedené 

takzvané demografické kritériá, napríklad 

jedna lekáreÀ od 2500 do 3500 obyvateºov. U nás v‰ak 

práve SLeK tento poãet regulovala metrami vzdialenosti 

jednotliv˘ch lekárni od seba. Navy‰e ak by 

sme akceptovali toto ãíslo, znamenalo by to, Ïe súãasn˘ 

poãet na‰ich lekárni (cca 1500 ) e‰te stále nenapæÀa 

tieto kritéria. Navy‰e posledné trendy naznaãujú, 

Ïe aj v t˘ch európskych krajinách, kde mali takúto 

demografickú reguláciu zavedenú, sa váÏne 

uvaÏuje o jej zru‰ení. S ãinnosÈou SLeK je v‰ak spojen˘ 

in˘ problém, - nedostatoãné vyuÏívanie kompetencií 

v oblasti kontroly. Úlohy tu sú jasne vymedzené. 

·tátny ústav v spolupráci so samosprávnymi krajmi 

má právo kontrolovaÈ odbornú stránku poskytovania 

lekárenskej starostlivosti a zdravotné poisÈovne 

finanãnú stránku. SLeK má právo kontrolovaÈ etiku 

v˘konu povolania lekárnika. Îiadna právnická 

osoba nemôÏe poskytovaÈ lekárenskú starostlivosÈ 

bez odborného zástupcu lekárnika, ktor˘ je zodpovedn˘ 

za poskytovanie lekárenskej starostlivosti v súlade 

s ustanoveniami zákona ã. 140/1998 Z. z. o liekoch 

a zdravotníckych pomôckach a s vyhlá‰kou MZ SR 

ã. 198/2001 Z. z. o správnej lekárenskej praxi. Niekedy 

mám v‰ak pocit, Ïe SLeK vodu káÏe a víno pije. 

Ako inak komentovaÈ vlastníctvo nemocníc Unipharmou, 

ktorá je aj veºkodistribúterom a súãasne ktorej 

akcie vlastní drvivá väã‰ina lekárnikov 

SLeK za ìal‰í svetov˘ unikát povaÏuje neregulované 

ceny s regulovan˘mi marÏami, ktoré podºa 

nej vedú k rozkolísaniu liekového reÈazca a naru- 

‰eniu stability podnikateºského prostredia, preto- 

Ïe lekárnici zaãiatkom roka nevedia, aké budú maÈ 

podnikateºské prostredie o niekoºko mesiacov. 

Nakoºko sú tieto obavy, resp. tvrdenia lekárnikov 

podºa Vás opodstatnené a do akej miery tento systém 

komplikuje ich podnikanie 

OceÀ ujem názor SLeK o na‰ich svetov˘ch unikátoch, 

je to samozrejme nezmysel. Vo väã‰ine krajín 

sveta sa pouÏívajú rôzne formy regulácie. Navy‰e 

drvivú väã‰inu vstupn˘ch cien u nás reguluje konkurencia 

na trhu. Navy‰e na‰a cenová regulácia pre‰la 

zmenou za posledné obdobie z 3 stupÀovej regulácie 

na 2 stupÀovú pri voºne predajn˘ch liekoch. Zru‰ili 

sme reguláciu maximálnou cenou od v˘robcu. Zostala 

regulácia maximálnou priráÏkou distributéra a 

maximálnou priráÏkou lekárne. PriráÏky boli naposledy 

urãené z úãinnosÈou od 1.09.2004 pri zohºadnení 

priamych platieb od obãanov a zlep‰enia platobnej 

bilancie zo strany zdravotn˘ch poisÈovní za lieky 

uhrádzané zo zdravotného poistenia. Navy‰e pri 

regulácii cien liekov plne hraden˘ch, alebo ãiastoãne 

hraden˘ch z verejného zdravotného poistenia, pri- 

‰lo za ostatné obdobie k v˘raznej zmene, pretoÏe sa 

posilnila regulácia na úrovni koneãnej ceny. Regulácia 

maximálnou cenou lieku od v˘robcu sa zru‰ila zákonom 

577/2004 Z.z. pretoÏe proces bol administratívne 

nároãn˘ a neefektívny. V súãasnosti prebieha regulácia 

koneãnej ceny pri uplatnení regulovan˘ch 

priráÏok distributéra a lekárne prostredníctvom stanovenia 

v˘‰ky úhrady z verejného zdravotného poistenia. 

Skupina liekov plne, alebo ãiastoãne hraden˘ch, 

má najväã‰í podiel na spotrebe liekov realizovan˘ch 

v˘dajom vo verejn˘ch lekárÀach. 

V Slovenskej republike hradia zdravotné poisÈovne 

za tieto lieky vy‰e 20 miliárd korún roãne. T˘m, 

Ïe regulujeme marÏe distributéra a lekárne garantujeme 

udrÏanie podnikateºského prostredia, pretoÏe aj 

marÏe sú súãasÈou koneãnej ceny lieku. 

V prípade odstránenia regulácie oboch marÏí by reálne 

hrozil kolaps celého liekového reÈazca, pretoÏe by 

sa nedala urãiÈ koneãná cena lieku pre pacienta. K deregulácii 

cien pristúpime aÏ vtedy, keì sa sieÈ lekárni 

naplní v takom poãte, Ïe celú cenu pre obãana bude generovaÈ 

trh a konkurencia. Ale ako je zrejmé z prvej 

otázky tomuto sa celkom logicky SLeK bráni. 

Podºa údajov SLeK si do 30 percent pacientov 

nevyberá predpísané lieky v plnom rozsahu, pacienti 

si menia ãi zniÏujú dávkovanie, aby vydrÏali 

finanãne do ìal‰ieho dôchodku alebo v˘platy, 

pritom kaÏd˘ lekár predpokladá, Ïe keì stanoví 

diagnózu a predpí‰e lieky, pacient sa lieãi. Pri 

t˘ch 30 percentách pacientov to asi tak nie je - pacient 

sa nelieãi a asi nie je niã drah‰ie ako nelieãen˘ 

pacient. Aké opatrenia a kto by mal prijaÈ aby 

sa tento stav zmenil k lep‰iemu 

Podºa zákona 577/2004 Z.z. § 4 ods 2 „najmenej 

jeden liek obsahujúci lieãivo z kaÏdej anatomicko-terapeuticko-chemickej 

skupiny lieãiv, ktor˘ch zoznam 

je uveden˘ v prílohe ã. 4, sa plne uhrádza na základe 

verejného zdravotného poistenia.“ V kategorizácii 

liekov sa preto nachádza aspoÀ 1 liek v príslu‰- 

nej ATC skupine lieãiv podºa prílohy ã. 4 zákona 

577/2004 Z.z. , ktor˘ je plne hraden˘ zo zdravotného 

poistenia a teda bez doplatku pacienta. 

Navy‰e, z celkového poãtu pribliÏne 4 500 liekov 

uveden˘ch v kategorizaãnom zozname liekov je viac 

ako 47% liekov, teda skoro polovica bez doplatku pacienta, 

alebo s doplatkom pacienta do 20 Sk. 

Zavedenie generickej substitúcie má posilniÈ úlohu 

lekárnika, aby spolu s lekárom a pacientom prispeli 

nielen k efektívnej lieãbe ale aj k v˘beru ekonomicky 

v˘hodnej lieãby tak z hºadiska pacienta ako 

aj verejn˘ch zdrojov. Je potom celkom legitímna 

protiotázka: Naozaj v‰etky lieky, ktoré my zdravotníci 

pí‰eme aj pacient potrebuje 

Aká je priorita MZ SR v oblasti liekovej politiky 

konca tohto volebného obdobia 

PokraãovaÈ v zvy‰ovaní efektívneho vyuÏívania 

verejn˘ch zdrojov urãen˘ch na lieky doteraz pouÏívan˘mi 

nástrojmi pri kategorizácii liekov a t˘m predísÈ 

zbytoãnému plytvaniu liekmi. Takto sa získajú prostriedky 

na zabezpeãenie poskytovania liekov pri 

najv˘hodnej‰ej cene. ZároveÀ sa umoÏní prístup k najnov‰ím 

liekom s dokázan˘m inovaãn˘m lieãebn˘m 

prínosom a umoÏní sa lieãba nov˘ch doteraz nediagnostikovan˘ch 

ochorení. 

37

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O 

Ako hodnotíte dopad reformy 

zdravotníctva na lekárnikov 

V prvom rade musíme zdôrazniÈ, Ïe reforma 

bola potrebná, a to aj napriek niektor˘m 

nedostatkom. Tie úpravy, resp. novelizácie 

zákonov, ktoré sa dotkli lekárnického 

stavu, neboli súãasÈou reformn˘ch zákonov 

a skôr sa popri nich „zviezli.“ O to 

hor‰í bol v‰ak dopad na lekárnickú obec. 

Ale ani pacienti nepociÈujú nejak˘ prínos. 

A reforma sa mala robiÈ v prvom rade pre 

pacienta. 

Manipulovanie s marÏou lekární a distributérov 

sa ukázalo ako absolútne neefektívne. 

Celkov˘ v˘voj potvrdil jednu základnú 

vec, ktorú si niektorí nechceli pripustiÈ, alebo 

sa tvárili, Ïe neexistuje. Lekárne síce dlh 

realizujú, ale netvoria. A tak sa vytrvalo 

‰tekalo na nesprávny strom. Nijaké úspory 

nenastali. Pritom situácia i‰la aÏ do takej absurdity, 

Ïe sa reguluje marÏa pri neregulovan˘ch 

cenách a obhajuje sa to záujmom 

klienta. Len je zaujímavé, preão sa tak isto 

neobhajuje záujem klienta-obãana pri cenách 

benzínu, plynu a pod.! Lekárne sa tak 

dostali to paradoxnej situácie. Na vstupe sa 

im zvy‰ujú náklady na prevádzku a na druhej 

strane sa im regulujú neregulovane ceny 

doplnkového sortimentu, nie liekov. 

ëal‰ím v˘razne negatívnym faktorom sa 

ukázala byÈ liberalizácia trhu. Podºa sºubov 

ministra zdravotníctva sa trh uvoºnil a 

kaÏd˘, kto splní niekoºko zákonom stanoven˘ch 

podmienok, si môÏe otvoriÈ lekáreÀ. 

Platí to aj pre právnické osoby, pokiaº si nájdu 

odborného zástupcu-farmaceuta. Je v‰ak 

zaujímavé, Ïe tieto nové lekárne nevznikajú 

tam, kde sú potrebné, napr. na vidieku, 

ale koncentrujú sa na mal˘ch priestoroch 

okolo polikliník a nemocníc. V niektor˘ch 

oblastiach je nárast poãtu lekární aÏ 60%. 

A tento stav vôbec nepriná‰a zlep‰enie kvality 

a dostupnosti. Priorita liberalizácie za 

kaÏdú cenu sa ukázala ako vysoko neefektívna. 

zákonov. Lekárnici v dôsledku neúmerného 

ekonomického tlaku korumpujú lekárov, 

manipulujú s doplatkami, nevyberajú poplatky 

a pokiaº nám chce niekto tvrdiÈ, Ïe 

toto má byÈ „reforma“, tak je to prinajmen- 

‰om ãudné. Pritom práve v EÚ sú aj z hºadiska 

bezpeãnosti obyvateºov prijaté rôzne 

obmedzenia na poãet, vlastníctvo, ãinnosÈ, 

ale aj ekonomiku lekární. 

Úplnou ãere‰niãkou na ‰ºahaãke slovenského 

lekárenstva je tzv. zákaz reÈazenia lekární. 

Realizácia tohto zákona v praxi je v˘smechom 

práva. Inzeráty, v ktor˘ch rôzne 

spoloãnosti hºadajú do svojich zariadení lekárnikov 

a farmaceutické laborantky, sú 

beÏné v kaÏdej odbornej tlaãi. Podávaju 

ich v‰ak tie isté osoby, figurujúce v rôznych 

právnick˘ch osobách! 

To v‰etko svedãí o tom, Ïe pôvodn˘ zámer 

predkladateºa a t˘ch, ão tento zákon 

schválili v Národnej rade, sa neplní. Zákon 

mal pôvodne zrovnoprávniÈ fyzické a právnické 

osoby pri poskytovaní lekárenskej 

starostlivosti a mal zabrániÈ koncentrácii 

lekárenskej starostlivosti v reÈazcoch. Ukázalo 

sa v‰ak, Ïe duch zákona vôbec nie je 

akceptovan˘ a prevláda anarchia a predátorské 

správanie sa niektor˘ch subjektov na 

trhu. K˘m fyzická osoba môÏe vlastniÈ len 

jednu lekáreÀ a poboãku lekárne, niektoré 

Av‰ak ani liberalizácia nesmie priniesÈ 

zru‰enie ak˘chkoºvek pravidiel a kontroln˘ch 

mechanizmov. Tento stav potom nevedie 

k liberalizácii, ale k anarchii, uplat- 

Àovaniu korupcie, ba aÏ k mafiánskym praktikám. 

Na Slovensku sa úplne beÏne zru‰í 

nájomná zmluva zabehnut˘ch lekární a finanãne 

zdatn˘ jednotlivec (alebo skupina) 

si otvorí v t˘ch ist˘ch priestoroch vlastnú lekáreÀ. 

V praxi je úplne beÏné preplácanie 

nájomného i preplácanie pracovníkov. Celému 

tomuto procesu ch˘ba ak˘koºvek etick˘ 

a morálny rozmer. 

Tento trend ìalej vedie k nedodrÏiavaniu 

38

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O 

subjekty zriaìujú desiatky eseroãiek, z ktor˘ch 

kaÏdá má jednu lekáreÀ a prípadne aj 

poboãku. Kde sa teda stratil proklamovan˘ 

cieº – rovnoprávnosÈ 

âo je v‰ak najväã‰ím nebezpeãenstvom, 

je vertikálne vlastníctvo v línii: zdravotná 

poisÈovÀa – zdravotnícke zariadenie – lekáreÀ 

a aplikácia zákonov trhu v tom pravom 

slova zmysle na zdravotníctvo. V klasickom 

trhovom prostredí si klient vyberá sluÏby 

sám a sám sa rozhoduje. Chcem si kúpiÈ 

auto, tak si ho kúpim. O potrebe zdravotnej 

starostlivosti v‰ak nerozhoduje „klient,“ 

teda pacient, ale zjednodu‰ene povedané 

„vis maior”. A pacient je núten˘ pouÏiÈ 

sluÏby zdravotníckeho zariadenia. Obhajcovia 

tohto zdravotníckeho trhu ãasto operujú 

poistením áut a porovnávajú tieto dva 

systémy. LenÏe chyba: pri kúpe auta neplatí 

systém solidarity, pri poskytnutí zdravotnej 

starostlivosti zase nemôÏe rozhodovaÈ 

to, ãi „klient rozbil auto za 2 milióny alebo 

200 tisíc“. Nebolo by deformáciou trhu, 

keby poisÈovÀa urãovala, aké auto si máte 

kúpiÈ, pri ktorej benzínovej pumpe môÏete 

natankovaÈ benzín, keby niekto manaÏoval, 

po ktor˘ch cestách môÏete jazdiÈ, ak˘ 

poãet kilometrov môÏete najazdiÈ po diaºnici 

a ak˘ v teréne Asi by sa nám to zdalo 

ãudné. Ale preão takéto nieão pripú‰Èame 

v zdravotníctve Kde je toºko proklamovaná 

konkurencia, ktorá ma priniesÈ kvalitu 

pre klienta Veì vlastník poisÈovne manaÏuje 

pacienta do nemocnice, ktorú vlastní, 

dcérska spoloãnosÈ vlastní lekáreÀ a pacient 

je opäÈ manaÏovan˘. Rozhoduje kvalita, 

alebo nieãí zisk 

Opätovne sa vraciame k starému systému 

„pseudoústavov národného zdravia.“ Vtedy 

síce patrilo v‰etko v‰etk˘m a nikomu niã 

a dnes to patrí niekomu a pracuje sa pre nieãí 

zisk, základn˘ rozdiel je v‰ak v nieãom 

inom. Pacienta a jeho zdravie nie je moÏné 

‰tandardizovaÈ ako v˘robu auta. Systém, 

ktor˘ chcel vyhotoviÈ ‰tandardne ‰Èastného 

ãloveka tu uÏ bol. Z hºadiska lekárnika – 

podnikateºa je aÏ smie‰ne, Ïe mu zákon 

ukladá platiÈ nemocenské poistenie do poisÈovne, 

a.s., ktorá s jeho peniazmi môÏe 

podnikaÈ a vytváraÈ zisk napr. na to, Ïe v 

rámci „skvalitnenia” sluÏby klientom cez 

dcérsku spoloãnosÈ otvorí vedºa tohto platiteºa 

poistného svoju lekáreÀ. Vznik monopolu 

na zdravotnícke sluÏby je najväã‰ím 

nebezpeãenstvom pre budúcnosÈ nielen v 

oblasti lekárenskej starostlivosti. 

ëal‰ím v˘razne negatívnym javom je nepriame 

‰kandalizovanie zdravotníckych pracovníkov. 

A to sa net˘ka len lekárnikov. Odborní 

pracovníci s vysoko‰kolsk˘m vzdelaním 

sa dostávajú do submisívneho postavenia 

a pokiaº pacient, aj keì nepriamo lekárovi 

ãi lekárnikovi nedôverujú (uÏ len preto, 

Ïe mu niekto neustále podsúva my‰lienku, 

Ïe lekári a lekárnici zarábajú na jeho 

zdraví), tak to má priamy vplyv na lieãbu 

a to, ão naz˘vame pacient compliance. Nárast 

poãtu lekární vedie aj k tlaku na poãet 

lekárnikov, ktorí môÏu prevádzkovaÈ lekáreÀ. 

K˘m predt˘m bol na vlastníctvo lekárne 

resp. jej prevádzkovanie potrebn˘ lekárnik 

aspoÀ s prvou „atestáciou“ z lekárenstva, 

dnes uÏ môÏe byÈ atestácia nahradená piatimi 

rokmi praxe. A je tlak zníÏiÈ poãet rokov 

praxe na tri roky. Tí, ão tieto návrhy 

predkladajú, sa netaja t˘m, Ïe potrebujú ão 

najviac lekárnikov do svojich lekární (aj 

keì reÈazce akoÏe neexistujú). Je v‰ak otázne, 

ãi potrebujú lekárnikov-odborníkov, alebo 

lekárnikov diplom a ‰ikovnej‰ieho predavaãa, 

za ktorého skryjú svoje komerãné 

aktivity. A tak nám na Slovensku vznikajú 

zaujímavé paradoxy. Vlastníkov lekární, 

ktorí súãasne vlastnia erotick˘ salón, vlastníkov 

lekární, v ktor˘ch je spolumajiteº 

spoloãnosti vy‰etrovan˘ za rozsiahlu trestnú 

ãinnosÈ a pod. Vie sa o tom a nikto nekoná 

resp. sa tvári, Ïe sa konaÈ nedá, veì 

máme nejak˘ liberalizmus. MoÏno aj máme, 

ale veºmi ãudn˘. 

ëal‰ou bezprecedentne likvidovanou oblasÈou 

je nemocniãné lekárenstvo. Odbor, 

ktor˘ sa vo svete v˘razne rozvíja, sa u nás 

dostal do závozu. Nemocniãné lekárenstvo 

je prakticky firma v likvidácii. K˘m v‰etky 

v˘skumy ukazujú, Ïe práve tímová práca 

v nemocniciach pri farmakoterapii vedie 

k úspore nákladov, u nás sa predpokladá, Ïe 

zmena vlastníckych vzÈahov farmakoterapiu 

urobí lacnej‰ou a kvalitnej‰ou. A tak v na- 

‰ich nemocniciach zanikajú nemocniãné lekárne 

a na ich miesto sa tlaãia verejné lekárne, 

ãasto v rukách osôb blízkych manaÏmentu 

nemocníc, ktoré budú vraj efektívnej- 

‰ie pre ekonomiku nemocníc. Ale tak ako 

pochybne fungujú niektoré nízkonákladové 

letecké spoloãnosti, tak pochybne funguje 

aj nízkonákladové zdravotníctvo. Zdravotníctvo 

totiÏ potrebuje financie na kvalitu, 

lebo kvalita bez peÀazí sa zabezpeãiÈ nedá. 

PharmDr. Ján Valjan 

viceprezident 

Slovenskej lekárnickej komory 

39

L E T E C K Á 

D O P R A V A 

DÀa 28. septembra 2005 pre‰iel bránami bratislavského Letiska M. R. ·tefánika miliónty cestujúci. 

V súvislosti s t˘mto nepochybne v˘znamn˘m medzníkom sme oslovili predsedu predstavenstva 

a v˘konného riaditeºa Letiska M. R. ·tefánika – Airport Bratislava,a.s. (BTS) Milana KAJANA. 

Príãina úspechov 

je v na‰ej aktivite 

V uplynul˘ch dÀoch ste prezentovali v médiách, 

Ïe bránami letiska pre‰iel miliónty 

cestujúci. Kto to bol 

DÀa 28. septembra sa pani MVDr. Tatiana 

Chomová, ktorá priletela linkou spoloãnosti 

SkyEurope Airlines z Ko‰íc, stala milióntym 

cestujúcim vybaven˘m v tomto roku na na- 

‰om letisku. Do konca roka predpokladáme, 

Ïe cez letisko prejde viac ako 1,3 mil. cestujúcich. 

ManaÏment letiska aktívne spolupracuje 

a rokuje s leteck˘mi spoloãnosÈami a v˘sledkom 

na‰ej práce je neustále sa zvy‰ujúci 

poãet cestujúcich. Momentálne sme pred podpisom 

zmluvy s v˘znamnou leteckou spoloãnosÈou, 

ktorá by mala zabezpeãiÈ nárast objemu 

prepravy z bratislavského letiska na 

trojnásobok. 

Pre Letisko M. R. ·tefánika sa rok 2005 

zrejme javí ako veºmi úspe‰n˘. Aké v˘sledky 

dosiahlo letisko v absolútnych ãíslach 

Letisko M. R. ·tefánika – Airport Bratislava, 

a. s. (BTS) vybavilo od zaãiatku roka ku 

koncu septembra 1 010 561 cestujúcich. UÏ 

zaãiatkom septembra pre‰iel bránami letiska 

väã‰í poãet cestujúcich ako za cel˘ rok 2004. 

Poãet prepraven˘ch cestujúcich vzrástol od 

zaãiatku roka oproti rovnakému obdobiu minulého 

roka o 42 %. V medzinárodnej doprave, 

ktorá má na letisku stále dominantn˘ podiel 

(96 % z celkového poãtu cestujúcich), 

sme poskytli sluÏby 967 655 cestujúcim. Vy‰e 

42 tisíc cestujúcich vyuÏilo vnútro‰tátne letecké 

spojenie do Ko‰íc. Oproti minulému 

roku je to viac o 63 %. Pravidelná doprava 

vzrástla aÏ o 64 %. Pravidelné linky do viac 

neÏ 30 destinácií vyuÏilo viac ako 680 tisíc 

cestujúcich. Na nepravideln˘ch linkách letelo 

o desaÈ percent viac cestujúcich ako vlani. 

Záujem o lietanie z bratislavského letiska 

teda rastie aj zo strany dopravcov. Naposledy 

oznámil svoj príchod Ryanair, ktor˘ 

bude od októbra lietaÈ do Lond˘na, Frankfurtu 

a Milána. âím si letisko získava nov˘ch 

prepravcov 

Letisko sa snaÏí aktívne propagovaÈ svoje 

sluÏby, moÏnosti a voºné kapacity. Pre cestujúceho 

je atraktívne, ak dæÏka dopravy od 

miesta bydliska na letisko nepresiahne 60 

minút. Do spádovej oblasti sa preto zaraìujú 

tie ãasti územia, kde je toto ãasové obmedzenie 

splnené. Spádová oblasÈ Letiska Bratislava 

zasahuje do územia ‰tyroch ‰tátov: 

Slovenskej republiky, âeskej republiky, Maìarska 

a Rakúska. Svojou blízkosÈou k Viedni 

a situovaním v jednom z najsilnej‰ích stredoeurópskych 

regiónov dáva predpoklad na 

vytvorenie dostatoãného trhu leteckej dopravy. 

Na druhej strane sa v‰ak letisko aj aktívne 

snaÏí prilákaÈ nové letecké spoloãnosti. 

Nízkonákladoví prepravcovia sú známi 

svojim drav˘m prístupom a tieÏ lacn˘mi letenkami. 

Myslíte si, Ïe je to hlavn˘ faktor, 

ktor˘ motivuje Slovákov, aby lietali 

Fungovanie low cost dopravcov bolo postavené 

na dvoch pilieroch – veºkom trhu a zmenenej 

obchodnej politike. Prevádzka leteck˘ch 

spoloãností SkyEurope Airlines a easy- 

Jet napr. do Lond˘na ãi ParíÏa naznaãili, Ïe dostatoãn˘ 

trh v spádovej oblasti letiska Bratislava 

uÏ existuje. Na strane druhej low cost objavili 

trh koncov˘ch cestujúcich, ktorí lietajú 

z bodu A do bodu B, ão sa dá lietaÈ aj z men- 

‰ích letísk, kde je moÏné dodrÏaÈ krat‰í obrátkov˘ 

ãas. Klasickí dopravcovia s tranzitn˘mi 

cestujúcimi musia ísÈ na veºké a drah‰ie letiská. 

Nástupom nízkonákladov˘ch leteck˘ch 

spoloãností, ktoré zrazili ceny leteniek na 

ceny porovnateºné s cestovn˘m lístkom v autobuse 

ãi s nákladmi na cestu automobilom, 

sa zaãína vo väã‰ej miere vyuÏívaÈ aj letecká 

doprava. V na‰ej krajine sa aj vìaka ekonomickej 

situácii obyvateºov tento princíp osvedãil 

a vo veºkej miere je cena letenky naozaj 

motivujúcim faktorom pre mnoh˘ch Slovákov. 

Na druhej strane v‰ak neexistencia ponuky 

v minulosti ich nútila vyuÏívaÈ in˘ druh dopravy, 

resp. cestovaÈ z blízkej Viedne. TakÏe 

druh˘m v˘znamn˘m faktorom je stále sa rozrastajúca 

sieÈ pravideln˘ch, ale i nepravideln˘ch 

liniek z bratislavského letiska. 

Ako teda vidíte budúcnosÈ letiska v súvislosti 

so ‰truktúrou obchodn˘ch partnerov 

Dôjde k ìal‰iemu posilneniu pozícií 

tzv. LCC (low cost carriers), alebo bude 

rásÈ vplyv tradiãn˘ch leteck˘ch spoloãností 

Z hºadiska definície Európskej únie sa letisko 

Bratislava tento rok zaradí medzi tzv. 

Large Regional Airport – Veºké regionálne letiská. 

Tieto letiská sú definované ako letiská, 

ktoré spæÀajú nasledujúce podmienky: 1 – 5 

mil. cestujúcich roãne, neexistencia tranferov˘ch 

letov a limitovaná spádová oblasÈ daná 

polohou krajiny. TakÏe kombinácia lacnej- 

‰ích letiskov˘ch poplatkov a krat‰ieho obrátkového 

ãasu robí z letiska Bratislava vhodné 

letisko pre low cost dopravcov pri základnom 

predpoklade – dostatoãnom trhu koncov˘ch 

cestujúcich. Predpokladáme, Ïe letisko 

Bratislava sa bude t˘mto smerom uberaÈ aj naìalej, 

resp. v tejto kategórii zostane e‰te zopár 

rokov. Z hºadiska postavenia v strednej Európe 

a blízkosti Viedne predpokladáme, Ïe budeme 

obsluhovaÈ celú spádovú oblasÈ, zah⁄Àajúcu 

aj Rakúsko, âesko a Maìarsko. 

Vzhºadom na uvedené sa z krátkodobého i 

strednodobého hºadiska javí vyuÏívanie letiska 

Bratislava dopravcom ãi dopravcami pracujúcimi 

na báze princípov LCC vysoko pravdepodobné. 

Okrem toho v‰ak stále vidíme 

priestor na ìal‰í rozvoj regionálnej dopravy, 

zabezpeãovanej tradiãn˘mi leteck˘mi spoloãnosÈami, 

ktorá cestujúcich dopraví na letisko, 

s moÏnosÈou prestupu smerom napríklad 

na Prahu, Mníchov ãi Lond˘n. 

40



Civilné letectvo – 

ohliadnutie späÈ 

a plány do budúcnosti 

Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR v súlade s uznesením vlády ã. 649/2001 

z 11. 7. 2001 vypracovalo „Koncepciu rozvoja leteckej dopravy Slovenskej republiky“. 

Ako sa táto koncepcia plní, na to sa Parlamentn˘ kuriér sp˘tal vedúceho oddelenia 

dopravnej politiky a legislatívy v civilnom letectve MDPT SR Jána BREJU. 

európskej organizácie Spojené letecké úrady 

(JAA), kde mala dlh‰í ãas len ‰tatút ãlena – 

kandidáta. Plné ãlenstvo v JAA má kvalitatívne 

in˘ rozmer v oblasti bezpeãnosti vykonávania 

prevádzky v civilnom letectve a je 

dôleÏité z hºadiska následného pôsobenia v in- 

‰titúcii EASA. 

Slovensko taktieÏ pristúpilo k Dohode o 

obchode s civiln˘mi lietadlami z 12. apríla 

1979, spadajúcu pod GATT v rámci WTO a 

tento krok mal zásadn˘ posilÀujúci právny rámec 

na oslobodenie dovozu lietadlovej techniky 

slovensk˘mi dopravcami od coln˘ch 

poplatkov. 

Cieºom Koncepcie rozvoja leteckej dopravy 

na Slovensku bolo vytvorenie takého 

prostredia na vykonávanie leteckej dopravy 

slovensk˘m leteck˘m dopravcom, aké je 

obvyklé v zahraniãí, a to v celosvetovom 

rozmere. Nebol to to príli‰ smel˘ cieº 

Myslím si, Ïe nie. V závereãnom vyhodnotení 

koncepcie v decembri 2004 bolo kon‰tatované, 

Ïe úlohy uvedenej koncepcie vo v‰etk˘ch 

rozhodujúcich oblastiach boli splnené. 

Menovite i‰lo o in‰titucionálne posilnenie 

Leteckého úradu SR, napæÀanie legislatívnych 

úloh, vytvorenie letiskov˘ch spoloãností 

a zru‰enie Slovenskej správy letísk a 

rozvoj leteckej dopravy. 

V úzkom rámci, ktoré sme zatiaº stihli vybudovaÈ, 

máme na Slovensku troch leteck˘ch 

dopravcov: Air Slovakia BWJ, s.r.o., 

SkyEurope Airlines, a.s. a Slovenské aerolínie, 

a.s. Je to kombinácia dopravcov v tradiãnom 

slova zmysle s nízkonákladov˘m dopravcom 

(tzv. low cost carrier). Zo zahraniãn˘ch 

leteck˘ch spoloãností vykonávajú cez 

alebo z územia Slovenskej republiky civilnú 

leteckú dopravu âeské aerolínie, Lufthansa, 

Austrian Airlines, Aeromost Kharkiv, easy Jet, 

Ryanair a programové pravidelné chartre 

zvyknú vykonávaÈ Hemus Air, Tunis air, Spanair, 

Lotus Air, Nouvelair, Lux air a Bulgarian 

Air Charter. Nemecká letecká spoloãnosÈ 

Eurowings zabezpeãovala programové 

chartre v˘hradne do/z Pie‰Èan. 

LietaÈ naopak prestali poºsk˘ LOT a rusk˘ 

Aeroflot, ão je v‰ak vo svete obvyklé – jedni 

odchádzajú, iní prichádzajú. SieÈ liniek bola 

roz‰írená v rámci EÚ, ako aj mimo EÚ do destinácií 

v Stredomorí, na Stredn˘ v˘chod a do 

Indie. Pekne sa rozbehla pravidelná charterová 

doprava na Srí Lanku a Maledivy, Ïiaº, po 

niãivej katastrofe, spôsobenou vlnou cunami 

ostatnú zimu, bol slovensk˘ dopravca posledné 

dve krajiny núten˘ z prevádzky vypustiÈ. 

Civilná letecká doprava sa neodohráva vo 

vzduchoprázdne. Ako sa Slovenská republika 

zapája do medzinárodn˘ch organizácií 

a dohôd v tejto oblasti 

Slovenská republika je ãlensk˘m ‰tátom 

Medzinárodnej organizácie civilného letectva 

ICAO, ãlensk˘m ‰tátom Európskej konferencie 

civilného letectva ECAC a od 25. 11. 

2003 bola prijatá v ParíÏi za plného ãlena do 

Do‰lo od prijatia Koncepcie rozvoja leteckej 

dopravy Slovenskej republiky k podstatnému 

rozvoju a nárastu leteckej dopravy 

na, z alebo cez územie SR 

Áno, vìaka liberalizácii leteckej dopravy 

na Slovensku a napæÀaniu koncepcie rozvoja 

leteckej dopravy so v‰etk˘mi opatreniami 

z toho vypl˘vajúcimi zaznamenávame z pohºadu 

v˘chodiskov˘ch podmienok a pohºadu 

men‰ieho ‰tátu s men‰ím hlavn˘m mestom 

veºmi v˘razn˘ nárast objemu leteckej dopravy 

a hlavne od mája 2004, t.j. od vstupu SR 

do EÚ, aj zmenu v myslení cestujúcej verejnosti, 

obchodníkov a investorov. Prekonaná 

bola predstava, Ïe na Slovensko sa dá dopraviÈ 

letecky pomerne komplikovane a Ïe najjednoduch‰iu 

cestu ponúka Letisko ViedeÀ. 

Do Bratislavy je v súãasnosti moÏné priamo 

docestovaÈ letecky desiatkami liniek z rôznych 

kútov Európy, z oblasti Stredomoria, 

Blízkeho v˘chodu a Indie. ·tatistiky v absolútnych 

ãíslach za celé Slovensko sú takéto: 

v roku 2002 bolo prepraven˘ch 551 tisíc cestujúcich, 

v roku 2003 bolo prepraven˘ch 

780 tisíc cestujúcich a 15 tisíc ton nákladu a 

v roku 2004 to uÏ bolo 1,2 mil. prepraven˘ch 

cestujúcich. 

Hlavn˘mi „ÈahúÀmi“ sú zrejme Letisko 

M. R. ·tefánika Bratislava a Letisko Ko- 

‰ice, najzápadnej‰ie a najv˘chodnej‰ie letiská 

krajiny, dva rozhodujúce „vzdu‰né 

prístavy“ Slovenskej republiky. Obe letiská 

v súãasnosti ãaká privatizácia a vstup 

strategického investora. Ako ìaleko je tento 

proces 

41



Záujem investorov a taktieÏ leteck˘ch dopravcov 

tu je a premieta sa to aj v záujme o 

medzinárodné v˘berové konanie na v˘ber 

strategického partnera a investora pre Letisko 

Bratislava a Letisko Ko‰ice. Vzhºadom na 

práve prebiehajúci proces uvedeného tendra 

nie je moÏné ak˘mkoºvek spôsobom komentovaÈ 

a rozoberaÈ ‰ance uveden˘ch letísk alebo 

vhodnosÈ a nevhodnosÈ uchádzaãov zo 

zverejneného zúÏeného zoznamu. Poãkajme 

na oficiálne v˘sledky na konci roka. Verím 

v‰ak, Ïe partneri pre tieto letiská budú dobre 

vybratí a oni sami naplnia ciele ìal‰ieho rozvoja 

letísk, v koneãnom dôsledku aj leteckej 

dopravy na Slovensku. 

To, Ïe je pohºad strategick˘ch investorov zo 

zahraniãia zaostren˘ na na‰e dve najväã- 

‰ie letiská je pochopiteºné. Na Slovensku 

v‰ak máme aj men‰ie letiská. Deje sa nieão 

aj na nich 

Áno, aj na‰e men‰ie letiská sa pohli smerom 

k pravidelnej prevádzke. Letisko Poprad-Tatry 

má od decembra minulého roku 

spojenie s Prahou a sezónne s Kyjevom, Letisko 

Sliaã ponúka uÏ viac ako dva roky prevádzku 

do Prahy a z Letiska Îilina sa zaãalo 

pravidelne lietaÈ do Prahy v r. 2005. K 

tomu by som dodal, Ïe ãím viac budú obchodní 

aj neobchodní cestujúci vyuÏívaÈ tieto moÏnosti, 

t˘m viac sa posilní moÏnosÈ posunu k 

zahusteniu siete liniek a k lietaniu sedemkrát 

v t˘Ïdni. Praha je dobr˘ uzol pre cestujúcich 

mieriacich ìalej, s moÏnosÈami prestupu do 

podstatnej ãasti sveta. Následne bude treba 

pripraviÈ parciálne projekty na vytváranie regionálnych 

spojení z bodu do bodu v okolit˘ch 

‰tátoch. 

Zatiaº sme hovorili skôr o minulosti a prítomnosti 

civilného letectva na Slovensku. 

Aká v‰ak bude blízka budúcnosÈ 

Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií 

SR so svojou regulaãnou funkciou a 

úlohou tvorcu dopravnej politiky v oblasti civilného 

letectva sa bude musieÈ okrem veºmi 

napätého roka 2006 – napätého z dôvodov dokonãovania 

transformaãn˘ch procesov – zameraÈ 

na horizont roku 2015 a rozvíjaÈ ‰pecifickú 

leteckú modalitu dopravy a zdokona- 

ºovaÈ in‰titucionálne zabezpeãenie regulácie 

a rozvoja. Tieto zámery by sa mali diaÈ v tejto 

osnove: 

– legislatívne úlohy 

– in‰titucionálne postavenie Leteckého úradu 

SR 

– in‰titucionálne usporiadanie útvarov civilného 

letectva v rámci ministerstva 

– liberalizácia trhu 

– stratégia ochrany civilného letectva 

– ekonomická regulácia ãinností letiskov˘ch 

spoloãností 

– environmentálne vzÈahy 

– vonkaj‰ie vzÈahy s tretími krajinami 

– participovanie na kreovaní Single European 

Sky v oblasti letov˘ch navigaãn˘ch 

sluÏieb a v˘voj ãinnosti zoskupenia 

CEATS, alebo jeho náhrada 

TakÏe: ão sa t˘ka legislatívnych úloh a 

zmluvn˘ch vzÈahov – ão vás ãaká v roku 

2006 

V priebehu roku 2006 ãaká odbor leteckej 

dopravy práca na novelizácii zákona ã. 

143/1998 Z.z. o civilnom letectve (leteck˘ zákon) 

a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

v znení neskor‰ích predpisov, na pokraãovaní 

v transpozícii predpisov EÚ, ktoré 

vychádzajú z dielne Bruselu a ãaká nás i práca 

na úprave zmluvn˘ch vzÈahov medzi SR 

a tretími ‰tátmi v oblasti leteckej dopravy. 

A ão sa t˘ka Leteckého úradu SR 

V procese plnenia Koncepcie rozvoja leteckej 

dopravy Slovenskej republiky sa z in‰titucionálneho 

hºadiska dostalo Leteckému úradu 

SR primeranej pozornosti a v spolupráci 

s MF SR bola vypracovaná a schválená organizaãná 

‰truktúra úradu s poãtom pracovníkov 

a minimálnou kapacitou umoÏÀujúcou 

plniÈ najzákladnej‰ie úlohy v oblasti kontroly 

bezpeãnej a spoºahlivej prevádzky jednotliv˘ch 

ãinností fyzick˘ch a právnick˘ch osôb 

v civilnom letectve. Z tohto pohºadu transparentnú 

a funkãnú ‰truktúru sa darilo naplniÈ 

a LÚ SR mohol zaãaÈ svoje zákonom dané 

ãinnosti vo fáze vstupu SR do EÚ. 

Teda je v‰etko ako sa hovorí O.K. 

Îiaº, nie. In‰titucionálna forma nebola podloÏená 

mzdov˘m ohodnotením pracovníkov 

LÚ SR s ohºadom na ich prevaÏne in‰pekãn˘ 

charakter práce vo vzÈahu k fyzick˘m a 

právnick˘m osobám, ãinn˘m v civilnom letectve, 

ktor˘ch mali kontrolovaÈ. V kontexte 

EÚ, ale príklady sú aj z in˘ch vyspel˘ch ãastí 

sveta, je preukázateºné, Ïe in‰pektor orgánu 

civilného letectva, ak má maÈ autoritu, 

spôsobilosÈ a kompetencie na vykonávanie 

in‰pekcií leteck˘ch spoloãností a medzinárodn˘ch 

letísk v SR, musí byÈ ohodnoten˘ tak˘m 

spôsobom, aby nebol korumpovateºn˘, alebo 

aby neopustil svoj úrad a nepre‰iel do uveden˘ch 

spoloãností ako zamestnanec. 

KeìÏe v SR tomu tak nie je a pracovníci LÚ 

SR spadajú do pôsobnosti zákona o ‰tátnej 

sluÏbe, ich ohodnotenie je znaãne limitované, 

ão neumoÏÀuje vytvoriÈ pre nich podmienky 

uvedené vy‰‰ie. Preto bude zrejme 

nutné vytvoriÈ nov˘ model fungujúceho úradu 

s viaczdrojov˘m financovaním, a to z verejného 

financovania a z mimorozpoãtov˘ch 

zdrojov (z príjmov za meracie overovania – 

kalibráciu, audity, licencovanie a hlavne 

zlomkov˘ podiel z objemu prepraven˘ch cestujúcich 

a nákladu cez letiská SR). 

ISAP – ideálne rie‰enie 

pre letiská v Bratislave a Ko‰iciach 

ISAP 

Konzorcium Independent Slovak Airport 

Partners (Nezávislí partneri slovensk˘ch letísk) 

– ISAP, je jedn˘m z piatich favoritov vo 

verejnej súÈaÏi na kúpu 66%-ného podielu v 

slovensk˘ch letiskách. Partneri, ktorí sú ãlenmi 

konzorcia ISAP sa vo svojej ponuke zaviazali, 

Ïe v prípade víÈazstva vo verejnej sú- 

ÈaÏi budú obidve letiská rozvíjaÈ a prevádzkovaÈ 

ako samostatné a oddelené spoloãnosti. 

Cieºom tohto postupu je zvlá‰È to, aby sa 

dlhodobo zaruãilo v˘znamné strategické postavenie 

bratislavského letiska v rámci regiónu 

ViedeÀ – Bratislava a budovalo jeho 

konkurencieschopné fungovanie. 

ZloÏenie konzorcia ISAP v ideálnej miere 

zohºadÀuje poÏiadavky verejnej súÈaÏe na zabezpeãenie 

rozvoja leteckej dopravy na letiskách 

v Bratislave a v Ko‰iciach, ako aj s t˘m 

súvisiaci rozmach ekonomiky v t˘chto regiónoch. 

V rámci konzorcia ISAP spoloãnosti CGN, 

ACV, Galaxy a SNC Lavalin disponujú nielen 

finanãn˘mi zdrojmi, ale aj rozsiahlymi 

medzinárodn˘mi skúsenosÈami. Sú preto presvedãení 

o svojich schopnostiach zaãleniÈ 

slovenské letiská do európskych sietí ako nezávislé 

letiská, ão iní konkurenti neponúkajú. 

CGN PONÚKA SVOJE SKÚSENOSTI 

S ÚSPE·N¯M RIADENÍM LETISKA 

V SILNE KONKURENâNOM PROSTREDÍ 

CGN (Cologne-Bonn Airport) 

Napriek iba 50-kilometrovej vzdialenosti 

od düsseldorfského letiska je Cologne Bonn 

International Airport najr˘chlej‰ie sa rozvíjajúcim 

letiskom v Nemecku. Len za obdobie 

posledn˘ch 3 rokov letisko CGN zdvojnásobilo 

poãet prepraven˘ch osôb, ão povaÏuje za 

v˘zvu aj pre bratislavské letisko. Celkov˘ 

poãet 60 aerolínií obsluhuje 140 destinácií V 

roku 2005 niekoºko ìal‰ích medzinárodn˘ch 

leteck˘ch spoloãností vyjadrilo záujem lietaÈ 

do Európy cez CGN. 

CGN JE EXPERTOM V OBLASTI 

NÍZKONÁKLADOVEJ PREPRAVY 

Letisko CGN je v súãasnosti najväã‰ím 

nízkonákladov˘m letiskom na európskom 

kontinente. Jeho podiel nízkonákladov˘ch cestujúcich 

dosahuje 57% z celkového poãtu 8,4 

milióna obslúÏen˘ch cestujúcich. Na nemeckom 

trhu nízkonákladovej prepravy sa CGN 

podieºa 20%, a je tak najväã‰ím nemeck˘m 

nízkonákladov˘m hubom. Germanwings a 

42


Hapag Lloyd Express si vybrali CGN za ich 

domovské letisko. 

CGN VIE, AKO ROZVÍJAË 

KONKURENCIESCHOPN¯ 

CARGO BIZNIS 

CGN je druh˘m najväã‰ím nákladn˘m letiskom 

v Nemecku a siedmym v Európe. Pri 

613 000 tonách obslúÏeného nákladu roãne 

preloÏí letisko Cologne Bonn viac ako trikrát 

vy‰‰ie mnoÏstvo nákladov oproti Flughafen 

Wien, ktoré obslúÏi 209 000 ton roãne). Ako 

najr˘chlej‰ie rastúce nemecké letisko ponúka 

Cologne Bonn International Airport svojim 

slovensk˘m partnerom jedineãn˘ vyuÏiteºn˘ 

potenciál. 

CGN POZNÁ POTREBY A PRIANIA 

ZÁKAZNÍKOV A NEUSTÁLE 

SKVALIT≈UJE SVOJE SLUÎBY 

CGN je nízkonákladov˘m letiskom s vysokou 

kvalitou poskytovan˘ch sluÏieb. Jedn˘m 

z príjmov letiska je aj podnikanie, ktoré 

nesúvisí priamo s lietaním. Investovaním 

desiatok miliónov eur roz‰írilo CGN v roku 

2004 infra‰truktúru terminálov. Po ukonãení 

nového Terminalu 1, bola v decembri 2004 

otvorená aj prístavba „Starwalk”, za 25 miliónov 

eur. Starwalk spája nákupnú zónu, 

re‰tauraãné priestory a kancelárie, priãom 

poskytuje cestujúcim nákupné príleÏitosti v 

konkurenãn˘ch cenov˘ch reláciách Cieºom 

CGN je, aby podnikateºské aktivity, ktoré 

nesúvisia priamo s leteckou prepravou, predstavovali 

v strednodobom pláne asi 30% z 

celkov˘ch podnikateºsk˘ch aktivít letiska. 

ACV JE RENOMOVAN¯ SVETOV¯ 

EXPERT V OBLASTI MEDZINÁRODNEJ 

LETISKOVEJ PRIVATIZÁCIE 

S EXCELENTN¯MI SKÚSENOSËAMI 

V REGIÓNE 

VIEDE≈ - BRATISLAVA 

ACV (Airport Consulting Vienna) 

ACV je strategickou konzultaãnou spoloãnosÈou 

s poãetn˘mi podnikateºsk˘mi aktivitami 

v oblasti leteckého priemyslu, a ako 

taká má rozsiahle skúsenosti a know-how z 

prevádzky letísk. Od svojho vzniku v roku 

1992 sa spoloãnosÈ ACV podieºala na viac 

ako 30 kºúãov˘ch letiskov˘ch privatizáciách 

po celom svete, z ktor˘ch bola v 9 prípadoch 

ich ponuka víÈazná. V roku 2001 sa ACV 

odkúpením 50 percent svojich akcií drÏan˘ch 

viedensk˘m medzinárodn˘m letiskom 

stala súkromne vlastnenou spoloãnosÈou nezávislou 

od jej predchádzajúcich akcionárov. 

ACV úspe‰ne spolupracuje na projektoch 

a ‰túdiách aj v dunajskom a stredoeurópskom 

regióne, ão jej dáva jedineãn˘ benefit 

pochopenia podmienok a potrieb tohto trhu. 

ACV SA ODLI·UJE OD OSTATN¯CH 

MEDZINÁRODN¯CH 

LETISKOV¯CH KONZULTANTOV 

PREBERANÍM RIZIKA ZA PROJEKTY 

V ÚLOHE INVESTORA, AKO AJ 

DLHODOB¯M STRATEGICK¯M 

PORADENSTVOM PRE LETISKOV¯CH 

OPERÁTOROV 

ACV poskytuje benefit pre letiská prostredníctvom 

ich dlhodobého strategického 

manaÏmentu. ACV vstupuje na tieto úãely do 

spolupráce a alebo joint ventures s letiskov˘mi 

operátormi, aby mohla optimálne zabezpeãiÈ 

naplnenie poÏiadaviek t˘m najvhodnej- 

‰ím spôsobom. Takouto spoluprácou ACV 

pomohla salzburskému letisku vybojovaÈ si 

pozíciu strategicky a obchodne najsilnej‰ieho 

regionálneho letiska pri zachovaní jeho samostatnosti, 

napriek tomu, Ïe sa nachádza v 

blízkosti Mníchovského medzinárodného letiska. 

Boryspilské letisko v Kyjeve je v súãasnosti 

vedúcim letiskov˘m operátorom v regióne 

Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov. Na rozdiel 

od ostatn˘ch letiskov˘ch konzultantov 

ACV urobilo aj ìal‰í krok smerom k jeho akceptácii 

ako hlavného letiskového operátora 

a akcionára v tendroch na letiská (napr. Adelaide-Austrália, 

Lima-Peru, Tocumen-Panama, 

Colon-Panama, Teherán-Irán). ACV preto 

chápe obe strany mince: tú operátorskú aj 

tú investorskú. 

GALAXY FOND JE PRVOTRIEDNY 

EURÓPSKY KAPITÁLOV¯ FOND 

V¯LUâNE ZAMERAN¯ NA PROJEKTY 

DOPRAVNEJ INFRA·TRUKTÚRY 

Fond Galaxy 

Galaxy je kapitálov˘ fond zameran˘ na 

dopravnú infra‰truktúru, ktorého snahou je 

strednodobá návratnosÈ a dlhodobé zhodnotenie 

investícií pre akcionárov. Galaxy fond 

je v˘luãne zameran˘ na ‰tyri základné piliere 

dopravnej infra‰truktúry (cesty, Ïeleznice, 

letiská, prístavy). 

Galaxy fond bol zaloÏen˘ veºk˘mi európskymi 

finanãn˘mi in‰titúciami – francúzskej 

Caisse de Dépôts (CDC) a nemeckého Kreditanstalt 

für Wiederaufbau (KfW). Kºúãoví 

investori Galaxy sa vyznaãujú v˘nimoãnou 

znalosÈou infra‰truktúrneho trhu, na ktorom 

investujú uÏ desaÈroãia. Z toho vypl˘va aj pochopenie 

‰pecifík rizika a v˘nosu z infra- 

‰truktúrnych aktív. To umoÏÀuje Galaxy dlhodobé 

investície do infra‰truktúrnych projektov 

s cieºom vytvoriÈ novú kategóriu dlhodob˘ch 

infra‰truktúrnych aktív pre svojich kºúãov˘ch 

akcionárov, ão im neskôr umoÏní roz- 

‰íriÈ ich príslu‰né portfóliá. 

V EURÓPE JE GALAXY 

JEDIN¯M INVESTOROM S PRIAMYM 

PRÍSTUPOM K SPOLUINVESTÍCIÁM 

OD EURÓPSKEJ KOMISIE 

Úzky záber Galaxy fondu na rozvoj európskej 

infra‰truktúry, ako aj jeho jedineãná 

‰truktúra vytvorili podmienky pre záväzok 

Európskej komisie na vlastné kapitálové spoluinvestície 

po boku Galaxy, prostredníctvom 

klubovej ‰truktúry. Európska komisia oprávnila 

EIB manaÏovaÈ tieto vzÈahy v ich mene. 

Spolupráca Galaxy a Európskej komisie je 

prv˘m vyuÏitím TEN Risk Capital Facility, 

zaloÏeného v roku 1995, ktor˘ oprávÀuje Európsku 

komisiu na kapitálové investície do 

Transeurópskych sieÈov˘ch projektov. V súlade 

s touto direktívou by súkromn˘ sektor 

mal zv˘‰iÈ investície Európskej komisie 2,5 

násobne. 

Navy‰e EIB, poverená Európskou komisiou 

ako klubov˘ investor Galaxy, prispela k 

pozícii Galaxy ako jedineãného investora v 

infra‰truktúrnych projektoch. Od roku 1994, 

kedy bol predstaven˘ koncept TEN projektov, 

EIB zohrala kºúãovú úlohu v rozvoji európskej 

infra‰truktúry. V decembri 2003 v Bruseli 

EIB obnovila svoj záväzok na rozvoj 

prepojen˘ch dopravn˘ch systémov. 

Exkluzívne zameranie na projekty dopravnej 

infra‰truktúry poskytuje Galaxy jedineãnú 

moÏnosÈ pochopenia multimodálnych projektov, 

a zvlá‰È multimodálnych záleÏitostí t˘kajúcich 

sa letiskovej prevádzky. 

GALAXY JE DLHODOB¯M 

INVESTOROM, KTOR¯ NEVYHªADÁVA 

R¯CHLU NÁVRATNOSË INVESTÍCIÍ 

Na rozdiel od typick˘ch ‰pekulatívnych 

fondov Galaxy vyhºadáva dlhodobú návratnosÈ 

investícií, priãom investície Galaxy obyãajne 

pretrvávajú minimálne 10 rokov. Perfektné 

pochopenie rizík a v˘nosu z infra- 

‰truktúrnych aktív umoÏÀuje Galaxy dlhodobé 

investície. Galaxy t˘m získava pozíciu 

dlhodobého finanãného partnera, ktor˘ má záujem 

na rozvoji projektov, ako aj verejného 

sektora, zohºadÀujúc pritom záujmy lokálnych 

akcionárov. 

GALAXY ZARUâUJE PROMPTN¯ 

ZAâIATOK PROJEKTU, AKO AJ 

DLHODOBÉ FINANCOVANIE 

Kºúãom k ìal‰iemu úspe‰nému rozvoju 

bratislavského a ko‰ického letiska je ur˘chlen˘ 

zaãiatok ambiciózneho rozvojového 

projektu, ão predpokladá zabezpeãenie finanãn˘ch 

zdrojov vo veºmi krátkom ãase. 

Vìaka dlhodobému finanãnému záväzku a 

podpory zo strany akcionárov Galaxy garantuje 

riadne spustenie rozvojov˘ch projektov 

pre obe letiská. 

SNC LAVALIN JE POPREDN¯M 

GLOBÁLNYM HRÁâOM VO V¯STAVBE, 

VLASTNÍCTVE A MANAÎOVANÍ 

LETISKOVEJ INFRA·TRUKTÚRY 

OD A-Z. 

SNC Lavalin International 

SNC Lavalin je jednou z najväã‰ích inÏiniersko-stavebn˘ch 

spoloãností na svete. SpoloãnosÈ 

vlastní a spravuje infra‰truktúrne projekty 

s aktívami viac ako 3 mld. kanadsk˘ch 

dolárov a jej celkové roãné trÏby presahujú 

3,5 mld. kanadsk˘ch dolárov. Svoje meno si 

spoloãnosÈ vybudovala realizáciou letiskov˘ch 

projektov od veºmi veºk˘ch projektov 

„na kºúã” aÏ po projekty zamerané na plánovanie 

letísk a realizaãné ‰túdie pre men‰ie komunity 

po celom svete. SNC-Lavalin je popredn˘m 

hráãom v globálnej v˘stavbe a prestavbe 

letísk. Skúsenosti spoloãnosti pokr˘vajú 

v‰etky aspekty privatizácie, rozvoja a 

prevádzky letiskov˘ch infra‰truktúrnych projektov. 

SpoloãnosÈ SNC Lavalin má svoje poboãky 

v Kanade a ìal‰ích 30 krajinách po celom 

svete a v súãasnosti má svoje aktivity rozbehnuté 

v 100 krajinách. 

43


Niekoºko vybran˘ch informácií 

z bankového sektora 

V slovenskom bankovom sektore k 30. 

júnu 2005 pôsobilo: 

– osemnásÈ bánk, 

– ‰tyri poboãky zahraniãn˘ch bánk, 

– osemdesiatjeden subjektov resp. zahraniãn˘ch 

bánk poskytujúcich voºne cezhraniãné 

bankové sluÏby, z toho je sedemdesiatdeväÈ 

bánk a a dve in‰titúcie elektronick˘ch 

peÀazí a deväÈ zastúpení zahraniãn˘ch 

bánk. 

Z t˘chto osemnástich bánk sú tri stavebné 

sporiteºne: 

– âSOB stavebná sporiteºÀa, a.s. 

– Prvá stavebná sporiteºÀa, a.s. 

– Wüstenrot stavebná sporiteºÀa, a.s. 

Povolenie na vykonávanie hypotekárnych 

obchodov k 30. júnu 2005 má udelen˘ch deväÈ 

bánk a jedna poboãka zahraniãnej banky 

– HVB Bank Slovakia a.s. 

– Dexia banka Slovensko a.s. 

– ISTROBANKA, a.s. 

– ªUDOVÁ BANKA, a.s. 

– OTP Banka Slovensko, a.s. 

– Slovenská sporiteºÀa, a.s. 

– Tatra banka, a.s. 

– UniBanka, a.s. 

– V‰eobecná úverová banka, a.s. 

– âeskoslovenská obchodní banka, a.s., poboãka 

zahraniãnej banky v SR. 

Objem schválen˘ch hypotekárnych úverov 

sa za prv˘ polrok 2005 zv˘‰il o 8,8 mld. 

Sk. Podiel ãerpan˘ch hypotekárnych úverov 

na celkovom objeme poskytnut˘ch úverov 

klientom dosiahol k ultimu polroka 2005 10,5 

%, ão predstavuje nárast o 0,6 % oproti koncu 

roka 2004. 

Bankov˘ sektor vykázal za prv˘ polrok 

2005 zisk z beÏného hospodárenia vo v˘‰ke 

7,6 mld. Sk. V medziroãnom porovnaní ãistého 

zisku v rámci sektora SR do‰lo k nárastu 

zisku o 653,3 mil. Sk (t.j. o 9,43 %). Stratu 

ako hospodársky v˘sledok beÏného obdobia 

k 30.6.2005 vykázala jedna banka. 

Bilanãná suma bankového sektora vzrástla 

za pol roka o 170 mld. Sk, banky k 

30.6.2005 vykázali viac ako 1,33 bil. Sk aktív 

a vytvorili zisk 7,577 mld. Sk. Najväã‰ie 

nárasty bilanãnej sumy v porovnaní s koncom 

roka 2004 zaznamenali âeskoslovenská obchodní 

banka, poboãka Bratislava a Slovenská 

sporiteºÀa, a.s. Na zv˘‰ení hospodárskeho 

v˘sledku sa najvy‰‰ou mierou podieºali Po- 

‰tová banka, a.s., Slovenská záruãná a rozvojová 

banka, a.s. a SLSP, a.s. 

Banky majú vo svojich portfóliách úvery 

v objeme 481 miliárd Sk, z ktor˘ch je 6,9 % 

klasifikovan˘ch. Banky k nim vytvorili takmer 

26 mld. Sk opravn˘ch poloÏiek. 

Podiel zahraniãn˘ch investorov na celkovom 

upísanom základnom imaní bánk a finanãn˘ch 

zdrojoch poskytnut˘ch zahraniãn˘mi 

bankami svojim poboãkám sa v porovnaní 

s koncom roka 2004 nezmenil, k 30. júnu 

2005 predstavoval 89,5 %. 

Limit 8 % primeranosti vlastn˘ch zdrojov 

poãas prvého polroka 2005 plnili v‰etky banky, 

nakoºko sa hodnoty primeranosti vlastn˘ch 

zdrojov pohybovali v intervale od 10,13 

%. Ukazovateº primeranosti vlastn˘ch zdrojov 

bankového sektora SR k 30.6.2005 dosiahol 

hodnotu 14,78 %. 

Poplatky a provízie rastú. V˘nosy z poplatkov 

a provízií bankového sektora k 

30.6.2005 medziroãne vzrástli pribliÏne o 

1,057 mld. Sk na objem 6,178 mld. Sk, priãom 

v‰eobecné prevádzkové náklady dosiahli 

objem 13,657 mld. Sk, t.j. poplatky a provízie 

predstavujú pribliÏne 45,24 % z objemu 

v‰eobecn˘ch prevádzkov˘ch nákladov. Podiel 

poplatkov a provízií na v˘nosoch od klientov 

a bánk vzrástol od zaãiatku roka z 21,72% na 

hodnotu 24,67% dosiahnutú k júnu 2005. 

Limit majetkovej angaÏovanosti banky voãi 

materskej spoloãnosti alebo dcérskej spoloãnosti, 

alebo voãi skupine hospodársky spojen˘ch 

osôb, ktor˘ch ãlenom je banka (20 % 

vlastn˘ch zdrojov), plnili v prvom polroku 

2005 v‰etky banky. Limit majetkovej anga- 

Ïovanosti voãi inej osobe, skupine hospodársky 

spojen˘ch osôb alebo voãi ‰tátom a 

centrálnym bankám (25 % vlastn˘ch zdrojov) 

v priebehu prv˘ch piatich mesiacov nesplnili 

tri banky, k 30.06.2005 plnili v‰etky banky. 

Riziká v bankovom sektore: 

3.1 Riziko straty likvidity 

Riziko straty likvidity – riziko vypl˘vajúce 

z neschopnosti bánk splniÈ v poÏadovanom 

termíne a objeme svoje záväzky voãi klientom. 

Celková stabilita bánk, ich dobré meno 

a trvale dostatoãn˘ objem r˘chle likvidn˘ch 

aktív sú podmienky, ktor˘mi je moÏné eliminovaÈ 

riziko likvidity. Banky musia maÈ dostatoãn˘ 

objem likvidn˘ch prostriedkov, ktor˘ 

zodpovedá objemu záväzkov a prípadn˘m 

okamÏit˘m poÏiadavkám klientov na v˘bery 

vkladov. Jedn˘m z hlavn˘ch nástrojov riadenia 

likvidity je optimalizácia ãasového súladu 

splatnosti aktív a pasív, priãom základom 

je trvale dobrá likvidná pozícia zostatkov˘ch 

splatností vo v‰etk˘ch ãasov˘ch pásmach. 

3.2 Úverové riziko 

Úverové riziko je spojené s jednou z klasick˘ch 

bankov˘ch ãinnosti – poskytovaním 

úverov – a je moÏné ho charakterizovaÈ ako 

riziko nesplatenia úveru, jeho ãasti, alebo nedodrÏania 

zmluvne stanoven˘ch podmienok 

– ome‰kanie v splácaní jednotliv˘ch splátok. 

Poskytovanie nov˘ch úverov ovplyvÀujú aj 

skúsenosti so zdæhav˘m procesom vymáhateºnosti 

pohºadávok. 

Celkové pohºadávky z úverov vykazované 

bankami k 30.6.2005 predstavovali objem 

481 mld. Sk a v porovnaní s obdobím k 

31.12.2004 vzrástli o 38,6 mld. Sk (o 8,72%). 

Rizikové pohºadávky (‰tandardné pohºadávky 

s v˘hradou a klasifikované pohºadávky) 

za bankov˘ sektor dosiahli k 30.6.2005 

objem 73,7 mld. Sk, ão predstavuje 15,31% 

úverového portfólia. 

Úverové riziko zostáva jedn˘m z najväã- 

‰ích rizík, ktoré banky bankového sektora na 

Slovensku podstupujú. V˘voj v poskytovaní 

úverov v predchádzajúcich obdobiach charakterizovalo 

skôr obmedzovanie nov˘ch obchodov 

a pouÏitie zdrojov do menej rizikov˘ch 

oblastí, napr. cenné papiere. Toto obdobie 

znamenalo obozretnej‰í prístup bánk v poskytovaní 

úverov. Banky obmedzujú objem 

podstupovaného úverového rizika dôkladn˘m 

overovaním konkrétnych podnikateºsk˘ch 

zámerov a tieÏ aj anal˘zami celkovej 

finanãnej situácie potenciálnych protistrán v 

úverov˘ch obchodoch, poÏadovaním kvalitn˘ch 

záruk a tieÏ krytím podstupovan˘ch rizík 

prostredníctvom úverov˘ch derivátov. 

3.3 Trhové riziká 

Do skupiny trhov˘ch rizík zaraìujeme úrokové 

riziko, kurzové (menové) riziko, akciové 

riziko a komoditné riziko. Obchodovaniu 

s pohºadávkami sa banky zatiaº venujú len minimálne, 

priãom ide o predaj nekvalitn˘ch aktív 

‰pecializovan˘m subjektom a ich trhové 

ocenenie teda nie je moÏné. Podºa stupÀa rizikovosti 

a objemu uskutoãÀovan˘ch operácií 

sú banky povinné maÈ objem kapitálu, 

ktor˘ kryje uvedené trhové riziká. Operáciám 

s komoditami sa banky na Slovensku nevenujú. 

Úrokové riziko je moÏné hodnotiÈ 

podºa rozloÏeností aktív a pasív podºa pásiem 

a precenením metódou gapu alebo durácie 

– v˘voj za posledné obdobie bol ovplyvnen˘ 

poklesom úrokov˘ch sadzieb. 

Kurzové riziko, ktoré podstupujú banky, súvisí 

v súãasnej dobe predov‰etk˘m s v˘vojom 

amerického dolára a eura a vypl˘va teda zo 

zmien devízov˘ch kurzov slovenskej koruny 

a t˘mito menami, a tieÏ aj zo vzájomného v˘voja 

kurzov medzi eurom a americk˘m dolárom. 

Spracované z podkladov 

Národnej banky Slovenska 

44

Bratislava 12. – 13. októbra 2005 

Oficiálna náv‰teva ministerky zahraniãn˘ch vecí ·védska 

Laily Freivaldsovej na Slovensku. 

Príklad ·védska, ktoré ako jedna z troch krajín EÚ 

otvorila Slovensku svoj pracovn˘ trh, by mohol byÈ 

dobr˘m odkazom pre ìal‰ie krajiny EÚ. 

Bratislava 7. – 8. októbra 2005 

Francúzsky minister zahraniãn˘ch vecí Philipp Douste- 

Blazy bude aj naìalej podporovaÈ rozvoj regionálnej 

spolupráce medzi jednotliv˘mi oblasÈami Slovenska 

a Francúzska. Uviedol to v rámci oficiálnej náv‰tevy 

na Slovensku.

K U L T Ú R A 

Robert 

HROMEC 

NARODIL SA: 12.5.1970 v Îiline 

·TUDOVAL: 

1989 – 1990 – Vysoká ‰kola v˘tvarn˘ch umení, Bratislava 

(Odbor grafika u prof. Lebi‰a) 

1990 – 1991 – Pratt Institute, New York City 

1995 – BA, The City College, New York City 

1997 – The Slade School of Art, London 

1998 – MFA, Hunter College, New York City 

2002 – Art D, Slovenská technická univerzita, Bratislava 

Katedra dizajnu Fakulty architektúry 

TVORBA: Monumentálna a komorná maºba. 

Îije a tvorí v Bratislave. Svoje diela prezentuje na samostatn˘ch a kolektívnych 

v˘stavách doma i v zahraniãí (Európa, Kanada,USA) a získal viaceré ocenenia 

(v˘ber: 1992 – 1995 – The Connor Award, The City College, 1995 – The Liquitex 

Excellence in Art Grant, New York City a The Eggers Award, The City College). 

Diela Roberta Hromca sa vyznaãujú úctou k antickému dediãstvu, Ïivému aj dnes v hºadaní ideálnej krásy a harmónie. 

Grécka klasika s jej snahou o dokonalosÈ tak na plátnach pred nami opäÈ oÏíva uplatnením siluet sôch gréckych bohov 

alebo ich detailov. V obrazoch nachádzame vyváÏené kompozície vyzdvihujúce harmóniu celku. Husté pastózne farby sú 

prebíjané ºahkosÈou línií v tvare ºudsk˘ch postáv a ich ‰túdií. Vìaka vyuÏitiu kombinácie viacer˘ch techník sledujeme Ïivú 

hru v spojení rôznych povrchov. Urãitú dynamiku vná‰a do obrazov pohyb figúr, ktoré nechcú byÈ obmedzené a h˘bu sa, 

aj keì nie v skutoãnosti, ale skladaním jednotliv˘ch fáz pohybu okom diváka. Pri sledovaní postáv v obrazoch sa stávame 

súãasÈou rozhovoru ºudí, ale vzápätí si v inom diele v‰imneme osamelo pôsobiaceho ãloveka. Zdanie v‰ak nie je skutoãn˘m 

odrazom my‰lienok. Naopak, postavy 

v jeho hlave akoby naznaãovali, Ïe sa 

práve chystá stretnúÈ blízkych a známych 

ºudí, alebo rozm˘‰ºa nad predchádzajúcim 

stretnutím. V tvorbe nachádzame aj námet 

citov a lásky. Obrazy Roberta Hromca sa 

tak vyzdvihovaním ºudsk˘ch hodnôt 

stávajú humánnym posolstvom. 

Pri sledovaní tvorby umelca sa ãasto 

stretávame s motívom koní. Sú to 

nespútané kone s jazdcami v boji, ako aj 

osamelí jazdci – „poslovia minulosti“, 

v istom slova zmysle tieÏ bojovníci, ktorí 

priná‰ajú morálne hodnoty a ideály 

starovekého Grécka do súãasnosti. 

Kone sú prítomné aj v obrazoch s 

antick˘mi bohmi ako ich sprievodcovia. 

Zjavujú sa tieÏ ako sen v hlave moÏno 

spiaceho posla prítomnosti, ktor˘ by mal 

nadviazaÈ na hrdinstvo dávnych jazdcov 

v zmysle nasledovania gréckeho ideálu, 

spájajúceho v sebe vonkaj‰iu krásu 

s vnútornou – dobrom a u‰ºachtilosÈou. 

Erika OKRUHLICOVÁ 

46 

Dream II, 2001, kombinovaná technika, 70 x 70 cm

K U L T Ú R A 

Story II, 2003, kombinovaná technika, 120 x 120 cm 

Aphrodite, 1999, kombinovaná technika, 138 x 122 cm 

Story III, 2003, kombinovaná technika, 120 x 120 cm 

Messenger of the past II, 1999, kombinovaná technika, 138 x 122 cm 

47

D I A L Ó G Y O A 

& E W 

O ãom 

O lep‰ej nálade Slovákov a o reformách 

O rozko‰n˘ch kaviarniãkách, ktoré si v‰ak nemôÏe dovoliÈ kaÏd˘ 

O deformovane nastavenom spoloãenskom mechanizme 

O poslancoch, ktorí sabotujú 

O podobnosti ãeského premiéra Paroubka s VyVolen˘mi 

O tom, v ãom súhlasí praviãiar Andrásy s komunistick˘m poslancom Ondria‰om 

O kºúãi, ktor˘ by médiá vymanil z podruãia politick˘ch strán 

JeÏi‰ by kupcov vyhnal z chrámu 

V t˘chto dÀoch sa objavil prieskum, podºa 

ktorého sa ukazuje, Ïe Slováci uÏ nie sú takí 

pesimisti ako boli doteraz, a to bol európsky 

prieskum. Poãet optimistov oproti minulosti 

vraj narástol. Myslíte si, Ïe to ãi sú ºudia pozitívne 

naladení, alebo ãi sú skôr skeptici, 

vypl˘va z nejakej národnej povahy, alebo je 

to v prvom rade odraz spoloãenskej nálady, 

spoloãenskej situácie 

Ja ako pravicov˘ ekonóm hovorím, Ïe lep‰ia 

nálada je v˘sledkom reforiem, ktoré sa v tomto 

období uskutoãnili. MoÏno neboli ideálne, 

moÏno neboli celkom tak urobené, ako by to 

bolo najlep‰ie, ale v zásade sa zrealizovali a teraz 

sa zaãínajú dostavovaÈ v˘sledky. Je nesporné, 

Ïe mnohé veci sa menia k lep‰iemu – staãí 

sa prejsÈ po mestách, a to nielen po Bratislave, 

a uÏ je ãlovek pri pohºade na ne optimistickej- 

‰ie naladen˘. Staãí si v‰imnúÈ kaviarniãky a 

ºudí, ktorí v nich sedia, najmä v lete, a staãí sa 

prejsÈ po mnoh˘ch krásne vydláÏden˘ch námestiach. 

Samozrejme, nie je to pre kaÏdého, 

ceny sú tam také, Ïe nie kaÏd˘ si môÏe dovoliÈ 

konzumovaÈ v nich. Ale na druhej strane aj to má 

svoju v˘hodu, pretoÏe ten, kto tam chce ísÈ, sa 

moÏno bude viac snaÏiÈ zarobiÈ si toºko peÀazí, 

aby si mohol dovoliÈ si tam sadnúÈ – lebo je to 

veºmi príjemné. Ja to absolvujem dosÈ ãasto, a 

preto aj dosÈ pracujem, a potom zarobené peniaze 

aj tak˘mto spôsobom – niekto by povedal Ïe 

rozhádÏem alebo premrhám, a ja poviem, Ïe – 

investujem do seba. 

Vy naozaj, som o tom presvedãen˘, patríte do 

tej veºkej skupiny ºudí, ktorí si zarábajú na 

chlieb svoj kaÏdodenn˘ poctivo, teda tvrdou 

prácou v oblasti, na ktorú majú predpoklady. 

Ale pesimizmus alebo skepsa mnoh˘ch 

ºudí ãasto nevypl˘va ani tak z toho, Ïe by ºudia 

Ïili na Slovensku úplne mizerne a biedne. 

Je tu v‰ak okolnosÈ, ktorá ma dosÈ desí, a to 

je obrovsk˘ rozmach – zjednodu‰ene a súhrnne 

to nazvem – korupcie a desiatok in˘ch 

spôsobov podvodného získavania veºk˘ch 

majetkov a finanãn˘ch prostriedkov. Dokonca 

uÏ takmer ako keby nebolo ani jedného 

známej‰ieho politika, a ãi cel˘ch politick˘ch 

strán, ktoré by neboli namoãené v nejak˘ch 

aférach, alebo ktoré by ich prinajmen‰om 

nekryli. Aj strany, ktoré si vytvorili imidÏ 

poctivosti a slu‰nosti, strácajú dych, povedzme 

SMK v Nitrianskom kraji alebo KDH v 

Raãi. Na kaÏdom kroku obãana zaskoãia nepríjemné 

správy, alebo aj nemilé osobné skúsenosti. 

Nedávno tu v Bratislave moja 74- 

roãná blízka príbuzná mala váÏne zdravotné 

starosti, i‰la do nemocnice s veºk˘mi bolesÈami, 

a túto star‰iu pani v zlom stave Èahali 4 

hodiny po rôznych ordináciách, k˘m sa nena‰la 

tá pravá. Pritom sa tento chladn˘, aÏ 

bezcitn˘ vzÈah k chorému ãloveku nemusí 

prejaviÈ u kaÏdého jednotlivca. Aj moja príbuzná 

nakoniec sa dostala k primárke, ktorá 

ju hneì vy‰etrila a poskytla jej nielen uti- 

‰ujúcu infúziu, ale aj pár upokojujúcich viet, 

ktoré boli rovnako úãinné ako liek teãúci do 

star˘ch Ïíl. TakÏe nie v‰etci obãania Slovenska 

sú posadnutí amokom nemorálnosti a neochoty, 

ale práve mnohí ºudia na rozhodujúcich 

miestach akoby strácali svoj zmysel pre 

ºudskú solídnosÈ. 

Súhlasím s vami v tom, Ïe ak je spoloãensk˘ 

mechanizmus nastaven˘ deformovane, ãiÏe ak 

sa ãestnosÈ a pracovitosÈ nevypláca a naopak neãestnosÈ 

a pochybné k‰eftárenie je v˘hodné, tak 

to je veºmi ne‰Èastn˘ jav a veºmi deprimujúco 

pôsobí na ºudí vrátane mÀa. Myslím si, Ïe to je 

veºmi zlé, keì ãlovek okolo seba vidí príklady 

ºudí, ktorí naozaj – jemne povedané – nie sú nijakou 

morálnou ba‰tou, a predsa sa majú z finanãnej 

stránky veºmi dobre, a iní ºudia zasa musia 

ÏiÈ veºmi skromne, hoci vytvárajú skutoãné 

a veºmi dôleÏité hodnoty. Je na‰ou úlohou pôsobiÈ 

t˘m smerom, aby sa toto nejako pozitívne 

zmenilo. Ale asi by sme boli naivní, keby sme 

si mysleli, Ïe tento boj vyhráme o 5 alebo o 10 

rokov. To je asi tak˘ ist˘ veãn˘ boj, ako je boj 

s hlúposÈou. Teda veãn˘. A ão sa t˘ka politick˘ch 

strán, tak, bohuÏiaº, mnohí v nich prijali pravidlá, 

ktoré – neviem, ako by som to nazval slu‰- 

ne – nazvem to teda neslu‰ne – prijali pravidlá 

mafie: neprijímajú také zákony, ktoré by boli ão 

len pre jednu z nich nev˘hodné. Prvá vec, na ktorej 

sa svorne dohodnú v‰etci poslanci zo v‰etk˘ch 

strán a na v‰etk˘ch úrovniach, od celo‰tátnej 

po rôzne Ïupné a mestské, je tá, Ïe si zv˘- 

‰ia platy. A keì ide o zákony, na základe ktor˘ch 

by sa malo kontrolovaÈ financovanie politick˘ch 

strán, to – ako sme uÏ raz o tom hovorili 

– jednoducho odsabotujú. Nepovedia priamo, Ïe 

nie, ale jednoducho nepríde dostatoãné mnoÏstvo 

poslancov alebo pouÏijú takú metódu, akú 

pouÏívali âesi poãas 2. svetovej vojny: naz˘valo 

sa to pasívna rezistencia, ãiÏe pasívny odpor, 

pri ktorom nikto nevystúpil priamo so samopalom, 

ale tak to nejako zahrali, Ïe to aj bolo proti 

Nemcom, ale dokázaÈ sa to nedalo. Tak nejako 

to robia aj na‰i dne‰ní poslanci. Keì vidia, 

Ïe prerokovávan˘ zákon by im mohol zasahovaÈ 

do majetkov˘ch pomerov, do ich rôznych v˘hod, 

alebo by veºmi prísne a presne kontroloval, 

odkiaº ich politické strany majú peniaze, tak 

vÏdy tak˘to návrh nejako nenápadne znesú zo 

sveta, ão je e‰te bezcharakternej‰ie. Lebo keby 

aspoÀ ãestne povedali: Nie, my nechceme, aby 

ste nás kontrolovali, tak by sa ãlovek moÏno chápavo 

pousmial nad ich priamoãiarosÈou. Ale 

48


& E W 

oni to hlúpym a nedôstojn˘m spôsobom zahrajú 

do autu: neprídu, nezahlasujú, neprezentujú 

sa a tak podobne. Ale asi to nie je len slovenská 

‰pecialita, lebo obãas pozerám na âT 2 anglick˘ 

seriál z prostredia britskej vlády – „Áno, 

pán premiér“ – a aj v Àom ãlovek vidí, Ïe vlastne 

tie isté finty, ktoré pouÏívajú tunaj‰í politici, 

pouÏívajú aj ãlenovia britského kabinetu, aspoÀ 

teda v satirickej podobe, ktorú ponúka divákovi 

televízny seriál. Asi to je celosvetov˘ problém 

a nám sa zdá, Ïe inde sú politici omnoho ãestnej‰í 

neÏ na‰i. V‰imnite si, ako ãasto a radi prekr˘vame 

Európou na‰e vlastné slabosti: V Európe 

je to tak! Alebo: V Európe by urobili to a 

to! Alebo: V Európe by to nikdy takto neurobili! 

A je smutné, Ïe v Európe, teda aj v tej takzvanej 

rozvinutej Európe, a aj v Amerike, sú 

mnohí vysoko postavení ãinitelia asi rovnako 

skorumpovaní, alebo aspoÀ veºmi podobne, ako 

u nás. O JuÏnej Amerike ani nehovorme. Aj 

preto neverím – a stále to opakujem –, Ïe ºudia 

budú konaÈ ãestne v systéme, ktor˘ praje neãestnosti. 

Keby som mal tú moÏnosÈ, tak skôr by 

som sa snaÏil vymyslieÈ tak˘ systém, kde neãestnosÈ 

bude nev˘hodná. 

Tak˘ systém podºa môjho názoru nevymyslíte. 

Ja ho vymyslím, len ho nikto neodhlasuje. Nie 

je problém vymyslieÈ dobr˘ systém, ale je problém 

presadiÈ ho do praxe, lebo v‰etci tí, ktor˘m 

nebude vyhovovaÈ, sú väã‰inou veºmi vplyvní 

ºudia a tí urobia v‰etko pre to, aby nikto tak˘ systém 

presadiÈ nemohol. Oni totiÏ veºmi dobre vedia, 

od ãoho muchy kapú. 

Teda neveríte, Ïe je moÏná nejaká zmena Poviem 

vám jeden príklad, a som zvedav˘, ão 

naÀ poviete. Viete vôbec, kto sa teraz v âeskej 

republike vyhupol z nuly na veºmi popredné 

miesto v rebríãku najpopulárnej‰ích 

politikov âlovek, ktor˘ nahradil na v˘znamnom 

ústavnom poste mladého muÏa, podozrivého 

z neãist˘ch spôsobov... 

Viem, na koho myslíte. Na pána premiéra 

Paroubka. 

Viem, vám sa ÈaÏko o Àom hovorí, lebo to je 

ºavicov˘ politik... 

Nie, mne sa o Àom veºmi dobre hovorí... Pán 

Paroubek je proste populárny ako sú v televízii 

Prima populárni rôzni VyVolení. Vy v‰ak poznáte 

moje v˘hrady voãi demokracii. Ako povedal 

môj b˘val˘ spolupracovník a stále môj priateº 

Janko Snopko: Somári si vÏdy zvolia len toho 

najväã‰ieho somára! TakÏe najväã‰ou autoritou 

pre somárov je najväã‰í somár – a toto je 

prax ºudovej demokracie. 

LenÏe práve v rozhovore s pánom Paroubkom 

som sa doãítal, Ïe on robí v‰etko pre to, 

aby bol osoÏn˘ ºuìom. 

A ão má povedaÈ Îe nechce byÈ osoÏn˘ 

Samozrejme, Ïe nie. Ale aj tak sa dobre ãíta, 

keì predseda vlády povie, Ïe robí denne 16 

hodín, pretoÏe sa nepri‰iel do politiky rekreovaÈ 

a nepri‰iel tam relaxovaÈ, ale chce ão 

najviac poslúÏiÈ ºuìom. 

Veríte, Ïe to takto aj úprimne myslí Hej 

Keì iné nie, tak aspoÀ má dobr˘ch mediálnych 

poradcov, ktorí mu poradili, ão a ako 

má povedaÈ... 

UÏ aj rímske kostoly pripomínajú takmer obchodn˘ dom. V jednom „bola skrinka skoro ako hrací automat, 

kde som hodil peniaz, a nato sa zapálila Ïiarovka, ktorá ist˘ ãas svietila“. 

Ja sa pamätám, Ïe aj Ján ªupták nieão podobné 

tvrdil. 

Ján ªupták predsa len nebol najpopulárnej- 

‰ím slovensk˘m politikom. 

Nebol najpopulárnej‰í, ale boli ãasy, keì bol 

veºmi populárny. 

TakÏe vy pánovi Paroubkovi neveríte, Ïe by 

mohol priniesÈ do ãeskej politiky nejaké také 

osvieÏujúce prvky 

Nie. Ja si skôr myslím, Ïe – ja sa ho teraz nechcem 

dotknúÈ, ja ho osobne alebo nejako zblízka 

ani veºmi nepoznám, osobne vlastne vôbec 

– strhne ãeskú spoloãnosÈ do veºmi zvlá‰tnych 

koalícií. âo som ho tak zbeÏne sledoval, najmä 

v ãesk˘ch televíziách, tak si myslím, Ïe je pre 

ãesk˘ národ aÏ nedôstojné, aby tak˘to ãlovek bol 

tam premiérom. Nepochybujem o tom, Ïe ãesk˘ 

národ je naozaj veºmi kultivovan˘, vzdelan˘ 

národ, a príchod pána Paroubka na ãelo ãeskej 

vlády sa mi zdá – neviem, ako by som to primerane 

nazval – ako také nové sedliacke povstanie. 

Také, aké bolo kedysi v âechách za ÎiÏku: Ïe 

zobrali cepy a vidly a i‰li hnaÈ pánov z hradu. 

Ja nie som zástancom tak˘chto ºudov˘ch povstaní, 

v ktor˘ch je asi jedn˘m z ich reprezentantov 

aj pán Paroubek. 

Prejdime teraz na najaktuálnej‰iu tému súãasnej 

slovenskej domácej politiky. Preãítam 

vám citát z jedného mienkotvorného denníka. 

Citát glosuje niekoºko zaujímav˘ch hodín 

v slovenskom parlamente, poãas ktor˘ch sa 

zabudlo aj na to, Ïe momentálne Slovensku 

vládne men‰inov˘ kabinet: „Televízne reality 

‰ou spojili v Národnej rade najväã‰ích politick˘ch 

protivníkov. Vladimír Palko, podpredseda 

KDH a minister vnútra, komunista 

Ondria‰ a poslankyÀa za HZDS Katarína 

Tóthová sa zhodli, Ïe sú nevkusné a nepatria 

na obrazovku. Tóthová vyzvala ministra kultúry 

Franti‰ka Tótha, aby nieão robil s nízkou 

úrovÀou televíznych programov, priãom poukázala 

na jeden z nich. _HosÈami tam bolo 

zopár pornohercov, gigolov a striptér, ktor˘ 

aj striptíz predviedol,_ pohor‰ovala sa. Palko 

sa priznal, Ïe s Tóthovou síce málokedy súhlasí, 

ale teraz musí: _Je to Ïumpa, ktorá 

podr˘va civilizaãné základy Slovenska,_ uviedol 

Palko na adresu niektor˘ch televízií. 

Tvrd‰ie sa vyjadril uÏ len komunista Ondria‰: 

’Mentálny rozsah ich programov je 

na úrovni zvierat, ktoré sa zaoberajú in‰tinktami 

a prepáãte, Ïe to tak musím povedaÈ, je 

to jesÈ, piÈ, kakaÈ, cikaÈ a súloÏiÈ.‘ Minister 

kultúry Franti‰ek Tóth im odporuãil nech si 

televízor vypnú.“ 

Ja by som tieÏ voºne citoval Vladimíra Palka: 

Málokedy sa mi stáva, Ïe súhlasím so súdruhom 

Ondria‰om, ale v tejto záleÏitosti takmer. Ja si 

tieÏ nemyslím, Ïe toto je naj‰Èastnej‰í spôsob v˘beru 

programu do vysielania. Síce aj v t˘chto 

rozhovoroch stále zdôrazÀujem, Ïe mám veºké 

v˘hrady voãi demokracii, ale v tomto prípade sa 

mi zdá, Ïe slovensk˘ národ je predsa len moÏno 

vyspelej‰í, ako sme si mysleli, lebo reality ‰ou 

nemajú podºa mÀa ani zìaleka takú sledovanosÈ, 

ako si tvorcovia projektu mysleli, Ïe budú maÈ. 

Sú to programy prí‰erne drahé, veì sa tam museli 

stavaÈ rôzne budovy, vily s bazénmi a trávnikmi, 

televízne ‰táby sú tam 24 hodín denne, 

priãom majú a pouÏívajú desiatky kamier, ão sú 

naozaj investície v hodnote okolo 100 miliónov, 

priãom taká reality ‰ou trvá povedzme pol roka. 

Nemyslím si, Ïe celkom naplnia oãakávania, 

ktoré tvorcovia mali z hºadiska finanãnej v˘nosnosti. 

Sú moÏno dosÈ veºké skupiny divákov, ktoré 

reality ‰ou pozerajú, len tie sa, samozrejme, 

pri svojom v˘bere kanálu delia medzi dve slovenské 

komerãné televízie plus dve ãeské komerãné 

televízie, pretoÏe náplÀ tohto programu 

je v‰ade tá istá, len niektorí hovoria, Ïe je to lep- 

‰ie na Prime, a zasa niektorí, Ïe je to lep‰ie na 

Markíze, ãiÏe v‰eobecn˘ záujem o reality ‰ou sa 

rozdelí, a preto ho treba deliÈ ‰tyrmi. A je e‰te 

aj veºká ãasÈ divákov, ktorá principiálne reality 

‰ou nepozerá, priãom tí zasa nemajú aÏ tak veºa 

moÏností ako priaznivci reality ‰ou vybraÈ si nejak˘ 

program, ktor˘ by im vyhovoval. TakÏe sa 

stala napríklad aj taká kuriozita, Ïe Dri‰ºakoviny 

boli sledovanej‰ie ako v‰etky reality ‰ou, ão 

je na jednej strane absurdné, ale proste uÏ ten 

vzdor nepriaznivcov reality ‰ou bol tak˘, Ïe 

rad‰ej pozerali Dri‰ºakoviny neÏ reality ‰ou. 

TakÏe ja keby som bol v súãasnej situácii majiteºom 

niektorej zo slovensk˘ch súkromn˘ch televízií, 

tak asi by som povedal: Nech si v‰etci 

vysielajú reality ‰ou, ja just budem vysielaÈ nieão 

iné! A myslím si, Ïe z komerãného hºadiska 

49


& E W 

by to bol b˘val dobr˘ Èah, keby sa bol niekto takto 

rozhodol, pretoÏe tak ako sú priaznivci reality 

‰ou, tak sú aj veºkí nepriaznivci. Reality ‰ou 

je totiÏ ten typ programu, ku ktorému málokto 

môÏe byÈ úplne laxn˘, Ïe si povie: Ja si to obãas 

pozriem, a obãas zasa nepozriem. Sú to relácie, 

ktoré vyvolávajú dosÈ vyhranené názory: 

niektorí ich majú veºmi radi a niektorí ich úplne 

a z du‰e absolútne nenávidia. A pre t˘ch, ão ich 

veºmi nenávidia, nijaká komerãná televízia neponúka 

alternatívu, ão je podºa mÀa aj z komerãného 

hºadiska chyba. 

Obãas najmä niektorá z ãesk˘ch ‰ou má pasáÏe, 

keì ºudia, ktorí sa dali na celé t˘Ïdne 

zavrieÈ do vysielacích víl, povedia nieão 

úprimné a zaujímavé o sebe, alebo sa objaví 

skutoãná v˘mena názorov medzi úãastníkmi 

hry. Ale toho je tak málo, Ïe vlastne je takmer 

nemoÏné z desiatok hodín vysielania t˘chto 

„reportáÏí“ na to natrafiÈ. A zvy‰ok je 

len nuda a programová „vata“, ktorá môÏe 

vzru‰iÈ iba divákov s veºmi obmedzen˘mi 

nárokmi. 

A prí‰erné je to, Ïe to vysielajú kaÏd˘ boÏí 

deÀ, od pondelka do nedele a od nedele do pondelka. 

To je naozaj stra‰né, lebo keby to bolo, 

ja neviem, dvakrát do t˘ÏdÀa alebo – ãert to zober 

– nech trikrát do t˘ÏdÀa, moÏno by to bolo 

e‰te znesiteºné, ale keì to je dennodenne, to je 

prí‰erné. A, podºa mÀa, to bude aj smrÈ reality 

‰ou na Slovensku, Ïe sa to ºuìom absolútne 

preÏerie. To je, proste, ako keby ãlovek dostával 

denne na raÀajky, na obed, na veãeru hoci 

aj najlep‰ie jedlo na svete, ale stále to isté. Som 

presvedãen˘, Ïe tak po mesiaci by ho uÏ nemohol 

ani vidieÈ, nech by to bola ão aj peãená hus 

alebo losos. To je najlep‰í spôsob, ako zhnusiÈ 

ãloveku ãokoºvek: predávkovaÈ ponuku nejakého 

jedla alebo aj televízneho programu. TakÏe 

z tohto hºadiska musím kvitovaÈ ãinnosÈ slovensk˘ch 

komerãn˘ch televízií, Ïe zhnusia slovenskému 

národu reality ‰ou, a tak ju zlikvidujú. 

Neviem, ãi to bol ich úmysel, ale keì to bol 

úmysel, tak asi im vyjde, dúfam. 

Teraz prejdime e‰te od hodnotenia reality 

‰ou k druhému zaujímavému faktu, ktor˘ vypl˘va 

z horeuvedeného dosÈ dlhého citátu z 

novín, a to je otázka vzÈahu politikov k médiám. 

Z niektor˘ch komentárov alebo novinárskych 

hodnotení by sa mohlo zdaÈ, Ïe politici 

by vôbec nemali maÈ právo sa nejako vyjadrovaÈ 

k tomu, ão sa vysiela a pí‰e, alebo k 

ãinnosti novinárov a moderátorov. Ale veì sú 

obãania, takÏe majú to isté základné právo 

vysloviÈ nejak˘ názor na ãokoºvek ako ostatní. 

Na druhej strane v‰ak ako ºudia, ktorí 

majú moÏnosÈ ovplyvniÈ, ão budú televízie a 

rozhlasy vysielaÈ, aj keì isteÏe teraz oveºa menej 

ako za komunizmu, nemali by byÈ vo 

svojich vystúpeniach maximálne zdrÏanliví a 

vyh˘baÈ sa ãomukoºvek, ão by pripomínalo 

prvky cenzúry Ich vplyv na tvorbu mediálneho 

prostredia cez legislatívu nie je zanedbateºn˘. 

Majú sa teda politici v parlamentnej 

rozprave alebo pri in˘ch verejn˘ch vystúpeniach 

vyjadrovaÈ o televíznych programoch 

Nemali by to nechaÈ priamo na obãanov, na 

mediálnych analytikov, na psychológov alebo 

na Ïurnalistov 

A nie sú poslanci náhodou reprezentanti národa 

De jure urãite áno. Keì teda hovoria o 

ãomkoºvek a prijímajú zákony, robia tak v na- 

‰om mene. De jure. A to platí nielen o televíziách, 

ale o kaÏdej oblasti spoloãensk˘ch aktivít. 

âiÏe keì majú právo, lebo sme im to právo 

delegovali, aby prijímali zákony alebo stanovovali 

princíp fungovania hospodárstva, zdravotníctva 

a zahraniãnej politiky, tak si myslím, Ïe 

svojím spôsobom majú nielen právo, ale dokonca 

by som povedal povinnosÈ nejak˘m spôsobom 

vytváraÈ aj hrací manéver a ãi pravidlá 

hry na‰ich médií. Ja si myslím Ïe ani médiá nemôÏu 

úplne bezbreho hraÈ bez nejak˘ch pravidiel. 

Veì kaÏdá hra, ãi je to futbal, ãi tenis, alebo 

ão ja viem ‰ach, musí maÈ pravidlá, v ktor˘ch 

sa urãujú dovolené a nedovolené Èahy, a tieto pravidlá 

hry v médiách musia byÈ ustanovené zákonom. 

No a zákony prijímajú poslanci, hoci si 

pritom – dúfajme – dajú poradiÈ nejak˘mi odborníkmi 

z danej oblasti, v tomto prípade teda 

nejak˘mi odborníkmi z oblasti médií, aj keì 

neviem, ãi si vÏdy poradiÈ dajú. Ale mali by si 

daÈ aspoÀ tro‰ku poradiÈ. Oni sú v‰ak tí volení 

zástupcovia, ktorí musia prijímaÈ pravidlá, a 

potom aj braÈ za ne zodpovednosÈ. Malo by byÈ 

aj verejnosti, aj majiteºom, aj tvorcom jasné, ão 

je a ão nie je dovolené. Veì keì to doÏenieme 

ad absurdum, niekto môÏe niekomu, ja neviem, 

sºúbiÈ 10 miliónov korún za to, Ïe pred kamerou 

zabije niekoho iného a on ho skutoãne zabije, 

len aby mal program vysokú sledovanosÈ. 

To asi by uÏ v‰ak prekroãilo v‰etky moÏné a 

predstaviteºné mantinely. Tie v‰ak musia byÈ, to 

zasa v civilizovanej spoloãnosti sa nemôÏeme 

tváriÈ, Ïe sme niekde v dÏungli, kde je v‰etko dovolené 

a vyhráva len ten, kto je silnej‰í. To asi 

by uÏ naozaj nebolo dobré a nazdávam sa, Ïe je 

málo tak˘ch ºudí, ktorí si myslia, Ïe by to tak 

malo byÈ. 

PouÏili ste v˘born˘ príklad, ale trochu sa v 

Àom splietli úlohy dvoch rôznych skupín ºudí. 

Kto rozhoduje vo futbale alebo v hokeji, ãi sa 

nejaké muÏstvo dopustilo faulu alebo nie 

Ten, kto vymyslel pravidlá, alebo konkrétny 

rozhodca v konkrétnom zápase Rozhodcovia 

aj v domácich súÈaÏiach, aj v európskej 

Lige majstrov, aj na Majstrovstvách sveta 

alebo kdekoºvek inde sú ºudia, ktorí sa roky 

profesionálne rozhodovaniu venujú, ktorí 

musia na to absolvovaÈ nejaké skú‰ky, musia 

byÈ trénovaní, a musia maÈ dokonca aj fyzickú 

zdatnosÈ. Ale takmer nikdy nie sú to tí, ão 

pravidlá vymysleli. K˘m u nás sa povedzme 

vo sfére médií stala pred rokmi, hneì na zaãiatku 

demokratickej éry úÏasná chyba. Jej 

závaÏné dôsledky si uvedomíme aÏ po ãase. 

TotiÏ tí, ão na Slovensku vymysleli a uzákonili 

pravidlá, vyberajú aj rozhodcov. 

TakÏe my sme teraz pre‰li od metafory k reálnemu 

Ïivotu, ãiÏe hovoríme o Rozhlasovej a Televíznej 

rade, hej 

Áno. Obe rady by mali reprezentovaÈ ist˘ 

záujem celej spoloãnosti, ale aj rôznych relevantn˘ch 

skupín obyvateºstva, a mali by v nej 

byÈ aj rôznorodí odborníci, ktorí by vedeli posúdiÈ 

v‰etky základné aspekty vysielania verejnoprávnych 

médií, a nie stranícki nominanti. 

K tomu treba priradiÈ aj veºmi dôleÏitú 

licenãnú radu. Napríklad v 15-ãlennej 

Rade STV, to si málokto uvedomuje, sú ‰tyria 

divadelníci, a z nich sú traja herci. To je 

absurdné! Pravdepodobne tam nie je ani jeden 

pedagóg. V Rakúsku do Kuratória ORF 

jedného alebo dvoch priamo volia, a takisto 

zástupcov silnej skupiny divákov – dôchodcov. 

Sú tam teda ºudia, ktorí reprezentujú aj 

mediálnu profesionalitu, aj sociálne rozvrstvenie 

spoloãnosti. K˘m tu sú zvolení veºmi 

náhodne, netvoria nijakú kompaktnú skupinu 

a ich ãlenstvo v rade závisí predov‰etk˘m 

od toho, koho navrhnú a zvolia poslanci, 

ãiÏe je to vyslovene postavené na straníckych 

princípoch, a preto absolútne pom˘lené. 

Preto je aj pokrytecké, ak sa o situácii v 

médiách ostro vyjadrujú práve predstavitelia 

politick˘ch strán. Nech zmenia systém, 

potom budú maÈ aj väã‰ie právo nadávaÈ. 

Áno, ja s vami súhlasím najmä preto, lebo hovoríte 

o systémovom rie‰ení, ãiÏe nehovoríte teraz 

o tom, ãi tam je JoÏko alebo Ferko. A to je 

v súzvuku s t˘m, ão ja sa snaÏím v kaÏdej spoloãenskej 

oblasti presadzovaÈ: systémové rie‰enia. 

âiÏe aj tu keby sa naozaj vymyslelo iné, a 

to systémové rie‰enie, aby sa vylúãili stranícke 

nominácie a aby v radách neboli kamaráti a kamarátky 

ist˘ch politikov a moÏno aj ich sponzori 

a takí, ão im rôznym spôsobom pomáhali 

napríklad po právnej stránke, ale i rôzne inak, tak 

by to bolo asi lep‰ie. Ani tak by to nebolo zrejme 

úplne ideálne, lebo asi aj – povedzme – spolok 

dôchodcov má svoje politické prepojenia a 

svoje politické hry, predpokladám, Ïe to tieÏ 

nie je úplne anjelská organizácia, priãom o spolku 

rakúskych dôchodcov naozaj veºmi málo 

viem. Ale urãite keby sa podarilo nájsÈ nejak˘ 

kºúã, aby sa médiá ão najviac vymanili z podruãia 

politick˘ch strán, teda najmä Rozhlasová 

a Televízna rada, a tobôÏ Rada pre rozhlasové 

a televízne vysielanie, tak by to bolo omnoho 

lep‰ie. 

Základn˘ princíp, ktor˘m by sa mal riadiÈ 

predov‰etk˘m generálny riaditeº verejnoprávnej 

mediálnej in‰titúcie – ale neu‰kodilo 

by to ani ‰éfmanaÏérom komerãn˘ch médií 

–, je snaha poskytnúÈ program, ktor˘ je 

nielen príÈaÏliv˘ pre diváka a poslucháãa, 

ale ktor˘ je aj preÀho, aj pre ‰ir‰ie spoloãenstvo 

potrebn˘. TakÏe televízny a rozhlasov˘ 

riaditeº bezpodmieneãne musí maÈ cit pre 

humanistické hodnoty. V prvej chvíli sa vám 

to bude moÏno zdaÈ nadnesené a neuskutoãniteºné, 

najmä v dne‰nej pragmatickej dobe, 

ale nie je to tak, pretoÏe keì poviem humanistické 

hodnoty, práve to dáva moÏnosÈ, aby 

vysielan˘ program bol neobyãajne bohat˘ a 

pestr˘. VyÏaduje si to, aby poskytoval kvalitnú 

publicistiku, dobrú hudbu, klasickú, aj 

modernú, váÏnu, aj populárnu, jedineãnú zábavu, 

veì aj mnohí satirici boli vyslovene 

humanistami atì. Samotn˘ riaditeº nemusí 

byÈ polyhistorom, musí si v‰ak vybraÈ v˘born˘ch 

a rozhºaden˘ch spolupracovníkov, 

ktorí sa vyznajú aj v nejakom tvorivom odbore, 

aj v psychike potenciálnych divákov a 

poslucháãov. Riaditeº má maÈ slobodu, aby si 

vybral programové priority a ºudí, ktorí sa o 

ne budú staraÈ. Rada mu nemá diktovaÈ, ale 

má skôr citlivo sledovaÈ, ako sa tento humanistick˘ 

princíp v programe presadzuje. Pod- 

ºa mÀa priam reprezentatívne predstavuje 

to, ão mám na mysli, relácia Sedem s r.o. 

V‰etci jej úãinkujúci sa usilujú, aby boli vtipní. 

Niektorí sú napriek v‰etk˘m svojim snahám 

nudní, niektorí sú ako-tak Ïartovní, a v 

podstate len jeden aj duchapln˘, aj iskriv˘, aj 

humanistick˘: Milan Lasica. Mimochodom, 

táto vlastnosÈ závisí aj od jeho vzdelanosti, sãí- 

50


& E W 

tanosti a rozhºadenosti. Chcem t˘m povedaÈ, 

Ïe humanizmus vôbec neznamená akési fádne 

‰kolometstvo alebo akademickú nezáÏivnosÈ. 

Práve v Àom je v‰etko, ão môÏe byÈ pre 

ãloveka vzru‰ujúce a príÈaÏlivé. E‰te na sekundu 

zdanlivo odboãím: Bolo by hlúpe porovnávaÈ, 

ako fungujú prezidenti susedného 

‰tátu. Obaja mali a majú svoje kvality a nedostatky. 

Ale aspoÀ to snáì moÏno povedaÈ, 

Ïe rozdiel medzi Václavom Havlom a Václavom 

Klausom je v ich humanistickom rozmere. 

Preto je Havel ‰tátnikom nadãasov˘m, 

ku ktorému mali re‰pekt aj v USA a ktorého 

tu‰ím osemkrát navrhli na Nobelovu cenu. A 

práve ão len omrvinka humanistického chápania 

sveta ch˘ba verejnoprávnym médiám 

na Slovensku. 

Tak viete, lebo svet ovládol, moÏno to tak hlúpo 

znie, keì to teraz poviem, tak˘ ten ãíry, bezobsaÏn˘ 

mamon. Nedávno som bol v Ríme a vo 

Vatikáne, a tak som dosÈ chodil po tamoj‰ích 

kostoloch. A z mnoh˘ch som bol veru dosÈ zhrozen˘, 

lebo keby JeÏi‰ Kristus e‰te Ïil, asi by zobral 

biã a vyhnal by obchodníkov z chrámu, 

ako sa o tom pí‰e v Biblii, lebo nebolo jedného 

kostola, kde by nebola minimálne jedna predaj- 

Àa suvenírov, ale niekde boli aj dve, tri. Mnohé 

tie kostoly pripomínali skoro obchodn˘ dom. A 

úpln˘m vrcholom bolo – to som si dokonca aj 

odfotografoval, lebo som takéto hanobenie, priznám 

sa, e‰te nevidel ani predt˘m, ani potom –, 

Ïe v kostole, kde voºakedy ãlovek dal milodar 

a zobral si svieãku a tú tam zapálil na poãesÈ niekoho 

blízkeho, teraz tam bola taká skrinka skoro 

ako hrací automat, kde som hodil peniaz a 

nato sa zapálila jedna Ïiarovka, ktorá ist˘ ãas 

svietila. Neviem – asi podºa toho, koºko som 

vhodil peÀazí – ãi horela minútu, alebo polhodinu. 

To uÏ neviem, lebo som to nevyskú‰al, ale 

bol som z toho zdesen˘, Ïe nieão takéto vôbec 

môÏe existovaÈ v jednom z najv˘znamnej‰ích 

rímskych chrámov, Ïe hodím peniaz a tam sa na 

minútu zapáli Ïiarovka. No tak to uÏ je skutoãne 

hrací automat, do ktorého hodím peniaz a potom 

tam bude neviem koºko minút znieÈ spev náboÏnej 

piesne. E‰te sa vrátim k verejnoprávnym 

médiám. Ich manaÏmenty sa starajú o obchod, 

o ziskovosÈ, ale program, jeho obsah je 

vedºaj‰í. Vo vstupnej hale kaÏdej takejto in‰titúcie 

by malo vidieÈ heslo, ako keì voºakedy za 

komunizmu visel na kaÏdom kroku tak˘ transparent, 

Ïe Zdravíme 1. máj!, alebo, neviem, Ïe 

Sovietsky zväz ná‰ vzor. Dnes by sa mohlo objaviÈ 

veºké heslo, Ïe Program je na poslednom 

mieste! . Teraz ide len o to, aby ten podnik – lebo 

to uÏ je podnik, to uÏ nie je in‰titúcia, a kultúrna 

uÏ vôbec asi nie – priná‰al ão najväã‰ie zisky. 

A uÏ sa to dostalo aÏ do takej smie‰nej roviny, 

Ïe po vysielaní Slovensko hºadá Superstar, 

ktorá, podºa mÀa, e‰te patrila k tomu lep‰iemu 

zo v‰etkého, ão sa v podobnom programovom 

formáte vysielalo, tak manaÏment sa te‰í z toho, 

Ïe program vytvoril zisk 4 milióny korún. 

Vám sa zrejme nepáãi to, Ïe v rímskych kostoloch 

uÏ nie sú voskové svieãky, ale úplne 

umelé, modernizované svetielka. Ja tieÏ, keì 

idem do Viedne, idem do jedného z tamoj‰ích 

kostolov, v ktorom som zhodou okolností 

pred mnoh˘mi rokmi bol niekoºkokrát s mojím 

otcom – aj môj otec, aj moja mama sú uÏ 

m⁄tvi – a tam vÏdy do plechovej kasiãky hodím 

niekoºko eur – kedysi ‰ilingov – vezmem 

svieãoãku z mnoh˘ch, ktoré tam sú pripravené, 

a zapálim. Jej neÏn˘ plamienok v duchu 

vÏdy posielam mojim m⁄tvym rodiãom, pár 

minút tam postojím a myslím na nich. âiÏe, 

ako naznaãujete aj vy, ãlovek potrebuje popri 

elektronike a internete aj ãosi klasické alebo 

tradiãné. âosi duchovné. 

Viete, ja nechcem, aby som tu vyznieval ako 

ãlovek, ktor˘ nemá záujem o finanãnú stránku 

tej ãi onej veci. Aj to je potrebné. Ale tvrdím a 

verím tomu, Ïe ãi spoloãnosÈ, ãi ãlovek, ãi in‰titúcia 

musia maÈ dve nohy, a z nich jedna je 

noha ekonomická a druhá je noha istej morálky. 

A pokiaº tie dve nohy nie sú zhruba rovnako dlhé 

a pevné, tak dotyãná spoloãnosÈ, in‰titúcia i ãlovek 

kríva, a to paradoxne aj vtedy, keì povedzme 

jedna noha nie Ïe sa skracuje, ale druhá 

príli‰ rastie. Ono je to relatívne. Keì napríklad 

dochádza k prudkému ekonomickému rastu v istej 

spoloãnosti bez toho, aby súãasne s t˘m nastával 

aj rozmach morálky, tak aj tá spoloãnosÈ 

bude krívaÈ. âiÏe nielen vtedy, keì sa akoÏe 

zmen‰uje noha morálna a ekonomická zostáva 

rovnako dlhá, ale aj keì prudko rastie ekonomika, 

ão je moÏno tro‰ku prípad napríklad aj Slovenska, 

kde sa naozaj, podºa mÀa, ekonomická 

situácia evidentne zlep‰uje, ão je dobre. Problém 

je ten, Ïe zároveÀ s t˘m, ako rastie ekonomická 

noha, nerastie aj druhá noha, ktorá obsahuje 

morálku a kultúru. Pokiaº aj tá nebude rásÈ rovnomerne 

s tou prvou, tak Slovensko bude krívaÈ, 

darmo bude maÈ ekonomickú nohu dlhú ako Ïirafa 

krk. 

Ná‰ rozhovor uzavriem parafrázou toho, ão 

povedal pán Palko pani Tóthovej v citáte, 

ktor˘ som predt˘m ãítal: âasto s vami nesúhlasím, 

veì len preto môÏeme viesÈ tieto dialógy 

tak, aby mali nejaké napätie, ale s t˘m, 

ãím ste uzavreli túto úvahu, môÏem len jednoznaãne 

súhlasiÈ. 

Kalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo svete 

Katarína Bezemková (11. 10. 1895 ·i‰ov – 

1988 Buenos Aires, Argentína) – reÏisérka, divadelná 

ochotníãka, spolková pracovníãka. 

Od roku 1924 Ïila v Argentíne. Stála pri zrode 

Slovenského spolku a ãasopisu Slovensk˘ 

ºud a spolu so svojím manÏelom Alojzom 

Bezemkom organizovala kultúrny Ïivot argentínskych 

Slovákov. ReÏírovala divadelné 

predstavenia, písala ãlánky, spomienky a 

drobné literárne útvary, ktoré boli uverejnené 

v novinách a ãasopisoch Slovákov v Argentíne 

a v tlaãi americk˘ch Slovákov. 110. 

v˘roãie narodenia 

Stanislav HlucháÀ (11. 10. 1930 Trenãianska 

Teplá) – podnikateº, spolkov˘ pracovník, 

organizátor spolkového Ïivota Slovákov v 

JuÏnej Amerike. Od roku 1949 Ïil v emigrácii 

v Nemecku, od roku 1959 v Brazílii, kde 

vy‰tudoval na univerzite v Sao Paule banské 

inÏinierstvo. V roku 1976 zaloÏil firmu na ÈaÏbu 

bentonitu, v Riu de Janeiro v˘skumn˘ 

ústav mineralogickej technológie. Úspe‰ne 

podniká v USA a Európe. Materiálne podporoval 

a podporuje mnohé krajanské podujatia 

a vydavateºské poãiny Slovákov v JuÏnej 

Amerike a je dlhoroãn˘m podpredsedom Svetového 

kongresu Slovákov pre JuÏnú Ameriku. 

75. v˘roãie narodenia 

Arvéd L. Grébert (2. 10. 1915 Doln˘ Kubín 

– 27. 3. 2001 Îeneva, ·vajãiarsko) – 

právnik, diplomat, redaktor. Vy‰tudoval právo, 

v roku 1944 sa stal tlaãov˘m ata‰é na slovenskom 

vyslanectve vo ‰vajãiarskom Berne. 

V roku 1948 emigroval do Argentíny, kde redigoval 

emigrantské ãasopisy. Od roku 1965 

pôsobil vo Veºkej Británii ako redaktor slovenskej 

sekcie rozhlasu BBC. Ist˘ ãas pracoval 

v Îeneve aj pre poboãku OSN. V emigrácii 

publikoval historické a politické ãlánky. 

KniÏne vydal práce Slováci a Veºkomoravská 

rí‰a (USA 1963), ktorá vy‰la aj v nemãine 

(Mníchov 1965); Der Selbständigkeitswille 

der Slowaken in den Jahren 1919-1920 

(1989) a ìal‰ie. 90. v˘roãie narodenia 

Ján ·imko (30. 10. 1920 Zlaté Moravce) – 

univerzitn˘ profesor, anglista. V rokoch 1945- 

1967 pôsobil na Katedre anglistiky FFUK v 

Bratislave ako docent, potom profesor (1969). 

Za komparatívnu prácu o slovoslede získal v 

roku 1967 na univerzite v Lond˘ne titul M.A. 

Master of Arts). V roku 1967 po ukonãení ‰tudijného 

pobytu v USA zostal v emigrácii a pôsobil 

na viacer˘ch univerzitách – od roku 

1974 na Kent State University (Kent, Ohio) 

a v univerzitn˘ch in‰titúciách (Defence Language 

Institute vo Washingtone; Rio Grande 

College, Ohio). Je autorom monografie Shakespeare 

na Slovensku (1951), mnoh˘ch jazykovedn˘ch 

a literárnych ‰túdií a prekladov 

z angliãtiny. Zostavil niekoºko anglicko-slovensk˘ch 

slovníkov vydan˘ch na Slovensku 

a v USA (1966,1967,1993). 85. v˘roãie narodenia 

Anna Diviãanová (15. 10. 1940 Slovensk˘ 

Komló‰, Maìarsko) – univerzitná profesorka, 

etnologiãka, kultúrna historiãka, redaktorka 

vedeck˘ch zborníkov, autorka vedecko-v˘skumn˘ch 

projektov o problematike dejín a 

Ïivota Slovákov v Maìarsku. Ako vysoko- 

‰kolská pedagogiãka pôsobila na Vysokej 

‰kole pedagogickej v Segedíne, v súãasnosti 

pôsobí ako profesorka na Katedre slovenskej 

filológie Univerzity L. Eötvösa v Budape‰ti. 

Pôsobila aj vo vedení Zväzu Slovákov 

v Maìarsku, vo V˘skumnom ústave Slovákov 

v Maìarsku v Béke‰skej âabe. Vo svojich ‰túdiách 

a kniÏne publikovan˘ch vedeck˘ch prácach 

venuje pozornosÈ jazyku, kultúre, etnokultúrnemu 

v˘vinu, kultúrnej identifikácii 

Slovákov v Maìarsku. KniÏne vydané diela 

(v˘ber): Slovensk˘ folklór (1975); Kapitoly 

zo Ïivota Slovákov v Maìarsku (1985); Jazyk, 

kultúra, spoloãenstvo. Etnokultúrne zmeny na 

slovensk˘ch jazykovedn˘ch ostrovoch v Maìarsku 

(1999); Dimenzie národnostného bytia 

a kultúry (2002). 65. v˘roãie narodenia 

PhDr. ªubica Bartalská 

51

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E 

Kto je kto 

Nasledujúce riadky budú patriÈ uvaÏovaniu 

nad súãasn˘m stavom ná‰ho najvy‰‰ieho zákonodarného 

zboru, nad Národnou radou Slovenskej 

republiky. Budú predstavovaÈ moje úprimné 

vyznanie, napokon preÏívam uÏ ‰tvrt˘ rok 

parlamentné zráÏky a politické prekáraãky i turbulencie, 

ãasto ãudné a doslova nevysvetliteºné 

skutky niektor˘ch mojich kolegov – poslancov. 

Prítomné odborné a morálne vybavenie ãasti zákonodarcov, 

ktorí sa veºmi radi pasujú za nenahraditeºn˘ch, 

neomyln˘ch a v‰emocn˘ch, je len 

dôsledkom nekvalitného v˘beru budúcich zvolen˘ch 

zástupcov obãanov na straníckych kandidátkach. 

Napriek tomu, Ïe sa v‰etci teraj‰í poslanci 

parlamentu dostali do Národnej rady cez kandidujúcu 

stranu a najmä vìaka straníckym lídrom, 

mnohí z nich sú takí presvedãení o svojej 

pravde, Ïe stratili pamäÈ. Ak niekto tvrdí, Ïe to 

bolo inak, vedome zavádza, klame. Napokon ich 

charakterové vlastnosti ma presvedãili, Ïe zostali 

na úrovni tvorov a nie uvaÏujúcich a konajúcich 

bytostí. Peniazmi si vydláÏdili cestu do parlamentu 

a zvykli si v Ïivote len inkasovaÈ. Presvedãenie 

a ºudské i obãianske hodnoty zostali 

v postavení mimo hry. 

Sledujem ich prácu a správanie, som denn˘m 

svedkom ich nestálosti a sústavn˘ch piruet, kotrmelcov 

a neobvykl˘ch, ãasto originálnych premetov. 

O tom, Ïe súãasn˘ stav parlamentu je 

najmä z hºadiska politickej morálky a politickej 

kultúry váÏny, svedãia takmer v‰etky prieskumy 

verejnej mienky, v ktor˘ch je dlhodobo práve Národná 

rada Slovenskej republiky na predposlednom 

mieste. Takmer vÏdy tesne „o prsia“ pred 

vládou Slovenskej republiky. Svojimi súãasn˘mi 

prejavmi a skutkami parlament vlastne len sú- 

ÈaÏí s vládou o posledné miesto tohto rebríãka z 

hºadiska sympatií ãi obºúbenosti v˘znamn˘ch 

in‰titúcií v na‰ej vlasti. 

Súãasn˘ morálny stav, hodnotová úroveÀ parlamentu, 

podobne ako vlády, je v˘sledkom bezduchosti, 

neodbornosti a v niektor˘ch prípadoch 

aj podkupnosti mnoh˘ch jeho ãlenov. Je dôsledkom 

stále viac a viac upadajúcej politickej kultúry 

na Slovensku a vzìaºovania sa politikov od 

kaÏdodenn˘ch problémov obãanov. V‰etka ãesÈ 

v˘nimkám, ale vraví sa, Ïe v˘nimky vÏdy len potvrdzujú 

pravidlá. K smutn˘m v˘sledkom tohto 

stavu patrí aj skutoãnosÈ, Ïe niektorí ãlenovia parlamentu 

a vlády sa dokonca pravidelne, veºmi 

radi aÏ groteskne, so svojimi neduhmi prezentujú 

na okázal˘ch smotánkach a rozhovormi v médiách. 

Takto e‰te viac driapu nervy a znechucujú 

väã‰inu obãanov, ãasto aj svojich vlastn˘ch voliãov. 

Keì dnes prídem do parlamentu, veru neviem, 

kto je kto, kto za koho a proti komu kope, ak˘ 

dres bude o hodinu obliekaÈ, kedy hovorí a koná 

z vlastného, svojho vnútorného presvedãenia a 

kedy zaãne zi‰tne obhajovaÈ farby nového mecená‰a. 

Sledujem, ako sa menia názory, mnohí, 

najmä tí ãudesní „odídenci a pri‰elci“ chcú len 

maÈ nieão za nieão. VernosÈ sa uÏ vôbec necení, 

úteky na druhú stranu sú zrejme neskutoãne honorované 

a teatrálne v médiách prezentované. 

Najmä bulvár má o ãom písaÈ a ão ukazovaÈ. Za 

úprimn˘ názor sa fackuje a za neãestnosÈ odme- 

Àuje. Smutn˘ je fakt, Ïe ak sa chce niekto z tak˘chto 

podpriemern˘ch poslancov zviditeºniÈ, 

musí buì z jedného do druhého ko‰iara prebehnúÈ, 

alebo primitívne udrieÈ, vymyslen˘m uráÏliv˘m 

slovom ãi karikatúrnym príbehom. Nad 

straníckymi blokmi a pochybn˘mi nov˘mi nevolen˘mi 

samozvan˘mi zoskupeniami súãasného 

parlamentu sa vzná‰ajú sponzorské skupiny a 

ºstiví kati autentickej demokracie a morálky. 

Nedávno som predsedovi parlamentu povedal, 

Ïe ak nie je schopn˘ tomuto marazmu zabrániÈ, 

podpisuje sa aj svojím menom pod ãasÈ histórie 

najhor‰ieho stavu slovenského parlamentu po 

roku 1989. Veì pomaly takmer tretina poslancov 

nepôsobí v pôvodnom poslaneckom klube na 

základe volebn˘ch v˘sledkov. Dnes uÏ pôvodná, 

obãanmi rozdelená volebná matematika neplatí. 

Pod teraj‰í stav sa podpisujú aj poslanci, ktorí odmietajú 

sedieÈ v parlamente, zúãastÀovaÈ sa rozpravy 

i poãúvaÈ toho druhého. Rad‰ej kuloárne 

rokujú so svojimi chlebodarcami. A aby mohli tak 

konaÈ, pravidelne, na zaãiatku kaÏdej schôdze neváhajú 

hlasovaÈ za návrh zdruÏeného hlasovania 

o zákonoch buì o jedenástej predpoludním alebo 

o piatej popoludní. Ak si chce‰ udrÏaÈ vládnu 

moc, musí‰ maÈ dnes zdroje a mocenské páky, 

ako r˘chlo získaÈ väã‰inu v parlamentom rybníku, 

ako zabezpeãiÈ strojovú hlasovaciu parlamentnú 

ma‰inériu. Takmer kaÏd˘ o t˘chto praktikách 

vie a hovorí, ale nik, najmä z t˘ch ão sú 

pri moci, niã proti tomu nerobí. V slu‰n˘ch európskych 

demokraciách na podobn˘ zvrhl˘ a neprehºadn˘ 

stav v najvy‰‰om zákonodarnom zbore 

existuje len jeden recept. Nové parlamentné 

voºby! 

V tomto mesiaci som nav‰tívil Tatranskú alternatívnu 

‰kolu v Poprade, kde ma mimo in˘ch 

vecí upútali vyvesené práva a povinnosti jej ‰kolského 

parlamentu. Spomenul by som najmä tie 

povinnosti, ktoré sú in‰piratívne aj pre ãinnosÈ zákonodarcov 

v na‰om parlamente. MoÏno by mali 

niektorí poslanci z Národnej rady sluÏobne vycestovaÈ 

na ‰tudijn˘ pobyt do Popradu medzi 

mlad‰ích kolegov, Ïiakov tejto ‰koly, aby sa v tom 

dobrom in‰pirovali. Dozvedeli by sa, Ïe mali by 

byÈ vzorom pre ostatn˘ch obãanov (Ïiakov) pri 

plnení svojich obãianskych (‰kolsk˘ch) povinností, 

pri dodrÏiavaní zákonov, slu‰nom a morálnom 

správaní… ëalej sa uÏ neodváÏim citovaÈ, 

pretoÏe mnohí z nás star‰ích by sa mohli ãervenaÈ 

najmä nad svojím konaním, ktoré je v rozpore 

s ºudskou dôstojnosÈou, zdrav˘m rozumom a 

porozumením pre druh˘ch a nielen pre seba, 

svoju rodinu a kamarátov. 

Poãas septembrovej náv‰tevy Múzea Tomá‰a 

Garrigua Masaryka v Hodoníne som sa okrem 

iného zaujímal o jeho názory na súvek˘ ãeskoslovensk˘ 

parlamentarizmus a stav medzivojnovej 

demokracie. Problémy boli aj vtedy, ale nie 

aÏ také, aké zaÏívame dnes na Slovensku. Jeden 

z receptov, ktor˘ táto demokratická osobnosÈ 

mala na rie‰enie tak˘chto „ne‰várov“ súvekého 

mladého parlamentarizmu, bolo odporúãanie 

opieraÈ sa o mravné a humánne hodnoty, hodnoty 

spojené so vzdelanosÈou mysle, s kultúrou 

slova i prejavu a s toleranciou v ãinoch. Opakovane 

pripomínal, Ïe demokracia sa nezaobíde bez 

schopn˘ch, vzdelan˘ch a slu‰n˘ch odborníkov a 

vodcov. Najmä tak˘ch, ktorí sa neboja a obklopia 

sa múdrej‰ími a dokáÏu zviesÈ ÈaÏk˘ súboj s 

ºudskou hlúposÈou, zákernosÈou a podkupnosÈou. 

OpäÈ mám v rukách Karla âapka, jeho skvelé, 

úderné a adresné riadky namierené proti nadutosti, 

neãestnosti a politickej zh˘ralosti. Akoby 

boli namierené do prítomného semeniska na- 

‰ich zl˘ch parlamentn˘ch mravov, samozrejme 

aj vo vzÈahu k niektor˘m poslancom predvádzajúcim 

úÏasné kúzla vlastnej premeny. AÏ za u‰ami 

sa t˘mto „ideov˘m artistom a defraudantom 

viery“ mince ligotajú. Svietia svojou skazenos- 

Èou. Nové, mamonom zocelené dnes uÏ pseudokoaliãné 

rady opäÈ zaãínajú valcovaÈ, sú pri sile, 

cítia poslednú várku „vône“ peÀazí. Za mojím 

chrbtom dvaja nedávni opoziãníci, dnes v˘chodní 

spasitelia koalície, majú svoje oãi judá‰sky 

sklopené. A ìal‰í komunistick˘ prebehlík cez 

ním vytvorenú umelú stranu men‰ín uÏ zakotvil 

v odpadovom ko‰i tzv. slovenskej demokracie 

prebuden˘ch odídencov, ktorí zacítili nov˘ pach 

moci. Toto v‰etko poletuje v na‰om parlamente. 

Nezávislí advokáti súãasnej moci kºaãia a sºubujú 

vernosÈ ponúkanému mamonu. Smejú sa t˘m, 

ão si uchovali v tomto skazenom nemorálnom 

svete parlamentného divadla ãesÈ a schopnosÈ rozm˘‰ºaÈ, 

a najmä konaÈ pre druh˘ch. 

Kto je kto v na‰om parlamente Aktuálna a 

veºmi ÈaÏká otázka a predov‰etk˘m nároãná, ba 

aÏ nemoÏná odpoveì. Nateraz v Àom víÈazia 

najmä tí, ão dokázali zapredaÈ svoju ãesÈ majetkom, 

r˘chlemu zbohatnutiu. Na tomto vládnom 

hryzovisku si chcú aj oni daão e‰te urvaÈ. Dokedy 

A bude sa to po voºbách opakovaÈ O tom 

v‰ak môÏu rozhodnúÈ obãania. MoÏno aj t˘m, Ïe 

si do slova a do písmena osvoja my‰lienku rakúskeho 

politológa ãeského pôvodu Adolfa Müllera: 

„M˘lia sa tí, ktorí hovoria, Ïe do politiky 

majú vstupovaÈ bohatí ºudia, lebo tí uÏ nebudú 

maÈ záujem kradnúÈ. M˘lia sa tí, ktorí hovoria, 

Ïe chudobní ºudia majú ísÈ do politiky, lebo sú 

bliÏ‰ie záujmom a Ïivotnej úrovni väã‰iny ºudí. 

Toto nie je základn˘ problém vstupu do politiky. 

Je to pseudoproblém, ktor˘m sa zámerne odpútava 

pozornosÈ od väã‰ích ekonomick˘ch, politick˘ch 

a geopolitick˘ch ambícií. Základná podmienka 

vstupu do politiky totiÏ znie: profesionalita 

a charakter.“ MoÏno aÏ po splnení tejto základnej 

podmienky bude koneãne môcÈ v politike 

vládnuÈ, tak ako pripomínal prv˘ ãesko-slovensk˘ 

prezident, rozum a poctivosÈ, a nie hlúposÈ, 

svorka zlodejov a klamárov. 

Du‰an âaploviã, historik 

52


Kauza Turecko: 

zráÏka slabosti a sily 

,,Chcete maÈ spoloãn˘ ‰tát s Tureckou republikou“ 

Drvivá väã‰ina Európanov hovorí 

nie. Vlády krajín EÚ zas povedali jasné 

áno: Brusel spustil rokovania s Tureckom o 

vstupe bez ak˘chkoºvek ‰peciálnych podmienok 

a poistiek. 

V ,,kauze Turecko“ i‰lo o jednu z najhlb‰ích 

a najspornej‰ích otázok Európskej 

únie. Je zaráÏajúce, Ïe rozhodovanie nebolo 

spojené s dostatoãne silnou a dramatickou diskusiou 

– ani politickou, ani verejnou. V˘sledkom 

je rozhodnutie, ktoré problém nerie‰i, ale 

odsúva. Zaãatie vstupn˘ch rokovaní s Tureckom 

bez zaistenia ,,zadn˘ch dverí“ bolo chybou. 

Obchod proti histórii. 

KaÏd˘, kto uvaÏuje o EÚ v perspektíve a 

súvislostiach, musel postrehnúÈ, Ïe európsku 

politiku urãujú dva trendy, ktoré naberajú na 

sile. A ktoré sú protichodné. Prv˘m trendom 

je prehlbovanie integrácie, ktoré má rozvíjaÈ 

spoloãnú európsku identitu, spoloãnú politiku 

(zahraniãnú, bezpeãnostnú), spoloãné záujmy. 

Druh˘m trendom je roz‰irovanie únie, 

zamerané prevaÏne na obchodnú expanziu. V 

prípade Turecka ide o roz‰irovanie, ktoré je 

v neprekonateºnom rozpore s prv˘m trendom. 

Jednoducho, kto chce EÚ, ktorá bude 

maÈ okrem trhov a vojensk˘ch spojencov aj 

ãosi ako identitu (spoloãenskú, kultúrnu, duchovnú, 

politickú), ten musí obetovaÈ Turecko. 

A ìal‰ie moslimské krajiny, ktoré Európania 

povaÏovali, povaÏujú a budú povaÏovaÈ 

za cudzincov. A naopak, kto chce EÚ roz- 

‰íriÈ o kaÏdého, kto sa prihlási ako spojenec 

a splní formálne kritériá, ten musí obetovaÈ 

ideu v˘luãnosti a identity EÚ. 

Rovnica je jednoduchá a jasná. Problém je 

iba v tom, Ïe Brusel ju ignoruje a snaÏí sa posilniÈ 

oba trendy – aj integráciu, aj expanziu. 

Je len otázkou ãasu, kedy tieto sily na seba narazia. 

Politika proti verejnej mienke. 

Napätie sa nebezpeãne prehlbuje aj v ìal- 

‰ej rovine – v rovine moci a jej legitimity. Politika 

Bruselu je ãím ìalej, t˘m viac odtrhnutá 

od verejnej mienky. Dokonca ãasto ide 

priamo proti nej. Aj politika prehlbovania integrácie, 

aj politika roz‰irovania je v jasnom 

rozpore s oãakávaniami a názormi verejnosti. 

Ukázalo sa to pri euroústave, ukazuje sa to 

pri Turecku... 

Dôsledky nemusíme odhadovaÈ. UÏ sa dostavili. 

Dobre viditeºné boli práve pri Turecku. 

Väã‰ina Európanov si neÏelá ,,spoloãn˘ 

‰tát“ s Turkami. Keì napriek tomu padlo rozhodnutie 

prizvaÈ Turecko na ‰tandardné rokovania 

o vstupe, reakcia ,,zdola“ bola vlaÏná. 

Îiadne silné protesty, Ïiaden pohyb, Ïiadna 

odozva. ªudia t˘m dali najavo, Ïe európsku 

politiku z diaºky sledujú, ale nepovaÏujú ju za 

,,svoju vec“. Je pritom jasné, Ïe politika odtrhnutá 

od národa (národov) nemôÏe byÈ dhodobo 

úspe‰ná a stabilná. Aj tu nám hrozí náraz. 

Vlastne nie celkom náraz – sily, ktoré idú 

od seba, sa nezrazia. Len sa pretrhnú – a narazia 

aÏ pri dopade na zem... 

Slabí proti siln˘m. 

Pri vzÈahu EÚ – Turecko sa ukazuje e‰te jeden 

problém – veºmi hlbok˘ a veºmi váÏny. 

Problém európskej slabosti a tureckej sily. 

Dominantn˘ prúd európskych elít je postihnut˘ 

dvoma zvráten˘mi sklonmi. Na jednej 

strane potláãa a likviduje kaÏd˘ prejav európskeho 

konzervativizmu – zmyslu pre tradíciu, 

klasickú koncepciu rodiny, historickú a duchovnú 

identitu, národn˘ patriotizmus. To 

v‰etko je tabu. Taliansky kandidát na komisára 

EK Rocco Buttiglione bol v Bruseli doslova 

sÈat˘ len za to, Ïe sa verejne prihlásil k 

svojim konzervatívnym názorom. Prejavy 

tradicionalizmu sa v EÚ netolerujú. V kurze 

sú ,,modernisti“, ktorí manÏelstvo povaÏujú 

za preÏitok a náboÏenstvo za blud. 

Je pritom vrcholne zvrátené, ak tí istí stráÏcovia 

,,obãianskej spoloãnosti“ a ,,politickej 

korektnosti“ tolerujú nacionalizmus a tradicionalizmus 

v moslimsk˘ch ‰atách – teda 

Turecko. To Turecko, v ktorom je islam urãujúcim, 

fundamentálnym atribútom celej 

spoloãnosti (s v˘nimkou sekulárnej vlády). To 

Turecko, ktoré svoju politiku buduje na nacionalizme 

a potláãaní men‰ín. To Turecko, 

ktoré toleruje muãenie politick˘ch väzÀov ãi 

útlak Ïeny-slúÏky. To Turecko, v ktorom musí 

volebn˘ v˘sledok a zloÏenie vlády autorizovaÈ 

generalita armády. Toto v‰etko sa musí v 

európskych salónoch tolerovaÈ – v rámci boja 

proti xenofóbii, v rámci podpory men‰ín a cudzincov. 

Nech uÏ sú akíkoºvek... 

Aj európska slabosÈ a turecká (moslimská) 

sila na seba ãoskoro narazia. Vlastne uÏ na 

seba naráÏajú. V západnej Európe sa etablovali 

miliónové turecké a moslimské komunity, 

ktoré sú ãím ìalej t˘m menej schopné prispôsobovaÈ 

sa (jazykovo, kultúrne, in‰titucionálne). 

Naopak, prispôsobovaÈ sa musí 

európska väã‰ina. Nemeck˘ ‰kolsk˘ systém 

s ÈaÏkosÈami reaguje na fakt, Ïe ãoraz viac tureck˘ch 

detí neovláda – a nechce ovládaÈ – nemeck˘ 

jazyk. 

Pri t˘chto zráÏkach môÏe byÈ perspektíva 

a optimizmus na strane men‰ín, ktoré úspe‰- 

ne expandujú. A zároveÀ sa uzatvárajú a vynucujú 

si ‰peciálne privilégiá. Teda: na jednej 

strane tu máme staré európske národy, postihnuté 

oslabovaním historickej identity a 

tradiãn˘ch hodnôt, nízkou pôrodnosÈou, starnutím, 

stratou vitality a priebojnosti. Na druhej 

strane tu máme silné, priebojné a expanzívne 

men‰iny, ktoré svoju vitálnu silu ãoskoro 

pretavia do sily politickej. S masívnou 

podporou Turecka, ktoré oãakáva, Ïe o 20 rokov 

bude najºudnatej‰ím ‰tátom EÚ s patriãnou 

politickou váhou v európskej ,,vláde“. 

Samozrejme, napriek váÏnosti problému 

tu nie je dôvod na apokalyptické predpovede. 

Európsky – a vôbec západn˘ – systém sa 

v modern˘ch dejinách presadil ako evoluãn˘ 

víÈaz a nakoniec bude dosÈ siln˘ na to, aby dokázal 

vstrebaÈ hoci aj 90-miliónovú moslimskú 

,,men‰inu“. Prinesie to v‰ak obrovské problémy 

a straty, ktor˘m by sme sa mohli vyhnúÈ 

– ak by sme chceli. EÚ potrebuje Turecko 

ako strategického politického spojenca a 

obchodného partnera – nie ako dominantnú 

silu ,,európskej federácie“. Povedané slovníkom 

diplomatov, Brusel by mal s Tureckom 

vyjednávaÈ len o tesnom ,,privilegovanom 

partnerstve“. 

Mimochodom, na celom spore je najsmutnej‰ie, 

Ïe drvivá väã‰ina európskych ,,lídrov“ 

(snáì s v˘nimkou Britov) pri koneãnom lámaní 

chleba ani nechce zájsÈ ìalej. Len to nedokáÏe 

ãestne, priamo a odváÏne povedaÈ. A 

v tom je posledná – a najväã‰ia slabosÈ starej 

Európy. 

Dag Dani‰, 

politick˘ komentátor 

53


V sluÏbe zmierenia 

Spomínam si na niektoré minulé reakcie aktívnych 

politikov na túto tému. To, ão sme sa 

snaÏili vtedy vyjadriÈ v mene cirkví ako v˘zvu 

k pokoju, odpusteniu a zmiereniu, sa im javilo 

ako nepresvedãivé a nedostatoãné, pretoÏe to neodpovedalo 

jasnou reãou na mnohé závaÏné 

súvislosti. Mali v tom veºa pravdy... 

Bolo to pravdepodobne najmä v ãasoch blízko 

parlamentn˘ch volieb. Vtedy, keì rástlo spoloãenské 

napätie, snaÏili sme sa o svoj príspevok 

k zmierneniu. Stanoviská predstaviteºov 

cirkví volali po odpustení a pokoji. Ako základ 

pre tento krok sme ponúkali spoloãenstvo na 

kresÈansk˘ch koreÀoch a dar zmierenia, ktor˘ 

vie venovaÈ Boh. Nemysleli sme iba na pragmatickú 

potrebu pokroãiÈ vpred cez konflikty, ktoré 

obãas prerastali do nepriateºstva. Nemysleli 

sme iba na to, Ïe by pre obãanov a na‰u krajinu 

bolo balzamom, keby videli spolu v priateºskom 

vzÈahu predstaviteºov hnutí, ktoré majú v 

niektor˘ch závaÏn˘ch otázkach rôzne predstavy 

o politickej budúcnosti Slovenska. Vtedy 

sme pokladali za pote‰iteºn˘ úspech, Ïe sa niektorí 

predstavitelia politick˘ch síl dokázali stretnúÈ 

v chráme spolu s nami na modlitbách za pokoj. 

Viackrát som si uvedomil, Ïe sluÏba zmierenia, 

ktorá má viesÈ k rastu spoloãenského súladu 

v na‰om polarizovanom svete, si naozaj Ïiada 

nieão viac, ako len pozvanie na modlitby za 

pokoj, tolerantné sedenie v chrámovom zhromaÏdení, 

prípadne podanie rúk ako znak základnej 

ºudskej úcty k Bohom stvorenému ãloveku. 

Politici, ktorí vyjadrovali súhlas s cieºom zmierenia 

a pokoja, ale zároveÀ svoju nespokojnosÈ 

s na‰imi predstavami o ceste a nástrojoch, mali 

v mnohom pravdu... 

Kde teda zaãaÈ pri sluÏbe zmierenia, ktorá 

chce podporiÈ spoloãensk˘ súlad a relatívny 

pokoj v spoloãnosti trvalého hºadanie lep‰ej 

cesty âo má obsahovaÈ sluÏba zmierenia, ktorá 

prinesie viac pokoja 

Deficit pokoja a napätie v spoloãnosti robí Ïivot 

neznesiteºn˘m. 

To treba asi spoznaÈ najprv. Keì rastie povedomie 

o tom, Ïe sa musia veci zmeniÈ, keì si zaãíname 

uvedomovaÈ spoloãnú bolesÈ, je zrejmé, 

Ïe rastie aj túÏba po náprave. Vtedy zisÈujeme, 

Ïe je potrebné spolu hºadaÈ terapeutické nástroje. 

Pritom sa stáva, Ïe vnímanie príãin nie je jednotné. 

ªudovít ·túr svoju diagnózu pri jednej 

príleÏitosti vyjadril takto: „UÏ dlho sme slúÏili 

za hraãku diabolskej politiky, ktorá nás plánovito 

vzájomne odìaºovala a ustaviãne rozo‰tvávala, 

aby sme tak vlastnou vinou upadali...“ 

Nepokoj, napätia a implantovanie konfliktov 

môÏe byÈ záujmom zvonku. Na‰a vina v‰ak zostáva. 

Vlastnou vinou upadáme, povedal ·túr, 

aj keì to hrá do karát t˘m, ão sa z toho te‰ia. 

Moja posledná náv‰teva v Izraeli mi ponúkla 

ìal‰ie analógie k tomu, ako sa môÏe prejaviÈ 

neznesiteºná miera spoloãenského napätia a ako 

rôzne sa interpretujú príãiny. MoÏno poviete, Ïe 

som si mohol vybraÈ jednoduch‰ie prostredie... 

Urãite situáciu neuºahãuje skutoãnosÈ, Ïe sa tu 

stretajú tri veºké svetové náboÏenstvá a záujem 

veºmocí. Na druhej strane je toto miesto na 

mape sveta kolískou, z ktorej sa narodila na‰a 

kresÈanská viera a kultúra. Podobne vnímajú 

dôleÏitosÈ tejto krajiny nasmerovanej na krásne 

mesto Jeruzalem reprezentanti t˘ch druh˘ch 

veºk˘ch náboÏenstiev sveta. 

Pri otvorení zasadnutia Rady Svetového luteránskeho 

zväzu v Betleheme 1. septembra 

2005 oznaãil latinsk˘ patriarcha (rímskokatolík) 

Msg. Michel Sabah túto zem ako krajinu, v 

ktorej platí biblické: „Pri‰iel medzi svojich a 

jeho vlastní ho neprijali“. Tak sa tu cítia dnes 

kresÈania. Betlehem sa nachádza v oblasti, ktorá 

sa oznaãuje ako „západn˘ breh Jordánu“. 

Medzi ním a Jeruzalemom stojí deväÈ metrov 

vysok˘ múr. Bol postaven˘ ‰tátom Izrael s cie- 

ºom, aby chránil mesto a jeho obyvateºov pred 

terorizmom. ZároveÀ vytvoril situáciu rozdelenia. 

Palestínãania vidia vec tak, Ïe „v‰etky múry 

musia padnúÈ“, povedal latinsk˘ patriarcha, ktorého 

ná‰ evanjelick˘ biskup, tieÏ národnosÈou 

Palestínãan, Munib Younan, privítal ako patriarchu 

v‰etk˘ch kresÈanov vo Svätej zemi. 

Ako veºmi si Svätá zem uvedomuje potrebu 

pokoja a aká cesta k nemu vedie, vypl˘va zo 

slov latinského patriarchu: „Svätá zem musí 

byÈ synonymom pre krajinu zmierenia. Krajinu 

zmierenia pre seba a pre svet.“ 

Ale ako sa to má staÈ tu, ãi inde 

Pokoj a pripravenosÈ k zmiereniu musí vstúpiÈ 

do s⁄dc. 

To je presvedãenie nie iba kresÈanov a duchovn˘ch 

pracovníkov. Ochota, ktorá ovládne 

srdcia ºudí, ochota ísÈ spoloãn˘m smerom a neãakaÈ 

na druh˘ch, ão to budú robiÈ spolu s nami, 

je prv˘m dôleÏit˘m cieºom sluÏby zmierenia. 

Preto cirkev pokraãuje so svojou zvesÈou o univerzálnosti 

BoÏej lásky pre v‰etk˘ch ºudí zeme. 

Z toho vypl˘va na‰a úcta voãi kaÏdému ãloveku, 

ktor˘ bol stvoriteºsky vystrojen˘ rovnakou 

slávou a dôstojnosÈou. Pre nás to v‰ak znamená 

tieÏ to, ão bolo vyjadrené aj vo Svätej zemi 

v t˘chto slovách: „ Musíme vedieÈ o tajomstve 

kríÏa a prítomnosti tohto tajomstva v osobnom 

a spoloãenskom Ïivote“. Tajomstvo kríÏa je 

‰pecifick˘m znakom pripravenosti k pokoju a 

zmiereniu pri kresÈanoch. Znamená to aj ochotu 

zná‰aÈ ubliÏovania a ústupky, zaráÏaÈ útoãníkov 

ochotou pretrpieÈ ubliÏovanie a dehonestovanie 

v oãakávaní, Ïe sa moc Kristovej lásky 

prejaví zmenou postoja srdca aj na druhej strane. 

Vrátim sa e‰te raz k rozhovorom vo Svätej 

zemi. Rabín Arik Ascherman, ktorého som stretol 

pri svojom tamoj‰om pobyte, domnievam sa, 

stelesÀuje ìal‰iu dôleÏitú úlohu pri sluÏbe zmierenia. 

Nepravdivé obrazy o protivníkoch treba obetavo 

odstraÀovaÈ. 

Sila k tejto úlohe prichádza z presvedãenia, 

Ïe aj tí, s ktor˘mi si teraz nerozumieme, majú 

pred sebou univerzálnu ponuku BoÏej lásky. 

Rabín Ascherman je prezidentom organizácie 

„Rabíni za ºudské práva“. Stal sa známym t˘m, 

Ïe sa dokázal postaviÈ pred izraelské obrnené 

transportéry, aby chránil mlad˘ch Palestínãanov. 

Staval s in˘mi Îidmi rozbúrané palestínske 

domy. Robil veci, ktoré dnes vo vedomí Palestínãanov 

nepatria k obrazu o typickom Izraelãanovi. 

Robil to preto, aby ukázal, Ïe si on a 

mnohí iní v Izraeli prajú rovnakú spravodlivosÈ 

aj pre Palestínãanov. To, Ïe sa mu preto u‰lo útokov 

a Ïalôb aj zo strany svojich vlastn˘ch, patrí 

k osobnej „odmene“ za takúto mierovú sluÏbu. 

Napriek v‰etkému hlása, Ïe jeho domovina 

je extrémne demokratická a miluje ju. A zároveÀ 

odmieta násilie a teror. Láskavá tvár prekvapuje 

a mení srdcia. Buduje dôveru v budúcnosÈ. 

K sluÏbe zmierenia urãite patrí aj spoloãné 

rozpoznanie vín. Dá sa to robiÈ tak, Ïe sú pritom 

zainteresované dve strany konfliktu Nie je to 

ºahké, ale je to potrebné. Sú na to mnohé príklady. 

V dramatick˘ch dejinách vzÈahov medzi katolíkmi 

a evanjelikmi u nás napríklad nie je 

ºahké hovoriÈ o vine za protirefomáciu najmä v 

17. storoãí v Uhorsku, ãi rekatolizáciu, ako rad- 

‰ej hovorí katolícka strana. Spoloãné pochopenie 

spoloãn˘ch dejín je v‰ak potrebné, aby sme 

mohli nové generácie Slovákov a Sloveniek informovaÈ 

jednotne o vtedaj‰ích udalostiach a aby 

sa dejiny neopakovali. Spoloãné ‰tudijné pokusy 

historikov s t˘mto cieºom boli uÏitoãné, ale 

nestaãia. 

Pri konfliktoch, ktoré prebiehajú v mnoh˘ch 

krajinách sveta, sa popri diplomatickom úsilí o 

upokojenie situácie usilovne pracuje ãasto na 

obidvoch stranách konfliktu na tom, aby sa menili 

„Facts on the ground“. Skutoãnosti reálneho 

Ïivota posilÀujú jednotliv˘ch partnerov spoloãenského 

zápasu. K faktom na zemi, ktoré presadzujú 

jednotlivé záujmové strany v zápase o 

presadenie, v‰ak treba vytváraÈ aj fakty iného 

druhy. Skutoãnosti potvrdzujúce spoloãné úsilie. 

Fakty svedãiace o zmierení a spolupráci dávajú 

nádej pre budúcnosÈ. 

O takéto majú záujem cirkvi, ak ostali verné 

svojmu poslaniu. Takéto urãite dokáÏu vytváraÈ 

aj spolu s ostatn˘mi ºuìmi dobrej vôle v spoloãnosti. 

Aby sa konflikty nikdy nezvrhli na nepriateºstvo. 

Ale aby boli „schodíkmi“, ktoré vedú, 

po ich prekonaní, k vy‰‰ej kvalite vzÈahov a pokoja 

pre nás v‰etk˘ch. 

V sluÏbe zmierenia je naozaj potrebné nielen 

veºa spoloãn˘ch modlitieb, ale tieÏ veºa uvaÏovaÈ, 

svedãiÈ a spoloãne konaÈ. 

Július Filo, 

evanjelick˘ (a. v.) biskup 

54


Masarykovská drobná práca 

Slováci majú dostatok dôvodov hlásiÈ sa k Masarykovi. 

Bol po otcovi Slovák, svoj slovensk˘ 

pôvod hrdo priznával a Slovensko povaÏoval za 

svoju srdcovú záleÏitosÈ; ako ‰tátnik svetového 

mena bol zakladateºom moderného demokratického 

‰tátu, zahrnujúceho Slovensko ako svoju 

kon‰titutívnu súãasÈ a povy‰ujúceho Slovákov 

na jeden z jeho ‰tátotvorn˘ch národov. Ak sa hlásime 

k âesko-slovensku ako dôleÏitej etape na- 

‰ich modern˘ch dejín, hlásime sa t˘m aj k TGM 

ako jeho zakladateºovi, k masarykovskému poÀatiu 

verejnej demokratickej politiky a budovania 

modernej obãianskej spoloãnosti. Podstatnou 

zloÏkou tohto jej budovania je systematická realizácia 

masarykovskej koncepcie drobnej práce. 

Masaryk ju vypracoval pre âechov a ostatné porobené 

národy rakúsko-uhorskej monarchie konca 

19. storoãia, preukázala v‰ak svoju nadãasovú 

platnosÈ. Mnohí predstavitelia nasledujúcich 

generácií (masarykovci) ju úspe‰ne udrÏiavali 

pri Ïivote poãas prvej âesko-slovenskej republiky, 

vracali sa k nej poãas fa‰istickej totality, vychádzal 

z nej aj chartistick˘ disent za komunistického 

obdobia. A ukazuje sa, Ïe ani pre na‰u súãasnosÈ 

nie je masarykovská koncepcia drobnej 

práce nieãím zastaran˘m, nemodern˘m. Nestala 

sa z nej len akási historická rekvizita, je to naìalej 

Ïiv˘ návod na pouÏitie. 

Poãas monarchie konca 19. storoãia bojoval 

Masaryk pri budovaní obãianskej spoloãnosti v 

âechách proti dvom druhom obãianskej pasivity. 

Prv˘, apriorn˘, vychádzal z predpokladu, Ïe 

doma sa aj tak niã robiÈ nedá, lebo o v‰etkom sa 

rozhoduje vo Viedni. Druh˘, aposteriórny, zas 

tvrdil, Ïe treba vyãkaÈ správny ãas a potom v‰etko 

vsadiÈ na revolúciu, ktorá zmetie star˘ poriadok 

a nastolí slobodu. Podºa Masaryka v‰ak: 

„Národ ná‰, jako kaÏd˘, má v konstitucionalismu 

tolik svobody, Ïe pfiíãin k násilné taktice nemá. 

Proto dnes volání po práci drobné je tak oprávnûné 

– pfiiãiÀme se sami a neãekejme, Ïe pro nás 

a za nás pracovat bude vláda vídeÀská a jiní. Kde 

vadí vláda a policie na‰im uãitelÛm, na‰im kÀe- 

Ïím, na‰im advokátÛm, na‰im lékafiÛm a jin˘m 

v‰em, aby nepracovali a o pokrok lidu se nestarali 

Je hol˘m ne‰tûstím, Ïe si zvykáme oãekávat 

tolik od vlády, samoãinnosti se vzdávajíce.“ (âeská 

otázka, Praha : Svoboda, 1990, s. 136-137.) 

V prvom rade ide Masarykovi o drobnú politickú 

prácu. VyÏaduje si „sústavnosÈ, pilnosÈ, stálosÈ, 

vytrvalosÈ“ a nielen nejaké to „obãasné 

vzplanutie citov a vôle“ (s. 224). Preto burcuje: 

„kdo nám vadí provádût v na‰ich obcích takovou 

správu, správu tak vzornou, Ïe by se jí musel obdivovat 

cel˘ svût Proã neukazujeme centrální 

vládû pfiíkladem, co by mûla dûlat I v tûchto oborech 

politika vnitfiní je na‰ím vlastním a pfiedním 

úkolem: my v‰ak pfiíli‰ obracíme zrakÛ sv˘ch 

navenek a ãekáme od vlády, co bychom mohli dûlat 

sami. Na‰e politika stÛnû bezobsaÏností.“ (s. 

144) 

K masarykovskej drobnej práci v‰ak rovnako 

patrí aj to, ão neskôr Václav Havel preslávil ako 

nepolitickú politiku. „V dobû, kdy âechy a Slovensko 

byly pevnou souãástí rakousko-uherské 

fií‰e a kdy neexistovaly ani faktické, ani politické, 

ani psychologicko-sociální pfiedpoklady pro 

to, aby na‰e národy hledaly svou identitu mimo 

rámec této fií‰e, zaloÏil T. G. Masaryk ãesk˘ národní 

program na my‰lence drobné práce, t.j. 

poctivé a odpovûdné práce v rámci existujícího 

uspofiádání v nejrÛznûj‰ích oblastech Ïivota, smûfiující 

k povznesení národní tvofiivosti a národního 

sebevûdomí. Zvlá‰tní dÛraz tu padal pfiirozenû 

na prvek osvûtov˘, v˘chovn˘, vzdûlávací, 

mravní, humanitní. Jediné moÏné v˘chodisko k 

dÛstojnûj‰ímu národnímu osudu spatfioval Masaryk 

v ãlovûku, v tom, aby si vytváfiel pfiedpoklady 

pfiedev‰ím k vlastnímu dÛstojnûj‰ímu osudu 

lidskému; v˘chodiskem promûny postavení národa 

mu byla promûna ãlovûka.“ (Moc bezmocn˘ch. 

In: V. H., O lidskou identitu, Lond˘n : Rozmluvy, 

1984, s. 95.) ªudia, ktorí sa t˘mto princípom 

riadia, „vycházejí ze správného pfiedpokladu, 

Ïe kaÏdá drobná práce je nepfiímou kritikou 

‰patné politiky.“ (s. 96) 

Nepolitickou politikou je takáto drobná práca 

v tom, Ïe pouÏíva nepolitické prostriedky, ão 

v‰ak koniec koncov vedie aj k urãit˘m politick˘m 

dôsledkom. Tak˘m nepolitick˘m prostriedkom sa 

stala spolková ãinnosÈ, zakladanie a rozvoj kultúrno-v˘chovn˘ch, 

vzdelávacích, telov˘chovn˘ch 

a in˘ch spolkov. Keì v‰ak dosiahli masovú 

základÀu a vyt˘ãili si aj ist˘ národn˘ program 

(ako napr. Sokol v âechách), stali sa aj nezanedbateºnou 

politickou silou. Masaryk kázal nepreceÀovaÈ 

politickú moc ‰tátu oproti ostatn˘m spoloãensk˘m 

faktorom, vstupujúcim do hry: 

„Moc státní, i pozitivnû pracující i negativnû 

zabraÀující, je mnohem slab‰í neÏli sociální moci 

ostatní. Dnes pfiímá moc státÛ v‰ude pov˘tce 

kontroluje pomûry hospodáfiské; v dobû protireformace 

stát se staral více o náboÏenství a tak podobnû. 

Aãkoli tato spravující, centralizující, kontrolující 

moc státu je veliká, pfiece není tak silná, 

jak úsilí a tuÏby náboÏenské, osvûtné, vûdecké, 

mravní, vÛbec kulturní. Pro spoleãnost, pro národy 

je dÛleÏitûj‰í tento Ïivot kulturní a jeho základové 

neÏli jediná jeho ãást, ãinnost politická.“ (s. 

219) 

Pravda, v Masarykovom poÀatí tu ne‰lo o akési 

dva rôzne druhy drobnej práce, ale skôr o dva 

jej navzájom prepojené aspekty. Podºa Franti‰ka 

·amalíka uveden˘ „realistick˘ koncept nepolitické 

politiky nebyl ãi nemûl b˘t konkurentem politiky 

v ãistém slova smyslu, t.j. politiky politikÛ 

a politick˘ch institucí, n˘brÏ jejím doplÀkem. 

Byl programem „národního vzdûlání“ a „drobné 

práce“ a pfiirozenû pfiedpokládal souãinnost intelektuálÛ.“ 

(In: Stanislava Kuãerová, ed., âeskoslovenství, 

stfiedoevropanství, evropanství, Brno 

: Konvoj, 1998, s.138.) 

Profesor ·amalík spomína realistick˘ koncept. 

Vskutku treba pamätaÈ, Ïe idea drobnej práce, ako 

aj s Àou spätá idea nepolitickej politiky, sú bytostne 

zakomponované do tohto celkového Masarykovho 

realistického konceptu. Jeho realizmus 

mal ãeliÈ vtedy prevaÏujúcemu pohodlnému klasickému 

historicizmu, ktor˘ v‰etky odvodzoval 

z dejín. Preto zaloÏil aj stranu tohto mena, ktorá 

mala rie‰iÈ reálne problémy prítomnosti cestou 

„drobnej práce“ postupn˘ch reforiem. Av‰ak – ako 

zdôrazÀuje aj znalec Masarykovho Ïivota a diela, 

Gordon Skilling – „realizmus nemal byÈ politickou 

stranou; ãi iba politickou stranou; bol 

smernicou a metódou. Jeho politick˘m programom 

boli hlavne a predov‰etk˘m v˘datné sociálne 

reformy, kultúrna práca a vnútorná politika. 

Znamenalo to daÈ národu kultúru a filozofiu 

a socializovaÈ ãeskú politiku, pracujúc pre blaho 

t˘ch, ão boli doteraz vylúãení z kultúrneho diania. 

Iba realisti poskytovali jasn˘ program; toto 

ich odli‰ovalo od star˘ch strán, zvlá‰È od klerikálov, 

od pokrokárov a socialistov, s ktor˘mi zdie- 

ºali urãité podobné názory. Hovorilo sa, Ïe ich 

moÏno povaÏovaÈ za istú strednú cestu medzi radikálmi 

a konzervatívcami, usilujúc sa o pokrok 

nie veºk˘mi skokmi, ale krok za krokom, nie 

cestou revolúcie, ale drobnou prácou.“ (T. G. 

Masaryk: Against the Current, 1882-1914. Oxford 

: Macmillan, 1994, s. 47-48.) 

Václav Havel v citovanej stati Moc bezmocn˘ch 

spája tento druh drobnej práce so Ïivotom v pravde 

a zdôrazÀuje Ïe sa tu hovorí o „práci v‰ech, ktefií 

se tak ãi onak úãastní nezávislého Ïivota spoleãnosti 

a ktefií vÛbec nemusí b˘t za disidenty povaÏováni: 

o spisovatelích, ktefií pí‰í tak, jak chtûjí, 

bez ohledu na cenzuru a oficiální nároky, a ktefií 

svá díla – pokud jim je nechtûjí oficiální nakladatelství 

vydat – ‰ífií v samizdatu; o filozofech, 

historicích, sociolozích a v‰ech dal‰ích vûdcích, 

ktefií jdou cestou nezávislého vûdeckého bádání 

a není-li to moÏné v prostfiedí oficiálních struktur 

nebo na jejich okraji, ‰ífií svá díla rovnûÏ v samizdatu 

nebo pofiádají soukromé diskuse, pfiedná‰ky 

a semináfie; o uãitelích, ktefií soukromû 

vyuãují mladé lidi vûcem, jeÏ normální ‰kola 

pfied nimi tají; o duchovních, ktefií se snaÏí ve 

svém úfiadu, a jsou-li ho zbaveni tak mimo nûj, 

vést svobodn˘ náboÏensk˘ Ïivot; o malífiích, hudebnících 

a zpûvácích, ktefií tvofií nezávisle na 

tom, co si o jejich tvorbû myslí oficiální instituce; 

o v‰ech lidech, ktefií tuto nezávislou kulturu 

sdílejí a dál ‰ífií; o lidech, ktefií se rÛzn˘mi dostupn˘mi 

zpÛsoby snaÏí vyjadfiovat a hájit skuteãné 

sociální zájmy pracujících, vracet odborÛm jejich 

prav˘ smysl ãi zakládat nezávislé odbory; o lidech 

ktefií se nebojí vytrvale upozorÀovat úfiady na 

bezpráví a zasazují se za dodrÏování zákonÛ; o 

rÛznych spoleãenstvích mlad˘ch lidí, ktefií se 

snaÏí vymanit z manipulace a Ïit po svém, v duchu 

vlastní hierarchie Ïivotních hodnot ; atd. 

atd.“ (s. 101) 

Volil som tento rozsiahly citát, lebo presvedãivo 

ukazuje, Ïe dan˘ typ masarykovskej drobnej 

práce zostáva za zmenen˘ch podmienok v skoro 

rovnakej podobe nadãasovou úlohou aj pre dne- 

‰ok a zrejme takou zostane aj pre budúcnosÈ. 

Miroslav Kus˘, 

politológ 

55


Do mesta stále ìalej 

V polovici júla, keì sme tu, v Bratislave neustále 

ãakali, kedy dorazí spolu s lastoviãkami 

leto, pobrala som sa na svoj rodn˘ Spi‰. 

Ani tu nebolo inak – leto uviazlo vo vrchoch. 

V noci v‰ak práve doznieval spln a okolo desiatej 

doobeda sa zo Slovensk˘ch Cechov 

vracali do mesta chlapi s ko‰íkmi ale aj umazan˘mi 

pláten˘mi ta‰kami pln˘mi dubákov, 

kozákov, brezákov a kuriatok, v kanviãkách, 

zavesen˘ch na opasku, alebo aj vo vedrách v 

ruksaku niesli maliny, ãuãoriedky. Les ºudí 

bohato hostil. 

Turzov, odkiaº nosili najväã‰iu úrodu, sa mi 

videl byÈ dobyt˘, a tak som vyrazila na opaãnú 

stranu – na Gloriet, skalu nad Gelnicou, v 

‰esÈdesiatych rokoch premenovanú na Vyhliadku 

mládeÏe. Z hradskej som zaboãila 

na chodník, ktor˘ v‰ak bol chodníkom iba v 

mojej spomienke. Trsy nevykosen˘ch bodliakov 

siahali skoro po pás, pod lesom Ïltla vyhorená 

tráva. Kedysi aj horské lúky vyká‰al 

Lesn˘ závod, sama som b˘vala cez prázdniny 

hrabaãkou – ako to, Ïe teraz uÏ nikomu 

sena netreba A nepoãuÈ ani bºakot a buãanie. 

âo sa pamätám, lúky vÏdy spásali stáda oviec 

a kráv. Dnes je na Ïltkav˘ch such˘ch stráÀach 

ticho. Lesn˘ závod nefunguje, niet ani kedysi 

úspe‰ného roºníckeho druÏstva v blízkej dedinke. 

Spi‰ské zemiaky mali svoj ch˘r, no 

dnes polia nikto neobrába, niet tu zemiaãnísk, 

nenasiali ovos ani hrach. Kde boli zemiaãniská, 

divo rastie repík, materina dú‰ka. Sem-tam 

sa nad bylinkami skláÀa babka zelinkárka. 

V meste nemá prácu skoro jedna tretina 

ºudí. Îijú akosi. Ale nerobia. Mohli by vyká- 

‰aÈ lesné chodníky, mohli by na strm‰ích úsekoch 

natæcÈ oporu z dreveného zábradlia, 

mohli by v meste povkladaÈ kocky do vytlãenej 

dlaÏby, myslím si, ako tak kráãam tou 

smutnou krajinou. Roboty aÏ hrôza, a predsa 

nikde ãloveka. Lebo niekto by musel tú 

prácu zorganizovaÈ, niekto by ju musel zaplatiÈ. 

Cestu popod ihliãnat˘ les na miesto, kde kedysi 

stával dreven˘ Schweitzer Haus (v ãase 

môjho detstva sme mu domácky hovorili 

·vajc), milosrdne vymyli daÏde, ktoré zakaÏd˘m 

splavia aj ‰trk z rudohoria, a tak tu 

bodºaãie a krovie nemá ‰ancu. Na mieste b˘valého 

·vajcu zostali iba náznaky základov 

s hnijúcimi brvnami a trámami, do ktor˘ch sa 

uÏ pustil mach. KaÏdú nedeºu popoludní sem 

chodievali me‰Èania, chlapi vo veºk˘ch rukách 

drÏali krígle s pivom a Ïeny s ãerstvou trvalou, 

v kostoln˘ch ‰atách, otvárali Ïlté a ruÏové 

krachelky alebo jablkové mu‰ty, ktoré sa 

ãapovali z tmavozelen˘ch flia‰. Hral Lajo‰- 

báãi so svojimi cigánmi a na okrúhlom, kameÀmi 

vyloÏenom plató sa tancovalo. Dnes 

je tu pusto, ticho, iba zdola, z mesta, poãuÈ 

hlas zvonov z veÏe gotického katolíckeho 

kostola. 

Na turistick˘ chodník, vedúci na Gloriet, 

som narazila aÏ povy‰e ·vajca, ãlovek neznal˘ 

pomerov naÀ nenatrafí. A moÏno nenájde 

ani tú vyhliadku, lebo skala zvetráva a odolné 

brezy, liesky, ba i smreãky zapú‰Èajú do jej 

puklín a zvetran˘ch nánosov svoje korene. 

Nehovoriac o besiedke, vytesanej kedysi dávno 

z hrub˘ch brvien. Nenájde‰ turistické 

znaãky, nenájde‰ údaj, kde vlastne si a ako ìaleko 

je to od mesta. 

Veru, stále ìalej má toto moje rodné (mne 

drahé) mesto do mesta, i keì mestské práva 

dostalo uÏ v trinástom storoãí. 

Okolo pohostinstiev, v˘ãapov, krãiem a 

obchodov s potravinami (a nápojmi) sa uÏ 

ráno, keì som vyráÏala na huby, ponevierali 

muÏské postavy, ktor˘m neviem odhadnúÈ 

vek, vzdelanie ãi iné nadanie. Îeny pred obchodom 

vzru‰ene rozprávali, Ïe suseda na‰la 

istú Ïenu, moju rovesníãku, doktorku filozofie 

(!), úplne modrú v posteli. Opitá sa udusila 

zvratkami. Nemala prácu, tak sa ponevierala 

po krãmách a stvárala s chlapmi, ktorí jej 

za zábavu platili alkoholom. Chcela sa vraj 

prihlásiÈ do reality show, hovorili Ïeny. Veì 

tam práve také chcú... 

ªudia nepracujú. Skoro aÏ tretina práceschopného 

obyvateºstva je bez roboty. Tí, 

ktorí prácu majú, sú nahnevaní na t˘ch, ão sa 

pretækajú, lebo ich zárobky len o málo prevy- 

‰ujú podporu. A najviac sa hnevajú na Rómov. 

Chudobní cítia hnev a nenávisÈ k e‰te chudobnej‰ím. 

Bohatí sú ako z inej planéty. Pravda- 

Ïe ãítajú o nich vo farebn˘ch obrázkov˘ch ãasopisoch. 

Vidia vyfotené ich domy, jachty, 

autá. Kde na to tí ºudia vzali Uãiteºka hudby, 

ktorá v‰tepuje deÈom prstoklad a lásku k 

ãomusi takému nehmotnému, ako je melódia, 

dostane okolo osemtisíc ãistého. Vo farebnom 

obrázkovom klebetníku sa doãíta, ako ktorási 

televízna celebrita, ktorá ãíta správy z ãítacieho 

zariadenia, minie niekedy desaÈtisíc, 

niekedy stotisíc mesaãne na obleãenie. Je to 

z tohto sveta 

ªudia pociÈujú nedostatok, i keì dokáÏu 

akosi preÏiÈ. Hor‰ie je, Ïe Ïivot sa im zmenil 

na pretækanie sa. Akoby nemali budúcnosÈ, 

Ïijú zo dÀa na deÀ. Pribúda krãiem. Pred obchod 

rovno na nepozametan˘ asfalt sa postaví 

pár stolíkov a stoliãiek, slneãníkov, a máme 

bistro. Nikomu neprekáÏa, Ïe si denne sadá 

na rozlámanú stoliãku k bakelitovému stolíku, 

na ktor˘ do vybrndan˘ch vyschnut˘ch 

mlák po pive a cole ‰pinia roje múch. Debatuje 

sa. Kto vyhral jackpot, kto sa dostane do 

vily. Máme aj miestneho milionára. Po v˘hre, 

ktorú si odniesol z televíznej súÈaÏe, je uÏ len 

spomienka. Ná‰ milionár s v˘hrou opustil 

Ïenu a nasÈahoval sa k milenke. Zaãal podnikaÈ 

– v hre na automatoch. Nezadarilo sa, tak 

sa pokúsil obesiÈ. Ani to nevy‰lo. Momentálne 

je na psychiatrii. 

S ko‰íkom húb schádzam do údolia, je skoro 

obed, na hlavnej ulici ospalé prázdno. V 

star˘ch me‰tianskych domoch na hlavnej ulici 

nasekan˘ch niekoºko sekáãov. U ãíÀana 

(tak im tu hovoria a bohvie, z ktorej krajiny 

podnikatelia pochádzajú) sú zamestnané Ïeny 

z domácnosti, ale aj absolventky stredn˘ch 

‰kôl, ktoré nemajú na vysokú. (Áno, nemajú, 

lebo aj cestovné, aj internát, aj strava ãosi 

stojí – a rodiãia nepracujú...) U ãíÀana postávajú 

v obchode za päÈ-‰esÈ tisíc mesaãne. 

Moja kamarátka z detstva Darina sedí na prahu 

obchodu a díva sa na hodinky. Nazdávam 

sa, Ïe sa chystá nieão zjesÈ. ,,Na obed âo si! 

Ja sa nemôÏem ísÈ ani vyãuraÈ, nieÏe na obed. 

Chodila som do bufetu, ale majiteº mi to zakázal. 

Vraj mám vydrÏaÈ, lebo z bufetu sa mu 

sÈaÏovali, Ïe oni nie sú verejné vécé.“ Darina 

má doma nezamestnanú dcéru, absolventku 

umeleckej ‰koly, druhú dcéru ‰koláãku v 

základke a syna, ktor˘ konãí uãÀovku. Darina 

je vdova. Z vdovského dôchodku Ïiví seba 

a tie tri deti. Najstar‰ia dcéra sa pokúsila 

uchytiÈ v Bratislave, robila v nejakej re‰taurácii 

ãa‰níãku, ale vrátila sa, dostala ekzém. 

A z ãoho Ïijú ,,Voda sa pije bez sirupu, na 

chlieb a mlieko máme, chodíme do lesa na 

huby, na borovnice, na maliny, a ja e‰te chodím 

aj na priehradu chytaÈ ryby. Aj teraz 

máme v mrazáku kapra,“ povie mi Darina 

struãne. 

·tatistické údaje na Slovensku hovoria, Ïe 

aÏ skoro 40 percent povaÏuje svoju Ïivotnú 

situáciu za zlú. Zberaãi dát (ÈaÏko mi padne 

nazvaÈ ich sociológmi, lebo sociológia je pod- 

ºa názvu veda) z vysokého ãísla nespokojnosti 

vydedukovali, Ïe ºudia na Slovensku majú 

sklon k bolestínstvu. Po tej letmej letnej náv‰teve 

v mojom rodnom meste súhlasím. Ak 

sa porovnávame s rovníkovou Afrikou, tak je 

to urãite bolestínstvo... 

No ute‰ujem sa, Ïe sú tie ãísla nespokojnosti 

azda aj priaznivé: ãlovek, ktor˘ si uvedomuje, 

Ïe Ïije zle, nie je vari straten˘. Hor‰ie 

je, ak o svojom márnom pretækaní sa uÏ ani 

neuvaÏuje. Ak berie svoj údel ako Ïivelnú pohromu, 

proti ktorej niet záchrany. Veãerné 

univerzity televízií ho k⁄mia vedomím, Ïe 

Ïivot sú iba procesy tráviace, vyluãovacie a 

rozmnoÏovacie. A na to e‰te stále, aj vìaka 

dobrej úrode lesn˘ch plodín, akosi má – tak 

preão by mal byÈ nespokojn˘ 

Gabriela Rothmayerová, 

spisovateºka a publicistka 

56


Slovensko ako vzor 

Slovensko – spolu s âeskou republikou – 

je najmlad‰ou demokraciou v Európe. Mlad˘ 

vek samostatného slovenského ‰tátu sa 

v‰ak nestal prekáÏkou pre zhromaÏìovanie 

bohat˘ch transformaãn˘ch skúseností – aj 

pozitívnych, aj negatívnych. 

Zlyhanie, sebadiskvalifikácia, izolácia. 

Ako jedin˘ stredoeurópsky ‰tát musela Slovenská 

republika po kolapse komunistického 

reÏimu zvádzaÈ boj o zachovanie demokracie. 

Na rozdiel od ostatn˘ch visegrádskych krajín, 

ktoré sa po páde totalitn˘ch reÏimov pustili 

do reformovania svojich ekonomick˘ch a 

politick˘ch systémov, aplikujúc raz jeden, 

raz druh˘ prístup, zaloÏen˘ na programov˘ch 

v˘chodiskách ‰tandardn˘ch strán rozdielnej 

ideovej orientácie (klasická politická súÈaÏ 

pravice a ºavice), Slovensko po vzniku samostatného 

‰tátu zaznamenalo zjavn˘ pohyb 

opaãn˘m smerom. Na vlne nespokojnosti v˘znamnej 

ãasti obyvateºstva s v˘sledkami prvopoãiatoãnej 

etapy transformácie sa k moci 

dostali sily, ktoré nielen nepokraãovali v nastúpenom 

kurze demokratizácie a reforiem, 

ktorého základy poloÏila ãesko-slovenská 

„federálna“ politické elita v rokoch 1990 – 

1992, ale zaãali uplatÀovaÈ tak˘ v˘kon moci, 

ktor˘ viedol k postupnému de‰truovaniu t˘chto 

základov. Nadmerná koncentrácia moci 

v rukách dominantnej politickej strany a jej 

lídra, mocensko-in‰titucionálna konfrontácia 

(vláda a parlament verzus prezident), silná 

spoloãensko-politická a obãianska polarizácia, 

prenasledovanie opozície, zneuÏívanie 

‰tátnych orgánov proti názorov˘m oponentom 

vlády, ãasté poru‰ovanie princípov právneho 

‰tátu, neústretová politika voãi národnostn˘m 

men‰inám – to v‰etko vyradilo na ist˘ 

ãas Slovensko z procesov euroatlantickej integrácie. 

Domáce demokratické deficity si 

na‰li potvrdenie vonku v rôznych podobách 

– aj v zaradení Slovenska do „vzorového“ 

zoznamu krajín s reÏimom neliberálnej demokracie 

(spolu so Sierra Leone, Pakistanom, 

Peru, Filipínami a Palestínskou autonómiou) 

v známom konceptuálnom ãlánku Fareeda 

Zakariu v ãasopise Foreign Affairs, aj v poãetn˘ch 

demar‰och od európskych in‰titúcií, 

aj v nezaradení krajiny do prvej vlny roz‰irovania 

NATO. Namiesto systematického pokraãovania 

procesu reformovania krajiny sa 

na Slovensku od roku 1993 uplatÀovala „pinzetová“ 

metóda zmien, t.j. uskutoãÀovanie selektívnych 

opatrení, priná‰ajúcich konkrétne 

zisky konkrétnym osobám, blízkym moci 

(ukáÏkov˘m príkladom „selektívnej“ reformy 

bolo od‰tátnenie ekonomiky prostredníctvom 

straníckej privatizácie). Slovensko v 90. rokoch 

nielen strácalo transformaãn˘ dych, ale 

smerovalo tam, kde ho nechcela vidieÈ väã- 

‰ina obãanov – do medzinárodnej izolácie. 

Tomu, kto dnes, spoliehajúc sa na krátku pamäÈ 

obãanov, tvrdí opak, môÏeme pripomenúÈ, 

ako v októbri 1997 vtedaj‰í predseda 

NR SR Ivan Ga‰paroviã musel zru‰iÈ stretnutie 

‰éfov parlamentov pridruÏen˘ch ãlenov 

EÚ s predsedom Európskeho parlamentu. 

Predseda EP José Mária Gil-Robles a podpredsedníãka 

EP Magdalene Hoff totiÏ odmietli 

prísÈ do Bratislavy na protest proti 

tomu, Ïe NR SR nere‰pektovala rozhodnutie 

Ústavného súdu v kauze poslanca Franti‰ka 

Gauliedera, vylúãeného proti svojej vôli z 

parlamentu. 

Pozitívna zmena. 

Diskvalifikácia krajiny v integraãn˘ch procesoch 

povzbudila demokratick˘ch aktérov 

zintenzívniÈ úsilia, zamerané na nápravu nepriaznivého 

stavu. Tieto úsilia vyústili do 

mocenskej zmeny v dôsledku parlamentn˘ch 

volieb 1998. Na v˘sledkoch t˘chto volieb sa 

odrazili zmeny, ktoré slovenská spoloãnosÈ 

zaznamenala vo svojom v˘voji po Novembri 

1989. I‰lo o vysokú mieru politickej mobilizácie 

prodemokraticky zm˘‰ºajúcich obãanov, 

o uplatnenie dostatoãne úãinn˘ch koaliãn˘ch 

stratégií demokratick˘ch politick˘ch 

síl, o vytvorenie ‰irok˘ch demokratick˘ch 

aliancií s cieºom zabrániÈ etablovaniu a reprodukcii 

autoritárskeho reÏimu, o aktivizáciu aktérov 

obãianskej spoloãnosti, efektívne kombinujúcu 

spontánnu a organizovanú ãinnosÈ, 

o schopnosÈ vyuÏiÈ odborn˘ potenciál, naakumulovan˘ 

v mimovládnom sektore, na 

celkové posilnenie sociálneho kapitálu krajiny. 

Po voºbách 1998 sa situácia na Slovensku 

dramaticky zmenila. Demokratické deficity 

boli v priebehu pomerne krátkeho obdobia odstránené 

a integraãné ‰ance krajiny obnovené. 

Slovensko sa r˘chlo zapojilo do procesu 

prístupu do EÚ, dobehlo svoje dovtedaj‰ie zaostávanie 

a uzatvorilo rokovania o ãlenstve v 

únii v rovnakom ãase ako jeho visegrádski susedia 

a baltské ‰táty. Po parlamentn˘ch voºbách 

2002 sa integraãné ambície naplno realizovali 

a Slovensko sa stalo ãlenom EÚ a 

NATO. ZároveÀ sa v˘znamne posilnil reformn˘ 

Èah: programová blízkosÈ strán, ktoré 

po voºbách vytvorili vládnu koalíciu, im 

umoÏnila na‰tartovaÈ ambiciózny program 

sektorov˘ch reforiem. Zatiaº ão reformné 

kroky v období 1998 – 2002 boli do znaãnej 

miery podmienené úsilím splniÈ kritériá na 

vstup do EÚ, reformy uskutoãÀované od roku 

2002 tento rámec prekroãili. 

Vãera prijímateº a Ïiak, dnes donor a uãiteº 

A akoby znenazdania do‰lo k v˘znamnej 

zmene v statuse krajiny. E‰te celkom nedávno 

bolo Slovensko prevaÏne skoncentrované 

samo na seba, rie‰ilo svoje vnútorné problémy 

a bolo takto aj vnímané v zahraniãí – ako 

nie celkom úspe‰n˘ Ïiak, ktor˘ sa usilovne 

snaÏí dobehnúÈ zaostávanie za spoluÏiakmi. 

Dnes je to v‰ak krajina, ktorá si uvedomila, 

Ïe jej skúsenosti môÏu byÈ cenné nielen pre 

Àu samotnú, ale aj pre in˘ch, pre t˘ch, ktorí 

by ich mohli vyuÏiÈ na rie‰enie svojich problémov. 

V rôznych prostrediach vonku stúpol 

záujem o Slovensko. Jedn˘ch zaujíma to, ako 

sa podarilo docieliÈ vysokú mobilizáciu obãanov 

vo voºbách s cieºom dosiahnuÈ demokratickú 

zmenu. Iní by radi vedeli viac o tom, 

ako fungujú a zabezpeãujú efektívne vládnutie 

‰iroké koalície, zloÏené z viacer˘ch strán 

rôznej ideovej orientácie. V poslednom ãase 

stredobodom pozornosti expertov vo viacer˘ch 

krajinách sú slovenské reformy – ich odborná 

príprava, zabezpeãenie politického krytia 

a praktická realizácia. V zahraniãí neustále 

rastie záujem o ãinnosÈ slovensk˘ch mimovládnych 

organizácií, o ich skúsenosti a celkov˘ 

prínos do procesu demokratickej transformácie. 

Spomínan˘ záujem pritom nemá iba 

akademick˘ charakter, ale ãasto je motivovan˘ 

snahou prebraÈ a aplikovaÈ tieto skúsenosti 

u seba doma. A to naozaj je neklamn˘ 

indikátor zmeny. 

Nech to bude znieÈ akokoºvek bombasticky, 

ale Slovensko sa v oãiach mnoh˘ch ºudí 

vonku stáva vzorom, hodn˘m nasledovania. 

BudúcnosÈ ukáÏe, nakoºko takéto vnímanie 

bolo opodstatnené, nakoºko na‰e domáce skúsenosti 

mali univerzálny charakter a boli 

uplatniteºné v podmienkach in˘ch ‰tátov, faktom 

v‰ak je, Ïe ãoraz viac slovensk˘ch obãanov 

– nezávisl˘ch expertov a obãianskych aktivistov 

– poz˘vajú do mnoh˘ch krajín sveta, 

aby tam sprostredkovali svoje skúsenosti. 

Ich paleta je ‰iroká – od charitatívnej ãinnosti 

a pomoci ºuìom, ktorí sa ocitli v núdzi, 

cez tréningy s cieºom zníÏiÈ medzietnické napätie 

a prípravu obãianskych, sociálnych a informaãn˘ch 

kampaní na rozmanité témy aÏ po 

vypracovanie reformn˘ch stratégií a konkrétnych 

odporúãaní na realizáciu reformn˘ch 

politík v dôleÏit˘ch sektoroch spoloãnosti. 

Osobitnou témou je rozvojová pomoc, ktorú 

Slovensko v poslednom období poskytuje 

niektor˘m krajinám juhov˘chodnej a v˘chodnej 

Európy, strednej Ázie a Afriky. Po 

dlh˘ch rokoch, keì Slovensko bolo prijímateºom 

pomoci zvonku, prichádza obdobie, 

keì sa Slováci stávajú donormi. Zaãínajú pomáhaÈ 

slab‰ím, t˘m, ktorí pomoc skutoãne potrebujú. 

To v‰etko sa odohráva v situácii, keì 

ako ãlen euroatlantick˘ch integraãn˘ch zoskupení 

preberá Slovenská republika na seba 

primeran˘ diel spoluzodpovednosti za v˘voj 

v t˘ch regiónoch sveta, ktoré doposiaº mnohí 

Slováci vnímali predov‰etk˘m ako vzdialené 

a nijako so Slovenskom nesúvisiace exotické 

geografické konãiny. Hoci celkov˘ rozsah 

slovenskej rozvojovej pomoci je zatiaº 

57


podstatne niÏ‰í neÏ v prípade in˘ch donorsk˘ch 

‰tátov, ãlenov EÚ alebo OSN, stúpajúci 

trend je v posledn˘ch rokoch evidentn˘. 

Program slovenskej rozvojovej pomoci je zabezpeãovan˘ 

a koordinovan˘ ‰tátnymi orgánmi 

(sú v pôsobnosti Ministerstva zahraniãn˘ch 

vecí SR), mimovládne organizácie v‰ak 

‰tátu ponúkajú svoje znalosti a skúsenosti 

(prednedávnom vznikla Platforma mimovládnych 

organizácií pôsobiacich v zahraniãnej 

pomoci). 

Akãn˘ rádius slovensk˘ch MVO: Srbsko, 

Ukrajina, Bielorusko, Irak... 

AngaÏovanie sa slovensk˘ch mimovládnych 

organizácií v zahraniãí má niekoºko rovín 

– motivaãnú (aké faktory ich na takéto aktivity 

podnecujú), vecnú (ão v‰etko môÏu 

svojim zahraniãn˘m partnerom ponúknuÈ), 

hodnotovú (akému v˘voju by v krajinách 

svojho pôsobenia chceli dopomôcÈ). Pre zástupcov 

slovenskej mimovládnej komunity 

otázka odovzdania skúseností do in˘ch krajín 

má aj nezanedbateºn˘ etick˘ rozmer. Veºmi 

dobre si uvedomujú, Ïe bez pomoci zvonku 

– najmä v podobe silného integraãného tlaku 

zo strany EÚ a NATO, ale aj v podobe rozmanit˘ch 

projektov, podporen˘ch nadáciami, 

fondmi a in˘mi zahraniãn˘mi organizáciami 

– mohlo dnes Slovensko vyzeraÈ úplne 

ináã. Prijímajúc podporu zvonku, ktorá nám 

v rozhodujúcom okamihu pomohla zostaÈ na 

demokratickej koºaji, prebrali sme na seba aj 

urãit˘, priamo síce nik˘m nevysloven˘, napriek 

tomu v‰ak vnútorne silne pociÈovan˘ neformálny 

záväzok. A tento záväzok dnes zaãíname 

splácaÈ. 

Slovenské skúsenosti v oblasti obãianskeho 

zdruÏovania a ich vyuÏitie v procese demokratizácie 

krajiny vyvolali pred ãasom 

veºk˘ záujem v Srbsku a na Ukrajine a v súãasnosti 

sú predmetom veºkej pozornosti v 

Bielorusku. ·kála ponuky je pritom veºmi 

‰iroká. Ide o skúsenosti z pôsobenia mimovládnych 

neziskov˘ch organizácií, obãianskych 

iniciatív, advokaãn˘ch a monitorovacích 

skupín, analytick˘ch centier. Zdrojom 

in‰pirácie môÏu byÈ formy ich akãnej spolupráce 

v rôznych situáciách – pri mobilizácii 

obãanov na úãasÈ vo voºbách, pri zvy‰ovaní 

úrovne znalostí ºudí rôznych aspektov v˘voja 

spoloãnosti (eurointegrácia, reformy, ºudské 

práva a pod.), pri vypracovaní stratégií rie- 

‰enia dôleÏit˘ch spoloãensk˘ch problémov, 

pri praktickom presadzovaní konkrétnych reformn˘ch 

opatrení. 

V˘znamnú úlohu zohrávajú vo v˘voji krajiny 

od druhej polovice 90. rokov nezávislé 

analytické centrá, zaoberajúce sa otázkami verejnej 

politiky (think-tanky). Je ich na Slovensku 

pribliÏne tucet. Takéto centrá disponujú 

unikátnou expertízou v oblasti demokracie 

a in‰titucionálneho v˘voja, verejnej mienky, 

zahraniãnej politiky, ekonomiky a sociálnej 

politiky, regionálneho rozvoja, medzietnick˘ch 

vzÈahov. Mnohé dne‰né domáce reformy 

sa koncepãne pripravovali v prostredí 

nezávisl˘ch think-tankov. Odborná diskusia 

vo viacer˘ch oblastiach je dnes na Slovensku 

ÈaÏko predstaviteºná bez hlasov, zaznievajúcich 

práve z tohto prostredia. Pre krajiny, 

ktoré dnes prechádzajú zloÏit˘m obdobím 

prechodu od nedemokratického reÏimu k demokratickému, 

alebo sa iba pripravujú na tak˘to 

prechod, môÏu byÈ skúsenosti slovensk˘ch 

think-tankov zvlá‰È zaujímavé. 

In‰titút pre verejné otázky (IVO) napríklad 

v tomto roku za podpory Medzinárodného republikánskeho 

in‰titútu (IRI) zrealizoval projekt, 

zameran˘ na podporu demokracie v Iraku. 

Zorganizoval v Bratislave ‰tudijné pobyty 

dvoch skupín predstaviteºov irack˘ch politick˘ch 

strán a mimovládnych organizácií. 

Irack˘m aktivistom predná‰ali slovenskí odborníci 

na otázky v˘voja politického systému, 

práva, obãianskej spoloãnosti, médií, národnostnej 

politiky, stretli sa s nimi zástupcovia 

viacer˘ch mimovládnych organizácií. V septembri 

2005 IVO usporiadal v jordánskom 

Ammane workshop pre skupinu irack˘ch expertov, 

politick˘ch lídrov a predstaviteºov 

obãianskych zdruÏení. Témou workshopu 

bolo vyuÏitie v˘sledkov sociálnej anal˘zy, 

najmä sociologického v˘skumu, v ãinnosti demokratick˘ch 

aktérov, pri organizovaní demokratického 

procesu (budovanie demokratick˘ch 

in‰titúcií, politické a sociálne kampane, 

vzdelávanie verejnosti a pod.). K praktickému 

‰koleniu Iraãanov, zastupujúcich prakticky 

v‰etky relevantné politické a názorové 

prúdy zo sunnitskej, ‰iitskej a kurdskej ãasti 

krajiny, prizval IVO odborníkov z Rumunska 

a âeskej republiky. V rámci projektu vydal 

IVO v arabskom jazyku príruãku o aplikovaní 

prieskumov verejnej mienky v ãinnosti 

politick˘ch strán a MVO. IVO pritom nie 

je jedinou slovenskou organizáciou, pomáhajúcou 

obyvateºom Iraku prekonávaÈ dediãstvo 

totalitného reÏimu. Podobn˘ projekt realizuje 

aj nadácia Pontis. 

Dejiny sú ãasto nevyspytateºné. V rokoch 

1995 – 1998 bolo Slovensko adresátom protestn˘ch 

demar‰ov od demokratického Západu, 

kam chcelo smerovaÈ – raz kvôli referendu 

zmarenému vládou, raz kvôli poslancovi 

parlamentu zbavenému mandátu proti svojej 

vôli. V roku 2005 slovenskí policajti ‰kolia 

svojich irack˘ch kolegov a slovenské MVO 

pomáhajú Iraãanom budovaÈ demokraciu. Aj 

to potvrdzuje, Ïe Slovensko naozaj zmenilo 

tvár. 

Grigorij MeseÏnikov, 

politológ 

Na‰a pani uãiteºka pod sprchou 

alebo Monológ terciána Gregora s erotickou pointou 

V‰elijaké SuperStary a Miliónové tance 

som veºmi nepozeral. KaÏdá akcia, ktorú 

predvádzali, sa mi zdala úÏasne zdæhavá, a 

preto nudná. E‰te viac ako ná‰ ligov˘ futbal, 

a to uÏ je ão povedaÈ. Ak som si obãas na ne 

prepol, tak iba preto, aby som bol v obraze, 

keì sa baby a chalani z triedy zaãali hádaÈ, 

ktor˘ spevák, taneãník alebo porotca povedal 

väã‰iu kravinu. Alebo kto bol bezva, a preto 

by nemal za Ïiadnu cenu vypadnúÈ, ale naopak, 

mal by byÈ Super-Super, teda jedniãkou. 

V minulom ‰kolskom roku sme dostali 

novú triednu, slovenãinárku. Bola celkom 

mladá, a keì pri‰la v sukniãke s hol˘mi kolenami, 

dosÈ ma vzala. Ani som nevedel, ãi sa 

mám na slovenãinu te‰iÈ – nebola mojím veºmi 

obºúben˘m predmetom a ‰túrovci alebo 

v‰elijaké podmety ma poriadne otravovali –, 

lebo zasa uvidím na‰u triednu koãku, alebo 

ãi ma má z nej brucho e‰te viac bolieÈ, ako keì 

nás uãila stará pani Poliaãeková, keìÏe som 

sa stále bál, Ïe ma mladá vyvolá, nebudem vedieÈ 

a urobím si pred Àou len hanbu. 

Tento rok nám zasa zmenili triedneho. Bol 

to fyzikár a nijaké pocity, ani dobré, ani zlé, 

v nás nevyvolal. Jednoducho pri‰iel a mali 

sme ho. A na slovenãinu sa opäÈ vrátila na‰a 

klasiãka, Poliaãeková. VlaÀaj‰iu mladú som 

nevidel nikde, ani na ‰kolsk˘ch chodbách. 

Ako keby sa prepadla. Alebo sa vydala a 

ãaká dieÈa Bolo by to ãudné. Na‰i doma hovoria, 

Ïe dnes chcú maÈ Ïeny najprv v˘nosn˘ 

dÏob, chcú si zarobiÈ na domácnosÈ, alebo 

sú zaÏiadané za kariérou a slávou – a aÏ 

potom zaãnú myslieÈ na rodinu. Ak vôbec. 

Alebo ak nie je zrazu neskoro. 

Jedného dÀa popoludní, keì som sa vracal 

zo ‰koly, som sa pod bránou ãinÏiaka stretol 

s Vaga‰sk˘m, ktor˘ chodí do susednej tercie, 

do béãky. A ten mi vraví: „Nezabudni si veãer 

zapnúÈ Big Brothers. Lebo by si veºmi oºutoval.“ 

Nevedel som si predstaviÈ, ão by mohlo 

byÈ v nejakej hlúpej reality ‰ou také ‰okujúce, 

aby som pre to padol na zadok, ale celkom 

imúnny pred zvedavosÈou nie som ani ja. 

A tak som sa v minúte M posadil pred tele- 

58


vízor a ãumel som. Práve keì som na chvíºu 

vstal – musel som ísÈ na vécko – ozval sa mamin 

v˘krik: „Gregor, kde si Pozri sa, tvoja 

b˘valá triedna!“ Mama ju poznala, lebo chodila 

na moje rodiãká (otec nemal nervy, bol 

po mne: nezná‰al mlátenie prázdnej slamy a 

zbytoãné reãi, ktoré nakoniec vÏdy v‰etky 

viedli k jednému záveru: treba poskytnúÈ 

sponzorsk˘ príspevok ‰kole, 600 alebo tisíc 

korún; podºa otca mohli povedaÈ hneì na zaãiatku 

rodiãka, koºko treba platiÈ, netáraÈ okolo 

toho zbytoãne celú hodinu a pustiÈ unaven˘ch 

rodiãov domov). 

Spláchol som a pribehol do ob˘vaãky. V 

umelo naaranÏovanej televíznej víle sa pohybovalo 

niekoºko zvlá‰tnych indivíduí a zrazu 

sa medzi nimi naozaj mihla moja stratená 

vlaÀaj‰ia triedna. Prv˘ raz sa mi reality ‰ou 

zdala byÈ hodná pozerania. Medzi kaderníãkami, 

skrachovan˘mi existenciami a neúspe‰- 

n˘mi modelkami sa objavila na‰a roztomilá 

pani uãiteºka. Ostatní ju obchádzali ako keby 

bola zasiahnutá vtáãou chrípkou. Ale slovenãinárka 

si z toho niã nerobila. Prisadla si k nesympatickému 

chlapíkovi so ‰a‰ovsky uviazanou 

‰atkou okolo ãela a dala sa s ním do 

reãi. P˘tala sa ho, ãi má rodinu, a ãudovala 

sa, Ïe ho partnerka pustila do vily, kde bude 

vo dne v noci celé t˘Ïdne so v‰elijak˘mi, aj 

celkom mlad˘mi Ïenami. „A teba pustili“ 

vrátil jej on; a bez váhania jej hneì aj tykal. 

„Ja som sa rozi‰la so snúbencom, keì sa dozvedel, 

Ïe idem sem medzi vás,“ povedala 

úplne ºahostajne, aspoÀ sa mi zdalo. „A preão 

si sem pri‰la, keì si pani uãiteºka“ bol 

oprávnene zvedav˘ zasa on. „Pre to isté, preão 

ty,“ a v oãiach sa jej, povedal by som, trochu 

zaiskrilo. „Chcela by som vyhraÈ desaÈ 

miliónov, ak ma odtiaºto nevyhodíte.“ Bol 

som zvedav˘, ão jej na to odpovie, ale prv neÏ 

stihol, prestrihli ich rozhovor na dvor, kde 

dvaja bujarí chlapíci práve hádzali obleãenú 

spolub˘vajúcu do bazéna. V‰etci traja sa rehotali 

ako zmyslov zbavení, aj poníÏená Ïena 

v mokr˘ch, dráÏdivo prilepen˘ch ‰atách, aj 

obaja muÏi vo víÈazoslávnom postoji. 

Hoci rodiãia odo mÀa neÏiadali, aby som 

re‰pektoval ten smie‰ny a primitívny piktogram, 

ktor˘ zakazoval deÈom do 12 alebo 15 

rokov pozeraÈ nejaké pre nás nebezpeãné programy, 

ja som to z ak˘chsi zvlá‰tnych dôvodov 

dosÈ re‰pektoval. Inak ma v‰ak celá telka 

nijako mimoriadne nedojímala. Rad‰ej 

som sa preháÀal po internete. Na telke sme 

mali okolo 40 kanálov, ale na v‰etk˘ch bolo 

stále to isté. Nebolo si ão vybraÈ. Tentoraz som 

sa v‰ak rozhodol, Ïe si na „Noc vo vile“ poãkám. 

Veºa sa hovorilo o tom – aj u nás v ‰kole 

–, Ïe sa tam moÏno niektorí ukáÏu celkom 

nahí. Je to príjemn˘ záÏitok, vidieÈ babu bez 

‰iat – keì uÏ nám Pán Boh stvoril nástroje na 

to, aby sme sa vzru‰ovali, preão ich nevyu- 

ÏiÈ 

Nechápal som síce, preão mnohí povaÏujú 

za zázrak, keì ukáÏu nahú babu len akosi 

ukradomky, poãas „normálneho“ programu, 

a robia z toho úpln˘ rozruch a kravál. Veì nie 

je nijak˘ problém zohnaÈ si nejaké video alebo 

dévédeãko s pornom, kde sa môÏe – kto 

chce – aj tri hodiny pozeraÈ na Ïeny a chlapov 

vyzleãen˘ch aÏ na koÏu a môÏe sa im pozeraÈ 

dokonca aj pod tú koÏu. Neviem, ãi to 

mám povaÏovaÈ za hlúpe pokrytectvo alebo 

len za poruchu v hlavách t˘ch, ktorí takéto nariadenia 

o „mravnosti v telke“ vym˘‰ºajú. 

To, o ãom sa rozprávame s kamo‰mi a kamo- 

‰kami, je prinajmen‰om také, ako to, ão nám 

zakazujú. Aj preto ma ani trochu neznepokojujú 

programy deÈom neprístupné. Sú len odvarom 

z toho, ão dobre ovládame. Keì nie 

priamo, teda osobne, tak aspoÀ z rozprávania 

alebo z domácich zdrojov. 

Pravda, iná vec je, keì tú babu dobre poznáte, 

a uÏ naãisto iná, keì je to va‰a pani uãiteºka. 

Aj keì vlaÀaj‰ia. Prv˘ veãer pod kolieskom 

s ãíslom 18 (do 18 rokov zakázané!) ma 

v podstate sklamal. Jedno dievãa v triãku a v 

nezáÏivn˘ch gatiach sa v‰uchlo pod perinu k 

chlapovi, z ktorého boli vidno len vlasy a tu- 

‰ím kúsok chlpatého l˘tka. Lep‰ia bola ‰tíhla 

baba, ktorú pristihli, ako si v dosÈ rajcovn˘ch 

ruÏov˘ch nohaviãkách ãistí zuby. Viem, 

Ïe ju nepristihli, lebo aj ona, aj tí, ão boli schovaní 

za kamerami, dobre vedeli, Ïe sa „to“ stane. 

Zázrak trval len chvíºku a zasa nijak˘ 

omraãujúci záÏitok to nebol, aby som iba 

kvôli nemu ãakal do desiatej-jedenástej a pritom 

musel pretrpieÈ silácke vykrikovanie moderátora 

a vtieravú nasladlosÈ fádnej moderátorky, 

ktorá mala na ºudí pôsobiÈ zrejme eroticky. 

Priznám sa, Ïe som na „Noc vo vile“ ãakal 

aj nabudúce. V‰eteãnosÈ je neodbytná a nadarmo 

som odrádzal sám seba, mladá slovenãinárka 

ma minul˘ rok predsa len ãímsi zaujala 

– bola iná ako v‰etky jej kolegyne, ktoré 

si hovorili „stará ‰kola“ – a chcel som ju vidieÈ 

v situácii, ktorá je medzi Ïiakmi a uãiteºmi 

predsa len ‰peci. âas mi, prekvapujúco, 

krátila mama. Zaruãene vedela, na ão ãakám, 

ale ma nezaháÀala do postele. Bol som zvedav˘, 

ãi sa aspoÀ trochu pohor‰í nad nehanebnosÈou 

pedagogiãky. 

„Závidím jej,“ povedala neãakane. „Ja som 

preÏila nezáÏivnú mladosÈ. Îila som príli‰ 

podºa staromódnych predpisov. Stále tak, ako 

sa patrilo.“ 

„Nemyslí‰, Ïe ju stará garda roztrhá v zuboch“ 

„MôÏe sa na Àu vyka‰laÈ. Komu dnes uÏ záleÏí 

na starej garde Vykopnú celú ão najskôr 

do dôchodku a ten bude tak˘ mizern˘, Ïe 

pani uãiteºky budú jesÈ iba suché roÏky, a 

moÏno ich e‰te aj vyhodia z bytu, lebo nebudú 

maÈ na nájomné. Keby tvoja profka – je 

celkom k svetu – vyhrala desaÈ miliónov, 

mala by do konca Ïivota po starostiach. Preão 

by tie peniaze mali dostaÈ iba nejakí podliaci“ 

„Ale takto si vraj zarábajú frajly na KríÏnej.“ 

„To ti kto povedal“ 

„Chalani a dievãatá z triedy vraveli cez 

veºkú prestávku.“ 

„A ja ti poviem, Ïe e‰te väã‰ie milióny si 

zarábajú v‰elijaké kurvy rovno vedºa Hradu.“ 

„Mami, odkedy takto hovorí‰“ 

„Ja viem, mala som to slovo vypípaÈ. Ale 

niã by to nezmenilo na tom, Ïe mám pravdu. 

Ty dobre vie‰, aké slová sa smú pouÏívaÈ iba 

v˘nimoãne, teba nemusí pouãovaÈ nijaká bagáÏ 

farizejov.“ 

Mamin neãakan˘ v˘lev preru‰il strih na obrazovke. 

Najprv sa ukázala prázdna sprcha, 

potom sa zaãali otváraÈ dvere do malej miestnosti. 

A napokon som uvidel ju, mladú slovenãinárku, 

v Ïltom Ïupane. Podi‰la k ve‰iaku a 

zaãala si plá‰È otváraÈ. Myslel som, ako b˘va 

vo filmoch pri podobn˘ch scénach zvykom, 

Ïe znovu obraz strihnú a divákom ukáÏu len 

ãosi nejasné. Ale nie. Profesorka tam stála 

skutoãne úplne vyzleãená, hoci záber nebol 

priamo spredu, ale trochu zhora. Uvedomil 

som si, Ïe v tejto chvíli si menej prehliadam 

ju a viacej skúmam seba, ako preÏívam tento 

kuriózny pohºad. 

Cítil som vnútorné uspokojenie. Bolo to 

fajn. Mal som pocit, Ïe ju mám v hrsti. Ale 

nijako sa mi neÏiadalo uãiteºkou poh⁄daÈ. 

Napokon, vyzerala celkom dobre, jej prsia sa 

mi skutoãne páãili a vedel som si predstaviÈ, 

ako ju na ne bozkávam. 

Potom som sa v‰ak trochu strhol. A zaãal 

som byÈ na‰tvan˘. Napríklad na Vaga‰ského. 

Ak˘m právom ju v tejto chvíli vidí aj on A 

ìal‰í odkundesi z tercie bé To je predsa na‰a 

profesorka, patrí nám a len my máme právo 

vidieÈ ju aj pod sprchou! To je svinstvo, Ïe ju 

televízia ukazuje bez ‰iat aj v‰etk˘m ostatn˘m, 

a nielen nám, ktorí sme donedávna boli 

jej terciou á. 

A e‰te jedno som si uvedomil: Ïe ma vôbec 

nevzru‰uje tak, ako som v predtuche oãakával. 

Jej telo som videl skoro ako sochu: 

celé, so v‰etk˘m, ão malo maÈ, a predsa bez 

dôleÏit˘ch detailov. Nebol to záber dosÈ zblízka. 

Ale aÏ keì som vypol televízor, zhasol 

svetlo a ºahol si spaÈ, pri‰iel som na to najdôleÏitej‰ie. 

Na obrazovke som ju videl kompletnú, 

so v‰etk˘mi jej tvarmi, tak ako mi ju 

predloÏil reÏisér alebo kameraman. Ale ove- 

ºa vzru‰ujúcej‰ie boli chvíle, keì stála alebo 

chodila pred nami v triede. Mala na sebe povedzme 

blúzku a sukÀu a ja som si ju mohol 

vo svojej fantázii vyzliecÈ alebo preobliecÈ 

tak, ako som si sám Ïelal. Bola to ona, kto 

nám hovoril o slovesách, ale bol som to ja, kto 

ju v mojom podvedomí definitívne doformoval 

a stvoril takú, akú ju nikdy Vaga‰sk˘ 

vidieÈ nemohol. Aj keby sa kaÏd˘ veãer pozeral 

na reality ‰ou. 

Ernest Weidler, 

publicista 

59

E U R Ó P S K A 

Ú N I A 

Poslanci NR SR stoja pred schvaºovaním návrhu ‰tátneho rozpoãtu na rok 2006. Karty im aj v tomto 

roku mie‰a politické pe^le-me^le, ktoré ãasto odpútava pozornosÈ od podstaty veci. Iba na pripomenutie 

podstaty priná‰ame rámce, ktoré stanovila Európska komisia v prepracovanej verzii Lisabonskej 

stratégie. Materiál spracovala Marta Toma‰oviãová. 

Ambiciózna stratégia EK na podporu 

zamestnanosti a rastu v EÚ 

Európska komisia zaãiatkom februára predstavila 

novú stratégiu, ktorá má podporiÈ rast 

a zamestnanosÈ v EÚ. Cieºom tejto stratégie je 

oÏivenie tzv. Lisabonskej agendy – programu 

hospodárskej reformy EÚ z roku 2000. Opatrenia 

dnes navrhnuté Európskou komisiou by 

mohli zv˘‰iÈ HDP o 3 % do roku 2010 a vytvoriÈ 

viac ako 6 miliónov pracovn˘ch miest. 

Prijatie okamÏit˘ch krokov je úplnou nevyhnutnosÈou, 

keìÏe Lisabonská stratégia ani päÈ 

rokov po svojom zavedení nepriná‰a oãakávané 

v˘sledky. Na zachovanie modelu trvalo 

udrÏateºného rozvoja EÚ aj do budúcnosti 

musí konkurencieschopnosÈ Únie nabraÈ na 

sile a hospodárstvo na dynamike. Komisia definovala 

pre EÚ a jej ãlenské ‰táty konkrétny 

akãn˘ program na vytvorenie trvalého hospodárskeho 

rastu a väã‰ieho poãtu lep‰ích pracovn˘ch 

príleÏitostí. ZároveÀ ãlenské ‰táty vyz˘va, 

aby na jarnom zasadnutí Európskej rady 

(22. – 23. marca) zaloÏili nové partnerstvo EÚ 

pre rast a zamestnanosÈ. Predseda Európskej 

komisie Barroso povedal: „Európa musí byÈ 

lep‰ia. S na‰imi dne‰n˘mi návrhmi chceme 

uvoºniÈ ohromn˘ hospodársky potenciál Európy. 

Tento potenciál je potrebn˘ na to, aby sme 

si udrÏali európsky model spoloãnosti, ktor˘ 

pre nás tak veºa znamená. Predstavuje základ 

sociálnej spravodlivosti a príleÏitostí pre v‰etk˘ch. 

Z na‰ich ambícií sme neupustili. Lisabonské 

ciele boli celkovo správne, av‰ak ich 

plnenie viazlo. Pouãením z posledn˘ch piatich 

rokov je, Ïe na to, aby táto agenda priniesla v˘sledky, 

musíme na Àu opätovne upriamiÈ na‰u 

pozornosÈ. Som presvedãen˘, Ïe s touto novou 

stratégiou sme na správnej ceste za dosiahnutím 

na‰ich cieºov. Nejde pritom o fakty a ãísla 

na papieri. Je to o ich dopade na Ïivoty ºudí 

– o tom, ako platíme za vzdelanie, dôchodky, 

sociálne sluÏby a zdravotnú starostlivosÈ. Tieto 

návrhy si vyÏadujú pevné rozhodnutia a prísne 

závery. Na‰ou víziou je a stále zostáva 

trvalo udrÏateºn˘ rozvoj. Komisia bude vo svojom 

úsilí o ekonomickú obnovu neoblomná.“ 

Podpredseda Komisie Günter Verheugen dodal: 

„Tentoraz si uÏ nemôÏeme dovoliÈ urobiÈ chyby, 

musíme spojiÈ sily a na‰im obãanom priniesÈ 

to, ão je pre nich najdôleÏitej‰ie: prácu. 

Odkazom, ktor˘ by som chcel dnes odovzdaÈ 

je, Ïe zázraãné rie‰enia neexistujú. Musíme sa 

pustiÈ do práce v duchu partnerstva a ustanoviÈ 

politick˘ rámec na oÏivenie hospodárskeho 

rastu a vytvorenie pracovn˘ch miest. Komisia 

priloÏí svoju ruku k dielu, aby podniky 

mohli naìalej prosperovaÈ.“ 

V súvislosti s blíÏiacim sa priebeÏn˘m hodnotením 

tzv. Lisabonskej agendy dnes Európska 

komisia predloÏila svoje strategické odporúãania. 

Na to, aby sa slová premenili na konkrétne 

skutky, je podºa Komisie potrebn˘ nov˘ 

elán a zameranie sa na menej cieºov, av‰ak 

reálnej‰ie dosiahnuteºn˘ch. Lisabonskú stratégiu 

sa nepodarilo presadiÈ vplyvom viacer˘ch 

faktorov: hospodárskych podmienok, medzinárodn˘ch 

obáv, pomal˘m pokrokom v ãlensk˘ch 

‰tátoch a postupnou stratou politického 

dôrazu. Tvárou v tvár v˘zve, ktorú predstavuje 

starnutie európskych spoloãností a zintenzívnenie 

medzinárodnej konkurencie z krajín, 

ak˘mi sú India a âína, musí Európa zv˘‰iÈ 

svoju produktivitu a zamestnaÈ viac ºudí. 

Komisia predloÏila konkrétny akãn˘ program, 

ktorého cieºmi sú: 

UrobiÈ Európu atraktívnej‰ím miestom pre 

investície a prácu 

Dobudovanie jednotného trhu v oblastiach, 

ktoré majú potenciál reálneho rastu a zamestnanosti 

a ktoré sa priamo t˘kajú spotrebiteºov 

(vyváÏená dohoda o sluÏby, regulované profesie, 

energetika, verejné obstarávanie a finanãné 

sluÏby, vyváÏená dohoda o REACH, novom 

právnom rámci pre chemické látky, ktor˘ zohºadÀuje 

následky konkurencieschopnosti a 

inovácie, a malé a stredné podniky). 

Zabezpeãenie existencie otvoren˘ch trhov, 

ktoré sú konkurencieschopné v rámci Európy 

i mimo nej: presmerovanie ‰tátnej pomoci na 

odvetvia so siln˘m potenciálom rastu, vytvorenie 

vhodného podnikateºského prostredia pre 

malé a stredné podniky, zaistenie prístupu k tretím 

trhom, zjednodu‰enie európskej a vnútro- 

‰tátnej právnej regulácie. 

Zlep‰enie európskej a vnútro‰tátnej právnej 

regulácie, aby sa zmen‰il objem administratívnych 

nákladov. 

Roz‰írenie a zlep‰enie európskej infra‰truktúry. 

Pokraãovanie úsilia v boji o patent Spoloãenstva 

a dosiahnutie pokroku pri presadzovaní 

konsolidovaného vymeriavacieho základu dane 

zo zisku právnick˘ch osôb. 

NapomáhaÈ získavaniu znalostí a inovácií v 

prospech rastu 

Nav˘‰iÈ v˘davky na v˘skum a v˘voj na úroveÀ 

3 % HDP. 

PodporiÈ integráciu informaãn˘ch a komunikaãn˘ch 

technológií (IKT). 

PodporiÈ budovanie inovaãn˘ch centier, ktoré 

spájajú regionálne centrá, univerzity a podniky. 

PodporiÈ európske technologické iniciatívy 

prostredníctvom partnerstiev medzi verejn˘m 

a súkromn˘m sektorom. 

PropagovaÈ energeticky úsporné a nízko 

emisné ekologické inovácie. 

PrispievaÈ k upevneniu európskeho priemyselného 

základu mobilizáciou partnerstiev medzi 

verejn˘m a súkromn˘m sektorom. 

Komisia navrhuje zriadiÈ Európsky in‰titút 

pre technológiu, aby do Európy prilákala najlep‰ie 

„mozgy“, nápady a podniky. 

VytvoriÈ viac lep‰ích pracovn˘ch príleÏitostí. 

PrilákaÈ na trh práce viac ºudí, a to najmä 

opatreniami na zníÏenie nezamestnanosti mládeÏe 

(Európska iniciatíva mládeÏe) a na modernizáciu 

systémov sociálnej ochrany. 

Zv˘‰iÈ prispôsobivosÈ pracujúcich a podnikov, 

ako aj flexibilitu trhov práce odstránením 

prekáÏok mobility pracovnej sily. 

InvestovaÈ viac do ºudského kapitálu zlep‰ením 

vzdelania a schopností pomocou reformy 

‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. 

Partnerstvo: Spoloãná zodpovednosÈ Únie a 

ãlensk˘ch ‰tátov za ‰ir‰ie oblasti politiky, ak˘mi 

sú zamestnanosÈ, makroekonomická politika 

a ‰trukturálne reformy, si vyÏaduje utváranie 

partnerstiev. V akãnom programe sú zreteºne 

rozlí‰ené opatrenia na úrovni ãlensk˘ch 

‰tátov a na úrovni Európskej únie, priãom základ 

tvoria skúsenosti z programu pre vnútorn˘ 

trh. Akãn˘ program ìalej prideºuje zodpovednosti, 

stanovuje lehoty a meria dosiahnut˘ 

pokrok. Vlády jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov by 

mali vymenovaÈ osobitného vyslanca, „pána 

alebo pani Lisabon“, zodpovedného za presadzovanie 

programu. T˘mto sa zároveÀ zjednodu‰ujú 

dodacie mechanizmy: existovaÈ tak 

bude, po rozsiahlom konzultaãnom procese, iba 

jeden národn˘ akãn˘ program a iba jedna národná 

správa o vykonávaní. 

CtiÏiadostivé ciele nieão stoja: Ciele, ktoré si 

Únia stanovila v oblasti investícií a sociálnej 

kohézie, bude môcÈ dosiahnuÈ len vtedy, ak 

ãlenské ‰táty Európskej únii poskytnú rozpoãtové 

prostriedky odzrkadºujúce kºúãové hospodárske 

a sociálne priority i spoloãné záväzky. 

60

P O L I T O L Ó G I A 

Argumenty 

za predãasné voºby 

Poldruha roka po konaní referenda o predãasn˘ch 

voºbách, ktoré napriek tomu, Ïe bolo vyhlásené 

za neplatné bolo úspe‰né – Áno prevá- 

Ïilo osemkrát nad Nie – sme svedkami ìal‰ej 

parlamentnej i vládnej krízy. Tá sa vysvetºuje kupovaním 

poslancov (R. Fico) na jednej strane a 

morálnou krízou (M. Maxon) na druhej strane. 

A tak ako predt˘m predseda vlády M. Dzurinda 

a jeho ministri v predreferendovej kampani 

odhovárali voliãov od úãasti na referende, dnes 

pokladajú ovplyvÀovanie tzv. nezávisl˘ch a 

in˘ch poslancov za „absolútne normálne" a 

„‰tandardné". Je to naozaj tak 

Trojdelenie moci (na zákonodarnú, v˘konnú 

a súdnu) je totiÏ jedna z podmienok demokracie 

zakotvená aj v na‰ej Ústave a komunikácia medzi 

ústavn˘mi orgánmi, z ktor˘ch najvy‰‰ím je 

NR SR, podlieha ist˘m pravidlám. Vo vzÈahoch 

medzi NR SR a vládou má iniciatívu NR SR (ã1. 

80, 85 a 88 Ústavy), a nie vláda, ktorá môÏe aj 

kreslá, ktoré sú jej v parlamente vyhradené, vyuÏívaÈ 

len so súhlasom parlamentu a pri príleÏitostiach 

vymedzen˘ch zákonom. Podºa ãl. 114 

a 116 sa vláda a kaÏd˘ jej ãlen za v˘kon svojej 

funkcie aj zodpovedajú NR SR, ktorá im môÏe 

kedykoºvek vysloviÈ nedôveru. A podºa ãl. 109 

je v˘kon funkcie vládneho ãiniteºa „nezluãiteºn˘ 

s v˘konom poslaneckého mandátu“. 

Priame kontakty vlády alebo jej jednotliv˘ch 

ãlenov s poslancami mimo tohto rámca a na 

podnet vlády, priãom nezáleÏí na tom, ãi ide o 

poslancov „nezávisl˘ch“ alebo nie, koaliãn˘ch 

alebo opoziãn˘ch, sú hrub˘m zasahovaním do 

nezávislosti NR SR. Táto nezávislosÈ je ovocím 

nezávislosti poslancov, ktorí „nie sú viazaní príkazmi“ 

(ãl. 73). 

Svedãia tieÏ o poru‰ení sºubu v‰etk˘mi t˘mito 

ústavn˘mi ãiniteºmi, ktorí sa zaviazali zachovávaÈ 

ústavu a ktorí by preto mali byÈ braní 

na zodpovednosÈ. Tento stav ide aÏ tak ìaleko a 

parlament je podriaden˘ vláde (a neústavnej 

Koaliãnej rade) natoºko, Ïe uÏ nie je schopn˘ 

kontrolovaÈ ani svojich ãlenov ani vládu. Konkrétne 

zlyhali jeho orgány: predseda, podpredsedovia, 

Ústavnoprávny v˘bor. 

Ostatní ústavní ãinitelia mlãia: prezident republiky, 

ktor˘ je zodpovedn˘ za „riadny chod 

ústavn˘ch orgánov“ (ãl. 101) a ústavní sudcovia, 

ktorí stráÏia ústavnosÈ (ãl. 124) a rozhodujú aj 

o tom, ãi ústavní ãinitelia neprekraãujú svoje právomoci 

(ãl. 126). Treba kon‰tatovaÈ, Ïe poru‰ovanie 

princípu trojdelenia moci je charakteristické 

pre totalitné reÏimy. 

Tu sú korene dne‰nej na‰ej biedy. HovoriÈ len 

o morálnom probléme, aj keì politiku od morálky 

nemoÏno oddeliÈ, znamená váÏnosÈ situácie 

podceÀovaÈ na jednej starne a na druhej strane 

hovoriÈ o kupãení pripomína známe „ChyÈte 

zlodeja!“ Inak povedané, znamená to zamieÀaÈ 

príãinu s úãinkom a nepriame kauzálne dokazovanie 

s priamym, av‰ak zdæhav˘m dokazovaním 

dobre utajovan˘ch skutoãností. 

Zasahovanie vlády do kompetencie parlamentu 

je fakt, ktor˘ vláda vystavuje priam na obdiv: 

svedãí o tom nejedno vyhlásenie predsedu 

vlády ãi ministrov, ktorí sa s prípravou zákonov 

pripravujú aj na následn˘ útok na parlament a 

opoziãn˘ch poslancov. Právo interpelácie má 

v‰ak poslanec, nie vládny ãiniteº! T˘m sa vytvoril 

kauzálny priestor pre rôzne obchody, jedn˘m 

slovom korupciu. Na druhej strane sa ani 

poslanci, najmä tí „nezávislí“ netaja prijímaním 

ponúk zo strany vlády ako aj získavaním 

rôznych v˘hod vraj pre svojich voliãov ãi pre 

svoj región atì., o prísºuboch lukratívnych postov 

po skonãení legislatívy ani nehovoriac. 

„Reality ‰ou“, ktoré priam vtrhli do na‰ej TV, na- 

‰ich divadiel a i ná‰ho rozhlasu uÏ dávno predt˘m 

zaãali predvádzaÈ a predvádzajú na‰i poslanci 

i vládni ãinitelia! Sú potrebné ìal‰ie dôkazy 

Ak sa tak aj podozrenie z kupãenia s hlasmi v 

na‰om parlamente stáva odôvodnen˘m, aká prezumpcia 

neviny ãi dokazovanie, keì ide o ústavného 

ãiniteºa A ak sa poslanci nemajú riadiÈ príkazmi 

svojich strán, e‰te viac to platí o návrhoch 

ãi príkazoch vlády. Tak ãi onak, aj títo nezávislí 

majú naìalej vystupovaÈ ako zástupcovia obãanov, 

av‰ak nemoÏno sa zbaviÈ dojmu, Ïe títo 

„bezprizorní“ sa orientujú len podºa toho, kto dá 

viac. 

„Nezávislí“ sa síce môÏu chváliÈ t˘m, Ïe sú nezávislí 

od svojej strany ãi klubu, av‰ak márne, 

keìÏe ich vidíme sa riadiÈ ponukami vládnych 

ãi in˘ch ãiniteºov a teda nie sú nezávislí. Máme 

vôbec nezávisl˘ch poslancov Treba sa p˘taÈ ìalej. 

Kto sú títo nezávislí Ako sa objavili Preão 

sa stali zrazu nezávisl˘mi, keì mali moÏnosÈ 

sa na kandidátku dostaÈ ako nezávislí (bez politickej 

príslu‰nosti) e‰te pred voºbami Preão si 

nevytvorili platformy Vládna koalícia pochvalne 

víta – Aj to je náhoda – t˘chto nezávisl˘ch 

s t˘m, Ïe predsa oni len ãinia zadosÈ ãlánku 

ústavy zakazujúcom imperatívny mandát. Len- 

Ïe poslanec sa má podºa tohto ãlánku správaÈ, a 

to bez toho, Ïe by musel zradiÈ stranícku solidaritu 

svojho klubu, od samého zaãiatku a nie aÏ 

niekedy v polovici funkãného obdobia. Nezaãalo 

sa preto protiústavné správanie poslanca uÏ 

t˘m, Ïe sa stal „nezávisl˘m“ V˘sledok je ten, 

Ïe v skutoãnosti niet nezávisl˘ch poslancov. 

O ão tak vláda bojuje a pouÏíva pritom v‰etky 

moÏné prostriedky O to, aby poslanec zdvihol 

ruku v jej prospech Je v‰ak samotné viditeºné 

zdvihnutie ruky právnym aktom Nejde v 

skutoãnosti o Pyrrhovo víÈazstvo Je hlasovanie 

na základe príkazu rovnocenné hlasovaniu, ktoré 

je osobné a vychádza z vlastného svedomia 

a presvedãenia 

Poru‰ovanie ústavnosti sa tak dot˘ka samej 

podstaty práva. Ak na‰a ústava tzv. imperatívny 

mandát zakazuje, francúzska ústava vyjadruje samotn˘ 

zmysel tohto zákazu: „KaÏd˘ imperatívny 

mandát je neplatn˘.“ (Tout mandat impératif 

est nul.) Plynie z toho, Ïe kaÏd˘ hlas získan˘ 

na základe ovplyvÀovania zvonka a kaÏd˘ 

právny dokument, ktor˘ bol takto prijat˘, je neplatn˘. 

Vláda, ktorá sa ocitne v men‰ine, môÏe 

pokraãovaÈ s tichou podporou opozície. Ak sa 

v‰ak zrazu dostane zo svojho men‰inového postavenia 

a stane sa tak na základe preukázateºného 

mimoparlamentného ovplyvÀovania niektor˘ch 

(opoziãn˘ch) poslancov, takáto vláda 

stráca svoju legitimitu a mala podaÈ demisiu, ak 

nemala byÈ odvolaná. Zatiaº abdikuje parlament. 

Je pozoruhodné, Ïe v‰etky doteraj‰ie zmeny na 

vládnych postoch uskutoãnila sama vládna koalícia 

a parlamentu sa doteraz nepodarilo – napriek 

mnoh˘m pokusom - odvolaÈ ani jedného 

ministra, zatiaº ão vláde sa darí prehováraÈ poslancov. 

M. Dzurinda mal uÏ byÈ odvolan˘, keì ako 

predseda vlády, v príkrom rozpore so svojou 

funkciou, loboval u akcionárov VSÎ, aby dali 

svoj súhlas s predajom US Steelu. Je tak˘ predaj 

právoplatn˘, keì sa akcionári nerozhodovali 

slobodne A ak˘ je celospoloãensk˘ úÏitok z 

tohto predaja, keì prípadne ut⁄Ïenú cenu splácame, 

teda vraciame v podobe daÀov˘ch prázdnin 

V tomto zmysle a pri v‰etkej úcte k Ústavnému 

súdu by sme od neho asi Ïiadali priveºa, 

keby mal posudzovaÈ aj to, ako boli hlasy, napr. 

za Zajacove zákony získané. A predsa mal túto 

procedurálnu stránku vziaÈ do úvahy rovnako 

ako súdy, ktoré zru‰ili rozsudky, zaloÏené na vynúten˘ch 

priznaniach a rehabilitovali tak nespravodlivo 

odsúden˘ch. T˘m, Ïe ich vyhlásil za 

kompatibilné s Ústavou SR, ktorá v zásade nepripú‰Èa 

iné poplatky neÏ platenie poistného, 

nesprávoplatnil Ústavn˘ súd SR m⁄tvo narodené 

texty Lebo od dne‰n˘ch persuazívnych a korupãn˘ch 

metód je len krôãik k budúcim nátlakov˘m 

metódam. 

Ochromen˘ parlament sa medzit˘m postavil 

ãi skôr bol postaven˘ na nohy, lenÏe dokedy, keì 

uÏ nie je schopn˘ manévrovania Na druhej 

strane sa v Àom oz˘vajú hlasy po predãasn˘ch 

voºbách a boli podané podnety na pre‰etrenie podozrení 

z korupcie, zatiaº ão uÏ do‰lo k naplneniu 

skutkovej podstaty protiústavného konania 

známych ústavn˘ch ãiniteºov tak z radov poslancov 

ako aj ministrov. 

Za t˘chto okolností sa ukazuje byÈ najlep‰ím 

v˘chodiskom predãasné voºby z iniciatívy samotného 

parlamentu, ktor˘ by t˘m upevnil svoju 

otrasenú pozíciu a potvrdil sa ako najvy‰‰ia 

‰tátna in‰titúcia. Takéto dôstojné ukonãenie jednej 

legislatívy by zároveÀ zlep‰ilo vyhliadky 

do budúcna t˘ch jeho zloÏiek, ktoré by túto iniciatívu 

dotiahli do konca. A v neposlednom rade 

by to umoÏnilo aj obnoviÈ naru‰en˘ pakt s obãanmi, 

ktorí sú zdrojom v‰etkej moci a ktorí 

„majú právo postaviÈ sa na odpor proti kaÏdému, 

kto by odstraÀoval demokratick˘ poriadok základn˘ch 

ºudsk˘ch práv a slobôd ... ak ãinnosÈ 

ústavn˘ch orgánov a úãinné pouÏitie zákonn˘ch 

prostriedkov sú znemoÏnené“ (ãl. 32). 

V opaãnom prípade, kon‰tatujme na záver, ak 

by teda tento ústavnoprávny chaos v na‰om ‰táte 

pretrvával, Slováci by uÏ neboli a nemali byÈ 

slobodn˘m národom. 

J. Sivák 

b˘val˘ expert pri RE 

61

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SR 

Slovenská pamätná tabula svätému 

Metodovi v nemeckom Ellwangene 

Tak ako predchádzajúce aj tohtoroãné nedávne 

Slovenské národné slávnosti, ktoré predstavujú 

najprestíÏnej‰ie a najreprezentatívnej‰ie spoloãensko-kultúrne 

podujatie slovenského obyvateºstva 

srbskej Vojvodiny, boli ‰tvordÀové, no od t˘ch minul˘ch 

boli ãímsi v˘nimoãné: zv˘razÀovalo ich 

260. v˘roãie príchodu slovensk˘ch kolonistov na 

tzv. Dolnú zem, a t˘m aj poãiatok osídºovania. 

Historické jubileum, ale hlavne obrovsk˘ prínos 

veºkej slovenskej komunity v hospodárskom rozvoji 

Vojvodiny, boli t˘m najdôleÏitej‰ím dôvodom 

úãasti vysok˘ch ‰tátnych predstaviteºov federácie, 

Srbskej republiky a vojvodinskej autonómnej vlády. 

Usporiadatelia – regionálne predstavenstvo Báãskeho 

Petrovca, Matica slovenská v Juhoslávii a 

Pri odhalení pamätnej tabule odzneli viaceré príhovory, 

medzi nimi aj splnomocnenkyne vlády SR pre zahraniãn˘ch 

Slovákov Vilmy Prívarovej; za Àou zºava doprava starosta 

Ellwangenu Karl Hilsenbek; Mons. Ján Sokol, bratislavskotrnavsk˘ 

arcibiskup; farár Rudolf Maslák, vedúci Slovenskej 

katolíckej misie v Mníchove 

ËaÏko by sme na‰li v celom Nemecku mesto, 

ak˘m je ‰vábsky Ellwangen v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, 

ktorého obyvatelia sú uÏ cel˘ch 

40 rokov zvyknutí, Ïe v starobyl˘ch, útuln˘ch 

a romanticky malebn˘ch uliãkách sa kaÏd˘ rok, poãas 

tretieho víkendu v septembri, oz˘va slovenská 

reã, slovensk˘ spev a vidieÈ ºudí rôznych vekov˘ch 

kategórií v krásnych slovensk˘ch krojoch. 

UÏ viac ako 40 rokov majú tradíciu púte Slovákov 

Ïijúcich v Nemecku, ale aj v susednom Rakúsku 

a ·vajãiarsku, v meste Ellwangen, v ktorom bol 

za múrmi stredovekého klá‰tora väznen˘ svät˘ 

Metod. Je potrebné vyzdvihnúÈ skutoãnosÈ, Ïe na 

t˘chto pútiach sa spolu so Slovákmi zúãastÀujú aj 

Nemci, ktorí boli v povojnov˘ch rokoch zo Slovenska 

násilne vysídlení do Nemecka. 

Práve v deÀ tradiãnej slovenskej púte – 24. septembra 

2005 – bola slávnostne odhalená pamätná 

tabula sv. Metodovi, prvému arcibiskupovi Slovákov, 

spolutvorcovi slovanského písma, spoluzakladateºovi 

slovenskej liturgie a písomníctva. Cel˘ 

projekt bol iniciovan˘ a koordinovan˘ krajansk˘m 

spolkom – Slovensko-nemeckou úniou na ãele s 

predsedom Du‰anom Klimom, Generálnym konzulátom 

Slovenskej republiky v Mníchove a Generálnym 

sekretariátom pre zahraniãn˘ch Slovákov 

Úradu vlády SR (GSZS), ktor˘ poskytol aj finanãné 

prostriedky, ãím v˘znamne prispel k zv˘‰eniu 

zbierky Slovákov Ïijúcich v Nemecku. 

Na tomto ojedinelom spoloãensko-kultúrnom a 

ekumenickom podujatí, usporiadanom pod zá‰titou 

predsedu Národnej rady SR Pavla Hru‰ovského, sa 

za Slovenskú republiku zúãastnila delegácia vedená 

splnomocnenkyÀou vlády SR pre zahraniãn˘ch 

Slovákov Vilmou Prívarovou. Prítomn˘ bol aj otec 

arcibiskup Ján Sokol, generálny konzul Slovenskej 

republiky v Mníchove Peter Mi‰ík, starosta mesta 

Ellwangen Karl Hilsenbek, predseda Slovensko-nemeckej 

únie Du‰an Klimo a predstavitelia slovensk˘ch 

katolíckych misií v Nemecku na ãele s Rudolfom 

Maslákom, ako aj vedúci katolíckej misie 

v ParíÏi Imrich Tóth. Veºkej pozornosti oficiálnych 

hostí a úãastníkov vôbec sa te‰il aj autor tabule, 

akademick˘ sochár Marián Polonsk˘ z Bratislavy. 

Odhaleniu tabule predchádzala svätá om‰a v 

miestnej bazilike, ktorú celebroval otec arcibiskup 

Ján Sokol. Vo svojom príhovore okrem iného vyzdvihol 

skutoãnosÈ, Ïe slávnostn˘ akt sa koná v deÀ 

tradiãného stretnutia slovensk˘ch pútnikov z Nemecka, 

okolit˘ch ‰tátov, ale aj zo Slovenska. Po 

om‰i sa poãetn˘ sprievod úãastníkov presunul k historickej 

budove klá‰tora, kde bola tabula in‰talovaná, 

slávnostne odhalená a vysvätená. 

Na veºk˘ v˘znam celého podujatia z hºadiska 

historického prínosu pôsobenia sv. Metoda a jeho 

odkazu, ako arcibiskupa Panónie a Veºkej Moravy 

a spolutvorcu nielen slovenskej, ale aj európskej 

kresÈanskej identity, poukázali pri odhaºovaní tabu- 

Slovenskú pamätnú tabuºu sv. Metodovi umiestnili na stenu 

starobylého klá‰tora medzi dávnej‰ie in‰talované tabule 

bulharského a macedónskeho národa. Je dvojjazyãná – 

v slovenãine a nemãine. Jej text znie: Spolupatrónovi Európy 

sv. Metodovi 815 – 885 arcibiskupovi Slovákov, spolutvorcovi 

prvého slovanského písma, glagolice, 863, spoluzakladateºovi 

slovenskej liturgie a písomníctva na jeho veãnú pamiatku 

venuje vìaãn˘ slovensk˘ národ A.D.2005 

le vo svojich vystúpeniach otec arcibiskup Ján Sokol, 

splnomocnenkyÀa vlády SR Vilma Prívarová 

a starosta mesta Ellwangen Karl Hilsenbek. Národné 

hymny oboch ‰tátov na záver zv˘raznili vysokú 

prestíÏ slávnostného podujatia, ktoré potvrdzuje 

spoloãn˘ osud, dejinnú spolupatriãnosÈ a spoloãné 

hodnoty európskych národov v podunajskom 

priestore. Po slávnostnom akte sa delegácia GSZS 

zúãastnila na stretnutí slovensk˘ch pútnikov, ako 

aj na tradiãnej svätej om‰i v kostole na vrchu 

Schlossberg pri Ellwangene. 

Nasledujúci deÀ delegácia GSZS nav‰tívila Slovenskú 

katolícku misiu v Mníchove, kde splnomocnenkyÀa 

vlády SR V. Prívarová rokovala s vedúcim 

misie R. Maslákom a vedúcim slovenskej katolíckej 

misie v ParíÏi I. Tóthom. 

PhDr. Augustín J. Lang, CSc. 

Slovenské národné slávnosti – 

vrcholná kultúrno-spoloãenská udalosÈ 

vojvodinsk˘ch Slovákov 

Slovenská národnostná rada – privítali ministra vlády 

Srbska a âiernej Hory pre ºudské a men‰inové 

práva Rasima Ljaliça, predsedu Skup‰tiny (parlamentu) 

Srbskej republiky Predraga Markoviça, 

predsedu pokrajinskej vlády Vojvodiny Bojana 

Pajtiça, primátorku mesta Nov˘ Sad Maju Gojkoviçovú 

a ìal‰ích hostí. Za Slovenskú republiku podujatie 

pozdravila splnomocnenkyÀa vlády SR pre 

zahraniãn˘ch Slovákov Vilma Prívarová a veºvyslanec 

SR v Belehrade Igor Furdík. 

Vyvrcholením Slovensk˘ch národn˘ch slávností 

bol aj tohto roku folklórny galaprogram pod názvom 

„MinulosÈ dne‰ka“, na ktorom sa zúãastnili 

úãinkujúci z 22 mesteãiek a obcí Vojvodiny. Z 

hºadiska perspektívneho v˘voja 60-tisícového slovenského 

spoloãenstva zohráva kºúãovú úlohu galakoncert 

detsk˘ch folklórnych súborov, ktor˘ vyznieva 

ako posolstvo piesní a tancov, lásky k slovenskej 

reãi a národnej hrdosti vo vzÈahu k mladej 

slovenskej generácii. Entuziazmus vystupujúcich, 

neopísateºná hrdosÈ rodiãov sprevádzajúcich 

svoje deti, nenahraditeºná ãinnosÈ vedúcich súborov 

a reakcie preplneného hºadiska poãas takzvaného 

detského veãera nenapæÀala prítomn˘ch hostí 

zo Slovenska len obdivom, ale aj závisÈou. Inak 

povedané, takmer kaÏd˘ úãastník zo Slovenska 

kon‰tatoval, Ïe takú spoloãensko-kultúrnu atmosféru 

zv˘razÀujúcu národnú identitu môÏeme na‰im 

vojvodinsk˘m bratom len závidieÈ. 

Ak si niekto myslí, Ïe Slovenské národné sláv- 

62

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SR 

SplnomocnenkyÀu vlády SR pre zahraniãn˘ch Slovákov 

Vilmu Prívarovú privítali na otvorení Slovensk˘ch národn˘ch 

slávností tradiãn˘m slovansk˘m zvykom – chlebom a soºou. 

Pred festivalom sa jeho úãastníci schádzajú na roÏnovskom 

námestí, odkiaº smerujú v sprievode do areálu Vala‰ského 

múzea. Chvíºky ãakania na námestí vypæÀajú krátkymi 

ukáÏkami zo svojho repertoáru: na snímke je súbor MladosÈ z 

Aradáãa (Srbsko a âierna Hora), ktorého nádherné kroje 

priÈahovali zrak v‰etk˘ch okolostojacich. 

Najreprezentatívnej‰ou prehliadkou slovenského 

folklóru na území âR je kaÏdoroãne (koncom 

júla – zaãiatkom augusta) v moravskom RoÏnove 

pod Radho‰tûm poriadan˘ Medzinárodn˘ festival 

slovenského folklóru Jáno‰íkov dukát. Ako hovoria 

jeho hlavní krajanskí organizátori – Obec Slovákov 

v âR so sídlom v Prahe (predseda Peter Lipták) 

a brnianske Folklórne zdruÏenie Púãik (predseda 

Vlastimil Fabi‰ik) – poslaním festivalu je 

rozvíjaÈ pozitívny vzÈah, najmä mlad˘ch ºudí, k tradiãnej 

slovenskej ºudovej kultúre, podnecovaÈ tvorivé 

schopnosti aktivistov folklóru Ïijúcich a pôsobiacich 

v âR, vytváraÈ priestor pre rozvoj spolupráce 

a v˘menu skúseností medzi folklórnymi súbormi, 

prehlbovaÈ vzájomné kontakty medzi slovensk˘m 

a ãesk˘m folklórnym hnutím a v neposlednom 

rade vytváraÈ platformu na nadväzovanie medzinárodn˘ch 

kontaktov so súbormi v zahraniãí, 

ktoré rozvíjajú a spracovávajú slovenské ºudové 

umenie. Na festivale dostávajú priestor predstaviÈ 

svoj folklór aj iné národnostné men‰iny Ïijúce v âR 

(rómska, poºská, grécka, bulharská, maìarská, rusínska 

a ìal‰ie). 

nosti v Báãskom Petrovci sú len ak˘msi reprezentatívnym 

folklórnym podujatím Slovákov vo Vojvodine, 

je na veºkom omyle. UÏ v prv˘ deÀ oficiálneho 

‰tvordÀového programu sa uskutoãnilo v 

Báãskej Palanke stretnutie akademickej mládeÏe, 

to znamená v‰etk˘ch slovensk˘ch ‰tudentov vysok˘ch 

‰kôl, univerzít a stredn˘ch ‰kôl z domova 

a zo zahraniãia. Okrem toho boli súãasÈou programu 

vernisáÏe maliarov Martina Marku (Báãska Palanka), 

Vladimíra Urbanãeka (Báãsky Petrovec), 

ako aj vernisáÏ v˘stavy „160 rokov kniÏnice ·tefana 

Homolu v Báãskom Petrovci“. 

Veºmi v˘znamné bolo v˘roãné stretnutie pedagógov 

slovensk˘ch ‰kôl v‰etk˘ch stupÀov, ale aj v˘stava 

Spolku petrovsk˘ch Ïien na tému „Krstiny v 

Ïivote vojvodinsk˘ch Slovákov“. SúãasÈou bohatého 

programu bol aj krst a prezentácia knihy Vojvodinskí 

Slováci v Kanade, ìalej mnoÏstvo koncertov 

populárnej hudby, vystúpení spevákov, ‰portové, 

rybárske a poºovnícke súÈaÏe, priãom prirodzene 

nech˘bali rôzne príleÏitosti prezentácie a ochutnávky 

gastronomick˘ch ‰pecialít. 

V rámci programu bol pre potreby Národnostnej 

rady slovenskej národnostnej men‰iny v Srbsku 

a âiernej Hore slávnostne odovzdan˘ do uÏívania 

osobn˘ automobil ·koda Oktávia, na ktor˘ prostredníctvom 

grantového financovania hlavnou 

mierou prispel Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch 

Slovákov Úradu vlády SR. 

PhDr. Augustín J. Lang, CSc. 

Jáno‰íkov dukát opäÈ Ïiaril... 

Tohtoroãn˘ festival v dÀoch 5. aÏ 7. augusta bol 

v poradí siedmy a atraktívnej palete programov a 

súÈaÏí poãnúc piatkov˘m veãern˘m otváracím 

programom „Vitajte u nás“ a konãiac nedeºn˘m 

slávnostn˘m galaprogramom „Z rodného kraja“ 

aplaudoval neustále pln˘ amfiteáter roÏnovského 

Vala‰ského múzea v prírode. Krásne predstavenia 

dvadsiatich ‰iestich folklórnych súborov a ºudov˘ch 

hudieb z âR, SR, Maìarska, Poºska, Belgicka, 

Veºkej Británie, Srbska a âiernej Hory, ako aj 

súborov národnostn˘ch men‰ín z âR, opäÈ doplnila 

uÏ tradiãná súÈaÏ Jáno‰íkov (teda t˘ch, ktorí 

sa tak skutoãne volajú) nazvaná „Od buka do 

buka“ a Majstrovstvá Vala‰ského kráºovstva v 

mútení masla. 

ÚãasÈ pracovníkov Generálneho sekretariátu pre 

zahraniãn˘ch Slovákov Úradu vlády SR (GSZS) na 

tomto festivale, alebo na in˘ch podobn˘ch spoloãensko-kultúrnych 

podujatiach, má popri pracovnej 

náplni (rokovania s vedúcimi krajansk˘ch spolkov 

a súborov) aj v˘sostne odborn˘ aspekt, a t˘m je hodnotenie 

a porovnávanie dosiahnutej umeleckej úrovne 

folklórnych telies zahraniãn˘ch Slovákov pri 

ich moÏnom poz˘vaní na podujatia organizované 

GSZS, teda najmä na Dni zahraniãn˘ch Slovákov 

v SR. Z tohto hºadiska boli najv˘znamnej‰ie dva 

programy. V prvom, „Od Tatier k ·umave“, úãinkovali 

‰tyri súbory pôsobiace v âR a prezentujúce 

slovensk˘ folklór – FS Dunajec z Olomouca, FS Púãik 

z Brna, FS ·arvanci z Prahy a FS ·mykÀa z 

Ostravy. Dá sa povedaÈ, Ïe v‰etky tieto amatérske 

kolektívy sa vypracovali na v˘bornú úroveÀ a mohli 

by sa kedykoºvek predstaviÈ na spomínan˘ch 

DÀoch zahraniãn˘ch Slovákov v SR. Druh˘ program, 

„Hostia na‰i milí“, pozostával z vystúpení jednak 

zástupcov zo Slovenska – FK Omladina Ko‰ice, 

DFS MladosÈ PovaÏská Bystrica, DFS âipeãka 

Pre‰ov, FS Karpaty Bratislava – a jednak súborov 

Slovákov v zahraniãí: FS MladosÈ (Srbsko a âierna 

Hora), FS Morena (Veºká Británia), FS Li Tchena 

(Belgicko), FS Zelen˘ javor (Poºsko) a ªudovej 

SplnomocnenkyÀa vlády SR pre zahraniãn˘ch Slovákov 

Vilma Prívarová sa stretla a zhovárala s mnoh˘mi 

vojvodinsk˘mi Slovákmi a ich predstaviteºmi: na snímke 

(v strede) je s predsedom obce Báãsky Petrovec 

Dr. Jánom Sabom a jeho manÏelkou. 

Slovenská men‰ina v âeskej republike – druhá najväã‰ia v zahraniãí – rozvíja svoju národnú kultúru, ktorej neoddeliteºnou 

súãasÈou je tradiãná ºudová kultúra, rôznymi formami. Jednou z nich, ktorá má peãaÈ nielen veºkého v˘znamu, ale aj 

príÈaÏlivosti, je folklór. Súborov, pôsobiacich v kategóriách dospelí, mládeÏ, deti a venujúcich sa slovenskému folklóru, je uÏ 

vy‰e desiatka a moÏno ich nájsÈ v Prahe (Limbora, ·arvanci), Brne (Púãik), Olomouci (Dunajec), Ostrave (·mykÀa), Tfiinci 

(âuãoriedky) a i. Ich aktivity si zasluhujú nielen obdiv a úctu, ale i ochranu a podporu. 

Veºk˘ aplauz zoÏal belgick˘ súbor Li Tchena, ktor˘ má uÏ viac 

neÏ ‰tvrÈstoroãnú históriu. Sila ná‰ho folklóru oãarila 

temperamentn˘ch Valónov zdruÏen˘ch okolo vedúceho súboru 

Michela Davagla natoºko, Ïe sa piesÀami a tancami hlásia k 

Slovensku. ZaujímavosÈou je, Ïe t˘ch niekoºko mlad˘ch 

Slovákov a âechov, ktorí sú v teraj‰ej zostave, pri‰lo do 

súboru iba nedávno – po vstupe SR a âR do EÚ. 

hudby Svrãkovci (Maìarsko). Aj u kolektívov zahraniãn˘ch 

Slovákov sa potvrdila vysoká umelecká 

kvalita, pretoÏe – okrem srbského – ide o súbory 

a skupiny uÏ so znaãn˘mi medzinárodn˘mi skúsenosÈami, 

ktoré vystupovali i na Slovensku. V prípade 

vojvodinského FS MladosÈ bola dobrá kvalita 

hudobníkov a taneãníkov, vzhºadom na nedlh˘ ãas 

obnovenej ãinnosti súboru, príjemn˘m prekvapením. 

Jáno‰íkov dukát opäÈ zaÏiaril... Je vizitkou neúnavnej 

práce, entuziazmu, obetavosti ºudí v spomínan˘ch 

spolkoch Slovákov v âeskej republike, 

ktoré festival organizujú. Touto veºmi úspe‰nou vizitkou 

si spolky nielen vytvárajú kvalitn˘ vlastn˘ 

imidÏ, ale zároveÀ dvíhajú renomé celej slovenskej 

men‰iny v âR a z hºadiska Slovenskej republiky 

sa zasa predstavujú ako jej vynikajúci reprezentanti 

v susednom ‰táte. Za to v‰etko im patrí ohromná 

vìaka. 

PaedDr. ªubomír ·i‰ák 

63

S U P E R M O N I T O R 

SUPERMONITOR 

a (medzit˘m) minikomentáre 

1. augusta – 14. septembra 2005 

Teleológia naznaãuje, Ïe to, ão zistíte v prírodn˘ch 

vedách, môÏete pekne interpretovaÈ aj 

pre ateistu, aj pre veriaceho. Veda nevie vyrie- 

‰iÈ mnohé základné otázky. Ale ja sa p˘tam teológov 

protiotázkou – a vy viete (Teleológia je 

filozofické uãenie, podºa ktorého celé dianie 

vo svete a vo vesmíre je podmienené úãelne pôsobiacimi 

silami, ktoré ho cieºavedome usmer- 

Àujú.) 

Astrofyzik Igor Kapi‰insk˘. 

T˘ÏdeÀ 1. 8. 

(Nech to skúmam z ktorejkoºvek strany, je 

obdivuhodné, ão v‰etko uÏ ãlovek vie o sebe 

a aj o vesmíre. A predsa – ako je to málo na 

to, aby si stal s absolútnym sebavedomím 

zoãi-voãi Bohu, tme vesmírneho priestoru a 

svetlu prírodného prostredia. A aby vedel 

vyvodiÈ ão len trochu presvedãivé názory na 

to, ão je to smrÈ, ak˘ predel znamená a ãi má 

ten v˘znam, ak˘ jej kaÏd˘ sám za seba a pre 

seba dáva. âo sú to vôbec – základné otázky 

Ktoré sú to) 

*** 

Nie sme neomylní. Îiaden váÏny zákon sa 

nedá na prv˘krát nastaviÈ stopercentne. 

Jirko Malchárek, e‰te ako poslanec 

a podpredseda ANO, o potrebe zmeny 

viacer˘ch reformn˘ch zákonov. HN 4. 8. 

(Je, aj nie je to pravda. Sú oblasti, kde sa takáto 

benevolencia nesmie dovoliÈ. Napríklad 

v zdravotníckej praxi je neprípustné robiÈ 

lekárske pokusy na ºuìoch, ak nov˘ liek 

alebo nová metóda nie je dostatoãne preverená 

a ak môÏe ohroziÈ pacientov Ïivot. Aj nejedno 

z opatrení, ktoré ich autori – ãlenovia 

vlády – povaÏujú za reformy, môÏe váÏne 

ovplyvniÈ Ïivot tisícov rodín, môÏe ich takmer 

zruinovaÈ, môÏe znehodnotiÈ ich kvalitné plány, 

naru‰iÈ ich perspektívy, ohroziÈ ich sociálny 

status a solídnu Ïivotnú existenciu. A potom 

– ak sú zmeny príli‰ ãasté a formulácie 

v zákonoch a rôznych novelách nejasné, ba 

takmer protireãivé, vzniká v hlavách postihnut˘ch 

jednotlivcov chaos. Práve to môÏe 

maÈ ako reálny dôsledok doslova kolaps, alebo 

aspoÀ poriadny stres. Nie v‰etci majú k 

dispozícii také prostriedky a toºk˘ch „asistentov“, 

ako poslanci a iní politici, aby sa nemuseli 

staraÈ o to, ako zariadiÈ a splniÈ povinnosti, 

ktoré sami vymysleli. A politikovo tvrdenie 

je najviac pochybné vtedy, ak ide o reformy, 

ktoré sa zrealizovali len z egoisticko-úãelov˘ch 

dôvodov: povedzme ako reformy pre 

reformy, aby sa blysla vláda, strana alebo nejak˘ 

verejn˘ ãiniteº, a predov‰etk˘m vtedy, 

keì má konkrétne vyhovieÈ nejakej skupine 

vzhºadom na jej finanãné ãi poziãné záujmy.) 

*** 

Myslím si, Ïe súãasná politika Kremºa je predov‰etk˘m 

vedená závisÈou voãi Západu, ktor˘ 

je, napriek rôznym problémom, pripraven˘ 

brániÈ svoje základné hodnoty. Rusko, naopak, 

trpí paral˘zou vôle. Populácia je zmätená, a 

väã‰ina ºudí sa nechce identifikovaÈ s Európou. 

Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev (58). 

Jeho najslávnej‰ím románom je Dobr˘ Stalin. 

Sme 6. 8. 

(Keby sme si zrekapitulovali úvahy rôznych 

autorít, ktoré sú schopné hlb‰ie vnímaÈ a posudzovaÈ 

situáciu obyvateºstva a jeho politickej 

elity v úplne odli‰n˘ch krajinách, od USA 

cez EÚ a âínu aÏ po rozporuplné Rusko, 

museli by sme sa poriadne a dosÈ oprávnene 

vydesiÈ. Konzumná spoloãnosÈ, ku ktorej sa 

blíÏi uÏ aj Rusko, ba tieÏ âína, úplne valcuje 

seba samotnú. Základné hodnoty sa v rastúcej 

technologizácii, televizácii a internetizácii 

stále viac minimalizujú, ich priestor sa 

zuÏuje – a ak sa veºa ºudí, aj keì moÏno e‰te 

nie väã‰ina, nechce identifikovaÈ s Európou, 

môÏe to maÈ smutné dôvody a tragické dôsledky. 

Rusko i Slovensko sú po komunizme 

moÏno preto na tom tak zle, Ïe aj trvalé základné 

hodnoty Západu sa stále viac ocitajú 

na sypkom, nepevnom piesku, a Ïe aj Európa 

stráca to, ão v krvopotnom úsilí ovplyvÀovalo 

jej formovanie hodnôt. Veì o ãom kaÏd˘ 

t˘ÏdeÀ debatujú poprední slovenskí televízni 

moderátori s popredn˘mi slovensk˘mi 

politikmi Koºko ráz to je o hodnotách hodn˘ch 

pov‰imnutia) 

*** 

Dnes sa tomu vraví celebrita, ale ja som sa 

slávnou stala vìaka seriálu veºmi mladá, krátko 

po dvadsiatke. ªudia ma spoznávali na ulici, 

chceli podpis, fotografovaÈ sa so mnou, objímali 

ma, Èahali ma za ruku... Vravela som si – 

nesmie‰ sa t˘m nechaÈ osprostieÈ! âloveku zachutí, 

keì sa stane stredobodom pozornosti, ale 

nesmie si to nechaÈ prerásÈ cez hlavu. Mnohí 

tomu podºahli aj na staré kolená a zrazu majú 

pocit, Ïe sú celebrity a môÏu do v‰etkého hovoriÈ. 

Veì pre to, Ïe ste nakrútili jeden seriál, e‰te 

nemôÏete ovplyvÀovaÈ svetovú politickú scénu. 

âeská hereãka Eli‰ka Balzerová (56); 

preslávila ju najmä postava doktorky AlÏbety 

âeÀkovej v Dietlovom seriáli Nemocnica 

na okraji mesta. Pravda 6. 8. 

(Po Bratislave chodí dosÈ ºudí, ktorí si nedokáÏu 

uvedomiÈ, Ïe majú nielen slávu a moc, 

ale aj zodpovednosÈ. Fedor Fla‰ík pravdepodobne 

veºmi nevníma, Ïe má na úãte nielen 

milióny, za ktoré si môÏe kúpiÈ jachtu alebo 

príjemn˘ v˘let so ‰armantnou poslankyÀou 

na luxusné ostrovy. Keby sa lep‰ie prizrel, 

uvidel by na úãte aj ÈaÏké chvíle, ba zúfalstvo 

ºudí, ktorí sú moÏno neporovnateºne cennej- 

‰í, neÏ je on sám. Nerovnováha medzi ºahkomyseºn˘mi 

celebritami a tvrdo pracujúcimi 

i Ïijúcimi obyvateºmi zemegule je do oãí bijúca 

a práve ona provokuje nezdrav˘ – a ãi 

predsa zdrav˘ – spoloãensk˘ nepokoj...) 

*** 

Nová vlna teroru priniesla aspoÀ jednu pozitívnu 

vec: e‰te nikdy som nepoãula toºko moslimov 

tak jednoznaãne protestovaÈ proti teroru, 

ktor˘ sa pácha v na‰om mene. Koneãne sa 

prebúdzame. Len na jednu otázku sú v‰etky u‰i 

hluché: akú rolu v t˘chto zloãinoch vlastne hrá 

náboÏenstvo Rada moslimov Veºkej Británie 

rozhodne trvá na tom, Ïe s lond˘nskymi útokmi 

nemá islam niã spoloãné. Vymenúva iné 

motívy: „segregáciu“, „odcudzenie“. Netvrdím, 

Ïe by u labiln˘ch chlapcov situácia outsiderov 

nemohla zv˘‰iÈ citlivosÈ na radikálne v˘zvy. 

Ale na to, aby ãlovek sám seba vyhodil do 

vzduchu, predsa len treba ãosi viac. Problém 

islamu dnes spoãíva v doslovnej viere. My moslimovia, 

aj tí umiernení, ktorí Ïijeme na Západe, 

sme uÏ vyrástli s predstavou, Ïe Korán je definitívnym, 

a teda dokonal˘m prejavom BoÏej 

vôle, nedotknuteºn˘ a nemenn˘. Je to ak˘si 

komplex nadradenosti. 

Kanadská novinárka Irshad Manjiová (36), 

autorka slávnej knihy The Trouble with Islam 

Today. Sme 6. 8. 

(Komplex nadradenosti je skutoãn˘m symptómom 

najväã‰ích tragédií 20. a uÏ aj 21. 

storoãia. V tom je majstrovstvo najväã‰ích 

demagógov modernej éry ºudstva: do ºudí 

odsunut˘ch na okraj istého spoloãenstva vtisnúÈ 

pocit, Ïe sú ãímsi viac neÏ v‰etci ostatní 

za hranicami ich society. To vyburcuje pudy 

nenávisti a vyvolá fixnú ideu, Ïe práve oni, 

poníÏení, prevy‰ujú svojimi hodnotami a svojou 

vierou celé ostatné ºudstvo. A Ïe sú priam 

povolaní vraÏdiÈ kohokoºvek aj za cenu, Ïe zavraÏdia 

pritom sami seba.) 

*** 

V na‰om vzÈahu on prem˘‰ºa o tom, ão je pre 

mÀa najlep‰ie, a ja zase rozm˘‰ºam, ão je najlep‰ie 

pre neho. 

âeská hereãka Hana Igonda ·evãíková (35), 

ãlenka praÏského ND, manÏelka slovenského 

herca Marka Igondu (31), ãlena SND. 

Pravda 6. 8. 

(Sotva ão môÏe byÈ ºudskej‰ie a silnej‰ie a povzbudivej‰ie 

neÏ tak˘to vzÈah v rodine, priateºstve, 

ale aj – hoci sa to stáva úplne v˘nimoãne 

– v zamestnaní alebo v inom type pracovnej 

spolupráce.) 

*** 

1 

Ak˘ druh krivdy, ak˘ druh nenávisti, ak˘ 

64


1 

O vláde Mikulá‰a Dzurindu si vôbec nerobím 

ilúzie, ale v prípade Tatier to predsa len je nepríjemné 

prekvapenie. Veì v prvom rade tí, ão 

drÏia v rukách ‰tátnu moc, finanãné a iné prostriedky 

na rie‰enie situácie, by sa mali usilovaÈ 

partnersky komunikovaÈ s obãanmi. UÏ aj 

preto, Ïe Tatry sú doslova symbolom na‰ej národnej 

identity a predstavujú tieÏ cenné prírodné 

dediãstvo minimálne európskeho v˘znamu. 

Práve preto musí byÈ ich obnova a rozvoj predmetom 

celospoloãenskej diskusie. Oãakávali 

sme, Ïe vládny v˘bor (pre obnovu a rozvoj Vysok˘ch 

Tatier pod vedením tajomníka v˘boru 

pána ·tefanca) bude iniciátorom tejto diskusie, 

ale je to naopak. Sme to my, kto stále prichádza 

s iniciatívou, Ïiaº, bez adekvátnej odozvy. 

2 

MÀa prekvapuje, Ïe po v‰etk˘ch skúsenostiach 

s komunistickou totalitou aj meãiarizmom 

nám dnes vládne garnitúra politikov, ktorí 

si neváÏia, Ïe tu stále Ïijú ºudia ochotní sa angaÏovaÈ 

v celospoloãensk˘ch problémoch. Naopak, 

keì sa ozvú, ich hlas je ãasto autoritatívne 

potlaãen˘ alebo aspoÀ totálne ignorovan˘. 

Ing. ªubica Trubíniová, koordinátorka 

Mimovládneho v˘boru Na‰e Tatry. 

Slovo 10. 8. 

(1 

Ivana ·tefanca, b˘valého manaÏéra firmy 

Coca-cola, premiér uÏ niekoºko rokov presadzuje 

do rôznych – a odli‰n˘ch – v˘znamn˘ch 

funkcií. Neviem, aké je podhubie vzÈadruh 

hnevu, aká temná ideológia môÏe znivoãiÈ 

du‰u mladého ãloveka natoºko, Ïe si dá na 

plecia batoh s bombou a odpáli sa medzi stovkami 

niã netu‰iacich ºudí v lond˘nskom metre 

Opakovane sa ukazuje, Ïe odpovede nemoÏno 

nájsÈ v osobnom ne‰Èastí t˘chto mlad˘ch ºudí. 

Vo svojej komunite neb˘vajú vydedencami ani 

psychopatick˘mi asociálmi. Práve naopak, susedia 

i príbuzní hovoria o normálnych mlad˘ch 

ºuìoch s veºmi ºudsk˘mi a normálnymi záujmami, 

o dobr˘ch synoch, bratoch, pozorn˘ch 

otcoch. Ukazuje sa tieÏ, Ïe to nie je mizivá 

h⁄stka zúfalcov, ale potenciálne ãasÈ celej generácie 

mlad˘ch európskych moslimov. 

Psychológ a publicista Franti‰ek ·ebej. 

T˘ÏdeÀ 8. 8. 

2 

Aj keì politici musia spraviÈ v‰etko pre to, 

aby sa nezopakovala podobná ãi hor‰ia katastrofa, 

ako tá v New Yorku, snaha o bezpeãnosÈ 

nesmie nakoniec zniãiÈ to, ão chcela obraÀovaÈ: 

demokraciu, slobodu, spravodlivosÈ a spôsob Ïivota 

v liberálnej demokracii. UbrániÈ základné 

atribúty a normy liberalizmu bude pre západné 

liberálne demokracie asi najväã‰ou v˘zvou 21. 

storoãia. 

Samuel Abrahám, politológ a vydavateº. 

Sme 8. 8. 

(1 

SkúmaÈ psychologické pozadie teroristick˘ch 

atakov a hºadaÈ moÏnosti, ako nájsÈ pre mnoh˘ch 

mlad˘ch moslimov také argumenty, 

aby vytvorili protiváhu k agitaãnému ‰koleniu 

prefíkan˘ch vodcov – v tom je zrejme jediné 

v˘chodisko zo súãasnej zloÏitej euroamerickej 

situácie. Ak chceme, aby sa ºudstvo 

vrátilo k objavovaniu nadãasov˘ch, nadteritoriálnych 

hodnôt, sympatick˘ch a príÈaÏliv˘ch 

pre v‰etk˘ch humanistov. 

2 

To je jedna z prvorad˘ch európskych a americk˘ch 

otázok dne‰ka: ChrániÈ holé Ïivoty 

pred nekontrolovateºn˘mi útokmi nahuckan˘ch 

samovrahov, ão sa takmer nedá bez obmedzenia 

osobnej slobody v‰etk˘ch obãanov 

aj v najdemokratickej‰ích krajinách Alebo 

udrÏiavaÈ obãianske slobody, ktoré tak ÈaÏko 

a dlho – vlastne celé storoãia – prebojovávali 

liberálni demokrati To je veºmi aktuálna 

otázka, ktorá by mala znepokojovaÈ aj slovensk˘ch 

politikov, dosÈ flegmatick˘ch k protireãiv˘m 

pohybom sveta okolo nás.) 

*** 

1 

V‰etci ºudia na americk˘ch univerzitách pre- 

‰li tvrd˘m v˘berov˘m konaním. U nás existujú 

ºudia, ktorí nepre‰li niãím. 

2 

Na americk˘ch súkromn˘ch univerzitách je 

to ãasto tak, Ïe najprv ‰tudenta prijmú a aÏ potom 

zaãnú uvaÏovaÈ o jeho poplatkoch a stanovia 

mu sumu, ktorá zodpovedá finanãn˘m pomerom 

jeho rodiny. Na súkromn˘ch, a to aj na 

t˘ch najlep‰ích, môÏe byÈ ‰kolné pre ãloveka z 

chudobn˘ch pomerov niÏ‰ie ako na ‰tátnej univerzite. 

3 

Neviem, preão ºudí u nás netrápi, akí uãitelia 

uãia ich deti. A ak ich to aj trápi, preão to nedávajú 

dostatoãne jasne najavo. 

Peter Poláãik, profesor na University of 

Minnesota. Mnohí odborníci ho oznaãujú 

za jedného z najv˘znamnej‰ích slovensk˘ch 

matematikov v‰etk˘ch ãias. T˘ÏdeÀ 8. 8. 

(1 

Slovensko je naozaj obdivuhodné t˘m, ako 

dokáÏe daÈ v˘hodné, lukratívne postavenie aj 

t˘m, a ãasto najmä t˘m, ktorí nedokáÏu absolútne 

niã, okrem chamtenia a hrabania k 

sebe, aj keby slovenská kultúra alebo ‰kolstvo 

kvôli tomu úplne skrachovali. 

2 

V tom je zrejme jeden z charakteristick˘ch 

znakov americkej vyspelosti, Ïe na rozdiel povedzme 

od slovenského vnímania finanãnej 

uÏitoãnosti akejkoºvek akcie v USA ºudia zva- 

Ïujú oprávnenosÈ vynaloÏen˘ch finanãn˘ch 

prostriedkov nie formálne. DokáÏu totiÏ posúdiÈ 

aj dlhodobú hodnotu nejakej investície: 

ãi do vzdelania talentovan˘ch mlad˘ch ºudí, 

ãi do odmeÀovania univerzitn˘ch profesorov. 

3 

U nás rodiãov e‰te stále najviac trápi, ako sa 

dostanú k protekcii, umoÏÀujúcej ich deÈom 

nav‰tevovaÈ ‰kolu, ktorá sa im zdá príÈaÏlivá. 

Nie som si v‰ak ist˘, ãi za túto trápnosÈ 

môÏu v prvom rade rodiãia. Neviem, do akej 

miery majú zodpovednosÈ minister, vy‰‰í 

‰kolskí úradníci, riaditelia ‰kôl. Ale rozhodne 

je to jav, ktor˘ nás pevne drÏí v komunistickom 

systéme. E‰te stále sme málo sebavedom˘mi 

obãanmi, a oveºa viac sme otrokmi 

deformovan˘ch vzÈahov medzi „t˘mi hore“ 

a ºuìmi z ulice.) 

*** 

Kresba: Shooty. Sme 9. 8. 

(Problém je v‰ak v tom, Ïe mnohí nemôÏu reformy 

ani cítiÈ.) 

*** 

Kresba: Ladislav Belica. Slovo 10. 8. 

(Takéto zariadenia by sa zi‰lo nain‰talovaÈ na 

mnohé hlavy najmä kaÏdú nedeºu od obeda 

do veãera, keì sa vysielajú televízne politické 

diskusie.) 

*** 

Nikde vo svete sa nemôÏe staÈ, aby – ak sa 

povaÏujeme za jednu z najvyspelej‰ích krajín v 

Európe, ão neraz ãítam v novinách – slovenská 

verejnoprávna televízia nevysielala tak˘to 

futbal (Liga majstrov). Artmedii sa venovali 

na CNN, v ‰kótskej televízii bola témou dÀa a 

diváci na celom Slovensku mali právo tak˘to zápas 

vidieÈ. Majú na to nárok. VerejnosÈ má na 

takéto vysielanie právo, lebo si televíziu platí. 

Je na ‰kodu, keì ºudia rozhodujú o veciach, ktor˘m 

nerozumejú alebo ich neprecítia. NemôÏe 

sa staÈ v‰etko len vecou biznisu. 

Tréner slovenskej futbalovej 

reprezentácie Du‰an Gális. DF 10. 8. 

(Kedy sa koneãne niektorí poslanci ospravedlnia 

za to, ako bohorovne oceÀovali Rybníãkov 

projekt s prepú‰Èaním stoviek zamestnancov 

STV ako obdivuhodn˘ ãin. Stále 

viac je zrejmé, Ïe generálny riaditeº priviedol 

mimoriadne dôleÏitú spoloãensko-kultúrnu 

in‰titúciu na okraj záhuby. In˘m spôsobom, 

ako pred ãasom Igor Kubi‰, ale tieÏ. 

Vysielan˘ program je len úbohou omrvinkou 

z toho, ão má STV bezpodmieneãne ponúknuÈ 

divákom, ale aj slovenskej Ïurnalistike a 

umeleckej kreatívnosti. Dokedy aj v Rade 

STV budú politicky motivovaní ãlenovia, dokonca 

jej predsedovia, ktorí si zatvárajú oãi 

pred t˘m, ako ãasÈ manaÏmentu ohrozuje 

zmysluplnú existenciu STV Riaditeºove Odpovede 

z obrazovky na pokornú sebakritiku 

nevyzerajú.) 

*** 

65


hu t˘chto dvoch muÏov, ale ak je v podstate 

anonymn˘ muÏ rozhodujúcim ãiniteºom vládou 

organizovanej obnovy zniãen˘ch Vysok˘ch 

Tatier, poctiv˘ obãan SR, ktor˘ na túto 

obnovu moÏno e‰te aj finanãne prispel, musí 

byÈ neobyãajne sklaman˘, znechuten˘ a uveden˘ 

do úplnej pasivity. A musí sa oprávnene 

p˘taÈ, priãom ani nechce Dzurindovi ‰kodiÈ: 

ão je pre tohto kresÈanského demokrata 

v Ïivote prvoradé 

2 

BohuÏiaº, garnitúra za garnitúrou si pre seba 

vytvára dobrú budúcnosÈ, aj keì uÏ v politike 

nebudú. A takmer sa nenájde ani jeden 

elitn˘ ãiniteº, ktor˘ by do svojho okruhu záujmov 

zahrnul aj in˘ch obãanov, neÏ je len 

on sám.) 

*** 

Raz som poãula krásnu vetu, aj keì si uÏ nepamätám, 

kto ju vyslovil. Podºa nej sú ºudia iba 

boÏie trosky. KaÏd˘ z nás má v sebe nieão bo- 

Ïie, ale topíme sa v ruinách, z ktor˘ch sa nevieme 

vyhrabaÈ. Zmysel Ïivota je v tom, aby sme 

sa z t˘chto rozvalín dostali von. Boh je nieão dokonalé. 

Zatiaº ho nikto nevidel. NaÈahujeme sa 

za ním, ale v rukách drÏíme iba útrÏky dokonalosti, 

ktoré sa snaÏíme pospájaÈ. V‰ade naokolo 

nachádzame úlomky z rozbitého zrkadla 

pravdy. KeìÏe kaÏd˘ chce maÈ svoj kúsok len 

pre seba, nedarí sa nám zlepiÈ ich dohromady. 

·ansoniérka SoÀa HorÀáková (46). 

Pravda 13. 8. 

(Mnohí duchovní by si mali v‰imnúÈ ºudsk˘ 

rozmer speváãkinej úvahy o Bohu, a najmä 

o tom, ako modern˘ ãlovek neviditeºného a 

tajomného Boha vníma a prijíma. Urobili by 

veºkú sluÏbu „boÏím troskám“, ich viere a ich 

presvedãeniu. Dnes uÏ naozaj nestaãí len zápalisto 

a ãi slepo veriÈ. KaÏdé náboÏenstvo si 

vyÏaduje nov˘ náboj, nové podnety, nadstavenie 

nov˘ch hodnôt do vzÈahov ãloveka k 

„nieãomu dokonalému“, aby sme sa „z rozvalín 

dostali von“. Zemeguºa je stále väã‰ou 

a nebezpeãnej‰ou ruinou vo vesmíre. Napokon, 

potvrdzujú to aj kozmonauti, ktorí mali 

‰Èastie, Ïe sa dostali z moci zemskej príÈaÏlivosti 

a videli ãlovekovo rodisko a bydlisko z 

nadhºadu vesmírnych v˘‰ok. Konzervativizmus 

ako základn˘ uhol pohºadu na denné dotyky 

Boha s ãlovekom sú len v˘hovorkou na 

dlhodobú neschopnosÈ cirkevn˘ch autorít 

zosúladiÈ nemennosÈ BoÏích princípov a dennodennú 

konfrontáciu ãlovekovej du‰e s 

„úlomkami z rozbitého zrkadla pravdy“. 

Mnohí kÀazi mnoh˘ch cirkví sú moÏno neobyãajne 

vzdelaní a múdri, ch˘ba im len 

jedno: odvaha odhmlievaÈ zrkadlo pravdy, a 

nie zastieraÈ ho nov˘mi oparmi.) 

*** 

1 

Deti sa rodia, chvíºoãku si poÏijú vo svojom 

ãisto-krásnom svete a potom sa sformujú do obrazu 

tej spoloãnosti, v ktorej Ïijú a vyrastajú. Prirodzene, 

Ïe ºudia sa zmenili a ìalej sa menia 

podºa veãne platnej zásady, Ïe ãlovek nikdy 

nevstúpi do tej istej rieky. Sme v‰ak schopní meniÈ 

sa aj my star‰í Ale áno. K˘m Ïijeme, vieme 

zmeny prijímaÈ. âo na tom, Ïe si obãas v 

skrytosti poplaãeme, kam sa asi podeli prastaré 

rebríãky, na ktor˘ch hornej prieãke trónila 

ãestnosÈ, pravdovravnosÈ, láska k blíÏnemu a podobné 

pomaly zabúdané hodnoty. 

2 

Moja téma, ktorá ma neopú‰Èala dosÈ dlhé obdobie 

spisovateºského Ïivota, to je dramatické, 

ãasto bolestné sÈahovanie z detského sveta do 

cudzieho, hrozivého sveta dospel˘ch. Dospievanie 

a potom neskôr dozrievanie... Téma je nevyãerpateºná 

a hoci som jej venovala viacero 

kníh, dnes musím kon‰tatovaÈ, Ïe tu akosi nevidím 

veºmi ‰Èastn˘ch pokraãovateºov. Alebo vidím, 

ale ak˘chsi tak˘ch, no, povedzme, komerãn˘ch. 

Aby sme v‰ak boli spravodliví – v 

tejto vekovej skupine sa aj v minul˘ch ãasoch 

hojne predával veºmi lacn˘ „umeleck˘“ tovar. 

NuÏ, trh je trh – zabudnime... 

Z posledného rozhovoru s Klárou Jarunkovou 

(83), ktor˘ novinárka Helena Dvofiáková 

uÏ nestihla ani dokonãiÈ. Najznámej‰ia 

slovenská spisovateºka pre deti v júli zomrela. 

Pravda 13. 8. 

(To je v podstate tragické: Ïe stále viac – a 

vãa‰‰ie ako kedysi – pripravujeme deti o 

slastn˘ a nenahraditeºn˘ pocit rozko‰e z bezstarostnosti 

a hravosti detstva. Te‰íme sa z 

toho, akí sú uÏ 10-, 12-roãní dospelí, a staviame 

im napríklad stále menej detsk˘ch ihrísk 

a klubov. Pov˘‰enecky niãíme sami seba a ãi 

pokraãovanie ná‰ho vlastného ja.) 

*** 

Kresba: Pavol M. Kubi‰. Tele plus 13. 8. 

(Veºmi milé a veºmi aktuálne. Iste aj preto, Ïe 

je to trochu o sexe a ani trochu o politike.) 

*** 

Ministerstvo vnútra a polícia budú postupovaÈ 

pri dopravn˘ch priestupkoch poslancov tak, 

ako doteraz – nebudú ich pokutovaÈ. 

(sp), Sme 16. 8. 

Ministerstvo vnútra pri v˘klade imunity v 

priestupkovom zákone vychádza z v˘kladu zákona. 

Imunitou podºa zákona o priestupkoch je 

poslanecká imunita poslancov Národnej rady a 

sudcov Ústavného súdu, tak ako je to i v prípade 

imunity vo veciach trestn˘ch ãinov. 

Monika Kuhajdová, Tlaãov˘ odbor 

ministerstva vnútra. Sme 16. 8. 

(Pokuty ãi tresty za poru‰ovanie dopravn˘ch 

predpisov majú nepochybne jedin˘ cieº: minimalizovaÈ 

riziko, Ïe dôjde k ublíÏeniu na 

zdraví, ba v krajnom prípade aÏ k smrti ktoréhokoºvek 

úãastníka cestnej premávky. Preto 

úºavy pre politikov pripú‰Èajú dva v˘klady: 

Buì Ïe zákroky polície za nedodrÏiavanie 

dopravn˘ch predpisov sú len feudálnym 

‰ikanovaním beÏn˘ch obãanov. Alebo Ïe niekto, 

ak sa stane politick˘m ãiniteºom, môÏe 

beztrestne zraÀovaÈ, ba aj zabíjaÈ kohokoºvek 

z beÏn˘ch obãanov. Je v‰ak aj tretie vysvetlenie: 

Îe polícia demokratického ‰tátu sa 

správa k rôznym skupinám obãanov presne 

ako za komunizmu: nie je dôleÏité, ão kto robí 

alebo pácha, dôleÏité je, akú má pritom funkciu 

a postavenie.) 

*** 

1 

Minister ‰kolstva Fronc vyrukoval so zavádzaním 

motivaãn˘ch ‰tipendií (prospechov˘ch 

a mimoriadnych) pre vysoko‰kolákov, na ktoré 

sa ministerstvo rozhodlo vyãleniÈ asi 68 miliónov 

korún do konca tohto roka a 150 miliónov 

na cel˘ akademick˘ rok. Osobne mám problém 

s pochopením zmyslu takto vynakladan˘ch 

finanãn˘ch prostriedkov z verejn˘ch zdrojov. 

·túdium na vysokej ‰kole je pre ‰tudenta 

dobrovoºná investícia ãasu, úsilia a financií do 

neskor‰ieho uplatnenia sa v pracovnom Ïivote. 

âím lep‰ie ‰tudijné v˘sledky dosahuje, t˘m 

lep‰ie sa pripraví na svoje budúce povolanie a 

o to lep‰iu bude maÈ ‰ancu robiÈ to, ão ho baví 

a nadpriemerne zarábaÈ. Nie je to dostatoãná 

motivácia pre racionálne zm˘‰ºajúceho ãloveka 

2 

Zavedenie motivaãn˘ch ‰tipendií je len jedn˘m 

z krokov, ktor˘mi sa minister snaÏí zakr˘vaÈ 

svoju neschopnosÈ realizovaÈ obsahovú reformu 

základného a stredného ‰kolstva a presadiÈ 

ãiastoãné spoplatnenie vysoko‰kolského ‰túdia, 

za ão mal byÈ dávno odvolan˘. Navy‰e sa 

podplácaním ‰tudentov snaÏí prihrievaÈ politickú 

polievoãku svojej strany rok pred voºbami. 

Daniel Miklo‰oviã, stredo‰kolsk˘ uãiteº. 

Sme 17. 8. 

(Je skutoãne zaráÏajúce, ako mnohí politici 

ºahkováÏne narábajú s miliardami, ktoré obãania 

nútene museli odovzdaÈ ‰tátu vo forme 

daní. Svoje záujmy alebo svoj zorn˘ uhol 

pohºadu na ãokoºvek neprimerane povy‰ujú 

nad ºudsk˘ status ostatn˘ch obãanov. Siln˘m 

argumentom podopierajúcim spoplatnenie 

vysoko‰kolského ‰túdia bola spravodlivosÈ: 

preão by sa – vraj – záujemcovia oÀ mali nechaÈ 

platiÈ aj t˘mi, ktorí z neho nemajú Ïiaden 

úÏitok, lebo nemajú deti na univerzitách. 

A zrazu v politick˘ch kruhoch nikoho 

netrápi, Ïe minister Fronc popiera svoju 

vlastnú filozofiu – ako to vcelku presvedãivo 

vysvetºuje stredo‰kolsk˘ pedagóg. Na Slovensku 

je úzkoprs˘ egoizmus ãasto rozhodujúcim 

hybn˘m momentom väã‰iny politick˘ch 

rozhodnutí. A neviem, ãi by sa dalo verejnosti 

ponúknuÈ aspoÀ jedno meno, ktoré 

by evokovalo predstavu o osobnosti premyslene 

konajúcej v prospech slovenského spoloãenstva.) 

*** 

Na‰i volení zástupcovia v Európskom parlamente 

sú málo aktívni. MoÏno to vypl˘va z 

toho, Ïe slovenské politické strany nemali skúsenosÈ 

s prácou v Európskom parlamente. Ako 

ich najväã‰í nedostatok v‰ak vnímam to, Ïe sú 

minimálne viditeºní a málo komunikatívni hlavne 

vo vzÈahu k obãanom Slovenska. NemoÏno 

sa ãudovaÈ, Ïe ich ºudia nepoznajú. 

Vladimír Benã (28), analytik Slovenskej 

spoloãnosti pre zahraniãnú politiku. 

Slovo 17. 8. 

(Koºkí voliãi skúmali, keì hlasovali za kan- 

66


1 

âlovek je okolo osemnástky ãi dvadsiatky 

mimoriadne náchyln˘ prijímaÈ autority. V tom 

veku sa ºudia dajú veºmi v˘razne ovplyvniÈ, 

odborne, morálne, celkovo. Je teda kºúãové, na 

akú autoritu narazia. A ja som mal obrovské 

‰Èastie, Ïe som narazil na Ladislava Kováãa 

(profesor biochémie, za komunizmu prenasledovan˘, 

po Novembri 1989 – 1990 minister 

‰kolstva SR), ktor˘ nesmel na pôdu Univerzity 

Komenského vôbec vstúpiÈ. Ale pracovala 

tam jeho manÏelka a ona ma poslala k nemu na 

Ústav fyziológie hospodárskych zvierat v Ivanke. 

Pre mÀa to bola absolútne kºúãová skúsenosÈ. 

2 

Skutoãnou príãinou, preão Kováã nesmel 

vstúpiÈ na univerzitu, bola ºudská závisÈ. Jemu 

sa tu v 60-tych rokoch podarilo vybudovaÈ veºmi 

silnú biochemickú skupinu, ktorá skutoãne 

patrila do svetovej ‰piãky. Dodnes patria medzi 

to najlep‰ie, ão slovenské prírodné vedy vyprodukovali. 

Za v˘sledky vo v˘skume mitochondrií 

boli dokonca navrhnutí na Nobelovu cenu. 

No a to sa na Slovensku dosÈ ÈaÏko nesie. 

ªubomír Tomá‰ka, vedúci katedry 

genetiky. T˘ÏdeÀ 22. 8. 

(Absolútne sa nedoceÀuje závaÏnosÈ spoloãenského 

zázemia mlad˘ch ºudí. Tisíce hodín 

sa v televíziách a rozhlasoch debatuje o najrôznej‰ích 

hlúpostiach alebo aspoÀ bezv˘znamnostiach, 

ale nenájde sa nijak˘ priestor 

na dôstojnú komunikáciu s mlad˘mi obãanmi 

alebo na seriózne hºadanie kvalitn˘ch audidáta, 

ktorého im ponúkla tá alebo oná politická 

strana, ãi je to osobnosÈ, ktorá bude 

maÈ chuÈ ovplyvniÈ Európu ako modern˘ 

kontinent, a ãi má na to vôbec dispozície Alebo 

ãi je to len ãlovek, ktor˘ chce maÈ veºmi 

dobre zabezpeãenú existenciu aÏ do konca 

svojho Ïivota Kto nebol v domácom prostredí 

exkluzívnym jednotlivcom, ako by mohol 

prekroãiÈ ‰ediv˘ priemer politickej úbohosti 

v Bruseli alebo v ·trasburgu) 

*** 

Väã‰ina ºudí je úplne normálna, zdravá a rozm˘‰ºa 

veºmi racionálne. Kdekoºvek na svete 

vyrastá, vychádza z nejakého etického, morálneho 

a kultúrneho zázemia. A je neuveriteºné, 

ako sa to ich smerovanie, ich túÏby a ciele vedome 

ãi nevedome zhodujú s t˘m, ão chce dosiahnuÈ 

liberalizmus. V tom zmysle je liberalizmus 

nielen dominantná, ale aj ºudsky veºmi prirodzená 

ideológia. Dá sa povedaÈ, Ïe – paradoxne 

– autoritatívne, totalitné a kriminálne reÏimy 

fungujú práve preto, Ïe väã‰ina v spoloãnosti, 

95 %, je mierna a túÏiaca po mieri, a preto brutálna 

sila a prirodzen˘ ºudsk˘ strach ich robí 

ovládateºnou. 

Politológ Samuel Abrahám (45). 

DF 17. 8. 

(Ak jedn˘m z hlavn˘ch predpokladov moderného 

liberalizmu je v‰estranná voºnosÈ ºudskej 

osobnosti, a teda ão najmenej ideologizovania 

a predpisovania, potom slovenskí liberáli 

sú zatiaº nadpriemerne mixovaní s dogmatikmi 

v‰etk˘ch moÏn˘ch politick˘ch a 

náboÏensk˘ch ustanovizní.) 

*** 

Kresba: Michael Marãák. Slovo 17. 8. Pôvodne 

zverejnené na www.blisty.cz. 

(Ako sa cíti seriózny politik, keì sa stane 

hrdinom karikatúr) 

*** 

1 

Spoloãenské zmeny spôsobili, Ïe rodina a 

‰kola majú na deti ãoraz men‰í vplyv; úlohu ich 

formovania, Ïiaº, do znaãnej miery prevzali televízia 

a rozhlas a v men‰ej miere tlaãené médiá. 

2 

DieÈa môÏe byÈ „bez úrazu“ vystavené kaÏdému 

mediálnemu pôsobeniu, ak má s k˘m o 

veci diskutovaÈ, má vo svojej blízkosti autoritu, 

ktorá mu pomáha informácie triediÈ a vyhodnocovaÈ, 

zaujímaÈ k nim postoj a tieÏ ich spochybÀovaÈ. 

Zuzana Alnerová, UNICEF Slovensko. 

HN 18. 8. 

(Îiaº, ani úradnícke du‰e v rôznych vzne‰en˘ch 

in‰titúciách túto situáciu nemenia. Len 

podsúvajú generálne pouãky. Îivot je v‰ak, 

na‰Èastie i nane‰Èastie, oveºa pestrej‰í neÏ 

predpokladajú rôzni dogmatici. Îiadne die- 

Èa nemôÏe za to, Ïe osirelo, alebo Ïe sa rodiãia 

rozviedli a Ïe rozhºadení uãitelia odi‰li zo 

‰koly za lep‰ími platmi. Kto má pomôcÈ takémuto 

dieÈaÈu triediÈ rôzne podnety „zo Ïivota“ 

Treba si uvedomiÈ, Ïe za pozitívnym 

vplyvom na mladú generáciu sa nemôÏe skr˘vaÈ 

niã iné, len osobnosÈ, ktorá sama má v 

sebe zakódované silné humanistické princípy 

a ktorá sa pritom dokáÏe na mlad˘ch pozeraÈ 

ako na rovnocenn˘ch, hoci menej skúsen˘ch 

partnerov, schopn˘ch zaujímavo, 

otvorene a bez predsudkov diskutovaÈ a uva- 

ÏovaÈ o v‰etk˘ch závaÏn˘ch témach spoloãnosti 

i jednotlivca. Viem, o ãom hovorím. Aj 

za komunizmu sme boli schopní v rozhlase 

vysielaÈ pre mlad˘ch reláciu – Na modrej 

vlne –, ktorá zrejme mlad˘ch zaujala, priãom 

im priniesla aj nieão, ão prekraãovalo povrchnú 

zábavu. Inak si ÈaÏko vysvetliÈ, Ïe aj 

teraz, po 40 rokoch, si pri stretnutiach so 

mnou na Àu veºmi Ïivo spomenú. Pokiaº najmä 

vo verejnoprávnom rozhlase a televízii sa 

nenájdu ºudia, ktorí nebudú oslovovaÈ len 

intelektuálnych snobov alebo, naopak, len 

davy sfanatizovan˘ch nad‰encov povrchnej 

zábavy a g˘ãa, a ktorí teda dokáÏu nájsÈ spôsob, 

ako s mladou generáciou intenzívne komunikovaÈ, 

sú v‰etky pekné teórie len hádzaním 

dobre zaplaten˘ch slov na stenu. KeìÏe 

nie kaÏdé dieÈa môÏe maÈ a má vo svojom 

prostredí vhodnú autoritu, musí Àou – logicky! 

– byÈ tvorivá osobnosÈ v samotnom médiu. 

Ale Richard Rybníãek tak˘chto publicistov 

zaruãene nenájde, lebo ich ani nehºadá. 

Jeho obzor je na to príli‰ úzky. Mimochodom, 

záujem státisícov o stretnutie s minul˘m i súãasn˘m 

pápeÏom dokazuje, Ïe je pravdivé to, 

ão naznaãujem. Hoci niektoré idey v˘znamnej 

cirkevnej kapacity sa zdajú byÈ veºmi 

vzdialené mediálnemu o‰iaºu ãasti mladej 

generácie. Ako sa o tom pí‰e o niekoºko riadkov 

niÏ‰ie.) 

*** 

1 

UÏ na vysokej ‰kole sme so spoluÏiakom 

Luká‰om Haru‰tiakom zaloÏili v˘tvarnú skupinu 

Egoart, lebo sme si uvedomili, Ïe chceme ísÈ 

t˘mto smerom medializácie a staÈ sa slávnymi 

iba na základe toho, Ïe sa rozhodneme, bez 

ohºadu na to, ãi máme za sebou reálne v˘sledky. 

Zaãali sme tvrdiÈ, Ïe ãlovek sa môÏe staÈ 

slávnym len preto, Ïe sa rozhodne. Tak, Ïe intenzívne 

bombarduje médiá a dostáva sa do povedomia, 

lebo slávnu osobnosÈ vlastne vytvárajú 

médiá. Táto forma mi prirástla k srdcu a pracujem 

s Àou naìalej. V tomto projekte som vyuÏil 

to, Ïe ak ma odfotografuje niekto, kto má 

meno alebo mediálnu slávu, portrét je o to silnej‰í. 

2 

Mediálne manipulovanie je nová vec a na‰a 

krajina je v tomto mladá. Na SuperStar a v‰elijak˘ch 

in˘ch reality ‰ou vidno, Ïe Slovensko 

je po celebritách hladné. Na jednej strane je to 

pozitívne, na druhej desivé. Internet je ìal‰ie 

nové médium, ale ten ma v rámci tvorby nezaujíma, 

lebo nemá kredit dôveryhodnosti. E‰te 

stále je to stoka bez kontroly. 

V˘tvarník Viktor Fre‰o (31), syn Fedora 

Fre‰a, lídra legendárnej skupiny Collegium 

musicum. Naposledy pózoval pred foto-objektívom 

slovensk˘ch a ãesk˘ch megacelebrít, 

ktoré mnohokrát ani netu‰ili, o ão ide. 

TV oko 19. 8. 

(Zdá sa, Ïe slovenská verejnosÈ je otupená ad 

absurdum a nereaguje ani na ak˘koºvek provokatívny 

podnet so silnou umelecko-filozofickou 

ambíciou. Preto niã nevie o Fre‰ovej 

intelektuálnej provokácii, ale zato pozná kaÏd˘ 

detail holého zadku SuperStar Roba Miklu 

a hol˘ch p⁄s celebritiek z oboch reality ‰ou. 

ZaujaÈ moÏno len nafúknut˘mi bublinami, 

ak ich vypustí nejaké médium, ktoré je 

schopné pov˘‰iÈ primitívne aktivity na obrovsk˘ 

hurhaj. A tak daÈ aj zvieracím pudom v 

ãloveku punc nebotyãnosti.) 

*** 

Atentáty sa vyznaãujú jednou zvlá‰È stra‰nou 

vecou - pocitom blaÏenosti zo zabíjania. Príãina 

je skrytá v krvavom dvadsiatom storoãí. V 

epoche, ktorá ukázala, Ïe je dovolené ºudí vyvraÏìovaÈ. 

Súãasn˘ terorizmus je plodom minulého 

storoãia. 

Poetka Natalia Gorbanevskaja. 

Bola v malej skupinke Rusov, ktorí v auguste 

1968, niekoºko dní po invázii vojsk Var‰avskej 

zmluvy do âesko-Slovenska, mali odvahu na 

âervenom námestí v Moskve protestovaÈ. 

Pravda 22. 8. 

(Zaujímav˘ v˘klad súãasnej dramatickej situácie. 

Je to v podstate tak: islamskí teroristi 

vlastne len pokraãujú v niãení nevinn˘ch, 

ako ho praktizovali Stalin, Hitler a mnohí iní 

dÏingischáni 20. storoãia.) 

*** 

67


torít pre mladú generáciu, ktorá sa uÏ ão 

nevidieÈ stane rozhodujúcim spoloãensk˘m 

ãiniteºom slovenskej society v treÈom tisícroãí. 

O vplyve ºudskej závisti na moÏnosti kreatívnych 

a uÏitoãn˘ch ºudí v záujme slovenskej 

europeizácie je uÏ aj zbytoãné písaÈ. PriemernosÈ 

a zväã‰a priamo podpriemernosÈ je na 

Slovensku veºmi vysoko oceÀovaná. V‰etko 

ostatné je podozrivé. A hodné nenávisti a 

zlomyseºnosti. Ukazuje sa, Ïe pre tento spoloãensk˘ 

jav bol úrodnou a priam Ïivnou 

pôdou nielen komunizmus, ale aj dnes je 

drav˘ trhov˘ kapitalizmus.) 

*** 

Problémy katolíckej cirkvi sa ani po skonãení 

Svetov˘ch dní mládeÏe v Nemecku nezmen- 

‰ia. V strednej Európe bude naìalej strácaÈ svojich 

ãlenov, suÏovaÈ ju budú prázdne kÀazské semináre 

a zostarnutosÈ vo vlastn˘ch radoch. Cirkev 

si musí vyjasniÈ, ão potrebuje vykonaÈ, aby 

si získala na svoju stranu mlad˘ch ºudí. 

Süddeutsche Zeitung 22. 8. 

(Tento komentár môÏe znamenaÈ aj to, Ïe pápeÏ 

Ján Pavol II. dokázal strhnúÈ masy nielen 

posolstvom BoÏím – a v mnoh˘ch prípadoch 

ním vôbec nie –, ale skôr svojou mediálnou 

charizmou, svojím – ako by sme povedali 

na Slovensku – populizmom.) 

*** 

To nie je o pridávaní sa. Je moÏné, Ïe Eva 

âerná pochopí, Ïe programy o sociálnych a rodinn˘ch 

problémoch nie sú programy Pavla 

Ruska, ale Evy âernej a strany, v ktorej bude pôsobiÈ. 

A to isté platí o Beáte Brestenskej. To sú 

ich témy, ktoré sú potrebné pre spoloãnosÈ, a nie 

vlajková loì Pavla Ruska. V tom sa musia nauãiÈ 

odãleniÈ, ão je program a ão je osobná ambícia. 

Evu âernú si veºmi váÏim, mala ÈaÏk˘ Ïivot, 

vÏdy vedela vycítiÈ, ão sa smie a ão sa nesmie. 

Je vo veºk˘ch rozpakoch, ona len nechce 

ísÈ proti Pavlovi Ruskovi, ktorému je zaviazaná. 

Budem s nimi hovoriÈ, nemáme osobné spory. 

Veì ja si v‰etk˘ch váÏim, dokonca aj Paºa 

Ruska ako typ manaÏéra, ak dodrÏiava zákon. 

NemôÏete v‰ak povedaÈ, Ïe tento je dobr˘ a za 

hodinu je zl˘. To nie je o dobr˘ch a zl˘ch. Som 

presvedãen˘, Ïe Eva âerná si nájde priestor v 

politike v otázke Ïenskej problematiky, rodinn˘ch 

vecí, ão sú jej témy. A Ïe skôr ãi neskôr si 

uvedomí, Ïe tieto veci musí presadzovaÈ ako Eva 

âerná a nie ako ãlovek Pavla Ruska. A to je rozdiel. 

Minister zdravotníctva Rudolf Zajac 

o rozãesnutí politick˘ch ‰piãiek v ANO. 

Pravda 26. 8. 

(Mám váÏne v˘hrady k viacer˘m krokom a 

rozhodnutiam Rudolfa Zajaca. Ale uznávam 

a vysoko si cením to, ão ho odli‰uje od väã- 

‰iny verejn˘ch ãiniteºov pohybujúcich sa v 

slovenskom spoloãenstve. Nie je strnul˘m 

politick˘m byrokratom s úboh˘m jazykom 

dogiem, úãelov˘ch formulácií a strojen˘ch, 

expertmi vykon‰truovan˘ch ãi odporúãan˘ch 

tvrdení. Vety mu nediktuje len povrchn˘ 

osobn˘ záujem, len potreba ohúriÈ 

funkcionárov alebo aj obãanov vetami, ktoré 

prinesú body a percentá do prieskumov 

verejnej mienky. Predsa len v sebe nezaprie 

humanistické v˘chodiská prostredia, v ktorom 

zrejme vyrástol, aj keì sa z neho obãas 

z rôznych povedzme obchodn˘ch dôvodov 

vzdialil. Isté je, Ïe by sa dali na prstoch jednej 

ruky spoãítaÈ súãasní slovenskí politici, 

ktorí by dokázali takto – s citliv˘m porozumením 

– posúdiÈ aj svojich momentálnych rivalov, 

ãi priamo nepriateºov. Od dravca Rudolfa 

Zajaca – ak˘m sa ãasto zdá byÈ – je to 

veºmi pekné spoloãenské gesto.) 

*** 

Terorizmus predstavuje hviezdne, heroické 

dobrodruÏstvo, ktoré mnohí mladí muÏi pova- 

Ïujú za atraktívne. In˘ch zasa láka materiálna 

odmena za terorizmus, ktor˘ vyná‰a viac neÏ 

obyãajná práca v chudobnej krajine. A hoci poníÏenie 

a odplata sú najdôleÏitej‰ími hnacími silami, 

nie sú v‰ade v moslimskom svete rovnako 

veºké. Arabské spoloãnosti, v ktor˘ch hrajú 

veºmi v˘znamnú rolu ãesÈ a strata cti, reagujú 

oveºa citlivej‰ie na to, ão pociÈujú ako pokorenie 

a narcistické rany neÏ moslimské spoloãnosti, 

v ktor˘ch tieto veci nie sú aÏ také v˘razné. 

Sudhir Kakar (1938), indick˘ psychoanalytik 

a spisovateº. Preslávil sa knihami 

Detstvo a spoloãnosÈ v Indii, Násilie 

zboÏn˘ch a Mystici a umenie extázy. 

Die Zeit 26. 8. 

(Terorizmus Európu oprávnene desí. Najmä 

ako stále reálnej‰ia a bliÏ‰ia hrozba aj pre jej 

budúcnosÈ. Je otázne, ãi hlb‰ie poznanie mentality 

islamsk˘ch veriacich pomôÏe komunikovaÈ 

s potenciálnymi útoãníkmi a odradiÈ 

ich od hrdinského sebaobetovania, ktoré stojí 

desiatky náhodn˘ch, a najmä nevinn˘ch Ïivotov. 

Ale zrejme inej moÏnosti a nádeje ani 

nieto. NajÈaÏ‰ia otázka v‰ak je, ako som uÏ 

viackrát naznaãil, ão lep‰ie a príÈaÏlivej‰ie im 

ponúknuÈ, aby to malo väã‰í psychologick˘ 

vplyv neÏ bezcharakterné vízie falo‰n˘ch 

prorokov. O tom by mali uvaÏovaÈ kon‰truktívni 

európski politici, a nie o mnoh˘ch hlúpostiach, 

ktoré len zvy‰ujú právomoci bruselsk˘ch 

byrokratov.) 

*** 

„Poslanecké neziskovky“ zaloÏilo 21 regionálnych 

poslancov, z toho 13 z SMK. Bez v˘berového 

konania. Prenájom na 30 rokov za 

‰kandalóznu sumu – jednu korunu roãne! Nitriansky 

Ïupan Milan Belica sa pod uznesenie nepodpísal. 

„Neziskovky“ s príÈaÏliv˘mi názvami 

ako Neha, Humanita, Oáza a KresÈanská charitatívna 

pomoc chcú od októbra spravovaÈ domovy 

dôchodcov ãi penzióny. Mlãí sa o úplatkoch 

za umiestÀovanie v domovoch dôchodcov, ktoré 

sú preplnené. 

Novinárka Martina Halamová. 

Slovenskí dôchodcovia sa nemusia obávaÈ. 

VyrábaÈ z toho kauzu, Ïe maìarskí poslanci ako 

ãlenovia neziskov˘ch organizácií budú uprednostÀovaÈ 

maìarsk˘ch dôchodcov, je úpln˘ nezmysel. 

V prvom rade to budú obãania, ktorí sú 

na to odkázaní. 

Erzsébet Dolnik, poslankyÀa SMK v NR SR. 

Poslanci sami sebe. Je to rarita. Prakticky je 

zmluva nevypovedateºná, teda ‰esÈ generácií 

zastupiteºstiev sa bude mlãky pozeraÈ. Je to nehorázne, 

aby to niekto nadiktoval. Nájom na 30 

rokov za jednu korunu roãne je v˘smech. Veì 

je to ekonomicky nev˘hodnej‰ie, ako keby sme 

im to za korunu predali. 

Milan Belica, predseda VÚC v Nitre. 

Keby im to kraj predal, museli by zná‰aÈ odpisy, 

ísÈ do nákladov, platiÈ dane z nehnuteºnosti, 

poistenie atì. Takto náklady na prevádzku, 

ako aj investície do domovov zná‰a naìalej 

kraj. 

Martina Halamová. Live! 26. 8. 

(Béla Bugár a ìal‰í poprední ãinitelia SMK, 

ktor˘m záleÏí na ich dobrom mene a na slu‰- 

nosti, dlh˘ ãas spájanej práve s touto stranou, 

by mali citlivo posúdiÈ svoje súãasné postavenie. 

Je pravdepodobné, Ïe v teraj‰om aÏ absurdnom 

mravnom marazme verejného Ïivota 

im akosi prejde bez v˘znamnej‰ieho pov‰imnutia 

zvlá‰tna kauza domovov a penziónov 

pre dôchodcov v Nitrianskom kraji. Ale 

mali by – na rozdiel od mnoh˘ch kolegov v 

in˘ch parlamentn˘ch stranách, ktorí ignorujú 

aj vlastnú budúcnosÈ – uváÏiÈ, Ïe raz ich 

pravdepodobne ignorancia a chladnokrvná 

k‰eftárska kalkulácia spolustraníkov dobehne. 

Pritom sa to v politike stáva veºmi neãakane, 

v okamihu pre nich najnevhodnej‰om. 

Dnes e‰te stále majú svojich voliãsk˘ch 10 % 

na juÏnom Slovensku ist˘ch. MôÏe v‰ak prísÈ 

– a iste príde – deÀ, keì budú musieÈ o hlasy 

svojich voliãov a o svoj politick˘ status urputne 

bojovaÈ. V kaÏdom prípade sa lep‰ie 

bojuje s úplne ãist˘m svedomím. PodÏupan 

Fehér – tak ako kresÈanskodemokratick˘ 

starosta Bielik v Raãi – nie sú presvedãiv˘m 

imidÏotvorn˘m prvkom pre SMK a KDH.) 

*** 

1 

Dostali sme (na v˘zvu bojkotovaÈ STV) veºa 

podporn˘ch stanovísk z rôznych kútov Slovenska. 

Bolo ich podstatne viac v porovnaní s 

protiv˘zvou VerejnosÈ za súãasnú STV, autormi 

ktorej boli chlapci z Obãianskodemokratickej 

mládeÏe. Tí vzhºadom na svoj vek nezaÏili a nerozumejú 

tomu, akú váhu mala kultúra v na‰om 

regióne aj napriek tomu, Ïe bola oklie‰tená 

ideológiou. Televízia uvádzala hodnotné inscenácie 

a iné programy, ktoré ºuìom dávali urãite 

viac, ako brak, ktor˘ sa dnes ponúka slovenskému 

divákovi v podobe povrchn˘ch reality 

‰ou. T˘ka sa to najmä STV. Nekritizujem súkromné 

televízie, lebo môÏu vysielaÈ, ão chcú. 

Pokiaº nepôjdu za hranicu toho, ão pre nich 

urãí zákon, tak je to ich v˘sostné právo. A práve 

preto by malo byÈ dokonalej‰ím zákonom jasne 

definované, ão vlastne znamená verejnoprávnosÈ 

pre STV. 

2 

·kolstvo a kultúra sú na chvoste. Kultúra je 

absolútne podhodnotená uÏ niekoºko rokov. Je 

to tragédia tohto národa. Obráti sa to nakoniec 

proti tejto vláde a celej spoloãnosti, lebo z nás 

vyrastú nekultúrni barbari, ako to uÏ predo 

mnou povedalo mnoho in˘ch. Stane sa z nás jedna 

nakupujúca amorfná masa ºudí, ão sa budú 

zhováraÈ len o tom, ão koºko a kde stojí, kam treba 

ísÈ na dovolenku, a prípadne, kto koho nenávidí 

v nejakej reality ‰ou a kto koho vykopol. 

3 

Stále sa p˘tam, kam táto spoloãnosÈ dospeje, 

keì sa budeme naozaj staraÈ len o to, ãi 

máme v dome nepriestrelné 100-tisícové okná, 

dvestotisícovú dlaÏbu a ani jednu knihu. Vidím 

a cítim, ako sa v posledn˘ch rokoch zúÏila téma 

rozhovorov - uÏ sa nevieme pozhováraÈ o hudbe, 

filmoch a vzÈahoch. Stávame sa rukojemníkmi 

vlastn˘ch finanãn˘ch nárokov. Pozorujem to 

68


aj sám na sebe. Veºa pracujem, mám oveºa menej 

ãasu na knihy a som z toho smutn˘. Te‰ím 

sa na tak˘ ãas, keì si budem môcÈ koneãne preãítaÈ 

aspoÀ jednu knihu za t˘ÏdeÀ. Aj môj brat, 

ktor˘ Ïije vo ·védsku, si uÏ v‰imol, Ïe na Slovensku 

sa rozpráva len o peniazoch. A Miklo- 

‰ova politika tento stav stále prehlbuje. 

Herec Matej Landl. Podporil 

obãiansku v˘zvu umelcov VerejnosÈ 

za verejnoprávnosÈ, protestujúcu proti 

komercionalizácii STV. TV oko 26. 8. 

(Od polovice 20. storoãia sú ‰tátne alebo verejnoprávne 

rozhlasy a televízie hádam najdôleÏitej‰ími 

spoloãensko-kultúrnymi a obãianskymi 

in‰titúciami v modernej spoloãnosti. 

Je skutoãne absurdné a do veºkej miery aj 

zniãujúce, Ïe na Slovensku takmer nieto osôb 

a osobností, ktoré by si ich v˘znam v celej ‰írke 

uvedomovali. Len ony sú schopné byÈ protiváhou 

v‰etkej prázdnoty a ºudskej podpriemernosti, 

ktorá zaplavuje celú Európu a viditeºne 

niãí ako stúpajúca záplavová voda 

najmä také labilné krajiny, ako je Slovensko. 

Boli by schopné, ak by aspoÀ trochu boli 

t˘m, ãím majú byÈ, teda prezentáciou pestrej 

‰kály humanistick˘ch produktov. Len- 

Ïe v‰etci politici a ‰tátni úradníci, ktorí majú 

moÏnosÈ ovplyvniÈ kvalitu existenãn˘ch podmienok 

verejnoprávnych médií, sú ºudia, 

ktorí majú obmedzen˘ vzdelanostn˘ obzor a 

nemajú historické a osobnostné zázemie na 

to, aby dokázali posúdiÈ „veãn˘“, teda nadãasov˘ 

zmysel kultúrnych a ostatn˘ch tvoriv˘ch 

hodnôt. A aby pochopili, Ïe bez prísnych 

a súãasne tolerantn˘ch etick˘ch princípov 

ºudstvo nielen ustrnie, ale sa aj navzájom 

vyhubí.) 

*** 

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 27. 8. 

(Banky by mohli priamo zriadiÈ – popri in˘ch 

svojich produktoch – aj „balíãky korupãn˘ch 

sluÏieb.“) 

*** 

Po tom, ako bol slovensk˘ minister hospodárstva 

Rusko odvolan˘ z vlády a postavila sa proti 

nemu väã‰ina poslancov ANO, stratil uÏ takmer 

v‰etko. Definitívny koniec jeho kariéry 

môÏe v‰ak znamenaÈ aÏ nepredæÏenie licencie 

pre televíziu Markíza. Spravodajstvo Markízy, 

ktorú de facto riadi manÏelka Pavla Ruska, je 

voãi predsedovi ANO servilné a voãi jeho kritikom 

zaujaté. Ak by Markíza skutoãne pri‰la o 

licenciu, Rusko by sa ocitol na úplnom dne bez 

vplyvu, peÀazí a moci. Bol by to prirodzen˘ dôsledok 

jeho neskr˘vaného presvedãenia, Ïe 

môÏe v‰etko. 

âesk˘ t˘Ïdenník Respekt 29. 8. 

(·Èastná zhoda okolností – primitívny vplyv 

politikov na verejnoprávnu STV – a vlastná 

príãinlivosÈ urobili z Ruska mediálneho ãarodejníka. 

TV Markíza sa veºmi r˘chlo stala 

najúspe‰nej‰ou slovenskou televíziou. Zakrátko 

ju Rusko pretransformoval na rodnú 

sestru liberálnej strany. Preão nie Nebol 

v‰ak dosÈ citliv˘ na mieru svojej suverenity. 

Nevedel sa vo svojom dravom formovaní slovenského 

mediálneho prostredia, slovenskej 

politiky i slovenskej ekonomiky ani na chví- 

ºu zastaviÈ. Nedal sa zadrÏaÈ ani svojimi najbliÏ‰ími. 

Pri pohºade na nedôstojnú trosku 

musí v oãiach zamrznúÈ víÈazoslávny úsmev. 

Kedy sa koneãne na Slovensku objaví komplexná 

osobnosÈ, ktorá svoje manaÏérske a 

kombinaãné schopnosti, svoj intelekt, svoj 

organizaãn˘ talent, svoju charizmu a iné 

osobné pozitíva dokáÏe zosúladiÈ so zaradením 

svojej osôbky do spoloãensk˘ch súradníc) 

*** 

Politika je profesia a ak si ja dobre robím svoju, 

nech ju dobre robia aj oni. Ja ich prirovnávam 

k in‰talatérom. Niektorí pokazené opravia, 

iní e‰te viac pokazia a ãasto po nich zostane len 

‰pina. Nemáme dosÈ dobr˘ch profesionálnych 

politikov, ktor˘m by som naozaj veril, Ïe skutoãne 

vedia, ão robia. V niektor˘ch obdobiach 

sa politické sily snaÏia umelcov získaÈ, vyuÏívajú 

ich, rozmaznávajú, ãasto aj korumpujú – 

a potom sú zrazu pre nich nepohodlní. To je 

v‰eobecn˘ jav. Pred voºbami sa politici radi fotografujú 

s umelcami – a po nich sa chcú umelci 

fotografovaÈ s politikmi. Nemám to rád a 

nikdy som tomu nepodºahol. Fotografujem sa 

najrad‰ej sám. 

Svetoznámy reÏisér Krzysztof Zanussi, 

jeden z hlavn˘ch predstaviteºov 

Kina morálneho nepokoja na konci 70-tych 

rokov v Poºsku. T˘ÏdeÀ 29. 8. 

(Ukazuje sa, Ïe politika je deformovanou 

spoloãenskou zónou v‰ade okolo nás. A – ako 

sa zdá – ani unikátne umelecké osobnosti si 

s Àou nevedia poradiÈ. Ako by si s Àou potom 

vedeli daÈ rady beÏní, málo vplyvní obãania 

MoÏno keby sa spojilo do silného celku 

ão najviac ºudí z jedného územia alebo z jednej 

pracovnej sféry. Ale ani táto predstava nie 

je zárukou úspechu obãianskej komunity. 

PretoÏe kaÏdá musí maÈ svojho lídra, ‰éfmanaÏéra, 

predsedu alebo prezidenta. A to je 

prv˘ zárodok direktívnosti a arogantného 

sebavedomia. âlovek má úÏasn˘ sklon premeniÈ 

sa vo vhodnej chvíli na pov˘‰eného 

egoistu, ktor˘ zaãne byÈ autoritatívnym diktátorom. 

A tam sa zaãína koniec slu‰nosti a 

demokracie.) 

*** 

1 

UÏ pred kalamitou, teda v posledn˘ch rokoch, 

bola náv‰tevnosÈ Tatier v kríze a Tatry bojovali 

s desiatkami problémov, ktoré sa nedarilo 

rie‰iÈ. Zrejme preto peniaze na investície nie 

sú a málokto je schopn˘ dohodnúÈ sa na spoloãn˘ch 

zámeroch. Dohovor medzi podnikateºmi 

v Tatrách je ÈaÏk˘. Ide o to spoloãne sa podie- 

ºaÈ na úspechu, teda delení peÀazí, ale aj neúspechu, 

teda delení zodpovednosti. Ale e‰te väã- 

‰í problém je nie celkom ideálny vzÈah medzi 

samosprávou, mestom a podnikateºmi. Mesto 

akoby si neuvedomovalo, Ïe my podnikatelia 

priná‰ame väã‰inu jeho príjmov. 

2 

V Rakúsku sa v priebehu niekoºk˘ch rokov 

z pastierov oviec stali majitelia penziónov a fungovalo 

to. LenÏe tomu cieºu pomáhal ‰tát aj regióny. 

·tát to legislatívne podporil rôznymi v˘hodami 

a potom prísne kontroloval podnikate- 

ºov v uskutoãÀovaní ich zámerov. 

·tefan Uhnák, majiteº penziónu 

v Tatranskej Lomnici. Pravda 30. 8. 

(Cestovn˘ ruch kompetenãne patrí do agendy 

ministerstva hospodárstva. Bolo mi vÏdy 

úplne nepochopiteºné, preão ‰éfovia tohto 

rezortu absolútne podceÀovali túto zloÏku 

svojho úradu. Atraktívna bola pre nich energetika 

a rôzne investiãné akcie podporujúce 

vznik nov˘ch podnikov. To je v poriadku, ale 

preão kvôli tomu zanedbávali tú podnikateºskú 

oblasÈ, ktorá by práve na Slovensku mohla 

a mala byÈ zlatou baÀou Skvelé prírodné 

a historické podmienky – ‰iroká sieÈ hradov, 

unikátne cirkevné stavby, zaujímavé 

kultúrne hodnoty – priam ponúkajú moÏnosÈ 

vytvoriÈ ‰irokú ponuku pre turistov v‰etk˘ch 

vekov˘ch a majetkov˘ch kategórií. Na 

druhej strane je tu otvoren˘ priestor pre 

malé a stredné podnikanie, ktoré je schopné 

poskytnúÈ zamestnanie ºuìom s veºmi rôznorodou 

kvalifikáciou, a to aj v regiónoch najhor‰ie 

zasiahnut˘ch nezamestnanosÈou a chudobou. 

Aktivita ‰tátu a regionálnych samospráv 

mohla uÏ dávno priniesÈ pozoruhodné 

v˘sledky. Ale ani ìal‰í ministri – regionálneho 

rozvoja, kultúry alebo práce, ktorí by 

tieÏ mohli profitovaÈ z rozvoja cestovného ruchu 

– neh˘rili iniciatívou a nápaditosÈou. 

Nehovoriac o samotnom premiérovi, ktor˘ by 

mal harmonizovaÈ záujmy vlády a stanovovaÈ 

jej priority. Je veºmi smutné, ak sa vyhadzujú 

‰tátne milióny len na to najviditeºnej- 

‰ie, najºah‰ie a súãasne najnezmyselnej‰ie: na 

propagáciu turistiky, ktorá vlastne takmer 

neexistuje. Namiesto toho, aby sa energia 

ºudí a financie ‰tátu sústredili predov‰etk˘m 

na veºkorysé vytvorenie ekonomick˘ch a legislatívnych 

rámcov cestovného ruchu. A s 

propagáciou zaãaÈ aÏ potom, keì bude ãomu 

robiÈ reklamu.) 

*** 

Kresba: Pavel Jakubec. HN 31. 8. 

(Modr˘ autobus je skvel˘ spoj a úÏasne lac- 

69


n˘, ale len pán premiér vie, kde má zastávky. 

A kde koneãnú, nevie ani on.) 

*** 

Podºa ‰túdie spoloãnosti Capgemini Slováci 

dnes platia bankám za sluÏby v priemere 1 % z 

priemerného roãného platu, okolo 1 700 Sk. 

Pri pohºade na pomer medzi v˘‰kou bankov˘ch 

poplatkov a v˘‰kou reálnych miezd patríme na 

nelichotivé 5. miesto z celosvetového hºadiska. 

V˘‰ka poplatkov v âR sa priblíÏila k úrovni 3- 

-tisíc Sk za rok a pri prerátaní na priemernú 

mzdu je táto suma porovnateºná so SR. Diametrálne 

odli‰ná je situácia napríklad vo ·védsku, 

kde klienti bánk zaplatia roãne na poplatkoch 0,2 

% zo svojich príjmov, alebo v Holandsku, kde 

je to len 0,1 %. V âR vyvolala vzniknutá situácia 

„vojnu“ minimálne medzi ministerstvom 

financií a bankami. 

ªubomír Andrassy, politick˘ analytik. 

Slovo 31. 8. 

Pokiaº banka tvrdí, Ïe je nieão zadarmo a v 

skutoãnosti si za to p˘ta peniaze, je to klamanie 

spotrebiteºa. 

Marta âerná, Fórum spotrebiteºov. 

Sme 3. 9. 

(V kaÏdom prípade je to zvlá‰tne a dokazuje 

to, Ïe ochrana obãana je v ‰irokom spektre 

jeho existencie vlastne minimálna. Ak banky 

alebo Slovnaft zarobia miliardy a ich zákazníci 

platia za zvlá‰tnych okolností stále 

viac, je to naozaj iba odrazom pravidiel trhovej 

ekonomiky Hovorí sa o posvätnosti dohôd. 

Ale akosi len zo strany mohutn˘ch firiem, 

na ktoré obyãajn˘ smrteºník bez draho 

zaplaten˘ch advokátov ani na ‰piãkách nedoãiahne. 

O akom modernom obchodnom 

gentlemanstve moÏno hovoriÈ, ak banka v istom 

období získa zákazníka pre seba aj t˘m, 

Ïe mu sºúbi mnohé sluÏby zadarmo – a postupne 

v priebehu mesiacov a rokov nielen 

v‰etko spoplatní, ale aj novozavedené poplatky 

z roka na rok, a úplne poticho, div nie 

tajne, poriadne zv˘‰i Nie je tu ãosi veºmi pom˘lené 

Nepodlamuje sa dôveryhodnosÈ finanãn˘ch 

in‰titúcií, keì sa správajú k svojim 

klientom nie trhovo, ale vykorisÈovateºsky) 

*** 

Pribudla bulvarizácia kultúry a spoloãnosti. 

V minulom reÏime nám asi ch˘bala odvaha, 

dnes sa nám vytráca du‰a. KaÏd˘ ãlovek a kaÏdé 

spoloãenstvo ºudí má na‰Èastie du‰u. Alebo 

sa to zmenilo âo keì s t˘m súvisia v˘sledky 

‰tatistiky, podºa ktorej by sa väã‰ina Slovákov 

chcela narodiÈ a ÏiÈ v inej krajine Kto nám 

kradne du‰u To nezaujíma politikov, investigatívnych 

novinárov, ani odborníkov na znaãkové 

obleãenie. Nevedia, Ïe du‰a je znaãka kvality. 

Úbytok kvality a duchovnosti je priamo 

úmern˘ úbytku identity. Aj intelektuáli mlãia, i 

keì vedia, Ïe sme z jedného materialistického 

marazmu plynulo pre‰li do iného druhu materializmu. 

Zaãíname sa maÈ lep‰ie, ale ãosi podstatné 

nám ch˘ba. Väã‰ina ºudí slúÏi komercii 

a nahovára si, Ïe manipulovaní boli len v minulom 

reÏime. 

Filmov˘ reÏisér Du‰an Hanák (67), 

asi jedin˘ zachytil vzÈah obãana a totalitnej 

moci v sugestívnom umeleckom diele, vo filme 

Papierové hlavy (1995). TV oko 2. 9. 

(Veãn˘ paradox Slovákov: Celé storoãia im 

niekto kradne du‰u, e‰te ju vlastne nikdy v 

nejakej komplexnej podobe nemali, a aj preto 

je zúfalo zbytoãné úsilie istého t˘Ïdenníka 

hºadaÈ celé leto „najv˘znamnej‰ieho Slováka“. 

Nena‰li ho a ani ho nenájdu. A predsa 

uÏ hádam od Veºkej Moravy majú Slováci v 

sebe ãosi, ão ich udrÏalo pri Ïivote, hoci nikdy 

nemali ani svoju rí‰u, ani svojich kráºov, 

ani svojich dvorn˘ch umelcov – ak nejakí 

boli, vÏdy napokon zakotvili vo Viedni, v 

Prahe alebo aj v Budape‰ti, kde hrávali pre 

tamoj‰iu vysokú ‰ºachtu a panovníkov. Je 

pozoruhodné, Ïe aj v komunistickom reÏime 

mali Poliaci, âesi alebo Maìari svoje európske 

kultúrne osobnosti, a len Slováci vytrvalo 

Ïili a Ïijú manipulovaní. Proste, trpaslíãie 

individuality.) 

*** 

Rozsah ‰kôd po hurikáne je dôsledkom toho, 

Ïe povinnosti ‰tátu boli v posledn˘ch desaÈroãiach 

zníÏené na minimum. Zameraním spoloãnosti 

na zisk a minimalizáciou sociálnej solidarity 

nemoÏno potieraÈ dôsledky prírodn˘ch katastrof. 

Basler Zeitung, ·vajãiarsko, 2. 9. 

(Ukazuje sa, Ïe spoloãensk˘ v˘znam bohorovn˘ch 

majiteºov odºud‰ten˘ch teórií okamÏite 

klesne, keì sú necitlivé náuky konfrontované 

s prírodn˘m Ïivlom, ktor˘ koná bez 

ohºadu na múdre reãi abstraktn˘ch analytikov 

modernej civilizácie. V USA, v Európe, 

i na malom Slovensku.) 

*** 

1 

Ná‰ systém kladie extrémny dôraz na prírodné 

vedy a na úrovni základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl 

prakticky ignoruje ekonómiu, sociológiu, filozofiu, 

politológiu, právo, psychológiu, ‰tylistiku 

ãi manaÏment. 

Publicista Pavol Jánsky. 

2 

Väã‰inu práce vyÏadujúcej prem˘‰ºanie preberú 

poãítaãe, nám zostane tá zaloÏená na vzÈahoch 

a kontaktoch medzi ºuìmi. UÏ dnes sa 

ukazuje, Ïe ‰tudenti si uãiteºa váÏia skôr pre jeho 

prístupnosÈ k diskusii. 

Du‰an Such˘, uãiteº bratislavského gymnázia. 

3 

Dne‰ní ‰tudenti podliehajú panike, pretoÏe 

ãasto nevedia rozlí‰iÈ, ão je vôbec v prívale 

podnetov a informácií podstatné. 

Publicista a spisovateº Peter Maczovszky. 

4 

Dnes sa deti to, ako si nájsÈ priateºov, ako 

ovplyvÀovaÈ a riadiÈ in˘ch ºudí, uãia iba na 

‰kolskom dvore pri futbale, pritom je to pre ich 

kariéru oveºa dôleÏitej‰ie ako v‰etko, ão sa nauãia 

v triedach. 

Britsk˘ futurológ Ian Pearson. HN 2. 9. 

(Je skutoãne obdivuhodné, ako sa za uplynul˘ch 

10-20 rokov zmenil aj v na‰om priestore 

medzi Dunajom a Tatrami Ïivotn˘ ‰t˘l, ão 

súvisí s prudk˘m náporom technickej modernizácie 

a mimoriadne Ïiv˘m kontaktom s 

tzv. vyspelou Európou. A preto je nepochopiteºné, 

ako najmä vlády, ktoré samy seba povaÏujú 

za veºké reformátorky, nevenujú takmer 

nijakú pozornosÈ transformácii ‰kolskej 

sústavy. Samozrejme, v tejto oblasti, keìÏe ide 

o emotívny svet detí a mladej generácie, treba 

konaÈ veºmi citlivo a uváÏlivo, aby sme si 

presudoreformami nezniãili potomkov. To 

v‰ak neznamená, Ïe v t˘ch najpodstatnej- 

‰ích úkonoch v˘chovy a vzdelávania netreba 

konaÈ vôbec. DôleÏité je, aby zásadné zmeny 

nemali v rukách doteraj‰í chladní ‰kolskí 

byrokrati, ktorí v‰etko v pedagogickom procese 

premieÀali najmä na akademické úvahy 

alebo úradnícke predpisy, ale aby sa k 

hlavnému slovu dostali múdri, vzdelaní a 

chápaví ºudia. Je hrie‰ne málo, ak sa sumár 

‰tvorroãného obdobia ministra scvrkne na 

zavedenie povinnej etiky alebo náboÏenstva 

pre Ïiaãikov. Je to síce prehnané kon‰tatovanie, 

nebolo by spravodlivé tvrdiÈ, Ïe sa Martin 

Fronc neusiloval aj o niektoré iné pohyby 

vo svojom rezorte, ale nadãasov˘ pohºad 

na jeho úsilia pravdepodobne zostane predov‰etk˘m 

na zanedbateºn˘ch, ãiÏe nepodstatn˘ch 

drobnostiach.) 

*** 

1 

Budhizmus sa od in˘ch náboÏenstiev dosÈ 

odli‰uje. Nie je o bohoch. Budha je priateº. Jeho 

jedin˘ cieº je rozvíjaÈ ná‰ ºudsk˘ potenciál. 

2 

Pre mÀa je na náboÏenstve najdôleÏitej‰ie 

to, do akej miery kladie do centra dobro ºudsk˘ch 

bytostí. 

Ole Nydahl, 64-roãn˘ Dán, láma 

a majster meditácie. HN 2. 9. 

(1 

Aj Hospodina z Biblie by sme mohli pribliÏne 

takto chápaÈ, keby ho v priebehu tisícroãí 

rôzni vykladaãi nezdeformovali na pomstychtivého 

starca, ktor˘ predov‰etk˘m chce 

ãloveka zhodiÈ na kolená. Nieto najmen‰ieho 

dôvodu neprijaÈ Boha ako prívetivého 

ochrancu ãloveka, veì ãlovek je tvor, ktorého 

On stvoril na svoj obraz. LenÏe keby nebol 

Boh k ãloveku tvrd˘, prísny a znepríjem- 

Àujúci mu dni pozemského Ïivota, ão by 

vlastne robili jeho údajní sprostredkovatelia 

na Zemi 

2 

Pre mÀa tieÏ.) 

*** 

Kto chce dokonalú spravodlivosÈ, mal by pamätaÈ, 

Ïe dokonalé sú iba popravy. 

Poºsk˘ publicista Adam Michnik. 

Sme 3. 9. 

(Veºmi krutá pravda. Ale, bohuÏiaº, pravda.) 

*** 

1 

Obávam sa, Ïe keì si zoberieme, ão je dnes 

slovenské, tak je toho v zásade veºmi málo a pokraãuje 

aj privatizácia. 

2 

Existujú dohody o dvojitom zdanení a ochrane 

investícií, ãiÏe keì platíte dane v jednom ‰táte, 

je úplne pochopiteºné, Ïe firma ich rad‰ej prizná 

na Slovensku ako v Nemecku, lebo u‰etrí 

‰esÈ percent. 

Peter BaláÏ, vedúci Katedry 

medzinárodného obchodu na OF EU, 

o ‰truktúre majiteºov väã‰ích podnikov v SR. 

HN 5. 9. 

(Málokto na Slovensku uvaÏuje – a uÏ vôbec 

70


nie médiá so svojimi plytk˘mi politick˘mi diskusiami 

– o súvislostiach medzi váÏnymi 

ekonomick˘mi rozhodnutiami vlády a perspektívou 

sociálnej a ekonomickej situácie v 

SR o päÈ-desaÈ rokov. Aká je stabilita zahraniãn˘ch 

investícií u nás A ão sa stane, keì ão 

len dvaja-traja veºkí zahraniãní investori 

odídu aj so svojím know-how, ale tieÏ so svojimi 

pracovn˘mi miestami a so svojimi daÀami, 

ktoré teraz nasycujú slovensk˘ ‰tátny 

rozpoãet) 

*** 

Kresba: Danglár. Pravda 6. 9. 

(Firma s ruãením i s personálnym obsadením 

veºmi obmedzená.) 

*** 

1 

Îijeme uprostred rizikovej spoloãnosti – a to 

aj preto, Ïe uÏ nerozumieme, ako funguje systém, 

v ktorom sa nachádzame. ªudstvo si síce 

myslí, Ïe Ïije v ére vedeckej spoloãnosti, ale ºudia 

pravdepodobne e‰te nikdy nevedeli tak málo 

o tom, ão ich ãaká o päÈdesiat rokov, ako dnes. 

Pomery si vyvinuli vlastnú systémovú dynamiku. 

My sa len pachtíme za nimi a procesy nechápeme. 

Najväã‰ie riziká vidím v tom, Ïe ºudstvo 

bude aj naìalej neuveriteºne dynamicky 

rásÈ, ale surovín bude menej, z ãoho môÏu vznikaÈ 

politické konflikty. PribliÏne od roku 2015 

sa bude podºa dne‰n˘ch prognóz produkcia ropy 

zniÏovaÈ, ale jej potreba sa zv˘‰i. Problémy 

v‰ak budú aj s in˘mi surovinami, ako sú napr. 

oceº alebo pitná voda. 

2 

Národná politika stráca v˘znam. ·tátny rozpoãet 

jednotliv˘ch ‰tátov vysychá ãoraz viac, 

takÏe je ãoraz menej o ãom rozhodovaÈ. 

Franz Josef Radermacher (56), 

riaditeº V˘skumného ústavu aplikovanej 

vedeckej poradenskej ãinnosti v Ulme. 

Handelsblatt 6. 9. 

(1 

TakÏe v ãase, keì by sa uÏ aj Slovensko pomaly 

malo staÈ vyspelou európskou krajinou, 

v ktorej aj platy, aj dôchodky, aj odvody, 

aj ceny by sa mali priblíÏiÈ k úrovni príjmov 

a v˘davkov obãanov v celej Európe, 

znovu nás realita dobehne a nepríjemne zaskoãí. 

Z objektívnych dôvodov bude asi cena 

benzínu e‰te – a rapídne – vy‰‰ia, v dôsledku 

toho budú v˘razne vy‰‰ie ceny za v‰etky 

dopravné sluÏby, ale aj za potraviny, ktoré 

treba kaÏdé ráno doviezÈ do obchodov, a platiÈ 

budeme za mnohé komodity, ktoré sme donedávna 

mali zadarmo. Sú to objektívne skutoãnosti, 

za ktoré Meãiar, Dzurinda a Fico v 

podstate nemôÏu. Ale trpké je nieão iné: Ïe 

mnohí vplyvní slovenskí politici ignorujú 

dlhodob˘ trend v˘voja a pri svojich rozhodnutiach 

neberú do úvahy predpoklady, ão sa 

zajtra asi stane. Väã‰ina slovensk˘ch, ale aj 

európskych verejn˘ch ãiniteºov jednoducho 

odmieta predvídaÈ. âi uÏ z neschopnosti 

správne odhadovaÈ, ãi len z obyãajnej pohodlnosti, 

alebo dokonca prefíkanosti, v˘sledok je 

vÏdy rovnak˘. A nezdá sa, Ïe by voºby v roku 

2006 nieão na tomto osude zmenili. 

2 

A pritom koºko zbytoãného a neefektívneho 

kriku v rámci národnej politiky narobíme. ) 

*** 

âo predov‰etk˘m obdivujem, je transformácia 

Slovenska zo socializmu na voºn˘ trhov˘ 

systém. Vidím, Ïe postupujete dynamick˘mi 

krokmi. Musíte sa v‰ak snaÏiÈ udrÏaÈ si svoju 

kultúru. NesnaÏte sa imitovaÈ druh˘ch. Chcite 

byÈ krajinou, ktorá si vytvorí základy. NemôÏete 

v‰ak vybudovaÈ silné nové základy bez silnej 

vedy a technológií. 

Ahmed H. Zewail, spoluzakladateº 

femtochémie, nositeº Nobelovej ceny (1999) 

za chémiu. Pravda 7. 9. 

(Je najvy‰‰í ãas, aby si aspoÀ inteligentn˘ 

Ivan Miklo‰ – ak uÏ nie aj samotn˘ Dzurinda 

– uvedomil, Ïe ak sa nebude usilovaÈ o kultúrnu 

re‰trukturalizáciu svojej osobnosti, v 

blízkej budúcnosti mu bude veºmi ch˘baÈ 

dôleÏit˘ duchovn˘ rozmer aj pri ekonomick˘ch 

reformách. A nikdy sa nestane skutoãnou 

európskou, nieto e‰te svetovou individualitou 

vhodnou na Nobelovu cenu.) 

*** 

Lond˘n je nepochybne multikultúrnou metropolou. 

Bombov˘ atentát v metre, ktor˘ nijako 

nerozli‰uje medzi obeÈami, teda nevyhnutne 

musel zasiahnuÈ ºudí z mnoh˘ch kultúrnych 

prostredí a mnoh˘ch presvedãení. Keì ãlovek 

sedí, ãi skôr stojí v „tube“ (ako sa dôverne naz˘va 

lond˘nska podzemná Ïeleznica), nikdy 

neprestane ÏasnúÈ nad pokojom, s ktor˘m Ïidovské 

matky, moslimskí muÏi, západoindickí 

mladíci, juhoázijskí biznismeni a mnohí ìal‰í 

zná‰ajú tie isté stresové podmienky a pokú‰ajú 

sa ich vplyv zºahãovaÈ t˘m, Ïe sa k sebe navzájom 

správajú zdvorilo. 

Ralf Dahrendorf, ãlen britskej Snemovne l 

ordov, b˘val˘ rektor oxfordskej St. Antony's 

College. Sme 8. 9. 

(VraÏední útoãníci a tí, ão ich zbabelo poslali 

do akcie, nemohli tu‰iÈ, ãi ich bomby vo verejne 

pouÏívanom dopravnom prostriedku 

nezasiahnu aj moslimsk˘ch bratov a sestry, 

teda aj obete t˘ch, ktorí sú – podºa v‰etk˘ch 

al-kaíd – zodpovední za nespravodlivosÈ sveta. 

Argumenty t˘chto svät˘ch bratstiev sú 

úplne nezmyselné. Nie je to boj za Alahove 

BoÏie princípy, ale len o naplnenie niektor˘ch 

úboh˘ch a najniÏ‰ích ºudsk˘ch pudov.) 

*** 

Politické elity by pri krízach mali voliÈ rie‰enia, 

ktoré budú pouÏiteºné aj o 5 ãi 10 rokov bez 

toho, aby sme sa museli za ne hanbiÈ. 

Prezident Ivan Ga‰paroviã, 

Pravda 9. 9. 

(Ivan Ga‰paroviã je politickou elitou uÏ veºmi 

dlh˘ch 15 rokov. A je dôkazom, Ïe dnes je 

len málo popredn˘ch verejn˘ch ãiniteºov, 

ktorí by mohli hovoriÈ o rie‰eniach bez toho, 

aby sa sami nemuseli hanbiÈ za tie, ktoré v dôleÏitom 

období svojho Ïivota prijali. Prezident 

bol predsedom slovenského parlamentu 

v ãase, keì Meãiarova vláda, ale tieÏ samotná 

NR SR konali tak, Ïe aj slovo hanba 

je veºmi slabé. V máloãom môÏe dnes Slovensko 

na ne nadviazaÈ. Faktom je, Ïe slovensk˘m 

politick˘m elitám desaÈroãia nepretrÏite málo 

záleÏí na tom, ão si raz história o nich pomyslí. 

Sú to zväã‰a len figúrky na krátky ãas – na 

tak˘, ktor˘ im a ich rodinám zabezpeãí pohodln˘ 

Ïivot, bez ohºadu na to, v akom marazme 

sa topí slovenská politika a v ak˘ch nedôstojn˘ch 

okolnostiach existujú moÏno aj 

stotisíce obãanov SR. Slovenskí politici si 

málokedy dovidia za vlastn˘ nos.) 

*** 

Kresba: Andrej Mi‰anek. Tele plus 10. 9. 

(Ukazuje sa, Ïe smetisko dejín je veºmi v˘konné.) 

*** 

UÏ v starovekom Grécku, kde sa zaãali dejiny 

ná‰ho divadla, platilo, Ïe v divadle sa diskutuje 

o zásadn˘ch otázkach Ïivota. A mám pocit, 

Ïe dnes je posledn˘m miestom, ktoré e‰te zostalo 

pre dialóg. 

Nemeck˘ opern˘ reÏisér Peter Konwitschny. 

Pravda 10. 9. 

(Veru to, ão predvádzajú mnohí moderátori 

a politici v televíznych diskusiách, je v‰etko 

iné, len nie dialóg o zásadn˘ch otázkach verejného 

Ïivota, ale aj intímneho súkromia.) 

*** 

Zdá sa, Ïe ãas vyãkávania a bedákania v Nemecku 

sa skonãil, stav v‰eobecnej zaseknutosti 

ustupuje neãakane ãinorodej nálade nového 

zaãiatku. UÏ sa objavujú zapálené úvodníky a 

manifesty, akoby v nádeji, Ïe by sme mohli privolaÈ 

tú vytúÏenú rozhodnosÈ, ktorú nemáme a 

ktorá by bola schopná oddialiÈ plaziv˘ úpadok 

straníckej demokracie, ão uÏ roky zaÏívame 

ako telekraciu. Simulaãn˘ teror prieskumov verejnej 

mienky a talk‰ou nauãen˘mi frázami uÏ 

naãisto znemoÏnili ak˘koºvek autentick˘ prejav. 

A tak tu máme nebezpeãné mocenské vákuum, 

a to by radi zaplnili nielen "frustrovaní", ale aj 

intelektuálny stred na‰ej spoloãnosti. 

Nemeck˘ spisovateº Matthias 

Politycki (50). Sme 10. 9. 

(âasto sa neodôvodnene tvárime, akoby 

„blbá nálada“ prekvitala len na Slovensku. 

LenÏe ona sa plazí po celej Európe, a stále je 

zrejmej‰ie, Ïe medzi kºúãové príãiny patrí 

bezcitná, nekultúrna a prízemná nadvláda 

politick˘ch strán aj nad ‰tátom, aj nad miliónmi 

individuálnych obãanov. Pritom, samozrejme, 

partokracia sa úzko spája ani nie 

71


tak s nejak˘mi ideológiami alebo s presvedãením 

ich priaznivcov, ako predov‰etk˘m s 

lukratívnymi v˘hodami, ktoré cez úãasÈ v 

stranách môÏu získaÈ veºmi priemerní a v 

podstate bezcenní ºudia, ak ovládajú systém 

spájajúci stranícku moc s miliardami korún 

– eur, dolárov, libier – pretekajúcich cez partajn˘ 

filter. Veì vlastne na nadvláde partajnosti 

zlyhal ak˘koºvek pokus o ºudskej‰iu 

tvár komunizmu, na nej zlyhávajú vysoko postavení 

ºudia v EÚ, vo Francúzsku, v Nemecku, 

v âesku, a preto, prirodzene, aj na 

Slovensku. Tu znásobene aj preto, Ïe sa v 

priebehu desaÈroãí – alebo aÏ storoãí – nestaãila 

vyvinúÈ aspoÀ ãiastoãná forma politickej 

kultúry a aká-taká skupina v˘razn˘ch 

osobností, ktorá by predsa len vtlaãila verejnému 

Ïivotu úctu k etick˘m princípom.) 

*** 

Hoci vláda sºubovala zníÏiÈ poãty úradníkov, 

v ‰tátnej sluÏbe ich za posledné roky pracuje takmer 

o pätinu viac. K˘m pred tromi rokmi ich 

bolo 34 935, teraz ich je aÏ 41 618. 

Publicistka Gabriela Kaliská. 

Pôvodn˘ zákon o ‰tátnej sluÏbe priná‰al dobr˘ 

prehºad o poãte zamestnancov a ‰truktúre ministerstiev. 

Politická reprezentácia v‰ak zistila, 

Ïe nemohla ºahko vymieÀaÈ, odvolávaÈ a dosadzovaÈ 

do úradov svojich ºudí. Zákon preto postupne 

oslabovala a znova si uvoºnila ruky. 

Jaroslav Pilát, odborník 

na verejnú správu. Pravda 10. 9. 

(Tento stav má niekoºko negatívnych dôsledkov. 

Zvy‰uje sa byrokracia, lebo za zv˘‰en˘m 

poãtom úradníkov sa zriedka skr˘va skvalitnenie 

práce úradov, ale oveºa ãastej‰ie nárast 

byrokracie: úradníci musia maÈ ão robiÈ, 

takÏe Ïivot obãanov sa e‰te viac komplikuje. 

Zv˘‰en˘ poãet úradníkov znamená v˘razne 

vy‰‰ie náklady zo ‰tátneho rozpoãtu, ão je 

podãiarknuté t˘m, Ïe od roku 2001 do tohto 

roku sa zv˘‰ila ich priemerná mzda o takmer 

6 000 Sk, a ak v uvedenom roku bola o 770 

korún niÏ‰ia ako priemerná mzda v národnom 

hospodárstve, v roku 2004 bola uÏ vy‰- 

‰ia o vy‰e 270 korún. Aj tu sú v˘razné rezervy 

povedzme pre ministerstvo práce, aby získalo 

nejaké financie pre invalidov, nezamestnan˘ch, 

dôchodcov alebo na vy‰‰ie detské 

prídavky.) 

*** 

1 

Opú‰Èam krajinu, jednu z najdynamickej‰ie 

sa rozvíjajúcich v Európe. Pri návratoch do západnej 

Európy som si uvedomoval, ako pomaly 

sa menia veci tam a ak˘m úÏasn˘m tempom 

na Slovensku. Som si stopercentne ist˘, Ïe spoloãnosÈ 

Heineken raz povedie Slovák. Je to 

v‰ak trochu dlh‰í proces a je dôleÏité, aby firma 

pomohla ºuìom získaÈ skúsenosti, aby boli 

pripravení na túto pozíciu. 

2 

(O zatvorení pivovaru v Martine:) V na‰ich 

plánoch sme nerátali, Ïe vláda zaãne vyuÏívaÈ 

nepriame dane na financovanie ‰tátneho rozpoãtu 

a Ïe ich vyuÏije na vyrovnanie schodku v ‰tátnych 

príjmoch. Bolo to pre nás nieão nové, pretoÏe 

sme neboli prizvaní do takéhoto uvaÏovania 

vlády. Museli sme nieão urobiÈ a zaãaÈ nekompromisne 

re‰trukturalizovaÈ v˘robu piva v 

celej skupine. Martin sa dostal do situácie, Ïe vyrábal 

jeden deÀ v t˘Ïdni a to sa nedalo finanãne 

utiahnuÈ. Jednoducho spotrebitelia neboli 

pripravení platiÈ viac za pivo. Sú to pre mÀa nepríjemné 

spomienky. 

Jean Paul van Hollebeke, 

odchádzajúci ‰éf pivovarníckej spoloãnosti 

Heineken Slovensko. Pravda 12. 9. 

(Úvahy a poznatky západoeurópskeho super-manaÏéra 

potvrdzujú, Ïe Slovensko naozaj 

je krajina s úÏasn˘mi moÏnosÈami v‰estranného 

rozvoja a má v sebe zakódovan˘ 

aj kºúã k v˘razn˘m pozitívnym ekonomickospoloãensk˘m 

zmenám. Ukazuje sa v‰ak, Ïe 

mnohé reformné zmeny sa oslabujú úzkoprsosÈou 

alebo krátkozrakosÈou rozhodujúcich 

aktérov pri rie‰ení dôleÏit˘ch otázok. A prepiata 

straníckosÈ ãi egoizmus v personálnej 

politike na ktoromkoºvek v˘znamnej‰om poste 

‰tátnej správy alebo ekonomickej sféry 

môÏe úplne zniãiÈ akúkoºvek dobrú perspektívu.) 

*** 

Kríza v slovenskej ANO pripomína ‰tiepenie 

Slobodnej strany Rakúska. Doteraj‰í koaliãn˘ 

partner pre‰iel do opozície, k˘m väã‰ina jeho 

poslaneckého klubu chce naìalej podporovaÈ 

vládu. NajdôleÏitej‰ích zástupcov krídla verného 

vláde zo strany vylúãili. Opozícia chce teraz 

iniciovaÈ vyslovenie nedôvery vláde. Pre 

veºk˘ poãet nezávisl˘ch poslancov, ktorí by v 

prípade predãasn˘ch volieb sotva mali nádej na 

zotrvanie v parlamente, to v‰ak zostáva bez 

väã‰ej ‰ance. 

Rakúsky denník Die Presse, 13. 9. 

(Ak sa Ruskova ANO podobala na Haiderov˘ch 

Slobodn˘ch, je to dôkaz, Ïe Rusko nikdy 

liberálom nebol, iba v príhodnej chvíli 

uchytil, ão pri‰lo pod ruku, ãiÏe jedinú voºnú 

ideológiu. Namiesto toho, aby vyuÏil priaznivú 

spoloãenskú situáciu a stal sa dôleÏit˘m 

slovensk˘m politikom, ktor˘ prinesie do 

stuchnut˘ch pomerov nov˘ rozmer, v tomto 

období mimoriadne potrebn˘ a aj z hºadiska 

záujmu verejnosti nádejn˘, vrhol sa na rôznorodé, 

i megalomanské projekty. Staral sa 

najmä o svoj imidÏ a moÏno o svoj zisk. Bol 

tak˘ málo pouãen˘ a rozhºaden˘, Ïe mu asi 

nezi‰lo ani na um, ako sa v baÏine, ktorú 

rozvíril, môÏe of⁄kaÈ bahnom aj sám.) 

*** 

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 14. 9. 

(To nemôÏe byÈ na Slovensku pravda ani zo 

Ïartu.) 

*** 

Typická reprezentantka slovensk˘ch úspe‰- 

n˘ch novinárov, ktorí sa rozhodli svoje názory, 

postoje a hodnoty presadzovaÈ vo vrcholovej politike. 

Neúspe‰ne. 

Publicista BraÀo Ondru‰ 

o predsedníãke Slobodného fóra. Slovo 14. 9. 

(Îurnalista sa m˘li. Zuzana Martináková 

podºa aktuálnych prieskumov verejnej mienky 

je veºmi úspe‰ná. Otázka je, aÏ dokedy a 

kam. TotiÏ zrejme ani ona neverí, Ïe v politike 

môÏu maÈ ãaro nielen oãi, ústa a silné 

reãi, ale aj silné a originálne my‰lienky – ak 

ich je politik schopn˘ vyprodukovaÈ. B˘valá 

novinárka vstúpila do samostatnej politiky 

v Slobodnom fóre veºmi ambicózne a z veºmi 

dobrej v˘chodiskovej pozície. Dostala 

moÏnosÈ prezentovaÈ sa ako autentická a neprispôsobivá 

verejná ãiniteºka s maximálnym 

záujmom o obãianske potreby. Jej posledné 

vystúpenia v‰ak naznaãujú, Ïe chce 

slovensk˘ politick˘ Olymp dobyÈ príli‰ r˘chlo 

a obvykl˘mi zbraÀami. Tie v‰ak – dokonca 

aj na Slovensku – zhrdzavejú najr˘chlej- 

‰ie. Veºmi ºahko sa jej môÏe staÈ, Ïe zapadne 

do beznázorového elitného klubu, v ktorom 

sa dá ºahko zaÏiariÈ a ºahko zhasnúÈ, keì politik 

prestane byÈ sam˘m sebou a zrazu uÏ 

nemá ãím osloviÈ ani parlament, ani divákov 

v rôznych televíznych diskusiách.) 

*** 

ªudia potrebujú urãit˘ ãas, aby si uvedomili 

kladné stránky prijat˘ch reforiem a podºa 

toho sa správali vo voºbách. âím skôr by sa 

predãasné voºby uskutoãnili, t˘m by bol tento 

ãas krat‰í. 

Ján Tóth, hlavn˘ ekonóm ING. 

Predãasné voºby nie sú pre vládnu koalíciu 

v˘hodné, lebo by predstihli pozitívny dosah reforiem 

na Ïivotnú úroveÀ ºudí. K˘m si ºudia uvedomia, 

Ïe sa im Ïije lep‰ie, trvá to urãit˘ ãas. 

Jan Vejmnûlek z Prahy, analytik 

Komerãnej banky. Sme 14. 9. 

(Hlúposti, malichernosti a ãasto aj úzkoprsosÈ 

politikov, ktorí sa nevedeli zmestiÈ do koÏe, 

v˘razne ovplyvnil obraz dzurindovskej koalície. 

Boli si príli‰ istí sami sebou a svojím postavením. 

Denne opºúvali v‰etky svoje krásne 

reformné projekty a iné v˘kony, ktor˘mi 

mohli obohatiÈ Slovensko. Obklopili sa síce 

‰ikovn˘mi kabinetn˘mi politick˘mi taktikmi 

a stratégmi, a zrejme tí im poãas minul˘ch 

volieb pomohli získaÈ úspech, a po nich zostaviÈ 

zdanlivo súrodé koaliãné zoskupenie, ale 

neboli to a nie sú analytici, ktorí by ovládali 

aj ‰irokú ‰kálu ºudsk˘ch du‰í celého obyvateºstva 

krajiny. Bez tohto poznania a bez 

potrebnej citlivosti k „psychológii ºudu“ sa 

veºmi r˘chlo môÏu v‰etky silné, premyslené 

a odváÏne rie‰enia – dane, dôchodky, zdravotníctvo, 

legislatíva, boj s nezamestnanosÈou, 

s regionálnou nerovnosÈou – rozplynúÈ v nenávratne, 

kam sa môÏu vytratiÈ aj Dzurinda, 

Miklo‰, Zajac, Lip‰ic a ostatní, keì nová politická 

garnitúra zastaví alebo e‰te viac zdeformuje 

rozbehnuté aktivity oznaãované ako 

reformy.) 

Vyberajú a komentujú 

Anna Weidlerová a Ernest Weidler 

72

cxxviii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cxxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk - GTS - Slovakia